Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, August 20, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322201153
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8322201153.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast. JUDr. Michalom Maškulíkom, advokátom so sídlom
Mierová 33/2, 072 22 Strážske, proti žalovanej: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. G. XX,
zast. JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o určenie
dedičského práva, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej voči žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia
ktorým by súd určil, že je dedičkou po poručiteľovi H. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom F. XXXX/XX, XXX XX D. a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnila tým, že ju Okresný súd Humenné konajúci prostredníctvom poverenej
notárky ako súdnej komisárky H. I. J. v dedičskom konaní po poručiteľovi H. E. vedenom pod sp.
zn. XXX/XX/XXXX, K.. XXX/XXXX, uznesením zo dňa XX.XX.XXXX odkázal, aby v lehote 30 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu o určenia spornej skutočnosti a to, že je osobou,
ktorá žila s poručiteľom po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala
o spoločnú domácnosť a teda je zákonnou dedičkou po poručiteľovi. Podľa jej názoru sú u nej splnené
podmienky na priznanie titulu dediča druhej dedičskej skupiny, keďže preukázateľne žila s poručiteľom
v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou. S poručiteľom tvorili spoločnú
domácnosť minimálne od novembra 2016 až do smrti poručiteľa. Spoločná domácnosť však nebola len
na jednej adrese, keďže spolu s poručiteľom dlhodobo žili ako druh a družka jednak na území SR ako

aj v zahraničí, hlavne v Rakúsku a nikdy nemali spoločné trvalé bydlisko.

V ďalšom uviedla, už v dedičskom konaní sa domáhala určenia svojej osoby ako dediča, keď predložila
relevantné dôkazy o dĺžke trvania spoločnej domácnosti s poručiteľom. Žalovaná však jej právo ako
dedičky v druhej dedičskej skupine popiera, rozporuje všetky ňou uvádzané tvrdenia a odmieta s ňou
uzatvoriť zmier. Preto je nútená pri obrane svojich práv obrátiť sa žalobou na súd.

Poukázala, že priznanie statusu dediča podľa druhej dedičskej skupiny sa viaže na existenciu spoločnej
domácnosti a dĺžkou jej trvania. Zákon ani ustálená súdna prax tu neviažu pojmy spoločný pobyt
a spoločná domácnosť, keďže je možné viesť spoločnú domácnosť na rôznych miestach avšak v
chronologickej postupnosti, keďže nie je možné viesť spoločnú domácnosť na dvoch miestach súčasne.S poručiteľom nadobudli nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva v podiele každí 1, čo podľa jej
názoru jednoznačne prejavuje vôľu poručiteľa viesť s ňou spoločnú domácnosť.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedla, že
žalobkyňa podľa jej názoru v dedičskom konaní vedenej po jej nebohom synovi žiadnym spôsobom
nepreukázala, že s jej synom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou žila v spoločnej
domácnosti a z tohto dôvodu sa mala starať o spoločnú domácnosť. Žalobkyňa sa spoznala
s poručiteľom v lete roku 2014, kedy bol poručiteľ doma, v F. č. XX. Od januára 2015 poručiteľ pomohol

žalobkyni vybaviť prácu chyžnej v B. L. v I.. Žalobkyňa spolu s poručiteľom naposledy vycestovali do
Rakúska dňa XX.XX.XXXX a na Slovensko sa vrátili v marci 2020, kedy išli hneď do karantény do M.
k starým rodičom žalobkyne. Odo dňa XX.XX.XXXX sa poručiteľ vrátil do spoločnej domácnosti ku svojej
matke žalovanej na adresu F. č. XX. Počas celej doby, keď bol jej nebohý syn na Slovensku, prispieval
jej finančne na chod jej domácnosti.

V ďalšom poukázala, že počas pracovného pobytu v N. žalobkyňa spolu s poručiteľom bývala
v personálnej izbe, kde nemali kuchynskú linku, práčku, varnú dosku, táto izba slúžila len na bývanie
z čoho vyplýva, že žalobkyňa a poručiteľ nemohli spoločne hospodáriť tak ako to vyžaduje zákon.
Táto skutočnosť tiež vyplýva aj zo samotnej dohody o sprostredkovaní zamestnania v zahraničí zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorú uzatvorili žalobkyňa a poručiteľ v ktorej sa v bode I. uvádza, že ubytovanie a strava

bude obom poskytnutá zdarma podľa platného práva zahraničného zamestnávateľa. Žalobkyňa tie vo
svojom vyjadrení podanom v dedičskom konaní uviedla, že každý býval u svojich rodičov, čo v podstate
potvrdzuje aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX, kde je to uvedené.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a písomnými listinami predloženými stranami konania

počas jeho priebehu, písomnými vyjadreniami strán konania, výpoveďami svedkov a strán sporu,
prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z oznámenia o úmrtí zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že H. E., trvale bytom F. XXXX/XX, D., zomrel
dňa XX.XX.XXXX.

5. Okresný súd uznesením vo veci sp. zn. XXX/XXX/XXXX, K.. XXX/XXXX, prostredníctvom notárky H.
I. J., odkázal žalobkyňu na podanie žaloby na tunajší súd v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia
a to žaloby o určenie, že žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti a z toho dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

XX.XX.XXXX.

V odôvodnení uznesenia je uvedené, že dňa XX.XX.XXXX bolo súdnemu komisárovi doručené
prihlásenie žalobkyne ako dedičky do konania. V ňom uviedla, že žila s poručiteľom 8 rokov v spoločnej
domácnosti ako druh a družka pred jeho smrťou a o domácnosť sa spoločne s poručiteľom starali

a boli odkázaní vzájomnou výživou. Tým splnila podmienku zákonného dediča so zaradením do druhej
dedičskej skupiny.

Ďalej je v ňom uvedené, že žalovaná, matka poručiteľa, predložila čestné prehlásenia K. E., I. L. O., I.
L. I., P. L., O. E., A. E., v zmysle ktorých, poručiteľ žil a tvoril spoločnú domácnosť pred svojou smrťou

spolu so žalovanou na adrese F. XX.

6. Zo zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v tom
čase právny zástupca žalobkyne JUDr. Slavomír Hrubišák vyhlásil, že žalobkyňa žila s poručiteľom
vRakúskuvspoločnejdomácnostiodroku2014domarca2020.Pracovaliurovnakéhozamestnávateľa,

u ktorého aj v personálnej izbe spoločne bývali a to v Hoteli B.. Ich spolužitie bolo trvalé, nebolo vopred
časovo ohraničené, už počas ich spolužitia v Rakúsku si kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX kúpili
do svojho podielového spoluvlastníctva byt v D., v ktorom chceli po jeho rekonštrukcii ostať spoločne
bývať v spoločnej domácnosti. V rakúsku spoločne žili, pracovali a tvorili spoločnú domácnosť. Poručiteľ
mal vytvorenú spoločnú domácnosť iba so žalobkyňou, obidvaja osobne prispievali k jej udržiavaniu

a chodu, a to osobnou činnosťou, aj finančne, čo potvrdzuje skutočnosť, že každá fyzická osoba môže
byť príslušníkom len jednej domácnosti, a teda žalobkyňa mala spoločnú domácnosť iba s poručiteľom
a plánovala s ním svadbu, ku ktorej z dôvodu ochorenia COVID-19 nedošlo.Žalobkyňa vyhlásila, že na Slovensku boli cca 4 mesiace z roka doma. Spočiatku býval každý u svojich
rodičov. Posledné roky už bývali spolu u jej rodičov na C. Q.. Spoločnú domácnosť s poručiteľom tvorili
v Rakúsku. V marci 2020 po návrate s Rakúska bývali v M. u jej starých rodičov. Do bytu sa nemohli

nasťahovať, nakoľko tam bývali ešte pôvodný vlastníci. V apríli sa spoločne presťahovali do bytu jej
rodičov a to z dôvodu, že po odchode pôvodných vlastníkov upratovali a zariaďovali byt, po ukončení
všetkých úprav sa do bytu presťahovali v júli 2020.

Žalovaná vyhlásila, že poručiteľ so žalobkyňou bývali v spoločnej izbe v Rakúsku do marca 2020. Po

návrate z Rakúska išli na chalupu do M., a to z dôvodu prekonania ochorenia COVID-19. Potom bývali
u rodičov žalobkyne, až do augusta 2020, kedy sa presťahovali do bytu.

7. Zo zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že právna
zástupkyňa žalovanej H. H. G. v konaní uviedla, že žalobkyňa v roku 2012 nemohla žiť v spoločnej
domácnostisporučiteľom,vtomčasesaeštenepoznali.PoručiteľXX/XXXXporučiteľvycestovalsámna

zimnú sezónu ako roznášač jedál a jedla do mesta I., kde pracoval do polovice apríla 2014. V tom čase
poručiteľ stále žil, býval a prispieval na spoločnú domácnosť ktorú zdieľal so žalovanou. Teda žalobkyňa
s poručiteľom v spoločnej domácnosti nežila 8 rokov. Po návrate na Slovensko až počas leta 2014 sa
spoznal so žalobkyňou. Po krátkej známosti začali spolu chodiť a stále nebývali v spoločnej domácnosti.
Žalobkyňaažod28.12.2014bola1xzamestnanávzahraničí,čojejvybavilporučiteľ.OdXX/XXXX–XX/

XXXX pracovala v Butiku I. v Tescu D., od mesiaca XX/XXXX – XX/XXXX pracovala v R. E.. Od mesiaca
XX/XXXX bola zamestnaná ako chyžná v B. L. v I.. Naposledy s poručiteľom vycestovala do Rakúska
dňa XX.XX.XXXX. Po návrate dňa XX.XX.XXXX išli do karantény do M. k starým rodičom žalobkyne
a odo dňa XX.XX.XXXX sa poručiteľ vrátil do spoločnej domácnosti k svojej mame do F.. Mesačne
matke prispieval na chod domácnosti. Počas letnej a zimnej sezóny v Rakúsku žalobkyňa a poručiteľ

bývali v personálnej izbe, ubytovanie a strava im boli poskytované zdarma. V izbe sa nenachádzala
žiadna kuchyňa, práčka, kde by zdieľali spoločnú domácnosť, Tiež žalobkyňa uviedla, že po príchode
na Slovensko bývala u svojich rodičov.

K pobytu poručiteľa uviedla, že do XX.XX.XXXX býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou v F.. Od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX býval v personálnej izbe v Rakúsku, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
bol so žalobkyňou z dôvodu karantény u starých rodičov žalobkyne. Od XX.XX.XXXX do XX/XXXX býval
v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Od mesiaca XX/XXXX býval v byte na F. Q.. Žalobkyňa
nespĺňa podmienku uvedenú v § 474 Občianskeho zákonníka, po dobu jedného roka pred smrťou
poručiteľa s ním nežila v spoločnej domácnosti a keďže bola aj sama zamestnaná, nebola ani odkázaná

na výživu poručiteľa. Poukázala, že žalobkyňa sa nepodieľala ani na nákladoch v súvislosti s pohrebom
poručiteľa, odmietla jej dať osobné veci poručiteľa, od smrti poručiteľa za žalovanou ani jedenkrát
neprišla, aby prejavila akúkoľvek ľútosť. Tiež uviedla, že poručiteľ mal vážne nezhody so žalobkyňou,
podozrieval ju s nevery a sám jej bol neverný. Vážne rozmýšľal, že si žalobkyňu nevezme a že svadbu
zruší. Poručiteľ a žalobkyňa nikdy nežili v spoločnej domácnosti, nehospodárili spoločne a kúpou

spoločného bytu si chceli zabezpečiť svoje financie.
Žalobkyňa vo veci do zápisnice uviedla, že v personálnej izbe v Rakúsku mali tam jednu izbu, jednu
kúpeľňu, mali rýchlovarnú konvicu, ktorú kúpili spoločne, spoločne kúpili gril, žehličku a spoločne si to
užívali. Jedlo síce mali, ale si kupovali aj vlastné jedlo, chodili spoločne na nákup, na chodbe mali pračku,
spoločne prali, spolu kupovali drogériu, aviváž, prášky. Teda s ňou tvoril spoločnú domácnosť. Do bytu

na F. spolu s poručiteľom kupovali zariadenie. Pokiaľ sa jedná o papiere pre sociálnu poisťovňu, kde
poručiteľ uviedol, že po návrate z Rakúska býva u rodičov, tak k tomu uviedla, že tieto papiere vypisovali
výlučne pre poisťovňu podľa trvalého pobytu.

Žalovaná vo veci do zápisnice uviedla, že keď bol poručiteľ v rakúsku, tak si všetko robil sám. Mal s

ňou spoločnú domácnosť v F.. Keď išiel do rakúska, balili spoločne veci, kupovali spoločne drogériu,
vyžehlili a nabalili veci. To platilo aj v roku 2019 a 2020. Počas celého pobytu v Rakúsku odchádzal do
rakúska z adresy v F..

8. K. E. v čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXXX prehlásil, jeho brat H. E., žil a tvoril spoločnú

domácnosť, prispieval sumou 50,- eur mesačne na chod domácnosti a na energie a to rok pred jeho
smrťou na adrese F. XX a to spolu so svojou matkou, otčimom, bratom I.. Pracoval v Rakúsku, kde
pracovala aj žalobkyňa a to na rovnakom mieste a u rovnakého zamestnávateľa, prespávali bezplatne
v personálnej izbe, ktorú zabezpečoval zamestnávateľ, čo sa nedá považovať za zdieľanie spoločnejdomácnosti. Nemali ani spoločnú pracovnú zmenu. Dňa XX.XX.XXXX absolvovali spoločnú karanténu
v M., nakoľko žalobkyňa bola pozitívne testovaná na COVID-19. Na karanténu si nemohol zvoliť iné
miesto. V byte na F. boli ešte bývali pôvodní vlastníci a nemohol ohroziť svoju matku na adrese F.. Po

ukončení karantény dňa XX.XX.XXXX išiel domov do F.. Vybalil si svoje veci a bola tak až do času, keď
si kúpil chýbajúcu posteľ, chladničku a pračku a vymaľoval kúpený byt. V ďalšom uviedol, že nepopiera,
že žalobkyňa a jeho brat spolu chodili, avšak po dobu posledných 8 rokov nežili u rodičov žalobkyne.
Začal s ňou chodiť počas leta 2014 a dňa XX.XX.XXXX zmenil trvalé bydlisko na adresu F., kedy ešte
v byte nebol naťahovaný. Žalobkyňa žila naďalej v byte rodičov. Brat mu uviedol, že žalobkyňa mu bola

viackrát neverná a to v čase do XX.XX.XXXX. Pýtal sa tiež brata na to či bude svadba a ten mu povedal,
že to nevidí ružovo. So žalobkyňou sa do spoločného bytu presťahovali v júli 2020.

I. L. ml., nevlastný brat poručiteľa, v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že s nevlastným
bratom spolu žili v jednej domácnosti a ich mamou a jeho otcom na adrese F. XX.

I. L. str., priateľ žalovanej, v čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXX prehlásil, že ako priateľ žalovanej
spolu žije v jednej domácnosti so synom I. a H. E. na adrese F. XX a tú tvorili do XX.XX.XXXX, kedy
si pobyt na F. Q. v D..

P. L. v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nebohého H. veľmi dobre poznal, stretával

sa s ním často v F. č. XX u mamy, kde býval.

O. E. v čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nebohý sused H. E. býval a zdržiaval u mamy
na adrese F. XX, do doby kým si kúpil byt, do polovice mája 2020.

C. D. v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že počas pauzy v práci viedol rozhovor
s nebohým kamarátom H. E. a ten mu povedal, že do práce nastúpil preto, aby si zarobil, nechcel míňať
našetrené peniaze.

A. E., švagriná poručiteľa, v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že poručiteľ žil so svojom

mamou, otčimom a bratom v spoločnej domácnosti rok pred smrťou na adrese jeho trvalého pobytu F.
G. XX. Dňa XX.XX.XXXX odcestoval za prácou do Rakúska so žalobkyňou. Uviedla, že pracovný pobyt
sa nepovažuje za žiadnu domácnosť. S poručiteľom sa spoznali v roku 2014. Po karanténe v roku 2020
išiel domov k svojej mame do F.. Tam sa spolu stretávali. S poručiteľom mala dobrý vzťah a zdôveril sa
jej, že ich vzťah s priateľkou nefunguje. Nechcela sa k nemu naťahovať do spoločného bytu. Jej manžel

poručiteľovi pomáhal s prácami v byte.

O. L. v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracoval
s nebohým H. E. a býval v spoločnej izbe. Postrehol, že niekoľkokrát frajerke zložil telefón. Povedal mu,
že ich vzťah s priateľkou už nebude dlho trvať a plánuje rozchod.

I. A. J. v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že s poručiteľom pracovali v N. na turnusy.
XX.XX.XXXX bol s H. na pive a ten rozprával o svojej priateľke a povedal, že má problémy, po tých
rokoch ich vzťah prestal fungovať a že ho podvádza.

K. D. v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že dňa XX.XX.XXXX sa na káve stretla s H.
E. a ten sa jej zdôveril, že jeho vzťah s A. nefunguje, ako si predstavoval. Nevedel, či ten vzťah stojí
za to, aby na ňom pracovali, alebo by ho mal ukončiť, že zo strany A. už nepociťuje lásku a ide už iba
o vzťah zo zvyku. V daný večer došlo k nevere H. E. s ňou.

9. Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa a zomrelý H. E. ako kupujúci od predávajúcich
O. E. a M. O. E., kúpili byt č. XX, vo vchode XX, na X.poschodí, bytového domu súp. č. XXXX
postaveného na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, spolu s príslušenstvom a kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 72 000,- eur.

10. Z Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., vyplýva, že ako vlastníci bytu č. XX, vo vchode
XX,bytovéhodomusúp.č.XXXXpostavenéhonaparceleč.XXXX,XXXX,XXXX,súzapísanížalobkyňa
v podiele 1 a zomrelý H. E. v podiele 1. Ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva č. V XXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.11. Podľa potvrdenia o predmanželskej príprave zo dňa XX.XX.XXXX, vystaveného O. H. E.,
Rímskokatolícka farnosť sv. Košických mučeníkov, D., v mesiaci november XXXX sa predmanželskej

prípravy zúčastnili H. E., bytom F. XX /F. XX a žalobkyňa bytom F. XX/ C. XX, D..
12. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobkyňou ako objednávateľkou a O. S. ako zhotoviteľom uzatvorená
Zmluva o hudobnej produkcii. Predmetom zmluvy bola služba: hudobná produkcia na svadobnej oslave
konanej dňa XX.XX.XXXX – A.. Cena bola dohodnutá vo výške 420,- eur a z toho záloha vo výške 100,-
eur.

13. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného A. O. – reštaurácia Appettito v D., dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že od žalobkyne prijal sumu 200,- eur ako zálohu rezervácie na deň XX.XX.XXXX.

A. O. – reštaurácia A., v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobkyňa mu
dňa XX.XX.XXXX zaplatila zálohu na svadobnú hostinu vo výške 200,- eur, ktorá sa mala konať

XX.XX.XXXX, Z dôvodu COVID-19 sa akcia preložila na XX.XX.XXXX. Po úmrtí ženícha bola matka
nevesty s úmrtným listom zálohu vyzdvihnúť.

14. Z objednávky zo dňa XX.XX.XXXX objednávateľa A. B. u spol. IRIAN SAM s.r.o. vyplýva, že
žalobkyňa si objednala svadobné šaty za cenu 590,- eur a z pokladničného dokladu č. XXXX

vystaveného uvedenou spoločnosťou vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa sumu 590,- eur uhradila.

15. Z dokladu OTP Banky Slovensko zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zo strany žalobkyne bola ba účet
zomrelého H. E. vedeného v I. I., A. poukázaná suma 46 000,- eur.

16. Podľa predložených poistení o zamestnanosti v zahraničí, žalobkyňa bola v zahraničí zamestnaná
v nasledovných obdobiach: od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od. XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od. XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

a zomrelí H. E. bol v zahraničí zamestnaný v obdobiach od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od. XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
od. XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

17. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie z dôvodu ukončenia pracovného pomeru dohodou u zamestnávateľa ZUM ZOTTL,
Flachau, a v žiadosti uviedla adresu trvalého pobytu na adrese C. XXXX/XX, D..

Zomrelý H. E. žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie z dôvodu ukončenia pracovného pomeru dohodou u zamestnávateľa T. T., U., a v žiadosti
uviedol adresu trvalého pobytu na adrese F. XX.

18.Sociálnapoisťovňa,pobočkaD.,rozhodnutímč.XXXX/XXXX-XX-XXX,rozhodlaotom,žežalobkyňa

nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že žalobkyňa sa na
území Rakúska zdržiavala sezónne v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. cca 5 rokov a 3
mesiace(naposledyodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX).NaúzemieSRsavracal2krátročnepoukončení
sezóny, celková dĺžka pobytu na území SR bola 3 mesiace.

V odôvodnení rozhodnutia ohľadom rodinnej situácie žalobkyne bolo uvedené, že je slobodná
a v Rakúsku bola s priateľom – druhom H. E., s ktorým plánovali svadbu na deň XX.XX.XXXX a zrušili
ju v súvislosti s ochorením COVID-19.

K bytovej situácii žalobkyne v odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že počas zamestnania v Rakúsku

bývala s priateľom v personálnej izbe, ktorú zabezpečoval zamestnávateľ, na území SR vlastní 1
nehnuteľnosti na bývanie, ktorú nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Počas návratov a po
návrate z Rakúska býva u rodičov, z dôvodu rekonštrukcie bytu.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie, zo dňa XX.XX.XXXX bolo odvolanie žalobkyne voči
vyššie uvedenému rozhodnutiu zamietnuté. V jeho odôvodnení ohľadom bytovej situácie je uvedené,
že žalobkyňa na území Rakúska nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, bývala s priateľom

v personálnej izbe od zamestnávateľa. Bytovú situáciu žalobkyne v zahraničí odvolací orgán považoval
zaprimeranúpomerom,kedypartnerispoločnežijú,pracujúatvoriaspoločnúdomácnosťvdanomštáte.
Na Slovensku žalobkyňa vlastní od novembra 2019 na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
nehnuteľnosť na bývanie a to 1 bytu. Podľa jej údajov na Slovensku počas návštev bývala u rodičov a aj
po návrate býva u rodičov z dôvodu rekonštrukcie bytu.

19. Sociálna poisťovňa, pobočka D., rozhodnutím č. XXXX/XXXX-XX-XXX z XX.XX.XXXX, rozhodla
o tom, že H. E. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že
poručiteľ sa na území Rakúska zdržiaval sezónne v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. cca 6
rokov a 3 mesiace (naposledy od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). Na územie SR sa vracal 2krát ročne
po ukončení sezóny, celková dĺžka pobytu na území SR bola cca 1 až 3 mesiace.

V odôvodnení rozhodnutia ohľadom rodinnej situácie poručiteľa bolo uvedené, že je slobodný
a v Rakúsku bol s priateľkou – družkou A. B., s ktorým plánovali svadbu na deň XX.XX.XXXX a zrušili
ju v súvislosti s ochorením COVID-19.

K bytovej situácii poručiteľa v odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že počas zamestnania v Rakúsku
býval s priateľkou v personálnej izbe, ktorú zabezpečoval zamestnávateľ, na území SR vlastní 1
nehnuteľnosti na bývanie, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Počas návratov a po
návrate z Rakúska býva u rodičov, z dôvodu rekonštrukcie bytu.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie, zo dňa XX.XX.XXXX bolo odvolanie poručiteľa voči vyššie
uvedenému rozhodnutiu zamietnuté. V jeho odôvodnení ohľadom bytovej situácie je uvedené, že
poručiteľ na území Rakúska nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, býval s priateľkou v personálnej
izbe od zamestnávateľa. Bytovú situáciu poručiteľa v zahraničí odvolací orgán považoval za primeranú
pomerom, kedy partneri spoločne žijú, pracujú a tvoria spoločnú domácnosť v danom štáte. Na

Slovensku poručiteľ vlastní od novembra 2019 na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
nehnuteľnosť na bývanie a to 1 bytu. Podľa jeho údajov na Slovensku počas návštev býval u rodičov
a aj po návrate býva u rodičov z dôvodu rekonštrukcie bytu.

20. Z potvrdenia obce F. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že H. E. bol vedený na trvalom pobyte v obci F.

G. XX od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

21. Svedok H. B. (otec žalobkyne) vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o začiatok vzťahu
medzi jeho dcérou a poručiteľom, tak tento vzťah sa začal v roku 2012, kedy sa zoznámili. Zo začiatku
sa stretávali vonku, chodili na diskotéky, do kina, na kávu. V novembri 2016, keď sa jeho staršia dcéra

odsťahovala z bytu na ul. C. XX V. D., tak žalobkyňa sa spolu s poručiteľom do tohto bytu k nim
nasťahovali. Jednalo o uvoľnenú izbu, pričom v tom byte býval aj on spolu s manželkou. Počas tohto
obdobia, keď žili v spoločnej domácnosti sa podieľali na chode spoločnej domácnosti tak, že prispievali
na chod domácnosti formou bežných nákupov, ako chlieb, pečivo, mlieko. Nežiadali od nich žiadne
nájomné, ani príspevok na stravu a to s ohľadom na to, že si sporili na kúpu vlastného bytu. Spolu s nimi

v ich byte bývali, keď boli na území SR a to až do júla 2020, kedy sa odsťahovali do ich spoločného bytu.

V ďalšom uviedol, že v roku 2019 si žalobkyňa s poručiteľom spoločne kúpili byt, plánovali spoločnú
budúcnosť, plánovali svadbu, ktorá však bola zrušená, resp. presunutá až na obdobie mája 2021. Má
vedomosť o tom, že v decembri 2019 odišla žalobkyňa spolu s poručiteľom do zahraničia. Zo zahraničia

sa vrátili v marci v r. 2020, kde prvých 6 týždňov boli v karanténe v Baškovciach a kde žalobkyňa
spolu s poručiteľom bývali v dome u jeho rodičov. Potom ako sa vrátili z karantény, tak bývali v ich
byte a následne od júla 2020 bývali už vo svojom spoločnom byte. Žalobkyňa spolu s poručiteľom
sezónnechodiliodroku2014doroku2019dozahraničiazaprácou.Bývalispoluvizbe,ktorúimposkytol
zamestnávateľ. Bol ich tam aj navštíviť.

Pokiaľideospolužitiežalobkynesporučiteľomuviedol,žeichvzťahbolpekný,vzájomnesarešpektovali,
vzájomne si pomáhali, navzájom chceli vedieť jeden o druhom všetko. Poukázal na to, že aj vzhľadom
na to, že boli celý čas spolu, tak sa snažili vyjsť si v ústrety jeden druhému navzájom, plánovalispoločnú budúcnosť, plánovali spoločné deti. Tento vzťah sa postupom času u nich utužoval. Aj on mal
s poručiteľom veľmi dobrý vzťah, vo všetkom si rozumeli. Poručiteľ ho bral ako ,,kvázi“ otca. Medzi
žalobkyňou a poručiteľom došlo v novembri 2019 k zásnubám, kde bola prítomná žalovaná spolu

s partnerom a tiež syn žalovanej. Žalobkyňa a žalovaný chodili na predmanželskú prípravu do Kostola
košických mučeníkov v D. s tým, že na túto náuku začali chodiť v novembri 2019.

22. Svedok H. W. (švagor žalobkyne) vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa chodila s poručiteľom
od roku 2013. Od roku 2014 začali spolu s poručiteľom chodiť do zahraničia (Rakúska) za prácou, kde

bývali v jednej izbe. Bol ich spolu s manželkou dvakrát navštíviť. Vzťah medzi žalobkyňou a poručiteľom
fungoval výborne a bol dobrý. Počas obdobia, kedy sa zdržiavali na území SR žalobkyňa s poručiteľom
bývali do roku 2016 samostatne, každý u svojich rodičov. Po tom ako sa on so svojou manželkou,
sestrou žalobkyne, odsťahovali z rodičovského bytu jeho manželky, sa v tomto byte uvoľnila izba a tak
následne od novembra 2016 žalobkyňa s poručiteľom bývali práve v tejto uvoľnenej izbe. Podľa jeho
názoru v čase, keď žalobkyňa so zosnulým prebývali v byte jej rodičov asi mali nejaký spoločný účet,

asi spoločne varili aj prali. Medzi žalobkyňou a poručiteľom došlo v novembri 2019 k zásnubám, kde
bola prítomná žalovaná spolu s partnerom a tiež syn žalovanej, potom prišiel aj ďalší syn K.. Určite išlo
o zásnubnú oslavu a nie o oslavu narodenín. On tam bol s manželkou a boli tam aj rodičia žalobkyne.
Počas tejto oslavy zosnulý prišiel s kyticou s tým, že potom sa následne blahoželalo k zásnubám.

23. Svedkyňa K. W., sestra žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa sa zoznámila
s poručiteľom v roku 2012, chodiť s poručiteľom začali od roku 2013. Vzťah medzi žalobkyňou
a poručiteľom bol veľmi pekný. Všetok voľný čas trávili spolu. Napriek tomu, že boli celý čas spolu v práci,
tak aj následne tento zvyšný čas trávili spolu. Počas obdobia, kedy sa zdržiavali na území SR, žalobkyňa
s poručiteľom bývali do roku 2016 samostatne, každý u svojich rodičov. Potom, ako sa ona so svojím

manželom odsťahovali z rodičovského bytu, sa v tomto byte uvoľnila izba a tak následne od novembra
2016 žalobkyňa s poručiteľom bývali práve v tejto uvoľnenej izbe. Pokiaľ ide o spoločné nakladanie
s finančnými prostriedkami počas doby, keď spolu žalobkyňa so zosnulým boli v zahraničí, tak každý
z nich mal vlastný účet, ale vie o tom, že mali spoločný rozpočet, z ktorého tieto náklady spoločne
uhrádzali. Takisto sa to dialo aj pokiaľ boli na území SR. V čase, keď bývali u jej rodičov sa spoločne

podieľali na spoločných nákladoch. Má vedomosť, že sa konala zásnubná oslava, na ktorej bola osobne
prítomná. Na tejto oslave bol prítomný aj jej manžel a jej rodičia. Zo strany žalovanej sa na tejto oslave
zúčastnila samotná žalovaná so svojim priateľom, mladší brat poručiteľa I., večer prišiel aj ďalší brat
poručiteľa K.. Jednoznačne išlo o zásnubnú oslavu a nie o oslavu narodenín. Na tejto oslave mal k tomu
jej otec aj príhovor.

24. Svedok H. E. vo svojej výpovedi uviedol, že je kňaz a pripravoval žalobkyňu s poručiteľom na
manželstvo v rámci predmanželskej prípravy. Snúbenci mali u nich nahlásený termín sobáša a po smrti
poručiteľa bol tento termín sobáša zrušený. Poukázal, že v prípade, ak niekto chce uzavrieť manželstvo,
tak takýmto osobám sa predloží v písomnej podobe ku sviatosti manželstva určitý zoznam vecí, ktoré

musia snúbenci predtým, ako môžu uzavrieť manželstvo, splniť. Predpokladá, že prvého stretnutia
snúbencovsním, resp.kaplánom,saosobnezúčastniliobajasnúbenci.V prípadezáujmuouzatvorenie
sobáša, sa vypĺňa so záujemcami formulár. Tento formulár vypisuje buď priamo farár, alebo samotný
snúbenci. V tomto formulári sa ich pýtajú na bežné veci ako je bydlisko, priezvisko, dátum narodenia,
rodinný pomer, takisto vierovyznanie. Pokiaľ ide o archiváciu tohto formulára tak vzhľadom na to, že

došlo k zrušeniu sobáša, tak tento doklad nie je možné zo strany farského úradu predložiť a zabezpečiť,
tento doklad bol skartovaný a to z dôvodu, že jeden zo snúbencov zomrel. V zmysle platných predpisov
sa eviduje iba sobášna zápisnica, a to až po uzatvorení sobáša.

V ďalšom uviedol, že predpokladá, že on viedol predmanželskú náuku týchto snúbencov vo farnosti

na I. X. v D.. Poukázal, že niekedy tam bolo aj desať a viac takýchto párov, ktoré chceli uzatvoriť
manželstvo, takže si to presne nepamätá. Ich farnosť nevedie presnú evidenciu párov, ktoré sa zúčastnili
predmanželskej prípravy. Potvrdenii o predmanželskej príprave datovaného na deň XX.XX.XXXX bolo
vydané, nakoľko o to požiadala nevesta, teda žalobkyňa, ktorá chcela doklad o tom, že bolo nahlásené
alebo bol úmysel uzavrieť manželstvo a že či toto manželstvo bolo uzatvorené. Žalobkyňa žiadala

potvrdenie, resp. požadovala vystavenie nejakého dokladu o tom, že sobáš mal byť uskutočnený.
Vzhľadom na to, že oni takúto osobitnú evidenciu a takéto tlačivá osobitne nevedú, tak jej na základe
jej ústneho čestného prehlásenia, po rozhovore so žalobkyňou, následne toto potvrdenie zo dňa
XX.XX.XXXX vystavil. Na tento prípad si pamätá z dôvodu toho, že sa jedná u neho o prvý prípad za21 rokov jeho farskej činnosti, kedy bol sobáš zrušený pre úmrtie jedného zo snúbencov. Potvrdenie
vydal preto, aby bol preukázaný úmysel snúbencov uzavrieť manželstvo. Osobné údaje, snúbencov
ktoré v ňom uviedol mal od žalobkyne. Toto potvrdenie bolo zapísané pod číslo XX/XXXX, nakoľko každý

návrh alebo žiadosť, alebo tlačivo sa zapisuje do podacieho denníka a tam sa priraďuje aj toto podacie
číslo.

25. Svedok J. M., ktorý bol susedom žalobkyne a poručiteľa, vo svojej výpovedi uviedol, že sa so
žalobkyňou a poručiteľom spoznali zhruba pred 2,5 rokom, keď kúpili nad nimi byt. Od bývalého suseda,

ktorý tento byt predával sa dozvedeli, že ide o mladý pár, ktorý sa nachádza v zahraničí, a ktorý sa
chce zosobášiť. Následne potom, keď sa nasťahovali do tohto bytu, sa s nimi aj bližšie on aj s rodinou
zoznámili, boli tiež u nich na návšteve. V byte podľa jeho vedomostí bývali žalobkyňa a poručiteľ
spoločne. V ďalšom uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu či žalobkyňa spolu s poručiteľom spoločne
alebo ako hospodárili s týmto bytom, kto uhrádzal náklady za tento byt a to vzhľadom na to, že sa pre
krátkosť času od kedy sa spoznali, sa s týmito okolnosťami nestihol oboznámiť. Pri bežných rozhovoroch

mu však povedali, že obidvaja kúpili tento byt. Tento byt si kúpili za účelom, aby v ňom spolu mohli
bývať. Poručiteľa pravidelne stretával, keď sa po práci do tohto bytu vracal. Či v tomto byte prespával
sa vyjadriť nevedel, ale pravidelne videl stáť jeho auto značky A. sivej farby pred bytovým domom. Má
vedomosť o tom, že poručiteľ pracoval na týždňovky. K tomu, kedy sa žalobkyňa s poručiteľom do bytu
presne nasťahovali sa vyjadriť nevedel.

26. Svedkyňa K. L., kolegyňa a kamarátka žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobkyňou
sa zoznámila v čase, keď začala pracovať v spoločnosti, kde ona už vtedy pracovala. Poručiteľa
poznala zbežne, a to od 15 rokov, on pracoval predtým na tom mieste, kde ona následne pracovala. Pri
spoločných rozhovoroch žalobkyňa o poručiteľovi pekne rozprávala. Keď žalobkyňa pracovala v bare

do večerných hodín (22-23 hod.) stále, keď nebol preč, v práci, pre ňu poručiteľ prišiel a aj spolu potom
odchádzali. Má vedomosť o tom, že predtým pracovali obaja v zahraničí v Rakúsku s tým, že chodili aj
domov. Žalobkyňa si s poručiteľom spoločne kúpili byt niekde na Dvojke a že v tomto byte bývali. Ona
v tom byte nikdy nebola. Z rozprávania žalobkyne vie, že ona sa ponáhľala domov, aby upratala a varila.
Žalobkyňa s poručiteľom plánovali spoločnú budúcnosť a plánovali tiež svadbu. O tejto skutočnosti vie

z rozprávania žalobkyne ako aj poručiteľa a tiež z vyjadrenia sestry svojho priateľa s ktorým je 13 rokov,
nakoľko tá mala byť na ich svadbe družičkou. Vie tiež o tom, že svadba bola niekoľkokrát odložená
z dôvodu korony. K majetkovým pomerom žalobkyne a poručiteľa sa vyjadrila, že sa mali asi dobre,
keďže mali byt a mali auto.

27. Svedok H. E. vo svojej výpovedi uviedol, že bol a stále je susedom rodičov žalobkyne, keďže býva
na C. Q. XX. Poručiteľ odišiel pracovať do Rakúska a za ním tam následne odišla pracovať aj žalobkyňa.
V čase, keď boli doma, tak sa poručiteľ so žalobkyňou zdržiavali na tejto adrese. Poručiteľa stretával na
chodbe, keď fajčil a spolu sa aj zhovárali. Pred bytovým domom stávalo jeho motorové vozidlo značky
A.. Vie o tom, že žalobkyňa s poručiteľom pripravovali svadbu. Túto skutočnosť vie od svojej dcéry, ktorá

je kamarátkou a spolužiačkou žalobkyne. Taktiež táto skutočnosť bola všeobecne známou, nakoľko
o tom hovorila celá bytovka. Pravidelne počas veľkonočných sviatkov rokoch 2016 až 2019 sa poručiteľ
zdržiaval v byte rodičov žalobkyne, nakoľko chodil do ich bytu obliať jeho rodinu a tak sa navštevovali.

28. Svedok K. E., brat poručiteľa, vo svojej výpovedi uviedol, že vzťah medzi žalobkyňou a jeho nebohým

bratom sa začal niekedy v roku 2014-2015, podľa jeho názoru išlo o bližšie priateľstvo. Podľa jeho
vedomostí každý z nich si žil sám. Žalobkyňa žila u svojich rodičov, zomrelý s mamou v F.. Keď bol doma
veci ako pranie, žehlenie, mu zabezpečoval on, jeho mama, resp. si ich zabezpečoval sám. Žalobkyňa
spolu s poručiteľom boli aj v zahraničí, kde spolu pracovali, mali jednu izbu, nepracovali na jednej zmene.
Žalobkyňa s poručiteľom tvorili pár, ale nejednalo sa o vážny vzťah pričom jeho brat so žalobkyňou podľa

jeho informácii nechcel uzatvoriť manželstvo. Má vedomosť o tom, že žalobkyňa spolu s poručiteľom si
kúpili byt na F. Q. pričom od augusta 2020 v ňom so žalobkyňou začali aj bývať. On tento byt navštívil,
keď sa rekonštruoval, následne ho navštevoval aj potom, keď sa do neho nasťahovali. Byt bol zariadený,
bola tak gaučová súprava, bol tam televízor, postrehol tam aj osobné veci žalovaného, osobné veci
žalobkyne tam nepostrehol. Byt bol podľa jeho informácii kúpený ako investičný. V ďalšom uviedol, že

nich nemá vedomosť o zásnubách jeho brata, podľa neho išlo len o obed, na ktorom sa nezúčastnil, len
na záver prišiel vyzdvihnúť svoju mamu s jej priateľom a svojho brata. Tiež podpísal čestné vyhlásenie zo
dňa XX.XX.XXXX, ktoré je súčasťou súdneho spisu. V ďalšom uviedol, že jeho brat žalobkyňu podvádzal
s troma ženami. Dve nepozná, pričom jednu pozná a jedná sa o jeho švagrinú K. D.. Malo sa to diaťv roku 2020. Informáciu o tom, že žalobkyňu podvádzal, má od svojho brata. Ten tak robil z dôvodu
toho, že ho žalobkyňa tiež podvádzala.

29. Svedok I. A. J. vo svojej výpovedi uviedol, že s poručiteľom bol v kamarátskom vzťahu, spolu
pracovali v N. od roku 2020. Dňa XX.XX.XXXX mu poručiteľ uviedol, že ho žalobkyňa podvádza, pričom
rozmýšľal nad tým či sa má s ňou rozísť alebo má s ňou zostať ďalej. Od poručiteľa vedel, že si už so
žalobkyňou kúpil byt. K čestnému vyhláseniu, ktoré mal napísať a ktoré sa nachádza v súdnom spise
uviedol, že pokiaľ sa jedná o jedno čestné prehlásenie, ktoré je písané písaným písmom, tak toto napísal

on. Pokiaľ sa jedná o to druhé čestné prehlásenie, tak toto nepísal on. Na požiadanie matky zomrelého
tieto čestné prehlásenia on najprv napísal v poľštine, tieto následne preložil cez internet do slovenčiny
a toto jedno prepísal a podpísal. S tým, že tie doklady napísané po poľsky, odovzdal žalovanej. Pokiaľ
sa jedná o obsah čestných prehlásení, tak matka poručiteľa ho poprosila o to, aby iba napísal to, čo vie
a on to aj takto urobil v poľštine a tieto doklady následne cez internet boli predložené do slovenčiny.

30. Svedok I. L., druh žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa sa s poručiteľom spoznali
v roku 2015. V roku 2016 ju zomrelý zobral do Rakúska. V roku 2017 býval doma, ale chodil za
žalobkyňou s tým, že nastal zlom v máji 2017, kedy podľa toho, ako zomrelý uviedol, zobral 29 000,-
eur a odniesol ich matke žalobkyne za tým účelom, aby tieto peniaze sa vložili na jej účet, aby si sporili
spolu so žalobkyňou na spoločný byt. Pokiaľ sa jedná o rok 2018, tak podľa jeho vedomosti žalobkyňa

so zomrelým boli v Rakúsku, boli tam na dva turnusy, chodili iba krátkodobo domov medzi tými turnusmi.
Pokiaľ sa jedná o rok 2019, tak prišli na územie Slovenskej republiky v lete, kedy sa vrátili za tým účelom,
že boli na svadbe K. s tým, že v tom čase zomrelý prejavil záujem kúpiť nehnuteľnosť, dom. Nakoniec
dom nekúpili a odišli do Rakúska. Potom, keď sa vrátili, tak poručiteľ našiel byt, ktorý kúpil za 46 000,-
eur, pričom poukázal na to, že sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré sporil zomrelý a časť týchto

peňazí bola uložená u rodičov žalobkyne. Za kúpu bytu tak zaplatil iba zomrelý. V ďalšom uviedol, že
z Rakúska sa vrátili v marci 2020 a keďže bola korona, museli byť v karanténe, tak išli do M.. V apríli
2020 začal zomrelý kupovať veci do bytu, platil všetky náklady v súvislosti s bytom. Žalobkyňa žiadne
finančné prostriedky do bytu nevkladala. V máji 2020 potom zomrelý zrušil trvalý pobyt v Topoľovke,
dal si trvalý pobyt na adresu bytu, ktorý kúpil. Žalobkyňa v tom byte nebývala, nemala tam ani trvalý

pobyt, chodila tam iba na návštevy. Poukázal, že potom čo začala žalobkyňa pracovať ako čašníčka
v Rentieri v auguste 2020, poručiteľ oznámil, že vzťah so žalobkyňou skončil. Tiež poukázal, že v čase
keď, žalobkyňa s poručiteľom prišli z Rakúska, v čase medzi jednotlivými turnusmi sa poručiteľ zdržiaval
doma na adrese F. XX, za žalobkyňou chodil k nej domov. Keď bol doma starala sa o neho mama, aj sám
si varil, pričom prispieval na stravu do ich domácnosti. Nemá vedomosť o tom, že poručiteľ mal chodiť so

žalobkyňou na predmanželskú prípravu a tiež že sa nezúčastnil na ich zásnubách, nemá o nich žiadnu
vedomosť. Spočiatku poručiteľ plánoval budúcnosť so žalobkyňou, následne sa s ňou však v auguste
2020 rozišiel nakoľko zistil, že ho podvádzala.

31. Svedok P. E., syn žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa spolu s poručiteľom tvorili

pár. Najprv jeho brat chodil sám do zahraničia za prácou. Následne, keďže nechcel byť bez žalobkyne,
vybaviljejprácuaspolusnímchodilaajonadozahraničiapracovať.Podľajehovedomostibývalivjednej
izbe, ktorú im zabezpečil zamestnávateľ, teda podľa jeho názoru sa jednalo o také pracovné bývanie
a nie spoločné bývanie. On ich tam navštíviť nikdy nebol. Uviedol, že má vedomosť o tom, že nepracovali
spoločne na rovnakých zmenách, každý z nich pracoval na svojej vlastnej zmene. V prípade, ak boli

spolu, tak zrejme chodili niekde vonku, niekde na jedlo alebo tak. Pokiaľ ide o samotné náklady na toto
spolužitie k tomu, ako a kto ich platil sa vyjadriť nevedel. Pokiaľ ide o ich bývanie ak sa zdržiavali na
území SR uviedol, že podľa jeho vedomostí každý z nich žil sám. Žalobkyňa žila u svojich rodičov na
Laboreckejulici,zomrelýžilsmamouvTopoľovke.Pokiaľideoichvzájomnývzťahuviedol,žežalobkyňa
s poručiteľom spolu chodili, ona bola jeho priateľkou, Vie, že plánovali spoločnú budúcnosť a za tým

účelom si kúpili aj spoločný byt. Nemá vedomosť o zásnubnej oslave, on sa jej nezúčastnil a ani nebol
na ňu pozvaný. V zakúpenom byte žalobkyňou a jeho bratom bol dvakrát, keď tam pomáhal vyniesť
práčku a inštalovať kameň. Nemá vedomosť o tom, že by v tomto byte brat aj prespával. Poukázal, že
žalobkyňa neprispela žiadnymi peňažnými prostriedkami na pohreb jeho brata.

32. Svedok P. L. vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľ býval v Topoľovke. O vzťahu medzi žalobkyňou
a poručiteľom vedel, nevedel však o chystanej svadbe a o zásnubách. Mal vedomosť o tom, že zomrelý
chcel kúpiť dom, ale kúpil byt, ale či ho kúpil spolu so žalobkyňou sa vyjadriť nevedel.33. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa s poručiteľom spoznala v roku 2012, kedy si najskôr
začali písať. Následne v roku 2013 začali spolu chodiť. V tom čase poručiteľ zhruba v decembri 2013
odišiel do zahraničia za prácou na zhruba 3 mesiace a potom sa vrátil naspäť. Následne spolu s ním

niekedy v decembri 2014 tiež odišla do zahraničia za účelom práce. Do zahraničia sa s poručiteľom za
prácou vracali opakovane. Boli ubytovaní v hoteli, v tzv. personálnej izbe. To, že izba nemala kuchynskú
linku, neznamená, že oni spolu nehospodárili. V izbe mali varič, rýchlovarnú kanvicu, teda provizórne
zariadený kuchynský kút, kde si aj spolu varili. Pokiaľ sa jedná o samotné fungovanie ich spolunažívania,
tak spoločne prali, nakoľko v chodbe bola práčka. Kupovali spoločne veci, ktoré sa týkali práškov

a spoločného užívania predmetnej izby. Pokiaľ sa jedná o ich príjem, každý mal svoj vlastný účet,
ale v rámci spolunažívania mali spoločný rozpočet, kde každý z nich vkladal svoje vlastné finančné
prostriedky a tento rozpočet bol následne používaný práve na úhradu spoločných nákladov a takisto na
úhradu stravy. Zo strany zamestnávateľa mali poskytnutú izbu a tiež stravu, ak v ten deň nepracovali
stravu nemali poskytnutú a museli sa stravovať sami. resp. ju mali poskytovanú nepravidelne, niekedy
len raňajky alebo len obed a pod. Keď mali voľný čas tak tento čas vždy trávili spolu, chodili na výlety. Do

zahraničia chodievali na sezónne práce v letnom a zimnom období, na územie SR sa vracali v období
mesiacov marec – máj a september – december. V roku 2014 sa po návrate ona a takisto aj poručiteľ
zdržiavali u svojich rodičov. Následne v roku 2016, keď jej sestra kúpila byt, a uvoľnila jej svoju izbu
a to práve na ten účel, aby ju mohli spolu využívať a preto od r. 2017 po návrate na územie SR, v tejto
izbe u jej rodičov bývali.

V ďalšom uviedla, že pokiaľ sa jedná o spoločnú budúcnosť, tak s poručiteľom si sporili finančné
prostriedky na to, aby mohli spolu žiť a mohli mať spolu deti. Za účelom zabezpečenia si spoločnej
budúcnosti kúpili byt. Takisto plánovali spoločnú svadbu, mali už zabezpečeného fotografa, sálu,
kameramana a chodili na predmanželskú náuku, kde bol stanovený termín svadby na deň XX.XX.XXXX,

avšak vzhľadom na vtedajšiu situáciu ohľadom koronavírusu, bol tento termín zrušený. V roku 2020, keď
sa vrátili spolu s poručiteľom na územie SR, sa nachádzali 6 týždňov až do polovičky marca v karanténe
v dome jej starých rodičov. Následne po ukončení karantény spolu s poručiteľom išla k svojim rodičom,
kde sa spolu s poručiteľom zdržiavala a následne v júli sa presťahovali s poručiteľom do spoločného
bytu. Keď boli s poručiteľom v karanténe, tak sa o nich starali jej rodičia, ktorí im do tejto karantény

nosili jedlo.

Poukázala, že v prípade, ak sa aj zdržiavali počas tých rokov na území SR, že s poručiteľom bola
prakticky 24 hod. denne, nakoľko, keď boli tu, nemali žiadne iné aktivity. Zdržiavali na C. v D., teda
v byte, ktorý spoločne užívali. Pokiaľ sa jedná o obdobie, keď boli na území SR, tak poručiteľ navštevoval

svoju matku niekedy s ňou, niekedy sám, bolo to však iba na niekoľko hodín, neprespával v domácnosti
žalovanej. O tom či poručiteľ žalovanej prispieval na chod domácnosti sa vyjadriť nevedela. Po smrti
poručiteľa a jeho pohrebe rodina poručiteľa s ňou prestala komunikovať, začali robiť veci poza jej chrbát,
napr. odhlásili ju z A.. Ona sa s rodinou poručiteľa snažila komunikovať hlavne cez sociálne siete a to
najmä cez brata poručiteľa K., ktorý si ju však tiež zablokoval. Z tohto dôvodu sa nemohla skontaktovať

so žalovanou ohľadom úhrady nákladov spojených v súvislosti s pohrebom.

34. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa s jej synom začala chodiť až v roku 2014. Jej syn
zobral v roku 2015 žalobkyňu na zimnú sezónu do I., pričom jej syn vedel v akej finančnej situácii sa
žalobkyňa nachádza a všetko jej hradil. Žalobkyňa v tom čase nemala peniaze a všetky náklady, ktoré

súviseli s cestovným a ďalšie náklady hradil výhradne on. Jej syn vybral z vkladnej knižky v roku 2017
peňažné prostriedky vo výške 29 000,- eur a tieto potom vložil na účet matky žalobkyne. Má vedomosť
o tom, že žalobkyňa sa s poručiteľom dohodli na tom, že si budú spoločne šetriť finančné prostriedky,
avšak žalobkyňa svoje finančné prostriedky použila pre účely svojej rodiny kde v r. 2017 kúpila svojmu
otcovi auto, zhruba za 15 000,- eur a takisto poskytla finančné prostriedky na rekonštrukciu bytu svojich

rodičov, pričom táto rekonštrukcia podľa jej názoru presahovala sumu 20 000,- eur. Má tiež vedomosť
o tom, že žalobkyňa financovala aj dovolenky svojej sestre a jej priateľa. Má tiež vedomosť o tom, že
poskytla svojej sestre na svadbu finančné prostriedky, a to zhruba vo výške 10 000,- eur. Tiež má
vedomosť o tom, že do M. bol zakúpený traktor, bola tam vykonaná rekonštrukcia pričom tieto náklady
boli tiež financované z príjmu žalobkyne.

V ďalšom uviedla, že pred každým odchodom syna do zahraničia mu pripravovala veci, pobalila mu
veci, chodila s nim na nákupy. Po jeho príchode domov mu tieto veci vybalila a dala mu ich do poriadku.
Nesúhlasí s vyjadrením žalobkyne, že sa starala o spoločnú domácnosť. V zahraničí stravu a ubytovaniemali hradené od zamestnávateľa, teda nemuseli toto osobitne zabezpečovať. Poukázala tiež, že nie
je pravdou, že žalovaná s poručiteľom trávili denne spolu 24 hodín, nakoľko jej syn a žalobkyňa boli
v inej pozícii, kde syn mal dlhšiu pracovnú zmenu. Taktiež nemala vedomosť o tom, že by sa medzi

žalobkyňou a poručiteľom uskutočnili zásnuby, v ten deň sa uskutočnila len oslava narodenín, pričom
na tejto oslave poručiteľ nepožiadal žalobkyňu o ruku a ani jej nedal žiaden prsteň. Uviedla, že nemá
ani vedomosť o tom, že by jej syn chystal svadbu, nakoľko podľa jej vyjadrenia zistil, že žalobkyňa nie
je pripravená na tieto veci, samotnú svadbu stále bral iba ako nejaký žart s tým, že stále jej hovoril,
že žiadna svadba nebude.

35. Podľa § 192 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového konania ( ďalej len ,,CMP“), ak
niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného
dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,

odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

36. Podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občianky zákonník“),

domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine
manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa.

Podľa § 474 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel
však vždy najmenej polovicu dedičstva.

37. Dedičské konanie je nesporovým konaním, je vylúčené v tomto konaní riešiť klasické sporné otázky,

ktoré však v jeho priebehu môžu nastať. Podľa § 192 CMP, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia
dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o
spor o dedičské právo. Sporné otázky v dedičskom konaní sa delia na právne sporné otázky a skutkovo
sporné otázky. Podstatou právne spornej otázky je právne posúdenie skutočností, ktoré nie sú medzi
dedičmi sporné, tieto posúdi a vyhodnotí súd sám. Pri právne sporných otázkach spor vyrieši notár,

pričomuznesenímukončíúčastníctvoosobe,ktorejneprináležíúčastníctvo.Akrozhodnutieodedičskom
práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti
uplatnil žalobou. Uznesenie obsahuje údaj o tom, akú žalobu musí podať. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Súd pokračuje v dedičskom konaní s účastníkmi podľa

výsledku sporu. Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola
žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu (nevyvrátiteľná
domnienka). Dedičské právo toho, koho účasť v konaní bola ukončená, nezaniká; v konaní o dedičstve
sa však naňho ďalej neprihliada.

38. Žalobkyňa bola v dedičskom konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX, K.. XXX/XXXX, vedenom po poručiteľovi
H. E., zomrelom XX.XX.XXXX, notárkou H. I. J., uznesením zo dňa XX.XX.XXXX odkázaná, aby v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu o určenia spornej skutočnosti a to, že je
osobou, ktorá žila s poručiteľom po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa
starala o spoločnú domácnosť a teda je zákonnou dedičkou po poručiteľovi. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Žalobkyňa následne v zmysle poučenia podala na tunajšom súde žalobu dňa XX.XX.XXXX, teda súd
konštatuje, že žaloba bola podaná v určenej lehote.39. V danej právnej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že je dedičkou po zomrelom H. E. v druhej
dedičskej skupine, nakoľko pred smrťou poručila s ním tvorila spoločnú domácnosť po zákonom

stanovenú jednoročnú dobu a spoločne s ním zabezpečovala starostlivosť o spoločnú domácnosť.

Dedičský nárok spolužijúcej osoby nemožno preukázať dokladmi, ako je to v prípade ostatných osôb
tejto skupiny zákonných dedičov, ale je predmetom dokazovania a to existenciou spoločnej domácnosti
s poručiteľom, dĺžkou spolužitia s poručiteľom, odkázanosťou na výživu zo strany poručiteľa a pod.

U spolužijúcich osôb ako dedičov v druhej dedičskej skupine musia byť teda súčasne splnené tieto
zákonné podmienky:
a) spolužitie s poručiteľom v spoločnej domácnosti,
b) existencia minimálnej dĺžky spolužitia v spoločnej domácnosti, t. j. aspoň jeden rok pred smrťou
poručiteľa a

c) buď starostlivosť o spoločnú domácnosť, alebo odkázanosť uvedených osôb na výživu poručiteľa.

Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako by bola členom rodiny; vyžaduje
sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť (obstarávaním domácich prác, udržiavaním poriadku v byte,
obstarávaním bielizne a údržbou šatstva, prípravou jedla a pod.) alebo poskytovala prostriedky na

úhradu potrieb spoločnej domácnosti, alebo aby bola odkázaná výživou na poručiteľa. V tomto smere
súd poukazuje na uznesenie Y. G. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX B. XXX/XXXX.

40. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nedošlo k preukázaniu
konsenzuálneho trvalého vedenia spoločnej domácnosti so spoločným uhrádzaním nákladov na

spoločné potreby podľa svojich možností a schopností s poručiteľom H. E. po dobu jedného roka pred
jeho smrťou. Ani vykonaným dokazovaním súdu nebolo preukázané, či je tvrdenie žalobkyne o vedení
spoločnejdomácnostisporučiteľompodobujednéhorokapredjehosmrťou,t.j.oskutočnostivýznamnej
prerozhodnutievecipodľahmotnéhopráva,pravdivéalebonepravdivé,svedkoviažalobkynevypovedali
v jej prospech a svedkovia žalovanej zasa v prospech žalovanej, pričom ich výpovede v podstatnej časti,

t.j. či žalobkyňa s poručiteľom po dobu jedného roka pred jeho smrťou viedli spoločnú domácnosť, t.j.
že žili v spoločnej domácnosti a po uvedenú dobu sa o spoločnú domácnosť aj starali, boli protichodné
a opačné.

Základom hodnotiaceho postupu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá

logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní
s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Pri svedeckej výpovedi sudca
hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah

k účastníkom a k prejednávanej veci. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými
hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné,
vzájomne sa doplňujúce a pod. (XXXXX X/XXXX).

Svedok vypovedá v civilnom sporovom konaní o tom, čo svojimi zmyslami vnímal, o skutočnostiach

tvoriacich predmet výsluchu, teda čo bezprostredne vnímal. Pri dôkaze výpovede svedka súd hodnotí
vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej
veci, aká je jeho rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie
skutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu
pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k

poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka
súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, poprípade, či sa vzájomne doplňujú.

V danom prípade súd pri vyhodnocovaní výpovedí svedkov navrhnutých žalobkyňou a žalovanou, ktorí
vypovedali v prospech tej ktorej strany sporu, pokiaľ sa jedná o ich rodinných príslušníkov, dospel

k záveru, že ide medzi nimi o taký vzťah, ktorý mohol ovplyvniť hodnovernosť ich výpovedí.
41. Žalobkyňa podľa názoru súdu teda v žalobe ani v priebehu konania nesplnila základnú procesnú
povinnosť nevyhnutnú pre úspech v spore a to v dostatočnej miere substancovať podstatné a
rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré sú vymedzené hmotnoprávnou normou § 474 ods. 1 Občianskehozákonníka, čím teda neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazu, keď v mnohých ohľadoch bola jej procesná
aktivita zameraná výlučne na spochybňovanie procesnej obrany žalovanej, čo však na úspech v spore
nebolo postačujúcim.

42. Subjektívne dedičské právo spolužijúcich osôb, tak ako už súd vyššie uviedol, vzniká za
kumulatívneho splnenia nasledujúcich predpokladov: spoločná domácnosť počas obdobia najmenej rok
pred smrťou poručiteľa, trvalosť spolužitia, spoločné uhrádzanie nákladov, alebo odkázanosť na výživu.
Podľa § 115 OZ spoločnú domácnosť tvoria osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady

na svoje potreby.

Podľa názoru súdu trvalosť spolužitia znamená, že tieto osoby sa v každodennom živote správajú tak,
že zo súhrnu okolností ich spolužitia možno usudzovať, že ich spolužitie je konsenzuálne a vychádza
z mravného základu (nejde napr. o nájomcu), súčasne je kontinuálne a v zásade nie je ničím, okrem
výnimočných udalostí, prerušované. Skúma sa napr., či tieto osoby bývajú v jednom byte, či na tomto

mieste majú osobné veci, či sa tam pravidelne vracajú z práce alebo iného pôsobiska a inak prejavujú
svoju vôľu zdržiavať sa na tomto mieste. Spoločné uhrádzanie nákladov na osobné potreby sa prejavuje
trvalým a adekvátnym podielom na úhrade nákladov na domácnosť v závislosti od schopností a
možností každej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti, do ktorého treba zahrnúť aj osobnú starostlivosť
o domácnosť. Ide o skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve takých osôb, ktoré prispievajú na

úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností a každá z nich si obstaráva v rámci
tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom sa stará aj o ostatných. Podľa potrieb sa každá z týchto osôb
podieľa aj na výhodách spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, zábavy, výlety atď..

43. Nie je podstatné, či žalobkyňa bola snúbenicou poručiteľa, nakoľko existencia tohto „záväzku“ sama

o sebe nepreukazuje naplnenie skutkovej podstaty § 115 Občianskeho zákonníka, a teda nepotvrdzuje
vedenie spoločnej domácnosti s poručiteľom. Takisto nie je podstatnou skutočnosť, že s poručiteľom
žalobkyňa plánovala spoločnú budúcnosť, že bol vytýčený termín svadby, že si kúpili spoločný byt, ktorý
prerábali, nakoľko tieto skutočnosti svedčia iba o tom, že mali v úmysle založiť si rodinu a do budúcna
zdieľať spoločnú domácnosť.

44. Esenciálnou zákonnou hmotnoprávnou podmienkou pre vznik dedičského práva v zmysle § 475 ods.
1 Občianskeho zákonníka, je spoločná domácnosť, ktorá je legálne definovaná v § 115 Občianskeho
zákonníka, ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré je dané zhodou úmyslu zúčastnených osôb trvale
spolu žiť; druhým predpokladom je spoločné uhrádzanie nákladov, t. j. účasť všetkých subjektov na krytí

všetkých nákladov potrebných na chod spoločnej domácnosti; a poslednou podmienkou je starostlivosť
o spoločnú domácnosť, resp. odkázanosť na výživu. Spolužitie v byte neznamená automaticky, že je
niekto členom domácnosti, pretože pod touto sa rozumie skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve
všetkých tých osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopnosti
a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci spoločenstva to, čo potrebuje, a pritom pomáha aj ostatným.

Vedenie spoločnej domácnosti nezakladá len spoločné hradenie nájomného, nákladov na plyn, elektrinu
a iných platieb spojených s užívaním bytu, ak inak každý z nich žije na svoj účet a k ostatným nemá bližší
vzťah a spotrebnú spolupatričnosť. Takisto len príležitostná výpomoc v domácnosti, spoločné trávenie
času, na vznik spoločnej domácnosti nepostačuje.

Základným znakom zákonného pojmu domácnosť teda je, že musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej
povahy, keď trvalosť vzťahu je daná vtedy, keď existujú objektívne zistené skutočnosti, ktoré svedčia o
úmysle viesť takéto spoločenstvo trvale a nie len na prechodnú dobu z dôvodu akejkoľvek nutnosti.

45. Je nepochybné, že žalobkyňa s poručiteľom mali blízky vzťah po dobu niekoľkých rokov, ktorý

bol viackrát pretrhnutý a vrátený späť do pôvodných koľají. Pre účely rozhodnutia vo veci mal súd za
irelevantné ich prípadné spolužitie v čase viac ako jeden rok pred smrťou poručiteľa, t.j. v období pred
XX.XX.XXXX.

Pokiaľ sa jedná o obdobie jedného roka pred smrťou poručiteľa, tak v čase od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX sa žalobkyňa a poručiteľ zdržiavali na území Slovenskej republiky, keď po ukončení
sezónnych prác v Rakúsku sa vrátili domov dňa XX.XX.XXXX. Jednoznačne v konaní nebolo
preukázané, aby v uvedenom období sa poručiteľ zdržiaval spolu so žalobkyňou v byte jej rodičov
v takom rozsahu a za takých okolností, žeby ich spolužitie bolo možné posúdiť ako spoločnú domácnosťna chode ktorej sa podľa svojich možností a schopnosti obidva spoločne podieľali. Tiež v konaní nebolo
preukázané, aby poručiteľ a žalobkyňa v období od XX.XX.XXXX do XX/XXXX, keď začali spolu žiť v ich
kúpenom byte, zdieľali spoločnú domácnosť.

Z výpovede svedka p. M. vyplynulo, že žalobkyňa s poručiteľom žili v ich spoločnom byte avšak až
v období XX/XXXX do smrti poručiteľa dňa XX.XX.XXXX.

Ani z výpovede svedkyne p. L. nevyplynulo, žeby poručiteľ tvoril so žalobkyňou spoločnú budúcnosť.

Jej výpoveďou bolo potvrdené, že žalobkyňa s poručiteľom mala blízky vzťah, pravidelne sa stretávali,
a plánovali spoločnú budúcnosť, svadbu a že si zakúpili spoločný byt.

Takisto svedok pán E. vo svojej výpovedi iba potvrdil, že poručiteľ sa zdržiaval u rodičov žalobkyne na
C. Q. XX. Uviedol, že ho stretával na chodbe, keď fajčil a spolu sa aj zhovárali. Pred bytovým domom
stávalo jeho motorové vozidlo značky A.. Pravidelne počas veľkonočných sviatkov rokoch 2016 až 2019

sa poručiteľ zdržiaval v byte rodičov žalobkyne, nakoľko chodil do ich bytu obliať jeho rodinu a tak
sa navštevovali. Skutočnosť, že poručiteľ do bytu rodičov žalobkyne chodil, v konaní sporná nebola.
Avšak táto skutočnosť nepreukazuje, že poručiteľ so žalobkyňou zdieľali aj spoločnú domácnosť tak ako
vyžaduje zákon.

Ani obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy boli žalobkyňa a žalovaný v povinnej karanténe
v M. podľa názoru súdu nie je možné považovať za bývanie v spoločnej domácnosti.

46. Nakoľko žalobkyňa s poručiteľom plánovali spoločnú budúcnosť, súdu pripadá ako samozrejmá
skutočnosť, že poručiteľ u žalobkyne prespával, trávil s ňou spoločné chvíle, chodili sa spolu zabávať,

spoločne riešili veci ohľadom ich plánovanej svadby. Tieto skutočnosti však nemožno brať ako jediné
smerodajné pre posúdenie toho, že žalobkyňa s poručiteľom tvorili aj spoločnú domácnosť.

Spolužijúca osoba však musí však žiť v spoločnej domácnosti tak, akoby bola členom rodiny. Táto
skutočnosť ohľadom spolužitia žalobkyne a poručiteľa v konaní preukázaná nebola. Žalobkyňa v konaní

túto skutočnosť bez pochyby nepreukázala. Súd je toho názoru, že kvalifikovaným dôkazom by bolo
napríklad vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu, nakoľko z tohto sa dá vyvodiť počet osôb
žijúcich v spoločnej domácnosti, resp. v danom byte, nakoľko vyúčtovaniu predchádza vyhlásenie
vlastníkov bytu o počte osôb v byte žijúcich. Relevantným dôkazom môže byť aj aj doklad o úhrade
nákladov spojených s užívaním bytu, fotografie, obrazové záznamy, výpisu z účtu ( o to zvlášť, keď

žalobkyňa a žalovaný mali každý z nich svoj vlastný účet).

Vedenie spoločnej domácnosti s poručiteľom nie je možné jednoznačne vyvodiť ani z výpovede
žalobkyne a výpovedí svedkov ňou navrhnutých. Tieto dokazujú len existenciu blízkeho vzťahu medzi
žalobkyňou a poručiteľom.

47. Proti tvrdeniu žalobkyne svedčí aj vyjadrenie samotného poručiteľa v konaní pred Sociálnou
poisťovňou, ktorý v konaní ohľadom uplatneného nároku na priznanie podpory v nezamestnanosti
uviedol, že po návrate z Rakúska žije u svojich rodičov. Jedná sa o jediné priame tvrdenie poručiteľa
ohľadom miesta pobytu po návrate na Slovensko.

48. Žalobkyňa tiež v konaní žiadnym jednoznačným dôkazom nepreukázala starostlivosť o spoločnú
domácnosť nie lej z jej strany, ale ani zo strany poručiteľa. V čase ich pobytu na území Slovenskej
republiky sa podľa jej tvrdení mali zdržiavať v jednej izbe v byte jej rodičov, pričom v konaní ohľadom
starostlivosti o domácnosť bolo preukázané, že nie len ona ako dcéra, ale ani poručiteľ sa na úhrade

spoločných nákladov ( voda, elektrina, plyn) nepodieľali, tieto uhrádzali rodičia žalobkyne a občasný
nákup vecí do domácnosti, nie je možné vyhodnotiť ako starostlivosť o spoločnú domácnosť. Žalobkyňa
a ani svedkovia sa konkrétne nevyjadrili k žiadnym činnostiam, ktoré by súdu ozrejmili priebeh jej
spolunažívania s poručiteľom v takom rozsahu, aby toto spolužitie mohol považovať za vedenie
spoločnej domácnosti.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne nedošlo
k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania skutočnosti, že po zákonnú dobu jedného roka
pred smrťou H. E. tvorili spoločnú domácnosť a teda aby jej ako spolužijúcej osobe s poručiteľomsvedčilo dedičské právo v druhej skupine podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preto
žalobu zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanej priznal nárok na plnú náhradu
trov konania s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.