Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, July 24, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721010608
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8721010608.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.07.2023,
v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 8T/60/2021 zo dňa 27.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému

A. B. C. D. E. F. G. H. I. J., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom K. - L.
K., D. B. XX/XX,

u k l a d á:

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. c/
Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona stanovuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch)
rokov.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona u k l a d á ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 18.12.2020 v čase od 16.33 hod. do cca 16.53 hod. ako vodič osobného motorového vozidla zn.
BMW, ev. č. M. XXXXX, čiernej farby viezol z mesta M., z ulice N. pri OC Fórum do obce A., miestna

časť O. - P., okres M., maloletú E. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá si uvedené vozidlo objednala ako vozidlo
poskytujúce taxislužbu Q. TAXI, kde počas jazdy od obce R. až ku križovatke na ceste č. 1/18, kde sa
odbočuje smerom na mesto C., začal maloletú E. H., ktorá sedela na prednom sedadle spolujazdca,
ohmatávať popod rozopnutý kabát cez sveter, po prsiach v trvaní asi 2-3 minúty, kde maloletej E. to bolonepríjemné, ale z dôvodu svojej opatrnosti mu na to nič nepovedala, ani iným spôsobom sa nebránila,
pričom takto konal napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že je mladšia ako 15 rokov a takýmto konaním
maloletej E. H. nespôsobil žiadne zranenia ani inú škodu,

Za to mu súd uložil podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods.
1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanovil skúšobnú dobu na 3 (tri)
roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona zároveň uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote obžalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
podal na pojednávaní dňa 27.05.2022 (zápisnica o pojednávaní je nesprávne označená ako zo
dňa 28.04.2022) a následne písomne dňa 30.05.2022 v zákonnej lehote odvolanie voči uvedenému
rozsudku. Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že úvodom je potrebné
zdôrazniť účel trestného konania a trestného práva ako takého v systéme práva v rámci nášho právneho

poriadku. Týmto účelom je náležité prešetrenie všetkých okolností skutkového deja, ktoré by potenciálne
mohli znamenať trestnosť činu a ak sa tieto potvrdia, v súlade s tým spravodlivo potrestať týchto
páchateľov trestných činov pri rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických ako aj právnických
osôb. V súlade s týmto, predmetný odsudzujúci rozsudok príslušného súdu, je v príkrom rozpore s
uvedenými zásadami a nezohľadňuje jednotlivé osobitosti daného prípadu. Táto rozporuplnosť tvorí

cely sled na seba nadväzujúcich skutočností. Pramení z nesprávne vyvodených záverov v rámci
skutkovéhostavutohtoprípadu,apredovšetkýmjehonáslednéhoprávnehoposúdeniaavneposlednom
rade z nenáležitého a neprimeraného potrestania obžalovaného za skutok, ktorý ani nespáchal. Aj
touto cestou opäť zdôrazňuje a pridržiava sa svojich postojov prezentovaných počas celého trestného
konania, a to, že predmetný skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal a nedopustil sa akéhokoľvek

protiprávneho konania voči osobe, ktorá je údajne poškodenou v rámci tohto konania. Skutočnosť, že v
inkriminovanýčasviezolúdajnúpoškodenúsvojimosobnýmmotorovýmvozidlomzaúčelomposkytnutia
taxislužbv žiadnym spôsobom nerozporuje a potvrdzuje tak, ako to bolo bližšie zistené a popísané v
rámci prípravného konania, avšak absolútne odmieta to, že by sa dopustil konania, ktoré by z jeho
strany napĺňalo znaky sexuálneho zneužívania alebo ktoréhokoľvek iného správania sa so sexuálnym

podtónom. Za predpokladu, že si údajná poškodená vysvetlila zapínanie bezpečnostného pásu ako
nevhodný spôsob správania obžalovaného, tak uvedené nemôže byť dôkazom pre vyslovenie viny
obžalovaného a uloženie sankcii, ktoré môžu navždy zmeniť jeho život vo vzťahu k starostlivosti o jeho
dcéru,oktorúsaniekoľkorokovsúdil.Vsúladestýmcelétrestnékonanie,ktorésazaoberalovyšetrením
skutku, ktorý akýmkoľvek spôsobom odmieta a ktoré malo byť zastavené ešte v počiatočnej fáze

pre nedostatok dôkazov usvedčujúcich obvineného, že by predmetný skutok naozaj spáchal. Naopak,
namiesto zastavenia trestného stíhania s poukazom, že daný skutok sa nestal, celé trestné konanie
nakoniec vyústilo v odsudzujúci rozsudok s neprimerane tvrdým trestom vzhľadom na všetky okolnosti.
Z toho dôvodu sa vydaný rozsudok javí ako nanajvýš nespravodlivý a nerešpektujúci jeho základné
práva a slobody. Uvedené potvrdzuje to, aký obrovský vplyv bude mať predmetný rozsudok na jeho

osobný život a negatívny dopad vo všetkých oblastiach smerovania jeho života. Je nemysliteľné, aby
niesol zodpovednosť a všetky tieto následky pre skutok, ktorý sa nestal a ktorý nespáchal. Nie je možné
opomenúť, že odôvodnenie napadaného rozsudku obsahuje viacero nesprávnych informácii, ktoré
následne vyznievajú v jeho neprospech, ktoré sú však vylúčené priamo realizovaným dokazovaním;
nikdynetvrdilanitonikdenezaznelo,žebyúdajnúpoškodenúviezoldoP.kunejakémubaru–vsúvislosti

s akýmkoľvek barom uviedol len toľko, že sa pri nejakom bare v M. chcel s ním stretnúť otec údajnej
poškodenej (výsluch Obžalovaného) - 3. strana hore napadaného rozsudku; nikdy neuviedol, že by
otec údajnej poškodenej mal žiarliť na jeho auto - uvedenú informáciu uviedol vo vzťahu k priateľovi
údajnej poškodenej (výsluch Obžalovaného) - 3. strana hore napadaného rozsudku; M. H. v danom
konaní celkom určite nie je osobou poškodenou, a teda nemá byť označený ako poškodený, ktorý má

v rámci trestného konania svoje vlastné práva - 3., 4, strana hore napadaného rozsudku; zo žiadneho
dôkazu realizovaného v rámci hlavných pojednávaní nevyplýva formulácia súdu „...keď pracoval v
zahraničí bol promiskuitný, čo znamená, že často striedal sexuálne partnerky, a to aj za prítomnosti
svojej priateľky...“. Nič také nikdy z jeho strany nezaznelo, dokonca práve naopak uviedol, že v čase, keďmal niekoľkoročný vzťah počas pobytu v Anglicku, tak iné partnerky nevyhľadával, ani nebol priateľke
neverný - 10. strana hore napadaného rozsudku. Pri zohľadnení všetkých okolností tohto prípadu,
jediným relevantným dôkazným prostriedkom v rámci trestného konania, ktorý ho má usvedčovať zo

spáchania daného trestného činu, je svedecká výpoveď údajnej poškodenej, ktorá opisuje skutočnosti
ohľadom sexuálneho zneužitia, ktoré sú bližšie popísané v skutkovej vete obžaloby. Žiaden iný
dôkazný prostriedok ani akákoľvek skutočnosť nenasvedčuje tomu, že by sa daného skutku akýmkoľvek
spôsobomdopustil,nietoeštetak,akotopopisujeúdajnápoškodená-vylúčenépriamovideozáznamom
z výsluchu poškodenej. Ak v odôvodnení napadaného rozsudku je opakovane poukazované na údajnú

dôveryhodnosť údajnej poškodenej s ohľadom na bezprostrednosť jej reakcie, tak v takom prípade by
mal súd rovnako hodnotiť aj výsluch poškodenej, ktorý sa uskutočnil dňa 19.12.2020 v dopoludňajších
hodinách, a teda približne 15 hodín po údajnom skutku. V rámci daného vyšetrovacieho úkonu údajná
poškodená opakovane uviedla, že ju mal obťažovať po dobu 2-3 minút a to ľavou rukou, tak ako to
ukázala aj na videu, čo je fakticky nerealizovateľné. K tomu je nutné uviesť, že zamietnutie návrhu na
realizáciu vyšetrovacieho pokusu bolo podľa jeho názoru nedôvodné a spôsobuje vadu konania, pretože

podľa jeho názoru by práve vyšetrovací pokus preukázal, že obťažovanie ľavou rukou po dobu 2-3 minút
za súčasného riadenia motorového vozidla je nie len nerealizovateľné, ale v podstate vylúčené. Napriek
uvedenému a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní skúmať skutočnosti svedčiace v prospech
ako aj jeho neprospech, súd k realizácii daného návrhu na realizovanie dokazovania nepristúpil, a to
napriek skutočnosti, že ho on sám navrhol, pričom motorové vozidlo, kde sa skutok mal stať je stále

k dispozícii, ba dokonca nie je nutná ani účasť údajnej poškodenej. Všetky iné skutočnosti, ktoré boli
súčasťou vyšetrovania a predmetom dokazovania daných okolnosti v tomto trestnom konaní, nie sú
takého charakteru a významu, aby ho usvedčovali zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
V tomto smere výpoveď a tvrdené skutočnosti otca údajnej poškodenej nie sú akýmkoľvek spôsobom
výpovedné, pretože ten nebol priamym účastníkom predmetnej cesty a všetky tvrdené skutočnosti boli

len sprostredkované prostredníctvom údajnej poškodenej (ktorá si musela tieto tvrdenia podľa všetkého
vymyslieť) a otec len tieto ničím nepodložené skutočnosti následne reprodukoval voči orgánom činným
v trestnom konaní. Rovnako ďalšou skutočnosťou, ktorej príslušný súd pri svojom rozhodovaní prikladal
význam a ktorá v konečnom dôsledku, pri objektívnom hodnotení toho, či sa daný skutok spáchal
alebo nie, je podaný znalecký posudok zo strany znalkyne MUDr. Danica Caisová - Skultétyová, odbor

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia sexuality. Predmetný znalecký posudok
skúmal jeho vnútornú sexuálnu stránku a život, pričom je potrebné podotknúť, že zo žiadnej časti
spracovaného znaleckého posudku nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodnila tvrdený záver
danej znalkyne o jeho deviácii, ktorá fakticky len odborne označila popis údajnej poškodenej vo vzťahu
k skutku popisovanom v obžalobe. Z jeho vyjadrení realizovaných v rámci znaleckého posudzovania

nevyplynula jediná skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že by mal napĺňať definíciu sexuálnej deviácie
označenej ako „tušérstvo“. V takom prípade neexistuje jediný dôvod, prečo by závery MUDr. Danice
Caisovej - Škultétyovej mali podporovať záver tunajšieho súdu o jeho vine, dokonca sám predkladá
názor, že ustanovená znalkyňa v danom prípade prekračuje svoje právomoci, ak vytvára závery bez
náležitého podkladu, predovšetkým v situácii, ak na priame otázky jeho obhajcu Obžalovaného uviedla

(zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 25.03.2022): „Z ktorej časti ZP vyplynulo, že v rámci jeho sex.
života preferoval mladšie partnerky ako je on sám? Približne tuším na čo narážate. V PPG vyšetrení
vyšli aj preferencie veľmi mladých dievčat. Nie je to podstatné, jeho sex. systém nie je dostatočne
vyberavý, stačí že je to žena. Nemusí byť ani drobná, veľmi vyvinutá, vždy to bola žena. Nikdy nemal
homosexuálny kontakt. Vek je v tomto kontexte toho čo som zistila, je to mozaika, náš sexuálny život

je mapa lásky, kt. vieme čítať. V prípade deviácie je niečo poprehadzované. Tieto dielčie otázky nám
nedajú odpoveď. Jeho sexualita je naozaj nebezpečná. Čo sa týka inej poruchy sex. opísala som def..
(pozn. obžalovaného - definíciu), ktorá obsahuje toto. V špecifikácii je uvedené „tušérstvo“ , z kt. časti
ZP vyplynul tento záver? On síce popiera, že skutok spáchal, dievča tvrdí, že sa to stalo. Tušér
je človek, kt. obchytáva ženu. Správanie, kt. opisovala poškodená, je „tušérstvo“. Naozaj by mal ísť

obv. na liečbu, je to preňho nebezpečné. V odpovedi na otázku č. 2 v rámci záveru ZP sa uvádza
druhá veta, že sa dotýka intímnych partií cudzích žien, odpovedá tomu aj popis poškodenej o priebehu
skutku. Z čoho vyplynul tento záver okrem výpovede slečny? Znalcovi neprislúcha overovať pravdivosť
údajov uvedených v spise. Znalec ich musí brať vážne, bez ohľadu nato, či sú v prospech alebo
neprospech vyšetrovanej osoby. Tzn., že tieto dve vety súvisia s tým. A súvisia aj s údajmi o jeho

vitasexualis. Dotýka sa intímnych partií temer neznámych žien. Z odpovedí na uvedené otázky je zrejmé,
že z jeho vyšetrenia pre účely znaleckého dokazovania nevyplynuli žiadne dôkazy podporujúce závery
ustanovenej znalkyne, keďže sa účelovo vyhýbala priamej odpovedi. Je nepochybné, že v prípade, ak
by z vyšetrenia vyplynuli akékoľvek skutočnosti podporujúce jej závery, tak by ich nepochybne označila vrámci odpovede na priamo položené otázky. Uvedené zásadným spôsobom spochybňuje závery MUDr.
Panice Caisovej - Skultétyovei o jeho údajnej deviácii, ktorá by podporovala jeho sklon k obťažovaniu
mladších žien akýmkoľvek spôsobom. Pokiaľ ide o závery znaleckého posudzovania realizovaného

PhDr. Karin Štiffelovou, tak k tomu uvádza, že táto v rámci svojho výsluchu realizovaného v rámci
hlavného pojednávania korigovala svoje závery v prospech údajne poškodenej na rozdiel od záverov
znaleckého skúmania, kde na adresu údajnej poškodenej v záveroch uviedla: - „..Čo sa týka presnej
reprodukcie prežitých udalostí, tá môže byť u mal. dieťaťa nepresná, z nevedomých, ale i vedomých
dôvodov: c/ nízka motivácia ku pravdivému opisu vyšetrovanej udalosti - vyšetrovanej udalosti mal.

dieťa už nepripisuje význam, akej je prináleží, ako sa sama vyjadrila počas rozhovoru s ňou: „...je mi
to už jedno“, d/ nízka motivácia ku samotnému súdno-znaleckému psychologickému vyšetreniu a z nej
vyplývajúci benevolentný prístup ku použitým psvchodiagnostickym metódam, e/ sklonu mal. dieťaťa
ku teatrálite a hvsteroidným prejavom v správaní, korešpondujúca i s jej emočnou inhibovanosťou
vo vzťahových väzbách a egocentriclcým nastavením f/ snahou mal. dieťaťa o nadmerne pozitívnu
sebaprezentáciu a zníženú auto kritickosť, a s tým súvisiace zvýšené skóre lži v dotazníku osobnosti.

“ „ Výsledky vyšetrenia osobnosti preukázali zvýšený sklon ku sugestibilite a ovplyvniteľnosti zo strany
vonkajšieho prostredia“ V zmysle uvedeného podľa neho existuje dôvodná pochybnosť, že údajná
zmätenosť výpovede údajnej poškodenej môže vyplývať práve z vyššie uvedeného a skutočnosti, že
svedok H. (tak ako uviedol vo svojej výpovedi v rámci vyšetrovania) vysvetlil svojej dcére, že spôsob
údajného obťažovania, tak ako ho ukázala v rámci svojho výsluchu je nerealizovateľný, a teda táto

nadväzne očividne prispôsobila svoj postoj aj v rámci vyšetrenia pre účely znaleckého dokazovania.
Označenie výsluchu svedka H. ako nepriameho dôkazu usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania
skutku, považuje za nesprávny procesný postup a vyhodnotenie daného dôkazu, keďže svedok H.
len reprodukoval a dokonca ako vyplýva z jeho výpovedí v rámci trestného konania aj korigoval
výpoveď svojej dcéry, údajnej poškodenej. Je s podivom, že napriek skutočnosti, že o inom spôsobe

akéhokoľvek obťažovania z jeho strany voči ženám nepadol jediný dôkaz, tak súd opakovane poukazuje
na tvrdenie svedkyne S., ktorá niečo v uvedenom zmysle uviedla vo svojej prvotnej výpovedi, avšak
v rámci hlavného pojednávania vo svojej výpovedi uviedla (zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa
25.02.2022), že nevie čo sa malo stať, kedy sa to malo stať, k nej sa dostala iba informácia, že sa
malo niečo stať sprostredkovane. Na základe uvedeného, spolu s ďalšími okolnosťami vyplývajúcimi

z tohto trestného konania má zato, že jeho vina nebola dôveryhodným spôsobom dokázaná a bez
akýchkoľvek pochybnosti preukázaná s tým, že k stíhanému skutku reálne došlo. V súlade s vyššie
uvedeným, má zato, pri zohľadnení parciálnej zásady trestného konania, ktorou je zásada „in dubio pro
reo“, že predmetný rozsudok je nesprávny a odôvodňujúci jeho nápravu. Z uvedenej zásady s poukazom
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR vyplýva, že: 6To/8/2018: „Nevyhnutným a základným

predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci je náležité zistenie skutkového stavu v súlade s
§ 2 ods. 10 Trestného poriadku. Nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože
zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno.
Preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. V prípade existencie
akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil je potrebné

tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu
veci vyžaduje nielen zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie, ale aj objasňovanie okolností a vykonávanie dôkazov svedčiacich proti
obžalovanému a okolností a dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného. Každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla

vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba
zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť
urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. “
Ak zostanú vo vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti
dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní

zásady „in dubio pro reo“. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. NS SR 6To/11/2018,
vyplýva, že je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec, a to v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že
sa skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje
spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak by nebola splnená čo i len jedna z
uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Zdôrazňuje preto, že uvedené

skutočnosti v rozsahu vykonaného dokazovania, ako aj odôvodnenie rozsudku nasvedčujú tomu, že
v predmetnom trestnom stíhaní neboli naplnené predpoklady na jednoznačné vyslovenie jeho viny za
ktorúbymumoholamalbyťuloženýzákonnýtrest.Sohľadomnavyššieuvedenépodotýka,žezostrany
prvostupňového súdu nebol úplne zistený skutkový stav veci, pričom má za to, že nedošlo k úplnémupreskúmaniu skutkového stavu do dôsledku zistených okolností a možností, čo v rozsahu faktických
zistení mohlo spôsobiť nesprávnosť napadaného rozsudku vydaného prvostupňovým súdom. Vzhľadom
na vyššie uvedenú právnu argumentáciu navrhol Krajskému súdu v Prešove, ako súdu príslušnému na

rozhodovanie o odvolaní obžalovaného, aby rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 27.05.2022, pod
č.k. 8T/60/2021-330, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr. poriadku zrušil a podľa ustanovenia § 322
ods. 3 Tr. poriadku v spojení s ustanovením § 285 písm. a/, c/ Tr. poriadku ho oslobodil spod obžaloby.

Písomne odôvodnené odvolanie predložil aj okresný prokurátor, kde po rekapitulácii výroku odvolaním

napadnutého rozsudku uviedol, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaného, pretože súd neurobil
výrok o uložení ochranného opatrenia. S odvolaním napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje a považuje
ho za nezákonný z nasledovných dôvodov: Podľa § 31 ods. 1 Trestného zákona sankcie podľa tohto
zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu alebo
činu inak trestného. Podľa § 31 ods. 3 Trestného zákona ochranné opatrenie je ujma na osobnej
slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona

v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi, alebo činmi inak trestnými. Podľa § 35 ods.
1 Trestného zákona ochranné opatrenie možno uložiť páchateľovi trestného činu buď popri treste,
alebo aj pri upustení od potrestania páchateľa, ak ochranné opatrenie zabezpečí ochranu spoločnosti
pred páchateľom účinnejšie ako trest. Podľa § 35 ods. 5 Trestného zákona pri ukladaní ochranných
opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti,

pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy, alebo dovŕšenia nápravy páchateľa, alebo inej osoby.
Súd pri ukladaní ochranného opatrenia prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu, alebo iná
osoba získala trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery
páchateľa, alebo inej osoby, uloží jej s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektoré
ochranné opatrenie, ktorým ju postihne na majetku. V tomto prípade má zato, že súd pri ukladaní

sankcií za stíhaný skutok sa týmito ustanoveniami dôsledne neriadil. Účelom ochranných opatrení
je zabezpečiť ochranu spoločnosti špecifickým pôsobením na páchateľa trestného činu, pričom ich
ukladaním a výkonom sa sleduje najmä prevencia, kedy do popredia vystupuje ich zložka liečebná,
výchovná a zabezpečovacia. Pri ukladaní jednotlivých druhov ochranných opatrení sa súd nespravuje
len zásadou úmernosti k spáchanému trestnému činu, ale musí prihliadať predovšetkým na potrebu

ochrany spoločnosti a súčasne aj na potrebu liečenia, výchovy, alebo dovŕšenia nápravy páchateľa,
alebo inej osoby. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej, znalecký
odbor psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia vyplynulo, že sexualita obvineného
je menšinová, deviantná. Vzrušenie dosahuje tým, že sa dotýka intímnych partií neznámych žien,
pričom obvinený si svoju deviáciu v plnej miere neuvedomuje, hoci sa ju podľa jeho vitá sexualis

snažil nevedomky, podvedome realizovať tým, že striedal partnerky, že sa sexuálne zbližoval s temer
neznámymi ženami. Súčasťou deviácie je aj absencia mechanizmov na pripútanie, veľká láska -
zamilovanosť. Rozpoznávacia schopnosť vo svojej podstate zmenená, znížená ani vymiznutá nebola,
ovládacia schopnosť bola v dôsledku zistenej deviácie znížená podstatne - na polovicu. Znalkyňa s
ohľadom na zistenie, že sexualita obvineného vykazuje v niektorých častiach sexuálnych systémov

prvky sexuálnej agresivity, že jeho sexuálne správanie tempore criminis bolo tušérske a možno ho
považovať za pre spoločnosť nebezpečné, navrhla, aby obvinený absolvoval ochranné sexuologické
liečenie ambulantnou formou. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2022 uviedla, že
u obvineného sa vyskytuje viacero znakov, ktoré svedčia o tom, že sexualita obvineného môže mu
byť nebezpečná, lebo si ju neuvedomuje, bráni sa jej, má nevedomé mechanizmy a spôsoby, ako tú

deviáciu aspoň čiastočne kompenzovať, ale nemá nadhľad na to, že je sexualita veľmi nebezpečná. S
ohľadomnataktozistenýskutkovýstavjenepochybné,žesúdnepostupovalvsúladesvyššiecitovanými
ustanoveniami Trestného zákona, pričom vykonané dokazovanie, s ohľadom na zistenú deviáciu u
obžalovaného, preukázalo potrebu ochrany spoločnosti aj špecifickým pôsobením na obžalovaného a to
formouochrannéhosexuologickéholiečeniaambulantnouformou.Spoukazomnauvedenénavrhol,aby

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku bez zrušenia odvolaním
napadnutého rozsudku Okresného súdu v Poprade sp. zn. 8T/66/2021-330 zo dňa 27.05.2022 vrátil vec
súdu prvého stupňa s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol.

Po oboznámení sa s obsahom odvolania okresného prokurátora predložil k nemu obžalovaný

prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnené vyjadrenie v ktorom uviedol, že dňa 11.10.2022
bolo doručené odôvodnenie podaného odvolania Okresnej prokuratúry Poprad, ktoré smeruje voči
uloženému trestu s tým, že je navrhované, aby súd rozhodol o návrhu na uloženie povinnosti
v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickomporadenstve. Podané odvolanie zo strany Okresnej prokuratúry Poprad považuje za nedôvodné, keďže
z realizovaného dokazovania v rámci hlavných pojednávaní nevyplynuli akékoľvek závery, ktoré by také
rozhodnutie odôvodňovali. Pokiaľ je v predmetnom odôvodnení podaného odvolania poukazované na

závery znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovcj – Skullétyovej, tak tieto sú zásadným spôsobom
vytrhávané z kontextu a v niektorých prípadoch až účelovo zavádzajúce, keďže zo znaleckého
posudzovania ani vyšetrenia žiadne také závery nevyplynuli. V nadväznosti na opätovne preskúmanie
odôvodnenia napadaného rozsudku považuje za dôležité poukázať na ďalšie nedostatky daného
odôvodnenia, ktoré môžu mať zásadný význam pre pohľad na okolností prípadu: A. V odôvodnení

napadaného rozsudku sa uvádza, že v predajni S. sa obžalovaný mal po návrate z P. zdržať asi hodinu
- uvedené je vytrhnuté z kontextu, pretože priamo v zápisnici z pojednávania zo dňa 25.02.2022 v
rámci výsluchu obžalovaného je uvedené ,...do S. za nimi, bol som tam asi hodinu. Oni kúpili čo chceli,
išli preč a ja sa motal ešte ďalšiu hodinu, komunikoval som so sestrami. Predavačka mi povedala, že
za chvíľu zatvárame." Uvedené má podľa názoru obžalovaného vplyv na celkový obraz o tvrdeniach
obžalovaného, ak súd prvej inštancie vytrháva z kontextu jednotlivé závery vyplývajúce z výsluchov

obžalovaného. B. Akokoľvek z videozáznamu z OC N. vyplýva, že údajná poškodená mala nastúpiť
do vozidla o 16:33 hod., tak uvedená skutočnosť sa nezhoduje s vyjadrením žiadneho svedka ani
obžalovaného - keďže výpisy z hovorov svedka M. nie sú k dispozícii, tak by bolo vhodne preveriť výpis
z hovorov údajnej poškodenej, z ktorého by vyplynulo, že so svedkom M. opakovane volala a následne
volala s obžalovaným okolo 17:15 hod. Realizácia uvedeného dôkazu potvrdí tvrdenie obžalovaného o

časovej súslednosti udalostí. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby bol zabezpečený výpis hovorov
z tel. č. E. H. zo dňa 18.12.2020 z času medzi 16:00 až 18:00 hod a výsluch svedka - T. M.. C.
Súd na str. 4 odôvodnenia poukazuje na výsluch svedkyne S.. ktorá v konaní pred orgánom činným
v trestnom konaní uviedla údajné obvinenie a sťažnosti voči obžalovanému, avšak tieto na hlavnom
pojednávanípoprela,resp.zľahčovala,azozápisnicevyplýva,žetobolalensprostredkovanáinformácia

- „nevie čo sa malo stať, kedy sa to malo stať, k nej sa dostala iba informácia, že sa malo niečo stať
sprostredkovane.". D. Zrealizovaného znaleckého posudzovania z odboru sexuológia nikdy nevyplynula
informácia, že by obžalovaný v čase keď bol ženatý navštevoval v Anglicku večierky s alkoholom a
sexom - zo žiadnej časti znaleckého posudku uvedená informácia nevyplýva. E.V záveroch znaleckého
dokazovania znalkyňa z oboru sexuológia uvádza, že ..“Nepripútal sa k žiadnej žene dostatočne, ani

intenzívne ani dlho.". Uvedený záver nemá akúkoľvek oporu v znaleckom skúmaní, keďže ešte pred
odchodom do Q. bol obžalovaný vo vzťahu, ktorý trval cca 5 rokov, ďalej v dobe života v Anglicku bol
v partnerskom zväzku v trvaní 4.5 roka a následne sa zoznámil s bývalou manželkou, s ktorou bol
pred svadbou 4 roky a manželstvo trvalo 3 roky. Z uvedeného vyplýva, že v roku 2020 (rok údajného
spáchania skutku), kedy mal obžalovaný 40 rokov, v súčte bol v dlhodobých vzťahoch 16.5 roka (z toho

7 rokov z toho času už s bývalou manželkou), čo rozhodne nie je možné považovať za neschopnosť
pripútať sa k žene. F. Obžalovaný nikdy nepoprel, že by bol nevestinci, avšak tiež uviedol, že tam bol
keď mal + - 20 rokov veku, čo už ale pani znalkyňa nikde neuviedla. G. V odôvodnení napadaného
rozsudku sa uvádza, že prvýkrát mal sedemnásťročnú partnerku, avšak uvedené sa nezakladá na
pravde, ani zo zápisnice o pojednávaní, kde bol realizovaný výsluch pani znalkyne z oboru sexuológia,

keďže priamo zo znaleckého posudku vyplýva (str. 15 znaleckého posudku) - „Prvý pohlavný styk som
mal na konci 17 tich rokov, bola to náhoda, bolo to iba raz vtedy, rýchlo som sa urobil, penis stál. Bola
to bratova spolužiačka. Chodievali sme do rovnakého baru", pričom z jeho rodinnej anamnézy (str.
13 znaleckého posudku) je zrejmé, že má len starších bratov, a teda aj jeho prvá sexuálna partnerka
bola staršia. H. V odôvodnení napadaného rozsudku sa na str. 6 uvádza, že ..“V PPG vyšetrení vyšli

aj preferencie veľmi mladých dievčat“, k tomu obžalovaný uvádza, že zo žiadnej časti znaleckého
posudku uvedené nevyplýva, práve naopak obžalovaný v rámci posudzovania uviedol ...“mňa celkovo
ani mladšie ženy 20tničky nebrali“..., takže je obžalovanému neznáme z čoho pani znalkyňa dospela
k uvedenému tvrdeniu. Preto navrhol vypočuť znalkyňu - MUDr. Danicu Caisovú – Škullélyovú. I. Z
odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa

25.03.2022 nepochopil iróniu obžalovaného, ktorý uviedol ...“neskôr keď som sa zoznámil s partnerkou,
s ktorou sme štyri a pol roka, ona sa tiež pravidelne zúčastňovala tých sex. Večierkov, ako to nazvala
pani doktorka...“. Obžalovaný nikdy nehovoril, že sa zúčastňoval sexuálnych večierkov, tento termín
použila až pani znalkyňa vo svojich záveroch. J. Obžalovaný ďalej považuje za zarážajúce vyjadrenie
znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej, ktorá v rámci znaleckého posudku poukazuje na nezrelosť údajnej

poškodenej a jej tendenciu k ovplyvniteľnosti, ale na hlavnom pojednávaní uvedie ...“Vzhľadom ku
charakteru udalosti môže byť pre mal. nepríjemné vyjadroval' sa k tomu čo sa stalo, nakoľko udalosť má
intímny charakter...", čím zásadným spôsobom zľahčuje nesprávne a ľahostajné vyjadrenia poškodenej,
ktoré majú zásadný vplyv na okolnosti prípadu. K. Na str. 7 odôvodnenia sa uvádza ...Ten pán jejpovedal, že si má sadnúť dopredu, ale nechcela. Ona by si sadla dozadu, keby jej to nepovedal...“.
Priamo z prepisu výsluchu poškodenej zo dňa 10.12.2020 vyplýva, že dopredu si sadla z dôvodu, že
v zadnej časti motorového vozidla mal obžalovaný veci. A keďže nebol na služobnom aute, tak si ich

tam odložil. Obžalovaný považuje za zásadné vyhodnocovanie dôkazov v jeho neprospech, ak súd v
odôvodnenínapadanéhorozsudkuzdôrazníakodôkazusvedčujúciobžalovaného,tiežsprostredkovanú
výpoveď otca poškodenej - M. H., ktorého výpoveď je len interpretáciou tvrdení poškodenej, to znamená,
že ak sa mýli poškodená (na videozázname ukazuje nerealizovateľný spôsob obťažovania (ľavá ruka)
s ohľadom na skutkovú vetu – („.. Po prsiach v trvaní 2-3 minúty,.“) , tak rovnako je potrebné hodnotiť

aj interpretovanú výpoveď jej otca. Súd prvej inštancie tiež odôvodňuje vinu obžalovaného závermi
znaleckého posudzovania, pričom zo žiadnej časti znaleckých posudkov nevyplýva, že by obžalovaného
priťahovali mladšie ženy - ..mňa celkovo ani mladšie ženy 20-ničky nebrali“ a tiež nikde nevyplynuli
dôkazy, ktoré by odôvodňovali znalkyňou tvrdenú deviáciu - znalkyňa odmietala na priamu otázku
v tomto smere odpovedať - sir. 4 zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 25.03.2022 ...“ Zo
sexuologickéhovyšetreniavyplývaniečotaké,žesavzrušujedotykomintímnychpartiitemerneznámych

žien? Mala som podrobné informácie o intímnom živote obv. Od začiatku jeho pohlavného, života až po
čas vyšetrenia. Z toho vyplynulo, že má sex. kontakty s temer neznámymi ženami, za ktoré považuje
ženy v skupinovom sexe a ženy pracujúce v nevestincoch. Nepoprel, že by sa týchto žien dotýkal
na prsiach, na genitálie.''. Ak by súd akceptoval uvedené tvrdenie znalkyne ako prejav „tušérstva“,
tak vytvárame absurdnú situáciu, že každý prvý kontakt s osobou opačného pohlavia na intímnych

partiách je možné považovať za prejav tejto sexuálnej deviácie, čo je celkom určite neprípustný výklad.
Obžalovaný ďalej považuje za neprípustný postup súdu, ak v odôvodnení rozsudku uvedie ...“ Zistilo
sa, že v minulosti, keď pracoval v zahraničí bol promiskuitný, čo znamená, že často striedal sexuálne
partnerky, a to aj za prítomnosti svojej priateľky, i keď v tomto prípade nepôjde o sexuálnu úchylku, čo
však evokuje u neho sklony k sexuálnej neviazanosti. Existuje podozrenie, že v predošlom zamestnaní

sa mal v podobnej situácii ako taxikár, tiež v neoznačenom vozidle podobne správať k inej zákazníčke...“
Uvedený záver súdu nemá akúkoľvek oporu v realizovanom dokazovaní, keďže zo žiadneho dôkazu
nevyplynulo, že by obžalovaný striedal sexuálne partnerky, a to aj za prítomnosti svojej priateľky a už
vôbec nie podozrenie o podobnosti správania obžalovaného k inej zákazníčke, ak sama svedkyňa S., z
ktorej výpovede tento záver súd pravdepodobne vyvodil, na hlavnom pojednávaní uviedla „nevie čo sa

malo stať, kedy sa to malo stať, k nej sa dostala iba informácia, že sa malo niečo stať sprostredkovane“,
takže uvedený záver sa opiera o tvrdení na úrovni „jedna baba povedala “. Obžalovaný od počiatku
uvádza, že sa s poškodenou o veku nikdy nebavil ani o veciach stým súvisiacich, a pokiaľ v danom
prípade existuje rozpor medzi tvrdeniami obžalovaného a poškodenej, tak ma súd postupovať v zmysle
zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, kde je nutné zdôrazniť, že súd prvej inštancie

túto zásadu opakovane v rámci konania a predovšetkým vyvodených záverov porušil. Vzhľadom na
vyššie uvedenú právnu argumentáciu obžalovaný prostredníctvom obhajcu, navrhol Krajskému súdu v
Prešove, ako súdu príslušnému na rozhodovanie o odvolaní obžalovaného, aby rozsudok Okresného
súdu Poprad zo dňa 27.05.2022 pod č.k. 8T/60/2021-330, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Trestného
poriadku zrušil a podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s ustanovením. § 285

písm. a/, c/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby, a súčasne rozhodol o zamietnutí
odvolania Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 20.09.2022.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a po takomto
preskúmaní zistil nasledovné.

V konaní pred okresným súdom boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci,

o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie.
Vzhľadom k tomu preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne
závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu presvedčivo odôvodnil, preto
sa krajský súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
s konaním pred okresným súdom – konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný –
krajský súd nemal dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného A. B..Krajský súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam
obžalovaného a okresného prokurátora a preto zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce

sa podstaty (predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia
obžalovaného a určeného druhu a výmery trestu, či ochranného opatrenia.

Krajský súd pri tomto postupe si neosvojil záver okresného súdu pri hodnotení záverov znaleckého
posudku a výpovede znalkyne z odvetvia psychiatria a sexuológia MUDr. Danice Caisovej –

Škultétyovou, z hľadiska diagnostikovanej sexuálnej deviace u obžalovaného, pod vplyvom ktorej sa
mal dopustiť skutku mu kladeného za vinu, čo malo vplyv na určenie trestnej sadzby a teda aj výmery
trestu uloženého obžalovanému podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. Išlo však iba o také pochybenie,
ktoré na podklade dokazovania vykonaného okresným súdom po úprave výroku o treste bolo možné
napraviť (v prospech obžalovaného) aj v odvolacom konaní.

Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má
právo brániť sa, ak uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

Nosúčasneplatí,žesúdprihodnotenívykonanýchdôkazov(vovzájomnýchsúvislostiach)jednotlivoako

aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil
rovnováhu hodnotenia dôkazov, produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného,
musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia
obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré
obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné,

ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do
takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je
možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že časť obsahu námietok obžalovaného prezentovaného

v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, resp. niektoré dôkazy hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s
dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.

Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli

prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa, aj v kontexte odvolacích námietok obžalovaného vedú k záveru o náležitom zistení skutkového
stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného.

V rámci odvolacích námietok obžalovaný v prvom rade namietal jednostrannosť hodnotenia dôkazov zo
strany okresného súdu v neprospech obžalovaného.

Výpoveď obžalovaného po obsahovej stránke ako v prípravnom konaní, tak na hlavnom pojednávaní je
bez zásadných rozporov totožná, popiera spáchanie skutku a trvá na tom, že nevie si vôbec vysvetliť
na základe čoho mala poškodená dôvod o ňom vypovedať tak, že sa mal dopustiť skutku mu kladeného
za vinu.

Na tomto mieste je potrebné uviesť z pohľadu podstatnej námietky obžalovaného, že v posudzovanom
prípade oproti sebe stoja výpovede obžalovaného A. B. a svedkyne maloletej poškodenej E. H.,
na jednej strane a na druhej strane dôkazy, ktoré bolo potrebné konfrontovať so skutočnosťami
plynúcimi z produkovaných dôkazov, výpoveďou otca poškodenej M. H., ale aj svedkov Q. S., či T.

M. a v neposlednom rade aj so závermi znaleckého dokazovania, a to jednak z odboru psychológie,
vo vzťahu ako k obžalovanému, tak k najmä maloletej poškodenej a jednak z odvetvia psychiatrie
a sexuológie vo vzťahu k obžalovanému.V prvom rade je potrebné uviesť, že úlohou krajského súdu, rovnako ako okresného súdu, bolo
teda hodnotiť dôkazy komplexne v celom rozsahu tak, ako to požadovala aj obhajoba a hodnotiť
rozhodujúcu výpoveď maloletej poškodenej v kontexte všetkých dôkazov, ktoré boli v rámci dokazovania

produkované.

Krajský súd nezistil v postupe orgánov činných v trestnom konaní, aby pochybili v rámci procesného
postupu, ak vypočuli maloletú poškodenú E. H. v procesnom postavení svedkyne, ako osoby jednak
maloletej teda pred 18. rokom veku a jednak v postavení obete, ktorá označila páchateľa vyšetrovaného

trestného činu, čo by vzhľadom na povahu a okolnosti stíhaného trestného činu mohlo nepriaznivo
ovplyvniťjejduševnýamravnývývoj,alebovystaviťjurizikudruhotnejviktimizácie(§135Tr.poriadku)pri
ďalšom oživovaní vyšetrovanej udalosti opätovnými výsluchom (výsluchmi) a z týchto dôvodov z tohto
výsluchu riadne vyhotovili obrazovo-zvukový záznam, ktorý bol okresným súdom zákonným spôsobom,
okrem prečítania jeho doslovného prepisu na hlavnom pojednávaní zase riadne prehratý (§ 270 ods.
2 Tr. poriadku). Z tohto dôkazu po jeho prehratí mal potom senát krajského súdu možnosť vnímať

správanie menovanej svedkyne priamo v čase a priestore v rámci prebiehajúceho výsluchu, kde táto
výpoveď mala vzniknúť vlastne bezprostredne nasledujúci deň v doobedňajších hodinách po samotnom
skutku.

Ako bolo naznačené zo strany prokuratúry aj krajský súd má zato, že v danej situácii – z hľadiska

skutkového deja - sa maloletá poškodená ocitla zjavne vo vypätej situácii v ktorej sa nikdy predtým ani
ocitnúť nemohla, inak povedané, nie je možné od nej očakávať (a to ani od dospelej ženy), že by mohla
byť na také správanie sa obžalovaného už z minulosti nejakou podobnou životnou situáciou pripravená,
či mať ešte pred tým takúto životnú skúsenosť.

V tomto kontexte stresovej situácie v ktorej sa maloletá svedkyňa ocitla, vzhľadom na jej vek v čase
skutku (štrnásť rokov a desať mesiacov) a rozumovo vôľové schopnosti v tom momente je logicky
zdôvodniteľný a v rozumných súvislostiach pochopiteľný vznik rozporov v jej výpovedi pokiaľ si na
všetky konkrétne skutočnosti a detaily ako malo prebiehať správanie a konanie obžalovaného - a teda, či
sa jej obžalovaný dotýkal pravou alebo ľavou rukou - si nemusela presne spomenúť, resp. úplne presne

a detailne navnímať, kde práve táto situácia zodpovedá aj záverom znaleckého posudku znalkyne
z odboru psychológie PhDr. Karin Stiffelovel, ktorá konštatovala, že maloletá poškodená reagovala
prirodzene - zmrznutím - ako jednou z alternatív správania sa pre túto situáciu (jedným z možných
spôsobov správania sa obete - útok, únik a zamrznutie).

V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje tú skutočnosť, ktorá plynie z obsahu výpovede maloletej
poškodenej akým detailným spôsobom opisuje samotný interiér motorového vozidla a osobu
obžalovaného, kde opis bezchybne zodpovedá aj realite - z čoho podľa nej je a akej farby je prístrojová
doska (drevené detaily), že poťahy sedačiek sú bielej farby, ako vyzerá obžalovaný, že mal svetlé vlasy,
má mohutný prsteň s výraznou výzdobu na ruke, že podľa nej v rámci výslovnosti tzv. račkoval, to sú

všetko skutočnosti, ktoré síce môže, no za bežných okolností prípadu nemá dôvod osoba vezúca sa
v motorovom vozidle - v taxíku všímať.

Krajský súd ďalej zvýrazňuje, že ide o skutočnosti, ktoré sa javia ako skutkové okolnosti stojace mimo
samotného skutkového deja, no práve preto, že maloletá osoba (svedkyňa) sa ocitá vo vypätej a pre

ňu zjavne neštandardnej životnej situácii, v ktorej má „zamrznúť“, čo má za následok, že si zapamätá
maličkostivrámciajminimálnehočasovéhopriestoru,vktoromsaocitá,ktoréináčnemádôvodvnímaťa
všímať si, pričom samotná maloletá v posudzovanom prípade to vo svojej výpovedi popisuje spontánne
bez zásadných rozporov.

V tejto súvislosti je potrebné potom poukázať na dlhodobo ustálenú znaleckú prax znalcov z odboru
detskej psychiatrie, podľa ktorej pri sexuálnom zneužívaní v závislosti od veku dieťaťa môže dôjsť
k vytesneniu niektorých momentov, k disociácii a zneužívanie vlastne prebieha alebo všetky tie
traumatické udalosti deti spracovávajú inak ako bežné ostatné udalosti. Pri bežných reakciách, pri
bežných zážitkoch, funguje explicitná pamäť, čiže dieťa vie pomenovať, čo sa deje, čo zažilo. Pri veľkej

traume funguje tzv. implicitná pamäť, kedy si dieťa bude pamätať vôňu, farby, zmyslové pocity, zážitok
môže byť veľmi intenzívny, ale táto pamäť nie je spojená s verbálnymi centrami, čiže dieťa nemusí
presne pomenovať, čo sa dialo.Z pohľadu uvedeného práve výpoveď maloletej svedkyne tieto znaky sprevádzajú - logická štruktúra
výpovede maloletej, čo konkrétnej jej mal obžalovaný urobiť (dotýkať sa v oblasti pŕs) je zachovaná –
a súčasne opakovane vypovedá o dôležitých detailoch, ktoré mohla vnímať len ako priamy účastník

ňou opísaných situácií – z čoho podľa nej je vyrobený interiér auta, akej farby a z čoho je prístrojová
doska, akej farby sú poťahy, ako vyzerá obžalovaný, že má mohutný prsteň na ruke, že podľa nej v rámci
výslovnosti chybu tzv. račkoval, resp. si pamätá, že jeho dotyky v oblasti pŕs ju mali svojím spôsobom
bolieť, lebo mala vtedy svalovku - čo s prihliadnutím na jej vek, je málo pravdepodobné, aby maloletá
bez toho, aby takúto udalosť skutočne aj reálne prežila, by vedela takto detailne opísať.

Z hľadiska vypätosti a emotívnosti situácie, ktorú mala maloletá poškodená prežiť nie je možné teda
od nej korektne požadovať, aby si všetko presne do detailov pamätala - ktorou rukou obžalovaný riadil
auto a ktorou sa jej mal dotýkať- a preto podstatným sa potom javí , či by mala a mohla mať maloletá
poškodená čas si také niečo vymyslieť a to hlavne z akého dôvodu, či pohnútky - ako bude neskôr
vysvetlené.

Tieto sumarizované podstatné skutočnosti potom viedli krajský súd k dôvodnému záveru, ak si
osvojil argumentáciu okresného súd a neakceptoval návrh (nakoľko ho považoval za nedôvodný)
obžalovaného na doplnenie dokazovania, a to vykonaním vyšetrovacieho pokusu na podklade
obžalovaným predloženého a ním aj vyhotoveného obrazovo-zvukového záznamu s obžalovaným

vykonaného vyšetrovacieho pokusu, ktorý mal preukazovať, že pri priestorových reáliách (možnostiach)
totožného motorového vozidla vo vnútri v priestore vodiča a spolujazdca v ktorom mal odviesť maloletú
poškodenú, nebolo reálne fyzicky možné, aby sa jej mohol súčasne ľavou rukou dotýkať prs a pravou
rukou držať volant, resp. riadiacu páku tak, ako mala o tom vypovedať maloletá poškodená.

V nadväznosti na uvedené pri hodnotení dôveryhodnosti výpovede maloletej svedkyne je potrebné ďalej
zvýrazniť akým spôsobom sa maloletá správa po tom čo vystupuje z motorového vozidla, ktoré riadil
obžalovaný - ihneď volala priateľovi, ktorému sa zdôverila, čo sa jej malo stať a ten jej mal odporučiť,
aby zavolala rodičom, obratom na to poškodená volá rodičom, ktorí v tom čase ani nie sú doma, najprv
telefonicky komunikuje asi dvakrát, trikrát len s mamou a až následne s otcom, pričom jej otec svedok

M. H. predsa bezprostredne (ešte z auta) kontaktoval prostredníctvom svedka T. M. obžalovaného A.
B., ako to sám obžalovaný verbalizuje po príchode späť do obchodného centra, odkiaľ mal odviesť
maloletú poškodenú a už v telefonáte mu vyčíta, ako sa mal správať k jeho dcére – po obsahovej
stránke v podstatných skutkový okolnostiach totožne, čiže ešte v čase, kedy s ňou ako otec ani osobne
(doma) nehovoril.

Za danej situácie preto neexistuje žiaden rozumný logický dôvod, aspoň vykonané dokazovanie ho
neponúka, aby mala menovaná svedkyňa E. H. mať nejakú konfliktnú situáciu s rodičmi alebo vyhrotenú
situáciu s kýmkoľvek iným v tom čase a z tohto dôvodu by si mala tak závažnú skutočnosť - vymyslieť
na obžalovaného, preto reálne nebol produkovaný dôkaz, ktorý by preukázal, aby si v tom čase mala

svedkyňa dôvod, motív (pohnútku), vymýšľať proti obžalovanému takúto skutočnosť, alebo by ju mal
dôvod na to niekto naviesť a to už aj z hľadiska krátkosti jednotlivých časových súsledností od vystúpenia
maloletej z auta, komunikácia s priateľom, otcom a jeho komunikácia s obžalovaným až po jej samotný
výsluch pred vyšetrovateľom.

Inak povedané, pokiaľ by mala byť ovplyvnená, tak súd nezistil zo žiadneho dôkazu dôvod a príčinu
jednak vo vzťahu k osobe obžalovaného, ktorého zjavne v čase skutku videla prvýkrát v živote a jednak
pre krátkosť času od kedy mala vystúpiť z auta a kedy to mala oznámiť rodičom telefonicky, čo sa jej malo
stať, zjavne vylučuje situáciu, žeby mala byť niekým navedená, či vôbec nejaký dôvod, prečo by si to
mala na obžalovaného vymyslieť, keď podľa znaleckého posudku z odboru psychológie už bola maloletá

vo veku uvedomujúc si závažnosť následkov svojho vyjadrenia pre obžalovaného – a totožne potom
túto skutočnosť opakovane opísať nie len mame, no najme otcovi, ktorý zjavne vystupuje, (vystupoval)
pre ňu ako prirodzená autorita pred ktorou mala mať rešpekt, preto ak takúto skutočnosť - produkované
dôkazy neponúkajú, tak za danej situácie niet dôvodu spochybňovať dôveryhodnosť výpoveď maloletej.

Na teraz produkované závery o neexistencii dôvodov pre spochybňovanie dôveryhodnosti výpovede
maloletej poškodenej E. H. nenarúšajú ani závery znaleckého posudku z odboru psychológie,ktorého
reprezentantkou je znalkyňa M. C. K., ktorá vyšetrila osobnostnú štruktúru maloletej poškodenej
a sama v logických súvislostiach vysvetľuje - načo krajský súd poukazuje vo vzťahu k odvolacímnámietkam obžalovaného - že aj keď znalkyňa zisťuje v prežívaní maloletej poškodenej v čase
vyšetrenia benevolenciu vo vzťahu k vyšetrovanému skutku, či dokonca zjavne maloletá neprejavuje
záujem o samotné psychologické vyšetrenie konštatuje, že dôvodom toho môže byť časový odstup od

vyšetrovanej udalosti, vek puberty v akom sa nachádza maloletá poškodená a vstup iných okolností,
ktoré sú pre ňu dôležitejšie v dobe vyšetrenia, alebo v tejto dobe ako vyšetrovaná udalosť. Vzhľadom ku
charakteru udalostí môže byť pre maloletú nepríjemné vyjadrovať sa k tomu čo sa stalo, nakoľko udalosť
má intímny charakter. Poškodená má snahu vytesniť celú udalosť zo svojho života. Je to možné, že je
to jeden z obranných mechanizmov, ktoré sa vyskytujú pri takomto obsahu vyšetrovania.

Za podstatnejšie jednak z hľadiska odvolacích námietok obžalovaného spochybňujúcich vierohodnosť
výpovede maloletej, no najmä záverov týkajúcich sa osobnostnej štruktúry maloletej svedkyne, najmä
v čase skutku kedy mala možnosť vnímať prežitú udalosť menovaná znalkyňa zistila, že u maloletej
je orientácia časom a miestom presná, teda bola schopná presne uviesť, alebo mala by byť schopná
udávať presné časové udalosti, pričom za samozrejmé pripúšťa nejaké skreslenia v nepodstatných

údajoch. U maloletej neboli preukázané poruchy vnímania, jej vnímanie je, vzhľadom ku aktuálnemu
vývinovému obdobiu, v akom sa v súčasnej dobe nachádza - starší školský vek, presnejšie, bohatšie
na detaily, kedy zmyslové orgány dosahujú vrchol svojej výkonnosti. Celkové pamäťové schopnosti u
maloletej sú síce podpriemerné, no neboli u nej preukázané poruchy pamäte. Maloletá by mala byť
dostatočne schopná zapamätať si v podstatnej miere prežité udalosti. Ďalej u maloletej neboli zistené,

závažné poruchy pamäti, vrátane prítomnosti konfabulácií, teda nevedomej lži. Všeobecná vierohodnosť
maloletej je dostatočná, mierne znížená len jej nižším aktuálne dosiahnutým kalendárnym vekom. Neboli
u nej zaznamenané poruchy kognitívnych schopností, taktiež osobnosť nevykazuje významné znaky
patológie. Špecifická vierohodnosť maloletej je taktiež zachovaná, nebol zaznamenaný zmysluplný
dôvod, ktorý by poukazoval na účelovosť výpovede maloletej, napríklad s cieľom ochrany svojej osoby

alebo osoby páchateľa, po prípadne pomsty voči osobe páchateľa, a napokon ak sa maloletá rozhodne,
že bude vypovedať pravdivo po výkonovej aj osobnostnej stránke v podstatnej miere je toho schopná.

V súhrne je teda možné podľa krajského súdu uvedené závery o skutkových zisteniach plynúcich
z výpovede maloletej poškodenej rekapitulovať tak, že jej výpoveď je až príliš logicky a realistický

vstavaná, aby si to jednoducho vymyslela, pričom o týchto skutočnostiach vypovedala od začiatku úplne
spontánne bez nejakých pochybností, čo vylučuje jednak skutočnosť, aby si mala zásadným spôsobom
vymýšľať tieto skutočnosti, ktoré sa potom preniesli aj do skutkovej vety rozsudku a taktiež vylučujú aj
prípadnú motiváciu poškodiť – pomstiť sa obžalovanému, či manipuláciu s jej osobou, tak aby si mala
tieto skutočnosti po navedení niekým iným vymýšľať.

Opierajúc sa o doposiaľ uvedené vo svojom súhrne, preto vo výpovedi maloletej krajský súd
nezisťuje zásadné rozpory, zásadného významu vo vzťahu k ustálenému skutkovému stavu vo výroku
napadnutého rozsudku, ktoré by mohli rozhodujúcim spôsobom jej výpoveď spochybniť.

Tak ako maloletá poškodená túto životnú situáciu vo svojej výpovedi popísala,
následne totožne vo svojej výpovedi opisuje jej otec svedok poškodený M. H. a to bez zásadných
rozporov, ktoré by sa týkali skutkových okolnosti skutku kladenému za vinu obžalovanému. Aj krajský
súd rovnako súd okresný vníma túto výpoveď svedka ako len jeden z nepriamych dôkazov, a teda dôkaz
osoby, ktorá nebola priamym svedkom konania obžalovaného a o týchto skutočnostiach sa dozvedá len

sprostredkovane a to reprodukovane od svojej dcéry, no na druhej strane súčasne platí, že za danej
situácie potom na túto výpoveď maloletej poškodenej bez logických rozporov nadväzuje a v určitých
skutočnostiach ju aj sám spontánne dopĺňa, keď opisuje jej emocionálne napätie v tom čase, to ako bola
rozrušená (už v samotnom telefonickom hovore) a následne doma, zvýrazňujúc tu skutočnosť, že doma
s ňou mal reálne viesť rozhovor predovšetkým v tom smere, aby si uvedomila, že uvádza veľmi závažné

skutočnosti, ktoré pokiaľ v takejto podobe oznámia na polícii, tak tieto môžu zásadným spôsobom
poškodiť samotnú osobu ktorú mala označiť ako podozrivú zo spáchania ňou opísaného konania, v
posudzovanom prípade obžalovaného. Aj v prípade tohto svedka krajský súd z produkovaných dôkazov
nezistil žiaden dôvod preto, resp. motív, aby svedok ako otec maloletej ju mal naviesť na takúto výpoveď,
alebo z nejakého iného dôvodu z obavy z jeho reakcie by si mala takéto skutočnosti vymýšľať na

obžalovaného.

Rovnako tak ani výpoveď svedkyne Q. S., ani krajský súd nehodnotí ako zásadnú a rozhodujúcu
pre ustálenie skutkových okolností posudzovaného prípadu, no na druhej strane v kontextezdokumentovaných okolností sledovaného skutku, ako a za akých okolností sa mal skutok stať a za
súčasného hodnotenia diagnostického záveru o zistenej sexuálnej poruche u obžalovaného (ako bude
neskôr zvýraznené), svedkyňou S. uvádzaná skutočnosť, ktorú jej mala opísať ako svoju skúsenosť

jedna zo zákazníčok s obžalovaným počas výkonu povolania taxikára pre ich spoločnosť sa zásadne
nevymyká povahe a charakteru konania, ktoré sa má v posudzovanom prípade hodnotiť vo vzťahu
k obžalovanému dokonca v trestnoprávnej rovine.

Na sumarizovanú skupinu dôkazov potom bez rozumných pochybností nadväzujú, rovnako

obžalovaným v rámci odvolacích námietok napádané závery znaleckého posudku z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a odvetvie Sexuológia znalkyne MUDr. Danice
Caisovej – Škultetyovej pod č. 38/2021. Menovaná znalkyňa totižto konštatuje, že u obžalovaného
v rámci špecializovaného sexuologického vyšetrenia diagnostikovala, že sexualita obvineného je
menšinová, deviantná. U obžalovaného totižto okrem iného diagnostikovala aj „Tušérsvo“, kde tušér
dosahuje vzrušenie dotykmi intímnych miest anonymných ženských objektov. Zvýraznila, že ak by bol

diagnostikovanýlenjedenznakmenšinovejsexualityobvineného,nevyhodnocovalabyjuakodeviantnú.
Hedonistické sexuálne správanie samo o sebe môže byť amorálne, ale nemusí byť deviantné. V danom
prípade však bolo zistených viacero znakov, ktoré svedčia o tom, že sexualita obvineného môže byť
jemu, ale aj okoliu nebezpečná. Lebo si ju neuvedomuje, bráni sa jej, má nevedomé mechanizmy a
spôsoby ako tú deviáciu aspoň čiastočne kompenzovať, ale nemá nadhľad na to, že jeho sexualita je

veľmi nebezpečná, preto navrhla, aby sa podrobil ochrannej sexuologickej liečbe ambulantnou formou.

Napokon pre právne posúdenie sledovaného konania obžalovaného síce sa nejaviaci ako podstatný, no
pre ukladanie druhu a výmery trestu v posudzovanom prípade rozhodujúci bol záver znalkyne, že pod
vplyvom diagnostikovanej sexuálnej poruchy, deviácie zistila u obžalovaného v čase páchania žalovanej

trestnej činnosti síce zachovanie rozpoznávacích schopností, no súčasne zistila podstatné zníženie jeho
ovládacích schopností o čom v čase vyšetrenia a ani v čase spáchania skutku nemal a ani nemohol
mať obžalovaný vedomosť.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že v rámci trestného konania pri výsluchu pred vyšetrovateľom, resp. pred

súdomnikdyneuvádzalskutočnosti,ktorémalaznalkyňapresvojzávervrámciznaleckéhodokazovania
o jeho sexuálnej poruche – deviácii použiť, resp. že pred ňou uvádzané skutočnosti v rámci vyšetrenia
rovnako nemohla použiť, (či dokonca sa mali preniesť do ustálenia skutkového stavu) a ak tak konala,
postupovala nad rámec svojich kompetencií, rozpore so zákonom krajský súd uvádza nasledované.

Rozhodovacia prax súdov neprihliada a ani nemôže hodnotiť vyjadrenia tzv. znalecky vyšetrovacej
osoby (obžalovanej, resp. svedka) k samotnému skutku v rámci takzvaného samostatného interview
(vyšetrenia)soznalcom,konkrétnekskutkovýmokolnostiam,nakoľkotakýtovýsluch-vyjadrenie nebolo
vykonané v súlade s procesným predpisom, ktorý pre danú osobu určuje jej procesné postavenie a tomu
zodpovedajúce zákonné poučenie pred samotným výsluchom takejto osoby vo veci samej. Je potrebné

tiež zvýrazniť, že táto časť z diagnostického vyšetrenia, v rámci takzvaného vlastné v interview znalca v
rámcivyšetreniasledovanejosoby,jelendiagnostickoupomôckou,apretoakožiadnyzorgánovčinných
v trestnom konaní, tak ani súd nemôže na tieto vyjadrenia vyšetrovanej osoby prihliadať pri ustálení
skutkového stavu.

Na druhej strane pokiaľ sa vyšetrovaná osoba v rámci tohto interview na priamo cielené otázky znalca
zodpovedajúce sledovanému znaleckému skúmaniu (cieľu), cielenému metodologickému a odbornému
postupu znalca – kde ako v posudzovanom prípade sa vyjadruje obžalovaný k svojmu ( sexuálnemu)
spôsobu života v minulosti a celkovo o ňom, koľko mal mať partneriek, kedy a v akom veku prvú
sexuálnu partnerku a za akých okolností, ako mal s nimi komunikovať, ako mal tento kontakt prebiehať

pri komunikácii s týmito partnerkami a podobne, tak tieto zistenia a pokiaľ plynú z materiálneho spôsobu
vyšetrenia zo strany znalkyne, tak bolo jej povinnosťou takéto otázky klásť a očakávať aj nejakú reakciu
zo strany vyšetrovanej osoby -obžalovaného, a preto aj v rámci vyšetrenia aplikovať takýto postup. Tu
je potrebné zvýrazniť, ako už bolo uvádzané, že znalkyňa v posudzovanom prípade v rámci výsledkov
vyšetrenia predsa konštatuje, že nebol zistený len jeden znak (markan), príkladmo z cielených otázok,

ale niekoľko takýchto znakov, ktoré zisťuje u osoby obžalovaného v rámci vyšetrenia, aj napríklad so
špecializovaného sexdiagnostického vyšetrenia tzv. PPG, ktoré ju viedli k záveru o diagnostikovaní
sexuálnej deviácie v podobe, alebo vo forme tak ako to uzatvára v závere znaleckého posudku, ktorýpotom aj odôvodňuje v logických súvislostiach a bez rozumných pochybností prečo diagnostikuje túto
sexuálnu poruchu – deviáciu u obžalovaného.

Za danej situácie krajský súd opierajúc sa o dlhodobú rozhodovaciu prax súdov mal za to, že tento
psychodiagnostický stav – sexuálne poruchy, deviácie ustálený menovanou znalkyňou u obžalovaného,
o ktorom v čase páchania skutku zjavne nemal vedomosť, bolo možné prirovnať k stavu zmenšenej
príčetnosti tak, ako to predpokladá a aj trestný zákon - zmenšenou príčetnosťou sa rozumie stav,
v ktorom bola v dôsledku duševnej poruchy výrazne zoslabená schopnosť páchateľa rozpoznať

protiprávnosť činu alebo schopnosť ovládať svoje konanie - kde mu súčasne aj navrhla uložiť tomu
zodpovedajúceho ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou, od ktorého očakáva ako
to znalkyňa aj uvádza, že obvinený pochopí zákonitosti ľudskej sexuality, získa náhľad a naučí sa ako
sa dajú averzie uplatniť v intímnej reakcií.

Zhrnúc všetky doposiaľ uvedené skutočnosti má krajský súd za to, že v posudzovanom prípade niet

pochýb o riadne ustálenom skutkovom stave, rovnako ako pre okresný súd, nie je z ani pohľadu
krajského súdu podstatné kedy úplne presne z časového hľadiska, k samotnému skutku malo dôjsť,
ako to obžalovaný namieta v odvolacích námietkach , nakoľko podstatným je v posudzovanom prípade
skutočnosť, že obžalovaný predsa od samotného začiatku dokazovania nepopiera, že v uvedený deň
približne v uvedenom čase viezol maloletú poškodenú svojim motorovým vozidlom, tomu zodpovedá aj

totožné hodnotenie (argumentácia) zo strany krajského súdu námietky obžalovaného, či samotný skutok
maltrvaťjednuminútu,triminúty,alebopäťminút,tujeopäťpotrebnézvýrazniť,žeišloozásadnúvypätú
situáciu pre maloletú, štrnásťročné dieťa, kde krajský súd opäť zvýrazňuje, že má zato, že maloletá
nikdy predtým, okrem objatia svojich najbližších to znamená matky, otca, súrodencov, či najbližšej rodiny
nemusela zažiť dotyky inej cudzej osoby a nie to ešte dospelého muža, a to dokonca v oblasti pŕs.

Všetky tieto skutočnosti potom vo svojom súhrne podľa názoru krajského súdu tak, ako to správne
uzavrel aj okresný súd vytvárajú reťaz navzájom sa doplňujúcich priamych, ale aj nepriamych dôkazov,
ktoré vedú bez rozumných pochybností k dôvodnému záveru o tom, že skutok, ktorý sa kladie
obžalovanému A. B. za vinu sa stal, je trestným činom tak, ako bol právne posúdený v napadnutom

rozsudku ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, pretože bolo
dokázané, že osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil.

Odvolajúc sa na doposiaľ uvedené po posúdení riadne ustáleného skutkového stavu okresným súdom a
jeho právneho posúdenia krajský súd preskúmal aj odvolaním napadnutý výrok o druhu a výmery trestu

uloženého obžalovanému, včítanie z pohľadu odvolacích námietok okresného prokurátora.

Ako už bolo v úvode naznačené, krajský súd vo vzťahu k výroku o treste, konkrétne jeho výmery tak, ako
ho uložil okresný súd obžalovanému v napadnutom rozsudku zistil, že okresný súd asi nedopatrením
nehodnotil skutočnosť plynúcu zo záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie, ktorý vypracovala

MUDr. Caisová – Škultétiová, na ktorý správne upozornil v rámci odvolania okresný prokurátor (aj
keď asi aj on nedopatrením až do vyhlásenia rozsudku uloženie takéhoto opatrenia obžalovanému
nenavrhoval), že ovládacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku, vzhľadom na zistenú
sexuálnu poruchu - deviáciu - hodnotil ako podstatnou mierou znížené, nie však zaniknuté, čo bolo
podstatné pre posúdenie naplnenia dôvodov pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby z dôvodu § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, spáchanie skutku v stave
zmenšenej príčetnosti, čo malo následne vplyv na určenie výmery trestnej sadzby a bol aj dôvodom pre
zrušenie výroku o treste tak, ako to predpokladá ust. § 321 ods. 1 písm. b/,d/ Tr. poriadku.

Súčasne platí, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého

stupňa do úvahy, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho
vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie
o odvolaním napadnutom rozsudku, o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade.

Krajský súd si neosvojil záver okresného súdu pri ustálení existencie poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností podľa § 36, § 37 Tr. zákona, nakoľko opomenul hodnotiť bezúhonnosť obžalovaného pred
spáchaním skutku mu kladeného v posudzovanom prípade podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a teda v
prospech poľahčujúcich okolností.Pri takto ustálenej dôkaznej situácii a jej právneho posúdenia bolo potom potrebné aj zosúladiť výrok o
druhu a výmere trestu, keďže išlo o také skutočnosti, ktoré viedli k záveru o potrebe tento výrok naprávať
a to v prospech obžalovaného.

Ako už bolo v úvode naznačené, krajský súd vo vzťahu k výroku o treste, konkrétne jeho výmery tak, ako
ho uložil okresný súd obžalovanému v napadnutom rozsudku zistil skutočnosti vyvolávajúce dôvod pre
úvahy súdu pri ukladaní druhu trestu no najmä jeho výmery pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby.

Rovnako je potrebné zvýrazniť podstatnú skutočnosť, že obžalovaný sa tohto konania dopúšťal v čase,
kedy si neuvedomoval, že koná pod vplyvom tejto sexuálnej deviácie, že v čase, kedy páchal trestnú
činnosť, spôsobila to, že mal zásadným spôsobom zníženú ovládaciu schopnosť, aj keď rozpoznávaciu
schopnosť mal zachovanú. Inak povedané aj keď mal zachovanú rozpoznávaciu schopnosť, nebol
schopný túto skutočnosť rozpoznať (predvídať), že má sexuálnu poruchu, deváciu, pri ktorej má zásadné

zníženú schopnosť ovládať svoje správanie, keď má dosahovať vzrušenie dotykmi intímnych miest
anonymných ženských objektov – tzv. tušerstvo.

Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne, okolnosti za ktorých sa tohto trestného činu dopustil
obžalovaný a samotná osoba obžalovaného vedú krajský súd k dôvodnému záveru, že v danom

prípade ochranu spoločnosti je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, no za súčasného uloženia
ochranného liečenia tak, ako to nesprávne opomenul hodnotiť aj súd prvého stupňa, že v danom prípade
boli splnené podmienky pre použitie mimoriadneho ustanovenia pre zníženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.

Podľa § 39 ods. 2 Tr. zákona, súd totižto môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti
a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia
ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný
obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že ustálený skutkový stav zodpovedá tejto právnej úprave
a napĺňa ju, keďže obžalovaný konal v danom prípade v stave zmenšenej príčetnosti a vzhľadom na
jeho zdravotný stav by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu
spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.

Vzhľadom na uvedené a kompetenciu krajského súdu plynúcu z ust. § 289 ods. 1 Tr. poriadku, keďže
takýto návrh pôvodne podaný nebol, bolo preto na mieste ukladať obžalovanému aj súčasne ochranné
opatrenie podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona a to ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou v
súlade s návrhom samotnej znalkyne z odboru psychiatrie (sexuológie).

Po takto ustálenom dokazovaní krajský súd prihliadal pri úvahách o uložení druhu a výmery trestu
najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými
sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu

vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Prihliadalajnaust.§34ods.3Tr.zákona,podľaktoréhotrestmápostihovaťibapáchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu ako aj jednotlivé hľadiská ukladania trestu, pri zákonom
pôvodne ustanovenej trestnej sadzbe podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona - 3 roky až 10 rokov, dospel krajský
súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným trestom
pre obžalovaného v danom prípade trest odňatia slobody uložený vo výmere 2 rokov s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu 3 roky, za súčasného uloženia už skôr uvádzaného ochranného opatrenia,
ako zákonnej podmienky pre ukladanie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej dolnej hranice
trestnej sadzby.Z týchto dôvodov krajský súd rozhodnutie okresného súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/,
ods. 3 Tr. poriadku zrušil vo výroku o treste v celom rozsahu a sám na podklade dôkazov už vykonaných
súdom prvého stupňa o veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.