Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 23, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12Cpr/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122234440
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6122234440.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: Alza. cz a.s., so sídlom

Jankovcova 53, Praha, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou slc partners s.r.o.,
IČO: 47 246 634, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C., o zaplatenie 1.318,67 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2022 proti žalovanému domáhal zaplatenia 1.318,67
eur titulom náhrady škody spôsobenej v pracovnom pomere.

2.Žalobuvpodstatnomzdôvodniltým,žedňa18.2.20015uzavrelžalobcaakozamestnávateľažalovaný
ako zamestnanec pracovnú zmluvu na pozícii Obchodný/reklamačný technik. V rámci pracovného
pomeru spôsobil žalovaný žalobcovi škodu, ktorú písomne uznal dňa 27.4.2016 a zaviazal sa ju uhradiť
najneskôr do 6.5.2016. Žalovaný však do dnešného dňa neuhradil ním uznanú pohľadávku žalobcu.

3. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk na adresu jeho pobytu evidovaného

v Registri obyvateľov, ani lustráciou zistiť iný jeho skutočný pobyt, preto súd doručoval žalobu
žalovanému podľa § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom k doručeniu
žaloby týmto postupom došlo dňom 22.12.2022. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal
pasívny.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili sporové strany. Právny zástupca
žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neprítomnosť na pojednávaní, nepožiadal o jeho odročenie

z dôležitého dôvodu. Žalovaný, ktorý bol predvolaný cestou Mestského úradu v Rožňave, pričom si
predvolanie neprevzal v odbernej lehote, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. Súd tak pojednával v neprítomnosti sporových strán a právneho zástupcu žalobcu
v súlade s § 180 CSP.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, predbežne
právne posúdil nárok žalobcu, pričom dospel k záveru, že písomné uznanie dlhu zo dňa 27.4.2016 je

neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko neobsahuje uvedenie dôvodu
uznania dlhu žalovaným. Súd zároveň písomne dňa 24.3.2023 vyzval žalobcu, aby doplnil skutkové
tvrdenia v žalobe v súlade s § 150 ods. 1, 2 CSP a vytýčil nový termín pojednávania. Predmetnú výzvu
prevzal právny zástupca žalobcu dňa 27.3.2023, pričom na ňu nereagoval.6. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 18.2.2015 mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a žalovaným ako zamestnancom vznikol v tento deň pracovný pomer. Žalovaný pracoval na pracovnej

pozícii Obchodník/ reklamačný technik s miestom výkonu práce Praha.

7. Z uznania záväzku (uznání dluhu) zo dňa 27.4.2016 vyplynulo, že v tejto listine písomne prehlásil,
že svoj dlh uznáva čo do výšky a dôvodu a zaviazal sa uhradiť dlh vo výške 32.041 Kč (1.318,67 eur)
najneskôr k dátumu 6.5.2016. Predmetnú listinu podpísal žalovaný.

8. Súd predmetný spor právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú

mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
a 185.

12. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

13. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí

pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza
k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne
plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v

čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval,
alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznať možno aj premlčaný
dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak
došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania,
môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval.

14. Preskúmaním listiny označenej „uznání závazku- uznání dluhu zo dňa 27.4.2016 súd dospel
k záveru, že uvedený právny úkon neobsahuje dôvod (kauzu) vzniku pohľadávky žalobcu, teda
náležitosť vyžadovanú samotným Občianskym zákonník, preto je tento právny úkon neplatný podľa §
39 Občianskeho zákonníka.

15. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej
povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom
v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 569.).

16. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť
alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.

17. Bolo teda na žalobcovi, aby v pravdivo a úplne uviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. V danom prípade žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný mu ako zamestnanec
spôsobil škodu v rámci pracovného pomeru. Zákonník práce rozdeľuje zákonné ustanovenia ohľadomproblematiky zodpovednosti zamestnanca za škodu tak, že upravuje: a) všeobecnú zodpovednosť
zamestnanca za škodu (§ 179 ods. 1 ZP), b) zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú
porušením oznamovacej povinnosti (§ 178 ods. 2 prvá veta ZP), c) zodpovednosť zamestnanca za

škodu spôsobenú porušením zakročovacej povinnosti (§ 178 ods. 2 druhá veta ZP), d) zodpovednosť
zamestnanca za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 179 ods. 2 ZP),
e) zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktorý je zamestnanec povinný
vyúčtovať (§ 182 - § 184 ZP), f) zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov (§ 185
ZP). Osobitné druhy zodpovednosti zamestnanca za škodu sú špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu

k úprave všeobecnej zodpovednosti, preto majú prednosť.

18. Zo žaloby však nevyplýva, o akú škodu sa jedná, či ide o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca
za škodu, v prípade ktorej ťaží žalobcu ako zamestnávateľa jednak bremeno tvrdenie, ako aj dôkazné
bremeno preukázať všetky predpoklady na vznik nároku zo zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť
splnené kumulatívne, a to:

a)protiprávne konanie zamestnanca spočívajúce v porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,
b)vznik škody,
c)príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
d)zavinenie zamestnanca,

alebo ide o osobitný typ zodpovednosti zamestnanca za škodu.

19. Žalobca však v konaní ani len netvrdil (a nevyplýva to ani zo žaloby), porušením akých pracovných
úloh (resp. v bezprostrednej súvislosti s ich plnením) žalovaný spôsobil škodu, ďalej že škoda vznikla
v príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh, rovnako netvrdil, že žalovaný zavinil škodu.

20. Z tohto dôvodu súd preto nemohol ani aplikovať ust. § 151 ods. 1 2 CSP, podľa ktorého skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (odsek 1). Ak strana
poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2). Všeobecný súd nemôže

vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak
žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový
význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti
a procesné bremená). V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
246/2019-14 zo dňa 11. júna 2019.

21. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nebol
riadne tvrdený ani preukázaný, preto súdu neostávalo iné, než žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 rozhodol
tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, by patril nárok na náhradu trov konania, nakoľko
mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice

v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.