Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Ľudmila Škvaridlová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/33/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122372058
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:6122372058.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu A. B. C., D.,
E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, H. C., zast. JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova
14, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 30 850 436 proti žalovanej A. C., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX
H., zast. SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava IČO: 36 862 711 o náhradu
škody 104,60 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 104,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5
% ročne zo sumy 104,60 eur od 2.8.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Konanie včastiuplatneného úrokuzomeškaniavovýške5%ročnezosumy104,60eurod30.7.2020
do 1.8.2022 z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal o vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi istinu
104,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104,60 eur od 30.7.2020 do
zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Uplatnil aj trovy konania.
Žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu návrh na vydanie platobného rozkazu
odôvodnil tým, že si uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených
nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého dieťaťa a späť. Ďalej uviedol, že žalobca
a žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do
rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Okresnom súde
BratislavaIV.,sp.zn.:13P/91/2019.OkresnýsúdPrievidzauznesenímzodňa1.7.2020č.k.18P/54/2019
upravil styk žalobcu s maloletým počas letných prázdnin v roku 2020 tak, že žalobca je oprávnený
stretávať sa s maloletým odo dňa 27.7.2020 v čase od 9.00 hod. nepretržite do dňa 2.8.2020 do 17 hod.
a odo dňa 24.8.2020 v čase od 9.00 hod. nepretržite do dňa 30.8.2020 do 17.00 hod. v neprítomnosti
žalovanej, ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie
umožniť s tým, že si žalobca prevezme maloletého od žalovanej v určený čas v mieste bydliska
maloletého dieťaťa a žalovanej po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska maloletého dieťaťa.
V prípade, že sa styk žalobcu s maloletým neuskutoční súdom v určenom čase z dôvodu objektívnej
prekážkynastranedieťaťa,žalovanájepovinnáumožniťžalobcovistyksmaloletýmvrovnakomrozsahu
v náhradnom termíne. Žalovaná vykonateľné súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne
bráni v styku žalobcu s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi zmarila do dnešného dňa viac
než 60 stykov žalobcu s maloletým. Žalovaná opakovane nereaguje na SMS správy žalobcu, ohľadom
maloletého nekomunikuje, ani neposkytuje základné informácie o maloletom žalobcovi. Žalovaná sikladie vlastné podmienky pre styk žalobcu s dieťaťom a vytvára obštrukcie, ktorými sa snaží mylne
vyvolávať dojem, že ona je síce ochotná dodržiavať súdne rozhodnutie, ale podľa tvrdení žalovanej
to údajné objektívne prekážky na strane dieťaťa neumožňujú. Žalobca si v zmysle vykonateľného
rozhodnutia šiel dňa 29.7.2020 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta
bydliska. Po príchode žalobca upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo
sa zaobišlo bez akejkoľvek odozvy žalovanej. Žalobca si všimol, že auto žalovanej sa nenachádza pred
domom a privolal hliadku príslušníkov policajného zboru, ktorej takisto nikto v dome neotvoril. Žalovaná
naďalej počas celého dňa žalobcovi na SMS správy nereagovala. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu
škody, za ktorej vznik zodpovedá žalovaná v dôsledku vyššie uvedeného konania a ktorá spočíva v
zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť. Žalovaná neposkytnutím
potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákona, lebo
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí, čím vedome spôsobila škodu žalovanému (správne malo byť žalobcovi), nakoľko jej
zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný.
Žalovaná je povinná predchádzať vzniku škody a omisívne konanie má taktiež za následok vznik škody.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 22.12.1987 sp. zn. 1 Cz 63/87, judikatúra označená
pod R 12/1990, v zmysle ktorej „Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zodpovedá
za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča
včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení dieťaťa) brániacej uskutočneniu styku s
maloletým na určitý čas.“ Ďalej poukázal na § 420 ods. 1 Občianskeho zákona, v zmysle ktorého
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Citoval rozhodnutie Krajského
súdu Košice - okolie zo dňa 20.8.2020 sp. zn. 2Co/9/2020 v obdobnej veci, v ktorom rozsudku sa
konštatuje: „Ak je rodičovi zverené dieťa do osobnej starostlivosti a je jeho povinnosťou strpieť právo
druhého rodiča na realizáciu styku s dieťaťom, a zároveň je povinný dieťa na takýto styk riadne pripraviť.
Rodič zodpovedá druhému rodičovi za škodu, ktorá mu nerealizáciou (zmarením) styku vznikla. Pôjde
najmä o vynaložené náklady v súvislosti s cestou do miesta bydliska dieťaťa a späť a podobne“. Ďalej
uviedol, že príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a škodou je daná tým, že
ak by žalovaná rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi bez
obštrukcií styk žalobcu s maloletým, prípadne včas, riadne a náležite upovedomila žalobcu o objektívnej
prekážke zakladajúci predpoklad nemožnosti uskutočniť styk, nevynaložil by žalobca náklady na cestu
z Bratislavy do Bojníc a späť zbytočne a ku škode by nedošlo, nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol
práve styk s maloletým v zmysle rozhodnutia. Tiež poukázal na ďalší rozsudku a judikatúru, rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.9.2003 sp. zn. 25 Cdo 2289/2002, z ktorého vyplýva, „Pokiaľ rodičovi
dieťaťa vzniknú zbytočné náklady v dôsledku toho, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do
výchovy, zmarí styk rodiča s dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov, jedná
sa o jeho, či jej všeobecnú zodpovednosť za škodu založenú na princípe prezumovaného zavinenia.
Ide o zodpovednosť za priame porušenie právnej povinnosti, ktoré pre rodičov vyplýva zo súdneho
rozhodnutia, príp. z dohody rodičov o styku s dieťaťom“.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR 1 Cz 24/89, v ktorom súd konštatoval,
že „Žalovaná vo viacerých prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi stanovený rozhodnutím
súdu. Za účelom realizácie týchto neuskutočnených stretnutí žalobca vykonal bez akejkoľvek výstrahy
žalovanejzbytočnécesty.Zbytočnýmicestamidomiestaurčenéhostykuaspäťvzniklažalobcoviškoda“.
Uviedol, že žalovaná je zodpovedná za vznik škody, ktorá vznikla žalobcovi, ktorá spočíva v zbytočne
vynaložených nákladoch na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť. Táto cesta žalobcu z miesta bydliska
- Staré Grunty 3546/7A, Bratislava do miesta styku - Kultúrne centrum H., I. J. XX a späť predstavuje
vzdialenosť 372 km, t. j. z Bratislavy do Bojníc 186 km a z Bojníc do Bratislavy 186 km. V zmysle §
7 ods. 1 v spojení s ustanovením § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. - o cestovných náhradách si
žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 71,80 eur a náhradu za spotrebované pohonné hmoty
vo výške 32,80 eur (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom
preukaze a údajov štatistického úradu v týždni od 27.7.2020 do 2.8.2020). Pre vyčíslenie nároku na
náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na cestu za účelom realizácie styku zákon č.
283/2004 Z. z. - o cestovných náhradách, zodpovedá nielen ustálenej súdnej praxi (rozsudok Krajského
súdu Košice zo dňa 20.8.2020 sp. zn. 20Co/9/2020 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice –
okolie zo dňa 25.3.2019 sp. zn. 7C/583/2016; rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 26.11.2020 sp.
zn. 9Co/15/2020, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 29.5.2019 sp. zn. 7C/49/2016;
rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 5.11.2021, sp. zn. 4C/69/2016), ale je taktiež odôvodnené
rozhodnutím R 12/1990, v zmysle ktorého „Potrebu použitia vlastného motorového vozidla rodiča na
uskutočnenie styku s maloletým dieťaťom pri výchove druhého z rodičov treba posúdiť jednak z hľadiskaprepravy rodiča do miesta styku a jednak z hľadiska účelnosti využitia vozidla v priebehu styku s
dieťaťom. Pri vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím vozidla možno prihliadať na paušálne
náhrady nákladov obdobného používania osobných vozidiel na iné účely“.
2. Žalobca pripojil k návrhu na vydanie platobného rozkazu uznesenie Okresného súdu Prievidza zo
dňa 1.júla 2020 sp. zn. 18P 54/2019, trestné oznámenie, SMS komunikáciu.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 18.júla 2022 platobný rozkaz sp. zn.
36Up 1016/2022, ktorým priznal žalobcovi sumu 104,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 104,60 eur od 30.7.2020 do zaplatenia a trovy konania.
4. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že s týmto platobným
rozkazom nesúhlasí, lebo Krajský súd Trenčín rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 18P
54/2019 zmenil tak, že žalobca ako otec maloletého syna je oprávnený sa stretnúť s maloletým synom
odo dňa 24.8.2020 od 9.00 hod. nepretržite do dňa 26.8.2020 do 17.00 hod v neprítomnosti žalovanej
ako matky maloletého syna. Žalovaná tiež nesúhlasila s tým, že žalobca uviedol v návrhu na vydanie
platobnéhorozkazu,žeonanerešpektujevykonateľnésúdnerozhodnutie,bránivstykuotcasmaloletým
synom, robí rôzne obštrukcie a prieťahy na zmarenie styku otca s dieťaťom a takto bolo zmarených 60
stykov. Tvrdí, že žalobca uvádza tieto skutočnosti účelovo s cieľom navodiť dojem, že ona ako matka
bráni otcovi v styku s maloletým synom. Uviedla, že tieto skutočnosti sa ale nezakladajú na pravdivých
skutočnostiach. Žalovaná v odpore Ďalej uvádza, že nezodpovedá za škodu žalobcovi, nakoľko táto mu
nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej, lebo styk otca s maloletým synom sa neuskutočnil
dňa29.7.2020,čomu predchádzalosamotnékonaniežalobcu,ktorýsadňa27.7.2020dostavildomiesta
bydliska maloletého, pričom maloletý sám vyjadril svoju vôľu, že nechce, aby sa styk so žalobcom a ním
uskutočnil. Maloletý sa nechcel stretnúť so žalobcom, čo z priloženého dôkazu jednoznačne vyplýva,
že do bydliska maloletého syna bola privolaná policajná hliadka, ktorá vyhotovila úradný záznam,
z ktorého žalovanou uvádzané skutočnosti vyplývajú. Za takto vzniknutej situácie, ako aj samotného
konania pred Okresným súdom Prievidza, žalovaná navrhla žalobcovi, aby sa na stykoch s maloletým
synom dohodli v záujme a v prospech maloletého a účelom dohody malo byť, aby sa styk žalobcu
s maloletým uskutočnil. Maloletý nechcel ísť na styk so žalobcom práve z dôvodu jeho rozsahu, pričom
maloletý syn predtým s otcom nikdy takýto rozsiahly čas nestrávil a zároveň nikdy nebol v neprítomnosti
matky po tak dlhú dobu. Z odvolania voči rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza vyplývajú všetky
tieto skutočnosti. Aj napriek všetkým skutočnostiam sa žalobca na styk dostavil opakovane aj hneď
nasledujúci deň, t. j. dňa 28.7.2020. Aj na tento deň žalobca privolal hliadku polície. Privolaná hliadka
počula plač maloletého. Trestné oznámenia žalobcu boli zamietnuté. Konanie žalobcu spôsobilo a aj
spôsobuje v súčasnosti, že maloletý sa sám z vlastnej vôle nechce zúčastniť stykov so žalobcom, za
čo žalovaná v žiadnom prípade nezodpovedá, lebo uvedené spôsobuje žalobca sám svojím konaním.
Žalovaná nemôže byť zodpovedá za škodu v prípade, ak táto vzniká samotným konaním žalobcu.
Žalovaná poskytuje žalobcovi pravidelnú súčinnosť, so žalobcom pravidelne komunikuje a koná tak,
aby škoda nebola spôsobená. Žalovaná si plní svoje prevenčné povinnosti a vykonáva všetky úkony
smerujúce k tomu, aby bol najmä zachovaný záujem maloletého syna, bolo konané v jeho prospech,
ale zároveň aby predchádzala vzniku škody. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti, žalovaná je
toho názoru, že svojim konaním neporušila žiadnu právnu povinnosti, nakoľko konala tak, ako jej to
vyplývazpríslušnýchprávnychpredpisov,akoajzrozhodnutia OkresnéhosúduPrievidzačirozhodnutia
krajského súdu. Dôvody neuskutočneného styku nie je možné pripisovať na ťarchu žalovanej, nakoľko
styk sa neuskutočnil na základe vôle maloletého syna, ktorá vychádza zo samotného konania žalobcu.
Podľa žalovanej je návrh nedôvodný. Ďalej uviedla, že poukazuje na účelové konanie žalobcu, ktorý
voči žalovanej podal niekoľko takmer identických žalôb, pričom predmet podaných žalôb je stále totožný.
Žalobca žiada od žalovanej úhradu náhrady údajne vzniknutej škody za niekoľko dní (prevažne aj po
sebe idúcich). Poukazuje aj na skutočnosť, že samotné návrhy žalobcu obsahujú takmer identický text,
preto je žalovaná toho názoru, že žalobca takto koná v záujme poškodenia žalovanej, na čo žalovaná
poukazuje počas konania pred Okresný súdom Prievidza, ako aj počas rozvodového konania, a zároveň
účelovo s poukázaním na vzniknuté trovy konania.
5. Žalovaná k odporu pripojila listiny (č.l.35), urgenciu k rozhodnutiu Krajského súdu Trenčín, emailovú
komunikáciu.6. Žalobca reagoval na odpor žalovanej podaním zo dňa 9.septembra 2022, v ktorom poukázal na to, že
žalovaná svoju argumentáciu ohľadom odopretia realizácie styku maloletého syna so žalobcom zakladá
výlučne na nesúvisiacom a nepravdivom tvrdení, že maloletý odmieta realizáciu styku. Do pozornosti
súdu dal znalecký posudok č. 144/2020 vypracovaný znalkyňou D. B. I., D., ktorého žiadateľom bol
Okresný súd Prievidza ku konaniu vedeného na súde pod sp. zn. 18P/54/2019. Zo znaleckého posudku
vyplývajú závažné skutočnosti, ktoré len potvrdzujú, že žalovaná umocňuje u maloletého ňou naučenú
krátkodobúodmietavúreakciumaloletého smeromkžalobcovi.Tátoreakciavšakajnazákladeposudku
znalkyne po chvíli opadá a maloletý sa vie so žalobcom radostne hrať a komunikovať. Znalkyňa
uviedla, že žalovaná si kladie vlastné podmienky pre styk žalobcu s maloletým a zároveň negatívne
ovplyvňuje maloletého proti žalobcovi s tým, že si maloletý osvojuje negatívne nastavenie žalovanej
proti žalobcovi a jej odmietavý postoj k realizáciám styku. V zmysle znaleckého posudku je zrejmé, že
maloletý podvedome koná rovnako ako žalovaná v záujme dosiahnutia harmónie správania žalovanej.
Znalkyňa nemala pochopenie nad nezáujmom žalovanej zmeniť svoj prístup pri príprave maloletého na
styk, čím len upevňuje tvrdenie žalobcu, že žalovanej marenie styku vyhovuje a jej snaha uskutočniť
styk je len predstieraná. Žalovaná v odpore žiadnym spôsobom neobjasnila svoje konanie, ktoré ju
viedlo k nerešpektovaniu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Nepredložila dôkaz odôvodňujúci jej
svojvoľné konanie, ktorého následkom bolo zamedzenie styku žalobcu s maloletým. Tiež uviedol, že po
príchode žalobcu upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo
bez akejkoľvek odozvy zo strany žalovanej. Žalobca si všimol, že auto žalovanej sa nenachádzalo
pred domom a privolal hliadku príslušníkov PZ, ktorej takisto nikto v dome neotvoril. Žalovaná počas
celého dňa žalobcovi na SMS správy nereagovala. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná v čase realizácie
styku bola mimo bydliska, o čom žalobcu vopred neupovedomila a počas celého dňa na jeho správy
nereagovala. Zodpovednosť za zmarený styk preberá výlučne žalovaná z dôvodu, že maloletého na
styk riadne nepripravila, ako jej vyplýva z povinnosti, ktorá jej bola uložená uznesením Okresného súdu
Prievidza č. k. 18P 54/2019.
7. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spis sp. zn. 36Up 1016/2022 na Okresný súd Prievidza, ktorý
bol doručený tomuto súdu dňa 19.septembra 2022.
8. Súd vo veci určil termín pojednávania na 6.júna 2023, na ktorý sa žalobca nedostavil, doručenie
vykázané mal dňa 28.4.2023, svoju neúčasť ospravedlnil advokátsky koncipient JUDr. Garu Mgr. Martin
Chovanec s tým, že žalobca z pracovnej vyťaženosti sa na pojednávanie nedostavil a súhlasil, aby súd
pojednával bez jeho prítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, doručenie vykázané mala
dňa 12.5.2023, jej neúčasť ospravedlnil právny zástupca JUDr. Gocník, zároveň ospravedlnil aj svoju
neúčasť s tým, že súhlasil, aby súd pojednával bez ich prítomnosti. Ako dôvod neúčasti právny zástupca
žalovanej uviedol pracovné povinnosti. Rovnako aj žalovaná má v tento deň pracovné povinnosti a to
bol dôvod, pre ktorý sa nemohla pojednávania zúčastniť.
9. Súd pojednával bez prítomnosti žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámil listinné dôkazy - žaloba
č.l. 2 – 7, údaje o evidencii vozidla č.l.10, uznesenie OS Prievidza sp. zn. 18P 54/2019 č.l. 11-13,
trestné oznámenie č.l.14 - 18, komunikácia prostredníctvom SMS správ č.l.19-20, platobný rozkaz
OS Banská Bystrica sp. zn. 36Up 1016/2022 č.l. 23-24, odpor č.l. 29 – 33, opísaná udalosť 27.7.2020
č.l.35, oznámenie KS Trenčín JUDr. Petrom Belicom č.l. 36, vyjadrenie žalobcu č.l.43 – 44, návrh
na pokračovanie v konaní č.,l. 45-49 + vyjadrenie, vyjadrenie žalovanej č.l.63 – 66, platobné rozkazy
sp. zn. 13Up 1016/2022, 36Up 1016/2022, 7Up 300/2022, 14Up 1016/2022. 39Up 1016/2022, 7Up
341/2022, 37Up 1016/2022, 11Up 262/2022, 12Up 1056/2022, 16Up 1057/2022, 14Up 1056/2022,
22Up 529/2022, 23Up 1056/2022, 23Up 1016/2022, 10Up 949/2022, 9Up 695/2022, 5Up 1153/2022,
6Up 1153/2022, 11Up 399/2022, 31Up 1154/2022, vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej č.l.
112-116, uznesenie OS Prievidza sp. zn. 8C 34/2022 č.l. 119 – 120, uznesenie OS Prievidza sp. zn. 18P
54/2019 č.l. 127-129, uznesenie KS Trenčín sp. zn. 19CoP 33/2020 č.l. 130-136, oznámenie KRPZ
Bratislava č.l. 140, informácia právneho zástupcu žalovanej č.l. 142 a vyjadrenie č.l. 143-147, znalecký
posudok znalca Mgr. Alexandry Kaiser č.l. 148 – 189, znalecký posudok č. 5/2022 a pripojené platobné
rozkazy č.l. 190, uznesenie OS Prievidza sp. zn. 15Em 2/2022 a zistil tento skutkový stav:11. Právny zástupca žalobcu pred začatím pojednávania upravil petit žaloby tak, že zobral návrh späť
v časti úroku z omeškania od 30.7.2020 do 1.8.2022 vo výške 5% ročne zo sumy 104,60 eur a upravil
počiatok omeškania od 2.8.2022 a úrok upravil vo výške 5,5 % ročne zo žalovanej sumy 104,60 eur,
lebo žalovaná prevzala žalobu dňa 1.8.2022. Vyjadril sa k znaleckému posudku vypracovaný v roku
2023 a k poslednému vyjadreniu žalovanej tak, že tento znalecký posudok nemá žiaden dosah na
úpravu styku, ktorá mala byť realizovaná dňa 29.7.2020 a nie je možné novým znaleckým posudkom ani
preukázaťskutočnostiuvedenéhodňa.HocivrozhodnutíOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.18P54/2019
nie je uvedené, že žalobca má oznámiť žalovanej svoj príchod na styk s maloletým SMS správou alebo
iným komunikačným prostriedkom. Žalobca zvolil toto oznámenie SMS správou z vlastnej iniciatívy, hoci
v uznesení o neodkladnom opatrení okresného súdu nie je tento komunikačný prostriedok uvedený.
Žalobca nebol povinný vopred oznamovať žalovanej, že prichádza na styk s maloletým, ale vzhľadom
na dlhodobé neumožnenie žalovanej v styku maloletého so žalobcom, zvolil sám takýto oznamovací
prostriedok. Žalobca vie, kde žalovaná býva s maloletým, býva so svojimi rodičmi v Bojniciach na
ul. Velvárska. Rodinný dom je oddelený plotom, či je na bráne zvonček, zástupca žalobcu nevedel
uviesť. Zdôraznil, že podstatné pre toto konanie je, že žalovaná, matka maloletého dňa 29.7.2020
dieťa nepripravila na styk so žalobcom, s otcom maloletého podľa rozhodnutia súdu o neodkladnom
opatrení. Z predloženej komunikácie SMS správami je zrejmé, že matka vypla mobilný telefón. Žalovaná
informovala v SMS správe dňa 28.7.2020 žalobcu, že maloletý je vystresovaný, mal teplotu, plakal,
nemohol spať celú noc, preto ho prosila, aby bral na túto skutočnosť ohľad a aby sa skúsil dohodnúť na
stretnutí inak. Žalovaná však nepreukázala žalobcovi, že maloletý mal dňa 28.7.2020 a dňa 29.7.2020
teplotu, že navštívila s ním lekára, alebo volala lekára domov, alebo bola na pohotovosti a podobne. Ak
by takéto lekárske potvrdenie žalovaná mala, bola by ho predložila, preto žalobca má za to, že takéto
lekárske potvrdenie na uvedený deň (29.7.2020) žalovaná ani nemala. Z uvedeného potom vyplýva,
že žalovaná nepreukázala objektívnu prekážku, pre ktorú sa nemohol maloletý stretnúť so žalobcom.
Poukázal tiež na znalecký posudok D. I., ktorý žalobca použil v žalobnom návrhu, na ktoré matka
reagovala neprimerane. Skutočnosti, ktoré tvrdila, neboli preukázané ani v znaleckom posudku z roku
2023, na ktoré nie je možné prihliadať. V čase styku žalobcu s maloletým dňa 29.7.2020 mal žalobca
vozidlo, na ktorom išiel z Bratislavy do Bojníc vo svojom vlastníctve. Žalovaná neoznámila žalobcovi
a nevysvetlila mu ani dodatočne nerealizovanie styku dňa 29.7.2020 a náhradný termín mu neposkytla.
Dňa 27.7.2020 žalovaná nepreukázala, že sa maloletý so žalobcom nechce stretnúť. Dodal, že v máji
2023 bol nariadený výkon súdneho rozhodnutia z dôvodu, že žalovaná dlhodobo marila realizáciu styku
žalobcu s maloletým a keď vedela, že bude termín pojednávania, umožnila styk žalobcu s maloletým
a tiež operovala tým pri výkone rozhodnutia, že otec sa so synom stretol. Bol toho názoru, že prípad
je potrebné osobitne skúmať, prečo bol zmarený styk žalobcu s maloletým. Žalobcovi je známe ako
rozhoduje súd pri nároku trov konania, že tieto trovy konania nepriznáva žalobcovi s poukazom na prípad
osobitného zreteľa a tiež poukazuje na to, že žalobca si mohol nárok uplatniť aj inak, ale je potrebné
skúmať kauzálny nexus, teda každý prípad osobitne. Žalobca sa účelovo nesprával, každý jeden deň
bol zmarený, nemohol sa stretnúť so svojím synom, tieto styky zmarila žalovaná, je preto podstatné,
aby každý jeden styk bol osobitne skúmaný, boli osobitne skúmané skutkové okolnosti zmarenia styku
žalobcu s maloletým a tiež dôvod, prečo bol styk nerealizovaný. Uplatnil aj trovy konania.
12. Okresný súd Prievidza vydal dňa 1.júla 2020 neodkladné opatrenie sp. zn. 18P 54/2019, ktorým
upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas letných školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom
školstva SR v školskom roku 2019/2020 tak, že otec je oprávnený stretnúť sa so synom odo dňa
27.7.2020 v čase od 9.00 hod. nepretržite do dňa 2.8.2020 do 17.00 hod. a odo dňa 24.8.2020 v čase od
9.00 hod. nepretržite do dňa 30.8.2020 do 17.00 hod. v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá je
povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. Otec
si dieťa od matky prevezme v určený čas v mieste bydliska maloletého dieťaťa a matke po skončení
styku dieťa odovzdá v mieste bydliska maloletého. V prípade, že sa styk otca s maloletým neuskutoční
súdom v určenom čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane dieťaťa, matka je povinná umožniť
otcovi styk s maloletým v rovnakom rozsahu v náhradnom termíne.
13. Žalobca podal dňa 19.11.2020 trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Prievidza z dôvodu, že
jeho styk s maloletým synom sa neuskutočnil opakovane podľa rozhodnutia Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 18P 54/2019, rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP 33/2020 a tiež rozhodnutia
sp. zn. 12P 44/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP 3/2020 v dňoch od
27.7.2020 do 2.8.2020; od 24.8.2020 nepretržite do 26.8.2020 aj v iných termínoch s tým, že matka
maloletého často marila jeho styk s maloletým, preto bol nútený frekventovane privolávať pred rodinnýdom trvalého bydliska matky policajnú hliadku. Maloletý je zastrašovaný zo strany matky, aj starej matky,
aby plakal a bol rozrušený. Opísal skutočnosti dňa 28.7.2020, dňa 29.7.2020, 30.7.2020, kedy sa mal
stretnúť s maloletým, ale k stretnutiu nedošlo. Matka maloletého na sedení v Centre pre rodiny a deti
Orchidea ho pred prítomnými obvinila, že poskytol úplatok vo výške 60.000 eur jeho advokátovi, aby
mu v tejto veci pomohol, čo považuje otec maloletého za závažné obvinenie, čo môže napĺňať skutkovú
podstatu trestného činu ohovárania. Neustále na rôznych konaniach pred súdom ho verejne očierňuje,
klame a zavádza súd. Tvrdí, že sa nevie o syna postarať, že je po stykoch s ním traumatizovaný, hrozí
mu fyzická a psychická ujma spôsobená otcom, či dôvodom odchodu z ich spoločnej domácnosti, že
ju finančne využíval, že nezabezpečoval počas trvania spoločnej domácnosti stravu, že sa o syna
nezaujímal a podobne. Robila tak z dôvodov získať v týchto konaniach v očiach súdu výhodu, ale
tieto tvrdenia nikdy žiadnym spôsobom nepreukázala, práve naopak boli poskytnuté dôkazy o presnom
opaku. Podľa lekárskej správy mal maloletý dňa 22.8.2020 hnačku, nechcel jesť a zvracal. Podľa otca
maloletého, toto potvrdenie bolo vydané na základe účelových tvrdení matky. Maloletý mal prísť na
kontrolu o tri dni. Toto lekárske potvrdenie matka zaslala až po opakovaných výzvach dňa 26.8.2020 a to
bez lekárskej pečiatky. Nepretržite a úmyselne marila styk ich syna s otcom, syna nevidel, nemal s ním
žiadenkontaktod18.7.do12.9.2020,zmarilastykajvdňoch18.9.a20.9.a24.10.2020. Nerešpektovala
vykonateľné uznesenie súdu, nerešpektovala práva syna, rodičovské práva otca a nebrala žiaden ohľad
na city syna k otcovi. Svojím konaním chce psychicky aj finančne poškodiť otca maloletého, jeho osobu
a jej konanie je v príkrom rozpore s dobrými mravmi.
14. Z SMS komunikácie medzi stranami sporu vyplynulo, že dňa 26.7.2020 žalobca oznamuje žalovanej
oodovzdanie maloletého na prázdniny podľa neodkladného opatrenia o 9.00 hod. pred domom; matka
odpisuje otcovi: „Maťko plače, nemôže ho ani obliecť ani obuť“; otec žiadal, aby matka B. doniesla , že
ho chce vidieť; otec uvádza, že B. dávno neplače, matka ho odmieta doniesť pred dom, aby videl otca;
otec opakovane žiada, že chce syna vidieť ; otec jej píše, že nedvíha telefón, nereaguje na SMS správy,
drží B. ako rukojemníka v dome; otec píše, aby matka doniesla B. von, že čaká pred domom; ďalšia
komunikácia z 28.7.2020, z ktorej vyplýva, že otec si prišiel pre maloletého pred dom, pričom uvádza, že
matka nerešpektuje neodkladné opatrenie; matka otca informuje, že po včerajšku bol B. vystresovaný,
na obed mal teplotu, čo toľko plakal, nemohol ani spať, skoro celú noc bol hore, tak ho poprosila, aby
bral na to ohľad, aby sa skúsili dohodnúť a aby to bolo v záujme ich syna, odovzdanie na týždeň nie
je. Otec aj napriek tomu čakal pred domom matky. Komunikácia z 29.7.2020, otec píše: „Stojím pred
domom, máš vypnutý alebo nedostupný telefón. Tvoje auto nie je pred domom, kde sa nachádzaš a kde
je B. a čo je s ním ? Som pred domom, kde sa nachádzaš, ak nemieniš komunikovať, budem nútený
opäť privolať hliadku polície“. Takáto komunikácia je aj 30.7.2020 a tiež 1.8.2020.
15. Na č.l. 35 súdneho spisu sa nachádza listina z 27.7.2020, z ktorej vyplýva, že pred domom stojí zať
B. C., ktorý chce zobrať od dcéry K. ich spoločného syna B. C., ktorý má dva roky a dvojročný vnuk
doma plače a nechce ísť k svojmu otcovi, ktorý má síce na neho nárok dnes, ale vnuk nechce byť s ním,
preto matka K. C. dieťa ma na rukách a dieťa plakalo a nechcelo ísť z domu preč. Neustále zatváralo
dvere, aby B., ako svojho otca volá, išiel preč. Otec sa rozbehol za dieťaťom a chcel ho matke z rúk
zobrať. Na mieste zákonne poučení obaja rodičia.
16. Znalkyňa D. B. I., D. z odboru psychológie vypracovala na požiadanie Okresného súdu Prievidza k č.
k. 18P 54/2019 znalecký posudok pod č. 144/2020 zo dňa 29.3.2021 vo veci úpravy rodičovských práv
a povinností a určenie výživného, z ktorého okrem iného vyplýva, že matka si kládla vlastné podmienky
pre styk maloletého s otcom a vytvárala obštrukcie, ktorými vyvolávala dojem, že kým ona osobne je
ochotná dodržiavať rozhodnutie súdu ohľadne styku otca s maloletým, prekážky na strane maloletého
(odmietanie otca) a nevhodné správanie otca k maloletému (ničím nepreukázané) dodržiavanie
rozhodnutia súdu neumožňujú. Matka evidentne nerozlišuje medzi svojimi negatívnymi pocitmi voči
otcovi maloletého a potrebami maloletého mať s obidvomi rodičmi rovnocenný a plnohodnotný vzťah,
z psychologického hľadiska prepotrebný pre zdravý vývin maloletého. Skutočnú ochotu matky vhodne
pôsobiť na maloleté dieťa v domácnosti jej rodičov možno spochybniť vzhľadom na tom, že jej
vyjadrenia posielané súdu po znaleckom vyšetrení sú takmer totožné s vyjadreniami opisujúcimi
afektívnu odmietavú reakciu maloletého na jeho stretnutie s otcom. Otec vyjadril ochotu spolupracovať
s matkou v záujme maloletého. Na podvedomej úrovni, kde sa nahromadili hlavne u matky rôzne
animozity, s vysokou pravdepodobnosťou existuje riziko, že je v jej výchovnom prostredí maloletý
negatívne ovplyvňovaný proti otcovi. Akékoľvek vedenie maloletého jedným z rodičov proti druhému má
negatívny dopad na zdravý, psychický vývin dieťaťa. Pokiaľ matka nezmení svoje vnútorné negatívnenastavenie voči otcovi, existuje predpoklad, že dôjde k masívnejšej destabilizácii psychického stavu
maloletého, k narušeniu saturácie jeho základných vývinových potrieb ako pocitov istoty, bezpečnosti,
stability a dôvery k jeho najbližším osobám, rodičom a tým aj ostatným ľuďom. Otec maloletého syna
nevedie k negatívnym reakciám voči matke, chce sa svojmu synovi venovať rovnako ako matka.
Matka nie je vnútorne pozitívne/prajne nastavená voči stretávaniu sa otca so synom, jej navonok
motivujúce správanie spôsobuje dvojitú protikladnú väzbu, pričom vnútorné odmietavé nastavenie
matky je silnejšie a maloletého vedie k neistote, chaosu a odmietania otca, či sa navonok prejavuje
v afektívnom reagovaní dieťaťa. Maloleté dieťa podvedome koná odmietavo smerom k otcovi v záujme
dosiahnutia harmónie vnútorného prežívania a vonkajšieho správania matky ako najbližšej vzťahovej
osoby. Znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že je na počudovanie, že matka po týchto
všetkých skúsenostiach nezmenila taktiku prípravy maloletého na stretnutie s otcom, keď musela zistiť,
že doterajší spôsob prípravy maloletého na stretnutie s otcom je kontraproduktívny až deštruktívny.
17. V písomnom podaní zo dňa 20.septembra 2022 okrem iného žalovaná uviedla, že žalobca podáva
od roku 2020 návrhy, ktoré sú obsahovo takmer identické, preto podľa žalovanej ide o jeho účelové
konaniescieľomneprimeranýmspôsobom nútiťžalovanúvynaložiťznačnémnožstvočasuafinančných
prostriedkov, pričom takéto konanie na žalovanú pôsobí aj psychicky. Na Okresnom súde Bratislava
IV. je vedené rozvodové konanie spojené so starostlivosťou o maloletého syna, kde žalobca tiež
vytvára stresové situácie, podáva na ňu trestné oznámenia a podobne. Tieto boli ale zamietnuté.
Žalovaná poskytuje žalobcovi pravidelnú súčinnosť, so žalobcom pravidelne komunikuje a koná tak, aby
škoda nebola spôsobená. Poukázala na čl. 5 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého zjavné
zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť
a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné
a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Tiež
poukázala na § 3 ods.1 Občianskeho zákona, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Za zneužitie práva možno považovať „Zneužitie práva,
t. j., ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávneným hospodárskych záujmov,
ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu“. Žalobca podáva účelové
žaloby znevýhodniť žalovanú a spôsobiť jej ujmu. Podaním samostatných žalôb, takmer identických
narastajú žalovanej trovy konania, ktoré okrem iného spočívajú v právnych úkonoch vykonaných zo
strany právneho zástupcu žalobcu. Žalobca nezačína súdne konanie pre ochranu svojho zdanlivého
dovoleného subjektívneho práva, ale ho začína s úmyslom získania nedôvodného zisku, napr. trov
advokátskeho zastúpenia na úkor protistrany. § 3 Občianskeho zákona umožňuje súdu posúdiť vec
v tomto smere, čo je výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade,
že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Žalobca koná účelovo, v rozpore
s dobrými mravmi a to tak, že účelom výkonu práva žalobcu je znevýhodniť žalovanú a spôsobiť
jej ujmu tak psychickú, ako aj finančnú. Pokiaľ by išlo žalobcovi o náhradu škody za zmarený styk
s maloletým synom, mohol podať v roku 2022 jeden návrh na zaplatenie a vyčíslenie údajnej škody
od roku 2020 až do dňa vyhotovenia návrhu. Nie je nevyhnutné žalobcovi v každom konaní priznať
nárok na náhradu trov konania z rovnakého právneho titulu a to z dôvodu zjavného podozrenia
zo zneužitia práva za účelom poškodenia žalovanej. Poukázala aj na § 142 ods.1 OSP, kde
uvádza, že možno považovať len také účelne vynaložené náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne
vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady
spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto pravidlu však
nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i situácie, za ktorých
náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie
alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie
advokátom (nález Ústavného súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. IÚS 988/12). K preventívnej povinnosti
uviedla, že podľa § 415 Občianskeho zákona, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa aktuálnej judikatúry súdov
rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla druhému
rodičovi v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom i vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej
prekážke, napr. o chorobe dieťaťa, brániacej uskutočneniu styku s maloletým dieťaťom v stanovenú
dobu. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že judikatúra súdov smeruje k tomu, že choroba maloletého
dieťaťa je dôvodom na neuskutočnenie nariadených stykov s oprávneným rodičom, pričom žalovaná za
údajnúškodunezodpovedánajmäzdôvodu,žeišlooneuskutočneniestyku otcasmaloletýmsynom, ho
riadne a vopred informovala. K motorovému vozidlu, ktorým sa mal dopraviť žalobca do miesta bydliskamaloletého uviedla, že vozidlo s EVČ: H. už v súčasnosti nie je jeho vlastníkom, ktorého doklady tvoria
súčasť niektorých návrhov žalobcu, preto žiadala zabezpečiť dôkaz lustráciou v evidencii motorových
vozidiel za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2021, či bol otec maloletého vlastníkom tohto motorového
vozidla. Žalovaná záverom zdôraznila, že dôvody neuskutočneného styku nie je možné pripisovať na
ťarchu žalovanej, nakoľko styk sa neuskutočnil z dôvodu objektívnej prekážky na strane maloletého
syna a to z dôvodu jeho choroby. O vzniku objektívnej prekážky bol zároveň žalobca riadne vopred
informovaný.
18. K tomuto vyjadreniu pripojila platobné rozkazy Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom
konaní sp. zn. 13Up 1016/2022, sp. zn. 36Up 1016/2022, sp. zn. 9Up 558/2022, sp. zn. 7Up 300/2022,
sp. zn. 14Up 1016/2022, sp. zn. 19Up 1016/2022, sp. zn. 39Up 1016/2022, sp. zn. 7Up 341/2022, sp.
zn. 37Up 1016/2022, sp. zn. 11Up 262/2022, sp. zn. 12Up 1056/2022, sp. zn. 16Up 1057/2022, sp. zn.
14Up 1056/2022, sp. zn. 22Up 529/2022, sp. zn. 23Up 1056/2022, sp. zn. 23Up 1016/2022, sp. zn.
10Up 949/2022, sp. zn. 9Up 695/2022, sp. zn. 5Up 1153/2022, sp. zn. 6Up 1153/2022, sp. zn. 11Up
399/2022, sp. zn. 31Up 1154/2022.
19. Právny zástupca žalovanej navrhol spojiť tieto konania, čo odôvodnil v podaní zo dňa 21.októbra
2022 uvedených v podaní pod písm. a/ až z/.
20. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 8.decembra 2022 sp. zn. 8C 34/2022 rozhodol tak,
že návrh na spojenie vecí vedených pred Okresným súdom Prievidza sp. zn. 8C/34/2022, sp.zn.
6C/34/2022, sp.zn. 11C/33/2022, sp.zn. 12C/34/2022, sp.zn. 10C/42/2022, sp.zn. 6C/33/2022, sp.zn.
4C/47/2022, sp.zn. 9C/38/2022, sp.zn. 7C/48/2022, sp.zn. 5C/43/2022, sp.zn. 15C/33/2022, sp.zn.
15C/34/2022, sp.zn. 4C/38/2022, sp.zn. 13C/37/2022, sp.zn. 5C/37/2022, sp.zn. 19C/36/2022, sp.zn.
6C/37/2022, sp.zn. 19C/37/2022, sp.zn. 11C/42/2022, sp.zn. 4C/42/2022, sp.zn. 9C/39/2022, sp.zn.
19C/41/2022, sp.zn. 12C/46/2022, sp.zn. 7C/42/2022, sp.zn. 18C/42/2022 a sp.zn. 19C/45/2022
zamietol.
21. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 5.augusta 2020 sp. zn. 19CoP 33/2020 zmenil uznesenie
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 18P 54/2019 zo dňa 1.júla 2020 (neodkladné opatrenie) tak, že otec
je oprávnený stretnúť sa s maloletým B. odo dňa 24.8.2020 od 9.00 hod. nepretržite do dňa 26.8.2020
do 17.00 hod. v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie
s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa od matky prevezme v určený čas v mieste bydliska maloletého
dieťaťa a matke po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Tým nie je
dotknutý styk otca s maloletým B. upravený uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 12P 44/2019 zo
dňa 14.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. k. 17CoP 3/2020 zo dňa 13.2.2020.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. augusta 2021.
22. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave oznámilo súdu listom
zo dňa 26.apríla 2023, že A. B. C., D. bol od 27.8.2018 do 23.9.2021 držiteľom a vlastníkom vozidla VW
Tiguan EČV: H., farba vozidla: čierna metalíza.
23. Žalovaná sa vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 31.mája 2023
k možnému zneužívaniu práv žalobcu a predloženie dôkazov do konania a uviedla, že žalobca podal
na Okresný súd Banská Bystrica od júla 2022 do dňa vyhotovenia tohto podania v upomínacom
konaní 37 návrhov na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu náhrady škody
z dôvodu nerealizovaného styku žalobcu s jeho maloletým synom. Návrhy sa týkajú stykov, ktoré
neboli realizované v priebehu rokov 2020 – 2022, pričom k neuskutočneniu stykov žalobcu s maloletým
došlo vždy výlučne z objektívnych príčin na strane maloletého. Návrhy sú identické čo do účastníkov
konania a predmetu sporu - uplatnenie nároku náhrady škody za nerealizovaný styk (vo veľkom
rozsahu sa týkajú totožných udalostí, totožných stykov na základe totožných rozhodnutí súdov), pričom
žalovaná zdôrazňuje, že žalobca podal návrhy za styky zmarené v roku 2020 a v roku 2022 a to
za každý zmarený styk samostatne, bez ohľadu na to, že v mnohých prípadoch sa jedná o styky
v dňoch bezprostredne nasledujúcich za sebou. Na základe vyššie uvedeného, na Okresnom súde
Prievidza sú z dôvodu pokračovania konaní uvedené konania, ktoré v upomínacom konaní boli vedené
na Okresnom súde Banská Bystrica. Ide o konania uvedené pod bodom 1/ až 37/ a potom prevedené
pod spisovými značkami na Okresnom súde Prievidza pod bodom 1/ až 37/ (č.l. 143-144 súdneho
spisu). Ide o konanie s totožným predmetom konania a totožnými účastníkmi konania. Predmetomkonaní sú udalosti, ktoré v čase podania jednotlivých návrhov boli žalobcovi známe a teda v prípade,
ak by žalobca nekonal účelovo, podal by jeden návrh, predmetom ktorého by boli všetky udalosti
opísané v samostatných návrhov, t. j. nárok na náhradu škody za všetky nerealizované styky od roku
2020 do dňa vyhotovenia návrhu. Ide o účelové konanie žalobcu s cieľom neprimeraným spôsobom
nútiť žalovanú vynaložiť značné množstvo času a finančných prostriedkov na svoju obranu, pričom
na žalovanú pôsobí takýto stav zle aj psychicky. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej nároky bez
akéhokoľvek právneho základu, napr. aj za obdobie, kedy bol styk neuskutočnený pre pozitívny
výsledok maloletého na ochorenie COVID-19 a teda v dobe, keď bol maloletý v karanténe. Vydaním
maloletého žalobcovi by žalovaná porušila svoje zákonné povinnosti a dokonca by sa mohla dopustiť
spáchania trestného činu, a to šírenia nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby. Niektoré skutočnosti
uvádza už v predchádzajúcich vyjadreniach, resp. podaniach. Tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé, žalobca
sa účelovo dostavil na styk, napriek vedomosti o nemožnosti jeho uskutočnenia bola v podanom odpore
riadne odôvodnená a preukázaná. Žalobca konal účelovo, len, aby poškodil žalovanej. Žalobca bol
už dňa 27.7.2020 informovaný, že maloletý odmieta realizáciu styku, pričom sa u neho prejavujú
výrazné citové reakcie, ktoré nie sú zapríčinené konaním žalovanej. Tieto boli v konaní preukázané
predloženým videozáznamom. Na podporu svojich tvrdení predkladá do konania znalecký posudok č.
5/2022 zo dňa 15.1.2023, ktorý bol vypracovaný do konania vedenom na Okresnom súde Bratislava
IV. sp. zn. 13P 91/2019 v právnej veci rozvodu manželstva žalobcu a žalovanej. Znalkyňa okrem iného
v znaleckom posudku uviedla, že žalovaná zastáva v živote dieťaťa primárnu a najdôležitejšiu úlohu, čo
je pochopiteľne najmä s prihliadnutím na jeho vek, kedy má v blízkosti matky naplnené vývinové potreby
a rovnako vybudovaný pocit bezpečia a zázemia. Maloletý je aktuálne vo vývinom období a môže mať
strach z výrazných zmien a odmietať ich. Môže sa obávať, že odlúčenie od matky by mohlo byť pre neho
trvalé a preto takéto odlúčenie odmieta. Zároveň na neho negatívne vplýva narušený vzťah medzi jeho
rodičmi, pričom maloletý môže mať podvedomú tendenciu ochraňovať matku ako primárnu vzťahovú
osobu, ktorá je pre neho dôležitá. Znalkyňa počas vyšetrenia nezistila vedomé tendencie k manipulácii
maloletého dieťaťa. Uviedla, že opakovane maloletého motivovala k stretnutiam so žalobcom, ten
však styky s otcom odmietol, čo sa u neho prejavovalo práve výraznou citovou reakciou. Maloletý
syn je na matku naviazaný natoľko, môže aj napriek jej snahe a motivácii syna k tomuto stretávaniu,
toto stretávanie odmietať, pretože nechce byť od matky dlhodobejšie odlúčený. Uvedené skutočnosti
jednoznačne preukazujú, že žalovaná napriek svojej snahe motivovať maloletého k styku so žalobcom,
nenesie zodpovednosť za jeho odmietavý postoj. Žalovaná napriek uvedenému správaniu žalobcu
voči jej osobe prejavuje snahu motivovať maloletého na styk so žalobcom, ktorého reakcie sú však
výlučne dôsledkom jeho veku, citového naviazania na matku a odmietanie dlhodobejšieho odlúčenia
od nej. Vzhľadom k uvedenému je preukázané, že nie je v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej,
že k styku dňa 29.7.2020 nedošlo. Zodpovednosť je daná na strane maloletého, pričom žalovaná si
splnila všetky zákonné a prevenčné povinnosti, keď maloletého na styk pripravila, motivovala a zároveň
upozorňovala žalobcu, že maloletý styk v rozsahu na prespanie dlhodobo odmieta a nechce opustiť
domov na takú dlhú dobu. Žalovaná teda preukázateľne konala v najlepšom záujme maloletého dieťaťa,
ktoré je schopné tráviť čas so svojím otcom. Na základe dlhšieho odlúčenia odporučila tento kontakt
postupne navyšovať tak, ako bolo v pláne vo februári 2022. Rozširovanie vzťahu je vhodné postupne,
po istom čase vzájomného stretávania počas dňa bez prespatia, ale pokiaľ bude toto prebiehať bez
výrazných emočných doprovodov na strane dieťaťa alebo tieto emocionálne afekty budú primerane
zvládnuté a ukľudnené, je vhodné prejsť na možnosť stretávania sa s prespaním maloletého u otca
v jeho domácnosti, prípadne v penzióne v mieste bydliska maloletého. V znaleckom posudku je ďalej
uvedené, že prejavy maloletého nie sú dôsledkom jej nabádania alebo rozrušovania maloletého, a teda
ani z tohto dôvodu nenesie zodpovednosť za cestovné náklady v prípade neuskutočnenia styku dňa
29.7.2020. Žalovaná ďalej uvádza, že je riadne preukázané, že ku škode, ktorú si žalobca nárokuje došlo
výlučnevpríčinnejsúvislostisjehokonaním,lebo žalovanásisplnila prevenčnú povinnosť,keďžalobcu
informovala o chorobe maloletého a nemožnosti uskutočnenia styku s ním. Pre uplatnenie nároku na
náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne naplnenie všetkých nasledujúcich predpokladov: protiprávny
úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a zavinením, iné než nedbanlivosť.
Nie je preukázané, akékoľvek protiprávne konanie žalovanej, či jej úmyselné zavinenie. Žalovaná
neporušila ustanovenie § 415 Občianskeho zákona, ako to tvrdí žalobca. Žalovaná neporušila žiadnu
právnu povinnosť, keď uprednostnila najlepší záujem maloletého dieťaťa. Aj v rozhodnutí Krajského
súdu Trenčín sp. zn. 19CoP 20/2022 zo dňa 23.júna 2022 sa konštatuje, že styk v rozsahu na
prespanie nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, na čo žalovaná poukazovala už v podanom
odpore. Uviedla, že nie je možné pripisovať porušenie právnej povinnosti na ťarchu žalovanej, ktorá
poukazovala na to, že si plnila všetky svoje povinnosti, konala v záujme maloletého syna, keď naproblém ohľadom styku v rozsahu na prespanie opakovane konajúce súdy upozorňovala. Takto si
splnila svoju prevenčnú povinnosť. V závere uviedla, že si splnila všetky zákonne povinnosti, práve
naopak žalovaný (správne malo byť žalobca) nepreukázal, že by žalovaná zodpovedala za vynaloženie
jeho cestovných nákladov do miesta bydliska maloletého. Žalovaná si splnila prevenčnú povinnosť, keď
vopred informovala žalobcu o chorobe maloletého. Zároveň neporušila žiadnu právnu povinnosť, keď
postupovala v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Navrhla návrh zamietnuť.
K tomuto vyjadreniu pripojila znalecký posudok č. 5/2022 znalca Mgr. Alexandra Kaisera vypracovaný
v právnej veci o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu.
24. Právny zástupca žalovanej pripojil k poslednému vyjadreniu okrem znaleckého posudku aj
platobného rozkazy Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 5Up 1153/2022, sp.
zn. 6Up 1362/2022, sp. zn. 6Up 1153/2022, sp. zn. 7Up 341/2022, sp. zn. 7Up 300/2022, sp. zn. 9Up
695/2022, sp. zn. 9Up 904/2022, sp. zn. 9Up 558/2022, sp. zn. 10Up 949/2022, sp. zn. 11Up 262/2022,
sp. zn. 11Up 399/2022, sp. zn. 12Up 1056/2022, sp. zn. 13Up 1016/2022, sp. zn. 14Up 1016/2022,
sp. zn. 14Up 1056/2022, sp. zn. 16Up 1057/2022, sp. zn. 19Up 1016/2022, sp. zn. 19Up 1153/2022,
sp. zn. 22Up 14/2023, sp. zn. 22Up 529/2022, sp. zn. 22Up 834/2022, sp. zn. 23Up 14/2023, sp. zn.
23Up 1016/2022, sp. zn. 23Up 1056/2022, sp. zn. 23Up 362/2022, sp. zn. 24Up 1153/2022, sp. zn. 25Up
1153/2022, sp. zn. 30Up 1362/2022, sp. zn. 31Up 1154/2022, sp. zn. 33Up 1362/2022, sp. zn. 35Up
1362/2022, sp. zn. 36Up 1016/2022, sp. zn. 37Up 1016/2022, sp. zn. 37Up 1362/2022, sp. zn. 39Up
1016/2022, sp. zn. 40Up 1153/2022, sp. zn. 37Up 1362/2022.
25. V priebehu pojednávania dňa 6.júna 2023 zástupca žalobcu informoval, že na Okresnom súde
Prievidza bol nariadený výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18P 54/2019
z 9.3.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 19CoP 20/2022 z 23.6.2022 v časti
úpravy styku oprávneného s maloletým dieťaťom (výrok č. V. rozsudku Okresného súdu Prievidza č.
k. 18P 54/2019 z 9.3.2022). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že otec maloletého sa podaním
zo dňa 30.novembra 2022 domáhal nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18P
54/2019 z 9.3.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 19CoP 20/2022 z 23.6.2022,
lebomatka maloletého(povinná)opakovanemarístykotcasmaloletým,neplnísidobrovoľne povinnosti
uložené jej exekučným titulom a koná v priamom rozpore s tým, čo jej ukladá vykonateľný exekučný titul.
Súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 376 ods.1,2, § 377 ods.1 a 364 Civilného mimosporového poriadku
a § 3 ods.1,2 vyhl. č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach
maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo po začatí konania, ktoré
sa začína bez návrhu pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, zisťuje, či sa povinný
podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať
rozhodnutiu. Súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa
oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
V čase podania návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia bolo preukázané, že styk
oprávneného s maloletým po právoplatnosti exekučného titulu 22.7.2022 sa nerealizoval, oprávnený
videl syna dňa 15.11.2022 v súvislosti so znaleckým dokazovaním v inej veci. Predtým nevidel syna
viac ako rok. Preto je zrejmé, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podaný oprávneným
bol podaný opodstatnene. Povinná aj v minulosti, ako na viacerých miestach zvýrazňuje oprávnený,
aj po právoplatnosti exekučného titulu neumožnila oprávnenému styk s maloletým. Dôvody, na
ktoré poukazuje povinná, že nedokáže dieťa motivovať, aby išlo s otcom, nie sú ospravedlniteľným
dôvodom, pre ktorý by sa nemusela podrobiť povinnosti z exekučného titulu. V závere odôvodnenia
tohto rozhodnutia sa uvádza, že realizácia styku otca s dieťaťom je v najlepšom záujme aj samotného
dieťaťa. Ani z jedného zo znaleckých posudkov nebolo zistené, že vzťah dieťaťa k otcovi by bol výrazne
narušený, čomu zodpovedá aj oprávneným preukázané plnohodnotné trávenie času so synom.
26. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.
27. Podľa § 415 Občianskeho zákona, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
28. Podľa § 420 ods.1 cit. zákona, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti
29. Podľa § 420 ods. 3 cit. zákona, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.30. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákona je :
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d/ zavinenie.
Všetky vyššie uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne.
31. Predmetom tohto sporu bolo posúdenie zodpovednosti žalovanej (matky maloletého dieťaťa) za
zbytočné cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi (otcovi maloletého dieťaťa) a posúdiť tiež
existenciu všetkých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda, že
vznik škody nezavinila.
32. V konaní nebolo sporné, že dňa 29.7.2020 sa neuskutočnil styk žalobcu s maloletým pred rodinným
domomžalovanej.Žalobcajejneoznámil,žestojípreddomom,oznámiljej,žestojípreddomom;oznámil
jej, že žalovaná má vypnutý mobil, resp. nedostupný, auto tiež nebolo pred domom, preto sa pýtal,
kde je maloletý a čo je s ním. Žalobca sa mal stretnúť s maloletým podľa rozhodnutia Okresného
súdu Prievidza, ktorým upravil neodkladným opatrením úpravu styku sp. zn. 18P 54/2019 zo dňa
1.júla 2020 od 27.7.2020, t. j. v pondelok v čase od 9.00 hod. nepretržite do dňa 2.8.2020, t. j. do
17.00 hod. a od 24.8.2020 v čase od 9.00 hod. nepretržite do dňa 30.8.2020 do 17.00 hod. bez
prítomnosti matky, ktorá bola povinná podľa tohto rozhodnutia maloleté dieťa na stretnutie s otcom
včas a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. Otec si dieťa od matky mal prevziať v mieste
bydliska maloletého a matka po skončení styku mala dieťa odovzdať v mieste svojho bydliska. Z SMS-
kovej komunikácie vyplýva, že dňa 29.7.2020 k tomuto stretnutiu žalobcu s maloletým nedošlo. Z SMS
komunikácie tiež vyplynulo, že žalobca sa mal stretnúť s maloletým aj 28.7.2020, t. j. v utorok,
kedy tiež k stretnutiu nedošlo, pričom žalovaný SMS správou oznámil žalovanej, aby mu maloletého
odovzdala na základe neodkladného opatrenia, ktorá v uvedený deň, t. j. 28.7.2020 mu oznámila,
že maloletý bol vystresovaný, mal teplotu, plakal, preto ho prosila, aby si dohodli iný termín. Dňa
29.7.2020 preukázateľne k styku žalobcu s maloletým nedošlo. Podľa tohto neodkladného opatrenia,
žalobca sa mal stretnúť s maloletým v neprítomnosti matky a to nepretržite v čase od 27.7.2020 do
2.8.2020 od 9.00 hod. do 17.00 hod. Žalobca mal právo sa s maloletým stretnúť podľa rozhodnutia
súdu, žalovaná mala povinnosť maloletého na styk so žalobcom riadne pripraviť a mala mu tento styk
umožniť. Žalovaná tak nekonala ani dňa 27.7.2020, kedy žalobca prišiel do miesta bydliska maloletého
na stretnutie s maloletým, ani vtedy mu žalovaná maloletého neodovzdala, podľa SMS komunikácie,
neurobila tak ani 28.7.2020. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca si v uvedený deň, t. j.
29.7.2020 prišiel pre maloletého podľa rozhodnutia súdu, kedy však žalovaná maloletého žalobcovi
neodovzdala,hocisažalobcadotazoval,čojesmaloletým.Tútoskutočnosťžalovanánerozporovala,ale
tvrdila, že maloletý odmietol ísť so žalobcom a poukázala aj na SMS správu z 28.7.2020, kedy maloletý
sa zdravotne necítil dobre. O tejto skutočnosti však žiadny dôkaz žalovaná súdu nepredložila. Žalobca
v SMS správe dňa 29.7.2020 oznámil žalovanej, že bude nútený opäť privolať hliadku polície. Na túto
správu žalovaná nereagovala uvedeného dňa a maloletého žalobcovi neodovzdala tak, ako mala podľa
rozhodnutia súdu. Žalobca v SMS správe reagoval dňa 29.júla 2020 aj tak, že stojí pred domom, videl,
že auto nie je pred domom, preto sa pýtal, kde je maloletý a čo je s ním a kde sa žalovaná nachádza.
Žalovaná na túto SMS správu nereagovala.
Žalovaná zmarila styk žalobcu s maloletým dieťaťom dňa 29.7.2020, keď bez objektívneho dôvodu
odmietla dieťa žalobcovi odovzdať. Nešlo o nesplnenie si prevenčnej povinnosti podľa § 415
Občianskeho zákona, ktorú by nesplnila vtedy, keď by existujúcu objektívnu okolnosť včas neoznámila,
ale naopak, išlo o priame porušenie povinnosti žalovanej styk žalobcovi umožniť podľa právoplatného
rozhodnutia súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná zodpovedá za škodu podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákona. Prvým zodpovednostným znakom podľa § 420 ods.1 cit. zákona je
porušenie právnej povinnosti. V konaní bolo preukázané, že žalovaná bola povinná, teda mala právnu
povinnosť podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia dňa 29.7.2020 umožniť stretnutie žalobcu
so svojím maloletým synom, ale maloletého na tento styk v zmysle rozhodnutia súdu so žalobcom
nepripravila a neodovzdala mu ho. Hoci žalobcovi nevyplýva zo žiadneho rozhodnutia súdu, že je
povinný oznámiť matke jeho príchod na stretnutie s maloletým, aj napriek tomu svoj príchod oznámil
v nedeľu dňa 26.7.2020 v SMS správe: „Zajtra ráno prosím odovzdanie podľa neodkladného opatrenia.prázdniny od 9.00 hod. pred Vaším domom. Vďaka“. Keďže žalovaná maloletého na styk nepripravila
27.7.2020, ani 28.7.2020, žalobca aj napriek tomu išiel pred dom žalovanej dňa 29.7.2020. Cesta
žalobcu dňa 29.7.2020 bola uskutočnená na stretnutie s maloletým, ale žalovaná styk žalobcovi
neumožnila v uvedený deň, pričom cestu žalobca uskutočnil výlučne za účelom stretnutia s maloletým,
čo potvrdzuje aj nahlásenie udalosti žalobcom na políciu a tiež podanie trestného oznámenia na
žalovanú, čo napokon vyplýva aj z tohto podania založeného v súdnom spise ako dôkaz. Z vyššie
uvedeného potom vyplýva, že je možno vyvodiť právny záver, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi a ktorá
predstavovala vzniknuté náklady na cestu Bratislava - Bojnice a späť vznikla v priamej príčinnej
súvislosti s jeho cestou z miesta jeho bydliska do miesta bydliska maloletého, kde sa s maloletým
mal stretnúť dňa 29.7.2020. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, pretože vedela, že
svojím konaním, t. j. neumožnením stretnutia maloletého so žalobcom, poruší právo žalobcu na styk
s maloletým a teda porušila právnu povinnosť uloženú jej súdnym rozhodnutím. Tieto skutočnosti
vyplýva z SMS komunikácie strán sporu od 26.7.2020 až do 29.7.2020, teda deň, kedy sa mal žalobca
stretnúť s maloletým podľa rozhodnutia súdu, ale k tomuto stretnutiu nedošlo, lebo žalovaná maloletého
nepripravila a neodovzdala žalobcovi podľa rozhodnutia súdu. Žalovaná nemala objektívny dôvod na
to, aby neumožnila žalobcovi stretnutie s maloletým, s jeho synom, pričom jej obranu odôvodňovala
tým, že maloletý sa odmieta so žalobcom stretnúť a z dôvodu, že už 28.júla 2020 mu oznámila,
že maloletý plakal, bol vystresovaný a mal teplotu, ale na tieto skutočnosti žalovaná žiadne dôkazy
v priebehu konania neprodukovala. Žalovaná síce predložila do súdneho spisu potvrdenie od lekárky,
avšak uvedené potvrdenie z 23.8.2020 sa týka ochorenia maloletého od 23.8.2020. Hoci toto stretnutie
žalobcu s maloletým sa neuskutočnilo, žalovaná žiadne ďalšie alternatívne riešenie, aby sa žalobca
stretol so svojím synom nenavrhla. Dokonca mu neumožnila maloletého ani vidieť. Žalovaná neoznámila
žalobcovi, aby na stretnutie s maloletým dňa 29.7.2020 nechodil, keď 27.7.2020 už plakal a nemohla
ho ani obliecť, a ani 28.7.2020, keď maloletý mal podľa nej teplotu a bol vystresovaný mu neoznámila,
aby nechodil na stretnutie dňa 29.7.2020. Z dôvodu, že žalovaná bola pasívna a nekomunikovala so
žalobcom a nereagovala primeraným spôsobom na SMS správy žalobcu a neoznámila, aby necestoval,
resp. neprišiel za maloletým, lebo takýto dôvod neexistoval. Žalovaná styk žalobcovi s maloletým dňa
29.7.2020 neumožnila a nenavrhla ani náhradný termín.
Súd považuje za podstatné uviesť, že z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Prievidza sp. zn.
18P 54/2019 vo veci maloletého, ktorým súd upravil neodkladným opatrením úpravu styku vyplýva, že
medzi rodičmi maloletého existovali rozpory, ich negatívne vzťahy sa potom odrazili aj potom na výkone
rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom v tom čase nebolo ani rozhodnuté o osobnej
starostlivosti o maloletého. V tom čase sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie o úprave rodičovských
práv a povinnosti na čas do rozvodu prebiehalo a aktuálne prebieha, nakoľko nie je ukončené rozvodové
konanie strán sporu. Súd mal bezpečne v konaní preukázané, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie
maloletého so žalobcom dňa 29.7.2020, keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie
s otcom nepripravila a stretnutie mu neumožnila. O tom, že maloletý mal dňa 29.7.2020 zdravotné
problémy, ktoré mu bránili, resp. neumožnili stretnutie so žalobcom, žalovaná nepreukázala a ani to,
že maloletý sa odmietol so žalobcom stretnúť.
Žalobca v konaní preukázal všetky prvky zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným
vynaložením nákladov na cestu z miesta jeho bydliska Bratislava do Bojníc do miesta bydliska
maloletého dňa 29.7.2020 a späť za účelom realizácie stretnutia žalobcu s maloletým na základe
vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalovaná nepreukázala, že škodu nezavinila. Na základe vyššie
uvedených skutočností súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
33. Pokiaľ ide o rozsah nákladov žalobcu na cestu vynaloženú na stretnutie s maloletým dňa 29.7.2020,
ide o rozsah náhrady škody podľa § 442 Občianskeho zákona. Súd tu posúdil aj účelnosť použitia
vlastného motorového vozidla žalobcu, táto bola z dôvodu jednak vzdialenosti z miesta trvalého bydliska
žalobcuamaloletéhoatiežnízkehoveku dieťaťadvaroky.ZdôvoduajochoreniaCOVID-19,cestovanie
individuálnou dopravou bolo bezpečnejšie ako iným spôsobom sa do miesta bydliska maloletého dostať.
Žalobca cestoval svojím motorovým vozidlom EVČ: H. XXXXX zn. Volkswagen C. L., ktoré bolo
v tom čase v jeho vlastníctve. Cesta Bratislava – Staré Grunty do miesta bydliska maloletého, teda
do miesta styku s maloletým Bojnice, Velvárska a späť predstavuje vzdialenosť 372 km v zmysle §
7 ods.1 v spojení s § 7 ods.4 z. č. 283/2002 Z. z. – o cestovných náhradách si žalobca uplatňuje
základnú náhradu vo výške 71,80 eur a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 32,80 eur
(náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze a údajov
štatistického úradu v týždni od 27.7.2020 do 2.8.2020 vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok
SR, podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu Natural 95 oktánový v týždniod 27.7.2020 do 2.8.2020 v sume 1,16 eur/liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/100 km predstavuje výška
náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu 372 km : 100 km = 3,72 x 7,61 = 28,282 l; 28,282
x 1,16 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 32,80 eur). Spolu predstavujú cestovné náhrady sumu
104,60 eur. Súd priznal cestovné náhrady žalobcovi v uvedenej výške, ktoré predstavujú výšku škody,
ktorú spôsobila žalovaná.
34. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinná zaplatiť žalobcovi
aj úrok z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.1,2
Občianskeho zákona V danom prípade ide o úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 104,60
eur, lebo žalovaná prevzala žalobu dňa 1.8.2022, do omeškania sa dostala dňom 2.8.2022.
35. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
36. Podľa § 145 ods.1 cit. zákona, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
37. Podľa § 145 ods.2 cit. zákona, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd rozhodnutím vo veci samej.
38. Žalobca zobral žalobu späť čiastočne o úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 104,60 eur
od 30.7.2020 do 1.8.2022 a zároveň upravil petit žaloby. Žalobca zobral čiastočne žalobu späť pred
prvýmpojednávaním,pretosúdakceptovaltotospäťvzatieavzmyslecitovaných zákonnýchustanovení
konanie v tejto časti zastavil.
39. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.2 Civilného sporového
poriadku.
Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu, že podľa názoru súdu pri každom
nezrealizovanom styku treba samostatne skúmať zavinenie, tiež príčinný vzťah a konkrétne okolnosti
nerealizovania tohto styku. Jednotlivé nerealizované styky prebiehali najmenej od roku 2020 do roku
2023, až napokon žalobca podal návrh na výkon rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18P 54/2019
z 9.3.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 19CoP 20/2020 z 23.6.2020 v časti
úpravy styku oprávneného s maloletým dieťaťom a to vo výroku V. tohto rozsudku, lebo iná možnosť
na stretnutie s maloletým nebola z dôvodu konania žalovanej. Súd nezistil v danom prípade dôvody
hodné osobitného zreteľa nepriznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že
podanie žalôb za jednotlivé nerealizované stretnutia s maloletým synom, keď žalovaná porušila právnu
povinnosť daná jej vykonateľným súdnym rozhodnutím, nemôže byť zjavným zneužitím práva. S týmto
sastotožnilajOkresnýsúdPrievidzavuznesení,ktorýmnespojilvšetkyvecinaspoločnékonanie(sp.zn.
8C 34/2022). V jednotlivých konaniach je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré by bolo obtiažné vykonať
na jednom pojednávaní. Žalobca aj žalovaná uvádzajú v týchto sporoch rôzne skutkové tvrdenia, ktoré
nie sú totožné. Styk žalobcu s maloletým synom nebol realizovaný až do rozhodnutia Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 15Em 2/2022 zo dňa 17.mája 2023, na ktorý súd poukazuje. Súd z týchto dôvodov
náhradu trov konania žalobcovi priznal v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v troch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.