Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 11T/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010637
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2323010637.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného F. F., pre

pokračovací prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
04.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. T. J. K. D. Z. F. T. E. A. R. Q. , rod. F., nar. XX.XX.XXXX V. B., hlásený trvalý pobyt
všeobecne U., okr. Galanta, Slovenská republika, prechodne bytom Ž. XXXX/XX, U., okr. Galanta,
Slovenská republika, toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave
na výkon väzby E.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 26.01.2023 v čase okolo 15:00 hodiny na adrese U., Ž. XXXX/XX, v byte na 6. poschodí opakovane
vulgárne nadával a vyhrážal sa svojej matke A. F., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Ž. XXXX/
XX, a to slovami, že ju zabije a že má skapať, následne opustil byt, pričom sa približne po 30 minútach
vrátil naspäť a keď sa nevedel dostať do bytu s kolieskovými korčuľami obutými na nohách dvakrát kopol

do dverí vedúcich do bytu, na ktorých spôsobil preliačiny a zalomil kľúč do zámku dverí, a počas toho
poškodenej vulgárne nadával so slovami, že ju zabije a že keď sa on nemôže dostať dnu, tak ani ona
von a tam skape, čím u poškodenej A. F., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Ž. XXXX/XX, vzbudil
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom skutku sa dopustil na poškodenej - svojej matke z dôvodu,
že neočakával z jej strany žiaden odpor,
teda

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na

chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

úmyselný pokračovací prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona s poukazom §
37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala na tunajší súd dňa 30.05.2023 obžalobu č. X X. XX/
XX/XXXX-XX, datovanú 29.05.2023 (ďalej len ,,obžaloba“), na obžalovaného pre pokračovací prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc
príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku.

Nakoľko súd nevzhliadol priestor pre iný procesný postup, nariadil v tejto veci hlavné pojednávanie
na termín 04.07.2023, na ktorom po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento rozsudok. Pre úplnosť súd
uvádza, že z dôvodu späťvzatia súhlasu poškodenej (matky obžalovaného) na uvedenom termíne
hlavného pojednávania s trestným stíhaním obžalovaného (jej syna) pre žalovaný prečin poškodzovanie

cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (hneď v úvode hlavného pojednávania, po tom, čo
uviedla, že už neuplatňuje v danej súvislosti ani skôr v prípravnom konaní uplatnený nárok na náhradu
škody), súd na uvedenom termíne hlavného pojednávania (v jeho úvode) vyhlásil uznesenie podľa § 281
ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, ktorým trestné
stíhanie obžalovaného pre úmyselný prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného

zákona (spočívajúci v poškodení dverí do bytu poškodenej) zastavil; uznesenie bolo vzápätí krátkou
cestou doručené procesným stranám a v priebehu hlavného pojednávania nadobudlo právoplatnosť
(procesné strany sa vzdali práva podať sťažnosť) - súd teda ďalej konal (a vyhlásil tento rozsudok)
ohľadne tej časti skutku, ktorá sa týkala žalovaného pokračovacieho úmyselného prečinu nebezpečné
vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)

Trestného zákona (spočívajúceho vo vyhrážaní sa smrťou obžalovaným vlastnej matke - poškodenej,
ktorá v danej súvislosti nárok na náhradu škody neuplatnila; ďalej aj ,,skutok vyhrážania“).

Pred súdom vykonané dokazovanie. Pokiaľ ide o skutok vyhrážania, obžalovaný pred súdom svoju vinu
poprel, uviedol, že išlo len o rodinnú hádku (príčinou bol prokurátor, ktorý podal v inej veci obžalovaného

odvolanie),matkesanevyhrážalsmrťou,matkezámerublížiťnemal(vie,žesajejfyzickynesmiedotknúť
- pokiaľ ide o minulosť, vtedy si myslel, že mala infarkt, nevedel, čo mal robiť, dal jej facku; s matkou žije
odjakživa, inde nikdy nebýval). Keď odchádzal z bytu, nepočul (pre slúchadlá na ušiach), že sa nemá
vracať. V čase skutku, resp. pri odchode z bytu si dal 4 poldecáky (necítil sa opitý resp. nestihol byť
opitý). Užíva drogy 20 rokov, alkohol víkendovo (minimálne). S poškodenou (matkou) má dobrý vzťah

(porozprávajú sa, smejú sa, buzeruje ho, že nemá prácu). V minulosti v práci skončil kvôli ľudom, on za
to nemohol, napr. sa znižoval stav zamestnancov.
Poškodená v rámci vyjadrenia k výpovedi obžalovaného (§ 271 ods. 1 Trestného poriadku) pred súdom
uviedla, že pracovali v jednom podniku. Ona tam skončila a obžalovaný tiež, nakoľko sa zastal priateľky,
ktorá sa s ním však následne rozišla. Vie pracovať, len tieto posledné 3 roky, akoby mu preplo z toho

vyhodenia z práce a rozchodu s priateľkou. Bol agresívny, stále ho to trápilo, nervy mal. Ona a on sú
dve osoby takej povahy, že sa neznesú. Bola aj chorá, hádky jej nerobia dobre, obžalovaný to vedel.
Vyslovene jej vadí, keď niekto nepracuje a živí ho matka. Obžalovaný však vie robiť, má v tom aj ona
vinu, že ho núti robiť. Ona je totiž nezamestnaná a nemôžu si dovoliť, aby niekto u nich nepracoval.
Obžalovaný nie je alkoholik, síce si vypije, ale nepije ako alkoholik. Ona mu verí, že dokáže riadne

pracovať.

Z výsluchov poškodenej (matky obžalovaného) zo dňa 27.01.2023 (výsluch uskutočnený aj za využitia
obrazovo-zvukového záznamu pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanému; č.
l. 37 - 48; prehrané postupom podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 270 ods. 2

Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní) a tiež zo dňa 15.05.2023 (výsluch uskutočnený aj za
využitia obrazovo-zvukového záznamu po doručení uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanému,
za prítomnosti obhajcu; č. l. 107 - 126; prehrané postupom podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku v
spojení s § 270 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní) vyplývajú podrobné informácie k
žalovanému skutku vyhrážania, tento skutok poškodená potvrdzuje bezo zvyšku, vo výpovedi zo dňa

27.01.2023 aj za prítomnosti emočného vypätia, plaču, negatívnych emócií. T. j. z prehraných výpovedípoškodenej pre súd vyplynuli najmä nasledovné informácie: agresívne správanie sa obžalovaného,
a to nielen v nedávnej dobe, no aj v minulosti, slovné vyhrážky aj zabitím na jej adresu zo strany
obžalovaného, z toho plynúca jej obava o život a zdravie, tiež požívanie/holdovanie alkoholu či iným

návykovým látkam zo strany obžalovaného, pričom s odstupom času niekoľkých mesiacov po skutku
vyhrážania by už bola aj rada, keby obžalovaného pustili napr. na podmienku (aby jej mohol pomáhať,
verí mu).

Z výsluchu znalca F.. F. R., ktorý pred súdom prezentoval svoj znalecký posudok (č. XX/XXXX; skúmanie

prítomnosti závislostí u obžalovaného atď.), pre súd vyplynuli nasledovné informácie: u obžalovaného
bola v čase znaleckého skúmania i žalovaného skutku objektivizovaná prítomnosť polytoxikománie
- závislosť od stimulancií, kanabinoidov, alkoholu; pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického
hľadiska nebezpečný nie je; znalec neodporúča realizáciu žiadneho ochranného liečenia (obžalovaný
nie je vôbec motivovaný k liečbe, navyše prítomnosť zmiešanej poruchy osobnosti je spoluvylučujúcim
kritériom; u obžalovaného teda nie je dôvodné ani opodstatnené uložiť protialkoholické alebo

protitoxikomanické liečenie); z hľadiska forenzne-psychiatrického je obžalovaný schopný chápať zmysel
trestného konania (znalec nezistil dôvody na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného). Predmetom
znaleckého skúmania nebola otázka, ako dlho sa u obžalovaného vyskytuje konštatovaná závislosť,
nebolo to predmetom zadania, takže dané znalec neskúmal (ak by to mal pred súdom uviesť, boli by to
špekulácie, ale určite vývoj závislosti trvá rádovo v mesiacoch až rokoch).

Za súhlasu procesných strán súd prečítal na hlavnom pojednávaní odborné vyjadrenie k výške škody
(č. l. 75; dvere do bytu poškodenej, výška škody: 500,- eur). Obhajoba prezentovala svoje výhrady k
odbornému vyjadreniu (najmä nebola posúdená dĺžka užívania dverí, obstarávacia cena atď.) s návrhom
na doplnenie dokazovania v danom smere - napokon však v závere hlavného pojednávania obhajoba

na danom návrhu už netrvala, súd o ňom už preto nerozhodoval.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinné dôkazy, a to:
- na č. l. 12 až 15 - zápisnica o zadržaní a obmedzení slobody obžalovaného ako podozrivého zo dňa
26.01.2023;

- na č. l. 76 až 80 - obhliadka miesta činu s fotodokumentáciou;
- na č. l. 82 až 84 - potvrdenie o vykázaní obžalovaného z obydlia poškodenej;
- na č. l. 85 až 86 - odpis registra trestov a výpis z evidencie priestupkov obžalovaného (1 priestupkový
záznam za porušenie zákazu vychádzania, 6 odsúdení - za rôznu aj úmyselnú trestnú činnosť, vrátane
drogového skutku i spáchanie totožného trestného činu, ako je tu žalovaný, voči totožnej poškodenej

- matke obžalovaného);
- na č. l. 87 - kópia trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn.: XT/XX/XXXX (majetkový trestný
čin, podmienečné odsúdenie - tu žalovaný skutok vyhrážania bol teda spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia);
- na č. l. 88 až 89 - rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.: XT/XX/XXXX;

- na č. l. 90 až 91 - kópia trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn.: XT/XXX/XXXX (spáchanie
totožného trestného činu, ako je tu žalovaný, voči totožnej poškodenej - matke obžalovaného);
- na č. l. 92 - prípis/evidencia väzňov ohľadne obžalovaného;
- pripojený súdny spis Okresného súdu Galanta sp. zn.: XT/XXX/XXXX (spáchanie totožného trestného
činu, ako je tu žalovaný, voči totožnej poškodenej - matke obžalovaného);

- na č. l. 201 až 208 - hodnotenie obžalovaného z ústavu na výkon väzby (vo svojom súhrne pozitívne
informácie, na výkon väzby sa odsúdený adaptoval);
- na č. l. 209 - aktuálny odpis registra trestov obžalovaného (ako je uvedené už vyššie, 6 záznamov);
- na č. l. 210 až 212 - lustrácia v databáze súdov ohľadne osoby obžalovaného (súd nezistil existenciu
takého trestného súdneho konania, ktoré by aktuálne bránilo vyhláseniu rozsudku v tejto veci);

- na č. l. 213 až 215 - aktuálny výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne
osoby obžalovaného (ako je už uvedené vyššie);
- na č. l. 216 - aktuálna lustrácia obžalovaného zo Sociálnej poisťovne (za posledné dva roky bol
pracovne činný v 05-12/2022, vymeriavací základ bol 0,- eur);
- na č. l. 217 - aktuálna lustrácia ZVJS ohľadne obžalovaného (vykonáva väzbu v tejto veci).

Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dôkazov, prokurátorka na hlavnom pojednávaní uviedla, že síce
podaná obžaloba taký návrh obsahuje, no prokuratúra už netrvá na vykonaní listinného dôkazu -
úradného záznamu na č. l. 81; súd preto o tomto návrhu na vykonanie dôkazu nerozhodoval.Pokiaľ ide o návrhy obhajoby na vykonanie dôkazov (doručené elektronicky súd v predvečer termínu
hlavného pojednávania a tiež aj krátkou cestou priamo na termíne hlavného pojednávania), obhajoba

sa v priebehu hlavného pojednávania vyjadrila, že zo súdu predložených návrhov na vykonanie
dokazovania z ich strany, obhajoba trvá už len na osobnom výsluchu poškodenej - matky obžalovaného
(bola súdom o termíne hlavného pojednávania upovedomená, a bola prítomná). Súd však vykonanie
takého dôkazu (t. j. osobný výsluch poškodenej pred súdom) vykonať odmietol, nakoľko boli postupom
podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 270 ods. 2 Trestného poriadku a s poukazom

na § 2 ods. 1 písm. c) bod 4., písm. e) zákona o obetiach trestných činov (z. č. 274/2017 Z. z. o
obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v príslušnom znení; ďalej aj ,,zákon
o obetiach“) prehrané pred súdom na hlavnom pojednávaní audiovizuálne záznamy z dvoch výsluchov
poškodenej z prípravného konania (jeden uskutočnený kontradiktórne po vznesení obvinenia, jeden
nie) - poškodená v tomto konaní požíva status obzvlášť zraniteľnej obete (trestného činu domáceho
násilia spáchaného hrozbou násilia na príbuznom v priamom rade, ktorý žil s páchateľom v spoločnej

domácnosti), pričom sama poškodená navyše skrze jej prítomnosť na hlavnom pojednávaní mala
možnosť (ktorú aj podľa svojho uváženia využila) vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a okolnosti
podstatné pre rozhodnutie súdu bolo možné zistiť už zo skôr navrhnutých a v danom čase už aj
vykonaných dôkazov (najmä, ako je už uvedené vyššie, prehratie audiovizuálnych záznamov z dvoch
výsluchov poškodenej z prípravného konania, k tomu listinné dôkazy, v neposlednom rade aj výsluch

obžalovaného).

Pre úplnosť súd uvádza, že (i) prehratie audiovizuálnych záznamov z dvoch výsluchov poškodenej
z prípravného konania na hlavnom pojednávaní (kedy prvý z nich nebol vykonaný kontradiktórnym
spôsobom a bol vykonaný pred vznesením obvinenia, no druhý už bol vykonaný kontradiktórnym

spôsobom v prítomnosti obhajcu, s možnosťou obhajoby, ktorú možnosť obhajoba aj skutočne využila,
klásť poškodenej priamo otázky, a tým preskúmať/konfrontovať opodstatnenosť vzneseného obvinenia
obžalovanémučidôveryhodnosťsamotnejpoškodenejajejskoršíchvyjadrení)a(ii)odmietnutievykonať
osobný výsluch poškodenej na hlavnom pojednávaní (tu súd len pripomína, že nakoľko nepočítal
s osobným výsluchom poškodenej, nebol prítomný na hlavnom pojednávaní ani psychológ, ktorého

prítomnosť by bola minimálne na zváženie súdom za účelom osobného výsluchu poškodenej skrze jej
status obzvlášť zraniteľnej obete), podľa názoru súdu nepredstavuje porušenie práv obhajoby, ktorá v
trestnom konaní mala možnosť poškodenú osobne vyslúchnuť a aj ju vyslúchla (ostatne, poškodená sa
k niektorým vykonaným dôkazom skrze jej práva podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku aj vyjadrila,
vnášajúc tak ďalšie informácie ,,do celého procesu“). Svedectvo poškodenej je jediným priamym

dôkazom tu žalovaného skutku vyhrážania, je aj rozhodujúcim dôkazom (ostatné, vo svojej podstate
nepriame dôkazy, nie sú bez svedectva poškodenej spôsobilé k uznaniu viny obžalovaného za žalovaný
skutok vyhrážania), no keďže, ako je už uvedené v riadkoch vyššie, obhajoba mala v konaní možnosť
poškodenú k predmetu obvinenia obžalovaného osobne vyslúchnuť (aj ju v prípravnom konaní využila -
akým spôsobom a kladením akých otázok poškodenej, to už je slobodná voľba obhajoby), a poškodená

požíva status obzvlášť zraniteľnej obete (kedy je s ohľadom na znenie § 134 ods. 4 Trestného poriadku
a práva obetí v zmysle zákona o obetiach na mieste zdržanlivosť súdu, pokiaľ ide o osobný výsluch
takej obete na hlavnom pojednávaní), súd má za to, že vykonaným dokazovaním pred súdom (ako je
zachytené v zápisnici z konania hlavného pojednávania dňa 04.07.2023) a následným vyhlásením tohto
rozsudku nedošlo k porušeniu práv obhajoby; tie boli v konaní podľa názoru súdu plne rešpektované

a zachované.

Záverečné návrhy procesných strán. Prokurátorka právom záverečnej reči uviedla, že s poukazom
na vykonané dokazovanie bola vina obžalovaného jednoznačne preukázaná. Usvedčuje ho výpoveď
poškodenej, no aj ostatné dôkazy. Poškodená bezprostredne po skutku vyjadrila obavu z agresívneho

správania sa obžalovaného. Dané nemení ani jej neskoršie vyjadrenie, že už obžalovanému verí.
Správanie sa obžalovaného vykazuje znaky agresivity už dlhší čas, čo potvrdila aj poškodená.
Obžalovaný bol odsúdený už v minulosti za rovnaký trestný čin voči identickej poškodenej - svojej matke
(a to evidentne bez výchovného vplyvu uloženého trestu). Obžalovaný je užívateľom drog a alkoholu
(podľa vlastných slov užíva drogy 20 rokov, za drogový skutok bol i odsúdený). Znalec potvrdil, že

obžalovaný je závislý na drogách a alkohole už dlhší čas. Z dôvodu výkonu väzby obžalovaný toho času
abstinuje.Včaseskutkubolobžalovanýpodvplyvomalkoholu,nakoľkosadobytuvrátilapoškodildvere.
Aj keď v zmysle znaleckého skúmania znalec nenavrhuje uloženie ochranného protitoxikomanického aj
protialkoholického liečenia ambulantnou formou, jeho uloženie je podľa názoru prokuratúry dôvodné, apreto ho prokurátorka navrhla uložiť. S ohľadom na uvedené, prokurátorka navrhla obžalovaného uznať
za vinného v zmysle obžaloby po vypustení skutku, kde bolo zastavené trestné stíhanie, a podľa § 360
ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona mu

uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodená právom záverečnej reči uviedla, že obžalovaný (jej syn) nie je alkoholik (nie je závislý na
alkohole, jemu stačí jeden pohárik). Áno, vypil si, keď bral drogy, ale nepil po litroch, ako to robia

alkoholici. Požiadala súd, aby bol obžalovaný čím skôr doma, musí jej pomôcť, potrebuje ho, šeky
nevládze sama platiť, má prácu . na 2 -3 hodiny, no kvôli chorobe (osteoporóza) viac nevládze.
Obžalovanému verí, že jej pomôže (aj dvere dá do poriadku). Poškodená vie, že obžalovaný to dokáže,
keď sa budú obaja snažiť.

Obhajkyňa právom záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na vykonané dôkazy, majú za to, no aj sama

poškodená to tvrdí, že mala psychické problémy, je výbušnej povahy, že je moc pedantná a nadávala
obžalovanému. Napätý vzťah medzi nimi bol len z dôvodu nepriaznivých okolností mimo ich viny (strata
zamestnania, rozchod s priateľkou). Sama poškodená menila názor, pričom tu sa jednalo len o rodinnú
hádku. Nešlo o vyhrážanie. Obžalovaný nemal záujem ublížiť matke. Trestné stíhanie je založené na
výpovedi poškodenej, ktorá je nezrozumiteľná, chaotická, a preto nedôveryhodná - raz tvrdí, že sa jej

vyhrážal, potom, že nie, tiež že pil alkohol pred hádkou, potom že po hádke. Obhajoba má za to, že
neboli naplnené znaky žalovaného trestného činu, preto navrhli obžalovaného s pod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný právom záverečnej reči uviedol, že sa cíti byť nevinný. Bola to len obyčajná hádka, ktorú
zažili miliónkrát. Nemá prečo sa matky dotýkať, aj ona robí chyby. Bolo to len na jeho ramenách.

Navrhovaný trest ho zdevastuje finančne i psychicky. Bude vo väzení medzi opicami, chce ísť hneď
domov a pomáhať matke. Že sa hádali, nie je trestné. Matku k výpovedi donútili policajti. Hádku priznáva,
ale nie vyhrážanie. Je nevinný. Právom posledného slova obžalovaný uviedol, že ľutuje tú hádku.

K vine. Súd posúdil vykonané dôkazy jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k

jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok vyhrážania sa stal, má znaky žalovaného prečinu, ktorý
spáchal obžalovaný. Nosným (jediným priamym a rozhodujúcim) dôkazom je výpoveď poškodenej
(matky obžalovaného) - tá jednoznačne preukazuje existenciu skutku vyhrážania ako i jeho spáchanie
obžalovaným; ako súd už ozrejmil v riadkoch vyššie, daná skutočnosť, že ide o jediný/rozhodujúci dôkaz
(zabezpečený v prípravnom konaní, prehraný skrze audiovizuálny záznam v konaní pred súdom), nie

je na ťarchu odsúdenia obžalovaného skrze tento rozsudok. Napriek tvrdeniam obhajoby (v záverečnej
reči), súd nevidel žiaden chaos či zmätok vo vyjadreniach poškodenej, a napokon ani jej snahu krivo
obviniť obžalovaného. Z jej vyjadrení (jednotlivé výsluchy v prípravnom konaní a tiež vyjadrenia k
vykonaným dôkazom či skrze záverečnú reč pred súdom, všetko postupne s odstupom mesiacov od
seba) je zrejmé, že skutok vyhrážania krátko po jeho spáchaní obžalovaným ťažko psychicky znášala,

plynutím času sa však predmetné negatívum zvetráva, voči obžalovanému (napriek všetkému) chová
(podľa názoru súdu) materinskú lásku [je to zrejmé aj porovnaním (i) jej prvotných vyjadrení po skutku
v rámci výsluchu v prípravnom konaní, kedy uviedla, že skutok vyhrážania bol spojený s požitím cca
pol litra alkoholu obžalovaným resp. aj s užitím marihuany, tiež uviedla, že sa obžalovaného bála, mala
strach, a (ii) jej vyjadrení pred súdom, napr. v rámci vyjadrenia k výsluchu znalca uviedla, že obžalovaný

si vtedy nedával drogy ani alkohol, iba po hádke ako odchádzal si dal 4 fľaštičky alkoholu, tiež uviedla
aj v záverečnej reči, že by chcela mať obžalovaného čím skôr už doma, verí mu], skutkom vyhrážania,
ktorý podrobne popísala (pretavené do skutkovej vety obžaloby a následne do výrokovej časti tohto
rozsudku) u nej bola vyvolaná skutočne dôvodná obava z vyhrážok smrťou a možnej agresie voči
jej osobe zo strany obžalovaného (pri prvotnom výsluchu v prípravnom konaní, ako vyplynulo z jeho

prehratia pred súdom, bola evidentne veľmi psychicky/emočne rozrušená v negatívnom zmysle); na
danom nič nemení, že negatívne pocity uplynutím niekoľkých mesiacov (aj vplyvom materinskej lásky,
ktorú u nej možno podľa názoru súdu jednoznačne badať) už ustupujú do úzadia, uvoľňujúc tak miesto
pozitívnemu vnímaniu (a skresleniu tak prvotne podaných informácií ohľadne) obžalovaného z jej strany
(pred súdom uviedla, že ako je obžalovaný vo väzbe, začína mu už troška veriť). Obžalovaný navyše

konfrontáciu s poškodenou v čase a priestore skutku vyhrážania nepopieral, no svoju vinu zľahčoval,
popieral vyhrážanie sa obžalovanej, vraj išlo len o rodinnú hádku s nadávkami, nie vyhrážkami; súd
jeho tvrdeniam však neuveril (neboli vôbec dôveryhodné v porovnaní s tvrdeniami poškodenej, ktoréjej tvrdenia podľa názoru súdu sprevádzali skutočne silné negatívne, jednoznačne autentické emócie/
rozrušenie pri jej prvotnom výsluchu v prípravnom konaní).

Skutok vyhrážania dokladovali, i keď ,,len“ nepriamo, aj zvyšné, pred súdom vykonané listinné dôkazy
(najmä zápisnica o obhliadke miesta činu, poškodenie dverí do bytu, vykázanie obžalovaného z obydlia
poškodenej, predošlé trestné záznamy obžalovaného - najmä spáchanie rovnakého trestného činu v
minulosti na rovnakej poškodenej, t. j. tendencia obžalovaného správať sa takým spôsobom voči svojej
matke).

Pokiaľ ide o zavinenie, z vykonaného dokazovania pre súd plynie jasný záver o existencii priameho
úmyslu na strane obžalovaného [§ 15 písm. a) Trestného zákona] - chcel sa vyhrážať smrťou vlastnej
matke (jemu blízkej osobe) takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť (a dokonca u nej aj vzbudilo)
dôvodnú obavu (o život/zdravie) a aj sa jej tak vyhrážal. Skutok vyhrážania (kvalifikovaný ako trestný čin)
obžalovaný spáchal jednoznačne v súvislosti so statusom poškodenej (§ 139 ods. 2 Trestného zákona)

- také konanie voči vlastnej matke/blízkej osobe podľa názoru súdu obžalovaný subjektívne spájal s
menšímresp.presnejšiepovedanéžiadnymodporomzjejstrany(akovyplynulozvýpovedepoškodenej,
hrubo/agresívne sa k nej správal kontinuálne, a to aj napriek odsúdeniu v minulosti za rovnaký trestný
čin voči nej, ako je tu žalovaný). Nakoľko skutok vyhrážania možno v čase a priestore vyskladať z dvoch
čiastkových útokov (pred opustením bytu a po návrate k bytu po cca pol hodine), súd skutok vyhrážania

právne kvalifikoval ako pokračovací trestný čin (§ 122 ods. 10 Trestného zákona - oba čiastkové útoky
obžalovaného spájala objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, zároveň
tiež subjektívna súvislosť, cieľ spáchať tu žalovaný trestný čin).

Súd pri žalovanom prečine vzhliadol vyššiu než len nepatrnú závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Trestného

zákona), najmä s ohľadom na okolnosti prípadu (opakovane, a to aj už po predošlom odsúdení z
minulosti za rovnaký trestný čin, úmyselne spáchaný trestný čin obžalovaným na rovnakej poškodenej -
vlastnej matke obžalovaného, navyše úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia).

K trestu. Za žalovaný trestný čin mohol súd ukladať trest odňatia slobody v základnej sadzbe 6
mesiacov až tri roky. Nakoľko súd nevzhliadol u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti a jednu
priťažujúcu okolnosť (tie predošlé odsúdenia, ktoré toho času nie sú zahladené; viď odpis registra
trestov obžalovaného), pri prevahe priťažujúcich okolností prichádzala do úvahy úprava trestnej sadzby
v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona na rozmedzie 1 rok a 4 mesiace až 3 roky. Súd zvolil výmeru

(stotožňujúc sa s návrhom prokuratúry) nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok a
4 mesiace, ktorú považuje súd za dostatočnú na naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Trestného
zákona. Súd bral do úvahy aj to, že (i) v minulosti sa podarilo obžalovanému dopracovať k zahladeniu
dvoch odsúdení, tiež osvedčiť sa v podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, no
tiež (ii) (s racionálnou mierou opatrnosti, berúc do úvahy aj možnosť ich iracionálneho skreslenia

skrze u poškodenej, napriek tu žalovanému skutku vyhrážania, evidentne prítomnú materinskú lásku k
obžalovanému) vyjadrenia samotnej poškodenej (matky obžalovaného) ohľadne osoby obžalovaného
(z minulosti možno povedať, že obžalovaný vie byť pracovne činný, pomáhať jej aj finančne, začína mu
veriť v jeho vyjadreniach, že sa poučil, chce ho mať čím skôr doma, aby bol rodine nápomocný, ona je
chorá, potrebuje jeho pomoc). Súd teda pri ukladaní trestu bral v zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona

do úvahy aj dopad trestu na blízke okolie obžalovaného, najmä jeho matku - poškodenú, ktorá sama
uviedla, že chce mať obžalovaného čím skôr doma, aby jej pomáhal; súdom zvolená výmera trestu
odňatia slobody (na samotnej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby) zohľadňuje aj tento aspekt.

Súd v tomto prípade musel ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2 Trestného

zákona), nakoľko žalovaného skutku vyhrážania (a teda žalovaného úmyselného trestného činu) sa
obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (viď odsúdenie zaznamenané pod
č. 6 v odpise registra trestov obžalovaného). Voľba nepodmienečného trestu odňatia slobody (na úkor
eventuálneho ukladania alternatívnych trestov) však jednoznačne plynie aj z dôvodu toho, že predošlé
odsúdenia (a v rámci nich aj výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to aj za spáchanie v

minulosti v podstate rovnakého trestného činu, ako je tu žalovaný, na rovnakej poškodenej - matke
obžalovaného) neviedli dosiaľ úplne k náprave obžalovaného. Voľba nepodmienečného trestu odňatia
slobody bola tak pre súd jediná možná.Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš
benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, a to tak
z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu

individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti
dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí
až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Nakoľko v predošlých 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol obžalovaný vo výkone trestu

odňatia slobody (viď odpis registra trestov obžalovaného a tam zaznamenané výkony trestov, resp.
podmienečné prepustenia z ich výkonu), zaradil ho súd na výkon tu ukladaného trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

K neuloženiu ochranného opatrenia. Prokurátorka v záverečnej reči navrhla súdu aj uloženie
protitoxikomanického a protialkoholického liečenia obžalovanému ambulantnou formou. Je síce

pravdou, že (i) znaleckým skúmaním bola u obžalovaného zistená prítomnosť polytoxikománie (v
detailoch viď vyššie ohľadne záverov zo znaleckého skúmania), avšak tiež je pravdou, že (ii) znalec
nevidel žiaden dôvod ani opodstatnenie pre uloženie protialkoholického alebo protitoxikomanického
liečenia obžalovanému - chýba u neho motivácia k liečbe (tiež je u neho prítomná zmiešaná porucha
osobnosti ako spoluvylučujúce kritérium). Súd sa preto s daným návrhom prokuratúry nestotožnil

(navyše, ak u obžalovaného evidentne absentuje vôľa k liečbe, ambulantná forma liečby by sa minula
účinku).

K náhrade škody. V čase vyhlásenia tohto rozsudku žiaden nárok na náhradu škody už uplatnený nebol,
preto súd v tomto ohľade nerozhodoval.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného

poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).