Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 18, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoPs/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200053
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1723200053.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia
a držania umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. v zdravotníckom
zariadení: Psychiatrická nemocnica D. D., E. E. F. G. XX, XXX XX D., na odvolanie umiestneného proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.04.2023, č. k. 43Pu/9/2023 – 92, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 27.04.2023, č. k. 43Pu/9/2023 – 92 vo výroku I. vyslovil,
že držanie A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. v zdravotníckom zariadení

Psychiatrická nemocnica D. D., E. E. F. G. XX, XXX XX D. (ďalej aj „umiestnený“) je prípustné a vo
výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 265 ods. 1, 2, 3, § 266 ods. 1, 2, § 267 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C. m. p.“) a vecne tým, že na základe oznámenia Psychiatrickej
nemocnice D. D. D. zo dňa 05.01.2023, Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 09.01.2023,

č. k. 43Pu/9/2023 – 2 začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., následne uznesením zo dňa 09.01.2023, č. k. 43Pu/9/2020 –
6 rozhodol, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je prípustné a pokračoval
v konaní o prípustnosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení. Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania (zdravotnou dokumentáciou umiestneného, Znaleckým posudkom
č. 28/2023 vypracovaným MUDr. Ivanom Karbulom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria, písomným vyjadrením F. H. A., výsluchom umiestneného, výsluchom znalca
MUDr. Ivana Karbulu) zistil, že u umiestneného je prítomná diagnóza F20.0 paranoidná schizofrénia,
ktorá má trvalý charakter a bez dodržiavania liečebného režimu nie je možné dosiahnuť remisiu.
Napriek nastavenej liečbe je akútny duševný stav umiestneného naďalej nedostatočne kompenzovaný,
umiestnený nerozumie významu hospitalizácie, cíti sa psychicky zdravý a je ku svojmu zdravotnému
stavu nekritický. Napriek nastavenej kombinovanej antipsychotickej liečbe je reziduálne psychotický,

u umiestneného pretrvávajú poruchy vnímania a myslenia, jeho správanie je chorobne motivované
s potencionálnymi prejavmi heteroagresivity. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie
ďalej za preukázané, že u umiestneného je potrebné dlhodobé užívanie liekov, čo sa vzhľadom na
nekritický prístup k jeho zdravotnému stavu súdu javilo v nechránenom prostredí ako nereálne, pričom
u umiestneného aj napriek farmakologickej liečbe naďalej pretrváva psychotická symptomatika, ktorá
dosahuje bludnú hĺbku. Vplyvom týchto bludov je umiestnený priamo nebezpečný voči svojmu okoliu

(voči umiestnenému bolo vedené trestné stíhanie). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
napokon konštatoval, že v prípade prepustenia umiestneného zo zdravotníckeho zariadenia je vysokopravdepodobné, že vysadí nastavenú medikáciu a dôjde tak k zhoršeniu jeho zdravotného stavu; na
základe uvedeného vyslovil, že držanie umiestneného A. B. v zdravotníckom zariadení Psychiatrická
nemocnica D. D., E. E. F. G. XX, XXX XX D. je prípustné.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C. m. p.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote umiestnený uvádzajúc, že bol dňa 25.12.2022 okolo 24,00
hod. napadnutý vrahmi vo svojom byte, ktorí ho spútali a uniesli do psychiatrického zariadenia bez jeho

súhlasu. Napriek tomu, že je zdravý, je v zdravotníckom zariadení umiestnený už osem mesiacov. Na
tieto osoby podal v minulosti trestné oznámenie z dôvodu, že sa mu vyhrážajú, pričom tvrdí, že bol
svedkom vraždy. Umiestnený v odvolaní uviedol, že sa nemá ako brániť, navyše doba jeho držania nie
je v napadnutom uznesení stanovená a žiadal, aby bol zo zdravotníckeho zariadenia prepustený.

5. Zdravotnícke zariadenie sa k odvolaniu umiestneného písomne nevyjadrilo.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 C. m.
p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1, § 33 C. m. p., § 378 ods. 1, § 219 ods.
3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C. s. p.“) a dospel k záveru o nedôvodnosti
odvolania umiestneného.

7. Podľa § 265 C. m. p. po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného
do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v
zdravotníckom zariadení.

8. Podľa § 266 ods.1 C. m. p. súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

9. Podľa § 266 ods.2 C. m. p. súd nariadi znalecké dokazovanie a vyslúchne znalca. Za znalca nemôže
súd ustanoviť lekára zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa umiestnený nachádza. Od znaleckého
dokazovania možno upustiť, ak súd s ohľadom na vykonané dokazovanie má za to, že ďalšie držanie

umiestneného v zdravotníckom zariadení je neprípustné.

10. Podľa § 267 C. m. p. uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení musí byť vydané
do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 380 ods. 2 C. s. p.).

12. Čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej
starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu

ústavnejstarostlivostitým,žebyniektobolvrozporesozákonombezjehosúhlasuprijímanýdotakéhoto
ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ust. § 252 až § 271
osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).
Detenčné konanie má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu
bez jej písomného súhlasu prevziať a držať v ústavnej starostlivosti.

13. Úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu buď
prevzatie chorého bez jeho súhlasu, alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou

starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Konanie o prípustnosti
prevzatia do zdravotníckeho zariadenia začne súd z úradnej povinnosti a riadi sa vyšetrovacou zásadou.
Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom.
Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do ústavu je výsluch
umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného

do ústavu súd nenariaďuje pojednávanie, i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že
sudca vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy potom súd vyhodnotí
spôsobom predpokladaným v ustanovení § 191 C. s. p., pričom zistené skutkové a právne závery
zákonom zodpovedajúcim spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní konfrontuje napodklade oznámenia ústavu identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do ústavu prevzatá, a
tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si sudca sám na
základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu,

ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale
tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.

14. Priebeh detenčného konania v druhej fáze, t,j, o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom
zariadení, je plynulým pokračovaním v detenčnom konaní za predpokladu, že nadobudlo právoplatnosť

uznesenie, v ktorom súd vyslovil existenciu dôvodov pre prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia
a nedošlo k prepusteniu umiestneného na základe rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo
umiestnený nedal informovaný súhlas s obmedzeniami vo vzťahu k svojej osobe. Konanie v tejto
fáze prebieha s pojednávaním a dokazovaním a rešpektuje všetky princípy, na ktorých je budovaná
právna úprava mimosporových konaní. Procesné úkony vykonané v prvej fáze konania zostávajú
zachované, dokazovanie v konaní je smerované na získanie podkladu rozhodnutia, či je odôvodnené

ďalšie držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení, čo je možné len na základe dôkladného
posúdeniazdravotnéhostavuosoby,oktorejsakoná,obligatórnymnariadenímavykonanímznaleckého
dokazovania, ktorého výsledky je treba vyhodnotiť v kontexte výsledkov v konaní vykonaného ďalšieho
dokazovania. Aj napriek skutočnosti, že v mimosporových konaniach nie je možné v zmysle § 34 C. m. p.
využiť koncentráciu konania (zákonnú, sudcovskú), priebeh konania je s ohľadom na predmet, o ktorom

sa koná, do určitej miery „koncentrovaný“ časovým obmedzením, do ktorého súd musí vydať meritórne
rozhodnutie (§ 267 C. m. p.), majúce svoj význam v právnoochrannom význame osoby, o ktorej sa koná,
a nesúvisí s obmedzením procesnej aktivity účastníkov konania v procese dokazovania.

15. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že po oznámení Psychiatrickej nemocnice D. D. D.

zo dňa 05.01.2023, začal Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 09.01.2023, č. k. 43Pu 9/2023 - 2
konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/
XX, XXX XX B. v ústave zdravotníckej starostlivosti. Uznesením zo dňa 09.01.2023, č. k. 43Pu 9/2020 –
6 následne rozhodol, že prevzatie umiestneného v zdravotníckom zariadení bolo prípustné (uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2023).

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu, sa odvolací súd zhoduje so závermi súdu prvej inštancie
o tom, že držanie umiestneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B.
v zdravotníckom zariadení Psychiatrickej nemocnici D. D., F. G. XX, D., je prípustné. Zdôrazňuje,
že súd prvej inštancie v danej veci zisťoval a vyhodnocoval skutočnosti majúce podstatný skutkový

a právny význam pri rozhodovaní o prípustnosti držania osoby v zdravotníckom zariadení, majúcich
právny základ v tomto rozhodnutí citovaných ustanoveniach. Vykonaným dokazovaním (obsahom
Znaleckého posudku č. 28/2023 vypracovaného MUDr. Ivanom Karbulom, znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, výsluchom znalca v priebehu pojednávania nariadeného
na prejednanie a rozhodnutie veci, výsluchom umiestneného mimo pojednávania, oboznámením sa

so zdravotnou dokumentáciou umiestneného) vyhodnoteným jednotlivo, ako aj v jeho vzájomnej
súvislosti so súčasným prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, je bez akejkoľvek
pochybnosti preukázané, že u umiestneného aj naďalej pretrváva diagnóza F 20.0 Paranoidná
schizofrénia, ktorá je aj napriek liečebnému režimu nedostatočne kompenzovaná, diagnóza má
trvalý charakter a bez dodržiavania liečebného režimu (pravidelný denný režim, dostatočný spánok,

dôsledné užívanie predpísanej psychofarmakoterapie) nie je možné dosiahnuť remisiu (bezpríznakové
obdobie). Za daného stavu, kedy u vyšetrovaného aj napriek kombinovanej antipsychotickej liečbe
pretrvávajú poruchy vnímania a myslenia, odklon od reality, nekritickosti k duševnej chorobe, chorobne
motivované správanie, je aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné aj naďalej u umiestneného
pokračovať v psychiatrickej ústavnej liečbe, zaručujúcej dodržiavanie nevyhnutného liečebného režimu

umiestneným.

17. Umiestnenému k jeho námietkam dáva do pozornosti povinnosť súdu ex offo alebo na návrh
začať konanie o prípustnosti ďalšej detencie, a to najneskôr do uplynutia lehoty jedného roka od
právoplatnosti uznesenia o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení (§ 269 ods.1 C. m. p.).

V prípade, že sa blíži koniec lehoty a je zjavné, že dôvody detencie pretrvávajú, je potrebné, aby
zdravotnícke zariadenie informovalo súd o potrebe upraviť pomery aj na ďalší čas. Aj v tejto fáze
konania je však zdravotnícke zariadenie oprávnené bez predchádzajúceho súhlasu súdu umiestnenú
osobu prepustiť. Ak súd nestanoví dĺžku trvania detencie na lehotu kratšiu ako jeden rok (ako je tomuv posudzovanom prípade), aj pred skončením tejto lehoty môže umiestnený, jeho zvolený zástupca, jeho
zákonný zástupca alebo blízka osoba podať návrh na začatie konania o prípustnosti ďalšieho držania
v zdravotníckom zariadení (§ 270 ods.1 C. m. p.).

18. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 C. s.
p. ako vecne a právne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396

ods. 1 C. s. p.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).