Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Odi/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121206331
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Bargelová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5121206331.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v spore žalobcu v rade

1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., právne zastúpený advokátom: JUDr. Veronika
Nozar Jakubíková, so sídlom Republiky 19, 010 01 Žilina, žalobcu v rade 2/: BENCONT COLLECTION,
a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX
XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17.
Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522 o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.07.2021 sa žalobkyňa 1/ domáhala zrušenia oddlženia pre nepoctivý
zámer žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer (Sp. zn.:2Odi/1/2021).

V žalobe uviedla, že dňa 10.10.2018 vydal Okresný súd v Čadci platobný rozkaz 16C/86/2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21.10.2019, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
1/ sumu 26.483,45 Eur spolu s úrokom z omeškania. Zároveň bol zaviazaný zaplatiť jej náhradu
trov právneho zastúpenia. Žalovaný napriek tomu, že mal finančné prostriedky a vykonával pracovnú
činnosť, nebol prístupný pohľadávku splácať dobrovoľne. Žalobkyňa 1/ žalovaného viackrát vyzývala na
splácanie pohľadávky, avšak bezúspešne. Následne podala návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné
konanie bolo vedené pod sp. zn. 110Ex 683/2019 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie na

základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 1.12.2019. Dňa 03.01.2020 vydal
súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Zo mzdy povinného bolo v čase od
13.03.2020 do 21.11.2020 zrazené a boli vykonané zrážky na istine vo výške 6.599,58 Eur a na odmene
súdneho exekútora 1.325,- Eur. Ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavovala pohľadávka žalobkyne 1/
výšku 28.959,- Eur + trovy konania, úroky z omeškania a trovy exekúcie. Z obsahu žaloby vyplýva,
že žalovaný si cielene a účelovo bral finančné pôžičky, a to najmä od nebankových subjektov. Niektorí
z nich sa prihlásili ako veritelia v konkurznom konaní. Žalovaný po tom ako bol zaviazaný zaplatiť

žalobkyni dlžnú sumu, sa viackrát vyjadril, že urobí všetko pre to, aby žalobkyni pohľadávku neuhradil.
Využil zákonnú možnosť a podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Takéto konanie považuje žalobkyňa
1/ za totálnu nehoráznosť. Jeho konanie je vrcholne amorálne a je vedené len s jedným cieľom, aby
jej nemusel pohľadávku zaplatiť. Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Účelovo si bral pôžičky,aby sa vyhol zodpovednosti za nesplatené dlhy a aby si mohol užívať svoj život podľa svojich predstáv.
Úmyselne sa uviedol do platobnej neschopnosti, čím naplnil skutkovú podstatu uvedenú v § 166g ods.
2 písm. e/ ZKR. Zároveň žalobkyňa 1/ poukázala aj na skutkovú podstatu § 166g ods. 2 psím. h/ ZKR,

v zmysle ktorej je potrebné považovať za nepoctivého toho dlžníka, ak z jeho správania sa pred podaním
návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa a zvýhodniť niektorého veriteľa.
Žalobkyňa 1/ tvrdí, že nepoctivý zámer sa preukazuje aj tým, že podaným návrhom efektívne prekazil
exekúciu pravidelným zrážkami zo mzdy, ktoré boli vykonávané, čím bola ona priebežne čiastočne
finančne uspokojovaná a zneužil tým inštitút ZKR. Bola tak naplnená uvedená skutková podstata pod

písm. h/. Ak by návrh na oddlženie žalovaný nepodal, tak žalobkyňa 1/, resp. aj ďalší veritelia mohli
byť časom uspokojení v celom rozsahu, napríklad ďalšími zrážkami zo mzdy. Na základe uvedených
skutočností navrhla, aby súd zrušil oddlženie žalovaného. Prílohou žaloby bol výpis z OV č. 48/2021
zo dňa 11.03.2021 o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,
zoznam veriteľov zo dňa 28.12.2020, platobný rozkaz 16C/56/2018, exekučný príkaz 110Ex 683/19
a rozdelenie vymoženej čiastky v exekúcii.

2. Písomným vyjadrením doručeným súdu 28.09.2021 sa žalovaný vyjadril, že so žalobou v celom
rozsahu nesúhlasí, pričom je účelová, tendenčná a bez akejkoľvek právnej argumentácie. Zo strany
žalobkyne 1/ nebol preukázaný žiaden relevantný dôkaz a v žalobe sú uvedené len jej dohady
a domnienky. Ním predložené a uvedené záväzky v konkurznom konaní vznikli skôr, vznikli ešte

počas spoločného spolužitia so žalobkyňou 1/ a teda táto o všetkých týchto záväzkoch riadnym
a náležitým spôsobom vedela. Poukázal na pohľadávky, ktoré uviedol aj v konkurznom spise a to
pohľadávku spoločnosti BENCONT INVESTMENTS s.r.o., ktorá vznikla jej právnym predchodcom
dňa 29.11.2013, pohľadávku spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktorá vznikla 08.10.2014,
pohľadávku spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA a.s., ktorá vznikla v roku 2010, pohľadávku

spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. z 29.06.2012 a pohľadávku Slovenské kreditné karty, z ktorej boli
získané dve kreditné karty v roku 2014. Ako dôkaz navrhol pripojiť spis 3OdK/204/2020. Vo vyjadrení
uviedol, že všetky zmluvy boli uzavreté omnoho skôr ako bola novela ZKR, teda v tom čase netušil,
že bude novela zákona a že bude môcť využiť inštitút oddlženia. V konkurznom konaní bolo náležitým
spôsobom dokázané, že bol predlžený, že jeho záväzky značne presahovali jeho majetok a jeho príjem

nepostačoval na plnenie si všetkých záväzkov. Poukázal na skutočnosť, že pohľadávka žalobkyne 1/
vznikla niekoľko rokov pred vyhlásením konkurzu. Bol osobou zarábajúcou, náklady, ktoré predstavovali
splácanie pôžičiek a úverov, na tom mala práve vplyv žalobkyňa, nakoľko v tom čase spolu žili a mala
z nich aj ona prospech. Žalovaný ich nestíhal splácať a preto sa rozhodol podať návrh na oddlženie.
Žalobkyňa 1/ podľa vyjadrenia žalovaného náležitým a riadnym spôsobom neuviedla, v čom vidí jeho

nepoctivýzámer.Pôžičkybralpriebežneajnabežnýrodinnýživot.Jehoprimárnousnahoubolouhrádzať
si riadne svoje záväzky, avšak jeho príjem na to nepostačoval. Nemal v úmysle niektorého z veriteľov
poškodiť a ani ho nepoškodil. Žalobkyňa 1/ nie je jedinou veriteľkou v konkurze. Žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. K vyjadreniu pripojil zmluvu o úvere s E. F. z 29.11.2013, zmluvu o poskytnutí
najľahšej pôžičky, výpis z pôžičkovej karty Slovenskej požičovne, úverovú zmluvu z Tesco finančné

služby a oznámenie veriteľa o schválení úveru so spoločnosťou Profi Credit.

3. Dňa 26.10.2021 bol súdu doručený návrh žalobcu 2/ na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer (Sp.
zn.:3Odi/1/2021). Z obsahu návrhu vyplýva, že sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu,
že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, nebol v čase podania návrhu platobne neschopný,

keď mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov. Úmyselne sa priviedol do platobnej
neschopnosti a nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.
Uviedol, že žalovaný pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 166g
ods. 2 písm. e/ úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti, písm. f/ nebol platobne neschopný,
písm. h/ mal snahu poškodiť svojho veriteľa a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu

nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností
podľa§166gods.1ZKR.Čosatýka platobnejneschopnostižalovanéhovčasepodanianávrhu,uviedol,
že žalovaný pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami
v celkovej výške v priemere 97,- Eur. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy a je
zrejmé,žežalovanýjezamestnanouosobouvproduktívnomveku.Zaúčelomzisteniapríjmužalovaného

v čase pred podaním návrhu navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za obdobie pol roka pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, z ktorého by bol preukázaný príjem
žalovaného a jeho platobná schopnosť/neschopnosť. Z uvedeného listinného dôkazu bude preukázané,
že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov voči svojim veriteľom. V návrhupoukázal na obdobné rozhodnutie Okresného súdu Trnava 36Odi/1/2019, Okresného súdu Bratislava
I. 8Odi/1/2018, Krajského súdu Bratislava 3CoKR/23/2020 a na dôvodovú správu k zák. č. 377/2016 Z.
z., ktorým bol zmenený a doplnený ZKR. Uviedol, že žalovaný bol ním a jeho právnym predchodcom

niekoľkokrát kontaktovaný či už písomnou alebo telefonickou formou. Bola mu ponúknutá možnosť
uhradiť svoj záväzok formou bezúročného splátkového kalendára. Žalovaný disponoval a disponuje
finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov by
bol schopný splatiť všetky svoje záväzky. Je zárobkovo činnou osobou v produktívnom veku. Žalovaný
mohol využiť inštitút splátkového kalendára, má a mal pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou

na povolenie splátkového kalendára. Po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu 2/ žiadne
úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u neho nezmenili žiadne okolnosti, je naďalej zamestnaný
a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Pokračovaním v plnení svojich záväzkov by
dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia tak poškodil všetkých
svojich veriteľov. Po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu neprejavil žiadnym spôsobom úprimnú
snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností napriek tomu, že disponoval dostatočným príjmom

na to, aby mohol hoci len z časti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Za týmto účelom navrhol
žalobca 2/ vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia príjmu žalovaného za obdobie po
podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a to pol roka po rozhodnutí o oddlžení a za rovnakým účelom
navrhol výsluch žalovaného. Prílohou návrhu boli rozsudky, na ktoré poukazoval vo svojom návrhu, ako
aj dôvodová správa k ZKR.

4. Uznesením Okresného súdu Žilina 2Odi/1/2021-39 zo dňa 10.11.2021 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 29.11.2021 súd konanie vedené pod sp. zn. 2Odi/1/2021 a 3Odi/1/2021 spojil na
spoločné konanie, pričom žalobcu v žalobe doručenej súdu 21.07.2021 označil ďalej ako žalobcu 1/
a žalobcu označeného v žalobe doručenej súdu 26.10.2021 označil ako žalobcu 2/.

5. Dňa 22.12.2021 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobkyne 1/ nie sú
podložené žiadnymi logickým dôkazmi a sú založené len na istých pocitoch a predpokladoch. Finančné
záväzky, ktoré si požičal za trvania ich manželského spolužitia, boli využívané nielen žalovaným, ale
aj žalobkyňou 1/. Žalobkyňa 1/ bola taktiež príčinou týchto záväzkov. Počas konkurzného konania

žalovaný dostatočne preukázal, že jeho záväzky boli väčšie ako jeho príjem. Je pravdou, že mal finančný
príjem, avšak nezarábal také obrovské finančné množstvo, aby dokázal z neho splácať všetky záväzky.
Žiadnym spôsobom si účelovo nebral pôžičky či úvery, aby v budúcnosti mohol využiť inštitút oddlženia,
ktorý je účinný až od 01.03.2017. Vo svojom životopise a vo všetkých predkladaných dokumentoch
uvádzal len pravdivé skutočnosti. Neklamal, nič nezamlčal a svojím konaním nemal úmysel poškodiť

ani jedného z veriteľov. Je pravdou, že splácal mesačnými splátkami pohľadávku zrážkami zo mzdy,
čo nerozporuje. Taktiež čo sa týka žalobcu 2/, tak ten konštatoval, že bol v produktívnom veku, čo je
pravda, avšak nedokázal získať väčšie finančné prostriedky. Nebol bez príjmu, avšak od uvedeného
nemožno odôvodňovať automaticky jeho nepoctivý zámer. Obaja žalobcovia neboli jeho jediní veritelia.
Bolo ich omnoho viac. Uviedol, že on taktiež potreboval isté financie na živobytie a aby dokázal chodiť

do práce. Po podaní návrhu na oddlženie nič nezamlčal, ani nevedomky neuviedol niektorého z veriteľov
v zozname veriteľov. Uvádzal pravdivé informácie v životopise, nekonal nepoctivým spôsobom s účelom
ukrátiť veriteľov. Nedisponoval takými finančnými prostriedkami na plnenie záväzkov len na základe toho
titulu, že mal príjem. Jeho záväzky presahovali jeho majetok. Žiadal žalobu zamietnuť.

6. Dňa 07.02.2022 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalobcu 2/. Vo vyjadrení uviedol,
že žalovaný nijakým spôsobom neobjasnil a relevantnými dôkazmi nepreukázal svoj poctivý zámer.
Odkázal na ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého popretie skutkových okolností
tvrdených jednou zo strán sporu zo strany druhej strany sporu účinné vtedy, ak tá strana, ktorá poprie
skutkové okolnosti druhej strany sporu uvedenie svoje vlastné a tieto aj preukáže. Žalovaný neuviedol

relevantné skutočnosti o jeho nepriaznivej životnej či majetkovej situácii v čase pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu a žiadne po oddlžení, ktoré by mu bránili v plnení si svojich záväzkov hoci len
v čiastkových platbách. Žalovaný len deklaruje, že aj keď mal príjem, tak tento nebol postačujúcim na
plnenie si svojich záväzkov, avšak neuviedol, aký vysoký tento príjem bol. Zároveň neuviedol, aké mal
v čase pred podaním návrhu výdavky. Na základe čoho možno vyvodiť záver o tom, že žalovaný nebol

v takej nepriaznivej situácii, aby to odôvodňovalo podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Opätovne
uviedol, že žalovaný nemal využiť oddlženie, ale formu splátkového kalendára. Čo sa týka zoznamu
veriteľov, tak žalovaný predložil zoznam veriteľov, avšak z tohto zoznamu nie je evidentné, aké sú výškypohľadávokveriteľov.Žalovanýsanevyjadril,zakéhodôvodu neprejavilpopodanínávrhunavyhlásenie
konkurzu úprimnú snahu riešiť svoje záväzky, aj keď dosahoval určitý príjem.

7. V písomnom vyjadrení doručenom súdu 25.02.2022 žalobkyňa 1/ uviedla, že nie je pravdou, že
údajne ona bola príčinou vzniku pôžičiek, že bola jeho manželkou a financie boli využívané aj ňou.
Uviedla, že so žalovaným nikdy netvorila manželský zväzok, netvorili spoločnú domácnosť a spolu
nehospodárili. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že nemal v úmysle poškodiť ani jedného z veriteľov.
Mal omnoho viac veriteľov, avšak nebolo by v jeho možnostiach splácať dlhy. Neobstojí ani tvrdenie

žalovaného, že vykonával pracovnú činnosť. Nebol prístupný jej pohľadávku splácať a preto bola nútená
podať návrh na exekúciu.

8. Dňa 03.03.2022 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že všetky
podklady, ktoré doložil počas konania o oddlžení, tak vo všetkých uvádzal pravdivé skutočnosti
a informácie. Nič nezamlčal. Jeho osoba sa dostala do špirály dlhov a nedokázal plniť svoje záväzky

riadne a včas. Zároveň uviedol, že v pôvodnom písomnom vyjadrení doručenom súdu došlo k zjavnej
pisárskej chybe, keď bol použitý pojem „mojou manželkou“ a mal byť použitý pojem „mojou priateľkou“.
Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 570/2016 a na rozsudok Krajského súdu Košice
3Cob/57/2018. Vo svojom vyjadrení zotrval na svojich pôvodných písomných vyjadreniach doručených
súdu a žiadal žalobu zamietnuť.

9. Žalobca 2/ zaslal súdu dňa 04.05.2023 podanie označené ako vyjadrenie a ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní. Z obsahu podania vyplýva, že žalobca 2/ zotrval na podanej žalobe a to na tom, že
žalovaný nebol platobne neschopný a po oddlžení neprejavil úprimnú snahu na vyriešenie jeho dlhu.
Žalovaný bol pred a v čase podania návrhu riadne zamestnaný, mal nemalé zrážky a preto jeho príjem

nebol nízky. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava 36Odi/4/2022, na rozhodnutie Ústavného
súdu III. ÚS 570/2016 a zároveň žiadal, aby súd ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní, ako aj
neúčasť jeho právneho zástupcu a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti a aby sa na základe
listinných dôkazov vo veci rozhodlo.

10. Na pojednávaní konanom dňa 10.05.2023 za prítomnosti žalobkyne 1/, jej právnej zástupkyne
a právneho zástupcu žalovaného právna zástupkyňa žalobkyne 1/ uviedla, že zo správania žalovaného
vyplýva, že išlo o nepoctivé konanie. Konal v úmysle vyhnúť sa zodpovednosti za splatenie pohľadávky,
ktorú mala žalobkyňa 1/ voči nemu. Žalobkyňa 1/ žila so žalovaným v partnerskom vzťahu ako druh
a družka zhruba od roku 2008 do roku 2015. Z tohto vzťahu pochádza aj ich syn D.. Pohľadávka

žalobkyne 1/ vyplýva z platobného rozkazu Okresného súdu Čadca a táto pohľadávka je judikovaná
dátumom 21.10.2019. Voči tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, ktorý zdôvodnil tým,
že úver, ktorý bol zaobstaraný žalovaným v roku 2012 u D. D. vo výške 25.000 Eur bol celý minutý
na rekonštrukciu bytu, ktorý vlastnila žalobkyňa 1/ do roku 2017. Vtedy v ňom žil aj žalovaný, teda
od roku 2008 do roku 2015. Právna zástupkyňa žalobkyne 1/ uviedla, že tvrdenie, že bol celý úver

minutý na rekonštrukciu bytu, je úplne nepravdivé, nakoľko žalobkyňa 1/, keď zistila ako sa žalovaný
správa nezodpovedne a že si požičiava peniaze od nebankových subjektov, ktoré nevedno na čo
utrácal a na čo spotrebovával úver, tak v roku 2012 v dobrej viere súhlasila, že založí svoj byt na
zabezpečenie úveru vo výške 25.000 Eur, ktorý poskytla žalovanému Slovenská sporiteľňa. Tento úver
nebol použitý na rekonštrukciu bytu, za ktorým účelom predložila znalecký posudok vypracovaný G.

H.. Uviedla, že žalovaný si zrejme peniaze nechal a použil ich na stavbu rodinného domu. Dôkazom
toho má byť fotografia na facebookovom účte žalovaného, kde je odfotená hrubá stavba rodinného
domu s komentárom žalovaného pod fotografiou, že je paráda si postaviť rodinný dom a že budúci
rok sa sťahuje. Sumu 25.000 Eur použil žalovaný pre seba. Je otázne, či sa niekde v elektronickom
návrhu alebo v Centre právnej pomoci žalovaný o tejto skutočnosti zmienil alebo či takúto skutočnosť

vedome nezatajil. Zároveň nie je pravda čo tvrdí žalovaný, že úver slúžil aj žalobkyni 1/ na živobytie,
úver bol minutý len žalovaným a žalobkyňa 1/ sa domnieva, že žalovaný si staval rodinný dom, čím
sa pochválil na facebookovom profile. Voči platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Čadca
bol podaný odpor, avšak platobný rozkaz nebol zrušený a jeho vykonateľnosť bola vyznačená o rok
neskôr ako bol vydaný. Odpor bol odmietnutý z dôvodu, že právny zástupca žalovaného nepreukázal

správnosť podania, teda podpísanie zaručeným elektronickým podpisom oprávnenej osoby. Zároveň
právna zástupkyňa žalovanej 1/ položila otázku, že prečo žalovaný vtedy nezvolil ďalší právny postup,
napr. podanie ústavnej sťažnosti alebo podanie dovolania na Najvyšší súd, kde by sa pokúsil odstrániť
alebo vyriešiť prekážku, aby uvedené mohol dokázať na Okresnom súde v Čadci, že naozaj návrh nazaplatenie žalovanej sumy nie je dôvodný. Následne prebehla exekúcia. Právna zástupkyňa uviedla, že
žalobkyňa 1/ je z úplne inej kategórie veriteľov ako sú ostatní veritelia, ktorí boli z kategórie bankových
alebo nebankových inštitúcií. Žalobkyňa 1/ nie je nebankový subjekt, ona nie je subjektom, ktorý

požičiava peniaze v rámci podnikateľskej činnosti, vymáha len peniaze, ktoré plnila za žalovaného
z titulu ručiteľského záväzku. Oddlžením a zbavením sa dlhu žalovaný ukrátil nielen ju, ale aj ich
spoločnéhopotomka,ichsyna.Rovnakopoukázalanadôvodyanaprávnuargumentáciužalobcu2/,kde
uviedol skutkové podstaty nepoctivého zámeru žalovaného, navrhla vypočuť aj žalobkyňu a pridržiavala
sa návrhu na výsluch žalovaného. Právny zástupca žalovaného uviedol a poukázal na koncentráciu

súdneho konania v zmysle § 153 a nasledujúcich CSP. Na pojednávaní boli produkované dôkazy, ktoré
v koncentračnej lehote produkované neboli. Počas celého konania nebol produkovaný dôkaz a to návrh
na vypočutie žalobkyne 1/, ani návrh na vypočutie žalovaného, ani na predloženie alebo doplnenie
nejakého spisového materiálu a pod. Pokiaľ išlo o prednes právnej zástupkyne žalobkyne 1/, právny
zástupca žalovaného uviedol, že jej prednes sa týkal iného súdneho konania, ktoré prebiehalo v rokoch
2018 a 2019. Ako sama uviedla, pohľadávka vznikla v roku 2012, čiže dávno predtým, ako začal platiť

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, resp. jeho novelizácia umožňujúca oddlženie a splátkový kalendár.
Uviedol, že žalovaný jednoznačne poctivý zámer mal, splnil všetky podmienky v zmysle § 166g ZKR.
Poskytolsúčinnosťsprávcovi,spolupracoval,bolzamestnanýajezamestnanýasnažísažiťriadnyživot.
Opísal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu, predložil všetky podklady.
Jednoznačne z podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že mal rôznorodý počet veriteľov

a tieto svoje záväzky nedokázal zo svojho príjmu hradiť. Jeho poctivý zámer vidno v tom, že špekulatívne
sanevzdalzamestnania,naopak,snažilsadokedyvládal,všetkyzáväzkyplniť,čiužvrámciexekučného
konania alebo dobrovoľnými splátkami. Žalovaný nemá nijaké vysokoškolské vzdelanie, má iba strednú
školu alebo výučný list, je to jednoduchý obrábač kovov, nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný
majetok, nemá motorové vozidlo, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a jediné, čo má, je príjem zo

svojej práce. Je zamestnancom stavebnej spoločnosti EUROVIA a jediným jeho majetkom je krompáč
a lopata. Dochádza za prácou do Žiliny z obce Staškov, chodí vlakom a minie značnú časť finančných
prostriedkov aj na hromadnú dopravu. Nie je to osoba, ktorá by sa špekulatívne zadlžovala, taktiež ide
o osobu, ktorá nie je v nejakom produktívnom veku, má cez 50 rokov, je chorľavý a ako aj vyplýva zo
zdravotnej dokumentácie, minimálne 3 mesiace v roku premaróduje kvôli chrbtici. Ide o jednoduchého

človeka. Právna zástupkyňa žalobkyne 1/ v reakcii uviedla, že pohľadávka žalobkyne 1/ vznikla v roku
2012 z titulu Zmluvy o splátkovom úvere, ale voči Slovenskej sporiteľni a úver si zobral žalovaný.
Pohľadávka žalobkyne 1/ nevznikla v uvedenom roku 2012, ale až judikovaným platobným rozkazom
21.10.2019. V prípade žalobkyne 1/ ide o nebankový subjekt, ide o fyzickú osobu, ktorá čestne žije,
poctivo sa stará o svojho syna, teda o syna žalovaného. Ostatné pohľadávky ostatných veriteľov boli

judikované v predošlom období, sú staršie, avšak pohľadávka žalobkyne 1/ je najvyššia a je jediná, ktorá
bola vymáhaná v exekučnom konaní, čo bol zrejme aj dôležitý moment pre žalovaného, pretože bez
vedenéhoexekučnéhokonaniabynesplnilelementárnudruhúpodmienkupreoddlženie,toznamená,že
je voči nemu vedené exekučné konanie. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania poctivosti jeho zámeru
pri oddlžení má žalovaný a žalobcovia majú dôkazné bremeno na preukázanie nepoctivého zámeru

pri oddlžení. Zároveň sa vyjadrila k tomu, že žalovaný je v produktívnom veku, ktorý má cez 50 rokov,
z jej pohľadu nejde o človeka, ktorý by bol vo vysokom produktívnom veku a taktiež jeho chorľavosť
a primerané diagnózy sú úmerné každému človeku v jeho veku. Žiadala súd, aby prísnejšie posudzoval
skutočnosti ovplyvňujúce nepoctivý zámer žalovaného, navrhla vypočuť žalobkyňu 1/, ktorá by sa
práve vyjadrila k okolnostiam správania žalovaného pred podaním návrhu na oddlženie, že skutočne

zmaril svojim správaním a zbavil sa zodpovednosti za záväzok, ktorý mal voči nej a to spôsobom, že
prostriedky, ktoré si sám požičal, minul na svoj a pre svoj prospech a vyjadril sa žalobkyni slovami,
že urobí všetko pre to, aby nedostala ani jeden cent. Ďalej by sa žalobkyňa 1/ vyjadrila aj k tomu, že
žalovaný mal mať aj iných veriteľov, ktorí sa v návrhu na oddlženie neuvádzajú, malo by ísť o pôžičku
v D. D., ktorú si mal údajne zobrať so svojim bratom, avšak v zozname veriteľov sa Slovenská sporiteľňa

neuvádza a taktiež by sa vyjadrila k pohľadávke, ktorú vymáhala žalobkyňa 1/ na Okresnom súde
v Čadci. Predložila do spisu listinné dôkazy, a to odpor podaný žalovaným proti vydaniu Platobného
rozkazu, lustráciu z REGOBu, ktorá bola predložená do súdneho spisu v Čadci, kde je uvedené, že
žalovaný má syna, ďalej predložila Výpis z listu vlastníctva č. XXX na nehnuteľnosti v katastrálnom
území obce D., ktoré sú evidované na údajnú matku žalovaného, pričom uviedla, že ak by mal žalovaný

úprimnú snahu riešiť záväzok voči žalobkyni 1/, tak je potrebné sa zaoberať tým, prečo žalovanému
nepomohli blízke osoby, napr. matka, ktorá vlastní veľký počet nehnuteľností bez jedinej ťarchy, bez
jedinej pôžičky. Predložila zmienenú fotografiu z facebookového profilu žalovaného, kde žalovaný dodal
dva komentáre Nádhera postaviť domek, budúci rok sa sťahuje a predložila aj znalecký posudokz roku 2015. V záverečnom návrhu právna zástupkyňa žalobkyne 1/ uviedla, že žalovaný neprejavil
žiadnu úprimnú snahu, aby plnil záväzok, ktorý mal voči žalobkyni 1/ z titulu platobného rozkazu, ide
o pohľadávku, ktorá vznikla a bola judikovaná bezprostredne predtým, ako sa žalovaný rozhodol využiť

inštitút oddlženia a zbaviť sa zodpovednosti za dlh voči žalobkyni. To, že v rámci prebiehajúcej exekúcie,
ktorá bola nariadená po vydanom platobnom rozkaze, došlo k exekučným zrážkam preukazuje, že
žalovaný nebol platobne neschopný, ale jednoducho peniaze mal, peniaze zarábal a bol v dobrej fyzickej
kondícii, v produktívnom veku a jeho zdravotný stav mu umožňoval aj zarobiť si vyššie príjmy, aby mohol
plniť voči žalobkyni 1/. Zároveň dala súdu návrh, aby súd preskúmal aj ďalšiu skutkovú podstatu, ktorá

súvisí s preukázaným listinným dôkazom, a to fotografiou, kde sám žalovaný na facebookovom profile sa
chváli, že je paráda postaviť si domek a že sa o rok doň nasťahuje. Zrejme aj túto skutočnosť neuviedol
v elektronickom návrhu na oddlženie. Zároveň sa pripojila k návrhu na vykonanie dôkazu žalobcom
2/ a to dopytom na Sociálnu poisťovňu. Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom návrhu
uviedol, že čo sa týka príjmu žalovaného, tak tento príjem je stále rovnaký, žalovaný dlhodobo pracuje
pre tú istú spoločnosť, na tej istej pozícii, stále má ten istý príjem, pracuje pre spoločnosť EUROVIA

ako stavebný robotník. Celá žaloba a prednesy právnej zástupkyne, ako aj žalobcu 1/ a žalobcu
2/ sa nesú v rovine tvrdení, pričom právna zástupkyňa niekoľkokrát na pojednávaní povedala slovo
myslíme si, domnievame sa, pričom poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
6Cdo/81/2010 z 31.05.2010, podľa ktorého pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého
účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia niečoho majúca

trvajúci charakter sa v zásade nepreukazuje. Uviedol, že nemôže fabulácie a domnienky vyvracať
a preukazovať, nakoľko ani nevie, čo má vyvracať. Zároveň poukázal na judikát a to na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023 a to konkrétne na body 47 a 49
tohto rozhodnutia a to na problematiku platobnej schopnosti/neschopnosti fyzickej osoby v zmysle § 3
ods. 2 ZKR. Opakovane uviedol, že žalovaný nemá luxusný ani nadštandardný život, žije z 800 – 850

Eur príjmu, ktoré má ako stavebný robotník, musí sa stravovať, cestuje, musí si zabezpečiť pracovné
podmienky. Na žiadnych ďalších návrhoch na dokazovanie netrval, nežiadal pripojiť ani spis 3Odk
204/2020, na výzvu súdu neuviedol, neupresnil a nekonkretizoval, ktoré listiny zo spisu, resp. ktorými
listinami z tohto spisu má súd vykonať dôkaz. Žiadal žalobu zamietnuť.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu. Z pripojených listinných
dôkazov súd zistil a nemal sporné, že došlo k uzavretiu a podpísaniu Zmluvy o úvere právnym
predchodcom žalobcu 2/ a žalovaným, a to Zmluvy o úvere č. 1395040039, ktorú následne právny
predchodca žalobcu 2/ postúpil na žalobcu 2/ zmluvou o postúpení pohľadávok 25.10.2018. Zároveň
nemal súd sporné vydanie platobného rozkazu 16C/86/2018 dňa 10.10.2018 Okresným súdom Čadca,

ktorý nadobudol právoplatnosť 21.10.2019, ani následnú vedenú exekúciu pod sp.zn. 110EX/683/19
súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie. Zároveň súd nemal za sporné vykonávanie pravidelných
mesačných zrážok zo mzdy povinného v čase od 13.3.2020 do 12.11.2020. Z pripojeného konkurzného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3ODk/204/2020 súd zistil, že na majetok žalovaného bol dňa 13.01.2021
vyhlásený konkurz a zároveň bolo rozhodnuté o jeho oddlžení. Zo zoznamu veriteľov vyplýva, že medzi

veriteľmi žalovaného sa uvádza aj žalobkyňa 1/ a žalobca 2/. Z predložených listín zároveň vyplýva, že
pohľadávka žalobcu 1/ aj žalobcu 2/ bola uplatnená na súde a na základe vykonateľného exekučného
titulu bola vykonávaná exekúcia zrážkami zo mzdy.

12. Medzi stranami sporu zostalo a bolo sporné, či žalovaný spĺňa zákonné podmienky nepoctivého

zámeru v zmysle § 166g ods. 2 písm. e),f),h) ZKR resp. či možno prístup a konanie žalovaného voči
jeho veriteľom hodnotiť ako konanie v rozpore s nepoctivým zámerom.

13. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

14. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedenie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

15. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí pred skončením, vyzve strany, aby zhrnuli svoje

návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za
potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.16. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

18. Podľa § 166e ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ZKR) o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení

splátkovéhokalendáratak,žedlžníkazbavujevšetkýchdlhov,ktorémôžubyťuspokojenéibavkonkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo
splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré
dlhy ide.

19. Podľa § 166f ods.1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia

oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

20. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

21. Podľa § 166g ods. 2 ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä ak:
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s

prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty súd neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do

platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

22. Podľa § 166g ods. 3 ZKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobíalebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

23. Podľa §166g ods. 4 ZKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

24. Podľa vety tretej a štvrtej § 3 ods. 2 ZKR fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči
dlžníkovi vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvu podľa § 19 ods. 1
písm. a/, predpokladá sa, že je platobne neschopný.

25. Podľa § 3 ods. 4 ZKR podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len ministerstvo).

26. Podľa § 1 vyhl. MS SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia
platobnej neschopnosti a predĺženia na účely určenia platobnej neschopnosti, sa platobne neschopný
rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote

splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom,
ktorým sa rozumejú:
a/ peňažné prostriedky,
b/ pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočne zahraničnej banky
alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj,

s výpovednou lehotou kratšou ako 3 mesiace,
c/ peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,
d/ peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s
odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od plynutia lehoty ich

splatnosti,
e/ peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich
splatenie požiadalo nasledujúci deň.

27. Súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok. Žalobca má oprávnenie na podanie
návrhu na zrušenie oddlženia na základe ust. § 166f ods. 1 ZKR, nakoľko ide o spor medzi stranami
konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d/ CSP. Konkurz vyhlásený
na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Žilina, v rámci ktorého bol veriteľ v postavení
žalobcu 1/ a žalobcu 2/ dotknutý oddlžením. Žalobcovia 1/, 2/ sú veriteľmi dotknutí oddlžením, keďže ich

pohľadávky vznikli pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a) ZKR) a zároveň nejde o oddlžením
nedotknuté pohľadávky (§ 166c ZKR) a preto sú aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie
žaloby o zrušenie oddlženia o nepoctivý zámer. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom
v konaní, lebo bol oddlžený. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného zo dňa 5.1.2021
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 6/2021 s účinkami 13.01.2021, pričom lehota šiestich rokov

na podanie žaloby začala plynúť 14.01.2021. Žalobca 1/ a žalobca 2/ tak podali žalobu v zákonom
stanovenej lehote.

28. Súd poukazuje na to, že poctivý zámer dlžníka neskúma pred vyhlásením konkurzu a rozhodnutím
o oddlžení, ale zákonodarca umožnil všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka,

domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer v samostatnom sporovom konaní a to
z dôvodu, aby sa minimalizovalo zneužívanie inštitútu oddlženia. V rámci tohto konania súd skúma
na návrh veriteľa dotknutého oddlžením poctivý zámer dlžníka ako jednu zo základných podmienok
oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca, ktorý musí tvrdiť a preukázať
konkrétne správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Poctivý zámer dlžníka

je v zákone vymedzený jednak pozitívne a jednak negatívne, pričom obe vymedzenia sú v zásade
postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho
nemástým,žečasovýmoment,kuktorémusúdvyhodnocujesprávaniesadlžníkajeprejednotlivédruhy
správania sa rôzny. Poctivý zámer definovaný v ust. § 166g ods. 1 ZKR možno konštatovať na základesprávania sa dlžníka po tom, ako podal návrh na vyhlásenie konkurzu, naproti tomu nepoctivý zámer
možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka jednak v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
(napríklad konania dlžníka uvedené v ust. § 166g ods. 2 písm. d), i), j), k) ZKR), v čase pred podaním

návrhu na vyhlásenie konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v ust. § 166g ods. 2 písm. e), g), h)
ZKR) alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v ust.
§ 166g ods. 2 písm. a), b), c), l) ZKR). Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer
neposudzoval len mechanicky, ale osobitne zhodnotil skutkové okolnosti každého konkrétneho prípadu.
Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu (nález ÚS SR III. ÚS

570/2016, v ktorom ÚS SR uviedol, že „účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho
dlhov (§ 166 ods. 1 ZKR), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho
života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok, a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia
svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy“). Zákonodarca úpravou § 166g ods.
5 ZKR vyjadril dôveru v poctivé, slušné, pravdivé a dobromyseľné konanie dlžníka pri podaní návrhu
na konkurz s oddlžením a zákon v tejto fáze konania vychádza z právnej domnienky jeho poctivého

zámeru. Splnenie podmienky poctivého zámeru preto zákon vyhradil až na osobitné konanie o návrhu na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Dlžník môže využiť zákonom danú možnosť zbaviť sa svojich
dlhov, avšak z jeho konania pred a po podaní návrhu musí byť zrejmé, že cieľ zbaviť sa dlhov realizoval
a využil aj s ohľadom na oprávnené záujmy a práva veriteľov, t.j. s poctivým zámerom, s vynaložením
maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľom, bez primárnej kalkulácie zbavenia

sa záväzkov oddlžením. Len takéto konanie dlžníka môže byť legitímne. Pri rozhodovaní o oddlžení je
teda hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia a záujmy stále
neuspokojených veriteľov.

29. Žalobcovia 1/, 2/ podali žalobu na zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodu,

že žalovaný nemal poctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZKR a zároveň mal nepoctivý zámer podľa §
166g ods. 2 písm. e),f),h) ZKR. Dôvody, pri ktorých zákon predpokladá na strane fikcie neprítomnosti
poctivého zámeru sú naviazané na situáciu, kedy zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu (zákon
má na mysli návrh na oddlženie) možno usudzovať určité správanie. Medzi stranami vznikol spor o
nepoctivom zámere žalovaného ako dlžníka pri oddlžení v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. 3OdK/204/2020, ktorú pochybnosť žalobcovia 1/, 2/ zakladali na tom, že žalovaný sa
úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti (§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR), že žalovaný v čase podania
návrhu nebol platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR), že žalovaný mal snahu poškodiť
svojich veriteľov (§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR) a že zo správania žalovaného nemožno usudzovať, že
vynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v rámci svojich schopností a možností (§ 166g ods. 1 ZKR).

Dôkazné bremeno týchto skutkových tvrdení, že dlžník sa pred podaním návrhu na oddlženie správal
spôsobmi uvedenými v citovaných ustanoveniach znáša žalobca, ktorý sa ich domáha. Pokiaľ preukáže,
že dlžník sa správal spôsobom, ktorý napĺňa hypotézu právnej normy, potom nastane fikcia, že na strane
žalovaného poctivý zámer absentoval a vtedy bude mať žalovaný v prípade, ak sa bude procesne brániť,
dôkaznú povinnosť ohľadom vyvrátenia fikcie nepoctivého zámeru. Preto dôkazné bremeno pri tvrdení,

že postup žalovaného napĺňal znaky postupu uvedeného v § 166g ods. 2 písm. e),f), h) ZKR bolo na
strane žalobcu.

30. Predpokladom možnosti fyzických osôb uchádzať sa o oddlženie je ich platobná neschopnosť. Táto
sa predpokladá a je vyvrátiteľnou domnienkou, pričom môže byť vyvrátená buď na začiatku konania
samotným súdom alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého
veriteľa. Žalobca 2/ inicioval konanie o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer a tento
nepoctivý zámer videl aj v tom, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na oddlženie platobne

neschopný, nakoľko pohľadávka žalobcu bola úspešne vymáhaná v exekučnom konaní. Povinnosť
veriteľa ako žalobcu preukázať nepoctivý zámer dlžníka znamená, že žalobca musí uviesť konkrétne
tvrdenia o tom, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a súčasne musí tieto tvrdenia aj preukázať.

31. Z definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 ZKR vyplývajú znaky, ktoré

sú predpokladom vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby a to existencia aspoň jedného
peňažného záväzku po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento záväzok
plniť. Pokiaľ ide o objektívnu neschopnosť dlžníka plniť, tak možno konštatovať, že ide o stav, kedy
dlžník nemá dostatok objektívnych prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Ide o situáciu,kedy dlžník nie je schopný splatiť pohľadávky veriteľa v stanovenej lehote splatnosti, aj keby to chcel.
Platobná neschopnosť musí byť všeobecná a musí byť zrejmé, že plnenie je pre dlžníka nemožné.
Samotná existencia príjmu žalovaného, prípadne existencia pracovno-právneho vzťahu neznamená, že

tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov
a existenciu finančného majetku žalovaného. V danom prípade ide o komplexné posúdenie konkrétnej
životnej situácie, teda nielen jednej jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto pohľadávku uhrádzať.
Podľa vyššie citovaného ust. § 1 vyhl. 643/2005 Z. z. sa platobne neschopným rozumie ten, koho
peňažné záväzky nie sú kryté jeho finančným majetkom. Finančným majetkom sa pritom rozumejú

peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu, peňažné pohľadávky, dlhové cenné papiere atď. (Vyhláška
nereflektovala síce na zmenu definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby v ZKR účinnej od
01.03.2017, jej podstata spočívajúca v nekrytí splatných záväzkov finančným majetkom dlžníka však
platí). Podstatou definície platobnej neschopnosti teda nie je to, či je dlžník schopný záväzok uhradiť
v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť v celosti.

32. Pohľadávku žalobcu 2/ žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu splácal pravidelnými mesačnými
splátkami v celkovej výške v priemere 97 eur. Úhrady boli vykonávané zrážkami zo mzdy, z čoho bolo
zrejmé, že žalovaný je zamestnanou osobou v produktívnom veku. Samotné tvrdenie o čiastočných
úhradách pohľadávky zrážkami zo mzdy ešte nepreukazuje existenciu platobnej schopnosti žalovaného
v čase podania návrhu na oddlženie, naopak tento stav preukazuje skutočnosť, že žalovaný

nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na úhradu celej pohľadávky
žalobcu. Podstatou definície platobnej neschopnosti teda nie je to, či je dlžník schopný záväzok
uhrádzať v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť
v celosti. Zo samotnej skutočnosti čiastočnej pravidelnej úhrady záväzku voči jednému z veriteľov
záver o platobnej schopnosti dlžníka urobiť nemožno. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný

neuhrádzal svoje záväzky pred vyhlásením konkurzu účelovo v snahe umelo vytvoriť stav svojej
platobnej neschopnosti. Oddlženie je určené pre dlžníkov, ktorý napriek snahe pri svojich príjmoch nie sú
schopní, či už naraz alebo v primeranej dobe splátkovým kalendárom postupne uhradiť svoje záväzky.
Pokiaľ by žalobca chcel preukázať, že žalovaný nebol platobne neschopný, musel by tvrdiť a preukázať
dostatok peňažných prostriedkov na úhradu všetkých jej záväzkov. Všeobecné konštatovanie, že

žalovaný mal príjem, že pohľadávka žalobcu bola splácaná zrážkami zo mzdy, že táto pohľadávka mohla
byť uspokojená, resp. čiastočne uspokojená, na vyvodenie záveru o platobnej schopnosti žalovaného
nestačia. Na základe životopisu dlžníka – žalovaného, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu
vyplýva, že žalovaný nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, ani cenné papiere,
nemal žiadne peňažné pohľadávky. Preto žalobcom uvádzaný dôvod nepoctivého zámeru podľa §

166g ods. f) ZKR žalobca 2/ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31. januára 2023 o dovolaní týkajúceho sa rozhodnutia
taktiež zamietajúceho žalobu o zrušenie oddlženia, v ktorom o. i. konštatoval, že „povinnosť veriteľa
preukázať nepoctivý zámer dlžníka znamená, že dotknutý veriteľ, t.j. žalobca musí uviesť konkrétne
tvrdenia prečo má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a súčasne musí tieto tvrdenia

podoprieť dôkazmi, t.j. preukázať. Súd teda v konaní najskôr vyhodnocuje splnenie tejto procesnej
povinnosti žalobcu a unesenie dôkazného bremena žalobcom a až následne môže vyhodnocovať,
či žalovaný preukázal skutočnosti vylučujúce žalované právo. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vychádzal zo zásady formálnej pravdy, ktorou sa civilné sporové konanie dôsledne riadi, teda v
konaní bol limitovaný preukázanými tvrdeniami žalobcu ohľadom nepoctivého zámeru žalovaného na

oddlženie“.

33. Ak žalobca 2/ vo svojich vyjadreniach poukazoval na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach,
súd uvádza, že nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít ani o judikáty, ktoré by boli právne
záväzné pre prejednávanú vec a súd nebol nimi právne viazaný. Nejedná sa o rozhodnutia, ktorými

by bol súd v tomto spore viazaný v zmysle ust. § 193 CSP a nemožno v tomto prípade ani hovoriť o
ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Pri posudzovaní poctivého zámeru dlžníka je potrebné postupovať
individuálne a zohľadňovať osobitné okolnosti každého konkrétneho prípadu.

34. K tvrdeniu žalobcu 2/, že žalovaný nemal pri podaní návrhu poctivý zámer, pretože v rozpore s §

166g ods. 1 ZKR nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, súd konštatuje,
že toto ustanovenie poukazuje na správanie dlžníka po podaní návrhu, a preto s odkazom naň nemožno
posudzovať správanie dlžníka pred podaním návrhu. O nepoctivom zámere žalovaného nesvedčí ani
skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal bezprostredne po tom, ako mu boli vykonávanézrážky zo mzdy. Žalovaný podaním návrhu využil zákonom mu danú možnosť a samotné ustanovenie
ZKR takéto konanie ako nepoctivý zámer dlžníka nedefinuje.

35. Žalobca 2/ uviedol, že žalovaný po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci
svojich možností. K uvedenému dôvodu pre zrušenie oddlženia žalovaného súd konštatuje, že nebolo
sporné, že žalovaný po vyhlásení konkurzu na nevymáhateľnú pohľadávku žalobcu neuhradil žiadne
finančné prostriedky. Podľa súdu však žalobca 2/ vychádza z nesprávnej interpretácie § 166g ods. 1
ZKR. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa poctivosť zámeru dlžníka po podaní návrhu posudzovala

podľa toho, či dlžník uhradil niektorú z oddlžením nedotknutých pohľadávok. Ak by to tak bolo, inštitút
oddlženia ako šanca na nový začiatok pre dlžníkov by nemal žiadny zmysel. V § 166g ods. 1 ZKR
uvedenú „úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vykladať v
súvislosti s poskytovaním súčinnosti správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem
a v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno

posudzovať podľa toho, či dlžník uhradil alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže
takýto výklad by išiel proti podstate inštitútu oddlženia. Žalobcom 2/ uvádzaný dôvod teda podľa súdu
nemôže byť dôvodom pre zrušenie oddlženia, nakoľko nesvedčí o nepoctivom zámere dlžníka.

36. Skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou 1/ v žalobe a písomnom vyjadrení a to, že žalovaný mal
finančné prostriedky a vykonával pracovnú činnosť, že nebol prístupný pohľadávku splácať dobrovoľne,
že žalobkyňa 1/ ho viackrát vyzývala na splácanie pohľadávky, že žalovaný si bral účelovo pôžičky
s cieľom užívať svoj život podľa svojich predstáv, že žalovaný je vo vysoko produktívnom veku, má
získané vzdelanie a na pracovnom trhu bolo pre neho dostatok pracovných príležitostí, že okrem

hlavného pracovného pomeru mohol vykonávať aj ďalšie činnosti, z ktorých by mal financie, ostali iba
v rovine tvrdenia a neboli súdu žiadnym spôsobom preukázané.

37. Tvrdenie žalobkyne 1/, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol
platobne neschopný, toto tvrdenie je v logickom vzájomnom rozpore s tvrdením, že žalovaný sa

úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti. Nie je možné, aby sa dlžník úmyselne uviedol do
stavu platobnej neschopnosti a súčasne, aby platobne neschopný dlžník nebol. Súd poukazuje na
to, že nie je pri posudzovaní nepoctivého zámeru dlžníka viazaný konkrétnym časovým rámcom, ale
posudzuje práve správanie sa dlžníka voči veriteľom už od momentu vzniku pohľadávok. Súd má za
to, že nebola naplnená skutková podstata uvedená v ust. § 166g ods. 2 písm. e) ZKR a to, že zo

správania žalovaného ako dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol
do platobnej neschopnosti, súd konanie žalovaného, ktoré by uvedené znaky napĺňalo, preukázané
nemal. Platobnú schopnosť žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie rovnako žalobkyňa 1/
nepreukázala (obdobne bod 32. tohto rozhodnutia).

38. K navrhovaným dôkazom, ktoré boli prednesené žalobkyňou 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne
na pojednávaní konanom dňa 10.05.2023 súd uvádza, že platí koncentrácia konania, o ktorej boli
strany konania poučené v uzneseniach - výzvach súdu učinených postupom podľa § 167 ods. 1 až
4 CSP. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách a to ako koncentrácia vhodná
(§ 153 – sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 - zákonná koncentrácia

konania). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej
koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými
úkonmi. Nie je napr. želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až
na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na
vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov

procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či
prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva
v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu
má povinnosť predložiť prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany včas. Ide
o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia tejto

povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, prípadne aj iné následky.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.
Toto pravidlo sa neaplikuje, ak osobitná právny úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie
určitého procesného úkonu. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovanéhok žalobe sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú osobitné
dôvody, platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je
včasné. Súd prihliadol na skutočnosť, že obe procesné strany boli v spore právne zastúpené. Žalobkyňa

1/ mala poskytnutý dostatočný časový priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a na
označenie dôkazov. Z hľadiska pravidiel koncentrácie je želateľné, aby návrhy na vykonanie dôkazov,
resp.skutkovétvrdeniabolivyjadrenévžalobeavovyjadreniachpodľa§167ods.1až4CSP.Nanávrhy
na vykonanie dôkazov a na skutkové tvrdenia predložené neskôr, súd nemusí prihliadať s poukazom
na ust.§153 CSP. Súd preto na navrhnuté dôkazy učinené právnou zástupkyňou žalobkyne 1/ až na

pojednávaní neprihliadol s poukazom na ust. §153 CSP, nakoľko neboli predložené včas a súd nezistil
žiadne osobitné dôvody, ktoré by ospravedlňovali oneskorené predloženie prostriedkov procesného
útoku (neexistencia objektívnych kritérií, nejde o právnu zložitosť sporu, neexistencia subjektívnych
kritérií – žalobkyňa 1/ bola právne zastúpená advokátom). Vykonanie navrhovaných dôkazov ani nebolo
odôvodnené tak, aby ich vykonanie bolo potrebné a relevantné pre rozhodnutie vo veci samej a k už
uvádzaným skutkovým tvrdeniam bolo nadbytočné. Preto návrh na výsluch žalobkyne 1/ a žalovaného

zamietol.

39. Súd konštatuje, že skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, v písomných vyjadreniach ako aj na
pojednávaní žalobkyňou 1/ boli nekonkrétne, všeobecného charakteru, pričom boli upriamené na

skutkové tvrdenia vzniku pohľadávky, ktorej predchádzalo súdne konanie vedené na Okresnom súde
Čadca, v dôsledku ktorého bol vydaný platobný rozkaz, ktorý sa stal právoplatný dňa 21.10.2019.
Žalobkyňa 1/ uvádzala, že od uvedeného dňa existuje judikovaná pohľadávka voči žalovanému.
Pokiaľ ide o samotný hmotnoprávny vznik a titul nadobudnutia pohľadávky, ktorá bola podkladom na
vydanie platobného rozkazu, ako aj výšku tejto pohľadávky, súdu neboli predložené žiadne listinné

dôkazy, z ktorej by mohol súd vyvodiť záver, kedy pohľadávka vznikla, v akej výške, medzi kým,
aké postavenie v nej mali žalobkyňa 1/ a žalovaný, prípadne kedy bola táto pohľadávka splatná.
Rovnako listinné dôkazy predložené na pojednávaní nesmerovali k preukázaniu nepoctivého zámeru
žalovaného. Predložený znalecký posudok č. 67/2015 zo dňa 29.04.2015, ktorý bol vypracovaný
za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu s príslušenstvom nijakým spôsobom nepreukazoval

nepoctivé konanie žalovaného. Predložený list vlastníctva, na základe ktorého nehnuteľnosti tam
uvedené patria údajne matke žalovaného, žiadnym spôsobom nepreukazovali nepoctivý zámer
a nepoctivé správanie žalovaného. Facebookový profil, z ktorého vyplývalo, že žalovaný postavil dom
a má sa tam údajne sťahovať, tak tento listinný dôkaz taktiež ostal iba v rovine tvrdenia, žiadnym
spôsobom nepreukazoval nepoctivé správanie žalovaného. Z týchto predložených listinných dôkazov

nevyplývali žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť záver, že žalovaný konal
s úmyslom poškodiť veriteľa, s úmyslom ukrátiť ostatných veriteľov, prípadne z jeho správania by bolo
možné vyvodiť, že sa sám priviedol do stavu, aby bol povinný podať návrh na oddlženie. Tvrdenia o tom,
či úver bol minutý na rekonštrukciu bytu alebo nie, či žalovaný použil peniaze z úveru na stavbu domu,
či „údajnú“ stavbu – domek žalovaný uviedol Centru právnej pomoci, prečo žalovaný nepodal ústavnú

sťažnosť alebo dovolanie voči odporu, či si žalovaný zobral pôžičku v D. D. so svojím bratom a prečo
ho neoznačil ako veriteľa, prečo žalovanému nepomohla jeho matka, ktorá vlastní nehnuteľnosti bez
pôžičiek, všetky tieto tvrdenia sa niesli v rovine neurčitých tvrdení, zakladali sa len na predpokladoch
a domnienkach a relevantným spôsobom nepreukazovali nepoctivé správanie žalovaného. Všetky
skutkovétvrdeniaostalitedalenvrovinetvrdeníaneboližiadnymspôsobompreukázanéapretonemohli

byť použité v prospech procesného útoku žalobkyne 1/.

40. Za účelom zdokladovania príjmu pred podaním návrhu súd vykonal na návrh žalobcu 2/, ku
ktorému návrhu sa pripojila aj žalobkyňa 1/, lustráciu v sociálnej poisťovni, pričom zistil, že žalovaný
bol zamestnaný a mal príjem v období od mesiaca jún 2020 do mesiaca október 2020 (č.l. 89). Ako už

však súd uviedol pri konštatovaní, že žalovaný nebol platobne schopný, ani z takéhoto vymeriavacieho
základu, ktorý predstavoval príjem žalovaného nevyplýva, že by nebol platobne neschopný. Samotná
výška príjmu žalovaného bola v prípade posúdenia platobnej schopnosti/neschopnosti irelevantná,
nakoľko žalobca platobnú schopnosť žalovaného opieral výlučne o možnosť žalovaného uhrádzať
záväzky z príjmu čiastočne. To, že žalovaný bol zamestnaný a mal príjem nepreukazuje nepoctivý zámer

žalovaného.

41. Žalobkyňa 1/ navrhla, aby súd na žalovaného prihliadal prísnejšie. Súd konštatuje, že u žalovaného
nezohľadniluvedenúpožiadavkužalobkyne1/,nakoľkonemalpreukázanétakéskutočnostiaskúsenostižalovaného, ktoré by umožňovali posúdiť ich v súlade s § 166g ods. 4 ZKR (napr. mal v minulosti
významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí ako vedúci zamestnanec v orgánoch
právnickej osoby, má iné osobitné životné skúsenosti). Žalobkyňa 1/ žiadala uvedené posúdiť na základe

tvrdenia, že ona je tá, ktorej pohľadávka bola judikovaná v októbri 2019, tesne pred podaním návrhu na
oddlženie. Súd podmienky prísnejšieho posúdenia žalovaného preukázané nemal.

42. Žalobca 2/ okrem iného tvrdil, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Tým nastala situácia,
kedy bolo na strane žalovaného, aby preukazoval svoj poctivý zámer, čím sa žalobca 2/ domáhal

teórie tzv. preneseného dôkazného bremena. Ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR nadväzuje na oprávnenie
veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením, domáhať sa zrušenia oddlženia na predpoklad, že veriteľ
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Uvedená konštrukcia zákona ukladá veriteľovi
povinnosť tzv. negatórneho dôkazu, pričom nie je možné preukázať, že niekto niečo nemal. Z uvedeného
dôvodu je potrebné vychádzať z toho, že je povinnosťou veriteľa – žalobcu preukázať, že dlžník mal
pri oddlžení nepoctivý zámer. Je jeho povinnosťou preukázať pozitívnu skutočnosť – nepoctivý zámer.

Iba ak veriteľ túto skutočnosť preukáže, je na strane dlžníka, pokiaľ sa voči tomuto tvrdeniu rozhodne
procesnej brániť, aby predkladal aj dôkazy spojené so svojou procesnou obranou, v ktorej vyvráti
tvrdeniaojehonepoctivomzámere.Dlžník,čižežalovaný,preukazuje poctivosťsvojhozámeruažvtedy,
ak žalobca preukáže, že u dlžníka bol zámer nepoctivý alebo ak preukáže, že nastala zákonná fikcia
nepoctivosti zámeru dlžníka. V prejednávanom spore sa však procesné strany k uvedenému nedostali,

nakoľko nepoctivý zámer žalovaného preukázaný nebol.

43. K námietke žalobcu 2/, že žalovaný nemal podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ale návrh na určenie
splátkovéhokalendárasúduvádza,žestýmtotvrdenímnemožnosúhlasiť.Konkurzasplátkovýkalendár
sú dva možné spôsoby riešenia úpadku fyzických osôb, pričom voľba je na dlžníkovi. Splátkový kalendár

je skôr určený pre riešenie úpadku dlžníkov, ktorí si chcú svoj majetok ponechať. Splátkový kalendár
však musí poskytnúť uspokojenie aspoň 30 % z nezabezpečených pohľadávok veriteľov a zároveň
aspoň o 10 % vyššie ako v konkurze. Voľba riešiť úpadok cestou konkurzu a nie splátkovým kalendárom
nezakladá prezumpciu nepoctivého zámeru dlžníka. Príjmové pomery dlžníka mu nemusia nakoniec
splátkový kalendár ani umožňovať.

44. Rovnako k námietke žalobcov 1/, 2/, že žalovaný nepreukázal svoje príjmy ani výdavky súd
konštatuje, že ide o neopodstatnenú výhradu vo vzťahu k obrane žalovaného, nakoľko povinnosť
preukázať nepoctivý zámer dlžníka zaťažuje žalobcu. Žalovaný nemá povinnosť preukazovať svoj
poctivý zámer.

45. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných a uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobcovia
1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno splnenia podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
žalovaného. Súd nemal preukázané nepoctivé konanie žalovaného, ani úmysel poškodiť veriteľov, ani
platobnú schopnosť žalovaného. Súd mohol pri rozhodovaní vychádzať iba z vykonaného dokazovania.

Skutočnosti svedčiace o amorálnom a nezodpovednom správaní žalovaného nie sú postačujúce pre
zrušenie jeho oddlženia. Vyhodnotením dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca 1/, 2/ nepreukázal
dostatočným spôsobom existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
a preto žalobu zamietol.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Podľa § 365 CSP
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
početrovnopisovapríloh,súdvyhotovíkópienajehotrovy.Akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladá

vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré

vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).