Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 18, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010379
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6623010379.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obvineného 1/ A. C. a obvineného
2/ B. Z. W., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 18. júla 2023 v Banskej Bystrici sťažnosti obvinených proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp.

zn. 29T/3/2023 zo dňa 03. júla 2023, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti obvinených A. C. a B. Z. W. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš, uznesením sp. zn. 29T/3/2023 zo dňa
03. 07. 2023 podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku obvineného A. C. ponechal vo väzbe z dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť

obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 03. 07. 2023 zamietol. Podľa § 80 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku neprijal ponúknutú záruku za ďalšie správanie dôveryhodnou osobou, podľa §
80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijal písomný sľub obvineného a podľa § 80 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku väzbu obvineného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Podľa
§ 81 ods. 1 Trestného poriadku neprijal peňažnú záruku vo výške 5.000,- Eur.

Vo vzťahu k obvinenému B. Z. W. rozhodol tak, že ho podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku ponechal vo
väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Podľa § 79 ods. 3 Trestného
poriadku žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 03. 07. 2023 zamietol. Podľa
§ 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku neprijal ponúknutú záruku za ďalšie správanie dôveryhodnou
osobou, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijal písomný sľub obvineného a podľa § 80
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu obvineného nenahradil dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku neprijal peňažnú záruku vo výške 10.000,- Eur.

Proti tomuto uzneseniu podali obaja obvinení priamo do zápisnice o svojom výsluchu sťažnosť, ktorú
písomne odôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu. Obvinený A. Kuzma v podstate uviedol, že s
rozhodnutím samosudcu a jeho odôvodnením nesúhlasí. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia
vyplýva, že dôvodom útekovej väzby je jeho maďarské štátne občianstvo, ako aj skutočnosť, že žije

v Českej republike, a to napriek tomu, že z jeho konania ani iných okolností vôbec nevyplýva, že by
sa snažil predmetné trestné konanie mariť útekom, skrývaním sa či vyhýbaním sa jeho konečnému
vyriešeniu. Takáto obava nie je ničím podložená, práve naopak, po zastavení policajnou hliadkou sa
nesnažil ujsť, ihneď vypovedal ku skutku a uviedol všetko, čo vedel, svoje výpovede počas konania
nemení a svoje konanie nijak nebagatelizuje, s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracuje od
začiatku stíhania v maximálnej možnej miere. Jeho správanie a postoj k spáchanému skutku tak

samosudca nebral vôbec na zreteľ, hoci ide o skutočnosti, ktoré sú v jeho prospech, a na ktoré sa má v
zmysle zásad Trestného poriadku prihliadať. Podľa neho v jeho prípade je predpoklad skôr opaku, tedafakt, že sa musí postarať o rodinu v Českej republike, najmä potrebou vrátenia sa do pracovného života,
pričommáponukunaprijatiedozamestnaniaakovČeskejrepublike,takinaSlovensku,čopredpokladá,
že sa nebude skrývať ani inak vyhýbať trestnému konaniu, nakoľko musí chodiť do práce. Rovnako tak

so skrývaním sa a vyhýbaním sa trestnému konaniu sú spojené vysoké finančné rezervy, ktoré on nemá.
Navyše, čo považuje za podstatné vo vzťahu k nedôvodnosti jeho ďalšieho väzobného stíhania je, že
sa ku skutku v celom rozsahu priznal a tento úprimne ľutuje po celý čas od jeho zadržania. Nemá žiadny
motív presťahovať sa do Maďarska, nemá tam zázemie, rodinu či priateľov, ba dokonca takmer vôbec
neovláda ani maďarský jazyk, čo je u väčšiny Ukrajincov z oblasti, kde pochádza, bežné. Ďalej uviedol,

že argumentácia samosudcu ohľadom zdôvodnenia útekovej väzby iba hrozbou vysokého trestu je
nesprávna, pretože len samotná hrozba nie je postačujúca, čo je dokonca aj judikované súdnou praxou.
Je pravdou, že nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, avšak skutočnosť iného štátneho
občianstva než slovenského mu nesmie byť na ťarchu. Bez ohľadu na štátu príslušnosť, každý kto je
v podmienkach Slovenskej republiky obvinený a tiež väzobne stíhaný, disponuje rovnakými právami.
Takého odôvodnenie preto považuje za diskriminačné, nakoľko väzobný dôvod podľa §71 ods. 1 písm.

a) Trestného poriadku je v jeho prípade postavený výlučne na cudzoštátnom - maďarskom občianstve
a skutočnom pobyte v Českej republike, kde žije s družkou a spoločnou dcérkou. V oboch prípadoch
pritom ide o susedné štáty, ktoré sú zároveň oba členskými štátmi EÚ. V tejto súvislosti poukázal na
nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/09 z 25. novembra 2009 a sp. zn. III. ÚS 128/2005.
Vo vzťahu k dôvodom preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že

tento dôvod je v napadnutom uznesení rovnako postavený na dostatočne neodôvodnenom názore
samosudcu, ktorý nemá žiadnu oporu v dôkazoch zabezpečených v doterajšom konaní. Samotný fakt,
že sa prvýkrát dopustil spáchania trestného činu za účelom majetkového prospechu automaticky predsa
neznamená hrozbu, že v prípade prepustenia na slobodu bude v trestnej činnosti pokračovať. Od svojich
osemnástich rokov tvrdo a poctivo pracuje a na svoje živobytie si zarábal vždy legálnou cestou - cestou

práce. Ak by sa uvedený postup aplikoval v každom trestnom konaní, potom by všetci obvinení museli
byť obligatórne vzatí do väzby, resp. v tejto by automaticky museli zostať až do právoplatného skončenia
veci samej, bez možnosti prehodnotenia iného, menej invazívneho rozhodnutia. Z rozhodovacej praxe
všeobecných súdov aj vo vzťahu k trestnému činu prevádzačstva pritom vyplýva opak. Osoby, ktoré sa
tohto trestného činu aktuálne dopúšťajú, sú v zásade na jedno použitie, resp. sú zneužité skutočnými

organizátormi tejto trestnej činnosti, ktorí na vidinu zdanlivo legálneho a slušného zárobku cez inzeráty
na internete, lákajú vždy osoby z iných štátov než Slovenska a zneužívajú ich dôverčivosť, nevedomosť
či dostatočnú neopatrnosť a neznalosť. Práve vo vzťahu k nedostatočnej konkretizácii skutočností
odôvodňujúcich väzbu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tost/3/2010 zo dňa 17. 02.
2010. Ohľadne rozhodnutia o nenahradení väzby uviedol, že ponúknuté záruky a inštitúty nahradenia

väzby sú v jeho prípade dostatočné a sú spôsobilé nahradiť účel väzby. Namietal, že samosudca
pred rozhodnutím vôbec nevypočul dôveryhodnú osobu, preto tento nesprávny postup má za následok
arbitrárnosť rozhodnutia a je zákonným dôvodom podania sťažnosti podľa § 189 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. To isté potom platí aj vo vzťahu k odmietnutiu vykonania výsluchu jeho družky L.
L., ktorá ponúkla peňažnú kauciu vo výške 5.000,- Eur a ktorej osobné a majetkové pomery v zmysle

§ 81 ods. 2 Trestného poriadku, ako súčasť náležitého rozhodnutia o tomto návrhu, samosudca de
facto odmietol čo i len skúmať. Rovnako arbitrárne vyznieva aj rozhodnutie o možnosti nahradenia
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, kde samosudca znovu len formalisticky a bez
akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia uviedol, že ani tento inštitút by nedokázal nahradiť väzbu rovnako
ako ostatné ponúknuté záruky. Vzhľadom na uvedené je potom nutné konštatovať, že samosudca oprel

svoje závery o nevyhnutnosti potreby jeho ďalšieho väzobného stíhania - už vyše štyri mesiace od
zadržania len o všeobecné, hmlisté a nepresvedčivé tvrdenia. Záverom poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2013 z 5. júna 2013, v zmysle ktorého má väzba v trestnom konaní vždy
formu predbežného opatrenia pre realizáciu riadneho a spravodlivého procesu, a nie prevažne povahu
preventívnu, a už vôbec nie povahu satisfakčnú či dokonca represívnu ako trest. Z uvedeného vyplýva,

že rozhodnutie súdu o dôvodnosti väzobného stíhania nemôže byť interpretované ako prejudikovanie
viny obvineného. Taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tpo/3/2023 zo
dňa 01. 02. 2023, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/2020 zo dňa 02. 04. 2020 a uzavrel,
že väzba má byť výnimkou, nie pravidlom, pričom má zasahovať do osobnej slobody jednotlivca len a
výlučne zo zákonných dôvodov, pričom tieto dôvody musia byť silné. Taktiež, ak dôjde k oslabeniu alebo

k stagnácii týchto dôvodov, potom obvinený má byť prepustený z výkonu väzby alebo jeho väzba má byť
aspoň nahradená. Napokon poukázal na mimoriadne okolnosti, ktoré odôvodňujú potrebu minimálne
nahradenia väzby v jeho prípade akýmkoľvek z možných inštitútov náhrady väzby v zmysle Trestného
poriadku. Jeho družka poberá len rodičovský príspevok, pričom hrozí, že sa spolu s ich dcérou budemusieť vrátiť na Ukrajinu, kde stále prebieha ozbrojený vojenský konflikt. On a jeho dcéra sú občanmi
Maďarska, družka je občiankou Ukrajiny, a bez jeho osobnej prítomnosti nechcú jeho dcére vystaviť
cestovný pas, preto družka s dcérou ani nemôžu odcestovať na Ukrajinu za rodinou, preto hrozí, že

ostanú na ulici. Družka si už musela zobrať úver od nebankovej spoločnosti, pretože nemá finančné
prostriedkynaživobytie,apokiaľsaončonajskôrnevrátikrodine,hroziaimfatálnenásledky.Nazáklade
uvedeného preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu,
alternatívne navrhol, aby bola väzba nahradená všetkými inštitútmi nahradenia väzby, ktoré navrhoval,
za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v rámci probačného dohľadu, ako zákaz

vycestovania do zahraničia s výnimkou Českej republiky, zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu, povinnosť
dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi, povinnosť bezodkladne nastúpiť do zamestnania
a zákaz viesť motorové vozidlo s povinnosťou odovzdať vodičský preukaz, a to za súčasnej kontroly
technickými prostriedkami.

V podstate rovnakými skutočnosťami odôvodnil svoju sťažnosť proti napadnutému uzneseniu aj

obvinený B. Z. Gribovszkij, s tým rozdielom, že on má maďarské aj ukrajinské občianstvo. Tiež uviedol,
že čo sa týka hrozby vysokého trestu, tak z aktuálnej rozhodovacej praxe niektorých súdov vyplýva,
že za rovnaké trestné činy súdy ukladajú aj podmienečné tresty odňatia slobody, ale bol uložený aj
trest nepodmienečný, avšak vo výmere 2 rokov. Ďalej uviedol, že jeho väzobné stíhanie je od počiatku
nedôvodné, a to práve aj z dôvodu absencie materiálnych podmienok väzby, nakoľko od vznesenia

obvinenia vyšetrovací spis neobsahuje také relevantné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé osvedčiť dôvodné
podozrenie, že predmetný skutok spáchal on. Naopak, doteraz vykonanými dôkazmi toto podozrenie
výrazne zoslabilo. Pokiaľ ide o dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, tak v čase zadržania bol legálne zamestnaný v spoločnosti IAC Group s.r.o., preto nesúhlasí
s odôvodnením napadnutého uznesenia, že svojim konaním si chcel zabezpečiť finančné prostriedky a

zvýšiť si životnú úroveň. Takýto záver sa nezakladá na pravde a ani nevyplýva z doteraz zabezpečených
dôkazov, ako to prezentuje samosudca v uznesení. Práve naopak, po celý čas tvrdí, že nešiel pomôcť
A. C. s páchaním trestnej činnosti, absolútne nevedel, že pôjde o nelegálnu činnosť a že bude zapletený
do siete nelegálnej migrácie. Bolo preukázané, že nedostal, a ani mu neboli sľúbené žiadne finančné
prostriedky. Okrem iného to potvrdzuje aj sám spoluobvinený A. C.. V tejto súvislosti poukázal na

to, že v roku 2022 mu tragicky zahynul 12 ročný syn, a v tom čase mu veľmi pomohol obvinený A.
C., preto sa mu cítil byť zaviazaný, a keď ho ten požiadal o pomoc, ani sa ho poriadne nepýtal na
podrobnosti, a až keď mu do auta nastúpili cudzí ľudia, ktorí sa medzi sebou rozprávali neznámou rečou,
spozornel a chcel zavolať C., avšak už ich stihla zadržať policajná hliadka. V ďalšej časti sťažnosti
zopakoval argumentáciu spoluobvineného C. vo vzťahu k nenahradeniu väzby ponúknutými inštitútmi

a poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu, ako aj Európskeho súdu
pre ľudské práva. V závere poukázal na mimoriadne okolnosti, keď jeho manželka, s ktorou žije v
spoločnej domácnosti aj s ich už jediným synom, je na pokraji finančných možností a následky jeho
väzobného stíhania sú pre ňu doslova likvidačné. Od posledného rozhodovania o väzbe sa rodinná
situácia značne zhoršila, manželka sa musela vysťahovať z domu v ktorom žili, pričom ich už jediného

syna musela odviesť k jej rodine na Ukrajinu. Aktuálne sa vrátila späť do Českej republiky, kde stále
pracuje a momentálne hľadá čo najlacnejšie ubytovanie v okolí Plzne-O., kde pracuje a kde je aj
pochovaný ich starší syn. Situácia je tak vážna, že súčasne je nútená prespávať u kamarátky, preto
každý deň strávený vo väzbe je čím ďalej tým viac likvidačný pre jeho rodinu. Na základe uvedeného
pretonavrhol,abykrajskýsúdzrušilnapadnutéuznesenieaprepustilhozväzbynaslobodu,alternatívne

navrhol, aby bola väzba nahradená všetkými inštitútmi nahradenia väzby, ktoré navrhoval, za súčasného
uloženia primeraných povinností a obmedzení v rámci probačného dohľadu, ako zákaz vycestovania
do zahraničia s výnimkou Českej republiky, zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu, povinnosť dostaviť
sa k probačnému a mediačnému úradníkovi, povinnosť bezodkladne nastúpiť do zamestnania a zákaz
viesť motorové vozidlo s povinnosťou odovzdať vodičský preukaz, a to za súčasnej kontroly technickými

prostriedkami.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako nadriadený orgán, skúmal, či boli sťažnosti obvinených podané včas,
či boli podané oprávnenou osobou, a či nedošlo k späťvzatiu sťažnosti alebo k vzdaniu sa práva podať
sťažnosť.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.Postupompodľavyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniaapopreskúmanítrestnéhospisukrajskýsúd
dospel k záveru, že sťažnosti boli podané včas, oprávnenými osobami, avšak nie sú dôvodné, pretože

boli splnené všetky formálne a materiálne podmienky ďalšieho trvania väzby.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a celého spisového materiálu zistil, že obvinení boli
vzatí do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0Tp/22/2023
zo dňa 02. 03. 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Tpo/13/2023 zo

dňa 23. 03. 2023, a to z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku, pričom
lehota väzby začala plynúť dňa 28. 02. 2023 o 10:40 h a vykonáva sa v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica.
Naposledy bolo o väzbe oboch obvinených rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 4Tpo/35/2023 zo dňa 29. 06. 2023, kedy boli zamietnuté sťažnosti obvinených proti uzneseniu
okresného súdu, ktorý nevyhovel ich žiadostiam o prepustenie z väzby na slobodu.

Súd po preskúmaní spisového materiálu ohľadne dôvodov väzby dospel k záveru, že tieto naďalej trvajú.
Túto skutočnosť má súd preukázanú predovšetkým tým, že dôkazná situácia sa od vzatia obvinených
do väzby, najmä však od posledného rozhodnutia o väzbe nezmenila, a doterajšie zistenia trestného
konania nasvedčujú tomu, že skutok, ktorý sa stal, a ktorý je obvineným kladený za vinu, bol spáchaný,
pričom doposiaľ zabezpečené a vykonané dôkazy nasvedčujú existencii podozrenia, že skutok uvedený

v obžalobe spáchali práve obvinení.

Preto aj krajský súd dospel k záveru, že od vzatia obvinených do väzby a od posledného rozhodnutia
o väzbe obvinených sa nezmenila ani situácia týkajúca sa samotného zákonom predpokladaného
dôvodu útekovej a preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku.

Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia okresným súdom, preto naň v
podrobnostiach odkazuje, a pre úplnosť len považuje za potrebné zhrnúť, že obaja obvinení sú cudzími
štátnymi príslušníkmi (obvinený C. má maďarské občianstvo a obvinený W. má maďarské a ukrajinské
občianstvo), pričom sa zdržiavajú so svojimi rodinami na území Českej republiky, na Slovensku nemajú
evidovaný ani trvalý, ani prechodný pobyt, hoci predložili súdu potvrdenie preukazujúce, na akej adrese

na Slovensku by sa v prípade prepustenia z väzby na slobodu zdržiavali. V prípade ich prepustenia z
väzby na slobodu tak hrozí dôvodná obava, že opustia územie Slovenskej republiky, vrátia sa za svojimi
rodinami, prípadne sa budú zdržiavať na neznámom mieste, či už na území Maďarska alebo Ukrajiny,
aby sa vyhli trestnému stíhaniu, prípadne trestu, keďže v prípade uznania viny im hrozí trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov až 10 rokov, čo je možné považovať za vysoký trest.

Vo vzťahu k dôvodom preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku krajský súd
navyše poznamenáva, že napriek tvrdeniam obvinených, že v čase spáchania trestného činu boli obaja
riadne zamestnaní a mali trvalý príjem, nezabránilo im to v spáchaní trestnej činnosti, z ktorej sú
dôvodne podozriví. Ani legálny príjem, ani obava o svoju rodinu im teda nezabránili v páchaní trestnej

činnosti, ktorú vzhľadom na jej charakter možno považovať za závažnú. Toto všetko sú potom konkrétne
skutočnosti, z ktorých aj naďalej, v štádiu trestného konania po podaní obžaloby, plynie dôvodná obava,
že v prípade prepustenia obvinených z väzby na slobodu by ušli alebo sa skrývali, aby sa tak vyhli
trestnému stíhaniu alebo trestu, a že by pokračovali v trestnej činnosti, čím sú aj naďalej dané dôvody
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku.

Väzba predstavuje procesné opatrenie, ktoré závažným spôsobom zasahuje do osobnej slobody
obvineného, a ktorého účelom je dočasne zaistiť obvineného pre potreby trestného konania, aby toto
nebolo zmarené v prípade, že by bol obvinený ponechaný na slobode, aby sa mu zabránilo pokračovať
v trestnej činnosti, a v neposlednom rade chrániť spoločnosť pred protiprávnym konaním páchateľov

trestných činov. V prípade rozhodovania o väzbe je potrebné prihliadať na zásadu primeranosti a
zdržanlivosti, to znamená využiť také prostriedky upravené Trestným poriadkom, ktoré budú najlepšie
viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, a zároveň nebudú neprimerane zasahovať do základných
práv obvineného. Väzba nie je trestom, ale len procesným opatrením, ani nemá sankčnú povahu,
a súd je povinný v každom období trestného stíhania skúmať, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa

zmenili.Vprejednávanomprípadevšakanikrajskýsúdnezistilžiadneskutočnosti,ktorébyodôvodňovali
prepustenie obvinených z väzby na slobodu, a väzba je v tomto prípade primeraným procesným
opatrením. Správne preto okresný súd dospel k záveru, že dôvody útekovej a preventívnej väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku v prípade oboch obvinených stále trvajú.Krajský súd sa taktiež zaoberal možným nahradením väzby inštitútmi uvedenými v § 80 a § 81 Trestného
poriadku (teda prevzatím záruky, písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka a

peňažnou zárukou), pričom dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, teda že väzbu obvinených
nie je možné týmito inštitútmi nahradiť, pretože sú vzhľadom na okolnosti prípadu (zločin s trestnou
sadzbou trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov až 10 rokov), osoby obvinených (cudzích štátnych
príslušníkov), nepostačujúce na dosiahnutie účelu väzby.

Ustálená súdna prax a judikatúra je jednotná v tom, že väzba je zákonná a opodstatnená iba vtedy,
ak sú na použitie tohto zabezpečovacieho inštitútu kumulatívne splnené tak materiálne podmienky (t.j.
skutkové okolnosti vzatia do väzby uvedené v § 71 ods. 1 Trestného poriadku a existencia niektorého z
väzobných dôvodov taxatívne uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku), ako i formálne
podmienky (t.j. vznesenie obvinenia vrátane jeho oznámenia obvinenému a včasné podanie návrhu na
vzatie obvineného do väzby).

Oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu a doteraz zabezpečenými dôkazmi možno
konštatovať, že trestné konanie bolo doteraz vedené zákonným spôsobom, jednotlivé dôkazy boli
zabezpečované a procesné úkony vykonávané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku a sú riadne použiteľné pre účely tohto trestného konania. V rámci doteraz vedeného trestného

konania neboli zistené žiadne procesné vady vedeného trestného konania, ktoré by bránili súdu v
ponechaní obvinených vo väzbe. Krajský súd napokon konštatuje, že aj doterajšia dĺžka trvania väzby
zodpovedá zákonným ustanoveniam § 76 Trestného poriadku.

Záverom krajský súd vo vzťahu ku sťažnostným námietkam obvinených len konštatuje, že v tomto

štádiu trestného stíhania, pri rozhodovaní o väzbe obvinených po podaní obžaloby, postačuje dôvodné
podozrenie, že skutok uvedený v obžalobe spáchali obvinení, a že sú tu dané dôvody väzby v zmysle
§ 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Napadnuté uznesenie okresného súdu je tak s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zákonné. Rozhodnutie o väzbe totiž nie je rozhodnutím o vine
či nevine obvinených. Súd sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie viny obvinených,

obhajoby obvinených alebo dôkazov spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Súd
pri rozhodovaní o väzbe skúma predovšetkým to, či sú splnené materiálne a formálne podmienky
rozhodnutia o väzbe. Taktiež obhajoba a následne skutočnosti týkajúce sa výroku o vine, resp.
prípadného výroku o treste budú predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto senát krajského súdu po zohľadnení všetkých
okolností prípadu sťažnosti oboch obvinených v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako
nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.