Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200006
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200006.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): MASSIVE DYNAMIC,
s. r. o., so sídlom Sládkovičova 1209/3, Fiľakovo, IČO: 46 694 200, právne zastúpený: JUDr.
Katalin Némethová, advokátka, so sídlom Nám. sv. Imricha 21, Štúrovo, IČO: 42 212 561, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného

č. 101672492/2020 zo dňa 4. novembra 2020,
č. 101674596/2020 zo dňa 4. novembra 2020,
č. 101674430/2020 zo dňa 4. novembra 2020,
č. 101674142/2020 zo dňa 4. novembra 2020,
č. 101673660/2020 zo dňa 4. novembra 2020,
č. 101673856/2020 zo dňa 4. novembra 2020,

č. 101673159/2020 zo dňa 4. novembra 2020,
č. 101674902/2020 zo dňa 4. novembra 2020 a
č. 101674306/2020 zo dňa 4. novembra 2020,
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76S/1/2021-96 zo
dňa 15. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej
únie sa z a m i e t a .

III. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) uznesením 76S/1/2021-96 zo dňa 15. júna
2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutí žalovaného č. 101672492/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101674596/2020 zo dňa 4.
novembra 2020, č. 101674430/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101674142/2020 zo dňa 4. novembra
2020, č. 101673660/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101673856/2020 zo dňa 4. novembra 2020,
č. 101673159/2020 zo dňa 4. novembra 2020, č. 101674902/2020 zo dňa 4. novembra 2020 a č.
101674306/2020 zo dňa 4. novembra 2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutia“).

2. Napadnutými rozhodnutiami žalovaný zrušil odvolaniami žalobcu napadnuté rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Banská Bystrica, ktorými tento nepriznal žalobcovinadmerný odpočet a vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február,
marec, máj, jún, júl, august, september a december roku 2015. Napadnutými rozhodnutiami žalovaný
zároveň veci vrátil Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že žalobca sa podanou správnou žalobou
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré majú procesnú a predbežnú povahu, a
nejde o rozhodnutia konečné, ktorými by sa administratívne konania právoplatne ukončili. Poukázal, že
aj rozhodnutia takéhoto charakteru by boli spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, ak by mohli mať

za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka administratívneho konania, k čomu
však správny súd nedospel keďže ide o také procesné rozhodnutia, ktorými boli zrušené rozhodnutia
správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní, a teda také, ktorými bolo vyhovené odvolaniam žalobcu.

4. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňované nároky súvisiace s daňou z pridanej hodnoty v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach, tieto vzhľadom na vyhovenie odvolaniam žalobcu napadnutými rozhodnutiami

budú predmetom posudzovania v príslušných vyrubovacích konaniach a žalobca v nich bude môcť
uplatniť i svoje námietky týkajúce sa doručenia protokolu z daňovej kontroly.

5. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu SR, ktorý v obdobnej veci sp. zn. 2Sžf/76/2015 z 14. decembra 2016 dospel k záveru, že takéto

rozhodnutia, ktorými boli zrušené rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, majú predbežnú
povahu a súdnemu prieskumu budú podliehať až prípadné rozhodnutia žalovaného o odvolaniach proti
rozhodnutiam správcu dane, vydané na základe daných zrušujúcich rozhodnutí.

II.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

6. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca v postavení sťažovateľa v zákonnej
lehote kasačnú sťažnosť, ktorú kasačný súd podľa obsahu posúdil ako podanú z dôvodu podľa § 440
ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“). Na výzvu správneho

súdu na doplnenie kasačnej sťažnosti sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie
správneho súdu zrušil a zároveň navrhol zrušiť i napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňové
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Banská Bystrica.

7. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že protokol z daňovej kontroly č. 101452275/2018 z 27.

júla 2018 mu nebol zákonom predpísaným spôsobom doručený, čoho dôsledkom je neukončenie
daňovej kontroly u sťažovateľa v zákonnej lehote, pričom však z tohto správca dane ani žalovaný
nevyvodili žiadne dôsledky. Poukázal, že správny súd v napadnutom uznesení, ako dôvody odmietnutia
žaloby uviedol tri veci, a to že napadnuté rozhodnutia žalovaného majú čiastočnú, predbežnú resp.
administratívnu povahu, nemajú za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a

sťažovateľ si môže uplatniť námietky ohľadne nezákonného doručenia protokolu vo vyrubovacom
konaní. S odôvodnením, že rozhodnutia správneho orgánu majú administratívnu povahu a len rušia
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vydané vo vyrubovacích konaniach sa stotožňuje iba,
ak by vyrubovacie konania neboli začaté v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Daňový poriadok“).

8. Sťažovateľ nesúhlasil ani s odôvodnením napadnutého uznesenia, že sťažovateľovi nebola
spôsobená ujma a neboli porušené jeho subjektívne práva ako účastníka konania. Uviedol, že
zákonnej povinnosti správcu dane vykonávať daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote zodpovedá
oprávnenie žalobcu požadovať od žalovaného splnenie si tejto povinnosti. Námietky ohľadom
doručovania protokolu uvádzal, avšak žalovaný sa nimi vôbec nezaoberal. Podľa sťažovateľa mal

správny súd skúmať žalobu sťažovateľa v kontexte celkového priebehu daňovej kontroly, ako takej, aby
poskytol ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby v oblasti
verejnej správy. Uviedol, že nemal možnosť obrátiť sa na správny súd už v prípade vydania pôvodných
nezákonných 1. stupňových rozhodnutí o vyrubení dane, nakoľko táto žaloba by bola zamietnutá s
odôvodnením, že mal využiť najprv riadne opravné prostriedky, ktoré aj podal a (ktorého doplnenie)

žalovaný odignoroval, nevysporiadal sa s námietkami sťažovateľa, a zrušil rozhodnutia a vrátil vec na
ďalšie konanie a rozhodnutie z iných dôvodov, ako sťažovateľ uviedol v doplnení odvolania.9. Napadnuté uznesenie tak považuje sťažovateľ za porušenie ústavnoprávne a medzinárodnoprávne
garantovaných základných zásad a princípov právneho štátu, najmä princípu spravodlivosti a
ochrany zákonnosti, princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu

predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci a princípu ochrany
legitímnych očakávaní, legitímnej dôvery, avšak najmä princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia
a nespravodlivosti.

10.Vsúvislostisvyššieuvedenýmsťažovateľnavrholkasačnémusúdupoloženieprejudiciálnychotázok

Súdnemu dvoru EÚ v ktorých navrhol zistiť, či je v súlade s právom EÚ, ak orgány verejnej správy
pokračujú v konaní napriek tomu, že samotný vnútroštátny zákon určil procesnú lehotu na dĺžku konania,
pričom takto určená lehota márne uplynula, a či je v súlade s právom EÚ, ak v súvislosti s vyššie
uvedeným súdne orgány nechránia práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 14. októbra 2021 tak, že sa stotožňuje

s právnym posúdením správneho súdu a námietky sťažovateľa považuje za neopodstatnené a
nedôvodné.

III.

Posúdenie Najvyššieho správneho súdu SR

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1
SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach

sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je nedôvodná.

13. Správny súd vo svojom žalobu odmietajúcom uznesení uviedol, že v okolnostiach veci chýba
správnej žalobe sťažovateľa spôsobilý predmet prieskumu, keďže sťažovateľ sa domáha prieskumu

napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými žalovaný zrušil odvolaniami sťažovateľa napadnuté
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Banská Bystrica a veci mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ s vyššie uvedeným nesúhlasí v zásade z dôvodu, že (1)
podľa jeho názoru vyrubovacie konania boli s ohľadom na ním tvrdené prekročenie zákonnej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly začaté v rozpore s Daňovým poriadkom a (2) z dôvodu, že žalovaný na túto

skutočnosťvodôvodnenínapadnutýchrozhodnutínereagovalarozhodnutiaprvostupňovéhosprávneho
orgánu Daňového úradu Banská Bystrica zrušil z iných dôvodov, čo (3) sťažovateľ považuje za rozporné
so základnými zásadami a princípmi právneho štátu.

14. Kasačný súd zhrňujúc argumentáciu sťažovateľa za rozhodujúce považuje posúdenie, či v

okolnostiach veci možno napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný zrušil odvolaniami
sťažovateľa napadnuté rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica a veci mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie, tvoria spôsobilý predmet súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní.

15. Podľa § 6 ods. 1 SSP „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“.

16. Podľa § 7 písm. a/ a b/ SSP „Správne súdy nepreskúmavajú ... a) právoplatné rozhodnutia orgánov

verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou
nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; ... b)
správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia
organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak

tento zákon neustanovuje inak,“.

17. Vo všeobecnosti súdnemu prieskumu v správnom súdnom konaní podliehajú také rozhodnutia
orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ktorými bola fyzická alebo právnická osobaukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, ak boli vyčerpané riadne opravné
prostriedky v konaní pred orgánom verejnej správy, a zároveň, ak nejde o rozhodnutia alebo opatrenia,
ktorých preskúmanie je zo súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní vylúčené podľa § 7 SSP.

Správne súdy teda preskúmavajú v zásade až také rozhodnutia alebo opatrenia verejnej správy,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť. Ochrana poskytovaná
prostredníctvom správnych súdov má mať až následnú, subsidiárnu povahu, ktorá však nemá nahrádzať
procesy v rámci verejnej správy. Inými slovami, procesy v rámci verejnej správy (najmä odvolacie
konanie prostredníctvom využitia riadnych opravných prostriedkov) má mať prednosť pred súdnou

ochranou realizovanou v správnom súdnom konaní, ktorá je až následná.

18. Ako uvádza i komentárová literatúra, ... predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri
rozhodnutíaleboopatreníorgánuverejnejsprávyvydanéhovadministratívnomkonaníišloorozhodnutie
alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená,

vyplýva však z ustanovenia § 7 písm. a/, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné
rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred
ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis ... (BARICOVÁ, Jana, ŠTEVČEK, Marek. § 6 [Právomoc správnych súdov]. In: BARICOVÁ,
Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.

Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 108.).

19. Správny súd v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.
2Sžf/76/2015 z 14. decembra 2016 , ktorý riešil obdobnú situáciu a dospel k záveru, že rozhodnutia
akými sú napadnuté rozhodnutia majú predbežnú povahu a súdnemu prieskumu budú podliehať až

prípadné rozhodnutia žalovaného o odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane, vydané na základe
daných zrušujúcich rozhodnutí. Najvyšší súd SR zároveň uviedol, že zrušujúce rozhodnutia odvolacieho
daňového orgánu sa netýkajú základných práv a slobôd, keďže nejde o konečné rozhodnutia, ktoré by
boli spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo
by nimi boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Kasačný súd sa s týmto posúdením stotožňuje a nevidí dôvod na odklon.

20. V okolnostiach preskúmavanej veci sťažovateľ voči prvostupňovým rozhodnutiam prvostupňového
správneho orgánu Daňového úradu Banská Bystrica podal riadne opravné prostriedky (odvolania),
ktorým žalovaný vyhovel, prvostupňové rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu

orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ten bude vo veci ďalej konať a rozhodovať, pričom jeho
rozhodnutia bude opäť možné preskúmať v riadnom odvolacom konaní. Sťažovateľ bude môcť svoje
výhradyvočipostupusprávcudaneuplatniťakovrámcivyrubovaciehokonania,takivrámciodvolacieho
konania, teda v rámci procesov vo verejnej správe. Až pokiaľ by následne žalovaný odvolaniam
sťažovateľa nevyhovel, prvostupňové rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu

Banská Bystrica sa stanú právoplatnými a rozhodnutie žalovaného bude následne i spôsobilým
predmetomsúdnehoprieskumu.Právetýmtopostupombudezabezpečenáochranaprávaoprávnených
záujmov sťažovateľa.

21. Sama skutočnosť, že sťažovateľ sa zrušenia prvostupňových rozhodnutí Daňového úradu Banská

Bystrica domáhal z iných dôvodov, než z akých k ich zrušeniu žalovaným došlo (t.j. sťažovateľ brojí
nie proti výrokom napadnutých rozhodnutí, ale iba proti ich dôvodom), za predpokladu, že sťažovateľ
svoje námietky bude môcť uplatniť v následnom vyrubovacom konaní ako i v odvolacom konaní, nie
je s ohľadom na subsidiárnu povahu súdnej ochrany dôvodom na prieskum napadnutých rozhodnutí
žalovaného v správnom súdnom konaní.

22. Nedá kasačnému súdu nepoukázať, že i pokiaľ by kasačnej sťažnosti vyhovel (čo vzhľadom na
absenciu spôsobilého predmetu správneho súdneho prieskumu možné nebolo) a rozsudok správneho
súdu zmenil tak, že by zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutia
Daňového úradu Banská Bystrica, vec by sa rovnako vrátila do vyrubovacieho konania a vo veci by opäť

muselo byť Daňovým úradom Banská Bystrica konané a rozhodnuté.

23. Návrh sťažovateľa podanie prejudiciálnych otázok o výklade práva EÚ nepovažoval kasačný súd
za dôvodný. Sťažovateľ nevysvetlil, výkladu ktorého konkrétneho ustanovenia európskeho práva aleboktorej konkrétnej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa majú jeho otázky týkať. Rovnako kasačný súd vo
veci nevzhliadol potrebu výkladu európskeho práva a výklad európskeho práva v kontexte navrhnutých
prejudiciálnych otázok pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebný a to najmä z dôvodu, že

predmetom jeho prieskumu bola spôsobilosť napadnutých rozhodnutí žalovaného byť predmetom
správneho súdneho konania.

24. Po vyhodnotení kasačnej sťažnosti ako nedôvodnej ju kasačný súd jednomyseľne zamietol podľa
§ 461 SSP.

25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 a contrario a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania,
pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovanému nedošlo k naplneniu
predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.