Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Alexandra Osadská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/33/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010693
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123010693.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno f)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 06.06.2023, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B. C. D. E. B. , narodený XX.XX.XXXX v F.
trvale bytom F., G. H. XX,
adresa na doručovanie písomností D., I. X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
v bode 1
dňa 21.09.2022 v čase okolo 10.30 hod. vo Veľkom Záluží ušiel
z Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, kde nastúpil dňa 11.09.2022 na výkon ochranného
protitoxikomanického liečenia, a to na základe nariadenia výkonu ústavného ochranného liečenia
Okresným súdom Bratislava IV zo dňa 29.03.2022 z dôvodu, že Okresný súd Bratislava IV mu
uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou rozsudkom sp. zn. 3T/47/2021 zo dňa
29.03.2022, právoplatným dňa 02.04.2022,
v bode 2
dňa 13.10.2022 v čase okolo 12.20 hod. vo Veľkom Záluží ušiel
z Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží a následne sa dňa 29.10.2022 nevrátil z povolenej
vychádzky, kde nastúpil dňa 11.09.2022 na výkon ochranného protitoxikomanického liečenia, a to na
základe nariadenia výkonu ústavného ochranného liečenia Okresným súdom Bratislava IV zo dňa
29.03.2022 z dôvodu, že Okresný súd Bratislava IV mu uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou rozsudkom sp. zn. 3T/47/2021 zo dňa 29.03.2022, právoplatným dňa 02.04.2022,
t e d a :
dopustil sa závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia, ktoré mu uložil súd a útekom
z ústavu výkon takéhoto rozhodnutia podstatne sťažil,
t ý m s p á c h a l :
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno f) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n)
Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a podľa § 54 Trestného zákona, trest povinnej práce vo výmere
300 (tristo) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do
jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona povinnosť vykonávať uložený trest osobne a vo svojom voľnom
čase bez nároku na odmenu.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e
Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra č. 1 Pv 496/22/4403 podanej na Okresný
súd Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 06.02.2023 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B. a
na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2023 vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, prečítaním
znaleckého posudku č. 2/2023 J. K. L., súdnej znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a prečítaním listinných dôkazov založených v spise.
Obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 6.6.2023 urobil vyhlásenie v
zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je
kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu po poučení,
že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia §
333 odsek 3 písmeno c), d), e), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom
stanovisku prokurátorky, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania
spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie
obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež z dôvodu, že
protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno f) Trestného zákona, po stránke
subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok
spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok
aj správne právne kvalifikovaný.
Obžalovaný k svojim osobným a majetkovým pomerom priblížil, že pracuje ako pomocný kuchár
s príjmom 800,-eur, že je nemajetný a nemá ani úspory, že má ale vysoké výdavky s súvislosti
s monitorovacím náramkom, že drogy už osem mesiacov neužíva, že navštevuje sedenia
ohľadneabstinencieariadnesapodrobujeprobačnémudohľadu,ktorýmuboluloženýOkresnýmsúdom
Bratislava v konaní sp. zn. 3T/47/2021, o čom predložil poučenie od probačného a mediačného úradníka
k vykonávaniu probačného dohľadu. Nad svojím konaním obžalovaný opakovane vyjadril ľútosť. Vo
svojej záverečnej reči sa vyjadril, že sa chce stať lepšou osobou, aby už neopakoval svoje minulé chyby
a že sa plánuje zúčastňovať sa terapeutických programov a dobrovoľníckych aktivít. Zaväzoval sa, že
v budúcnosti sa bude riadiť všetkými súdnymi rozhodnutiami, nebude porušovať rozhodnutia súdu, aby
sa už nič podobné v budúcnosti nestalo.
Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2023 J. K. L. súdnej znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria vyplynulo, že obžalovaný má zmiešanú poruchu osobnosti, že je závislý od THC
a metamfetamínu, že obžalovaný mal v čase spáchania skutku zachované rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti, pričom jeho závislosť a zmiešaná porucha osobnosti nemali na ne forezne významný vplyv,
že obžalovaný bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie mohol ovládať,
že jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Znalkyňa nenavrhla uložiť obžalovanému
ochranné liečenie, pretože toto by neplnilo svoj účel.
Ohľadne dokazovania v súvislosti s výrokom o treste súd z listinných dôkazov zistil, že:- obžalovanému bolo v roku 2021 podmienečne zastavené trestné stíhanie rozhodnutím Okresnej
prokuratúry Bratislava IV z 12.12.2013 č. 1Pv 1007/11/1104 so skúšobnou dobou na jeden rok za prečin
krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil a
- obžalovaný bol jedenkrát bol odsúdený pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa 183 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 306 odsek 1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, za ktorý mu bol Okresným súdom Bratislava sp. zn. 3T/47/2021
z 25.11.2021, právoplatným dňa 25.11.2021 uložený trest odňatia slobody na tri roky so skúšobnou
dobou na 30 mesiacov s probačným dohľadom so zákazom požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok a povinnosti v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve a zamestnať sa alebo sa o zamestnanie preukázateľne uchádzať (ORT,
správa Okresného súdu Bratislava IV, obžaloba rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.
3T/47/2021),
- uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/47/2021 z 29.3.2022, právoplatným dňa 2.4.2022
bolo obžalovanému nariadené ochranné protitoxikomanické liečenie z dôvodu, že obžalovaný prestal
pokračovať v dobrovoľnej liečbe, kvôli ktorej mu súd toto liečenie na hlavnom pojednávaní neukladal;
ochranné liečenie mu bolo nariadené dňa 12.4.2022,
-obžalovanýbol12krátpriestupkovoprejednávaný,ztoho10xnaúsekudopravyadvakrátbolpostihnutý
za priestupky proti majetku (centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, výpis z ústrednej
evidencie priestupkov).
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol u obžalovaného na
poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona, a to konkrétne, že obžalovaný sa priznal
k spáchaniu skutku a tento aj úprimne oľutoval a prejavil úprimnú snahu na svoju nápravu – výpoveď a
záverečná reč obžalovaného k svojim majetkovým a osobným pomerom (písmeno l), pričom priznanie
urobil prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na
hlavnom pojednávaní. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona podľa
písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu.
V danom prípade obžalovaný vyhlásením o vine umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného
konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a
kladnými odpoveďami na otázky podľa § 333 odsek 3 Trestného poriadku, naplnil podmienku uvedenú
v § 36 písmeno n) Trestného zákona. Súd u obžalovaného zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol odsúdený (ORT, správa Okresného súdu Bratislava
IV, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/47/2021 a uznesenie Okresného súdu sp. zn.
3T/47/2021 z 29.3.2022). Súd preto pri ukladaní trestu vychádzal z prevažujúceho pomeru zistených
poľahčujúcich okolností podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých sa horná hranica
trestnej sadzby znížila o jednu tretinu, z jedného roka na osem mesiacov. Súd teda pri ukladaní trestu
vychádzal z upravenej trestnej sadzby až na 16 mesiacov.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestuprostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Osobu obžalovaného treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby obžalovaného
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že obžalovaný
bol len jedenkrát súdne trestaný, a to pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa 183 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 306 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, za ktoré mu bol Okresným súdom Bratislava sp. zn.
3T/47/2021 z 25.11.2021, právoplatným dňa 25.11.2021 uložený trest odňatia slobody na tri roky so
skúšobnou dobou na 30 mesiacov do 26.11.2024 s probačným dohľadom so súčasným zákazom
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a s povinnosťami v skúšobnej dobe
podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a zamestnať sa alebo
sa o zamestnanie preukázateľne uchádzať. Keďže prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 odsek 1 písmeno f) Trestného zákona obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, boli splnené všetky formálne podmienky na uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody zakotvené v ustanovení § 49 odsek 2 Trestného zákona. Napriek uvedenému konštatovaniu
však súd považoval uloženie nepodmienečného trestu obžalovanému za neprimerane prísne, čo by bolo
v rozpore so zásadou proporcionálnosti trestu.
Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Súd
v danom prípade vyhodnotil, že obžalovaný spáchal menej závažný trestný čin, za ktorý možno uložiť
trest pri upravenej trestnej sadzbe maximálne na osem mesiacov a táto menšia závažnosť bola daná
aj tým, že obžalovaný sa v oboch prípadoch uvedených v skutkovej vete, vždy dobrovoľne na liečenie
vrátil bez toho, aby porušil abstinenciu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa
(obžalovaný opustil liečenie kvôli vybaveniu si osobných záležitostí, ktoré boli pre neho dôležité) a
možnosti jeho nápravy (v súčasnosti dobrovoľne absolvuje terapie zamerané na abstinenciu).
Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri
náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k
spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.
Po náležitom zhodnotení osoby obžalovaného, spôsobu jeho života a jeho správania pred spáchaním
trestného súdu súd skúmal, či sú u neho splnené podmienky na uloženie trestu alternatívneho, a to
trestu povinnej práce. Účelom ustanovenia § 54 Trestného zákona je predovšetkým vytvorenie vhodnej
alternatívy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v prípadoch menej závažných trestných činov,
ktorých sa dopustili menej narušení páchatelia, tak ako tomu bolo v tomto prípade (obžalovaný bol
jedenkrát súdne trestaný, v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania sa osvedčil,
v súčasnosti je riadne zamestnaný a abstinuje). Postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia
v danom prípade nebol vylúčený. Opačný záver, ku ktorému by mohol viesť príliš reštriktívny výklad
tohto zákonného ustanovenia, by inak znamenal nemožnosť „zmierniť neprimeranú tvrdosť zákona“
ako aj nemožnosť uložiť alternatívny trest za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, napríklad v takých prípadoch, ako je i tento, s čím by bolo nevyhnutne späté nerešpektovanie
jednej zo základných zásad ukladania trestu - zásady proporcionálnosti trestu, ktorá je jedným z kritérií
prispievajúcich k tomu, aby bol trest uložený na základe zákona trestom spravodlivým.V intenciách vyššie spomínaných základných zásad ukladania trestov súd nepovažoval nepodmienečný
trest odňatia slobody, na uloženie ktorého boli splnené formálne podmienky podľa § 49 odsek 2
Trestného zákona za trest, ktorý by zodpovedal požiadavkám proporcionálnosti - primeranosti a
spravodlivosti trestu.
Podľa názoru súdu alternatívny trest povinnej práce vo výmere 300 hodín je dostatočný - primeraný,
a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného. Tento trest dostatočne, primerane
a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom takto
uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.