Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, July 16, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Em/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123201750
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5123201750.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti
o maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C., D. E. F. XXXX/X, občianky Slovenskej republiky,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky G.
H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko, D. E. F. XXXX/X, občianky Slovenskej republiky (povinnej),
právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. D. Dlabača

č. 2748/28, IČO: 36 854 956 a otca A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C., D. E. F. XXXX/X,
prechodné bydlisko Dolný Vadičov 223, okr. Kysucké Nové Mesto, adresa na doručovanie písomností
C., D. B. F. XXXX, občana Slovenskej republiky (oprávneného), právne zastúpeného ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. Tolstého č. 1201/20, IČO: 36 964 455, o návrhu otca na nariadenie
výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých, v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, na
pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 17. 7. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca A. B., nar. XX. X. XXXX (oprávneného), zo dňa 24. 2. 2023, ktorý bol doručený
Okresnému súdu Žilina dňa 27. 2. 2023, na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia – vykonateľného
uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 9. 12. 2022, sp. zn. 9P 113/2022, (vykonateľného dňa 25.
12. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 1. 2023), v časti styku maloletej A. B., nar. XX. X.
XXXX, s otcom A. B., nar. XX. X. XXXX,

z a m i e t a .

II. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním zo dňa 24. 2. 2023, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 27. 2. 2023, sa
otec maloletého dieťaťa domáhal, aby súd nariadil výkon súdneho rozhodnutia – vykonateľného
uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 9. 12. 2022, sp. zn. 9P 113/2022, (vykonateľného dňa 25.
12. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 1. 2023), v časti styku maloletej A. B., nar. XX. X.
XXXX, s otcom A. B., nar. XX. X. XXXX.

2. Otec maloletého dieťaťa(oprávnený) návrh odôvodnil tým, že matka maloletého dieťaťa (povinná)
nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a neumožňuje otcovi styk s dcérou tak,
ako jej to ukladá neodkladné opatrenie. Matka maloleté dieťa na styk s otcom riadne nepripravuje,
úmyselne ukracuje otca o čas, ktorý by mal tráviť s dcérou. Sama stanovený čas styku nerešpektuje,
ale od otca vyžaduje striktné dodržiavanie termínov v zmysle rozhodnutia. V návrhu popísal, ktoré
stretnutia s maloletým dieťaťom boli zmarené a akým spôsobom.Matka sa snaží zmariť a obmedziť vzťah otca s dcérou nielen bránením fyzickým stretnutiam, no
najmä slovnými a citovými útokmi na osobu otca, či už priamo v jeho prítomnosti alebo poza jeho
chrbát. Matka otca pred dcérou vykresľuje v najhoršom svetle a dcéra všetko od matky preberá, čo jej

hovorí (napr. „dal nás na súd“, „nedal nám peniaze“) a podobne.

Matkine správanie je cielené a zámerné, čo sa prejavuje aj v správaní maloletého dieťaťa, napríklad
v škôlke. Pri odovzdávaní dcéry v škôlke (po dramatických začiatkoch), sú stretnutia s otcom pokojné,
radostné, bez kriku a plaču.

Otec má obavu, že zo strany matky ide o účelové obštrukcie, v snahe znemožniť úpravu práv
a povinností k maloletému dieťaťu vo forme striedavej osobnej starostlivosti, o ktorú má otec záujem.
Otec má obavu, že matka bude naďalej brániť jeho stretnutiam s maloletým dieťaťom.

Otec preto navrhol, aby súd nariadil výkon uvedeného neodkladného opatrenia a súčasne vykonal

úkony, smerujúce k tomu aby došlo k dobrovoľnému plneniu povinností, ktoré vyplývajú z neodkladného
opatrenia. Za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia, navrhol uložiť matke pokutu.

3. Následne otec aj prostredníctvom právneho zástupcu, oznamoval súdu písomne, ako matka
úmyselne a účelovo marí stretnutia dcéry s otcom, a to absolútnou nepripravenosťou dieťaťa a zároveň

znevažovaním a osočovaním otca pred dieťaťom. K týmto oznámeniam priložil aj elektronickú
komunikáciu medzi rodičmi.

4. Matka sa k návrhu otca písomne vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedla, že
návrh je v celom rozsahu nedôvodný.

Jediným dôkazom tvrdení otca sú ním spísané zápisy pre pamäť.

Otec by si mal uvedomiť, že maloleté dieťa vo veku štyroch rokov nie je stroj ale živá bytosť. Pri
preberaní dieťaťa sa otec správa absolútne nevhodne (kričí na matku, je vulgárny), a to pred dieťaťom,

ktoré začne plakať a beží k matke. To v otcovi vyvoláva ďalšie neadekvátne reakcie. Dcéra sa následne
pre otcom schováva. Otec na dcéru doslova kričí a nasilu ju tlačí, nech ide s ním. Otec sa nesprávne
a nevhodne správa aj pri preberaní maloletého dieťaťa v škôlke.

Matka dieťaťa neprechováva voči otcovi ním opísané emócie (žiarlivosť, hnev), preto ich následne

nemôže prenášať na dieťa.

Následne matka popísala, podľa nej nevhodné správanie otca, pri niektorých stretnutiach. Základnou
motiváciu otca nie je budovanie vzťahu s dieťaťom, ale pomsta matke za podanie návrhu na rozvod
manželstva.

Pokiaľ rodičia ešte bývali v spoločnej domácnosti, otec s dieťaťom netrávil skoro žiadny čas.

Návrh otca považuje za šikanózny, pričom poukázala, že otec prispieva na výživu maloletého dieťaťa
sumou 180 EUR mesačne, čo nezodpovedá jeho životnej úrovni a potrebám dieťaťa. Pre otca sú

peniaze univerzálnou formou na dosahovanie svojich cieľov.

Právna zástupkyňa matky uviedla, že aj keď nedošlo k niektorým stretnutiam otca s maloletým dieťaťom
(aj po niektorom zrušení zo strany otca), matka otcovi navrhla náhradný termín stretnutia.

Nemožno hovoriť o porušení rozhodnutia matkou, keď otec na ňu pred dieťaťom kričí a vulgárne jej
nadáva, následne sa ho dieťa zľakne a stretnutie s ním odmieta.

Matka maloletú dcéru motivuje, aby sa s otcom stretávala a v styku s otcom jej nebráni. Vždy dieťa na
stretnutie s otcom pripraví. Poukázala aj na to, že dieťa po stretnutí s otcom prichádza hladné, smädné

a unavené.

Navrhla návrh otca v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.5. Súd maloletému dieťaťu ustanovil kolízneho opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina podľa ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine, pretože v predmetnej veci existuje viac ako

potenciálna možnosť rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Preto rodičia nemohli
zastupovať maloleté dieťa v konaní ako zákonní zástupcovia.

6. Súd vo veci návrhu otca na výkon rozhodnutia obligatórne nariadil (§ 374 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku - ďalej len CMP).

7. Podľa ust. § 377 ods. 1 CMP, súd bol povinný rozhodnúť o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania – konanie
bolo začaté 27. 2. 2023.

8. Právny zástupca otca (oprávneného) na pojednávaní navrhol, aby súd nariadil výkon rozhodnutia

Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/113/2022, ktorým bolo nariadenie neodkladné opatrenie, ktorého
predmetom je úprava styku otca s mal. dieťaťom. Toto neodkladné opatrenie sa neplní.

Poukázal na dôvody uvedené v podaní zo dňa 24.2.2023.

Pokiaľ si otec príde pre dieťa do škôlky, tak stretnutie prebieha v poriadku. Dieťa chce ísť s ním. Je
veselé – bez problémov. Keď sa majú stretnúť otec a dieťaťa na víkendy a keď má otcovi odovzdať
dieťa matka, dieťa prichádza vyslovene nepripravené. Odmieta ísť s otcom. Matka dieťaťa väčšinou drží
dieťa za ruku. Má ju v náručí. Pýta sa dieťaťa či chce ísť s otcom Väčšinou dieťa povie, že nie, že chce
zostať s mamou. Stretnutie je zmarené. Matka dieťa na víkendové stretnutia s otcom nepripravuje.

Uskutočnili sa len dve stretnutia aj s prespaním. Tieto boli v poriadku a vo zvyšku sa už žiadne iné
stretnutie otca s dieťaťom cez víkend neuskutočnili. Dôvody sa vždy opakujú.

Zkaždéhonezrealizovanéstretnutiasdieťaťomotecurobilzáznamasúdu oznámili, čikstretnutiudošlo
alebo nedošlo a z akých dôvodov nedošlo. Dôvody sa vždy opakujú a sú, že matka dcéru nepripravuje.

Matka síce dcéru dovedie na stretnutie, ale drží ju v náručí alebo ju drží za ruku. Keď otec dieťa volá, aby
s ním išla, tak dieťa sa díva na matku a odmieta ísť k otcovi. Na to sa jej matka spýta, či ide k otcovi alebo
či chce zostať s ňou. Dieťa odpovedá, že chce zostať s ňou. V niektorých prípadoch, pre objektívnosť
treba povedať, že matka povedala, že dieťa pôjde s otcom, dieťa aj napriek tomu nešlo. Bolo to len
formálne oznámenie zo strany matky a hneď vzápätí si dieťa zobrala zo stretnutia. Otec nemá šancu

zmeniť rozhodnutie dieťaťa pri takomto odovzdávaní a správaní matky.

Keď si dieťa preberá otec bez prítomnosti matky v škôlke, dieťa s ním ide. Z toho možno vyvodiť, že je
tu silný vplyv matky, ktorá nedostatočne pripravuje dieťa, úmyselne zmarí takéto stretnutie. Keby sa to
opakovalo iba jedenkrát, bolo by to možno prirodzené správanie dieťaťa, ale keďže k stretnutiam reálne

nedochádza, vždy sa to opakuje.

Matka má záujem na tom, aby sa dieťa nestretávalo s otcom. Na víkendové stretnutia ho nepripravuje.
Tým pádom sa stretnutia maria. Zo všetkých stretnutí spísali podania, ktoré sú zaslané súdu a sú
v spise. Podobajú sa ako vajce vajcu.

Otec má pri stretnutiach maximálnu snahu dcéru presvedčiť, zaujať ju výletmi, činnosťou, zmrzlinou
a podobne, avšak za prítomnosti matky, nebolo možné dcéru prevziať a stráviť s ňou celý víkend.

Na otázku sudcu, akú má právny zástupca predstavu, o príprave dieťaťa na styk s otcom konkrétne,

právny zástupca otca uviedol, že malo by prísť dieťa s tým, že odovzdáva matka dieťa otcovi. Púšťa mu
rúčku, dieťa dáva otcovi, lúči sa s ním a odchádza. Príprava by tomuto mala predchádzať, matka by sa
mala s dcérou rozprávať, že tento víkend bude s otcom, budú spolu s ním tráviť voľný čas, výlety s tým,
že v nedeľu večer ju otec domov dovedie.

Na otázku sudcu, z čoho právny zástupca otca vyvodzuje, že matka úmyselne marí stretávanie otca
s dieťaťom, resp. vykonateľné rozhodnutie, právny zástupca uviedol, že vyvodzuje to z toho, že matka
drží dieťa pri stretnutiach v náručí a dáva dieťaťu na výber, či pôjde s otcom alebo nepôjde.Matka takýmto sofistikovaným spôsobom bráni v styku otca s dieťaťom. Bráni tomu prirodzením
spôsobom, tak že si dieťa výlučne privlastňuje. Jediný návrh, ktorý podali, bol návrh pokutou, po
nariadení výkonu rozhodnutia.

9. Otec (oprávnený) vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa pripája k prednesu svojho právneho
zástupcu.

Jeho styk s maloletým dieťaťom je v súčasnosti upravený neodkladným opatrením Okresného súdu
Žilina tak, že sa má stretávať každý týždeň v utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod. a každý
nepárny víkend v sobotu od 9:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky do 31.3.2023 a od 1.4.2023
teda aj v súčasnosti by mal styk prebiehať každý druhý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15:30 hod.
do 18:00 hod. a každý nepárny víkend od soboty od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. bez prítomnosti
matky.

Takto styk s dieťaťom neprebieha. Dňa 1. alebo 2. apríla si prišiel pre dcéru. To bol víkend. vtedy
Vtedy ju matka pustila a prespala s ním v Dolnom Vadičove. Tam má víkendový dom. Dcéra tam má
vytvorené všetky podmienky. Boli tam aj zo „sociálky“ na kontrolu zisťovať pomery.

Následný nepárny víkend s ním dcéra nebola. Druhýkrát bola dcéra u neho tak, že aj cez víkend u neho
prestala dňa 27.5.2023. Vtedy si tiež prišiel pre dcéru. Matka mu dcéru dala. Dcéra tento druhý krát
nechcelaísť.Prvýkrátsním chcelaísť,druhýkrátnie.Napriektomuišla.Nechal vyhrotiťsituáciu,zobral
dcéru na ruky a odniesol ju do auta. Manželka ho naháňala s telefónom, keďže dcéra manželku videla,
plakala za mamou. Následne dcéru vybral z auta. To bolo pred Carrefourom. Potom na „Cochemskom

stretnutí“ zmenili miesto odovzdania dcéry.

Dňa 27.5.2023 sa stretli s matkou aj dcérou v Carrefoure, prišiel sám na aute. Matka tam prišla autom
a doviezla mu dcéru včas. Čakal v McDonalde. Matka prišla do H. I. aj s dieťaťom. Postavili sa ku stolu.
Dcéra mu oznámila, že s ním nikam nejde. Zobral sa peši na druhú stranu reštauračného zariadenia.

Tam bola pokladňa. Matka zostala pri stole. Následne matku obišiel, dieťa zobral na ruky a išiel s ním
do auta. Dieťa plakalo, hovorilo mami – mami a objalo ho okolo krku. Ako sa otočil, videl, že manželka
ide za ním a „kameruje“ si ho na mobil. Dieťa potom položil do auta. Začal ho utešovať. Keď dieťa
prestalo plakať, chcel ho dať do detskej sedačky. Na to si dcéra všimla cez okno, ako stojí matka za
autom. Stále si to „kamerovala“. Tak dieťa začalo znovu plakať a kričalo mami – mami. Tak A. vybral

z auta a spýtal sa matky dieťaťa, či má ako obyčajne odísť bez dieťaťa. Na to matka prestala nahrávať
situáciu, čupla si k Adelke a začala jej prvýkrát vysvetľovať, že má ísť s ním. Na to sa Adelka utíšila
a začala hľadať stratenú hračku. Spýtal sa jej, že kde ju stratila, povedala, že v reštauračnom zariadení.
Navrhoval, že ju pôjdu spolu hľadať. Dieťa s ním odišlo do Carrefouru, keď boli pre hračku, stretli
matku, ako ich sleduje. Matka povedala, že sa chce uistiť, či Adelka plače, a že preto ich sleduje. V tom

období k riadnemu styku došlo. To bolo posledný krát.

Zmenili súdne rozhodnutie len tak neformálne, pretože miesto odovzdávania dcéry v mieste bydliska
matky nie je vhodné, nefunguje to. Tak si dohodli Carrefour. Potom už matka vždy prišla podľa súdneho
rozhodnutia do Carrefouru, ale k stretnutiu nikdy nedošlo, podľa rozhodnutia. Dieťa k nemu nechcelo

ísť. Vysvetľuje si to tak, že dieťa matka tak motivuje, aby k nemu nešlo.

Na otázku sudcu, čo by matka podľa neho mala robiť, aby dieťa pripravila tak, že by k nemu chcelo ísť,
otec uviedol, že by mu mala dieťaťu vysvetliť, že je on otec ako ona matka a je veľmi dôležité, aby
trávilo čas s obidvomi rodičmi. Mala by dieťa poučiť, že má s ním ísť a nie sa jej pýtať, či by s ním chcela

ísť, resp. nechcela ísť. Myslí si, že mala by dieťa doviesť do Carrefouru, dieťa mu odovzdať a odísť
preč. Keď dieťaťu dostatočne vysvetlí situáciu, nebude plakať.

Na otázku sudcu, čo on sám robí preto, aby k nemu dieťa chcelo ísť, otec uviedol, že vždy sa snaží
zaujať dieťa spoločným programom. Naposledy teraz v sobotu, keď mu matka navrhla náhradný termín,

vždy povie, že sa na dieťa veľmi tešil. Mali pripravené rôzne pozornosti. Volal dieťa na zmrzlinu, že
sa teší, ako budú tráviť voľný čas. Dieťa sa tvári, že počúva, nereaguje. Pozrie sa na mamu, ani mu
neodpovedá. Matka je vtedy ticho. Keď sa dieťaťa spýta, prečo s ním nechce ísť, nevie mu na to
odpovedať. Po chvíľke mu povie, že je „hovno“ a nikam so ním nejde. Na poslednom stretnutí mudieťa povedalo, že je „hovno“. To bolo prvý krát, čo to počul. Bolo to pred tromi mesiacmi. Predtým
takéto slová dcéra nepoužívala. Nevie si to vysvetliť.

Robí to, čo už uviedol. Neviem, či by mohol robiť viac.

Chcel by si brávať dieťa v piatok zo škôlky s tým, že by u neho prespalo do nedele do 18:30 hod.
a potom dieťa matke dovedie. Podali návrh na zmenu neodkladného opatrenia. Bolo to v tom, že dieťa
by si nepreberal v Carrefoure ako bolo dohodnuté „na Cocheme“, ale v škôlke v piatok a v nedeľu by

dieťa matke odovzdal. Teda mení sa tam v návrhu zmena miesta preberania dieťaťa a predĺžil by sa
styk s dieťaťom. Navrhli aj úpravu počas prázdnin. O tomto návrhu ešte súd nerozhodol.

Vnímam to tak, že dieťa ide so ním bez problémov, teší sa, ale myslí tým do škôlky. Keď ho zbadá,
objíme ho. Toto trvá niekoľko mesiacov. Takže bude dobré, keď sa zmení miesto, kde by si dieťa
preberal. Ale keď mu odovzdáva matka dieťa a je pri tom odovzdávaní, tak dieťa ku nemu nechce ísť.

Z toho vyvodzuje, že matka dieťa manipuluje. Dokonca sa stalo, že keď bolo dieťa u neho, poobede si
ho zobral zo škôlky, ale tak, že neprespalo u neho, tak nechcelo ísť od neho domov ku matke, to bolo
cez týždeň. Pred týždňom mu manželka telefonicky oznámila, že k styku s dieťaťom nedôjde , lebo sú
na dovolenke. To mu oznámila SMS. Takto k tomu manželka pristupuje.

K pomerom v spolužití s manželkou a maloletým dieťaťom navrhovateľ uviedol, že odišiel zo spoločnej
domácnosti po dvoch rokoch. Manželka mu vysvetlila, že už ho nemôže ani počúvať. Odišiel bývať do
Horného Vadičova. Keď sa potom stretával s dieťaťom dva krát týždenne, tak chodil k matke. Vtedy

u neho dieťa neprespávalo.

Poprel, že by bol pri stretnutiach s matkou vulgárny. Matka je agresívna na stretnutiach. Vytvorí situáciu,
že zoberie dieťa do náručia, akoby ho chcela pred ním chrániť. Toto bolo bežné, že sa to stávalo
v domácnosti. Aj teraz pri Carrefoure je to tak, že matka dieťa drží na rukách a otočí sa mu pri stoje

chrbtom. Vždy dieťa privíta, keď prídu k stolu s matkou, tak sa postaví a navrhne, nech sa posadia. Nie
je pravda, že by bol pasívny. Priznal, že v minulosti boli aj v škôlke problémy pri preberaní dieťaťa, ale
bolo to minulý rok. Minulý rok s ním nechcelo ísť ani cez týždeň. Bolo to v rámci adaptačného obdobia.
Tento rok nevníma, že by boli problémy pri odovzdávaní dieťaťa v škôlke. Ani v apríli, keď u neho A.
prespala, nebol žiadny problém. Ani raz sa nepýtala na mamu. Strávili krásny víkend. Má zmarenú

možnosť dcéru vychovávať. Na „cochemskom stretnutí“ matka sama navrhla, že by mu dieťa doviezla
v sobotu, aby tam dieťa prespalo, a že je to dobrý nápad. Uvítal to.

Je pravda, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti keď malo dieťa dva roky, lebo správanie manželky
už nebolo možné vydržať. Tak sa to vyhrocovalo, že to zle vplývalo na dieťa. Manželka bola z toho

nešťastná.

Nie je emocionálne v poriadku, ako matka pripravuje A. na stretnutie s ním, pretože A. pociťuje veľkú
nenávisť matky voči nemu. Je to vnímavé dieťa. Preto s ním nechce ísť.

Matka mu na „cochemskom stretnutí“ ponúkla termín za to, že sa termín nerealizoval (náhradný termín
– poznámka súdu).

10. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že návrh otca je nedôvodný. Stretnutia sa
realizovali tak ako je to popísané v písomnom podaní matky zo dňa 28.3.202.

Odmietla, že by dieťa matka nepripravovala na stretnutie s otcom. Aj stretnutia v škôlke prebiehali
problematicky. Až následne prebiehali bez problémov, nevie ako je to v súčasnosti. Nie je pravda, že by
sa matka pri tom, keď sa má otec stretnúť s dieťaťom, pýtala, že či chce ísť s otcom.

Návrh otca navrhla v celom rozsahu zamietnuť.

Otec len niečo paušálne uvádza, čo nezodpovedá realite. Nie je pravda, že by matka s dieťaťom
prichádzala na stretnutie, že by mala dieťa v náručí. K tomu dochádza až následne, keď je dieťa plačlivéa utieka sa k matke. Potom, keď otec pred dieťaťom neadekvátne reagoval a nadával matke, dieťa malo
strach. Dieťa prirodzene utekalo do náručia matky.

Naposledy stretnutie prebiehalo tak, že otec sedel vonku pred McDonaldom, pil kávu a fajčil. Keď prišla
matka s dieťaťom, ani sa nepostavil, dieťa neprivítal. Pasívne sedel. Po nejakom čase sám stretnutie
ukončil, že poď Adelka rozlúčime sa. To bolo teraz v sobotu 15.7.2023. Stretnutie trvalo asi hodinu.

Obdobne to bolo aj pri iných stretnutiach, kde bol otec pasívny. V zázname pre pamäť zo dňa 23.5.2023
je uvedené čo napísal otec. Z tohto záznamu je zrejmé, že aj pri preberaní v škôlke boli s dieťaťom
problémy. Problémy sú aj naďalej, keďže dieťa sa ráno vždy pýta matky, kto pre ňu príde do škôlky. H.
mu povie po pravde, že raz otec, raz mama. Dieťa sa vyslovene dožaduje toho, aby pre ňu prišla matka,
nie otec. Poprela, že by matka dávala dieťaťu na výber či pôjde či nepôjde s otcom.

Matka nie je nastavená tak, aby dieťa dirigovalo, ako veci budú prebiehať. Po prvom stretnutí, kedy
dieťa u otca aj prestalo, mala matka problémy s dieťaťom. Pocikalo sa, dieťa prišlo plačlivé. Odvtedy
sa možnosť realizácie stretnutia otca s dieťaťom zhoršila.

Matka pripravuje dieťa na styk s otcom. Otec doma nie je tabu, o ktorom by sa nehovorilo. Matka oslovuje
otca dieťaťa – tatino. Vysvetľuje dieťaťu, že strávia spolu čas s otcom pred víkendom, ale aj cez týždeň.
Dokonca matka sama hovorí dieťaťu, že sa otec na ňu teší, že má pripravený program. Ponúkla, že
dovedie dieťa otcovi do Horného Vadičova, a že by tam chvíľku strávila, aby sa dieťa adaptovalo a potom
by sa vytratila. Otec nechce, aby matka chodila do jeho chaty do Vadičova.

Otec sa voči matke správa niekedy až hrubším spôsobom. Dieťa to vnímalo a bolo to opakované.

Otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti ešte vtedy, keď malo dieťa dva roky. Teda o dieťa nejavil
záujem. Sám si žil svoj život a je prirodzené, že nemá vybudovaný vzťah s dieťaťom. Matka, keď aj

rozprávala dieťaťu, že teraz ide s otcom, že tam prespí, tak jej otec povedal, že načo to dieťaťu rozpráva,
že to nie je dobré, pretože zasa tam dieťa nebude chcieť ísť, keď mu povedala, že dieťa u neho bude
spať. Ak matka pripravuje dieťa na styk zle je, ak nepripravuje dieťa, aj to je zle.

Dieťa povedalo otcovi „hovno“ a potom otec vyzvedal odkiaľ to má. Dúfajúc, že sa dozvie, že takto ho

doma oslovuje matka. Ale dcéra mu potom po istom čase povedala, že to počula priamo od neho. Na
to jej otec povedal, že klame.

Keď sa dieťa utieka k matke, nemožno to považovať za manipuláciu s dieťaťom, je to prirodzené. Otec
sa do dvoch rokov veľmi nestal o dieťa. Potom už žil sám v spoločnej chate. To je príčina, že dieťa

nechce ísť k otcovi, že si nevybudoval vzťah s dieťaťom. Otec nevie dieťa zaujať. Tak to vníma ako určitý
deficit rodičovskej kompetencie. Otec motivuje napríklad dieťa tým, že mu povie, že si ide kúpiť košeľu.
Očakáva, že dieťa bude ako na kľúčik, že mu ho odovzdá matka a že dieťa pôjde s ním. Otec očakáva,
že to bude bez akéhokoľvek jeho pričinenia.

Ak matka marí stretnutia, tak významný podiel nesie aj otec. Preto si myslí, že jeho návrh je
nedôvodný. Konanie matky nemožno hodnotiť ako úmyselné konanie, ktorým by chcela mariť styk otca
s dieťaťom. Na každé stretnutie sa matka s dieťaťom dostavila, z výnimkou dôvodu choroby, ktoré boli

včas oznámené otcovi. Matka informovala otca o tom, že ide s dieťaťom na dovolenku, že sa styk
neuskutoční. Bolo to aj slovne. Matka ponúka otcovi náhradne termíny a niektoré sa aj zrealizovali.

Keď prišla matka s dieťaťom z dovolenky, tak sa zrealizoval ďalší styk. Otec nezvláda prevzatie dieťaťa.

11. Matka (povinná) sa vo výpovedi na pojednávaní pripojila k prednesu svojej právnej zástupkyne.

Rozhodnutia o styku otca s dieťaťom rešpektuje. Zmenili si na „cochemskom stretnutí“ miesto
odovzdávania dieťaťa. Doteraz prespalo dieťa u otca dva krát. Naposledy v máji 2023 a v apríli 2023.Vždy A. na stretnutie s otcom nachystala. Dieťa bolo najedené, oblečené. Vždy povie dieťaťu, že pôjde
s otcom, že tam aj prespí. Teraz je to tak, že ide k otcovi v sobotu a v nedeľu sa vráti. Druhý krát prišla

dcéra nahnevaná. Vytýkala jej, že prečo ju tam nechala ísť. V noci sa potom pocikala. Veci, čo mali na
posteli, hodila na zem a kopala do nich, a že už k otcovi viacej nechce chodiť.

Na otázku sudcu, ako si matka vysvetľuje správanie dcéry, osobitne, že sa s otcom nechce stretávať
matka uviedla, že nevie. Po prvom prespatí u otca, vtedy dcéra tvrdila, že chce ísť domov a otec jej to

neumožnil. Ďalšie stretávania boli také, že keď manžel prišiel do bytu a Adela s ním nechcela ísť, začal
jej nadávať, že je to všetko jej chyba. Dieťa to počúvalo. Dieťa sa bežalo schovať, nechcelo to počúvať,
kričalo, keď otec išiel pre ňu. Potom dieťa zobrala, aby sa upokojilo.

Má vysledované, že od prvého prespatia začal byť problém v tom, že dieťa nechce k otcovi chodiť.
Možno si dieťa myslí, že je to zrazu veľa. Nie je zvyknutá byť dlho bez nej. Viac - menej ju vychovávala

sama a trávili všetok čas spolu. Keď dieťaťu povie, že pôjde na stretnutie s otcom, tak to zásadne
odmieta. Snaží sa jej vysvetliť, že je to jej otec. Pýtam sa jej, prečo nechce ísť k otcovi a dieťa povie,
že je škaredý, že jej dal po zadku.

Robí všetko preto, aby dieťa k otcovi chodilo. Adelu vedie k tomu, že je to jej otec, že s ňou chce tráviť

spoločný čas. To dieťaťu hovorí opakovane. Vždy jej vo štvrtok začne hovoriť, že v sobotu pôjde k otcovi,
kde aj prespí, a že sa v nedeľu vráti. Nič negatívne na otca nehovorí. Vždy reaguje tak, že keď sa
spomenie otec, povie, že otec má dieťa rád, aby sa s ním stretávala. Dieťa zásadne odmieta chodiť
k otcovi. Dokonca v sobotu sa nechcela vyzliecť ani z pyžama a nechcela ísť k otcovi. Má pocit, že
nemajú vytvorený žiadny vzťah. Pri preberaní otec fajčí a všetko to ťažisko preberania nechá na nej.

Navrhovala otcovi styk dva krát do týždňa jeden týždeň a každý druhý víkend, a to tak, že víkend by

mal v sobotu jeden deň a v nedeľu jeden deň bez prespatia. Pokiaľ si Adela nezvykne. Ešte otcovi
navrhovala, aby, ak nebude chcieť u neho dieťa prespávať, aby si ju cez týždeň zobral aj tri krát bez
prespatia v jej neprítomnosti nech si dieťa zvykne. Otec na to povedal, že nad tým porozmýšľa.

Nesúhlasila s tým, aby otec dieťa nahrával a potom aj ona raz nahrala otca s dieťaťom.

Dňa 27.5.2023 si otec násilne zobral Adelu do auta. Nechcela s ním ísť, aj plakala. Potom jej dieťa dal
z auta, že nech si ju teda zoberie, keď tam plakalo.

Otec nechodil za dcérou dva krát do týždňa. Chodil nepravidelne. Stalo sa, že aj tri týždne neprišiel. Ani

sa dcére neozval. Toto tvrdenie matky otec poprel.

Keď jej pol hodiny otec dieťaťa pri stretnutí nadával a dohováral jej, že to je všetko jej vina, tak je
pravda, že sa potom otočila s dieťaťom.

12. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že dieťa je veľmi malé na to, aby sa dal zisťovať názor
mal. dieťaťa. Bolo vykonané šetrenie tak v rodine otca ako aj matky. V starostlivosti o maloleté dieťa
Neboli zistené nedostatky. Obidvaja rodičia majú na výchovu dieťaťa vytvorené vhodné podmienky.

Navrhla, aby bolo uložené asistované stretávanie rodičov cez CDR Bytča na základe odporúčania
ÚPSVaR Žilina. ÚPSVaR vystaví odporúčanie pre CDR Bytča. Spíšu s rodičmi dohodu a bude sa
realizovať asistované stretávanie. K tomuto asistovanému stretnutiu netreba aktivitu súdu, len súhlas
rodičov. Môže sa to zrealizovať aj do týždňa.

Matka sa snaží, aby dochádzalo k styku s mal. dieťaťom. Otec sa s dieťaťom stretáva. Nemá úplne
zamedzený styk. Len sa nenapĺňa styk v rozsahu, v akom je určený v neodkladnom opatrení, ktoré je
vykonateľné. Je to malé dieťa. Je prirodzené, že viac inklinuje k matke. Matka sa viac starala o dieťa.Čo sa týka nariadenia alebo zamietnutia výkonu rozhodnutia, to ponechala to na rozhodnutie súdu.
Konkrétne rozhodnutie nenavrhla.

Rodičia aktuálne navštevujú Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina, referát poradensko psychologických
služieb, asi od mája 2023. Stretnutia ešte majú prebiehať.

13. Názor maloletého dieťaťa súd nezisťoval priamo, a to vzhľadom na jeho útly vek. Aj kolízna
opatrovníčka uviedla, že pri šetrení pomerov v rodine rodičov, nebolo možné zistiť názor dieťaťa.

Názor dieťaťa súd zistil nepriamo, z výpovedí rodičov, ktorí sa v tejto skutkovej okolnosti zhodli (nie
však v príčine). Dieťa nechce prespávať u otca a aj styk mimo prespatia je niekedy problematický. Otec
dieťaťa uvádza, že keď si dieťa preberá v škôlke, problémy už nie sú (v minulosti boli). Matka navrhla
otcovi, že by prišla s dieťaťom k nemu do domu aj dieťaťom, dieťa by sa adaptovalo a potom by odišla.

Otec na túto ponuku ani na pojednávaní nereagoval. Podľa názoru súdu, dieťa otca v zásade neodmieta,
styk sa realizuje bez väčších problémov, keď dieťa vie, že nebude spať u otca. U otca prespalo doteraz
dvakrát. Následne bola reakcia dieťaťa zlá (najmä podľa vyjadrenia matky).

14. Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:

Zo spisu (náhradného) súd mal preukázané - originál spisu sa nachádza u znalkyni, pretože bolo
nariadené znalecké dokazovanie, že rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností
k maloletému dieťaťu – zverenie, styk ani na výške výživného.

Zo súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P 113/2023 vyplýva, že súd koná o dvoch návrhoch –
návrhu na úpravu práv k maloletému dieťaťu a návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie
najmä zdôvoduhlbokéhorodičovskéhokonfliktuanedohodyrodičov(ktoríspoluakomanželianebývajú
v spoločnej domácnosti) na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 9. 12. 2022, sp. zn. 9P 113/2022 bol upravený styk otca
s maloletým dieťaťom do 31. 3. 2023 každý týždeň v utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod.
a každý nepárny víkend v sobotu od 9:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky a od 1.4.2023 každý
druhý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny víkend od soboty

od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. bez prítomnosti matky.

Z rodného listu maloletého dieťaťa vedeného v knihe narodení matričného úradu Žilina, zväzok 191,
ročník 2019, strana 163, poradové číslo 202 mal súd preukázané, že otcom maloletého dieťaťa je A.
B., nar. XX. X. XXXX a matkou G. H. B..

Súd sa oboznámil aj popisom niektorých stretnutí otca s maloletým dieťaťom, oznámeniami právneho
zástupcu otca, kedy k stretnutiu nedošlo a „Záznamami pre pamäť“, ktoré spísal otec dieťaťa.

Zo Záznamu z informatívneho stretnutia s rodičmi zo dňa 3. 5. 2023 sa súd oboznámil s vyjadreniami

rodičov k styku otca s maloletým dieťaťom a dohodli si zmenu (fakticky) miesta odovzdávania
a preberania maloletého dieťaťa otcom (v Obchodnom centre Dubeň, v detskom kútiku reštauračného
zariadenia McDonalds). Rodičia súhlasili s poradenstvom na ÚPSVaR Žiline.

15. Súd nevykonal elektronické záznamy z preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa, ktoré

predložili súdu matka aj otec. Boli totiž vykonané bez súhlasu osôb, ktoré majú byť na nosiči
zaznamenané.

Nezákonne získaným dôkazom môže byť v zásade čokoľvek, pri získaní čoho došlo k porušeniu zákona
– napríklad aj listinné dôkazy získané krádežou. V praxi sa však najčastejšie jedná o také dôkazy,

pri získaní ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka – napríklad nelegálne zvukové a audiovizuálne nahrávky, fotografie a podobne.Čl. 16 CSP v odseku 1. upravuje princíp legality nasledovne: „Súd postupuje a rozhoduje v súlade
s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so
základnými princípmi tohto zákona.“

Vo všeobecnosti teda platí pravidlo, že súd v konaní postupuje v súlade so zákonom, čo znamená, že
nezákonne získaný dôkaz je v konaní pred súdom právne neúčinný – na takéto dôkazy sa hľadí, akoby
vôbec neboli uplatnené.

Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v Čl. 16 ods. 2 obsahuje výnimku z tohto pravidla: „Súd pri
prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so
zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením Čl. 3
ods. 1 CSP“.

Celkom výnimočne tak môže súd postupovať v rozpore s princípom legality a vykonať aj nezákonne

získaný dôkaz, a to vtedy, ak je právo protistrany ústavno - konformne posúdené ako v konkrétnom
prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva – prejde teda tzv.
testom proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv.

Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, občan má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a zvukové záznamy týkajúce sa občana alebo jeho prejavov osobnej povahy smú sa použiť len s jeho
privolením.

Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky alebo zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy sa

môžu bez privolenia občana použiť primeraným spôsobom aj pre vedecké a umelecké účely a pre
tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani takéto použitie však nesmie byť v rozpore
s oprávnenými záujmami občana.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na trestný čin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného

prejavu osobnej povahy (§ 377 Trestného zákona ), podľa ktorého ten, kto poruší dôvernosť neverejne
prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým
zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému
tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Predpokladom
takéhoto trestného činu je vznik vážnej ujmy na právach poškodeného a to, že páchateľ zachytí

záznamovým zariadením prednesené slová alebo iný prejav osobnej povahy na mieste neprístupnom
verejnosti.

Vo všetkých prípadoch išlo o súkromné prejavy osôb a podľa názoru súdu, súhlas dotknutých osôb nebol
daný ani konkludentne.

K zvukovým a obrazovým záznamom súd ešte uvádza, že považuje za celkom nevhodné, scestné
a až nepatričné, nakrúcať maloleté dieťa na audiovizuálne nosiče a tie následne poskytovať rôznym
inštitúciám s cieľom získať výhodu alebo podporiť svoje subjektívne tvrdenia. Takéto postupy by nemali
mať miesto v demokratickej spoločnosti a v deklarovanom právnom štáte. Nie je možné, aby si každý

mohol každého beztrestne a bez jeho súhlasu nasnímanej osoby nahrávať a následne používať, či
skôr zneužívať takéto dôkazy vo svoj vlastný prospech. Je to šikmá plocha, po ktorej môže spoločnosť
skĺznuť do polohy policajného štátu, s celkom narušenými vzťahmi medzi jednotlivými členmi takejto
spoločnosti, v ktorej sa šíri nedôvera a strach. Rodičia by si mali uvedomiť, že takéto záznamy majú
celkom intímny charakter a vo vzťahu k maloletému môžu byť v budúcnosti zneužité alebo inak môžu

deti poškodiť.

Nezákonný dôkaz súd podrobil testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv, teda posúdil
ich ho z hľadiska jeho vhodnosti, nutnosti a primeranosti.Súd následne dospel k záveru, že takéto dôkazy sú v konkrétnej veci krajne nevhodné (potenciálne
poškodzujúce práva dieťaťa aj v budúcnosti – napr. podobizeň alebo iné skutočnosti môžu byť zneužité),

neprimerané a pre rozhodovanie vo veci nie nevyhnutné.

Preto súd tieto dôkazy súd nevykonal a neprihliadol na ne.

16. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu
oprávnený a povinný.

Podľa § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 376 ods. 2 CMP, súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.

Podľa § 377 ods. 1 CMP, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na
nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.

Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že

exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

Podľa § 377 ods. 4 CMP, odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou,
aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na

začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých,
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. júna 2016, ktorou sa
ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len Vyhlášky), súd po podaní
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína
bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či
sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže

podrobovať rozhodnutiu.

Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd
zohľadňujenajmäsprávaniesapovinnéhopriplnenípovinnostíasprávaniesaoprávnenéhoprirealizácii
práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

17. Súd vykonaným dokazovaním - zameraným najmä na to, či dochádza k plneniu/neplneniu
povinností matkou (povinnou) – či sa podrobuje vykonateľnému rozhodnutiu a plní si povinnosti, ktoré
jej vyplývajú z vykonateľného súdneho rozhodnutia tak, ako uvádza otec v návrhu a prípadne dôvody

nepodrobenia sa rozhodnutiu súdu.

Súčasne súd zisťoval, či v prípade, že sa povinná matka nepodrobuje vykonateľnému rozhodnutiu, či
tieto dôvody sú ospravedlniteľné.

Súčasne dokazovanie zameral aj na správanie sa povinného a oprávneného pri plnení povinností
a nepriamo zisťoval aj názor dieťaťa. Taktiež skúmal možnosť uloženie rodičom a aj maloletému dieťaťu
odborného poradenstva.

18. Vykonávacie konanie bolo začaté podaním návrhu otca na výkon rozhodnutia na súd.

Následne, na základe zisteného skutkového (skutočného) stavu veci, bolo úlohou súdu rozhodnúť, či:

- vydá uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, alebo
- vydá uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Akbysúdvydaluznesenieonariadenívýkonurozhodnutia,nastúpilabypreventívnafázavykonávacieho
konania, a ak by neviedla k dobrovoľnému plneniu, nastala by možná fáza aj ukladania pokút a ďalších

opatrení, aby došlo k výkonu rozhodnutia..

19. Východiskovým princípom, ktorý platí v režime mimosporových konaní je ochrana verejného záujmu,
práv garantovaných zákonom a to s dôrazom na dobré mravy. To sa prejavuje a malo by sa prejavovaťv rešpektovaní prioritného kritéria, ktorým je kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa, úzko súvisiaceho aj s
realizáciu tzv. participačných práv dieťaťa a v bezprostrednej nadväznosti na zachovanie spravodlivého
konania.

20. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza do úvahy ako následný a možný, ak
dôjde k neplneniu či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy. Exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, týkajúce sa maloletého dieťaťa.

21. V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.

Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, vrátane rozhodnutí o ich výkone,
je až druhoradým riešením. Pokiaľ nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností,
rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Judikatúra súdov vrátane Ústavného súdu SR zdôrazňuje základnú premisu, že sú to primárne rodičia,
ktorí rozhodujú o osude svojich detí a že ingerencia štátu by mala nastúpiť iba v tých prípadoch, kedy
je to skutočne nevyhnutné a mala by byť primeraná sledovanému účelu.
Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto

súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 25/03 zo dňa
24. novembra 2004, v ktorom ústavný súd konštatuje, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za
účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím
donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie
škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. Európsky súd pre

ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí
nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva U. vs. Švédsko č. 10465/83)
a je potrebné nájdenie určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého
dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov.
Úlohou súdu je na jednej strane výkonom rozhodnutia naplniť medzinárodný záväzok rešpektovať

súkromný život rodiča, ktorého právo styku s dieťaťom nie je rešpektované, no na druhej strane má
povinnosť zisťovať či núteným výkonom rozhodnutia nedôjde k porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa1,
či práv povinného rodiča vyžadujúc od neho plnenie povinnosti vymykajúcej sa zo sféry jeho vplyvu.
V civilnom mimosporovom konaní základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a
vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov (Čl. 10 ods. 2 CMP).

Podstatatohtoprincípuspočívavtom,žežiadendôkaznedisponujelegálnousilou,ktorúbysudcamusel
zohľadniť predpísaným spôsobom. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Vnútorné presvedčenie

súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a
zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti (vo vzájomnej súvislosti) tak, aby vychádzalo z
pravidiel formálnej logiky.

Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia:

- nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa,

- pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami.

Ak nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí
sa ukladanie pokút ako také, ktoré si neplní zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečenie splnenia
povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek
z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Vnútroštátne orgány však nie sú

zodpovedné za výsledok, t.j. ak sa styk rodiča s dieťaťom napokon nepodarí uskutočniť v navrhovanej
forme a periodicite, prípadne sa ho nepodarí uskutočniť vôbec za predpokladu, že vyvinuli náležitú
starostlivosť a styku rodiča s dieťaťom bránia okolnosti na strane dotknutých osôb. Európsky súd pre
ľudské práva uznáva, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie súschopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa. Stáva sa, že nie je možné
okamžite nadviazať styk rodiča s dieťaťom, ktoré po istú dobu žilo s druhým z rodičov, a nadviazanie
styku vyžaduje určitú prípravu, prípadne aj za pomoci psychológa.

Vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k
výkonu práva styku. Ich povinnosť využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená; musia
brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho
práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najlepší

záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.

Európsky súd v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje
rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. Fiala
proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96), a použitie donucovacích opatrení za účelom
výkonu práva styku je v tejto chúlostivej oblasti nežiaduce; bude odôvodnené iba v prípade zjavne

nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije (napr. Zavřel proti Českej republike, rozsudok z 18.
januára 2007, ods. 52). Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku druhého rodiča
s dieťaťom. Iná je situácia, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne
nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je
odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo

vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (napr. Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla
2006, ods. 112). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení v takýchto
prípadoch kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi
dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. Kapr proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006).

K takémuto riešeniu rodinnoprávnej agendy musia nepochybne prispieť aj právni zástupcovia rodičov.
Mali by dokázať vystúpiť zo svoje komfortnej zóny a svojím prístupom viesť klienta k dohode s druhou
stranou a konfrontovať klienta aj s negatívnymi dopadmi jeho želaní (Cochemská prax). V poručenskej
agende je zo strany advokátov potrebné postupovať tak, aby sa výkonom advokácie nedosahovalo
presadenie záujmov klienta (rodiča), ktoré sú v rozpore s právami a právom chráneným záujmom

maloletého dieťaťa. Pokynmi klienta, ktoré sú v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, nie je
advokát, v zmysle § 18 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, viazaný.
Nemožno si zamieňať výkon rozhodnutia v rodinnoprávnej agende s exekúciou v iných veciach, napr.
v obchodnoprávnych vzťahoch.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia maloletého dieťaťa sú manželia. Dlhodobo spolu nežijú v spoločnej domácnosti. O maloleté
dieťa(štvorročné)sastarámatka.Otecodišielzospoločnejdomácnosti,keďmalodieťacca2roky.Dieťa

má vybudovaný lepší vzťah s matkou. Tento stav je zapríčinený aj fakticky – nefunkčným manželstvom
a odchodom manžela so spoločnej domácnosti, keď malo dieťa dva roky.

Aktuálne sa vedú na Okresnom súde Žilina (vo vzťahu k maloletému dieťaťu) ešte dve konania, vrátane
konania o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po

rozvode manželstva.

Súddbánato,abyprednostnedošlomedzirodičmikuzatvoreniudohodyovýkoneichrodičovskýchpráv
a povinností. Dosiahnuť zhodu rodičov v záujme dieťaťa, nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou,
vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti. Rodičia by sa v tejto oblasti nemali spoliehať nainštitúcie, vrátane súdov, ale predovšetkým práva a povinnosti k maloletému dieťaťu riešiť vlastným
zodpovedným a proaktívnym konaním.

V súčasnosti je styk otca upravený vykonateľným neodkladným opatrením tak, že otec sa jeden týždeň
stretáva s dieťaťom bez prespatia (preberá si ho v predškolskom zariadení) a druhý týždeň by si mal
preberať maloleté dieťa v mieste bydliska matky a dieťa by malo u otca prespať zo soboty do nedele.

Styk bez prespatia prebieha aktuálne v zásade pravidelne. Dieťa u otca tento rok prespalo len v apríli

a máji.

Matka uvádza, že dieťa na styk s otcom pripravuje, avšak dieťa k otcovi nechce podľa vykonateľného
rozhodnutia chodiť. Fakticky si zmenili miesto odovzdávania dieťaťa, matka ponúkla otcovi, že mu dieťa
odovzdá v mieste jeho bydliska, dieťa sa adaptuje a následne odíde. Túto skutočnosť otec vo výpovedi
potvrdil. Podľa matky nemá otec vybudovaný k maloletému dieťaťu vzťah. Správa sa k nej nepatrične

až agresívne (aj pred dieťaťom) a dieťa sa otca vtedy bojí.

Otec naopak uvádza, že dieťa motivuje k styku a je to matka, ktorá síce dieťa pripraví na odovzdanie
ale následne sofistikovaným spôsobom styk zmarí (drží dieťa za ruku, na rukách, dáva dieťaťu na výber,
či má ísť s otcom a podobne).

Maloleté dieťa je ešte útleho veku. Napriek tomu intenzívny rodičovský (aj pretrvávajúci partnerský
konflikt) citlivo vníma. Obidvaja rodičia si pred dieťaťom „vymieňajú názory“ nevhodným až konfliktným
spôsobom. Dieťa je prirodzene v tomto veku fixované viac na matku. Hľadá u nech ochranu. Držanie
dieťaťa za ruku alebo jeho vzatie do náruče, keď je v strese, nemožno matke (bez ďalšieho) vyčítať.

Matka síce vysvetľuje dieťaťu, že styk s otcom je dôležitý, avšak podľa názoru súdu by tento vplyv matky
na dieťa mal byť intenzívnejší. Rovnako otec by mal byť iniciatívnejší a kreatívnejší, aby si dieťa získal
a vyvaroval sa situácii, ktorých sa dieťa prirodzene bojí (verbálne konflikty rodičov pred dieťaťom). Otec
by sa mal vyvarovať takých konaní, ako sám povedal: „Nechal som vyhrotiť situáciu ...“, matka napr.

neverbálnych prejavov (otočenie sa pri styku s otcom chrbtom k otcovi, s dieťaťom v náručí).

Kolízna opatrovníčka vo výpovedi uviedla, že matka sa snaží, aby dochádzalo k styku otca s dieťaťom.
Aj právny zástupca uviedol na pojednávaní, že niektorých prípadoch matka povedala, že dieťa pôjde
s otcom, dieťa aj napriek tomu nešlo (podľa názoru právneho zástupcu otca to uviedla len formálne).

Otec sám uviedol, že maloleté dieťa odmieta ísť k nemu domov a že matka (raz) začala dieťaťu hovoriť,
aby s otcom išlo. Dieťa otcovi nevedelo povedať, prečo k nemu nechce ísť.

K styku otca s dieťaťom reálne dochádza (nejde o prípad, že by sa otec vôbec s dieťaťom nestretáva).

Nedochádza však ku styku v celom rozsahu, ako určuje vykonateľné rozhodnutie. V tejto súvislosti súd
poukazuje, že obidvaja rodičia majú k maloletému dieťaťu rovnaké práva a povinnosti a môžu si upraviť
aj iným spôsobom (aj) styk otca s dieťaťom (aj v širšom rozsahu), bez rozhodnutia súdu.

Aj keď maloleté dieťa niekedy styk odmieta alebo odmieta u otca prespať, pri prihliadnutí na jeho

želanie (ktoré je dôležité), treba ho vhodne motivovať a korigovať jeho reakcie a názory. Samozrejme
neempatické - tvrdošijné trvanie na predstavách otca o styku, môže byť kontraproduktívne.

Aktuálne želanie dieťaťa, aj keď ide o dieťa štvorročné, je dôležitý faktor, na ktorý treba prihliadať
a vhodne ho korigovať v jeho záujme.

Právo dieťaťa (ako subjektu rodinnoprávnych vzťahov, nie objektu) stýkať sa s rodičom je prioritné
a nadradené aj právu otca byť s dieťaťom.

V rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by matka aktívne bránila v styku otca

s maloletým dieťaťom alebo využívala iné „sofistikované prístupy“ marenia styku. Nepreukázala sa
vedomá manipulácia matky s dieťaťom ani zo strany iných osôb. Naopak, matka sa snaží hľadať aj iné
spôsoby realizácie styku otca s dieťaťom.Podľa názoru súdu, doterajší reálny styk otca s dieťaťom je základom, na ktorom možno stavať a styk
naďalej rozširovať. Okrem aktívneho prístupu rodičov, to podľa názoru súdu vyžaduje aj určitý čas (nie
však neprimerane dlhý). Sám otec uviedol, že minulý rok dieťa k nemu nechcelo ísť ani cez týždeň

a teraz sa stav upravil (po istom čase, nie hneď).

Rodičia sa podrobujú odbornej pomoci na ÚPSVaR Žilina a na pojednávaní dostali ponuku na
poskytovanie ďalšej odbornej pomoci. Preto súd iniciatívne nenariaďoval neodkladné opatrenie, aby
sa rodičia a dieťa podrobili sociálnemu, psychologickému alebo inému poradenstvu.

Podľa názoru súdu, neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie výkonu
vykonateľného rozhodnutia. Opačný prístup k veci by mohol s vysokou pravdepodobnosťou prehĺbiť
rodičovský konflikt v neprospech maloletého dieťaťa, bez dosiahnutia želaného výsledku.

Znalecký posudok ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia súdu nebol ešte znalcom predložený.

Riešením situácie je podľa názoru súdu:

- zmena prístupu obidvoch rodičov, v smere zlepšenia rodičovských kompetencií, vyriešenie
partnerského a rodičovského konfliktu,
- postupné a citlivé (a hlavne včasné) vysvetľovanie dieťaťu, aký význam má preň otec,
- využívanie odborného poradenstva,

- prípadne zmena úpravy styku otca s maloletým dieťaťom (rodičia už takéto návrhy podali, o ktorých
ešte nebolo rozhodnuté.

Represívne zásahy v rodinnoprávnych veciach (vrátane ukladania pokút) by mali byť celkom

výnimočné , pri existencii vážnych a preukázaných skutočností, ktoré poškodzujú najlepší záujem
dieťaťa. Často spôsobia viac škody ako úžitku. Takéto okolnosti súd uviedol v predchádzajúcej časti
odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Preto súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol.

23. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak

– generálne ustanovenie CMP.

Každý z účastníkov sám znáša trovy konania, ktoré v konaní platil, okrem výnimiek uvedených v §
23 až 55 CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,
ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov
konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Účastníci konania návrh na náhradu trov konania ani neuplatnili.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.