Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/94/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119451760
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6119451760.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zast.
Matejka Friedmannová, s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanej: E. F., G. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zast. AK-KRUPA s.r.o., Hurbanova 1, Nové Mesto nad Váhom, IČO:
36 859 435, o zaplatenie 21.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. júna 2022, č.k. 11C/48/2020-144, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
21.000 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke vo
výške 21.000 eur za účelom nákupu osobných motorových vozidiel. Pôžička bola bezúročná. Následne
žalovanátútopôžičkučodovýškyadôvoduuznalaUznanímdlhuzodňa10.5.2019.Žalovanásavtomto
uznaní zaviazala uhrádzať dlh v splátkach vo výške 1.000 eur vždy do 5. dňa v mesiaci, pričom prvá
splátka bola splatná 5.6.2019. Dojednali si aj splatnosť celého dlhu v prípade neuhradenia dvoch splátok

zároveň s úrokmi z omeškania. Dňa 10.5.2019 na základe písomnej zmluvy o pôžičke požičal žalovanej
ďalších21.000eur,ktoréžalovanázatiaľnepravidelnespláca;podľaOdpovedenapredžalobnúvýzvuzo
dňa 23.9.2019 uhradila 2.500 eur. Žalovanej tak celkovo požičal 42.000 eur. Poskytnutie druhej pôžičky
bolo podmienené uznaním dlhu prvej pôžičky, ústnej zo dňa 21.3.2019. Dlh z písomnej zmluvy o pôžičke
zo dňa 10.5.2019 (druhej pôžičky) nie je predmetom konania. Žalobou uplatňuje dlh žalovanej z uznania
dlhu zo dňa 10.5.2019 (prvej pôžičky) vo výške 21.000 eur. Do podania žaloby žalovaná neuhradila

ani jednu splátku. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o pôžičke a uznaní
dlhu, čím je v omeškaní so splatným dlhom, ktorého splatnosť nastala dňom 6.6.2019, preto žalobca
požadoval popri úhrade istiny aj úroky z omeškania.

3. Súd prvej inštancie po dokazovaní a jeho zhodnotení dospel k záveru, že žalobu je potrebné
zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že ako to vyplýva z § 34 a nasl. a § 558 Občianskeho zákonníka, pre
platné uznanie dlhu je nevyhnutné splnenie všeobecných náležitostí uznania dlhu ako právneho úkonu
a tiež osobitných náležitostí právneho úkonu. Dôkazné bremeno o absencii niektorej z náležitostí je na
strane žalovaného.

5. Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že žalobca poskytoval žalovanej pôžičky v období od mája
2018 do marca 2019. Na základe písomného uznania dlhu zo dňa 10.5.2019 žalobca v tomto konanížiadal od žalovanej zaplatenie sumy 21.000 eur titulom pôžičky, ktorú žalovanej poskytol dňa 21.3.2019
na nákup ojazdených motorových vozidiel, na nákup nákladného odťahového motorového vozidla I.,
opravu motorových vozidiel, PHM do odťahovacieho auta I., poistky na automobily, financie na prepis

vlastníctva automobilov, náklady na vyhotovenie STK automobilov a nájomné za byt žalovanej. Ďalšiu
pôžičku, ktorú žalovanej žalobca poskytol vo výške 21.000 eur dňa 10.05.2019, na nákup osobných
motorových vozidiel A. J. praktik 1,6 TDI, A. J. 1,6 TDI, H. K., v tomto konaní od žalovanej nežiadal
zaplatiť a nie je predmetom konania.

6. Žalovaná v konaní namietala platnosť písomného uznania dlhu, čím považovala žalobu žalobcu za
nedôvodnú.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že z písomného uznania dlhu vyplýva, že žalovanej bola pôžička
poskytnutá za účelom nákupu osobných motorových vozidiel. Zmluvu o pôžičke, ktorú dňa 10.5.2019
žalovaná podpísala na sumu 21.000 eur, sa v čase podpisu domnievala, že táto sa týkala nákupu

osobných motorových vozidiel A. J. praktik 1,6 TDI, A. J. X,X L., H. K. a s týmto vedomím uznala
žalobcovi písomne dlh na sumu 21.000 eur, keďže účelom pôžičky bol nákup osobných motorových
vozidiel. Z písomností predložených žalobcom podľa súdu prvej inštancie nevyplývalo, že uznanie dlhu
sa týka nákupu ojazdených motorových vozidiel, nákupu nákladného odťahového motorového vozidla
I., opravy motorových vozidiel, PHM do odťahovacieho auta I., poistky na automobily, financie na prepis

vlastníctva automobilov, nákladov na vyhotovenie STK automobilov a nájomného za byt žalovanej.

8. Súd prvej inštancie zdôraznil, a ako to podľa neho správne žalovaná uviedla, že obidve písomnosti,
uznanie dlhu aj zmluvu o pôžičke, vypracoval a predložil žalovanej žalobca. Pôžičku žalobca poskytol
žalovanej za účelom nákupu osobných motorových vozidiel, pričom v zmluve o pôžičke sú tieto osobné

motorové vozidlá naviac špecifikované.

9. Súd prvej inštancie, posudzujúc predložené listiny, skonštatoval, že z nich vyplýva, že účelom
poskytnutia pôžičky bol nákup osobných motorových vozidiel a žalovaná nemala možnosť objektívne
zistiť, že žalobcovi písomne uznáva iný záväzok, ako je nákup osobných motorových vozidiel. Obzvlášť,

keď žalobca tvrdil, že žalovanej poskytol viac pôžičiek na viaceré účely.

10. Preto súd prvej inštancie uzatvoril, že nakoľko pôžička žalobcu v písomne uznanom dlhu nebola
dostatočne určitá a zrozumiteľná, tento právny úkon je neplatný, v dôsledku čoho je žaloba žalobcu
nedôvodná. Preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

11. Nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie priznal žalovanej voči žalobcovi v plnom rozsahu,
pretože bola v konaní plne úspešná.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

13. Žalobca upozornil, že súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že nebolo sporné, že poskytoval
žalovanej pôžičky v období od mája 2018 do marca 2019, avšak na druhej strane z napadnutého
rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, že žalovaná prijala pôžičku zo
dňa 21.3.2019 v zmysle Uznania dlhu zo dňa 10.5.2019. To predstavuje vnútorný rozpor odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Ide o porušenie práva na spravodlivý proces.

14. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie vychádzal iba z popretia žalovanej, že prijala
pôžičku na nákup ojazdených motorových vozidiel. Avšak dôkazy, ktoré navrhol na preukázanie nákupu
ojazdených motorových vozidiel priateľom žalovanej (teraz manželom) a jeho tetou, ktorým žalovaná

následne peniaze požičala, súd prvej inštancie nevykonal. Dodal, že žalovaná je povinná preukázať
neexistenciu dlhu, čo v konaní nesplnila.

15.Žalobcavytýkalsúduprvejinštancieiposúdenieneplatnostiuznaniadlhu.Pôžičkazodňa21.3.2019,
ktorá bola predmetom písomne uznaného dlhu, bola dostatočne určitá a zrozumiteľná, a teda ju bolo

možné jednoznačne diferencovať od iných právnych úkonov. Ide o právny úkon určitý ako z jazykovej,
tak aj z vecnej stránky. Predmet tohto právneho úkonu bol označený tak, že ho bolo možné jednoznačne
rozoznať od iných predmetov a od iných právnych úkonov. A to najmä v časti „Dôvod vzniku dlhu“, a
to doslovne: „Pôžička vo výške 21.000,-Eur bola poskytnutá dlžníkovi dňa 21.03.2019 v hotovosti zaúčelom nákupu osobných motorových vozidiel.“ To dostatočne jasne diferencuje právny úkon uznania
dlhu od právneho úkonu zmluvy o pôžičke zo dňa 10.5.2019, alebo iných právnych úkonov, a preto
žalobca zastával presvedčenie, že právny úkon uznania dlhu je určitým právnym úkonom. Zároveň je

tento právny úkon formulovaný dostatočne zrozumiteľne. Pritom spĺňa aj všetky obsahové náležitosti v
súlade s § 558 Občianskeho zákonníka.

16. Žalobca dal do pozornosti, že ak mala žalovaná pochybnosti o predmete právneho úkonu, mohla
sa rozhodnúť na tento právny úkon nepristúpiť, tak ako to urobila v minulosti, keď odmietla podpísať

zmluvu pripravenú žalobcom. To však žalovaná neurobila. Žalovaná bola plne uzrozumená s uznaním
dlhu. Aj keby žalovaná nepochopila právny úkon uznania dlhu, pre určitosť a zrozumiteľnosť právneho
úkonu je dôležitá jeho objektívna určitosť a zrozumiteľnosť, čo preukázal. Uznanie dlhu (a aj pôžička v
ňom určená) je po objektívnej stránke dostatočne určité a zrozumiteľné.

17. Žalobca nesúhlasil ani s postupom súdu prvej inštancie, keď nevykonal ním navrhnuté dôkazy.

Vykonaním dôkazov chcel preukázať, že žalovaná použila prostriedky, ktoré získala pôžičkou, ktorá je
predmetom uznania dlhu na kúpu konkrétnych a riadne identifikovaných vozidiel pre jej blízke osoby.
Ďalej by nimi bolo preukázané, že žalovanej poskytol peniaze, čím by bolo vyvrátené tvrdenie žalovanej,
že si nikdy nepožičala peniaze na nákup ojazdených motorových vozidiel.

18. Na tomto základe žalobca žiadal odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku a o vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná.

20. Uviedla, že žalobca nechcel, aby mu podpísala pôžičku na 42.000 eur, alebo aby uznala dlh na
túto sumu, pretože vedel, že by mu takýto dokument nikdy nepodpísala. Preto použil voči nej lesť
a sumu 21.000 eur uviedol v dvoch rôznych právnych tituloch, ktoré vykazovali známky jednej zmluvy
o pôžičke. Uznanie dlhu ako právny titul, na základe ktorého sa žalobca domáha zaplatenia sumy
21.000 eur, neuznáva, čo do dôvodu aj výšky a považuje ho za neplatný, nakoľko ho podpísala v

omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktoré sú pre jeho uskutočnenie rozhodujúce a žalobca ako osoba,
ktorej bol tento právny úkon určený, tento omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť, resp. podľa názoru
žalovanej, žalobca tento omyl vyvolal úmyselne. Keby nezneli obidva dokumenty na rovnakú sumu, bola
by ešte pred podpisom týchto dokumentov určite odhalila podvodný úmysel žalobcu. Žalobca nechcel,
aby podpísala uznanie dlhu a zmluvu o pôžičke u notára, lebo pri podpise takýchto dokumentov notár

obvykle informuje, resp. sa pýta podpisujúceho, či pozná obsah a význam podpisovaných dokumentov,
čo bohužiaľ pri podpisovaní na matrike absentuje.

21. V rámci konania došlo podľa žalovanej k logickému vyvráteniu toho, že žalobca jej poskytol dňa
21.3.2019 v hotovosti pôžičku vo výške 21.000 eur. Tým preukázala neexistenciu dlhu, ktorý bol

predmetom uznania dlhu. A z neexistujúceho dlhu nemohla platne uznať dlh.

22. Preto žalovaná žiadala odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku a o náhradu trov
odvolacieho konania.

23. V replike sa žalobca pridržal skôr vedenej argumentácie, pričom sa nestotožnil s vyjadrením
žalovanej.

24. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s §
391 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

26. Medzi odvolacie dôvody (§ 365 CSP) patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach
prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebnýchna zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do
nesprávnych skutkových zistení.

27. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval
nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Súd prvej inštancie teda
najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a
zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie.

28. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uznanie dlhu zo dňa 10.5.2019 je
neplatný právny úkon. Uviedol, že súd prvej inštancie tento svoj záver založil na tom, že v uznaní dlhu
nebola pôžička (dôvod uznania dlhu) dostatočne určitá a zrozumiteľná (mysliac tým jej identifikáciu).

29. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu považoval za opodstatnenú.

30. V tejto súvislosti považuje na úvod za podstatné poznamenať, že „záver, že určitý právny úkon
je neplatný pre neurčitosť jeho predmetu, sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného
ustanovenia“ (uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 15.1.2013, sp. zn. III. ÚS 3900/12).

31. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

32. Pre uznanie dlhu je preto potrebné, aby bol zachytený v písomnej forme, aby v ňom bol dlh určený
čo do výšky aj dôvodu a súčasne aby spĺňal všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu (§ 34

a nasl. Občianskeho zákonníka).

33. Keďže na uznanie dlhu je potrebná písomná forma tohto právneho úkonu, „musí byť určitosť
prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu aj výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zachytený. Určitosť
písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné

pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.9.2008, sp.
zn. 33 Odo 1344/2006). Dlh čo do dôvodu aj výšky musí byť v uznaní dlhu identifikovaný dostatočne
určito a zrozumiteľne tak, aby nebolo pochybností (ani u tretích osôb, teda objektívne) o tom, akého
konkrétneho dlhu sa uznanie dlhu týka. Bez takejto identifikácie dlhu by právna istota medzi veriteľom
a dlžníkom ohľadom uznania dlhu nejestvovala a uznanie dlhu by bolo preto bez právnej relevancie.

Súčasne treba dodať, že Občiansky zákonník nekladie na uznanie dlhu požiadavku, aby dlh bol
špecifikovaný podrobne. Má byť špecifikovaný iba čo do dôvodu aj výšky; dôvod predstavuje právny
titul vzniku dlhu (napr. z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia, zmluvy o pôžičke). To je okrem
iného dané tým, že uznaním dlhu sa nenahrádza pôvodný záväzok, ale uznanie dlhu predstavuje
zabezpečovací prostriedok záväzku, a teda sa ním primárne posilňuje právne postavenie veriteľa.

Účel vymedzenia dlhu čo do dôvodu preto tkvie iba v riadnej identifikácii dlhu, ktorá nastolí právnu
istotu medzi veriteľom a dlžníkom ohľadom uznania dlhu. Určenie dôvodu dlhu v uznaní dlhu musí byť
tým konkrétnejšie, čím viac právnych vzťahov medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom jestvuje. Teda
viac identifikačných a rozlišovacích znakov je potrebné napr. vtedy, ak v konkrétny deň vzniklo medzi
veriteľom a dlžníkom viac právnych vzťahov, ktoré by mohli byť s konkrétnym právnym titulom vzniku

dlhu, ktorý sa má uznať uznaním dlhu, zameniteľné.

34. Uznanie dlhu potom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na to
nadväzuje, v prípade občianskoprávneho sporu, ustanovenie § 192 CSP, podľa ktorého skutočnosť, pre
ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní

nevyšiel najavo opak. V sporom konaní preto leží dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na
dlžníkovi, teda na žalovanom (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 2425/2002,
ev. sp. zn. 29 Cdo 180/2003).

35. Z obsahu spisového materiálu plynie, že žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie

namietala existenciu pôžičky zo dňa 21.3.2019, ktorej sa týka uznanie dlhu (konkrétne v podanom
odpore). Žalovaná však nenamietala, že by uznanie dlhu nepodpísala, resp. že by v uznaní dlhu bol
dlh nedostatočne identifikovaný, a preto by bolo uznanie dlhu neplatné. Žalovaná sa nebránila tým, žedlh nie je dostatočne identifikovaný, pretože jestvuje i ďalší dlh z toho istého dňa, a preto nie je zrejmé,
akého konkrétneho dlhu by sa malo uznanie dlhu týkať.

36. Z uvedeného plynie, že platnosť uznania dlhu je jedna vec a existencia samotného dlhu, ktorý sa
uznal uznaním dlhu, je vec druhá. Zamieňať ich v žiadnom prípade nemožno.

37. Sumarizujúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že určitosť právneho úkonu uznania dlhu
musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je tento úkon zachytený. Zároveň táto určitosť právneho úkonu

musí byť daná v objektívnom zmysle (teda poznateľná i pre tretie osoby). V uznaní dlhu musí byť dlh
určený čo do dôvody aj výšky, a to jasne, určito a zrozumiteľne, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorý
konkrétny dlh sa týmto právnym úkonom uznáva.

38. Podľa odvolacieho súdu všetky tieto požiadavky uznanie dlhu zo dňa 10.5.2019 spĺňa. Dlh je v ňom
určený nasledovne: „Dôvod vzniku dlhu: Pôžička vo výške 21.000,- Eur bola poskytnutá dlžníkovi dňa

21.3.2019 v hotovosti za účelom nákupu osobných motorových vozidiel“. To je podľa odvolacieho súdu
určenie dlhu čo do dôvodu celkom jednoznačné a plne zrozumiteľné, obsahujúce riadnu špecifikáciu
právneho dôvodu, výšky a dňa poskytnutia pôžičky. Na tejto špecifikácii dlhu nemožno vzhliadnuť žiadnu
neurčitosť, resp. nezrozumiteľnosť. Tá by ale, ako to bolo vyššie naznačené, mohla vzniknúť tým, že
by medzi veriteľom a dlžníkom existovalo z tohto dňa viacero ústnych zmlúv o pôžičiek s rovnakou

požičanou sumou, čo by následne mohlo spôsobovať neurčitosť ohľadom identifikácie záväzku, ktorého
sa uznanie dlhu týka (a v tom prípade by na riadne určenie dlhu bolo nutné v uznaní dlhu pripojiť ďalšie
identifikačné znaky, aby ich bolo možné odlíšiť a identifikovať). To však nie je situácia prejednávaného
sporu, keďže to žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v konaní odvolacom netvrdila.

39. Takisto uznanie dlhu je určené čo do výšky celkom jednoznačne a zrozumiteľne (o čom ani
nebolo na súde prvej inštancie sporu), keďže je určený nasledovne: „Výška dlhu: 21.000 € (slovom:
dvadsaťjedentisíc)“.

40. Vzhľadom na to, že určitosť uznania dlhu ako písomného právneho úkonu je daná obsahom listiny,

nebol namieste záver súdu prvej inštancie, že „žalovaná nemala možnosť objektívne zistiť, že žalobcovi
písomne uznáva iný záväzok, ako je nákup osobných motorových vozidiel“ (bod. 30 in fine napadnutého
rozsudku). A to jednak preto, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka (čo je poznateľné
priamoz§588Občianskehozákonníka–niektouznáva,žezaplatísvojdlh)adresovanýveriteľovi.Ztoho
logicky plynie, že objektívne mala možnosť žalovaná vedieť, aký konkrétny dlh uznáva, nakoľko to bol jej

právny úkon (a je nerozhodné, že ho vyhotovil žalobca, ako to naznačovala v konaní pred súdom prvej
inštancie žalovaná). A jednak tiež preto, že ak by i mala žalovaná nedostatočnú predstavu o následkoch
svojho právneho úkonu (teda že by nevedela, aký dlh uznala a čo to bude pre ňu znamenať), tak by išlo
len o vadu vôle v podobe vnútorného omylu. Na to, aby omyl vo vôli konajúceho spôsoboval neplatnosť
právneho úkonu, musí ísť o omyl podstatný, ktorý bol vyvolaný druhým účastníkom právneho úkonu,

alebo o ňom musel vedieť (a to v tomto prípade preukázané nebolo) a zároveň o omyl ospravedlniteľný
(čo tiež v tomto prípade preukázané nebolo) (viď § 49a Občianskeho zákonníka a zároveň rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 2511/2009). Pritom je nutné podotknúť, že „zanedbanie požiadavky
okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zistiť si zodpovedajúce objektívne informácie pre
posúdenie predpokladov, ktoré sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné (resp.

rozhodné), preto je spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka
dovolať týmto správaním ovplyvneného omylu“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.10.2006, sp.
zn. 33 Odo 519/2006). Preto zanedbanie informovanosti žalovanej ohľadom nedostatočnej pozornosti
ohľadom určenia dlhu v uznaní dlhu nemá právnu relevanciu na samotné uznanie dlhu.

41. Preto záver súdu prvej inštancie, že uznanie dlhu zo dňa 10.05.2019 je neplatným právnym úkonom
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti, nepovažoval
odvolací súd za správny.

42. Vzhľadom na tieto závery odvolací súd podľa § 389 písm. c) CSP zrušil napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie a vec v spojení s § 391 ods. 1 CSP mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne vec prejedná, pričom svoju pozornosť zameria na
obranu žalovanej, ktorá namieta existenciu pohľadávky zo dňa 21.3.2019 (ktorej sa týka uznanie dlhu).Pritom bude potrebné rešpektovať naznačené procesné súvislosti, plynúce z uznania dlhu (uvedené
v bode 34. tohto rozsudku).

44. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže rozhodne o náhrade trov
konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).