Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 5, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205785
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1417205785.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: V.. Z. W., T..

XX.XX.XXXX, U. H. C. X, H., zastúpený: JUDr. Ján Polák, advokát, so sídlom Miletičova 64, Bratislava,
proti žalovanému: N. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Z. X/H, H., F.astúpený: BADUCCI Legal s.r.o., IČO: 35
872 900, so sídlom Mostová 2, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný doručiť žalobcovi zreteľné, voľným okom čitateľné, vlastnoručne podpísané
ospravedlnenie v písomnej forme, s nasledovným obsahom:
Ospravedlnenie N. R., V.. Z. W., B. I. Č. H. - S., na základe právoplatného rozsudku súdu !

Vážený pán V.. Z. W.,
podpísaný N. R. sa Vám týmto ospravedlňujem za to, že som vo svojich príspevkoch zverejnených
na internete dňa 22.03.2017 pod názvom „Primátor vs starosta - alebo ako dvaja kamaráti dostali
Dúbravčanovdoofsajdu“adňa26.04.2017podnázvom„Dúbravsképanoptikum-ktojeZ.W.?“,uvádzal
o Vás nepravdivé a dehonestujúce výroky, čím som neoprávnene zasiahol do Vášho práva na ochranu
osobnosti.
N. R.

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobný návrh žalobcu, že žalobca je oprávnený na náklady žalovaného do jedného mesiaca
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zverejniť v periodickej tlači, denníku Pravda, na tretej strane,
ospravedlnenie obsahujúce text typom písma Times New Roman o veľkosti najmenej 9 a nadpisom
písaným tučným typom písma Times New Roman o veľkosti najmenej 14 v znení:
„Ospravedlnenie N. B. F. J. Q. Z. R. Z. D. M. V. W. W. O., Ing. Z. W., obyvateľovi Mestskej časti
Bratislava - Dúbravka, na základe právoplatného rozsudku súdu!
N. B. F. J. Q. R. Z. D. M. V. W. W. Z. sa týmto ospravedlňuje Ing. Z. W., obyvateľovi Mestskej

časti Dúbravka za to, že vo svojich príspevkoch zverejnených na internete dňa 22.03.2017 pod názvom
„ Primátor vs starosta - alebo ako dvaja kamaráti dostali Dúbravčanov do ofsajdu „ a dňa 26.04.2017
pod názvom „ Dúbravské panoptikum - kto je Z. W.? nepravdivými a dehonestujúcimi výrokmi použitými
v uvedených príspevkoch na jeho adresu, neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti,
a žalovaný je povinný toto zverejnenie ospravedlnenia v periodickej tlači, denníku s názvom Pravda
strpieť, sa zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 600 euro titulom nemajetkovej ujmy do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 16.05.2017 domáhal proti žalovanému ochrany osobnosti
a náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s príspevkami žalovaného uverejnenými prostredníctvomslužby „Blog.pravda.sk“ na internetovom portáli „Pravda.sk“ (prevádzkuje PEREX, a.s.) dňa 22.03.2017
označený ako: „Primátor vs starosta-alebo ako dvaja kamaráti dostali Dúbravčanov do ofsajdu“ a dňa
26.04.2017 označený ako: „Dúbravské panoptikum - kto je Z. W.?“..

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že došlo k
neoprávnenému zásahu a že tento zásah je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť jeho fyzickú
a mravnú integritu. Žalobca podľa neho len popisuje akési jeho vnútorné pocity. Uverejnenie daných
príspevkov nie je spôsobilé porušiť alebo ohroziť fyzickú alebo mravnú integritu žalobcu, či iným

spôsobom vyvodiť negatívny dopad na jeho osobu alebo jeho profesijný život, čoho dôkazom je
aj skutočnosť, že napriek žalovaným vyslovenej kritike, žalobca aj šesť mesiacov po uverejnení
príspevkov naďalej vykonáva svoju pracovnú pozíciu. Nie sú splnené žiadne z predpokladov
občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby
podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Žalobný návrh žalobcu pôvodne obsahujúci šesť rôznych foriem
satisfakcie, resp. sanácie údajného neoprávneného zásahu niekoľko násobne prevyšuje intenzitu tohto

zásahu. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí žalobcovi iba za zákonom splnených podmienok
a iba v zákonom stanovenej výške, kde je treba aplikovať ust. § 13 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

3. V poradí prvým rozsudkom z 15.02.2019 súd prvej inštancie žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu

zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, rozsudkom z 27.01.2022 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti, v ktorej žalobu o uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi písomné
ospravedlnenie za nepravdivé a dehonestujúce výroky použité v príspevkoch zo dňa 22.03.2017 a zo

dňa26.04.2017,žalobuouloženiepovinnostižalovanéhostrpieť,abyžalobcanajehonákladyzverejnilv
denníku s názvom Pravda ospravedlnenie za nepravdivé a dehonestujúce výroky použité v príspevkoch
zo dňa 22.03.2017 s názvom „Primátor vs. Starosta - alebo ako dvaja kamaráti dostali Dúbravčanov do
ofsajdu“ a príspevku zo dňa 26.04.2017 s názvom „Dúbravské panoptikum - kto je Z. W.?“ a žalobu o
priznanie nemajetkovej ujmy v sume 600 euro a v súvisiacej časti o nároku na náhradu trov konania

zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

5. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd o.i uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu majúci
základ v práve na ochranu osobnostných práv podľa § 11 a nasl. Obč. zák., v dôsledku neoprávneného

zásahu žalovaného, ku ktorému malo podľa žalobcu dôjsť výrokmi uvedenými v príspevku blogu
žalovaného z 22.03.2017 a 26.04.2017, ako aj uverejnením obrazových snímok žalobcu bez jeho
súhlasu. I keď to z odôvodnenia napadnutého rozhodnutie výslovne nevyplýva, pri posudzovaní
nároku žalobcu súd prvej inštancie aplikoval tzv. test proporcionality, založený na hľadaní odpovedí
na otázky: kto, o kom, kde, kedy, a ako hovoril, v danom prípade zverejnil informáciu, hodnotiaci

úsudok. Konštatoval, že pochybenia súdu prvej inštancie tak ako uviedol odvolací súd v bodoch
29.,30.,31.,32.,34.,35. jeho odôvodnenia, viedli k vyvodeniu neúplných a tým i t.č. nesprávnych
skutkových zistení a záverov súdu o tom, že žalovaný sa uverejnením dotknutých výrokov v jednotlivých
príspevkoch zo 22.03.2017 a 26.04.2017 nedopustil neoprávneného zásahu do osobnostných práv.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní (ne)oprávnenosti zásahu žalovaného do osobnosti žalobcu

prostredníctvom výrokov v príspevkoch nesprávne zhodnotil odpovede na otázky testu proporcionality,
najmä na otázku kto, nezaoberajúc sa pritom posúdením charakteru jednotlivých výrokov a ich celkovým
vyznením, čo a ako. Závery súdu prvej inštancie o neexistencii základu nároku, ktorý je predpokladom
nielen pre priznanie morálneho zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, ale i peňažnej sankcie formou
náhrady nemajetkovej ujmy, následne viedli k predčasnému, a tým nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej

inštancie o zamietnutí žaloby týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi písomné
ospravedlnenie za nepravdivé a dehonestujúce výroky použité v príspevkoch zo dňa 22.03.2017 a
26.04.2017, žaloby týkajúcej sa povinnosti žalovaného strpieť, aby žalobca na jeho náklady zverejnil v
denníku s názvom Pravda s názvom ospravedlnenie za nepravdivé a dehonestujúce výroky použité v
príspevkoch zo dňa 22.03.2017 a 26.04.2017 a napokon i žaloby o priznanie nemajetkovej ujmy v sume

600 euro a zakladajú dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v týchto častiach. Poukázal na odlišné
zákonné predpoklady pre priznanie primeraného zadosťučinenia a pre priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorými sa treba zaoberať samostatne.5.1. Ďalej odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti priznania
morálneho zadosťučinenia formou ospravedlnenia zaslaním listu žalovaného, ako i uverejnením
ospravedlnenia v denníku Pravda na náklady žalovaného i pre nevykonateľnosť ním formulovaného

žalobného návrhu. K uvedenému odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie zastával názor,
že žalobcom navrhované znenie výroku meritórneho rozhodnutia nespĺňalo podmienku určitosti, preto,
že ním žalobca nevymedzil, ktorých konkrétnych výrokov žalovaného v texte príspevkov sa má
ospravedlnenie týkať, v takom prípade mal žalobcu zákonom stanoveným procesným postupom podľa
§ 129 CSP vyzvať na odstránenie tejto vady žalobného návrhu spolu s poučením ako má takú vadu

opraviť, odstrániť. Odhliadnuc od tohto pochybenia bolo podľa mienky odvolacieho súdu v možnostiach
konajúceho súdu identifikovať výroky, ktorými mal žalovaný zasiahnuť neoprávnene do práva žalobcu
a za ktoré sa mu mal žalovaný ospravedlniť, a to s prihliadnutím na žalobu ako celok. V tomto
smere poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo/43/2019, ktoré vychádzalo z rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci II. ÚS SR 41/2015. Podľa neho v konaní vo veciach
ochrany mena a dobrej povesti t.j. o ochranu osobnosti, tvorí žalobný petit v nároku na určenie, že

určitým konaním došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, a v nároku na poskytnutie morálneho
zadosťučinenia za takýto neoprávnený zásah jeden celok. Preto, aj keď tá časť žalobného petitu, ktorá
sa týkala nároku na priznanie morálneho zadosťučinenia, bola formulovaná všeobecne, bola vecne
previazaná s tou časťou žaloby, v ktorej žalobca presne špecifikoval konanie žalovaného, t.j. ním
uvádzané nepravdivé a difamujúce výroky. Nie je porušením ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit

návrhuvovýrokovejčastirozhodnutia aformulujejutak,abybolajasnástručnávýstižnáapredovšetkým
materiálne vykonateľná (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci. I. ÚS SR 122/2012).

5.2. Ďalej odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie opätovne podrobí vyjadrenia žalovaného na
osobu žalobcu uvedené v príspevkoch zo dňa 22.03.2017 a 26.04.2017 testu proporcionality v smere

ako uviedol odvolací súd v rozhodnutí, v ktorom bude dôsledne odpovedať na jeho jednotlivé otázky,
zohľadniac pritom odvolacím súdom vytknuté nedostatky. Následne posúdi opodstatnenosť nárokov
žalobcu z hľadiska relevantnej právnej úpravy a svoje úvahy, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu
náležitým spôsobom odôvodní. Pokiaľ dospeje k záveru o danosti základu nároku žalobcu, bude
sa zaoberať oprávnenosťou jeho nároku na priznanie morálneho zadosťučinenia - ospravedlnenia,

ako i zadosťučinenia v peniazoch - nemajetková ujma; treba pritom zdôrazniť, že ospravedlnenie by
malo byť formulované tak, aby bolo určité a vykonateľné, pričom jeho forma a navrhovaný spôsob
musí byť primeraný forme uverejnenia výrokov a nimi spôsobenému zásahu. Pokiaľ ide o nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, jej nevyhnutným predpokladom je, že morálna satisfakcia je
nepostačujúca, nemožno ňou teda primerane znížiť ani vyvážiť vzniknutú ujmu. Ďalej je potrebné, aby

došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti, čo znamená,
že fyzická osoba vzhľadom k povahe, intenzite, charakteru, trvaniu, či opakovaniu a širokému rozsahu
pôsobenia nepriaznivého následku s prihliadnutím na jej postavenie, pociťuje a prežíva ujmu ako
závažnú. Tieto okolnosti treba v konkrétnej situácii vždy starostlivo skúmať. V novom rozhodnutí o veci
rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania.

6. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie predmetom sporového konania je žaloba žalobcu :1/

o uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi písomné ospravedlnenie za nepravdivé a
dehonestujúce výroky použité v príspevkoch zo dňa 22.03.2017 a zo dňa 26.04.2017; 2/ o uloženie
povinnosti žalovaného strpieť, aby žalobca na jeho náklady zverejnil v denníku s názvom Pravda
ospravedlnenie za nepravdivé a dehonestujúce výroky použité v príspevkoch zo dňa 22.03.2017 s
názvom „Primátor vs. Starosta - alebo ako dvaja kamaráti dostali Dúbravčanov do ofsajdu“ a príspevku

zo dňa 26.04.2017 s názvom „Dúbravské panoptikum - kto je Z. W.ský?“; a 3/ o priznanie nemajetkovej
ujmy v sume 600 euro.

8.Súdprvejinštancienaopätovnéprejednanievecinariadilpojednávanie,kdepredvolalstrany/právnych
zástupcov strán a vykonal v reinštančnom konaní dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi,

ostatnými vykonaným dôkazmi v prvoinštančnom konaní.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobnom návrhu s tým, že navrhovanú formu
ospravedlnenia považuje za primeranú, a to z dôvodu, že sa žalovaný vyjadroval v príspevkoch achválil sa sám tým, aký má výtlak, sledovanosť, nabádal, aby bola žalobcom podaná žaloba, vyjadroval
sa nekorektne nielen o žalobcovi, ale aj o právnom zástupcovi a koncipientoch. K vykonateľnosti
žalobného rozsudočného návrhu-petitu ešte v predchádzajúcom prvoinštančnom konaní uviedol, že

žalobca nešpecifikoval dotknuté výroky v žalobnom návrhu-petite práve z dôvodu, že nemá záujem tieto
opätovne zverejňovať a traumatizovať seba aj verejnosť.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojej obrane a poukázal na rozhodnutie
odvolacieho súdu, kde o.i. ospravedlnenie má byť formulované tak, aby bolo vykonateľné, a v tejto

súvislosti poukázal na formu a navrhovaný spôsob, ktorý má byť primeraný forme uverejnenia výrokov
a nimi spôsobeného zásahu, vzhľadom k tomu, že ospravedlnenie podľa návrhu má byť realizované v
denníku Pravda s celoštátnou pôsobnosťou, pričom príspevky žalovaného na blogu mali okolo 5.000
vzhliadnutí.

11. Žalobca návrhom podaným 12.12.2022 navrhol zmenu žalobného návrhu v časti žaloby pôvodne

označené ako II. a III. nasledovne:
„II. Žalovaný je povinný doručiť žalobcovi zreteľné, voľným okom čitateľné, vlastnoručne podpísané
ospravedlnenie v písomnej forme, s nasledovným obsahom:
Ospravedlnenie N. R., V.. Z. W., obyvateľovi Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, na základe
právoplatného rozsudku súdu !

Vážený pán Ing. Z. W.,
podpísaný N. R. sa Vám týmto ospravedlňujem za to, že som vo svojich príspevkoch zverejnených
na internete dňa 22.03.2017 pod názvom „Primátor vs starosta - alebo ako dvaja kamaráti dostali
Dúbravčanovdoofsajdu“adňa26.04.2017podnázvom„Dúbravsképanoptikum-ktojeZ.W.?“,uvádzal

o Vás nepravdivé a dehonestujúce výroky, čím som neoprávnene zasiahol do Vášho práva na ochranu
osobnosti.
N. R.
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

„III. Žalobca je oprávnený na náklady žalovaného, do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohoto
rozsudku, zverejniť v periodickej tlači, denníku s názvom Pravda, na tretej strane, ospravedlnenie
obsahujúce text typom písma Times New Roman o veľkosti najmenej 9 a nadpisom písaným tučným
typom písma Times New Roman o veľkosti najmenej 14 v znení:
Ospravedlnenie N. R., V.. Z. W., obyvateľovi Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, na základe

právoplatného rozsudku súdu !

N. R. sa týmto ospravedlňuje V.. Z. W., obyvateľovi Mestskej časti Bratislava - Dúbravka za to, že vo
svojich príspevkoch zverejnených na internete dňa 22.3.2017 pod názvom „Primátor vs starosta - alebo
ako dvaja kamaráti dostali Dúbravčanov do ofsajdu“ a 26.4.2017 pod názvom „Dúbravské panoptikum

- kto je Z. W.ý ?“, nepravdivými a dehonestujúcimi výrokmi použitými v uvedených príspevkoch na jeho
adresu, neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti.
a žalovaný je povinný toto zverejnenie ospravedlnenia v periodickej tlači, denníku s názvom Pravda
strpieť“.

12. Súd uznesením z 17.02.2023 pripustil zmenu žalobného návrhu podľa návrhu žalobcu z 12.12.2022.

13. Žalovaný po zmene v časti žaloby zotrval na svojej procesnej aj vecnej argumentácii a žiadal žalobu
zamietnuť.

14. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
15. Dňa 22.03.2017 na službe Blog.pravda.sk na internetovom postáli Pravda.sk, ktorý prevádzkuje
PEREX, a.s. žalovaný zverejnil svoj príspevok s názvom: „Primátor vs starosta - alebo ako dvaja
kamaráti dostali Dúbravčanom do ofsajdu“. Príspevok je obsahovo členený na časti: O stavebnom
boome, Po rozhodnutí magistrátu, O stavebných povoleniach, Ja som zmena-Ja som SDKU - DS, O

krížiku po funuse. Súčasťou príspevku je päť fotografií zachytávajúcich o.i. osoby starostu Mestskej časti
Dúbravka, primátora hlavného mesta na verejnom meste s obyvateľmi mesta. V časti príspevku: Ja
som zmena-Ja som SDKU - DS je aj fotografia s vyobrazením žalobcu spolu s primátorom podávajúc
si ruku na verejnom mieste. Pod obrazovou snímkou žalobcu s primátorom je text: „Hlavným radcoma poradcom je Z. W.. Šedá eminencia Dúbravky, má väčšie slovo ako starosta. V minulosti spojený s
bytovou aférou v Karlovej Vsi, kde pôsobil ako prednosta úradu. O jeho kauze sa popísali kilometre textu
a dodnes sú voľne dostupné v internetovom prehliadači. Dnes zo zákulisia diriguje Dúbravku ...“

15.1. Príspevok sa venuje hlavne postupu už bývalého primátora a starostu mestskej časti v súvislosti
s výstavbou nájomných bytov pre nájomcov v domoch reštituentov, a možno ho vnímať ako kritiku
ich postupu. Autor príspevku tým poukazoval na určitý vnútorný rozpor v konaní a postoji starostu
pri výstavbe náhradných bytov pre nájomcov v domoch reštituentov, v ich mestskej časti, keď na

jednej strane starosta vedel, že sa bude stavať v danej lokalite, proti výstavbe boli organizované petície,
obyvatelia sa proti výstavbe ohradili, podpísal petíciu a na druhej strane podpisoval rozhodnutie o zmene
stavby pred jej dokončením.

15.2. Skutočnosť, že starosta mestskej časti vydal rozhodnutie a podpísal zmenu stavby pred jej
dokončením, podľa autora naznačuje, akoby starosta konal v zhode s developerom, čo podľa neho

nemusel; v kontexte uvedeného autor usudzuje, že starosta nemal pri sebe dobrých radcov, poradcov,
právnytím, kčomujevyobrazenásnímkažalobcustextom:„HlavnýmradcomaporadcomjeZ.W..Šedá
eminencia Dúbravky, má väčšie slovo ako starosta. V minulosti spojený s bytovou aférou v Karlovej Vsi,
kde pôsobil ako prednosta úradu. O jeho kauze sa popísali kilometre textu a dodnes sú voľne dostupné
v internetovom prehliadači. Dnes zo zákulisia diriguje Dúbravku“.

16. Žalobca sa písomne dňa listom 26.03.2017 cestou svojho právneho zástupcu obrátil na vydavateľa
PEREX, a.s. so žiadosťou o odstránenie sporného obsahu, kedy má ako prevádzkovateľ možnosť
obsah upraviť, resp. usmerniť autora. Žalovaný na základe uvedeného sporný obsah blogu 31.03.2017
odstránil. Žalovaný následne žalobcovi reagoval správou, kde o.i. uviedol, že mu venuje samostatný

blog v priebehu budúceho týždňa. Žalobca sa ďalej cestou svojho právneho zástupcu listom z
18.04.2017 obrátil na žalovaného so žiadosťou o osobné písomné ospravedlnenie sa, o uverejnenie
písomného ospravedlnenia v denníku Pravda, o zaplatenie nemajetkovej ujmy 300 euro v súvislosti so
zverejneným blogom z 22.03.2017, nakoľko podľa neho došlo k zasiahnutiu do jeho osobnostných práv;
na čo žalovaný nereagoval.

17. Dňa 26.04.2017 na službe blog.pravda.sk na internetovom portáli Pravda.sk, ktorý prevádzkuje
PEREX, a.s., žalovaný zverejnil svoj príspevok s názvom: „Dúbravské panoptikum - kto N. Z. W.?“.
Príspevok je členený na časti: Toľko deskriptíva, Poďme in medias res, Poďme po poriadku, Šedá
eminencia, Osoba vo verejnom záujme, Kto N. Z. W., O dom ďalej. Žalovaný v príspevku v jeho

úvodnej časti zverejnil totožnú fotografiu žalobcu s primátorom ako v príspevku z 22.03.2017, ale už
s iným textom: „Dúbravské hody - september 2016-čas aj na stretnutie osôb vo verejnom záujme.
Riaditeľ kancelárie dúbravskej samosprávy Z. W. a primátor mesta V. T.. Dúfam, že ma za túto fotografiu
nezažaluje veľký čierny pes v pozadí a mŕtvy kostelník“. Ďalej uverejnil v príspevku v časti: Šedá
eminenciaajďalšiufotografiu,naktorejjezachytenýžalobcanaverejnommiestesnasledovnýmtextom:

„Z. W. ako osoba vo verejnom záujme sleduje dôstojný priebeh miestneho zastupiteľstva v Dúbravke.
Všetko ide jednofarebnému zboru podľa plánu“.

17.1. Obsahovo je príspevok žalovaného reakciou na predchádzajúcu komunikáciu žalobcu a jeho
právneho zástupcu N.. C., ktorým si žalobca uplatnil právo na ochranu prostredníctvom právneho

zástupcu, a vyzval na ospravedlnenie sa listom, na ospravedlnenie sa v denníku Pravda a žiadal
nemajetkovú ujmu 300 euro. Žalovaný v úvode príspevku z 27.04.2017 tieto uplatnené nároky
žalobcu rozoberá. Žalovaný sa ďalej v príspevku venuje osobe žalobcu, uvádza jeho pôsobenie v
komunálnej politike, jeho pôsobenie ako prednostu miestneho úradu, a o.i. v uvedenom príspevku
žalovaný: 1/ označil žalobcu „za riaditeľa kancelárie starostu“, 2/ uviedol, že „ako riaditeľa kancelárie ..

poriadne napajedila .. pobúrila“ fotka z predchádzajúceho blogu, 3/ žalobcu označil za muža, ktorý
sa v komunálnej politike pohybuje ako „mrštný úhor“ lebo dlhé roky pôsobil na rôznych postoch - bol
poslancom, prednostom úradu a dnes „využíva jeho rady a služby“ starosta, 4/ žalobcu označil za „šedú
eminenciu v Dúbravke s tým, že pred r. 2014 bol šedou eminenciou de facto a po novembrových voľbách
2014 je už aj de iure s tým, že sa stal riaditeľom kancelárie, ktorý má určené právomoci“, 5/ zopakoval,

že „žalobca je riaditeľom kancelárie starostu, poradcom a vo volebnom období 2010-2014 pripravoval
návrhy uznesení, podieľal sa na zaradení a priamej tvorbe niektorých bodov do programu, zo zákulisia
ako neposlanec“ , s tým, že údajne so žalobcom „v minulosti dokonca spolupracoval“ 6/ tvrdil, že v
čase úradovania v Karlovej Vsi ...“obliekal tričko Smeru-SD, že v komunálnych voľbách 2006 „uspelako smerák, že pôsobil v službách sociálnych demokratov, že šikovne otočil kabát na opačnú stranu“.
Žalovaný sa v danom príspevku okrem už vyššie uvedeného nevenuje inej spoločensky významnej
téme.

18.Zpracovnejzmluvyzodňa 30.01.2015súdzistil,žalobcaakozamestnanecuzavrelpracovnúzmluvu
so zamestnávateľom Mestská časť Bratislava - Dúbravka. Bol prijatý od 02.02.2015 do pracovného
pomeru na dobu určitú do 31.01.2016 ako odborný referent kancelárie starostu mestskej časti Dúbravka.
Náplňou práce bola tvorba koncepčných, metodických, analytických materiálov na úrovni obce a

samostatná odborná práca v oblasti samosprávy určenej starostom obce. Pracovná zmluva bola na
základe dohody z 12.11.2015 zmenená od s účinnosťou od 01.01.2016 na dobu neurčitú.

19. Podľa Organizačného poriadku MÚ Mestskej časti Bratislava -Dúbravka platný od 15.09.2016, sú
organizačnými útvarmi miestneho úradu o.i. kancelária starostu. Žalobca bol zaradený pod kanceláriu
starostu, na referát projekčnej činnosti.

20. Žalobca v konaní predložil Rozhodnutie Tlačovej rady 8/2015 z 23.05.2016, kde na návrh
sťažovateľky proti denníku Nový čas rada konštatovala, že uverejnením článku, ktorého autorom bol
žalovaný, označený ako: V Karlovej Vsi sa rodí jedna kauza za druhou, Bordel v úrade, špina v uliciach
z 22.09.2015, ako autor porušil Etický kódex novinára.

21. Žalobca vo svojej výpovedi ako strana sporu uviedol, že žalovaný v článku zverejnil jeho fotografiu
síce z verejného prostredia, ale táto nemá nadväznosť obsahu článku, vníma to tak ako by ho
zosmiešnil,nechápe,prečotambolzverejnený.Žalovanýhonepožiadalosúhlassozverejnenímnejakej
fotky, trval na tom že je nie verejne činná osoba, nie je členom žiadnej strany, je odborným referentom

na úrade mestskej časti. Na poverenie starostu alebo v jeho zastúpení podpisuje niektoré listiny, ale
nie všetky. O zmluvách z roku 2016 o nájme nebytových priestorov medzi mestskou časťou a inými
osobami, z ktorých vyplýva, že za mestskú časť tieto zmluvy v zastúpení starostu podpisuje, žalobca
nemá vedomosť. O článku na blogu sa dozvedel z reakcií kolegov v práci, ktorí mu to uviedli, tiež z
reakcií v obchode napríklad so slovami, nech sa páči šedá eminencia, teda z kontaktov a posmeškov.

Zaznamenal reakciu v pracovnom prostredí, invektívy alebo podpichovanie, napríklad výbav u starostu
aby nás pustil na obed, ty šedá eminencia, teba poslúchne, ty máš na starostu vplyv ty starostu riadiš. V
rodinnom prostredí sa to prejavilo tak, že žije s dcérou, ktorá používa aj meno za slobodna a tiež dvoma
vnúčatami, ktorí sú študenti a reagovali, študenti k nim útočili na neho slovne, že on ako starý otec je
veľký kapor papaláš a že diriguje starostu. Žalobca uviedol, že nemá informáciu, že by tieto články boli

zdieľané aj na iných facebookových profiloch. Výroky, ktoré sú predmetom žalobného návrhu považuje
za nepravdivé, a považuje to za akt pomsty. Nemá vedomosť o tom, odkiaľ sa osoby, ktoré reagovali
posmeškami dozvedeli o obsahu tohto článku, tohto blogu, ani o tom či nejaká osoba reagovala na blogy
žalovaného.

22. Žalovaný vo výpovedi ako strana uviedol, že so žalobcom nemá osobný spor. Reagoval len na fakty,
ktoré sú verejne dostupné. So žalobcom sa pozná od roku 2009, kedy boli v komunálnej kampani v
strane, v koalícii, ktorá spolupracovala. Žalobca podľa jeho tvrdenia klame, že sa nevideli štyri roky,
nakoľko posledné stretnutie prebehlo v 03/2014, kde mu dával návrh, ktorý mal ako poslanec predniesť a
bolo to ohľadom zastavenia dúbravského spravodajcu, kde prišiel s konkrétnym návrhom. Žalovaný bol

poslancom v rokoch 2010 - 2014, prichádzali vždy pred každým zastupiteľstvom do určenej miestnosti
v dome kultúry, kde žalobca rozhodoval, aký bude program, pripravoval znenie jednotlivých návrhov a
de facto tvoril program, takže výraz šedá eminencia pochádza z tohto obdobia. Žalovaný ďalej uviedol,
že v konaní predložil dve zmluvy, týka sa to aj domu kultúry, v rôznych spektrách v tejto oblasti je
avizovanýakozástupcamiestnehoúradužalobca.Žalobcapovoľbáchvroku2014figurovalnaoficiálnej

stránke mestskej časti Dúbravka ako riaditeľ kancelárie starostu. V 04/2017 si žalobca zmenil pozíciu na
samostatného odborného referenta, čo uverejnil aj na osobnom profile. K výrazu mrštný uhor žalovaný
uviedol, že používa výrazy beletristického žánru, tento výraz znamená, že sa vie dotyčný veľmi dobre
pohybovaťvdanejoblasti,čobolomyslenénakomunálnupolitiku.Fotkužalobcupoužilpreto,žežalobca
je osobou, ktorá je úzko spätá s vedením ako verejne činná osoba alebo osoba vo verejnom záujme,

ktorá si podáva so štatutárom mesta ruku. Bolo to počas dúbravských hodov, počas verejnej akcie,
táto situácia nevyžadovala žiadne prvky pohoršenia. Samotná diskusia k tomuto blogu nebola žiadna,
bola to iba informácia, ktorú stiahol žalovaný a nie vydavateľ. Blog pravda.sk po dohode s adminom,
ktorý žalovaného informoval, či to ma stiahnuť alebo nemá stiahnuť, pričom žalovaný povedal, aby sa tostiahlo. Nevidí dôvod odkiaľ zdroj je, táto fotka nemá informácie o tom, že žalobca bol členom politickej
strany smer, starostka bola okresnou predsedníčkou strany smer, členstvo sa nedá dochádzať.

23. Svedok Ľ. Y. O., že so žalobcom sú kolegovia na úrade, poznajú sa päť-šesť rokov. V kancelárii sedia
spolu necelé štyri roky. Tvrdenie, že žalobca bol označený ako šedá eminencia úradu svedok zachytil na
sociálnych sieťach. Aj z jeho pohľadu je to nepríjemné. Kolegovia sa žalobcovi vysmievali, žalobcovi to
bolo nepríjemné, hovoril, že odíde a nebude pracovať. Zo začiatku si to ani neuvedomoval, ale kolegovia
z radov poslancov to zachytili, vyjadrovali sa o ňom, ako šedá eminencia posmešným spôsobom. Podľa

názoru svedka boli posmešky na stranu žalobcu zosmiešňujúce, nie vulgárne, nespomína si, ale boli
nepríjemné a zosmiešňujúce. Svedok na otázky uviedol, že zo svojich poznatkov nemá vedomosť, že
žalobca má nadštandardné vzťahy so starostom. Starosta sa na žalobcu neobracia so strategickými
otázkami týkajúcimi sa mestskej časti. Pred zverejnením článku bol žalobca podľa svedka priateľský,
chodili spolu na obed, odvtedy bol uzavretejší, žalobcu to dosť vzalo. Nemá vedomosť, že žalobca dostal
po udalostiach nejaké napomenutie alebo upozornenie na výkon práce alebo nadriadeného. Čo sa týka

blogu, čítal ho, ale bližšie si nespomína k osobe žalobcu.

24. Svedkyňa I. Š. uviedla, že je dcérou žalobcu. Natrafila na články žalovaného na internete, prečítala si
ich.Bolotonepríjemnéajztohopohľadu,žeotecbymalmaťvyššiepostavenienaúrade.Správanieotca
sa zmenilo, bývajú spolu v jednom rodinnom dome. Otec bol v období nervózny, menej komunikoval. Aj

susedia v okolí to čítali, keď išla so psom prihovárali sa jej vypytovali, ako to je, aké má otec postavenie.
Na otázky uviedla, že nemá vedomosť, že by v období tri roky mal žalobca stretnutie so starostom mimo
prácu, že by si prejavovali nejakú náklonnosť, hovorili dôverné veci.

25. Žalovaný v konaní označil články: Kauzu s bytmi v Karlovej Vsi opäť neriešili v SME z 14.10.2010,

Má svoju bytovú aféru už aj Karlova Ves z 13.10.2010, Byty v bratislavskej Karlovke prideľujú bez
kritérií v SME z 15.11.2017, ako kauzy žalobcu spojené so sporným prideľovaním obecných bytov počas
pôsobenia žalobcu v úrade prednostu.

26. Súd po právnej stránke posúdil vec nasledovne:

27. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu
prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky
bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice štátu.

28. Podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý

má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj
slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey po bez ohľadu na hranice štátu. Slobodu prejavu a právo
vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobody ak by, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného
zdravia a mravnosti.

29. Právo na slobodu prejavu garantované v článku 26 ústavy nie je absolútne, je obmedzené tak ako
to predpokladá článok 10 odsek 2 dohovoru, právami na ochranu osobnosti v rozsahu vymedzenom
v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na
ochranu osobnosti treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní,

teda aby jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred iným.

30. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

31. Podľa § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právu domáhať sa najmä aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

32. Podľa § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, fyzická osoba má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.33. Zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu
byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie
(zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je

predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané
okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná
obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická
osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté

primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

34. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa
§ 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia
byť splnené obe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na chránených osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená

na objektívnom princípe, to znamená že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby
nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.
35. Žalobca sa v súdenej veci domáhal ochrany osobnosti na tom skutkovom základe, že žalovaný
uverejnením dvoch príspevkov 22.03.2017 a 26.04.2017 prostredníctvom služby blog. pravda.sk
neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv, keď použil neoprávnene a bez súhlasu žalobcu

obrazové snímky žalobcu zachytávajúce osobu žalobcu, a to za súčasného použitia nepravdivých a
difamujúcich výrokov v príspevkoch o osobe žalobcu, spochybňujúcich bezúhonnosť žalobcu; žalobca
jasne označil nepravdivé výroky, ktoré majú difamujúci charakter a ktorými bol narušený jeho rodinný,
pracovný a spoločenský život. Mal za to, že žalobca nie je osobou verejného záujmu, nie je verejne
činný, nezúčastňuje sa verejného života ani ako člen spoločenskej strany, a výroky žalovaného nemajú

skutkový základ ani logické opodstatnenie. Žalovaný vystupoval ako bloger. Na základe uvedeného
sa žalobca domáha uverejnenia ospravedlnenia za tieto výroky a to v dvoch formách v znení zmeny
žalobného návrhu uznesením súdu z 17.02.2023, ktoré v žalobe v definoval, ako i náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 600 euro.

36.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalovanýakofyzickáosoba zverejnildňa 22.03.2017
na internetovom portáli blog.pravda.sk príspevok:“ Primátor versus starosta alebo ako dvaja kamaráti
dostali Dúbravčanov do ofsajdu“ a dňa 26.04.2017 príspevok: „Dúbravské panoptikum - kto je Z. W.?“.
V prvom príspevku Primátor versus starosta alebo ako dvaja kamaráti dostali Dúbravčanov do ofsajdu
boli o.i. k osobe žalobcu uvedené výroky: 1/ Hlavným radcom a poradcom N. Z. W.“, 2. „Šedá eminencia

Dúbravky“, 3. „má väčšie slovo ako starosta“, 4. „O jeho kauze sa popísali kilometre textu a dodnes sú
voľne dostupné v internetovom prehliadači“, 5. „Dnes zo zákulisia diriguje Dúbravku“. Žalobca požiadal
prevádzkovateľa internetovej stránky listom z 26.03.2017 o odstránenie žalobcom namietaného obsahu
príspevku z 26.03.2017 k jeho osobe, čo bolo akceptované, žalovaný sporný obsah blogu z 31.03.2017
odstránil. Následne bol dňa 26.04.2017 na totožnom mieste internetový postál Pravda.sk uverejnený

žalovaným druhý príspevok :„Dúbravské panoptikum - kto je Z. W.?“ Na tomto mieste žalovaný opäť
použil v príspevku fotografiu žalobcu ako v príspevku z 26.03.2017, ale s iným textom a ďalšiu fotografiu
zachytávajúcu žalobcu na zasadnutí miestneho zastupiteľstva. V texte tohto príspevku uverejnil na
adresu žalobcu výroky o.i. v znení: 1/ riaditeľ kancelárie starostu, 2/ riaditeľa kancelárie poriadne
napajedila a pobúrila, 3/ mrštný úhor.. využíva jeho rady a služby starosta, 4/šedá eminencia v Dúbravke,

s tým, že pred rokom 2014 bol šedou eminenciou de facto a po novembrových voľbách 2014 aj de
iure s tým, že sa stal riaditeľom kancelárie, ktorý má už určené právomoci, 5/ riaditeľom kancelárie
starostu, radcom, poradcom a vo volebnom období 2010-2014 pripravoval návrhy uznesení, podieľal sa
na zaradení a priamej tvorbe niektorých bodov do programu, zo zákulisia ako neposlanec, 6/ obliekal
tričko Smeru -SD, uspel ako smerák, že pôsobil v službách sociálnych demokratov, že šikovne otočil

kabát na opačnú stranu. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním zistené, že žalobca mal uzavretú pracovnú
zmluvu s Mestskou časťou Dúbravka a podľa Organizačnej štruktúry miestneho úradu Mestskej časti
Dúbravka platnej od 15.09.2016 bol žalovaný zaradený do kancelárie starostu na referát projekčnej
činnosti. Na tejto pozícii bol zaradený aj v čase uverejnení sporných príspevkov žalovaného. Vyššie
uvedené príspevky, ako bolo preukázané z výpovede G. Y., po zverejnení na sociálnych sieťach vyvolali

reakciu u kolegov žalobcu v zamestnaní. Svedok uviedol, žalobcovi to bolo nepríjemné, kolegovia sa mu
aj vysmievali, že je šedá eminencia, kolegovia z radov poslancov to tiež zachytili a vyjadrovali sa o ňom
ako šedá eminencia, posmešným spôsobom. Svedkyňa I. Š., dcéra žalobcu uviedla, že natrafila na
články na internete, bolo to nepríjemné, aj z pohľadu, že otec mal vyššie postavenie na úrade. Správanieotca sa po zverejnení článkov zmenilo, bol nervózny, menej komunikoval, keď išla von, aj susedia sa
prihovárali, vypytovali aké má otec postavenie, ako to je.

37. Vo veci bolo sporné, či zverejnenie príspevkov žalovaného v blogu z 22.03.2017 a z 26.04.2017 a
v nich žalobcom označených výrokov predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu.
Podstatné vo veci bol konflikt medzi ústavou a dohovorom garantovanou slobodou prejavu žalovaného
a právom na ochranu osobnosti žalobcu, ktorá je tiež tak ústavou aj dohovorom aj zákonom chránená.

38. Súd preto pristúpil k preskúmaniu proporcionality medzi zásahom do slobody prejavu žalovaného
a ústavnými garanciami práva na ochranu osobnosti žalobcu. Na tento účel súd vykonal test
proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky kto, o kom, čo, kde, kedy a ako, v danom
prípade uverejnil informáciu / hovoril, tvrdenie, hodnotiaci úsudok, kritika.
Príspevok z 22.03.2017
Kto zásah do práva na ochranu osobnosti vykonal.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný pracoval / pracuje i ako novinár, a teda
pôsobí v oblasti masmediálnej komunikácie. V prejednávanej veci boli príspevky zverejnené na
platforme blog.pravda.sk, kde však žalovaný vystupoval primárne ako tzv. blogger, a nie ako novinár.
Uvedené bolo jednoznačne konštatované odvolacím súdom. Blog je zdrojom informácii, slúži ako

nástroj dosiahnutia vyváženého spravodajstva, ale nepredstavuje klasickú žurnalistiku a môže sa
s ňou porovnávať len v určitej rovine. Blogerom môže byť ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá sa
rozhodne uverejňovať svoje stanoviská, postoje, spolu s informáciami k určitým témam a udalostiam
v spoločenskom živote. V danej veci žalovaný vystupoval nepochybne ako tzv. blogger, vyjadrujúci
slobodne svoj názor na veci verejné, ako i na osobu žalobcu, ktoré pútali pozornosť, realizoval teda

slobodu prejavu tak, ako každá iná fyzická osoba.
O kom boli dotknuté články a do koho osobnostnej sféry bolo zasiahnuté.

40. Žalobca bol od 10.07.2007 do 31.12.2009 prednostom Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava
- Karlova Ves, bol poslancom miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Dúbravka v rokoch

1998do2010zapolitickústranuStranuzelených,odr.2010nieječlenomžiadnej politickejstrany,aodr.
2015 bol zamestnancom mestskej časti Dúbravka, na dobu neurčitú, t.j. aj v období, keď boli zverejnené
vyššie uvedené príspevky žalovaného na blogu. Podľa pracovnej zmluvy z r. 2015 žalobca vykonával
práce vo verejnom záujme, a v rámci organizačnej štruktúry bol zaradený na referát projekčnej činnosti,
spadajúci pod kanceláriu starostu. Osobu žalobcu možno vzhľadom k vyššie uvedenému považovať

za osobu verejne činnú. Žalovaný sa v dotknutých príspevkoch zaoberá osobou žalobcu prevažne z
hľadiska jeho pracovnej sféry, jeho pôsobením vo verejnej oblasti. So zreteľom na pracovné zaradenie
žalobcu a jemu zverené a ním plnené pracovné úlohy preto mohol žalovaný žalobcu a jeho konanie
podrobiť kritike. Žalovaný v príspevku nerozširoval informácie týkajúce sa osobného a súkromného
života žalobcu. Zároveň však, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, postavenie žalobcu

nemožno celkom zjavne stotožňovať s tým, aké má politik. Konanie či už štátnych zamestnancov alebo
zamestnancov verejnej správy by malo byť otvorené kritike a môže byť predmetom skúmania a debát.
Súčasne platí, že by takíto zamestnanci nemali byť pod drobnohľadom rovnako ako politici a teda pokiaľ
ide o kritiku ich správania, že by boli postavení na roveň z politikmi.
Čo bolo obsahom dotknutých príspevkov.

41. Príspevok z 22.03.2017 sa venoval téme o postupe bývalého primátora hlavného mesta a starostu
mestskej časti Dúbravka v súvislosti s pripravovanou výstavbou nájomných bytov v Dúbravke, ktorá
vyvolala aj nesúhlasné reakcie časti obyvateľov mestskej časti, kedy krátko pred vypršaním platnosti
stavebného povolenia starosta podpísal zmenu stavby pred dokončením vo veci výstavby nájomných

bytov. Podľa autora článku - žalovaného starosta zmenu v stavebnom konaní podpisovať nemusel.
Ťažisková časť príspevku teda informovala o verejnoprávnej téme, cieľom bolo upozorniť na danú
problematiku, na postup a postoje predovšetkým starostu v súvislosti s výstavbou náhradných bytov, kde
bola vybraná lokalita výstavby v Dúbravke. Článok bol písaný v kritickom/polemickom duchu, kde autor
súčasne s podanými informáciami týkajúcimi sa zmien v stavebnom konaní pri výstavbe náhradných

bytov poukazuje na starostom a primátorom možné uprednostňovanie iných záujmov, napr. záujmov
developera. Uvedenému zodpovedá aj názov príspevku.
V tomto smere sa príspevok žalovaného dotýka a venuje aj osobe žalobcu, ktorého jednoznačne
identifikuje fotografiou a uvedením mena a priezviska, kedy v spojení s jeho vyobrazením na fotografii sprimátorom v texte označuje žalobcu ako hlavného radcu, poradcu, riaditeľa kancelárie, šedá eminencia
Dúbravky, s tým, má väčšie slovo ako starosta, že o jeho kauze sa popísali kilometre textu, že dnes
zo zákulisia diriguje Dúbravku. Autor tým vyhodnocuje, že starosta zrejme nemá po spojom boku

práve najlepších radcov, poradcov, právny tím, keď 40 dní pred vypršaním povolil zmenu stavby pred
rozhodnutím.
Kde bol inkriminovaný článok uverejnený.

42. Dotknuté sporné výroky boli uverejnené na blogu denníka Pravda, s.k.,t.j. nie v tlačenom printovom

médiu s celoštátnou pôsobnosťou, ani v televízii alebo inom elektronickom médiu. Počet pozretí bol cca
5.000.
Kedy bol dotknutý príspevok uverejnený.

43. Príspevok bol uverejnený v r. 2017, t.j. období pôsobenia žalobcu na poste referenta na miestnom
úrade mestskej časti a v období, keď bola aktuálna a prezentovaná kauza týkajúca sa výstavby

nájomných bytov ako náhradných bytov v Dúbravke. Táto téma bola v danom čase predmetom
zvýšeného záujmu verejnosti, najmä obyvateľov danej mestskej časti Dúbravka, kde mala byť výstavba
realizovaná a kde súčasne žije a pôsobí aj žalobca.
Ako boli informácie v uverejnenom článku formulované.

44. Pri posudzovaní limitov slobody prejavu sa rozlišuje medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami.
Existenciu faktov skutkových tvrdení možno preukázať, a žalovaný subjekt musí preukázať ich
pravdivosť. Pri hodnotiacich úsudkoch nemožno uvažovať o ich pravdivosti /nepravdivosti. Lebo sú
vyjadrením subjektívneho názoru. Môžu byť však neprimerané, keď sú bez akéhokoľvek skutkového
základu. Hodnotiaci úsudok, aj keď vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického

základu, pričom ochrana výrokov takéhoto charakteru je z hľadiska slobody prejavu vzhľadom na
konkrétne okolnosti prípadu intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov. Uvedenie neúplného alebo
nepresného skutkového deja má za však následok, že tento skutkový dej nebol popísaný pravdivo,
teda nie je pravdou. Uverejnenie nepravdivej informácie o fyzickej osobe spravidla zakladá neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti ktorý odôvodňuje požiadavku na poskytnutie primeraného

zadosťučinenia. V prípade, ak obsah tvrdenia je pravdivý, nemožno takýto zásah považovať za
neoprávnený; vo veciach ochrany osobnosti treba vždy pripustiť možnosť dôkazu pravdy.

45. V príspevku z 22.03.2017 boli zverejnené k osobe žalobcu nasledovné tvrdenia:
1/hlavným radcom a poradcom je žalobca. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil. Podľa Organizačného

poriadku Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava Dúbravka nemá mestská časť zriadený útvar
hlavný radca a poradca. Uvedená funkcia nevyplýva žalobcovi ani z dojednaného druhu práce, nemá
vzdelanie v odbore právo, ani v oblasti rozhodovania mestskej časti ako stavebného úradu žalobca
nemal kompetencie. Žalovaný na svoje tvrdenie nepredložil dôkaz pravdy. Jedná sa o nepravdivé
tvrdenie.

2/šedá eminencia Dúbravky. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil. Dané tvrdenie z hľadiska významu
označuje osobu v pozadí, ktorá má rozhodujúci vplyv na vážne politické prípadne ekonomické
rozhodnutia, ktorá hoci nevystupuje verejne a oficiálne; jej činnosť sa prezentuje ako rozhodnutie
niekohoiného.Žalovanýdanétvrdenievovzťahuktémepríspevkuapôsobeniažalobcuakoosoby,ktorá
z pozadia ťahá nitky pri rozhodovaní starostu a ovplyvňuje ho, radí mu, o.i. v téme výstavby náhradných

bytov bližšie nepodporil konkrétnymi tvrdeniami a dôkazmi, z ktorých by sa dalo toto tvrdenie o žalobcovi
preukázať/vyvodiť. Z textu nevyplýva, že žalobca by starostovi radil vo veci rozhodovania o zmene
stavby pred jej dokončením. Jedná sa o nepravdivé tvrdenie.
3/má väčšie slovo ako starosta. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil. Uvedené tvrdenie znamená, že
dotyčný osoba má prevahu, moc alebo kompetenciu niečo meniť, o niečom rozhodovať nad výkon

kompetencií osoby starostu. Z pracovnej zmluvy žalobcu a rozsahu jeho kompetencií ako zamestnanca,
ani zo zákona takého oprávnenie žalobcu nevyplýva. Jedná sa o nepravdivé tvrdenie. Žalovaný na
danétvrdenieaúvahy,žežalobcajemáväčšieslovoakostarosta nepredložilneoznačildôkaz-ypravdy;
a ani v konaní pred súdom ním neboli prezentované také konkrétne skutočnosti, ktoré by dané tvrdenie
preukazovali. Jedná sa o nepravdivé tvrdenie.

4/o jeho kauze sa popísali kilometre textu a dodnes sú voľne dostupné v internetovom prehliadači.
Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil. Z dokazovania vyplynulo, že vo vzťahu k žalobcovi boli na
internetovom prehliadači dostupné články: Kauzu s bytmi v Karlovej Vsi opäť neriešili z 14.10.2017,
Byty v bratislavskej Karlovke prideľujú bez kritérií z 04.10.2010, Má svoju bytovú aféru už aj Karlovaves z 13.10.2010, o.i. sa zaoberajú mechanizmom a postupom prideľovania bytov v danej mestskej
časti, a konkrétnym prípadom -pridelením bytu na Dlhých Dieloch obyvateľke, ktorá bola sociálnym
prípadom, v období, keď ako prednosta miestneho úradu a ako člen poradnej komisie starostky pôsobil

žalobca. Žalobca v obvinenia o zmanipulovanom pridelení poprel. Žalovaný v príspevku na blogu
okrem uvedeného tvrdenia, už ďalej neuvádza, ani neinformuje, že po šetrení kauzy neboli zistené
porušenia pracovnoprávnych povinností zo strany žalobcu. Žalovaným okrem novinových článkov nebol
predložený dôkaz, že by uvedený prípad bol prešetrený konkrétnymi orgánmi so záverom, že zo strany
žalobcu došlo k porušeniu príslušných predpisov pri prideľovaní bytu alebo že rozhodnutie v bytovej

politike by bolo príslušným orgánom napr. zrušené, že žalobca by bol v tejto súvislosti napomenutý,
postihnutý, a bolo mu to vytknuté. Súd uvedené posúdil ako nehodnoverné a nepreukázané skutkové
tvrdenie. Jedná sa pre čitateľa o neúplnú informáciu, na základe ktorej si čitateľ nemôže utvoriť
objektívne pohľad a následne prepojenie s témou príspevku.
5/dnes zo zákulisia diriguje Dúbravku. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil. Uvedené tvrdenie vyjadruje,
že daná osoba utajene pred verejnosťou, skryte, z pozadia bez náležitých zákonných oprávnení k tomu

riadi, vedie, v danom prípade mestskú časť Dúbravka. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca mal
takýto vplyv v mestskej časti. Žalovaný v príspevku neuviedol také konkrétne fakty, tvrdenia a zistenia,
z ktorých vyvodil tento záver. Jedná sa o nepravdivé tvrdenie.

46. Difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné posúdiť nie len podľa

použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky
súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné je, či celkové vyznenie určitej informácie
zodpovedá pravde. Zverejnenie vedomé alebo nevedomé nepravdivých informácií o fyzickej osobe je
potrebné v zásade posudzovať ako neoprávnený zásah do jej osobnostných práv a to aj v prípade, že
príslušná informácia nebude mať difamačný charakter. Podstatné totiž je, že takto je o konkrétnej osobe

vyslovovaná nepravda, na základe ktorej môžu tretie osoby túto fyzickú osobu skreslene posudzovať.
Ak konkrétna osoba prezentovaná aspoň pre ňu charakteristickým znakom - podobizňou je spájaná
s kritizovanou alebo odcudzovanou činnosťou resp. osobou, ide spravidla o zásah do práva na česť a
dôstojnosť takejto osoby. Pri zverejnení informácií difamačného charakteru nemožno správanie toho,
kto takéto informácie šíri, považovať za legitímne v prípade, ak tento nepreukáže, že mal rozumné

dôvody spoliehať sa na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril, či napr. podnikol dostupné kroky
k tomu, aby si overil pravdivosť informácie a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie prístupné.
Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za rozumné, ak si šíriteľ informácie neoverí jej
pravdivosť napr. otázkou u osoby, ktorej sa in formácia týka a nezverejní jej stanovisko, s výnimkou
nemožnosti takéhoto postupu alebo tam, kde to nebolo nutné. Žalovaný týmto spôsobom v súvislosti

s uverejnením príspevku nepostupoval, napr. pracovnú pozíciu žalobcu a jeho pôsobenie si neoveril,
nepredložil k uvedenému dôkazy.

47. Príspevok bol písaný kritickom duchu. Kontext, zoradenie jednotlivých častí a tvrdení a úvah
žalovanéhonaznačujú,žežalobca,vyobrazenýnafotografiisprimátorom,aktorýbolvminulostispojený

s bytovou aférou, o ktorej sa popísali kilometre textu, má a presadzuje aj v tomto prípade svoj určitý
skrytý vplyv na starostu, ďalej naznačuje možnosť, že starosta nekonal v záujme obyvateľov mestskej
časti, ale v záujme developera. Z príspevku pod fotografiou, ani z textu príspevku nevyplýva, a autor
ani neuvádza, že by podpis zmeny na rozhodnutí zmeny stavby pred dokončením poradil starostovi
žalobca. Nepravdivé vyjadrenia na osobu žalobcu, že sa jedná o hlavného radcu a poradcu sa vymykali

legitímnemu cieľu sledovaného článku a to informovať verejnosť o riešení problematiky nájomných
bytov, kde nesiahala kompetencia žalobcu. Súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom žalobcu, že
žalovaný na ozrejmenie názoru čitateľovi v tejto súvislosti čitateľovi nevysvetľuje, že mestská časť -
starosta koná/rozhoduje ako stavebný úrad v rámci preneseného výkonu štátnej správy, že developerom
výstavby je hlavné mesto, ktoré má podľa zák. č. 260/2011 Z.z. výstavbu náhradných nájomných bytov

zabezpečiť vo verejnom záujme, žalovaný tiež v príspevku uviedol, že sa jedná o dom pre reštituentov,
hoci sa jedná o náhradné byty pre nájomcov bytov, ktorej nadobudli reštituenti, žalobcu označil za
hlavnéhoradcuaporadcu.Žalovanývyššieuvedenýmitvrdeniamikosobežalobcuvkontexteskritickým
charakterom príspevku vytvára, podsúva o žalobcovi obraz osoby, ktorej konanie môže byť vnímané v
rovine deliktuálnej, ale vždy je v spoločnosti vnímané ako negatívne a protispoločenské. Týmto žalovaný

znižuje bezúhonnosť žalobcu v očiach verejnosti, čo sa prejavilo na reakciách v rodine a na pracovisku
žalobcu.
48. Súd po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že v danom
príspevku, publikovanom na blogu, vyššie uvedené tvrdenia žalovaného k osobe žalobcu majújednoznačne difamujúci, nepravdivý charakter, ktorý vážne zasahuje do osobnostných práv žalobcu,
znižujú jeho občiansku česť, vážnosť, dobré meno na pracovisku, v rodine, v okolí. Podľa celkového
vyznenia príspevku, ktorý je kritický, v spojení s textom o žalobcovi, vytvára o žalobcovi obraz ako o

osobe, ktorá nie nelegitímne riadi, rozhoduje, ovplyvňuje procesy, v oblasti komunálnej politiky bez
toho, aby mal k tomu zverenú zákonnú rozhodovaciu právomoc. Takéto konanie môže byť verejnosťou
vnímané ako negatívne, naznačuje ovplyvňovanie verejných vecí.

49. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že sa jedná o kritiku, súd s touto obranou nestotožnil. Kritiku v zásade

nemožno považovať za zásah do práv chránených v ust. § 11 a nasl. Obč. zák., avšak iba pokiaľ ide o
kritiku prípustnú alebo oprávnenú, t.j. takú, ktorá je vecná, konkrétna, primeraná, čo do obsahu a formy a
nevybočuje z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa. Vecná kritika je chápaná tak, že vychádza z reálnych
a pravdivých podkladov a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok. V
rámcikritikymožnopodľaokolností apovahy prípadupripustiť iurčitúmieruzveličovania,preháňania,či
použitia aj relatívne ostrejších výrazov, ktoré by mohli byť za určitých okolností považované za urážlivé.

Táto miera je však limitovaná skutkovými okolnosťami uvedenými v článku / príspevku, ktoré použitie
týchto prostriedkov umožňujú. Ak takéto zveličovanie alebo ironizovanie javov nemožno zo skutkových
okolností v príspevku vyvodiť, nejde o kritiku prípustnú, ale o tvrdenie, ktoré nemá základ v skutkovom
deji.

50. Vyššie vedenými nepravdivými tvrdeniami autor-žalovaný k osobe žalobcu nekritizuje, neponúka
preukázané skutkové okolnosti, neuvádza v príspevku konkrétnu kritiku spojenú s výkonom jeho
pracovnej funkcie, ale naznačuje a vytvára o žalobcovi obraz osoby, ktorá skrytým ovplyvňuje, riadi a
rozhoduje tam, kde zákon zveruje právomoc iným orgánom verejnej správa, čo znižovalo bezúhonnosť
žalobcu, a prejavilo reakciami v pracovnom a spoločenskom prostredí. Žalobca bol označený za osobu

konajúcu spôsobom, ktorý nie je považovaný za korektný, ale skôr protiprávny, a odsudzovaný.
Príspevok z 26.04.2017
Kto zásah do práva na ochranu osobnosti vykonal.

51. Autorom príspevku, ktorý bol zverejnený na platforme blogu denníka pravda.sk bol žalovaný, ako

fyzická osoba bloger, tak ako v prvom príspevku.
O kom boli dotknuté články a do koho osobnostnej sféry bolo zasiahnuté.

52. Príspevok sa venoval osobe žalobcu. Aj vzhľadom na predchádzajúcu minulosť, keď bol poslancom
mestskej časti Dúbravka a prednostom miestneho úradu Bratislava Karlova Ves, osobu žalobcu možno

považovať za osobu verejne činnú.
Čo bolo obsahom dotknutých príspevkov.

53. Príspevok je aj podľa názvu reakciou žalovaného na predchádzajúci postup a komunikáciu žalobcu
so žalovaným, a s jeho právnym zástupcom N.. C., v ktorom žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu vyzval žalovaného na ospravedlnenie listom, na ospravedlnenie aj v denníku Pravda a žiada
nemajetkovú ujmu 300 euro (po zverejnení predošlého príspevku blogu z 22.03.2017). Autor sa už
nevenuje spoločensky významnej téme ako v predchádzajúcom prípade. Venuje sa osobe žalobcu,
kde o.i opäť označuje žalobcu za riaditeľa kancelárie starostu, uvádza, že riaditeľa kancelárie poriadne
napajedila a pobúrila, označil žalobcu, ktorý sa v politike pohybuje ako mrštný úhor, dnes využíva jeho

služby a rady starosta, označil ho za šedú eminenciu v Dúbravky s tým, že stal riaditeľom kancelárie,
ktorý má určené právomoci, vo volebnom období 2010.2014 pripravoval návrhy uznesení, podieľal sa
na priamej tvorbe bodov do programu, obliekal tričko Smeru -SD.
Kde bol inkriminovaný článok uverejnený.

54. Dotknuté sporné výroky boli uverejnené na blogu denníka Pravda, s.k., nie v printovom médiu s
celoštátnou pôsobnosťou, nie v televízii, alebo inom elektronickom médiu. Nejednalo sa o teda tlačený
denník z celoslovenskou pôsobnosťou a s vysokým nákladom.
Kedy bol dotknutý príspevok uverejnený.

55. Príspevok bol uverejnený v krátkom časovom slede v priebehu jedného mesiaca po zverejnení
prvého príspevku r. 2017.
Ako boli informácie v uverejnenom článku formulované.56. Príspevok sa obsahovo venuje hlavne osobe žalobcu, s tým, že autor si stojí za tým, čo písal o
žalobcovi (šedá eminencia v Dúbravke, že sa podieľa na riadení obce, že je riaditeľom kancelárie
starostu, radcom, poradcom, že pripravoval návrhy uznesení v predošlom volebnom období, je

smerák..), v úvode rozoberá vzájomnú komunikáciu a nároky z titulu ochrany osobnostných práv, ktoré si
žalobca voči nemu uplatnil. Obsahom príspevku nie sú veci dôležitého verejného a celospoločenského
záujmu.

57. V príspevku z 26.04.2017 boli k osobe žalobcu zverejnené tvrdenia:

1/ žalobcu označil za riaditeľa kancelárie starostu. Žalobca pravdivosť skutkového tvrdenia namietol.
Žalobca ako vyplýva z pracovnej zmluvy a organizačnej štruktúry miestneho úradu takúto kompetenciu
nezastával. Je to nepravdivé tvrdenie. Žalovaný dôkaz pravdy na svoje tvrdenie nepredložil.
2/ uviedol, že riaditeľa kancelárie .. poriadne napajedila.. pobúrila. Žalobca takéto tvrdenie namietol.
Žalobca nie je riaditeľom kancelárie starostku. Fotografia tvorí jeden celok s textom. Je to nepravdivé
tvrdenie. Žalovaný dôkaz pravdy na svoje tvrdenie nepredložil.

3/žalobcu označil za muža, ktorý sa pohybuje v komunálnej politike ako mrštný úhor, dnes využíva jeho
rady a služby starosta. Žalobca pravdivosť daného tvrdenia namieta. Prenesene výraz mrštný vyjadruje
vrtký, rýchly, bystrý, a v spojení s úhorom-ryba s telom podobnému hadiemu, čo vyjadruje aj úlisnosť,
bezzásadovosť, slizkosť. Žalobca v minulosti pôsobil ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej
časti Dúbravka, bol tiež prednostom úradu v Karlovej Vsi v r. 2007 - 2009. Len samotná skutočnosť,

že žalobca sa v minulosti pracovne pohyboval v komunálnej politike niekoľko rokov neznamená bez
ďalšieho, že jeho osobu možno takto označiť. Súd považuje uvedené tvrdenie k uvádzanej osobnej
charakteristike / k osobnej vlastnosti žalobcu za nepravdivé, rovnako tiež, že jeho služby a rady využíva
starosta. V priebehu konania žalovaný neoznačil nenavrhol žiadne konkrétne dôkazy na dané tvrdenie.
4/ žalobca je šedá eminencia v Dúbravke, s tým, že pre rokom 2014 bol šedou eminenciou de facto a po

novembrových voľbách aj už de iure s tým, že sa stal riaditeľom kancelárie, ktorý má určené právomoci.
Žalobca toto tvrdenie namietol. Tak ako je uvedené vyššie, nakoľko žalobca takúto pozíciu nezastával -
ako riaditeľ kancelárie, toto tvrdenie nemá reálny základ. Je to nepravdivé tvrdenie. Žalovaný neoznačil
na dané tvrdenie dôkaz pravdy.
5/ žalobca je riaditeľom kancelárie starostu, radcom, poradcom a vo volebnom období pripravoval

návrhy uznesení, podieľal sa na zaradení a priamej voľbe niektorých bodov programu do programu, zo
zákulisia ako neposlanec v minulosti spolupracoval so žalovaným...Žalobca uvedené tvrdenie namietal.
Rovnako ako v predchádzajúcich častiach, nebolo preukázané zo strany žalovaného žiadnym dôkazom,
žežalobcazastávalžiadnufunkciu riaditeľa,radcu,aniporadcu,nevyplýva zakéhokonkrétnehodôkazu
vychádzal, pri tvrdení, že žalobca pripravoval návrhy uznesení resp. bodov programu, vo volebnom

období že by a na čom konkrétne so žalovaným spolupracoval. Uvedené súd považuje za nepravdivé
tvrdenie.
6/žalobca obliekal tričko Smeru - SD, že vo voľbách uspel ako smerák, že pôsobil v službách sociálnych
demokratov, že šikovne otočil kabát na opačnú stranu. Žalobca dané tvrdenie namietol. Žalobca nebol
nikdy členom politickej strany Smer-SD, ako nominant za takúto stranu nekandidoval, nepôsobil v jej

štruktúrach, nezúčastňoval sa jej mítingov. Žalovaný na dané skutkové tvrdenie neoznačil a nepredložil
žiadne dôkaz. Jedná sa o nepravdivé tvrdenie.

58. Po zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že daný príspevok,
obdobne ako pri predchádzajúcom príspevku uvádza nepravdivé a neoverené fakty a informácie k osobe

žalobcu. V tomto smere žalovaný ani neposkytol v konaní žiadny dôkaz - svedok, listina na preukázanie
pravdivosti vyššie uvedených tvrdení.

59. Difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti v danom príspevku je nutné posúdiť
nie len podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím

na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné je, či celkové vyznenie určitej
informácie zodpovedá pravde. Zverejnenie vedomé alebo nevedomé nepravdivých informácií o fyzickej
osobe je potrebné v zásade posudzovať ako neoprávnený zásah do jej osobnostných práv a to aj v
prípade, že príslušná informácia nebude mať difamačný charakter.

60. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že sa jedná o kritiku, súd s touto obranou nesúhlasil. V tomto smere je na
odlíšenie kritiky od neoprávneného zásahu rozhodujúce hľadisko pravdivosti, vecnosti objektívnosti, a
sledovaného cieľa. Žalovaný sa v danom príspevku venuje len osobe žalobcu, v príspevku však vecne,konkrétne a pravdivo neanalyzuje činnosť žalobcu v jeho pracovných kompetenciách a s jeho pracovnou
náplňou.

61. Vyššie vedenými nepravdivými tvrdeniami autor žalovaný k osobe žalobcu nekritizuje, neponúka
preukázané skutkové okolnosti, ale naznačuje a vytvára o žalobcovi obraz osoby, ktorá skrytým
ovplyvňuje, riadi a rozhoduje tam, kde zákon zveruje právomoc iným orgánom verejnej správa,
hoci žalobca pri výkone svojej činnosti na verejnosti nevystupuje a nemá žiadnu rozhodovaciu
právomoc.Príspevokmáironizujúciaznevažujúcicharakter,uvedenéprezentovanieosobyžalobcubolo

vnímané opäť negatívne a znižovalo bezúhonnosť žalobcu, čo sa prejavilo reakciami v pracovnom a
spoločenskomprostredí,akobolopreukázanévýpoveďamisvedkovĽ. Y.Z.G.I.Š..Nepravdivétvrdenia
o tom, že žalobca zastáva funkciu riaditeľa kancelárie, že riaditeľa kancelárie poriadne napajedila,
pobúrila, že je radcom, poradcom, šedou eminenciou, že obliekal tričko Smeru-SD, že vo voľbách uspel
ako smerák, šikovne otočil kabát na opačnú stranu sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu spočívajúcu
v znížení jeho občianskej cti, bezúhonnosti, vážnosť v spoločnosti, zneisťujú jeho kolegov, priateľov,

blízkych a aj verejnosť v otázke jeho skutočného vplyvu a pracovného zaradenia, morálnej integrity,
schopnostidodržiavaťnormy.Prirovnávaniežalobcukmrštnémuúhorovi,otáčaniekabáta,čonaznačuje
prospechárstvo, zosmiešňovanie jeho vnútorného prežívania poznámkami o jeho napajední a pod. sa
znižujú jeho vážnosť u kolegov, v rodine, priateľov, na verejnosti.

62. Súd po zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobný
návrh je v zmysle ust. §11 a nasl. Obč. zák. dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
dotknutým príspevkom z 22.03.2017 a z 26.04.2017 a v nich nepravdivými vyššie uvedenými skutkovými
tvrdeniami žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu, jeho občianskej cti, vážnosti,
občianskej bezúhonnosti, dobrého mena.

63. Žalobca sa žalobným návrhom v prípade porušenia jeho osobnostných práv domáha ochrany podľa
§ 13 ods. 1 Obč. zák. vo forme morálnej satisfakcie - ospravedlnenia voči žalovanému ako osobe,
ktorá sa zásahu do osobnostných práv žalobcu dopustila a to listom a zverejnenia ospravedlnenia v
periodickej tlači.

64. Súd žalobnému návrhu žalobcu v časti uloženia povinnosti žalovanému sa ospravedlniť listom
vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku za príspevky z 22.03.2017 a 26.04.2017.

65. K obsahu textu ospravedlnenia v liste naformulovanom žalobcom odvolací súd v dôvodoch

rozhodnutiauzavrel,ževkonanívoveciachochranymenaadobrejpovesti t.j.o ochranuosobnosti,tvorí
žalobný petit v nároku na určenie, že určitým konaním došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu,
a v nároku na poskytnutie morálneho zadosťučinenia za takýto neoprávnený zásah jeden celok. Preto,
aj keď tá časť žalobného petitu, ktorá sa týkala nároku na priznanie morálneho zadosťučinenia, bola
formulovaná všeobecne, bola vecne previazaná s tou časťou žaloby, ktoré žalobca presne špecifikoval

konanie žalovaného, t.j. ním uvádzané nepravdivé a difamujúce výroky a nie je porušením ultra petitum,
ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia a formulačne upraví petit návrhu
vo výrokovej časti rozhodnutia a formuluje ju tak, aby bola jasná stručná výstižná a predovšetkým
materiálne vykonateľná. K danému súd prvej inštancie uvádza, že v súdenej veci rešpektuje náhľad
žalobcu,keďdôvodil,ženeuvádzavtexterozsudočnéhonávrhuospravedlnenialistomkonkrétnevýroky,

ktoré zasiahli do jeho osobnostných práv práve z dôvodu, že nechce ich opätovne zverejňovať a
tým traumatizovať seba a okolie, že nemá na tom záujem. Z tohto dôvodu súd tieto špecifikované
výroky, obsahovo previazané s obsahom žaloby a rozsudočného návrhu, vo výroku rozsudku v texte
ospravedlnenia nad rámec navrhovaného textu už neuvádza, a má za to, že ospravedlnenie je z tohto
pohľadu určité a vykonateľné. Žalobnému návrhu vyhovel v znení tak ako žiadal žalobca a ako je

uvedené vo výroku rozhodnutia. (výrok I.)

66. V časti žalobného návrhu, kde sa žalobca domáhal, že je oprávnený na náklady žalovaného do
jedného mesiaca od jeho právoplatnosti zverejniť v periodickej tlači, denníku s názvom Pravda, na
tretej strane ospravedlnenie obsahujúce text typom písma Times New Roman o veľkosti najmenej 9

a nadpisom písaným tučným typom písma Times New Roman i o veľkosti 14 v uvedenom znení s
tým, že žalovaný je povinný toto zverejnenie ospravedlnenia v periodickej tlači, denníku s názvom
Pravda trpieť, súd žalobný návrh zamietol. V tejto časti súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho
súdu, kde odvolací súd zdôraznil, že ospravedlnenie by malo byť formulované tak, aby bolo určité avykonateľné, pričom jeho forma a navrhovaný spôsob musí byť primeraný forme uverejnenia výrokov a
nimi spôsobenému zásahu. Uvedené má náväznosť aj na právny názor odvolacieho súdu, že nemožno
hodnotiť žalovaného v danej veci ako novinára, ale v skúmanej veci, hoci príspevky boli zverejnené na

blogu.pravda.sk, vystupoval primárne ako blogger, vyjadrujúci slobodne svoj názor na veci verejné, a
nie ako novinár. Príspevok uverejnený na blogu zo dňa 22.03.2017 mal cca 5.000 pozretí, príspevok
uverejnený na blogu zo dňa 27.04.2017 mal 4.284 pozretí. Príspevky žalovaného boli zverejnené len
na blogu.pravda.sk, nejednalo sa o zverejnenie v tlači s celoštátnym, príp. lokálnym významom, alebo
v inom elektronickom médiu, v televízii, žalovaný nie je známa osobnosť na území celého Slovenska.

Denník Pravda mal v mesiaci marec 2017 náklad cca 53.500 a v mesiaci apríl 2017 cca 54.600. Podľa
názoru súdu žalobcom navrhovaná forma a spôsob ospravedlnenia v denníku Pravda nie je primeraná
forme a spôsob uverejneniu výrokov a nimi spôsobenému zásahu na blogu, a ide nad tento rámec. Z
hľadiska vecného obsahu ospravedlnenia sa však súd pridŕža svojho názoru ohľadom jeho určitosti a
vykonateľnosti tak, ako aj v časti žaloby o ospravedlnenie sa listom.

67. Žalobca argumentoval, že danú formu a spôsob ospravedlnenia - tlačová forma, zvolil z dôvodu
najmä s ohľadom na špecifický zmluvný vzťah medzi žalovaným - blogerom a prevádzkovateľom
predmetného interného portál, ktorý môže byť kedykoľvek ukončený a tým by sa vytváral priestor pre
marenie výkonu práva vo forme ospravedlnenia na tom istom mieste, kde došlo k zásahu. Žalobca
taktiež nemá záujem podporovať návštevnosť stránky, na ktorej žalovaný zverejňuje svoje príspevky

a tlačová forma nevylučuje možnosť jej následného zverejnenia aj elektronickou formou tam, kde je to
dovolené a kde to žalobca uzná za vhodné. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu sa s týmto
nestotožnil. Danú situáciu, o ktorej sa žalobca domnieva, že by nastala, mohol riešiť žalobca formou
napr. eventuálneho žalobného návrhu. ( výrok II.)
Náhrada nemajetkovej ujmy 600 euro.

68. Žalobca uviedol, že výška tejto nemajetkovej ujmy vychádza z priemernej mesačnej mzdy, ktorá
sa nachádza medzi priemernou mesačnou mzdou a minimálnou mzdou a zohľadňuje aj psychickú
ujmu, má pôsobiť preventívne. Žalobca v žiadosti adresovanej žalovanému o listom z 18.04.2017 o
ospravedlnenie, požadoval náhradu nemajetkovej ujmy 300 euro.

69. Žalovaný žiadal tento nárok zamietnuť, keď nie sú splnené predpoklady podľa § 13 ods. 2, 3 Obč.
zákonníka.

70. Podľa § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
spoločnosti, fyzická osoba má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

71. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom v zmysle ust. § 13 ods. 2 Obč. zák., predpokladá
splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok: a) morálne zadosťučinenie sa javí byť v konkrétnom

prípade nepostačujúce, a b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo
jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch
sú podľa § 13 ods. 3 Obč. zák., ustanovené dve kritériá, z ktorých musí súd vychádzať a to: a) závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy, a b) okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu.

72. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predovšetkým skutočnosť, že
morálna satisfakcia sa vzhľadom na okolnosti prípadu javí ako nepostačujúca, pričom v dôsledku zásahu
musí dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Posúdenie splnenia
tejto podmienky je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý musí vychádzať z jednotlivých okolností, ako
aj celkovej povahy konkrétneho prípadu. Z obsahu ust. § 13 ods. 2 nevyplýva skutočnosť, že by

priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo podmienené súčasným priznaním primeraného
zadosťučinenia, tzv. morálnej satisfakcie.

73. Zásahy do cti a vážnosti žalobcu príspevkami žalovaného sa dotkli mravnej integrity žalobcu, do
takej miery, že značne znížil jeho vážnosť u iných osôb. Tým sa ohrozilo jeho postavenie a uplatnenie

v spoločnosti, pričom podľa názoru súdu nepostačuje len ospravedlnenie listom. Z hľadiska intenzity
zásahu boli tvrdenia o žalobcovi spájané s nelegitímnou činnosťou a jeho pôsobením ako osoby verejne
činnej, kde sa práve naopak kladie dôraz na dodržiavanie zákona, pravidiel, etických noriem kladených
na zamestnanca, na bezúhonnosť. Z hľadiska rozsahu zásahu boli o žalobcovi uvedené na internetev krátkom časovom období mesiacov marec 2017 a apríl 2017 dva príspevky, pri prvom príspevku
bol tento zverejnený cca 10 dní, druhý príspevok bol odstránený až na žiadosť žalobcu, došlo teda k
opakovanému konaniu zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená

dôstojnosť a vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal
v rodinnom pracovnom, či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru súd posudzoval a vyhodnocoval
podľa tejto reakcie. Príspevky vyvolali reakciu v rodinnom blízkom prostredí, aj v pracovnom prostredí.
Uvedené mal súd preukázané výpoveďami svedkov. Súd súčasne prihliadol aj na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva žalobcu došlo. K následkom došlo v mieste bydliska žalobcu, v jeho pracovnom

prostredí, v susedstve, zásah bol realizovaný na platforme blog s počtom pozretí v prvom prípade
cca 5.000 a v druhom prípade 4.284, v príspevkoch boli použité fotografie žalobcu, výroky k osobe
žalobcu v druhom príspevku zvýraznené hrubšie písmo, druhý príspevok mal tiež zvýraznený titulok s
uvedením mena a priezviska žalobcu, čím pútal pozornosť. Žalovaný uvádzal tvrdenia k žalobcovi, ktoré
sa nezakladali nepravde. Pri ich uverejnení si neoveril skutočnosti, nepodal objektívne fakty, nepreveril
si svoje tvrdenia, či sú v súlade s objektívnymi skutočnosťami. Uvedené preukazuje, že nemal v úmysle

podať vyvážené informácie, príspevky koncipoval skôr s úmyslom znevažovať žalobcu a podsúvať záver
o nie korektnom postupe žalobcu v pracovnom prostredí. Žalobca bol aktívne verejne činnou osobou,
jeho osoba bola známa aj z jej jeho predchádzajúcej pracovnej histórie v prostredí mestskej časti.
Priznaná nemajetková ujma je preto primeraná spôsobenému zásahu. (výrok III.)

74. O trovách prvoinštančného konania a odvolacieho súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 2 CSP. Žalobca si v žalobe uplatnil celkovo päť žalobných návrhov. Žalobné návrhy v časti: zdržať
sa používania obrazových snímok žalobcu, zdržať sa verejného prednesu konkrétnych výrokov o osobe
žalobcu, boli rozsudkom súdu prvej inštancie z 15.02.2019 v spojení rozsudkom odvolacieho súdu z
27.01.2022zamietnuté.Vtejtočastibolúspešnýžalovanýažalobcabolneúspešný.Oďalšíchžalobných

návrhoch žalobcu v časti: uloženia povinnosti sa ospravedlniť listom a uloženia povinnosti zaplatiť
nemajetkovú ujmu v peniazoch bol v novom rozhodnutí súdu prvej inštancie, a tým aj v odvolacom
konaní, úspešný žalobca a žalovaný bol neúspešný. Žalobný návrh žalobcu v časti ospravedlnenia sa
v denníku Pravda bol zamietnutý z dôvodu formy a spôsobu, vecne bol ale jeho základ daný. Súd preto
vyhodnotil úspech každej strany v spore ako čiastočný, a súčasne ako čiastočný neúspech, a vyslovil,

že žiadna zo strán, nemá na náhradu trov konania právo. (výrok IV)

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).