Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010899
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3122010899.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaJaníkaasudcovJUDr.Milana
Straku a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale
bytom C. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na
neverejnom zasadnutí dňa 13.07.2023 prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 13. marca 2023, sp. zn. 37Pp/251/2022 a takto

r o z h o d o l :

I.Podľa§194ods.1písm.a)Trestnéhoporiadku zrušuje sa napadnutéuznesenievcelomrozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona sa návrh
odsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.03.2023, sp. zn. 37Pp/251/2022, bolo rozhodnuté

nasledovne:

„I. Podľa § 66 odsek 1 písmeno b), odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 415 odsek 1 Trestného
poriadku sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/81/2013 v spojení s uznesením
Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/81/2013 zo dňa 25.01.2017 a z výkonu trestu odňatia slobody

uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/126/2017 zo dňa 23.10.2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/93/2018 zo dňa 10.01.2019.

II. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona určuje odsúdenému skúšobnú dobu 7 (sedem) rokov
a súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným 3 (tri) roky a zároveň odsúdenému ukladá v čase
probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:

- podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok,

- podľa § 51 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona zákaz vstupu do krčiem, barov, pubov, výčapov
a inak označených zariadení určených prevažne na predaj a konzumáciu alkoholických nápojov,

- podľa § 51 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona zákaz vstupu do rodinného domu číslo 230 v obci
Blatnica,
- podľa § 51 odsek 4 písmeno i) Trestného zákona príkaz podrobiť sa liečeniu závislostí od návykových
látok,
- podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.“

- podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie.“Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote prokurátor
písomne sťažnosť.

Prokurátor podanú sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia poukázal na obsah
výrokovej časti napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:

„Dôvodom podania sťažnosti je predpoklad, že u odsúdeného A. B. v zmysle § 66 odsek 1 Trestného

zákona nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej
požiadavke vedenia riadneho života v budúcnosti.

Predovšetkým je potrebné poukázať na obsah a závery hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, v ktorom sa konštatuje, že odsúdený A. B. len čiastočne
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu nepodmienečného trestu

odňatia slobody, z ktorého dôvodu ho ústav neodporúča podmienečne prepustiť. U menovaného
odsúdeného existuje riziko sociálneho zlyhania, a to z dôvodu jeho trestnej minulosti, vysokého rizika
recidívy a z dôvodu nedostatkov v oblasti edukácie, a v schopnosti plniť si povinnosti, čo preukázal vo
svojom živote na slobode ako aj vo výkone trestu, kde si opakovane svoje povinnosti neplnil.

Odsúdený A. B. bol v minulosti 6x súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody je tretíkrát. Ani jeho
opakované odsúdenia a pobyt vo väzení však na jeho správaní nezaznamenali žiaduci vplyv, neviedli
u neho k náprave a polepšeniu v smere vedenia života riadneho občana. Uvedená recidíva odsúdeného
A. B. nepochybne svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno reálne očakávať, že by v budúcnosti viedol
riadny život, preto je potrebné, aby uložený trest vykonal v uloženom rozsahu.

Páchanie trestnej činnosti vzhľadom na vyššie uvedené nie je u odsúdeného A. B. iba ojedinelým
jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale zjavne v jeho prípade možno vypozorovať
jednoznačné sklony k jej páchaniu. Pokiaľ je odsúdený už opakovane súdne trestaný a opakovane sa
nachádzavovýkonetrestuodňatiaslobodybeznáslednejnápravy,jemožnovyvodiť,žepredchádzajúce

tresty u neho neviedli k náprave.

Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za
vzornéplneniesipracovnýchpovinnostípočasvýkonutrestuodňatiaslobodyautomatickyprepustenýna
slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom, teda po uplynutí zákonom ustanovenej

doby výkonu trestu odňatia slobody, a to bez prihliadnutia k účelu trestu. K tomuto dodávam, že
odsúdený A. B. sa aj počas výkonu trestu nesprával vhodne, kde ústav konštatuje, že jeho správanie
nebolo vždy na požadovanej úrovni, neplnil si svoje povinnosti a pokyny, nedodržiaval zásady slušného
správaniaavystupovania,adokoncasadostaldofyzickéhokonfliktusospoluväzňom.Ktrestnejčinnosti
má odsúdený A. B. iba čiastočne kritický postoj a vinu hádže na iných a nie na seba. Ústav ďalej

konštatuje, že odsúdený sa nepravidelne zúčastňuje aktivít na protidrogovú osvetu, rozvíjanie právneho
a spoločenského vedomia a kultúrno-osvetovej činnosti, ktorá mu má pomôcť k pochopeniu situácie
a zaradeniu sa do riadneho života. Z tohto možno usúdiť, že odsúdený nemá záujem sa napraviť
a rozvíjať sa v tejto oblasti.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel
trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život
a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom k predchádzajúcej
kriminálnej minulosti odsúdeného A. B. a ústavom prezumované stredné rizikové faktory jeho sociálneho
zlyhania nie je možné očakávať.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že u odsúdeného A. B. vykonávaný
trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho
odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu u menovaného
odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Rozhodnutie okresného súdu o jeho podmienečnom

prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia na slobodu za súčasného uloženia skúšobnej
doby s probačným dohľadom, s odkazom na uložené zákazy a príkazy uvedené v ustanovení § 51 odsek
3 písmená b), d), resp. § 51 odsek 4 písmená i), j), k) Trestného zákona, nemožno vyhodnotiť ako vecne
správne.Z vyššie uvedených dôvodov by v prípade odsúdeného A. B. naopak mala do popredia vystúpiť
represívna zložka trestu a zabezpečiť u neho ďalší výkon uloženého trestu odňatia slobody, a ktorý by

mal byť v tomto prípade uplatnený v celom jeho rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň podľa § 66
odsek 1, odsek 2 a § 67 odsek 1 Trestného zákona návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie

ako nedôvodný zamietol.“

K sťažnosti prokurátora sa do rozhodovania krajského súdu o nej odsúdený nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí 13.07.2023 podľa § 192 ods.
1 písm. a), b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého

uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k
záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie

napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Pokiaľ ide o vecnú stránku posudzovania splnenia zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke
trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd,
ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť

podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej
miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možnépri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného
činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca
pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu

súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby
odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za
potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná

zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej
vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu
trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v prejednávanej veci už došlo k meritórnemu
rozhodnutiu vo veci uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Pp/251/2022 zo dňa 22.08.2022,

ktorým bolo rozhodnuté o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Uvedené rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/110/2022 zo dňa
16.11.2022 zrušené a okresnému súdu bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresnému
súdu bolo vytknuté, že si nezadovážil všetky podklady nevyhnutné k riadnemu objasneniu splnenia
zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie (spisové materiály týkajúce sa trestov, ktoré

vykonáva, podmienečného prepustenia, ako aj doplnené hodnotenie ústavu z hľadiska časovej
chronológie), a to že sa riadne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými z hľadiska
všestranného zhodnotenia osobnosti (vysporiadanie sa s recidívou odsúdeného či posúdenie kritickosti
postoja odsúdeného k trestnej činnosti).

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že
okresný súd dospel k záveru, že odsúdený vykonal zákonom požadovanú pomernú časť z výmery
uložených trestov odňatia slobody a počas doterajšieho výkonu trestu plnením svojich povinností a
svojím správaním preukázal polepšenie a po vyhodnotení okresným súdom uvedených skutočností v

napadnutom uznesení je tak daná dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život.

Okresný súd odôvodnil svoj právny záver o preukázaní polepšenia odsúdeného len tým, že odsúdený
preukázal schopnosť viesť „riadny život v podmienkach výkonu trestu“. Krajský súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné uviesť, že k vyvodeniu odôvodneného záveru o preukázaní polepšenia v zmysle

§ 66 ods. 1 Tr. zák. nestačí len samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným
v podmienkach výkonu testu, teda preukázanie „schopnosti viesť riadny život v podmienkach výkonu
trestu“ bez toho, aby takéto správanie sa odsúdeného a plnenie povinností svedčilo o tom, že počas
výkonu trestu došlo u odsúdeného k eliminácii tých osobnostných čŕt, ktoré viedli k odbrzdeniu zábran
u odsúdeného porušovať záujmy, chránené Trestným zákonom.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, podľa ktorého záver okresného súdu o preukázaní
polepšenia u odsúdeného, odôvodnený len tým, že odsúdený preukázal schopnosť viesť „riadny život
v podmienkach výkonu trestu“, nie je založený na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného a
zmien jeho osobnosti, ku ktorým malo dôjsť pôsobením doterajšieho výkonu trestu.

V súvislosti so záverom okresného súdu o preukázaní polepšenia zostalo bez povšimnutia vyhodnotenie
zistených nedostatkov odsúdeného počas súčasného výkonu trestu odňatia slobody. Podľa hodnotenia
ústavu na výkon trestu sa odsúdený dopúšťal porušovania viacerých elementárnych povinností
vyplývajúcich z ústavného poriadku, ako aj nedostatkov v správaní sa vo vzťahu s ostatnými odsúdenými

a s príslušníkmi ZVJS. Rovnako aj pracovné zaradenie vo výkone trestu u odsúdeného vykazovalo
nedostatky v jeho pracovných výkonoch. Postoj odsúdeného k trestnej činnosti je podľa hodnotenia
ústavu čiastočne kritický, pričom tento vyhodnotil z údajov vyplývajúcich z pedagogických dokumentácii
ústavu. Odsúdený formálne svoje skutky ľutuje s tendenciou presúvať podiel viny na požitie alkoholu,
ale aj na provokáciu zo strany otca. Napokon aj zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatria

vyplýva,žeuodsúdenéhobolazistenáporuchaosobnosti,uktorejvsprávanívystupujúdopoprediataké
rysy osobnosti ako impulzivita, nezdržanlivosť, výrazný egoizmus a egocentrizmus a nezodpovednosť
vočisebaaokoliu.Hociuodsúdenéhoneboldiagnostikovanýsyndrómzávislostiodalkoholu,boliuneho
zistené osobnostné abnormity, ktoré sú prehlbované a zvýrazňované práve požívaním alkoholu, či inýchnávykových látok. Pritom aj podľa hodnotenia ústavu u odsúdeného môžu byť jeho vôľové vlastnosti a
rezervy na úrovni právneho a morálneho vedomia rizikovým faktorom.

Okresný súd ďalej nedostatočne vyhodnotil, že odsúdený je vo výkone trestu už po 4.krát. V registri
trestov má evidovaných celovo 6 záznamov, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, pričom v minulosti
bol už 2-krát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Tresty odňatia slobody,
pre ktoré obžalovaný aktuálne žiada o ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, boli obžalovanému uložené za trestnú činnosť spáchanú v skúšobnej dobe predchádzajúceho

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, resp. podmienečného odsúdenia. Podľa
názoru krajského súdu uvedené skutočnosti svedčia o tom, že odsúdený si nevzal ponaučenie z
predchádzajúcich výkonov trestov a nemožno preto dospieť k záveru, že u odsúdeného došlo k
naplneniu výchovného účelu trestu odňatia slobody. Uvedenému záveru svedčia aj informácie z obsahu
hodnotenia ústavu na výkon trestu o jeho nie vždy riadnom správaní počas výkonu trestu aj napriek
skúsenostiam obžalovaného s výkonom trestu z minulosti. Podľa názoru krajského súdu je náprava

u odsúdeného podstatne sťažená s poukazom na osobu odsúdeného, u ktorej sa prejavujú sklony
k páchaniu trestnej činnosti.

Z uvedených dôvodov záver okresného súdu o polepšení odsúdeného a odstránení príčin jeho
úmyselnej recidívy podľa krajského súdu nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V tejto

súvislosti okresný súd nekriticky prihliadal len na okolnosti v prospech odsúdeného, keď súčasne
nedôvodne nielenže bagatelizoval zistené skutočnosti (negatíva odsúdeného) v jeho neprospech, ale
tieto zistené skutočnosti ani nehodnotil z pohľadu zvýšeného riziko zlyhania u odsúdeného vzhľadom na
jeho kriminálnu minulosť a skutočnosť, že si tresty vykonáva v ústave so stredným stupňom stráženia.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá
zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám vo veci rozhodnúť.

Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania dávajú podklad
na posúdenie otázok, rozhodných pre správne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného.

Hoci správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v poslednej dobe nevykazuje nedostatky,
nemožno však opomenúť, že napriek predchádzajúcim skúsenostiam s výkonom trestu odňatia slobody

je u obžalovaného zrejmé porušovanie ústavného poriadku počas aktuálne vykonávaného trestu odňatia
slobody. V neprospech odsúdeného svedčí aj poznatok, že ani predchádzajúce odsúdenia, vrátane
opakovaných výkonov nepodmienečných trestov odňatia slobody či jeho podmienečných prepustení,
neviedli odsúdeného k vedeniu riadneho života. V neposlednom rade v neprospech odsúdeného
vyznievajú aj zistenia znalcov o jeho osobnosti a jeho kriminálna minulosť svedčiaca o sklonoch k

recidíve.

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že odsúdený vo výkone trestu nepreukázal
polepšenie, pričom ani vzhľadom na jeho doterajší spôsob života pred nástupom výkonu trestov
nemožno očakávať vedenie riadneho života odsúdeným po prípadnom podmienečnom prepustení.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú splnene
materiálne podmienky v zmysle § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.