Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/187/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210217598
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7210217598.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave 811 09, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v C. XXX XX, A. XXXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom
v Bratislave 821 08, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 6763/10, o vymoženie 507,00 eur s príslušenstvom

a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.05.2022,
č. k. 48Er/1972/2010-15, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 28.05.2010 domáhal u súdneho
exekútora vykonania exekúcie voči povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
21528/09 zo dňa 20.01.2010. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo

veci poverením č. 5803 098945* zo dňa 27.07.2010. Súd prvej inštancie poukazujúc na § 2 ods. 1
písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní skúma, či v danom prípade
nedošlo k zastaveniu predmetnej exekúcie zo zákona. Citujúc § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019
Z. z., § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 6, § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995
Z. z. Exekučného poriadku dospel k záveru, že v danom prípade došlo k predĺženiu rozhodnej doby,
keďže exekúcia bola zo zákona odložená a z uvedeného dôvodu nedošlo k zastaveniu exekúcie kvôli

uplynutiu rozhodnej doby a súd pokračoval v exekúcii podľa ust. Exekučného poriadku. Dôvodil, že
dňa 03.02.2016 postúpil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
v zmysle § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené 21.01.2016 a v ktorom oprávnený uviedol, že
rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie
uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia.

Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu
voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky, v dôsledku čoho exekučný titul bol,
okrem iného vydaný aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení
alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie citoval ust.
§ 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1 až 4 a 6 Exekučného poriadku, § 73 ods. 3 zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vzhľadom na znenie týchto ustanovení je povinný
preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/Exekučného poriadku, a to v prípade, ak: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie
bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, alebo
so zákonom. Zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 07.01.2009 Zmluvu o úvere č. 9041670, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 300,- eur. Súd prvej inštancie túto zmluvu
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli

aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17 oprávnený s povinnou uzavreli Dohodu
o vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia nárokov oprávneného z predmetnej Zmluvy o úvere.
Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere bola rozhodcovská doložka
upravená v bode 18 zmluvných podmienok, podľa ktorej sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred: a) Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, alebo pred b)

príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Súd prvej
inštancie konštatoval, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka bola oprávneným vopred vyhotovená,
a to vo formulárovej podobe a jej obsah povinný ovplyvniť nemohol. Oprávnený ako veriteľ mohol na
základe tejto doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčil
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Preto súd prvej inštancie posúdil túto rozhodcovskú doložku ako

neprijateľnú podmienku, keďže nebola individuálne dojednaná a fakticky nútila spotrebiteľa, podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je potom podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná, rozhodcovské konanie
sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto
konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Takto boli naplnené podmienky na zastavenie

exekúcie aj podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Oprávnený posúdenie povinného ako
spotrebiteľa odmieta vzhľadom k tomu, že zmluvou o úvere bol povinnému poskytnutý úver na účel
zamestnania. Podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, takúto zmluvu nemožno

považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže tento zákon za spotrebiteľa považuje len osobu,
ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Podľa oprávneného je teda dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel
povinný poskytnuté peňažné prostriedky skutočne použil. Oprávnený pri poskytovaní úveru vychádzal
z vyhlásenia povinného, pričom povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojim podpisom na zmluve. V

prípade oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným
vstupoval. Zároveň predložil súdu ako dôkaz Žiadosť povinného o poskytnutie úveru a Dodatok k zmluve
o úvere č. 901300679, v ktorých povinný vyhlásil, že finančné prostriedky žiada na „úhradu poplatkov
spojených s výkonom povolania“. Keďže dlžník nemienil použiť poskytnuté finančné prostriedky na svoju
súkromnú potrebu, nie je podľa oprávneného spotrebiteľom a vzájomný vzťah medzi účastníkmi konania

je obchodnoprávny. Vzhľadom k uvedenému má oprávnený za to, že súd prvej inštancie postupoval
nesprávne, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi ním a povinným ako
vzťahu spotrebiteľského.9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 07.01.2009 Zmluvu
o úvere č. 9041670, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 300,- eur. Povinný ako

dlžník v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi; zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku,
ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému
subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové
vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo

povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy
sútakézmluvy,ktoréuzatvárajúposkytovateliaslužiebourčitomrovnakompredmeteplneniaopakovane
s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ – povinný – nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej

zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie
alebo neprijatie návrhu.

15. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu z obchodného

registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou
osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je
oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinný predmetnou Zmluvou o úvere

síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania, čo však bez ďalšieho
nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov, resp. spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho
zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, avšak v prípade, ak Zmluva o úvere obsahuje
len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania (zamestnania), ktorý však neposkytuje

odpoveď na otázku, aké povolanie (zamestnanie) povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním (zamestnaním) uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona
o spotrebiteľských úveroch. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkaznébremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie. Z predloženej zmluvy o úvere však tieto skutočnosti nie sú zrejmé.

16. Navyše, ak by aj súd pripustil vyňatie poskytnutého úveru spod režimu zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, právny vzťah medzi oprávneným a povinným stále podlieha režimu
spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci nie je
sporné, že oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý predmetnú zmluvu o úvere s povinným uzatváral, je
dodávateľom služby – poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, čo

vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinný pri uzatváraní Zmluvy
o úvere vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že by konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Zmluva o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený bežne
používal v rámci svojej obchodnej činnosti – poskytovania úverov.

17. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou spotrebiteľskou, aj keď ju
účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili „Zmluva o úvere“, pretože podľa § 41a
Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak
to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a preto ju súd prvej inštancie

správne posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú.

18. Nároky z tejto zmluvy boli zabezpečené zmenkou vystavenou povinným dňa 07.01.2009 a následne
prejednané v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, ktorý vo veci vydal dňa 20.01.2010 rozhodcovský

rozsudok sp. zn. SR 21528/09. Označený rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom v tomto konaní,
preto správne súd prvej inštancie pristúpil k jeho preskúmaniu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

19. Súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú rozhodcovský súd vo veci
neprihliadol, označil dojednanú rozhodcovskú zmluvu, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

20. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na prejednanie veci z Rozhodcovskej zmluvy
(doložky), ktorá bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve o úvere č. 9041670
zo dňa 07.01.2009.

21. Podľa čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku, vrátane sporu
o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je

touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013 (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a pri vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch, s cieľom

dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov, je plne opodstatnená.

26. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2014 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné

označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,nakoľkotakétodojednaniespôsobujenerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto neprijateľná
podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská
zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ

vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu
medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade za to, že predmetnú zmluvu
je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred

všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

27. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky súvisí aj s tým, že si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal a je
potrebné poukázať na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Je potrebné zdôrazniť, že
ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

V danom prípade si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal. Rozhodcovská doložka
v posudzovanom prípade teda nebola individuálne dojednaná.

28. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy

vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na
obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým
bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť exekučným titulom.
Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.30.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

32.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).