Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 17, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/118/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122207214

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122207214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6

19Csp/118/2022

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločnostípodč.542097902,konajúcanaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvomBNPPARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava,

IČO: 47 258 713, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 o primerané finančné zadosťučinenie 1.200 Eur, takto

r o z h o d o l :

5

19Csp/118/2022

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % z
prisúdenej istiny, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

3

19Csp/118/2022

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.08.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.200 eur s odôvodnením, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 11Csp/19/2022 o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný v uplatňovanom nároku, o čom bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 06.05.2022, spisová značka 11Csp/19/2022,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2022, a ktorým súd určil za neprijateľné dve zmluvné
podmienkyvZmluveoposkytovaníspotrebiteľskéhoúveruzodňa16.12.2017uzavretejmedzižalobcom
a žalovaným. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia považoval za primeranú vo výške 1.200

eur, teda za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú žalovaný používal v zmluve, žiadal
zadosťučinenie vo výške 600 eur.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou
zanikol ku dňu 17.09.2008, kedy došlo zo strany žalobcu ako dlžníka k úhrade poslednej splátky

úveru, a teda žalobca aj napriek tomuto inicioval po takmer 14 rokoch žalobou súdne konanie o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Poukázal na článok 5 Civilného sporového poriadku, že
sa v danom prípade jedná o zjavné zneužitie práva zo strany žalobcu, ukážkový príklad umelého a
simulovaného konštatovania neprijateľnosti zmluvných podmienok, účelovo využívaným na dosiahnutie
neprimeraného finančného prospechu priznaním primeraného finančného zadosťučinenia. Namietal
spornosť uplatnenej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá je v rozpore s požiadavkou

primeranosti s tým, že žalobca ani len v žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie takejto výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Csp/19/2022 ako aj
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 02.02.2022 žalobca podal na tunajšom súde voči žalovanému žalobu o určenie neprijateľnosti
dvoch zmluvných podmienok v Žiadosti/Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.12.2017.,
ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 11Csp/19/2022.
4.1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 06.05.2022, č. k. 11Csp/19/2022 - 80, ktorý nadobudol

právoplatnosť 27.05.2022 súd rozhodol, že:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Žiadosti/Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zo dňa
16.12.2007, uvedená v časti C) Úverová karta: v znení:
„Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o
poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydala úverovú kartu

na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná
na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu
jeho splácania, a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto
žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového
rámca na ňou stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v

pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého úverového rámca, ak
nebude dohodnuté inak a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v časti C1). Termín splatnosti
je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C1) dohodnuté inak, a spôsob splácania je zhodný so zvolenou
možnosťou v časti B).“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Žiadosti/Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zo dňa

16.12.2007, uvedená vo Všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru v časti III.-4. Splácanie úveru, v bode III. 4.-1., v znení:
„Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne
podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru (ďalej len „SP“), vrátane čiastky určenej na
úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený, a splátku príslušnej časti úverovej istiny.“, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.
4.2. Z odôvodnenia tohto rozsudku súd zistil že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa
16.12.2007 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá zmluva je veľmi stručná, a je v nej
uvedené iba, že žalobcovi sa poskytuje klasický úver vo výške 20.394 SK, ktorý mal splatiť deviatimi
mesačnými splátkami po 2.266 SK, teda celkovo 20.394 SK. Prvá splátka bola splatná 15.01.2008 a v

zmluve je uvedené aj RPMN vo výške 0 %.
4.3. Na príslušnom formulári Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v jej pravej časti bola
predtlač textu okrem iného časť C Úverová karta v znení, v ktorom mal v tomto konaní žalobca žiadať,
aby ho spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového
rámca. Poskytla mu úverový rámec vo výške 20.000 SK a vydala Úverovú kartu na jeho meno. Zároveň

zobral na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov
uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a v priebehu jeho splácania a že
v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu,môže Cetelem Slovensko a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na neustanovenú nižšiu
výšku.
4.4. Zároveň sa zaviazal splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach

vo výške minimálne 5 % z jemu poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak a to
i telefonicky. Súhlasil zároveň s platbami uvedenými v časti C1 Termín splatnosti 10. deň v mesiaci, ak
nie je v časti C1 dohodnuté inak a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosť v časti B.
4.5. Na rubovej strane príslušného formulára Žiadosti/Zmluvy vo Všeobecných podmienkach Cetelem
Slovensko a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru v časti III. bod 4.1 bolo upravené splácanie

úveru tak, že Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa Zmluvy o úvere,
prípadne podľa Sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu
poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej istiny.
4.6. Súd právne rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovi bola poskytnutá ochrana podľa § 53 ods. 1 až 5
Občianskehozákonníkaspoukazomnaustanovenie§53aods.1Občianskehozákonníkaa§298ods.1
CSP.Súdbezohľadunato,žezmluvnývzťahbolukončenýeštevroku2008vzhľadomnaprincípprávnej

istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP musel aplikovať právne závery Najvyššieho súdu SR, ale
aj Krajského súdu v Prešove, napríklad rozsudku 10Co/30/2018 zo dňa 09.04.2019 alebo v uznesení
20Co/295/2014 z 21.04.2016 a vyvodiť záver o procesnej prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky aj v prípade ukončenia zmluvy ešte pred 14 rokmi.
4.7. Následne súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka

a konštatoval, že nie sú vylúčené z tohto prieskumu a je nepochybné, že, keďže boli už predtlačené vo
formulári, nemohli byť individuálne dojednané a žalobca nemal možnosť ich zmeniť alebo odmietnuť.
Poukázal aj na to, že predmetné zmluvné podmienky boli už vyhlásené za neprijateľné a judikované
rozhodnutiami tunajšieho súdu.

5. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

6. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 1.200 eur v súvislosti s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany žalovaného na základe
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/19/2022.

7. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súd
úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto
zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Ohľadom námietok žalovaného o nedôvodnosti žaloby a nesplnení podmienok zákona pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky IV. ÚS 371/2018, ktorý uvádza, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom
výklade namieste použiť aj výklad teologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomto

prípade determinovaný princípom potreby zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Ten vychádza z požiadavky
korektných spotrebiteľských zmlúv voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia
dodávateľaazákazupoužívaniazmluvnýchpodmienok,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán.

9. Súd v danom kontexte aplikuje aj rozhodnutie číslo 48/2022 zverejnené v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR pod číslom 4/2022, podľa ktorého pre priznanie práva na zadosťučinenie
spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5
tretia veta zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je rozhodujúcim kritériom primeranosť

požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti
každého jednotlivého prípadu.

10. Súd konštatuje, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11Csp/19/2022 žalobca bol
úspešný,pokiaľsadomáhalurčenianeprijateľnostidvochzmluvnýchpodmienok,ktorésúdprehlásilvoči

nemu za absolútne neplatné a porušujúce jeho práva spotrebiteľa, čím bol jednoznačne daný právny
základ dôvodnosti tohto nároku.
10.1. Súd sa nestotožňuje s námietkou premlčania daného nároku, keďže o porušení práva bolo
rozhodnuté rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.2.2022, teda nárok bol uplatnený cca.pol roka po právoplatnom určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, teda v zákonnej trojročnej
premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Iný výklad plynutia premlčania by bol v rozpore
nielen s prevažujúcou judikatúrou ale aj podstatou samotnej ochrany spotrebiteľa.

11. Súd výšku primeraného finančného zadosťučinenia stanovil na základe konkrétnych okolností
konkrétneho prípadu, kedy zohľadnil skutkovú a právnu závažnosť oboch neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré boli zahrnuté do formulárovej zmluvy ešte v roku 2007, a zmluvný vzťah skončil v roku
2008,vkaždomprípadetobolovčase,kedyužbolaprávnaúpravaneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok

súčasťou právneho poriadku v Občianskom zákonníku a boli známe judikované rozhodnutia európskych
súdov z členských štátov EÚ, ktoré rozhodnutia naznačovali ako vykladať eurokonformné právne normy
na ochranu spotrebiteľa.
11.1. Ak teda právny predchodca žalobcu nepovažoval za potrebné oboznámiť sa s nimi a v záujme
ochrany spotrebiteľa vyvarovať sa každému konaniu, ktoré by mohlo byť posudzované za neprijateľné
a netransparentné a porušujúce ochranu slabšej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemôže sa dovolávať

svojej obrany v tom smere, ako to učinil nielen v pôvodnom konaní ale aj v tomto konaní, dokonca
namietať zjavné zneužitie práva.
11.2. Ak by žalovaný prijal zodpovednosť už v pôvodnom konaní, a po právoplatnosti rozsudku sa aspoň
spotrebiteľovi ospravedlnil za konanie svojho právneho predchodcu, súd by mohol prípadne zvážiť,
či nepostačuje primerané finančné zadosťučinenie v symbolickej sume aj jedného eura, ale konanie

žalovaného ho naopak presvedčilo o absolútnom nepochopení zodpovednosti dodávateľa za ochranu
spotrebiteľa ako aj nerešpektovaní autority súdneho rozhodnutia.
11.3. Preto za primeranú výšku primeraného finančného zabezpečenia považuje sumu 150 eur za jednu
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola určená za neplatnú, a teda spolu 300 eur, a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania s poukazom na ustálenú prax súdov, s ktorou
súhlasí, podľa ktorej napr. rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13.12.2017 sp. zn. 10Co/191/2017
„ zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konaniach, v ktorých výška plnenia závisí

od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž adapt
surdum zaťažiť procesne zodpovednosťou za predvídanie výsledkov na základe úvahy súdu alebo
znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo
je sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,

výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne
procesneúspešného,keďžemalplnýzákladčodozákladuuplatnenéhonárokuasúčasnevýškaplnenia
vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu.
Nárok na plnú náhradu trov konania sa mu teda priznáva iba teda z prisúdenej istiny, čo treba vyjadriť
vo výroku rozsudku“.

14. Súd preto priznal žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania z prisúdenej istiny 300 eur.

Poučenie:

2

19Csp/118/2022

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).