Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/226/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208877
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1320208877.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem, v spore žalobcu: Družstvo

DIPLOMATIC Group, Novonosická 3, Púchov, IČO: 50 926 934, proti žalovanému: Business Legal
s.r.o., Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 352 566, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, o neplatnosť
kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške týchto trov

žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07. 10. 2020 sa žalobca (označený ako žalobca v 1.
rade) a žalobca v 2. rade (R. J., nar. XX.XX.XXXX, J. XX/X, T.) domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým súd obnoví vlastníctvo k nehnuteľnostiam existujúcim na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Senec, odbor katastrálny, vydanom pre okres Senec, obec F. C., katastrálne územie F. R.
H. C. pred zápisom R.-XXXX/XX, ktorý bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy dňa 01.07.2016.
Zároveň sa domáhali náhrady trov konania. Doplnením žaloby doručeným súdu dňa 02.12.2020 sa

žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že kúpna zmluva zo dňa 01.07.2016
medzi obchodnými spoločnosťami Diplomatic Slovakia, s.r.o. a Business Legal, s.r.o., predmetom
ktorej je predaj nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, odbor
katastrálny, vydanom pre okres Senec, obec F. C., katastrálne územie F. R. H. C.: pozemok, parcela
KN-C č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 2000 m2, podiel 1/1 a pozemok parcela KN-C, č.
XXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 2000 m2, podiel 1/1, je neplatná.

2. Žalobcovia v 1. a 2. rade svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že predseda žalobcu v 1. rade,
fyzická osoba R. J. ako žalobca v 2. rade bol v minulosti jediným spoločníkom a konateľom právneho
predchodcu a predávajúceho z kúpnej zmluvy spoločnosti Diplomatic Slovakia, s.r.o. (v súčasnosti
Dingzone, s.r.o.), Bitúnková 13, Nové Zámky, IČO: 46 165 967, je predsedom Družstva Diplomatic
Group a konateľ a jediný spoločník obchodnej spoločnosti Diplomatic, s.r.o. Jeho právny záujem je
daný majetkovým substrátom, ktorý Združenie a predávajúci sa podľa textu kúpnej zmluvy (čl. VII
bod 3) dohodli, že po povolení vkladu (R.-XXXX/XX) vlastníckeho práva v prospech predávajúceho,

resp. akéhokoľvek ďalšieho nadobúdateľa predmetu kúpy (nehnuteľnosti) zabezpečí združenie na svoje
náklady geodetické zameranie nehnuteľností a zamieňaných nehnuteľností, a to najneskôr do 31. 08.
2016 vrátane dodania návrhu na záznam príslušnému Okresnému úradu, odbor katastrálny, pričom
na nehnuteľnosti na základe takéhoto geometrického plánu vznikne z nehnuteľností a zamieňanýchnehnuteľností niekoľko novovytvorených pozemkov s pridelenými príslušnými parcelnými číslami v
zmysle priloženej dokumentácie pre územné rozhodnutie s názvom „Súbor rekreačných domov pri
Malom Dunaji v katastri obce Nová Dedinka“ vyhotovenej spracovateľom NEOFUN, s.r.o. Gessayova

3, Bratislava. Budúcu zámennú zmluvu sa združenie a predávajúci zaviazali uzavrieť najneskôr do
30. 09. 2016. Tento záväzok predávajúceho (prevod-zámena novovytvorených pozemkov) mal podľa
čl. VII bod 4 prejsť na žalovaného a zároveň na základe budúcej zámennej zmluvy dôjsť k prevodu
práv vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k zameneným nehnuteľnostiam tak, že kupujúci sa stane
výlučným vlastníkom nasledovných novovytvorených pozemkov označených ako pozemok č. 01 o

predpokladanej výmere 532 m2, pozemok č. 02 o predpokladanej výmere 556 m2, pozemok č. 03
o predpokladanej výmere 637 m2, pozemok č. 04 o predpokladanej výmere 563 m2, pozemok č.
05 o predpokladanej výmere 561 m2, pozemok č. 06 o predpokladanej výmere 555 m2 a pozemok
č. 07 o predpokladanej výmere 554 m2. Združenie a predávajúci sa mali zároveň dohodnú na
vzájomnom finančnom vyrovnaní po zámene nehnuteľností a zamieňaných nehnuteľností podľa budúcej
zámennej zmluvy, a to 50,- eur/m2 bez DPH v prospech predávajúceho, ak nastane tá skutočnosť,

že dôjde po zámene nehnuteľností a zamieňaných nehnuteľností k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k novovytvoreným pozemkom, ktorých spoločná výmera bude menšia ako 2000 m2. Ak dôjde k
nadobudnutiu vlastníckeho práva predávajúceho k novovytvoreným pozemkom, ktorých spoločná
výmera bude väčšia ako 2000 m2, tak sa predávajúci zaväzuje k finančnému vyrovnaniu v prospech
združenia (čl. VII bod 5 kúpnej zmluvy). K finančnej kompenzácii medzi predávajúcim a združením

nikdy nedošlo. Podľa výpisu z listu vlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemkom evidovaným na ĽV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, odbor katastrálny, vydanom pre okres Senec, obec F. C.,
katastrálne územie F. R. H. C., konkrétne pozemok, parcela KN-C č. XXX/XX, druh pozemku orná
pôda, o výmere 583 m2, podiel 1/1 a pozemok parcela KN-C, č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda, o
výmere 555 m2, podiel 1/1, došlo k uzavretiu zámennej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena

evidovanej správou katastra Okresného úradu Senec pod R.-XXXX/XX dňa 11. 01. 2016, teda takmer
sedem mesiacov pred uzatvorením kúpnej zmluvy. O existencii tejto zámennej zmluvy a ojej zapísaní
na list vlastníctva ĽV XXXX, ako aj o právnych účinkoch tejto zmluvy bol právny zástupca spoločnosti
Diplomatic Slovakia, s.r.o. Mgr. P. informovaný z relevantných listín poskytnutých predávajúcim, ako aj
zo samotného osobného poznania veci ako právneho zástupcu. Žalobca v 1. rade ani žalobca v 2. rade

ani Diplomatic Slovakia, s.r.o. takúto zmluvu nevlastnia, lebo právny zástupca im ju napriek výzvam
doteraz nepredložil. Mgr. P. osobne v rokoch 2016 a 2017 zastupoval spoločnosť Diplomatic Slovakia,
s.r.o. dlhšiu dobu a vo viacerých právnych úkonoch, taktiež v prospech rôznych spoločností, v ktorých
ako štatutárny orgán pôsobil R. J..

3. Na pojednávaní súdu dňa 27. 02. 2023 právny zástupca žalobcu v 2. rade uviedol, že ako nový právny
zástupca žalobcu v 2. rade po porade s klientom a ujasnení si okolností má za to, že z ničoho nevyplýva
účasť žalobcu v 2. rade v konaní na strane žalobcu, teda z uvedeného dôvodu zobral žalobu v časti
podanej žalobcom v 2. rade späť. Právny zástupca žalovaného so späťvzatím žaloby v časti podanej
žalobcom v 2. rade súhlasil a navrhol, aby súd žalobcu v 2. rade zaviazal nahradiť žalovanému trovy

konania. Na základe uvedeného súd uznesením č.k. 23Cb 226/2020-108 zo dňa 01. 03. 2023 konanie
v časti žaloby podanej žalobcom v 2. rade zastavil.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že na dokreslenie zmätočnosti žaloby treba uviesť, že výmery
pozemkov zo žalobného petitu nesedia s popisom skutkových okolností, nejasné zakomponovanie

záujmov nejakého združenia s názvom ARDOM do sporu alebo spomínanie tzv. „čiernej stavby“ na
náklady žalovaného v 2. rade, ktorý ani v spore nefiguruje. Aby vôbec mohlo ísť o sporovú vec v
pravom zmysle, žaloba musí obsahovať aj adekvátnu právnu analýzu, ktorá by svedčala o nejakom
porušení práva či naznačovala právnu vadu predmetu sporu, ktorá by aspoň signalizovala, v čom má
byť ťažisko spornosti. Z opisu skutkových tvrdení však žalovaný nenachádzal nejakú kontroverznú, t.j,

nejakú typicky sporovú polemiku medzi stavom, ktorý tu je, a ktorý by sa mal javiť podľa žalobcu ako
protiprávny, teda príčinné indikujúci dôvodnosť ich petitu v žiadanom určovacom rozsudku. Nanajvýš
možno vybadať spor medzi žalobcom na jednej strane a tam menovaným právnym zástupcom ohľadom
nevydania napádanej kúpnej zmluvy. To je však okolnosť svedčiaca jednak o inom type žaloby, ale
aj o iných sporových stranách, aspoň určite na žalovanej strane. Naopak okolnosti, ktoré by aspoň v

náznaku evokovali nejaký právny spor ako aj hmotné dôvody neplatnosti žaloba neprodukuje, a preto k
nim nemožno zaujať objektívne nijaké polemické stanovisko. Navyše v zmenenom návrhu sa žalobca
domáhavysloviťneplatnosťprávnehoúkonu,atedabymaloísťožalobupodľaust.§137písm.d)C.s.p.,
lebo kúpna zmluva ako právny úkon je primárne právnou skutočnosťou. Právny význam pre budúceusporiadanie právnych vzťahov však takýto žalobný petit ako navrhol žalobca v podmienkach znenia
ust. § 137 C.s.p. už nie je daný a je z praktického rozhodovania v určovacích sporoch vylúčený. Takúto
žalobu môže podať žalobca iba ak to predvída osobitný predpis, čo však tu nie je dané, ba ani žalobcom

na nič nie je poukázané. Na podanie takejto žaloby totiž nestačí iba žalobcovo vlastné, voluntaristické
presvedčenie o tom, že mali byť v minulosti ku dňu 01. 07. 2016 dané nejaké podmienky determinujúce
neplatnosť kúpnej zmluvy, hoci ani sám žalobca ich nenastoľuje. Vyhovieť takejto žalobe nemá žiadny
praktickývýznam,aanitoniejemožné,pretožesanedáodhaliťnejakýnaliehavýprávnyzáujemžalobcu
na takomto určení. Dokonca tento neosvedčuje ani svoju aktívnu vecnoprávnu legitimáciu, a preto je

o to náročnejšie vôbec nájsť naliehavý záujem na určení u osoby, u ktorej niet ani len legitimácie byť
stranou takéhoto sporu. Napokon žalovaný ani nemá dôvod pátrať po osobitných skutkových, právnych
okolnostiach, ktoré viedli žalobcu k takejto žalobe, nieto ešte dedukovať, z čoho by mal vyplývať jeho
naliehavý právny záujem. Napokon nemožno prehliadnuť aj to, že má ísť o právny úkon zo dňa 01. 07.
2016 a jeho platnosť bola napadnutá až na jeseň 2020, najneskôr k 30. 11. 2020, kedy došla zmena
žaloby napádajúca platnosť kúpnej zmluvy na súd. V princípe aj právo domáhať sa neplatnosti právneho

úkonu, tobôž ak jeho obsahom boli majetkové presuny (veci vs. peniaze), je právo majetkovej povahy,
ktoré podlieha premlčaniu. Vzhľadom na to žalovaný namietol premlčanie práva žalobu podať.

5. Žalobca sa na pojednávanie konané dňa 07. 06. 2023 nedostavil bez ospravedlnenia, i keď mu bolo
predvolanie na toto pojednávanie doručené riadne a včas. Súd preto na tomto pojednávaní pojednával

v neprítomnosti žalobcu podľa ust. § 180 C.s.p., pričom súd na tomto pojednávaní nepovažoval za
potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a tak podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa
ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 21. 06.
2023, na ktorom vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.

6. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: fotokópiou katastrálnej mapy,
nepodpísanou kúpnou zmluvou, mailovými správami, LV č. 1623, zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 09. 08. 2018, čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy, z ktorých následne
vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu.

7.Podľaust.§1ods.1Obchodnéhozákonníkatentozákonupravujepostaveniepodnikateľov,obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

8. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

9. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

10. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

12. Podľa ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej
strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po

uplynutí premlčacej doby.

13. Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

14. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.15. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy
fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

16. Podľa ust. § 137 písm. b) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

17. Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Dôkazná povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v zmysle ust. §
149 Civilného sporového poriadku znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne

na stranách sporu, pričom tento záver výslovne duplikujú ustanovenia §185 a § 186 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá
síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé
rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí

predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec

netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd
SR č.k. 4 Cdo 285/2008).

19. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nepreukázal skutkový dôvod podanej žaloby,
nakoľko nepreukázal akýkoľvek právny alebo záväzkový vzťah medzi stranami sporu (napr. žalobcom

predložená kúpna zmluva nebola datovaná ani podpísaná), navyše žalobca v žalobe uvádzal niekedy
žalovaného, niekedy „Združenie“ bez toho, aby bolo zrejmé, o aké konkrétne združenie ide a aké má
toto združenie vzťah k prejednávanej veci alebo k stranám sporu. Z uvedeného dôvodu súd považoval
žalobu žalobcu za zmätočnú a skutkovo nejasnú.

20. Žalovaný v konaní poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej
žalobe. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musel zaoberať otázkou existencie
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny
záujemnapožadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladaná
uvedeným ust. § 137 písm. c) C.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno

pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než
iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom
možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov
účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho

záujmu, ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude
ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po
vecnej stránke. Žaloba o určenie v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p. nie je spravidla opodstatnená
vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo

nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť
celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo
neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešenápredbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte
nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.

21. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie
ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda
vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny
stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov

strán sporu. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho
úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. Súdna
prax za určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. b) a c) C.s.p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy,hocisanímpriamoneurčujeexistenciačineexistenciapráva,resp.právnehovzťahu,čorovnako
platí o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti alebo

určenia práva sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je
na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem.

22. Naliehavý právny záujem podľa ust. § 137 písm. b) a c) C.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho

postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto
neistota vznikla. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že
určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto
určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva
v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení

potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by
ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení
je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
Ak však k porušeniu práva už došlo a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia

vyplýva (ust. § 137 písm. b) a c) C.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ust. § 137 písm.
b) a c) C.s.p. žiadny zmysel a význam, preto v tomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny
záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

23. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je

naliehavý právny záujem, zaťažovala žalobcu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto
žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o
prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne
vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu,

ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý
právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí
s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého
právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne

prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.
Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,

zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie
účastníkov konania).

24. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe musel teda žalobca preukázať, pretože jeho právny
záujem na predmetnej žalobe nevyplýval z osobitného predpisu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý

právny záujem znamenala aj to, že žalobca bol povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenie o tom,
že naliehavý právny záujem je daný. Bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré
existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňujú. Žalobca nepreukázal, a to s odkazom na
skutočnosti uvedené v žalobe, že jeho právne postavenie je bez rozhodnutia súdu v žalovanej veciohrozené. Petit žaloby je preto materiálne nevykonateľný a výrok súdu v tomto prípade nemôže odstrániť
prípadnú spornosť vzťahov strán sporu, čo je podmienkou procesnej prípustnosti, resp. úspešnosti
určovacej žaloby.

25. Rozhodnutie súdu o podanej určovacej žalobe preto nemôže viesť k odstráneniu akejkoľvek právnej
neistoty žalobcu (ktorý navyše nie je v žiadnej právnej neistote, resp. takúto neistotu súdu nepreukázal),
ani k trvalému usporiadaniu právnych vzťahov strán sporu, ani k zamedzeniu vzniku ďalších sporov.
Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na

podanej žalobe, ktorú navyše nepreukázal žiadnym dôkazom.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods.
1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania vo veci samej v plnej výške, pričom o samotnej výške tohto
nárokurozhodnesúdpodľaust.§262ods.1C.s.p.samostatnýmrozhodnutím,vydanýmvyššímsúdnym

úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.