Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Sunday, August 13, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 22C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723210305
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723210305.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu : FINANC PARTNERS s.r.o, Jesenského 230/7, 958 01
Partizánske, IČO: 36 783 323, zastúpeného Mgr. René Nguyen, advokát, so sídlom Moyzesova 471/1,
958 01 Partizánske, proti žalovanému : A. A. , nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX B., o vydanie
hnuteľnej veci, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovanému u k l a d á zákaz previesť, darovať, zaťažiť alebo inak scudziť osobné motorové vozidlo zn.
MERCEDES-BENZ, typ/variant/verzia: 639/2/ KLA83310N/2FKU7U27BE,
obchodný názov: V-Klasse, VIN: D., kategória: M1, farba: čierna metalíza, identifikačné číslo motora
(typ):651.950,druh(typ)karosérie:ACKOMBI,výrobcavozidla(podvozku):DAIMLERAG,DEU, dátum
prvej evidencie vozidla (rok výroby): 03.11.2016, a to do právoplatného skončenia súdneho konania

v merite veci vedeného pod sp.zn. 22C 12/2023.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o nariadenie neodkladného

opatrenia v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalobu Mgr. René Nguyen, advokát, so sídlom Moyzesova
471/1, 958 01 Partizánske s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia
vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.07.2023 podal žalobca na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáha uloženia povinnosti
žalovanému vydať mu hnuteľnú vec, a to osobné motorové vozidlo zn. MERCEDES-BENZ, typ/variant/
verzia: 639/2/ KLA83310N/2FKU7U27BE, obchodný názov: V-Klasse, VIN: D., kategória: M1, farba:

čierna metalíza, identifikačné číslo motora (typ): 651.950, druh (typ) karosérie: AC KOMBI, výrobca
vozidla (podvozku): DAIMLER AG, DEU, dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby): 03.11.2016,
(ďalej už len „predmetné motorové vozidlo“), do 3 pracovných dní od právoplatnosti a vykonateľnosti
rozhodnutia.

2. Žalobu zástupca žalobcu dôvodí tak, že dňa 22.03.2022 žalobca ako veriteľ uzavrel s obchodnou

spoločnosťou CHAR, s.r.o., Nad plážou 6873/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 439 694,
ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 1335/2022. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol dlžníkovi úver vo
výške 27.000 eur. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi spolu s dohodnutými úrokmi za
dobu poskytnutia úveru vo výške 6.075 eur celkom sumu 33.075 eur, a to najneskôr do 22.12.2022. Dňa
19.12.2022 zmluvné strany uzavreli Dodatok č.1 k zmluve o úvere, ktorým došlo k predlženiu splatnosti
úveru. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola zabezpečená záložným právom k hnuteľnej veci

zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.03.2022 (ďalej už len „záložná
zmluva“). Predmetom záložného práva je predmetné motorové vozidlo. Zmluvné strany v čl. III. bodu4 písm. f) a m) záložnej zmluvy dohodli, že: „ Do úplného splatenia zabezpečeného záväzku voči
Záložnému veriteľovi sa Záložca zaväzuje plniť nasledovné povinnosti: ...f) bez predchádzajúceho
písomného súhlasu Záložného veriteľa záložca nesmie: (i) Záloh scudziť (najmä predať, darovať);

v prípade prevodu alebo prechodu Zálohu záložné právo nezaniká a pôsobí v plnom rozsahu podľa
tejto Zmluvy voči nadobúdateľovi;(ii) zriadiť k Zálohu záložné právo alebo iné obdobné právo, ktoré
by sťažovalo výkon práv záložného veriteľa zriaďovaných touto zmluvou; (iii) prenajať Záloh tretej
osobe...m) vydať Záloh, kľúče od Zálohu alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie Zálohu,
Záložnému veriteľovi alebo ním poverenej osobe, za účelom ich uskladnenia na čas výkonu záložného

práva...“. Predmetné záložné právo bolo zaregistrované do Notárskeho centrálneho registra záložných
práv dňa 22.03.2022 o 10:42:33 notárom JUDr. Andrejom Palugom, so sídlom Jesenského 231/5, 958
01 Partizánske, pod sp.zn. NCRzp: N70/2022.

3. Žalobca získal informáciu, že dlžník previedol predmet zálohu na tretiu osobu. Z vyžiadanej
evidenčnej karty vodiča zo dňa 06.06.2023 následne zistil, že záloh bol skutočne prevedený a novým

vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla je žalovaný, čím je daná jeho pasívna
legitimácia v konaní. Keďže dlžník previedol vlastnícke právo k predmetu zálohu bez predchádzajúceho
písomného súhlasu žalobcu ako veriteľa, dňa 06.06.2023 žalobca pristúpil v súlade s čl. VII. bod 5.
zmluvy o úvere k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru. Následne žalobca pristúpil k výkonu
záložného práva a podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva doručil

ako dlžníkovi, tak aj žalovanému. Dňa 07.06.2023 o 12:28:55 bolo začatia výkonu záložného práva
zaregistrované do Notárskeho registra záložných práv notárom JUDr. Andrejom
Palugom, Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, pod sp.zn. NCRzp: N123/2022. Na
oznámenie o začatí výkonu záložného práva zareagoval žalovaný podaním zo dňa 28.06.2023, v ktorom
uvádza nesprávne názory a vyzýva žalobcu na upustenie od protiprávneho konania. Dňa

22.06.2023 žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na vydanie zálohu do 3 kalendárnych dní
odo dňa doručenia písomnosti, na ktorú žalovaný nereagoval. Preto žalobca bol nútený podať žalobu
na vydanie hnuteľnej veci (zálohu).

4. Právny základ žaloby zástupca žalobcu odôvodnil poukazom na ust. § 137 písm. a) Civilného

sporového poriadku, ust. § 151e ods. 1, ust. § 151h ods. 1, 2 ,3 a 4, a ust. § 151i ods. 1
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že záložná zmluva je akcesorickým záväzkom závislým na zmluve
o úvere ako hlavnom záväzku. V právnej teórii platí, že pre určenie povahy akcesorického záväzku
je podstatné to, akej povahy je hlavný záväzok. V prejednávanej veci zmluva o úvere bola uzavretá
podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka v znení neskorších predpisov. Preto

tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 28.06.2023
o spotrebiteľskom charaktere záložnej zmluvy považuje za nesprávne. Nepovažuje za správny tiež
právnynázoržalovanéhovtomtovyjadrení,žejedobromyseľnýmnadobúdateľomzálohunezaťaženého
záložným právom, čo je zrejme aj zo znenia ust. § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na žalovaného
ako nového nadobúdateľa zálohu prešli účinnosťou prevodu alebo prechodu práva a povinnosti záložcu

zo záložnej zmluvy. Žalovaný ako nadobúdateľ zálohu je tak povinný strpieť výkon záložného práva
a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti záložcu zo záložnej zmluvy, teda aj povinnosti podľa
čl. III. bodu 4, písm. f) a m) záložnej zmluvy. K vyjadreniu žalovaného, že záloh zlustroval v Centrálnom
registri záložných práv s negatívnym výsledkom uviedol, že podľa 73i ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (Notársky poriadok) v spojení s § 9

Vyhlášky č. 607/2022 Z.z. žalovaný mal možnosť o vykonanie lustrácie požiadať ktoréhokoľvek notára.
Vychádzajúc z komentára žalovaného na sociálnej sieti Facebook („Mňa len jednoducho absolútne
nenapadlo, že k takejto situácií vôbec môže dôjsť...“) má za to, že žalovaný v skutočnosti žiadnu lustráciu
nevykonal. Žalovaný teda ku dňu podania žaloby žalobcovi ako záložnému veriteľovi nevydal záloh
i napriek prevzatiu predžalobnej výzvy a napriek tomu, že podľa čl. III. bod 4. písm. m) záložnej zmluvy

je povinný záloh vydať. Žalovaný porušuje svoj zmluvný záväzok, odmieta vydať žalobcovi záloh, a koná
tak protiprávne. Preto žalobca nemá inú možnosť, ako domáhať sa vydania zálohu žalobou.

5. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby

súd žalovanému zakázal dočasne do právoplatnosti skončenia konania o žalobe vo veci samej nakladať
s predmetným motorovým vozidlom, najmä, nevykonať akýkoľvek úkon, ktorým by predmetné motorové
vozidlo previedol, daroval, zaťažil alebo inak scudzil.6. Návrh zástupca žalobcu odôvodnil tak, že žalovaný svoj problém, že si zadovážil záloh
zaťažený záložným právom, zverejnil na sociálnej sieti Facebook a medializoval na webovom sídle
www. zoznam.sk., na čo v rámci diskusie reagovali viacerí užívatelia sociálnej siete Facebook tak,

ako to popisuje v návrhu. Žalobca si je vedomý, že vyjadrenia užívateľov sociálnej siete sami o sebe
neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Avšak pre žalovaného predstavovali zjavne návod
na riešenie jeho problému, nakoľko jeho zástupca vo vyjadrení k oznámeniu o začatí výkonu záložného
práva zo dňa 28.06.2023 o.i. uviedol: „ Ďalej si dovoľujem poukázať na tú právne relevantnú skutočnosť,
že nakoľko pán A. v rozhodnom období nemohol zo zdravotných dôvodov vykonávať po dlhšiu dobu

pracovnú činnosť v zahraničí, potreboval znížiť výdavky a zároveň finančne zabezpečiť rodinu, tak sa
rozhodol predmetné motorové vozidlo predať tretej osobe, ktorá si ho aj reálne prevzala“. Týmto žalobca
preukazuje dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ku dňu podania žaloby naďalej
podľa evidencie motorových vozidiel svedčí vlastníctvo k zálohu žalovanému. Podľa vyjadrenia zástupcu
žalovaného žalovaný však už vozidlo predal. Popísané skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, nakoľko je dôvodná obava, že žalovaný dokoná prevod vlastníctva k zálohu a vykoná

prepis v evidencii motorových vozidiel. Je zrejmé, že žalovaný sa snaží sťažiť uspokojenie pohľadávky
žalobcu tým, že po tom, čo bol vyzvaný na vydanie vozidla, vykonáva účelové kroky k nevydaniu vozidla,
resp. reťazeniu vlastníctva k nemu. Žalovaný odmieta záloh vydať, čím obmedzuje výkon záložného
práva žalobcu k nemu. Záloh bezdôvodne zadržuje a vykonáva kroky k prevodu vlastníckeho práva
k nemu na neznáme osoby. Dokonaním predaja zálohu a zmenou jeho vlastníka by žalobcovi vznikla

škoda. V prípade prevodu vlastníctva k zálohu na ďalší subjekt by táto skutočnosť vyvolala ďalší súdny
spor, čo nie je v súlade so zásadou hospodárnosti a efektivity súdneho konania.

7. Podľa§324ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkupredzačatímkonania,počaskonania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného
procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas
konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že
bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd
spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie
v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne
nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne
aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným

návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších
pre rozhodnutie relevantných skutočnosti.

12. ZákladnýmipredpokladminariadeniakaždéhoneodkladnéhoopatreniapodľaCivilnéhoprocesného

poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému
je potrebné poskytnúť neodkladnú právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ

domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný
právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.13. V prejednávanej veci žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal spolu so žalobou
vo veci samej. Preto súd pri rozhodovaní o tomto návrhu vychádzal nie len z obsahu samotného

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z obsahu žaloby vo veci samej tak, ako bola
podaná, a pripojených listinných dôkazov, a to zmluvy o úvere, jej Dodatku č. 1, zmluvy o zriadení
záložného práva k hnuteľnej veci, jej Dodatku č. 1, potvrdení o registrácii údajov v Notárskom centrálnom
registri záložných práv, evidenčnej karty predmetného vozidla , oznámenia o predčasnej splatnosti
pohľadávky a výzvy na zaplatenie úveru, oznámenia o začatí výkonu záložného práva, vyjadrenia

zástupcu žalovaného k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva, výpisu zo živnostenského registra
a predžalobnej výzvy.

14. Súd tak pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za
dostatočne osvedčené, že medzi žalobcom ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou CHAR s.r.o.,
Nad plážou 6873/8, 97401 Banská Bystrica, IČO: 53 439 694, (ďalej už len „dlžník“) bol zmluvou

o úvere zo dňa 22.03.2022 uzavretou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka založený záväzkový
právny vzťah. Podľa predloženej písomnej zmluvy o úvere, číslo zmluvy 1335/2022, jej Dodatku č. 1
a splátkového kalendára ako jej prílohy, zmluvou o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho
podnikateľské účely peňažné prostriedky vo výške 27.000 eur prevodom na jeho bankový účet. Dlžník
sa zmluvou o úvere zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dohodnuté úroky vo výške

30 % ročne (6.075 eur), spolu celkom zaplatiť 33.075 eur v 9 mesačných splátkach tak, že v prvých 8
splátkach sú zahrnuté len úroky vo výške 675 eur mesačne, a 9. splátka pozostáva z celej istiny 27.000
eur a úrokov vo výške 675 eur (posledná splátka spolu 27.675 eur) . Splatnosť prvej splátky zmluvné
strany dojednali na 22.04.2022, splatnosť poslednej 9. splátky na deň 22.12.2022. Zmluvu o úvere
teda uzavreli dva podnikateľské subjekty (obchodné spoločnosti) a podľa jej obsahu úver sa žalobca

zaviazal poskytnúť na podnikateľské účely dlžníka. Preto vychádzajúc z § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, súd pre
účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za osvedčené, že zmluvou
o úvere bol medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom založený obchodnoprávny záväzkový vzťah.

15. Podľa predloženého Dodatku č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 19.12.2022 zmluvné strany na žiadosť
dlžníka dohodli, že dlžník úver spolu s úrokmi zaplatí nie v 9, ale v 15 mesačných splátkach, a to
tak, že len úroky vo výške 675 eur mesačne budú zahrnuté v prvých 14 mesačných splátkach a 15.
splátka bude pozostávať z celej istiny 27.000 eur a úrokov vo výške 675 eur ( posledná splátka 27.675

eur). Splatnosť poslednej 15. splátky zmluvné strany dohodli na 22.06.2023.

16. Súd pre účely neodkladného opatrenia považoval tiež za dostatočne osvedčené, že medzi
žalobcom ako záložným veriteľom a dlžník ako záložcom vznikol aj akcesorický právny obchodný
záväzkový vzťah, a to na základe písomnej zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci

a jej Dodatku č.1 dňa 22.03.2022, ktorou bola zabezpečená pohľadávka žalobcu ako veriteľa voči
dlžníkovi vyplývajúca zo zmluvy o úvere, a to najmä istina do hodnoty 27.000 eur, úroky, úroky
z omeškania, iné poplatky, zmluvná pokuta, a ďalšie (ďalej už len“ záložná zmluva“). Predmetom
zálohu je predmetné motorové vozidlo. Dlžník ako záložca v záložnej zmluve prehlásil, že je výlučným
vlastníkom a držiteľom predmetného vozidla. Orientačnú odhadovanú cenu zálohu zmluvné strany

dohodli na 35.000 eur. Podľa článku II. bod 4 a 5 záložnej zmluvy: „Nakoľko predmet záložného práva
(Zálohu) nebude odovzdaný Záložnému veriteľovi, na vznik záložného práva k motorovému vozidlu
bližšie špecifikovanému v bode 1. tohto článku sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom
registrizáložnýchpráv(ďalejaj“Registerzáložnýchpráv“)...5.Záložnéprávokzálohuvznikáregistráciou
záložného práva v registri záložných práv.“. Podľa čl. III. bod 4 písm. f) a m) záložnej zmluvy: „Do úplného

splatenia zabezpečeného záväzku voči Záložnému veriteľovi sa Záložca zaväzuje plniť nasledovné
povinnosti: ...f) bez predchádzajúceho písomného súhlasu Záložného veriteľa záložca nesmie: (i) Záloh
scudziť (najmä predať, darovať); v prípade prevodu alebo prechodu Zálohu záložné právo nezaniká
a pôsobí v plnom rozsahu podľa tejto Zmluvy voči nadobúdateľovi;(ii) zriadiť k Zálohu záložné právo
alebo iné obdobné právo, ktoré by sťažovalo výkon práv záložného veriteľa zriaďovaných touto zmluvou;

(iii) prenajať Záloh tretej osobe...m) vydať Záloh, kľúče od Zálohu alebo doklady potrebné na prevzatie,
prevod a užívanie Zálohu, Záložnému veriteľovi alebo ním poverenej osobe, za účelom ich uskladnenia
na čas výkonu záložného práva...“. Ako spôsoby výkonu záložného práva a jeho podmienky v prípade,
že zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere nebude riadne a včas splnený, zmluvné strany v čl.IV. bod 1 záložnej zmluvy dohodli: priamy predaj tretej osobe, predaj zálohu prostredníctvom verejnej
obchodnej súťaže a dobrovoľnú dražbu. Podľa článku IV. bod 5 záložnej zmluvy : „Zmluvné strany sa
dohodli, že Záložca je povinný vydať záloh, kľúče od Zálohu alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod

a užívanie Zálohu, Záložnému veriteľovi alebo ním poverenej osoby za účelom ich uskladnenia na čas
výkonu záložného práva alebo v prípade porušenie záväzku Dlžníka zo zmluvy o úvere č. 1335/2022
zo dňa 22.03.2022 alebo v prípade porušenia záväzku Záložcu tejto zmluvy. Vydanie podľa predošlej
vety tohto ustanovenia sa uskutoční do 3 kalendárnych dní po tom, čo Záložný veriteľ vyzve Záložcu na
vydanie Zálohu, kľúčov od Zálohu alebo dokladov od Zálohu za účelom uskladnenia.“.

17. Potvrdením notára JUDr. Ing. Andreja Palugu, so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske,
zo dňa 22.03.2023, predloženým žalobcom súd pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia považoval za dostatočne osvedčené, že na základe záložnej zmluvy bola
vykonaná registrácia záložného práva do Notárskeho registra záložných práv (ďalej už len „NCRzp“ ).

18. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

19. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia
v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa
osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 151e ods. 5 Občianskeho zákonníka záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním

záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto
vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri
záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej
forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným
veriteľom pred registráciou záložného práva.

21. Citovaná právna úprava rozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva. Kým samotné
zriadenie záložného práva má obligačný charakter a z toho vyplývajúce obligačné dôsledky, vznik
záložnéhoprávamávecno-právnedôsledky.Základnouprávnouskutočnosťou,nazákladektorejmožno
zriadiť záložné právo (nie však jedinou), je záložná zmluva, pričom podľa cit. § 151b ods. 1 Občianskeho

zákonníka záložné právo sa zriaďuje spravidla písomnou záložnou zmluvou. Cit. ust. §
151e ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecne platnú zásahu, že na vznik záložného práva
sa vyžaduje registrácia v NCRzp, ak inak neustanovuje Občiansky zákonník alebo osobitný predpis.
Registrácia záložného práva má teda spravidla konštitutívne účinky na jeho vznik. Cit. ust § 151e
ods. 5 Občianskeho zákonníka upravuje ďalšiu právnu skutočnosť, na základe ktorej možno zriadiť

záložné právo k hnuteľnej veci, a to odovzdanie hnuteľnej veci záložnému veriteľovi alebo tretej osobe
do úschovy. K vzniku záložného práva takýmto spôsobom však dôjde iba vtedy, ak sa na tom záložný
veriteľ a záložca výslovne dohodli. Odovzdanie hnuteľnej veci pritom nebráni tomu, aby takto vzniknuté
záložné právo bolo aj zaregistrované v NCRzp. Registrácia má však v tomto prípade iba deklaratórny
charakter.

22. Podrobnosti o registrácii v NCRzp obsahuje vyhláška č. 607/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej už len „Vyhláška č. 607/2002 Z.z.“).
Podľa tejto vyhlášky NCRzp vedie Notárska komora SR (§ 2). Samotnú registráciu vykonáva notár
elektronickým prevodom dát na základe žiadosti oprávnenej osoby (§ 4). Po vykonaní registrácie notár

dostane z registra v elektronickej podobe výpis o registrácií podľa identifikačných údajov záložcu,
register v ňom potvrdí dátum a čas registrácie, ako aj spisovú značku registra NCRzp (§ 7). Podľa §
3 NCRzp je verejný a prístupný na vyhľadávanie a registráciu v ktorejkoľvek notárskej kancelárii a na
vyhľadávanie prostredníctvom internetu. Podľa § 9 ods. 1 každý môže v notárskej kancelárii požiadať
notára, aby mu v registri zistil a oznámil požadované údaje za predpokladu, že presne identifikuje

záložcu, a následne, aby mu notár vydal výpis z registra. Register záložných práv však na rozdiel
od iných registrov má iba informatívnu povahu. Nahliadnutím do neho možno zistiť zápis existencie
či neexistencie určitého záložného práva ku konkrétnej veci konkrétnej záložcu. Neosvedčuje však
existenciu práva v ňom zapísaného (vlastníckeho alebo záložného) .23. Písomná záložná zmluva v prejednávanej veci neobsahuje dohodu záložného veriteľa a záložcu
o tom, že záložné právo k predmetnému motorovému vozidlu by malo vzniknúť jeho odovzdaním

žalobcovi ako záložnému veriteľovi alebo do úschovy tretej osobe. Naopak, v čl. II. bod 4 a 5 záložnej
zmluvy strany výslovne dohodli: „Nakoľko predmet záložného práva (Zálohu) nebude odovzdaný
Záložnému veriteľovi, na vznik záložného práva k motorovému vozidlu bližšie špecifikovanému v bode
1. tohto článku sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej aj
“Register záložných práv“)...5. Záložné právo k zálohu vzniká registráciou záložného práva v registri

záložných práv.“ Preto súd pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vychádzal zo skutočnosti, že na platný vznik záložného práva k predmetnému vozidlu bola potrebná
písomná záložná zmluva a tiež registrácia záložného práva v NCRzp. Žalobca pre účely konania
o neodkladnom opatrení predloženou písomnou záložnou zmluvou a písomným potvrdením notára
JUDr. Ing. Andreja Palugu, so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, o registrácii
záložného práva k predmetnému vozidlu v NCRzp na základe tejto záložnej zmluvy dostatočne osvedčil

skutočnosti relevantné pre záver, že záložné právo žalobcu ako záložného veriteľa k predmetnému
motorovému vozidlu vzniklo dňom 22.03.2022 jeho registráciou v NCRzp.

24. Vo vzťahu k žalobcom spolu so žalobou a návrhom predloženému písomnému vyjadreniu
žalovaného zo dňa 28.06.2023 ako reakcie na oznámenie žalobcu o začatí výkonu tohto záložného

práva súd udáva, že to, či žalovaný skutočne vykonal lustráciu v NCRzp s negatívnym výsledkom
a z akého dôvodu, bude predmetom dokazovania v konaní o žalobe vo veci samej. Túto skutočnosť
nie je možné skúmať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie, nakoľko toto konanie by sa
neúmerne predlžilo a neodkladné opatrenie by tak stratilo zmysel. Dokazovanie v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania najvýznamnejších pre rozhodnutie

relevantných skutočností. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil
súdu písomné potvrdenie notára JUDr. Ing. Andreja Palugu, so sídlom Jesenského 231/5, 958 01
Partizánske, o registrácii záložného práva na základe záložnej zmluvy v NCRzp. Podľa tohto potvrdenia,
zhodne s výsledkami vyhľadávania súdu na internete www.notar.sk/zalozne-pravo/ záložné právo na
základe záložnej zmluvy bolo zaregistrované v NCRzp dňa 22.03.2022 o 10:42:33 pod sp.zn. NCRzp

8734/2002. Preto súd skutočnosť, že záložné právo na základe záložnej zmluvy bolo v prejednávanej
veci zaregistrovanie v NCRzp považoval pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia za dostatočne osvedčenú.

25. Žalobca v žalobe tvrdí, že získal informáciu o tom, že záloh dlžník previedol na tretiu

osobu. Poukazuje na výpis z evidenčnej karty vozidla zo dňa 06.06.2023 predložený spolu so žalobou
a návrhom, podľa ktorého ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla je od 23.12.2022
evidovaný žalovaný. S poukazom na ust. § 151h Občianskeho zákonníka zástupca žalobcu tvrdí, že
záložné právo v súčasnosti pôsobí aj voči žalovanému ako nadobúdateľovi zálohu, že na žalovaného
prevodom alebo prechodom zálohu prešli všetky práva a povinnosti dlžníka ako pôvodného záložcu zo

záložnej zmluvy a je povinný strpieť výkon záložného práva, ktorý začal.

26. Zástupca žalovaného v predloženom písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2023 ako reakcie na
oznámenie žalobcu o začatí výkonu záložného práva nepopiera, že žalovaný záloh nadobudol. Tvrdí,
že záloh žalovaný nenadobudol od dlžníka, ale kúpou od predchádzajúceho vlastníka E. F. - AUTO

MD, miesto podnikania Malinová 2626/31, 95501 Topolčany, IČO: 41780841. Súčasne tiež tvrdí, že
žalovaný z finančných dôvodov záloh už predal ďalšej osobe, ktorá si ho už aj reálne prevzala.
Súčasne tvrdí, že záložné právo voči žalovanému nemohlo pôsobiť z dôvodov uvedených v § 151h
ods. 3 Občianskeho zákonníka. A to jednak z dôvodu, že predmetné vozidlo žalovaný kúpil od
predchádzajúceho vlastníka v rámci bežného obchodného styku. Jednak vzhľadom na dobromyseľnosť

žalovaného pri jeho nadobudnutí.

27. Podľa § 151h od. 1 Občianskeho zákonníka pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné
právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže
záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný

zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí
záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zozmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný
strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

29. Podľa § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu,
ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné
právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri
vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak
je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je

dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

30. Podľa § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo,
ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo
podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.

31. Podľa § 151h ods. 5 Občianskeho zákonníka záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní
zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra záložných práv alebo do osobitného registra, ak na
vznik záložného práva sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v
osobitnomregistri;zaškoduspôsobenúporušenímtejtopovinnostizodpovedajúspoločneanerozdielne.

32. Cit. ust. § 151h Občianskeho zákonníka vyjadruje vecno-právny charakter záložného práva
a jeho spätosť so zálohom tak, že záložné právo spravidla prechádza aj na nadobúdateľa zálohu. Na
nadobúdateľa zálohu účinnosťou prevodu alebo prechodu zálohu prechádzajú všetky práva povinnosti
záložcu zo záložnej zmluvy. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je tak povinný
strpieť aj výkon záložného práva. Z tejto právnej úpravy tiež vyplýva, že vykonanie zmeny v NCRzp

v osobe záložcu má len deklaratórny význam a k prechodu záložného práva dôjde bez zreteľa na to,
či zmena v osobe záložcu bola alebo nebola zaregistrovaná v NCRzp. Iba výnimočne, ak to výslovne
zákon stanovuje, záložné právo neprechádza na nadobúdateľa založenej veci. Je tomu tak vtedy, ak:
a) záložné právo bolo zriadené záložnou zmluvou a strany dohodli, že záloh môže byť prevedený bez
zaťaženia záložným právom (vopred predpokladaný súhlas záložného veriteľa s prevodom), b) záložca

previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu výkonu podnikania, c) nadobúdateľ bol
v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že záloh
nadobúda nezaťažený záložným právom. Podľa cit. ust. § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka tieto
výnimky neplatia iba vtedy, ak ide o záložné právo, ktorého vznik podlieha registrácii v osobitnom registri
(napr. register cenných papierov, obchodný register, kataster nehnuteľnosti, a pod.), ktorým NCRzp ako

všeobecný register záložných práv nie je.

33. Podľa výsledkov vyhľadávania súdu v NCRzp na internete www.notar.sk/zalozne-pravo/ v tomto
registri žiadna zmena v osobe záložcu nebola zaregistrovaná. To však, ako už súd vyššie uviedol, je
z hľadiska prechodu alebo prevodu záložného práva na žalovaného právne irelevantné (v

tomtoprípademožnouvažovaťibavintenciáchzodpovednostizaškodu).Podľažalobcompredloženého
výpisu z evidenčnej karty vozidla zo dňa 06.06.2023 žalovaný je od 23.12.2022 vedený ako vlastník
a držiteľ predmetného vozidla. Zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 28.06.2023 nepoprel, že
žalovaný záloh nadobudol. Preto súd pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie
považoval za dostatočne osvedčené, že žalovaný je v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení

vlastníkom zálohu, a tiež, že voči nemu pôsobí záložné právo, ktoré na neho prešlo prevodom
alebo prechodom zálohu, na ktorý žalobca nedal v záložnej zmluve súhlas. Vo vzťahu k žalobcom
predloženému písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.06.2023 súd len opakovane udáva, že to,
či žalovaný skutočne nadobudol predmetné vozidlo kúpou od E. F. - AUTO MD, miesto podnikania
A. XXXX/XX, XXXXX G., IČO: 41780841, alebo od dlžníka či iného subjektu, či vozidlo kúpil od

ním označeného subjektu v rámci bežného obchodného styku, resp., či ho kúpil ako dobromyseľný
nadobúdateľ,atiež,čivozidloužajpredal,budepredmetomdokazovaniavkonaníožalobevmeriteveci.
Tieto skutočnosti nie je možné skúmať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca predložil
súdu evidenčnú kartu vozidla, podľa ktorej vlastnícke právo k predmetnému vozidlu svedčí žalovanému.
Na druhej strane, zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 28.06.2023 nijako nešpecifikuje, kedy

a za akých okolnosti malo dôjsť k predaju predmetného vozidla žalovanému uvedeným podnikateľom,
kedy, komu a za akých okolností žalovaný mal vozidlo ďalej odpredať, a neoznačuje žiadne dôkazy
na preukázanie týchto tvrdení (kúpnu zmluvu, faktúru, a pod.). Súd preto nemohol tvrdenia žalovaného
považovať pre účely posúdenia pasívnej legitimácie v konaní za osvedčené. Vo vzťahu k tvrdeniuzástupcu žalovaného o dobromyseľnosti žalovaného pri nadobúdaní zálohu súd poukazuje na cit. ust. §
151h ods. 3 posledná veta, podľa ktorého ak záložné právo bolo zaregistrované v NCRzp (ako tomu je
aj v prejednávanej veci), predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže

opak. V tomto prípade teda zákon zavádza vyvrátiteľnú právnu domnienku o nedobromyseľnosti
nadobúdateľa. Vo vzťahu k registrovanému zálohu sa totiž predpokladá, že nadobúdateľ je so záložným
právom uzrozumený, resp, mohol sa s ním oboznámiť vo verejnom registri záložných práv. A preto
nadobúdazálohzaťaženýzáložnýmprávom.Nadobúdateľvšakmôžetentozákonnýpredpokladvyvrátiť
dôkazom opaku. Bude tak na žalovanom, aby v konaní o žalobe vo veci samej preukázal prípadný opak,

čo však nie je možné preukazovať v konaní o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia.

34. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného

práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.

36. Podľa § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie

záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám,
ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu
okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal
výkon záložného práva.

37. Podľa cit. právnej úpravy záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva voči tomu, voči
komu záložné právo pôsobí, ak pohľadávka nie je dlžníkom riadne a včas splnená (a to aj čiastočne),
pričom začatie výkonu musí záložný veriteľ písomne oznámiť záložcovi, ak ide o osobu odlišnú od
dlžníka, aj dlžníkovi. Súd pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval
za osvedčené, že dlžník zabezpečenú pohľadávku žalobcu nesplnil riadne a včas, a že žalobca

ako záložný veriteľ začal výkon záložného práva voči žalovanému ako nadobúdateľovi zálohu, voči
ktorému záložné právo pôsobí, spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve ( priamym predajom tretej
osobe) . Súd tu vychádzal jednak z listiny predloženej žalobcom zo dňa 06.06.2023, ktorou žalobca
s poukazom na čl. VII. bod 5 zmluvy o úvere z dôvodu porušenia zmluvy o úvere, a to prevodu
zálohu dlžníkom bez predchádzajúceho súhlasu žalobu, úver predčasne zosplatnil a vyzval dlžníka na

zaplatenie celého zostatku úveru v čiastke 27.675 eur. Podľa podpisu na listine dlžník listinu prevzal dňa
06.06.2023. Tiež z listín zo dňa 06.06.2023, ktorými žalobca ako záložný veriteľ oznámil žalovanému ako
záložcovi a dlžníkovi začatie výkonu záložného práva formou priameho predaja predmetného vozidla.
Toto oznámenie podľa predložených listín bolo dlžníkovi doručené dňa 06.06.2023 a žalovanému ako
záložcovi dňa 12.06.2023 (viď tvrdenie zástupcu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 28.06.2023). Taktiež

z písomného potvrdenia notára JUDr. Ing. Andreja Palugu, podľa ktorého začatie výkonu záložného
práva bolo pod sp.zn.19280/2023 zaregistrované v NCRzp, a to dňom 07.06.2023.

38.Zákonsdoručenímoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávaspájavýznamnéprávneúčinky.Odo
dňa oznámenia plynie 30-dňová lehota, v ktorej môže dlžník ešte pohľadávku voči záložnému veriteľovi

uspokojiť. Až po uplynutí tejto lehoty, ktorá v prejednávanej veci podľa skutočností osvedčených
žalobcom začala plynúť 06.06.2023, môže veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva. Zároveň záložca
od doručenia oznámenia, ku ktorému v prejednávanej veci podľa osvedčenia žalobcu došlo dňa
12.06.2023, nemôže predmet zálohu previesť (§ 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak by tak záložca
urobil, má to za dôsledok, že právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu zálohu, je absolútne

neplatný. Aj tu však zákon upravuje výnimky, kedy takého dôsledky prevod nemá. Ide o prípady, keď
osoby, ktoré nadobudli záloh od záložcu po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva, záloh
nadobudli: a) v bežnom obchodnom styku v rámci podnikania záložcu, b) alebo ak nadobúdateľ nevedel
a vzhľadom na všetky okolnosti nemohol vedieť, že začal výkon záložného práva.39. Nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v uložení zákazu žalovanému nakladať
so zálohom zástupca žalobcu dôvodí tým, že ku dňu podania žaloby síce naďalej podľa evidencie

motorových vozidiel svedčí vlastníctvo k zálohu žalovanému. Podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného
zo dňa 28.06.2023 však žalovaný už vozidlo predal. Je tu preto dôvodná obava, že žalovaný dokoná
prevod vlastníctva k zálohu a vykoná prepis v evidencii motorových vozidiel. Žalovaný sa snaží sťažiť
uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko po tom, čo bol vyzvaný na vydanie vozidla, vykonáva účelové
kroky k nevydaniu vozidla, resp. reťazeniu vlastníctva k nemu. Žalovaný odmieta záloh vydať, záloh

bezdôvodne zadržuje, a vykonáva kroky k prevodu vlastníckeho práva k nemu na neznáme osoby.
Dokonaním predaja zálohu a zmenou jeho vlastníka by žalobcovi vznikla škoda. V prípade prevodu
vlastníctva k zálohu na ďalší subjekt by táto skutočnosť vyvolala ďalší súdny spor, čo nie je v súlade so
zásadou hospodárnosti a efektivity súdneho konania.

40. Súd zástupcom žalovaného tvrdenú skutočnosť vo vyjadrení zo dňa 28.06.2023, že žalovaný

predmetné vozidlo už predal tretej osobe, ktorej vozidlo aj reálne odovzdal, pre účely posúdenia pasívnej
legitimácii žalovaného v konaní o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia síce nepovažoval
za osvedčenú. Avšak toto tvrdenie žalovaného vo vzájomnej súvislosti so všetkým, čo v konaní
vyšlo najavo (obsah predloženej komunikácie žalovaného na internete, obsah vyjadrenia zo dňa
28.06.2023), osvedčuje nesúhlas žalovaného so začatím výkonu záložného práva žalobcom a jeho

snahu tomuto výkonu rôznymi prostriedkami zabrániť, na čo je dôvodné prihliadať pri hodnotení
skutočnosti odôvodňujúcich potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Nateraz súdu
nie je zrejmé, kto všetko bol už nadobúdateľom zálohu od dlžníka ako pôvodného záložcu a aké
právne dôsledky zákon s tým - ktorým prevodom spája. Nie je zrejme, či žalovaný záloh nadobudol
od dlžníka alebo od inej osoby, a aké boli konkrétne okolnosti nadobudnutia. Aj keď súd nemôže

prisvedčiť zástupcovi žalobcu, že prípadné „dokonanie“ predaja zálohu žalovaným tretej osobe v zmysle
prepisu vlastníka a držiteľa predmetného vozidla k evidencii motorových vozidiel je z hľadiska
rozhodnutia o neodkladnom opatrení právne relevantné, nakoľko zápis vlastníka a držiteľa v evidencii
motorových vozidiel nemá konštitutívne účinky, súd zastáva názor, že za danej situácie je dôvodné,
aby súd žalovanému uložil zákaz predovšetkým previesť záloh na ďalšie osoby a tým zabránil

ďalšiemu prípadnému „reťazeniu“ vlastníctva k zálohu. Zákon upravuje výnimky, kedy záložne právo na
nadobúdateľa prechodom alebo prevodom vlastníctva neprechádza a kedy záložné právo prevodom
alebo prechodom zálohu môže zaniknúť (§ 151m písm. f) Občianskeho zákonníka). Preto pokiaľ
by žalovaný, na ktorého podľa skutočností osvedčených žalobcom prešli všetky práva a povinnosti
záložcu so záložnej zmluvy (vrátame povinnosti neprevádzať a nezaťažovať záloh bez súhlasu žalobcu,

povinnosť vydať záloh v prípade začatia výkonu záložného práva) previedol na tretiu osobu, nemožno
vylúčiť, že by mohlo dôjsť k situácii, že záložné právo by už voči ďalšiemu nadobúdateľovi nemuselo
pôsobiť, v dôsledku čoho by sa hmotnoprávne postavenie žalobcu ako záložného veriteľa zmenilo tak,
že by sa mu už neoplatilo uchádzať o súdnu ochranu žalobou v merite veci. Takouto argumentáciou
nakoniec reagoval aj sám zástupca žalovaného na oznámenie o začatí výkonu záložného práva vo

vyjadrení zo dňa 28.06.2023. Možno súhlasiť so zástupcom žalobcu, že prevodom zálohu by sa
výrazne zhoršilo aj procesné právne postavenie žalobcu v spore. Žalobca môže síce účastníctvo
v civilnom súdom konaní meniť, jeho procesné postavenie by sa však v prípade prevodu na tretie
osoby vzhľadom na potrebu preukazovania ďalších skutočností z pohľadu záveru, či voči tomu- ktorému
nadobúdateľovi zálohu pôsobí alebo nepôsobí záložné právo, výrazne sťažilo. Preto súd prijal záver,

že poskytnutie ochrany žalobcovi ako záložnému veriteľovu navrhovaným neodkladným opatrením ma
svoje opodstatnenie. Neodkladné opatrenie zabezpečí, že výkon záložného práva žalobcom nebol
prípadnými ďalšími prevodmi zálohu úplne zmarený. Súd len dodáva, že súd neakceptoval tvrdenie
zástupcu žalobcu, že v prípade nevyhovenia návrhu by žalobcovi vznikla škoda. Každý záložca je zo
zákona povinný zdržať sa všetkého, čím by okrem bežného opotrebovania hodnotu zálohu zmenšoval

(§ 151i ods. 1). Žalobca ničím neosvedčil, že by žalovaný postupoval v rozpore s týmto ustanovením.

41. Záverom súd dodáva, že pojem „nakladať„ s vecou je pojmom neurčitým a zahŕňa
dispozíciu s vecou ako mnohými právnymi, tak aj faktickým spôsobmi, a podľa judikatúry je rozhodnutie
s takýmto petitom nevykonateľné. Preto súd neodkladným opatrením žalovanému uložil zákaz nakladať

so zálohom iba spôsobmi, ktoré žalobca petitom žaloby konkrétne a určito špecifikoval, a v prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Nariadeným neodkladným opatrením v takomto rozsahu nedôjde k neprimeranému
zásahu do práv žalovaného, ktorý neodkladným opatrením nie je nijako obmedzený v užívaní zálohu,a ktorý má možnosť brániť sa proti jeho vydaniu v konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie súd
v súlade s návrhom žalobcu časovo obmedzil do skončenia súdneho konania o žalobe vo veci samej.

42. Onáhradetrovkonaniaonariadenieneodkladnéhoopatreniesúdrozhodolpodľazásadyúspechu
v konaní (§ 255 Civilného sporového poriadku). Žalobca bol v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia úspešný takmer v celom rozsahu. Súd návrh zamietol iba z dôvodu nevykonateľnosti
rozhodnutia v časti týkajúcej sa zákazu „nakladania“ so zálohom bez konkrétneho vymedzenia,, akými
úkonmi. Preto žalobcovi prislúcha voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením súdny
úradník.

Poučenie:

Protiuzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdvPrešove
prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.