Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, June 28, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119207764
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6119207764.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci

žalobkyne: A. B. C. D. E., D., nar. XX. XX. XXXX, F. G. X, XXX XX H., zast. ŠKODA LEGAL s.r.o.,
Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava, IČO: 47244259 a Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ &
PARTNERS s. r. o., Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36857882 proti žalovanému: I. J. I., nar. XX.
XX. XXXX, K. I. XXX, XXX XX H. H., zast. JUDr. Radovan Repa, advokát, s.r.o., Zahradnícka 16514/60,
821 08 Bratislava, IČO: 36742023, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyňou od žalovaného v sume
16 500,-- Eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14. 01. 2019 domáhala voči žalovanému v 1/ rade I. J. I.,
vyšetrovateľovi OR PZ Banská Bystrica a žalovanému v 2/ rade Ministerstvu vnútra SR:
I. určenia, že žalovaný vydaním uznesenia o vznesení obvinenia ČVS: ORP-65/3-VYS-BB-2016 zo dňa

19. 09. 2018 voči nej neoprávnene zasiahol do jej práva na ochranu osobnosti.
II. uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť jej z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 20 000,--
Eur.
2. Na výzvu súdu podaním zo dňa 27. 01. 2019 špecifikovala prvý žalobný petit tak, že sa domáhala
určenia, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade vydaním uznesenia o vznesení obvinenia ČVS:
ORP-65/3-VYS-BB-2016 zo dňa 19. 09. 2018 voči nej neoprávnene zasiahli do jej práva na ochranu
osobnosti.

3. Druhý žalobný petit zostal nezmenný. Žalobu rozšírila o uloženie povinnosti žalovanému v 2/ rade
ospravedlniť sa jej za neoprávnený zásah do práva na jej meno a občiansku česť.
4. Podaním zo dňa 28. 06. 2020 vzala žalobu voči žalovanému v 2/ rade v plnom rozsahu späť. Zároveň
sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému v 1/ rade ospravedlniť sa jej za neoprávnený zásah do
práva na jej meno a občiansku česť tým spôsobom, že na jej adresu a adresu Slovenskej advokátskej
komory zašle doporučený list v nasledovnom znení: „Vážená pani A. B. C. D. E., D. mojím nezákonným
konaním vo veci vedenej na OR PZ Banská Bystrica, ČVS: ORP-65/3-VYS-BB-2016 došlo k zásahu

do Vášho práva na ochranu mena a občianskej cti, čo predstavuje neoprávnený zásah do Vašich
osobnostných práv. Za tento zásah sa Vám hlboko ospravedlňujem.“5. Súd na pojednávaní dňa 07. 06. 2021 pripustil zmenu žaloby v tomto znení. Uviedol predbežný právny
názor, že žalovaný v 1/ tento nie je zodpovedným subjektom v zmysle § 11 a nasledujúcich O. z., keďže
vykonával svoju činnosť ako vyšetrovateľ v služobnom pomere u žalovaného v 2 / rade.

6. Žalobkyňa napriek tomu voči nemu trvala na žalobe z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade podľa jej názoru
zneužil svoju právomoc , keď konal v úmysle spôsobiť jej škodu, na čom mal osobitný záujem.
7. Jednalo sa z jeho strany aj o právny exces, keď porušil zásady trestného konania, exces skutkový,
keďže zavádzal, klamal a konštruoval tvrdenia o skutku kladenom jej za vinu, hodnotiaci, porušenie
zásady ultima racio, kde prokurátor sám skonštatoval, že uznesenie bolo založené na jeho ničím

nepodložených domnienkach, absentujúcej právnej logiky v uznesení o vznesení obvinenia.
8. Jeho osobnú motiváciu videla v tom, že sa nedal vylúčiť, hoci bol od začiatku zaujatý. Kontaktoval
jej bývalého partnera H., o ktorom je známe, že nemá s ním dobré vzťahy, hoci tento nikdy na prípade
Kopast nepracoval a. nekontaktoval jej vtedajších zamestnancov A. K. a I. A., ktorí na celom tomto
procese robili . Ako vyšetrovateľ bol pritom samostatný, nepodliehal pokynom nadriadeného.
9. Poukázala na rozsudky NS ČR 30Cdo/1526/04,1107/06 a 146/08, podľa ktorých pokiaľ sa štátny

zamestnanecdopustíexcesu,jeosobnezodpovednýa ajžalovateľnývcivilnomkonaníprostredníctvom
žaloby na ochranu osobnosti.
10. Žalovaný v 1/ rade žiadal žalobu voči nemu zamietnuť.
11. Žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú. Uviedol, že žalovaný v 1/ rade konal
v rámci právomoci jemu zverenej a túto neprekročil. Vznesenie obvinenia nepredstavuje neoprávnený

zásah a preto sa nejedná z jeho strany o exces.
12. Žalobkyňavpriebehukonaniauviedla,ževovzťahukžalovanémusadomáhanáhradynemajetkovej
ujmy len v sume 3 500,-- Eur. Súd toto jej vyjadrenie považoval za čiastočné späťvzatie žaloby a v časti
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému v 1.rade vo výške 16 500,-- Eur konanie
zastavil podľa ust. § 145 ods.2 CSP.

13. Uznesením zo dňa 09. 06. 2021 zastavil konanie voči žalovanému v 2/ rade v plnom rozsahu .
14. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, ich zástupcov, výpoveďou strán, vyšetrovacím
spisom MV SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby ČVS: SKIS-342/OISS-
V-2016, spisom 2R/2/2013 tunajšieho súdu, prípisom SAK zo dňa 27. 09. 2018 žalobkyni, prípisom
MV SR zo dňa 07. 11. 2018 žalobkyni – poskytnutie informácií o osobných údajoch v informačnom

systéme denníku vyšetrovacích spisov, uznesením zo dňa 19. 09. 2018 ČVS: ORP-65/3-VYS-BB-2016
o vznesení obvinenia voči žalobkyni a B. C. H. za prečin marenia konkurzného a vyrovnacieho
konania a zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, sťažnosťou voči tomuto
uzneseniu zo dňa 03. 10. 2018, podnetom žalobkyne na okresnú prokuratúru zo dňa 03. 10. 2016 na
zamedzenie nezákonného postupu smerujúceho k zneužívaniu právomoci, odpoveďou zo dňa 31. 10.

2016 na toto podanie, uznesením zo dňa 09. 12. 2016 o nevylúčení žalovaného z úkonov trestného
konania, uznesením vydaným majorom I. I. I. vo veci zaujatosti žalovaného zo dňa 27. 12. 2016,
uznesením okresnej prokuratúry zo dňa 13. 11. 2018, ktorým bolo zrušené uznesenie o vznesení
obvinenia a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie námestníkom okresného prokurátora A. I. L.,
znaleckým posudkom č. 9/2019 Ing. Pavla Šimu vyhotoveným v trestnej veci obvineného B. C. H. pre

zločin zvýhodňovania veriteľa, znaleckým posudkom č. 1/2015 spoločnosti Znalekon s.r.o., odpoveďou
okresnej prokuratúry žalobkyni zo dňa 16. 10. 2020 na jej žiadosť o preskúmanie postupu policajta
vo veci trestného konania obvineného I. I., personálnym rozkazom č. 635 z 23. 10. 2015, ktorým bol
žalovaný ustanovený dňom 01. 11. 2015 do funkcie vyšetrovateľa 3. oddelenia odboru kriminálnej polície
OR PZ Banská Bystrica, popisom jeho služobnej činnosti, výsluchom svedkov A. L., I. I., písomnou

výpoveďou svedka H. a inými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
15. Podľa tvrdenia žalobkyne táto je správkyňou konkurznej podstaty 10 rokov a zároveň školiteľkou
pre správcov konkurznej podstaty od roku 2013 . Advokátkou je od roku 2011. Problematike konkurzov
sa venovala od doktorandského štúdia a nikdy z jej strany nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti
správcu.

16. Žalovaný je jej spolužiakom z vysokej školy. Je v pracovnom pomere k ministerstvu vnútra ako
vyšetrovateľ. Po jej vypočutí ako svedkyne dňa 23. 02. 2016 začal voči nej trestné stíhanie dňom
18. 04. 2016 z dôvodu, že ako správkyňa neupozornila štatutára dlžníka, že plán, ktorý predkladá na
schvaľovacej schôdzi, nespĺňa zákonné náležitosti, na základe čoho súd plán nepotvrdil a na dlžníka
bol vyhlásený konkurz.

17. Vysvetlila mu, že jej zákon takúto povinnosť ako správcovi neukladá a správca ani nie je
predkladateľom plánu. Poukázala tiež na znenie ustanovenia § 134 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze.18. Napriek tomu žalovaný uznesením zo dňa 19. 09. 2018 vzniesol voči nej obvinenia za prečin
marenia konkurzného konania z dôvodu, že v súčinnosti s konateľom spoločnosti Kopast B. H. marili
konanie o reštrukturalizácii tejto spoločnosti tým, že po vzájomnej dohode vypracovali reštrukturalizačný

plán, ktorý nespĺňal náležitosti požadované zákonom a tiež za zločin skresľovania údajov hospodárskej
a obchodnej evidencie za to, že ako konkurzná správkyňa spoločnosti Kopast v úmysle zakryť trestný
čin marenia konkurzného konania v požadovanej forme po dlhší čas neviedla účtovníctvo spoločnosti
a nezabezpečila uchovávanie jej účtovnej dokumentácie.
19. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené Slovenskej advokátskej komore skôr ako jej. Táto

ju vyzvala na vyjadrenie k nemu listom zo dňa 27. 09. 2018.
20. Na základe jej sťažnosti dňa 13. 11. 2018 okresná prokuratúra zrušila uznesenie o vznesení
obvinenia a uložila žalovanému znovu konať. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dôkazná
situácia neodôvodňovala postup žalovaného podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadku, keďže trestný čin
marenia konkurzného konania je úmyselným trestným činom, ktorý vyžaduje preukázanie subjektívnej
stránky – úmyselné zavinenie a motív. Ďalej v ňom bolo uvedené, že trestnoprávne posudzovanie

nedostatkov návrhu v konkurznom konaní je za hranicou činnosti orgánov činných v trestnom konaní.
21. Konanie žalovaného mohlo mať negatívny vplyv na výkon jej funkcie ako advokátky a správkyne
konkurznej podstaty. Tiež na jej dobré meno ako prednášajúcej v danej problematike ako aj v jej
obchodnej činnosti. Nemohla sa uchádzať o verejnú funkciu z dôvodu, že policajný zbor vedie denník
vyšetrovacieho spisu, kde ku konkrétnej osobe sú priraďované úkony. Takýto údaj je problémom

z hľadiska získania bezpečnostnej previerky. Vznikla jej aj finančná ujma, keď významný klient jej
vypovedal zmluvu o právnom zastúpení z dôvodu obavy pozastavenia jej činnosti.
22. Poukázala na to, že po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia podala žiadosť o vylúčenie
žalovaného, aby konal vo veci. Žalovaný sa nevylúčil. Keď podala voči tomu odvolanie, zrejme sám
napísal rozhodnutie o odvolaní a podpísal ho jeho nadriadený.

23. Žalovaný konal protiprávne, lebo neexistoval žiaden zákonný podklad pre vznesenie obvinenia
voči jej osobe. Z jeho strany sa potom jednalo o zneužitie právomoci verejného činiteľa, ktoré výrazne
zasiahlo do jej osobných práv, predovšetkým občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.
24. Svoj nárok odôvodňovala znením ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď
exces v konaní žalovaného videla v nasledovnom :

a) neexistoval žiaden zákonný podklad pre vznesenie obvinenia voči jej osobe,
b) žalovaný bol zaujatý voči jej osobe a napriek tomu sa nedal vylúčiť z konania,
c) po zrušení rozhodnutia o vznesení obvinenia nezastavil trestné stíhanie voči nej pričom celková dĺžka
konania predstavovala 4 roky,
d) ignoroval stanovisko OS Banská Bystrica zo dňa 03. 07. 2014 v konaní 2R/2/2013 o tom, že

neporušila žiadne povinnosti správkyne konkurznej podstaty / § 7 ZKR/,
e) uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené Slovenskej advokátskej komore a to skôr ako jej,
f) dotazoval sa pána H. – jej bývalého partnera na ňu, na jej osobné vzťahy a zbieral informácie o jej
osobnom živote a spomenul aj záujmy iných osôb na tom, aby utrpela jej pozícia (str. 299 pv.)
25. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poprel, že by mal k žalobkyni negatívny vzťah. Uznesenie

ovzneseníobvineniazodňa19.09.2018sícezrušildozorujúciprokurátor,alepredtýmsasnímstotožnil.
26. Poprel tvrdenie žalobkyne o tom, že by si vymyslel skutky, na základe ktorých vzniesol obvinenie
voči nej. Vychádzal z preukázaných faktov. K zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia došlo
z dôvodu, že nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, t. j. úmysel. Nebolo sporné,
že návrh na povolenie reštrukturalizácie nebol perfektný. Okresný súd dňa 05. 12. 2013 zamietol

reštrukturalizačný plán. V odôvodnení tohto rozhodnutia na jeho str. 8 a 9 sú citované konkrétne
nedostatky plánu.
27. Poukázal na to, že žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu firmy Kopast mala na
starosti vypracovanie reštrukturalizačného plánu. Tento aj podpísala a opatrila pečiatkou správcu. Mala
konať s odbornou starostlivosťou tak, aby nedošlo k zmareniu reštrukturalizácie. Neupozornila na

nezákonnosť plánu, pričom sama mala ovládať danú problematiku.
28. K návrhu na povolenie reštrukturalizácie tejto firmy bola doložená súvaha výkazov, ziskov a strát
k 31. 12. 2012 odlišná od súvahy predloženej daňového úradu. Nebolo k dispozícii účtovníctvo úpadcu
za rok 2013, ani nebolo podané daňové priznanie. Žalobkyňa na výzvu odmietla predložiť účtovníctvo,
nezabezpečilajehouchovanievelektronickejpodobeaneviedlahopočaskonkurzu.Preúčelytrestného

konania dal vypracovať znalecký posudok, keď znalec konštatoval manipuláciu s účtovníctvom.
29. Žalobu z jej strany považoval za šikanóznu. Jeho postupom vo veci sa zaoberal Úrad inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra SR, ktorého spis navrhol vyžiadať súdom.30. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobkyňa jej výšku dostatočne neodôvodnila.
Tvrdenie, že došlo k odstúpeniu jej klienta od zmluvy, považoval za účelové, jeden deň od prevzatia
uznesenia o obvinení. Jej vec nebola medializovaná, výkon advokácie jej nebol pozastavený. Pokiaľ

oboznámil advokátsku komoru so vznesením obvinenia voči žalobkyni, táto povinnosť mu vyplýva
z Trestného poriadku.
31. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dôkazy vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29. 03. 2019
navrhol konkrétne dôkazy z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-65/3-VYS-BB-2016, zo súdneho spisu OS
Banská Bystrica 2R/2/2013, od daňového úradu, výsluch svedka C. H., I. H., I. M., vyšetrovacími spismi

ČVS: ORP-242/2-VYS-BB-2017, ORP-306/2-VYS-BB-2017, ORP-342/2-VYS-BB-2017, ORP-388/2-
VYS-BB-2017, ORP-409/2-VYS-BB-2017, ORP-97-VYS-VK-2017, ORP-185-VYS-VK-2017. V podaní
zo dňa 19. 08. 2019 žiadal, aby súd od Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen, vyžiadal
rozhodnutie z 05. 10. 2015, ktorými bola uložená žalobkyni sankcia ako správkyni konkurznej podstaty
za správny delikt nepodanie daňového priznania, vyšetrovacím spisom Úradu inšpekčnej služby MV SR,
kde bol skúmaný jeho postup v konaní ČVS: ORP-65/3-VYS-BB-2016, číslo vyšetrovacieho spisu ČVS:

SKIS-342/OISS-V-2016.
32. Na pojednávaní dňa 07. 06. 2021 žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1/ rade si vymyslel
a vykonštruoval jej obvinenie z trestného činu, ktoré nie je trestným činom, čo bolo konštatované aj
vo vyjadrení prokuratúry. Pracoval na tom, hoci mal byť zaujatý, lebo boli 5 rokov v jednom krúžku
na vysokej škole, kde nemal k nej dobrý vzťah. Viedol trestné stíhanie vo veci 4 roky, hoci už v roku

2018 po zrušujúcom rozhodnutí prokuratúry mal rozhodnúť. Vznesenie obvinenia bola jeho osobná
angažovanosť, nadpráca, prehnaná intenzita, vo forme nepreverených faktov, konštruovaní argumentov
a dôkazov a na druhej strane ignorovanie dôkazov v jej prospech. Ďalej uviedla, že viedol spis ako
nepríslušný, keďže reštrukturalizačné konanie Kopastu prebiehalo vo Zvolene.
33. Zástupca žalovaného poukázal nato, že pokiaľ žalobkyňa mala za to, že došlo k zneužitiu právomoci

nastranežalovaného,mohlapodaťvočinemutrestnéoznámeniealebosťažnosťnapostupnaKrajskom
riaditeľstve Policajného zboru, alebo žiadosť o prešetrenie činnosti policajta prokurátorom. Nič také
neurobila.
34. Žalovaný potvrdil, že bol spolužiakom žalobkyne na právnickej fakulte v jednom ročníku.
Neregistroval, že by boli v jednom krúžku. Nemali spolu zlé vzťahy, maximálne sa pozdravili. Nemá

voči nej averziu. Konkurz bol pod gesciou Okresného súdu Banská Bystrica, z týchto dôvodov bola
založená príslušnosť na vyšetrovanie. Spis mu bol pridelený jeho vedúcim I.. Prvýkrát sa oboznámil so
spoločnosťou Kopast až po obdržaní vyšetrovacieho spisu. Postupoval podľa dôkazov, hlavne listinných
a znaleckých posudkov. Na nezákonnosť reštrukturalizačného plánu v rámci druhej reštrukturalizácie
bola žalobkyňa upozorňovaná zabezpečenými veriteľmi, pričom aj súd potvrdil, že tento plán bol

nezáväzný. Všetky pochybenia zo strany vedenia účtovníctva žalobkyňou boli detailne rozobraté
v znaleckom posudku znalca B. E.. Pred vznesením obvinenia sa radil s dozorujúcim prokurátorom A.
L., ktorý mu obvinenie odobril. Zrušil ho až po podaní sťažnosti.
35.Podanímzodňa14.06.2021žalobkyňadoplnilažalobuodôvodyprepriznaniepožadovanejnáhrady
nemajetkovej ujmy, v ktorom navrhla ďalšie dôkazy.

36.Celkovežalobkyňanavrhlavykonaťnasledujúcedôkazy(okremňoupredloženýchdôkazov):výsluch
svedka I. I. H. - bývalého partnera, majora I. I. – nadriadeného žalovaného, I. N. O. F. VÚB a.s.,
zamestnankyňu Tatra banky a.s. I. L. J., konkurzný spis úpadcu Kopast s.r.o. OS Banská Bystrica
2R/2/2013, štatistikou konaní žalovaného (koľko má skončených vecí, priemerná dĺžka konania, s akým
výsledkom boli skončené), uznesením o vznesení obvinenia voči B. C. H. zo dňa 30. 12. 2019 vo forme

kópie z trestného spisu (podanie žalobkyne zo dňa 28. 06. 2020, str. 640 spisu), výsluch prokurátora A. I.
L., rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici ČVS: KRP-89/2-VYS-BB-2020, uznesenie
o zastavení trestného stíhania ČVS: KRP-83/2-VYS-BB-2020 voči B. H., výsluchom jej zamestnancov
A. K., I. A., I. I. O., jej manžela I. D. D. (v podaní zo dňa 14. 06. 2021, str. 898 spisu).
37. Z vyšetrovacieho spisu Úradu inšpekčnej služby MV SR ČVS: SKIS-342/OISS-V-2016 vedeného

voči žalovanému na základe trestného oznámenia žalobkyne zo dňa 03. 10. 2016 pre podozrenie
z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorý sa mal dopustiť v trestnej veci
vedenej pod ČVS: ORP-65/3-VYS-BB-2016, bolo zistené, že tento orgán po vypočutí žalobkyne ako aj
žalovaného uznesením zo dňa 01. 12. 2016 odmietol oznámenie žalobkyne na podozrenie z prečinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa za to, že ako vyšetrovateľ PZ vydal uznesenie podľa § 199

ods. 1 TP o začatí trestného stíhania pod ČVS: ORP-65/3-VYS-BB-2016 s iným úmyslom ako náležité
vyšetrenie skutkového stavu, pričom následne požiadal o vydanie príkazu na uchovanie a vydanie
počítačových údajov, čím mal zakrývať iný úkon, ktorým sa niekto chce zmocniť niektorých údajov
nezákonným spôsobom zakrývajúc to za príkaz prokurátora.38. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako vyšetrovateľ PZ vychádzal z postupu
podľa § 196 ods. 2 TP a do 30 dní podľa § 199 ods. 1 TP. Rozhodnutie o začatí trestného stíhania
bolo vydané v súlade so zákonom. O správnosti, zákonnosti, opodstatnenosti vydaných rozhodnutí

policajta rozhoduje výlučne prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad prípravným konaním. V danej veci
neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a) TZ, ani iného trestného činu. Žalovaný sa nedopustil ani iného zavineného
porušenia povinnosti policajta, ktoré by zakladali zodpovednosť za disciplinárne previnenie.
39. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa sťažnosť, ktorá bola Okresnou prokuratúrou Banská

Bystrica dňa 29. 12. 2016 zamietnutá. K námietkam žalobkyne uvedeným v sťažnosti bolo poukázané
na tú skutočnosť, že vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú súvahy a výkazy ziskov a strát k 31. 12.
2012 s rôznymi údajmi, čo bude predmetom ďalšieho vyšetrovania a znaleckého skúmania. V otázke
pochybnosti o nezaujatosti vyšetrovateľa žalovaného o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté dňa 09.
12. 2016 a o sťažnosti voči nevylúčeniu sa bolo rozhodnuté vedúcim oddelenia dňa 27. 12. 2016 ako
nedôvodnej. Vyšetrovateľ zabezpečuje podklady – účtovníctvo úpadcu, ktoré je potrebné na vykonanie

znaleckéhodokazovania.Nezabezpečujetietopodkladynadrámecvyšetrovania,aletak,abybolzistený
skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.
40. Svedok I. I. I. uviedol, že žalovaný bol jeho podriadeným. Spisy podriadeným vyšetrovateľom
prideľoval on. Vo vzťahu k podriadeným vykonával kontrolnú činnosť, rovnako aj vo vzťahu
k žalovanému, ale do procesnej stránky mu nezasahoval. Sledoval len, či priebežne koná.

Nedával konkrétne pokyny. Bolo potrebné postupovať v zmysle pokynov prokurátora. Dĺžku konania
nekontroloval, len priebežnosť.. Námietku zaujatosti vznesenú žalobkyňou voči žalovanému vyhodnotil
tak, že táto nie je dôvodná. Žalovaný patril k najlepším vyšetrovateľom na jeho oddelení, nespomína si,
že by boli vznesené nejaké sťažnosti v iných konaniach voči jeho postupu.

41. Prokurátor A. I. L. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že ešte pred vznesením obvinenia voči
žalobkyni sa so žalovaným pracovne stretli. Skúmali výsledky znaleckého dokazovania a rozprávali
sa o ďalšom postupe. Nepamätá si už presne, na čom sa zhodli, on nemal vtedy spis dostatočne
naštudovaný a vychádzal z ústnych podaní žalovaného. Je možné, že mu postup odobril. Neskúmal
vtedy, či bola naplnená subjektívna stránka trestného činu. K otázke dĺžky konania uviedol, že to bola

sledovaná vec. Trvala dlho pre vypracovanie znaleckých posudkov.
Naotázkužalobkyneuviedol,ženetvrdil,žebymužalovanýpredvznesenímobvineniareferovalodlišne,
než ako bolo uvedené v spise. Nešli však do detailov.

42. Svedok I. I. H. postupom podľa § 196 ods.3 CSP odpovedal na otázky strán, keď uviedol, že

žalovaný sa s ním nekontaktoval, resp. si na to nespomína. Čo sa týka reštrukturalizačného konania
dlžníka Kopast s.r.o., toto bolo výlučnou záležitosťou žalobkyne. Ktorí zamestnanci na nej pracovali, si
nepamätá. Nepamätal si, že by bol volaný vypovedať vo veci Kopast s.r.o., ani že by sa so žalovaným
rozprával na tému osoby žalobkyne. Na otázku, čo si pamätá o prebiehajúcom vyšetrovaní a čo uviedol
žalobkyni v roku 2016 o ňom, uviedol, že si nepamätá konanie, ani rok, ale raz pri vypočúvaní policajtom,

už nevedel v akom konaním, ktoré na neho podávala žalobkyňa, mu spomenul, že voči nej je vedené
nejaké konanie a to možno práve v tom období interpretoval žalobkyni. Vo vzťahu k trestnému konaniu
ČVS: ORP-65/3-VYS-BB-2016 uviedol, že nevie, či vôbec obdržal predvolanie v tejto veci.

43. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne uplatnený voči žalovanému z titulu ochrany jej osobnosti

v zmysle ust.§ 11 a § 13 O. z.
44. Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
45.Podľa§13ods.1O.z.fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo.
46. Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 13
O. z. predpokladá splnenie týchto predpokladov :a) existenciu neoprávneného zásahu do chráneného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je
objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť jej osobnosť,
b) existenciu ujmy na osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej, psychicko-morálno-sociálnej integrite,

c ) preukázanie príčinnej súvislosti medzi a) a b).
47. Občianskoprávna ochrana v zmysle citovaného ustanovenia sa poskytuje len proti takému zásahu,
ktorý je možno kvalifikovať ako neoprávnený. Medzi dôvody vylučujúce neoprávnenosť zásahu patrí
zabezpečenie priority verejných záujmov tam, kde je takýto zásah výslovne dovolený, alebo je
predpokladaný zákonom, pokiaľ pritom nie sú prekročené zákonom stanovené medze.

48. Trestné stíhanie je považované za legitímny postup vzhľadom na verejný záujem na ochrane
spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti a v prípade, že nedôjde k excesu (vybočeniu z medzí
zákona) bez ohľadu na výsledok trestného konania, zásahy súvisiace s trestným konaním vykonané
v súlade so zákonom nie je možné považovať za neoprávnené (viď. nález Ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS/
428/2005).
49. Z obsahu vyšetrovacieho spisu Úradu inšpekčnej služby, spisu tunajšieho súdu 2R/2/2013,

vyjadrenia pôvodného žalovaného v 2/ rade – Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, svedeckej
výpovede nadriadeného žalovaného majora I. a dozorujúceho prokurátora A. L., nemal súd za
preukázané, že by žalovaný ako vyšetrovateľ začatím trestného stíhania voči žalovanej a vznesením
voči nej obvinenia postupoval svojvoľne, v rozpore so zákonom alebo mimo svoju právomoc.
50. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že ani zo zrušujúceho rozhodnutia okresnej prokuratúry

nevyplýva,žebyskutkovýstavneodôvodňovaljehopostup,ažebyztohtodôvodumalobyťpovažované
jeho rozhodnutie za nezákonné.. Nedostatky videl prokurátor v preukázaní subjektívnej stránky
predpokladaného trestného činu na strane žalobkyne. Z týchto dôvodov bolo uznesenie zrušené a vec
vrátená na ďalšie konanie.
51. Vo vzťahu k tvrdenému excesu žalovaného sa súd zaoberal výlučne otázkou, či žalovaný nekonal

na základe iných pohnútok ako z dôvodu ochrany verejného poriadku.
52. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie obsahom uznesenia o začatí trestného stíhania a obvinenia
žalobkyne, uznesenia o jeho zrušení a vrátení prokurátorom, obsahom rozhodnutí OS a KS vo
veci tunajšieho súdu 2R/2/2013 ohľadom zrušenia reštrukturalizačného konania ako aj výsluchom
navrhnutých svedkov, ktorými chcela žalobkyňa preukázať existenciu excesu na strane žalovaného

nasledovne :
53. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že neexistoval žiaden zákonný podklad pre vznesenie obvinenia
voči jej osobe súd uvádza, že dôvodom pre začatie trestného stíhania uvedeným v uznesení zo dňa 19.
09.2018(č.l.72spisu)bolaskutočnosť,žežalobkyňaakoreštrukturalizačnýsprávcaspoločnostiKopast
s.r.o. v konkurze v súčinnosti s konateľom tejto spoločnosti mali mariť konanie o reštrukturalizácii vedené

pod sp.zn.2R/2/2013 tým, že vypracovali reštrukturalizačný plán, ktorý nespĺňal náležitosti požadované
zákonom č. 7/2005 Z. z., Následkom toho bol tento plán zamietnutý, reštrukturalizačné konanie
zastavené a začaté konkurzné konanie. Žalobkyňa tak podľa žalobcu konala v rozpore s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 zákona č. 7/2005 Z. z. pri vykonávaní dohľadu podľa § 129 ods. 1 citovaného
zákona.

54.OkresnýsúdvBanskejBystricivkonaní2R/2/2013rozhodnutím ktorýmbolzamietnutýnávrhdlžníka
na potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 20. 09. 2013 pre nesplnenie zákonných predpokladov
ustanovených v § 154 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 7/2005 Z. z. potvrdeným Krajským súdom
v Banskej Bystrici konštatoval vady plánu, ktorý mal byť vypracovaný v súlade so zákonom a to
nielen z formálnych hľadísk, ale predovšetkým v jeho obsahových náležitostiach. To, že táto právna

stránkareštrukturalizačnéhoplánu nebolanaplnená,jednoznačnevyplývaztýchtorozhodnutí,zktorých
žalovaný vo vydanom uznesení o vznesení obvinenia vychádzal. Súd poukazuje aj na odôvodnenie
rozhodnutia krajského súdu pod sp. zn. 43CoKr/3/2014 zo dňa 13. 02. 2014 na strane 15, kde odvolací
súd uviedol, okrem iného, že „okresný súd správne zistil že pri príprave plánu boli porušené ustanovenia
zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zásady, na ktorých spočíva reštrukturalizačné konanie.

Je veľmi pravdepodobné, že keby boli mali ostatní veritelia dostatočné informácie od predkladateľa
reštrukturalizačného plánu, neboli by za prijatie predloženého reštrukturalizačného plánu hlasovali
v takom rozsahu“.
55. Trestné stíhanie voči žalobkyni bolo tiež vedené z dôvodu skresľovania údajov hospodárskej
obchodnej evidencie, keď s úmyslom zakryť trestný čin marenia konkurzného a vyrovnávacieho konania

vovzťahukmareniureštrukturalizačnéhokonaniaspoločnostiKopasts.r.o.vrozpores§8ods.1zákona
č. 431/2002 Z. z. vôbec a v žiadnej forme po dlhší čas nemala viesť účtovníctvo spoločnosti v konkurze
a v rozpore s § 35 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z. z. a nezabezpečila uchovanie účtovnej dokumentácie
spoločnosti Kopast v konkurze v elektronickej podobe.56. Vo výpovedi pred žalovaným dňa 18. 04. 20016 žalobkyňa uviedla na otázku, z akých dôvodov
neobsahuje reštrukturalizačný plán podrobný prehľad o majetku spoločnosti, že tento sa v pláne
nachádza a nevie, z akého dôvodu súdy dospeli k opačnému názoru.

57. Na preskúmanie správnosti vedenia účtovníctva úpadcom dal žalovaný nariadiť znalecké
dokazovanie z odboru ekonomika a riadenie podnikov spoločnosťou BCSR Experts s.r.o. V jej posudku
bolo uvedené, že ekonomické údaje dlžníka s predkladanými údajmi okresnému súdu v konaní
2R/2/2013 a Daňovému úradu Banská Bystrica sú rozdielne.
58. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na stanovisko OS Banská Bystrica zo dňa 03. 07. 2014 v konaní

2R/2/2013 ako dôkaz, že neporušila žiadne povinnosti správkyne konkurznej podstaty /§ 7 ZR/
súd uvádza, že toto stanovisko bolo vydané právnemu zástupcovi jedného z veriteľov a týkalo sa
jeho konkrétnych námietok (výhrad k uzatvorenej zmluve o nájme medzi úpadcom a spoločnosťou
SL Slovakia a.s., keď sa tomuto veriteľovi nepodarilo získať informácie umožňujúce porozumieť
ekonomickým východiskám uskutočneného úkonu správcu v kontexte so zásadou maximalizácie
výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu, viď. str. 1099 spisu 2R/2/2013). Takéto

konanie žalobkyne jej nebolo ani kladené za vinu v uznesení o vznesení obvinenia voči jej osobe
žalovaným. Navyše stanovisko súdu, na ktoré žalobkyňa poukazovala, bolo vydané v konkurznom
konaní a nie v konaní o reštrukturalizácii. Či konanie žalobkyne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu
nebolo ani nemohlo byť predmetom posúdenia súdu v konkurznom konaní.
59. Z uznesenia o vznesení obvinenia ( z jeho str. 41) vyplýva, že žalobkyňa a konateľ dlžníka

H. odmietli predložiť účtovníctvo v zmysle výziev. Žalobkyňa nezabezpečila uchovanie účtovníctva
v elektronickej podobe, nevypracovala otváraciu súvahu a počas konkurzu neviedla účtovníctvo. Za
vinu jej potom bolo kladené, že neviedla účtovníctvo počas konkurzu, nie reštrukturalizácie /pričom
súvaha sa vypracováva na základe konečnej uzávierky po reštrukturalizácii/. Bránila sa tým, že bol
to dlžník, ktorý jej toto účtovníctvo neodovzdal. Žalovaný potom videl jej pochybenie v tom, že ani po

začatíkonkurzunepožiadalaouloženieporiadkovejpokutyštatutárnemuorgánudlžníkazatentoskutok,
prípadne nepodala na neho trestné oznámenie. Jednalo sa pri tom o účtovníctvo, ktoré podliehalo
archivácii (v čase reštrukturalizácie). Žalovaný vo svojom rozhodnutí odkazoval na rozhodnutia súdov
za obdobný skutok.
60. Aj keď súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať správnosť postupu žalobkyne

v reštrukturalizačnom konaní ani vyhodnocovať dôkazy v štádiu začatia trestného stíhania a vznesenia
obvinenia, vzhľadom k vykonanému dokazovaniu musel konštatovať, že v čase vydania uznesenia
o vznesení obvinenia nemožno povedať, že by konanie žalovaného predstavovalo exces, kedy by
posudzoval konanie žalobkyne bez nejakého reálneho skutkového základu a postupmi, ktoré by boli
v rozpore so zákonom, prípadne ktoré zákon neumožňoval, alebo že by prekročil svoju právomoc.

61. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo značne rozsiahle (43 strán) a sú v ňom podrobne rozobraté
dôvodyvzneseniaobvinenia.Citujúsavňom zisteniasúdovvkonkurznomareštrukturalizačnomkonaní
a znalecký posudok . Je v ňom posudzovaná nielen objektívna stránka trestného činu, ale aj subjektívna
(napr. 41. strana a nasl. uznesenia).
62. Súd ďalej k námietkam žalobkyne dodáva, že ani prípadná neodbornosť alebo nesprávne

právne posúdenie, ani nedostatočne vykonané dokazovanie nepredstavujú exces z výkonu právomoci
vyšetrovateľa .
63. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR 5MCdo/7/2010 týkajúceho sa veci OS Banská Bystrica
20C/116/2005, na ktorý odkazovala žalobkyňa súd uvádza, že ani v tomto konaní nebola uznaná vecne
pasívne legitimovanou žalovaná v 3/ rade – fyzická osoba, vyšetrovateľka. Navyše sa jednalo o spor, kde

o nárokoch žalobcu na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasledujúcich O. z. bolo rozhodované v súvislosti
s článkom 136 ods. 3 Ústavy SR a článkom 8 Listiny základných práv a slobôd, keď neoprávnenosť
zásahu spočívala v neprípustnosti trestného stíhania pre jeho premlčanie a zároveň vzhľadom k osobe
žalobcu nedošlo k zabezpečeniu predchádzajúceho súhlasu Ústavného súdu SR.
64. V tomto rozhodnutí, ako aj v rozhodnutiach NS ČR, na ktoré žalobkyňa odkazovala,

30Cdo/1526/2004 ako aj 30Cdo/1107/2006 sa zhodne konštatuje, že postup orgánov činných
v trestnom konaní vrátane vznesenia obvinenia predstavuje výkon zákonom uloženej právnej povinnosti
vyplývajúcej z trestnoprávnych predpisov, čo je okolnosť vylučujúca neoprávnenosť zásahu. Súd
v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený, aby preskúmaval správnosť postupu orgánov činných
v trestom konaní.

65. V rozhodnutí NS ČR 30Cdo/1526/2004 sa uvádza tiež, že excesom vyšetrovateľa by mohli byť
prípadné neprípustné neprocesné úkony vo vzťahu k obvinenému. Legálnosť konania alebo procesu
príslušného orgánu však nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania, ale iba na základe
podmienok stanovených zákonom pre ich začatie a priebeh.66. Predmetom skúmania zo strany súdu v tomto konaní bola výlučne otázka, či zo strany žalovaného
došlo v dôsledku vznesenia obvinenia a začatia trestného stíhania žalobkyne k excesu z inak
oprávneného zásahu do jej osobnostných práv.

67. Súd za exces žalovaného už z uvedených dôvodov nepovažoval jeho postup v konaní pri začatí
trestného stíhania žalobkyne a vznesení obvinenia, ani skutočnosť, že došlo k zrušeniu uznesenia
o vznesení obvinenia voči jej osobe a vráteniu na ďalšie konanie okresným prokurátorom.
68. Čo sa týka žalobkyňou tvrdenej osobnej motivácie žalovaného, táto mala podľa nej vyplývať z jeho
zlého vzťahu k nej už od čias ich spoločného štúdia, čo žalovaný poprel. Žalobkyňa svoje tvrdenie ničím

nepreukázala.
69. Vo vzťahu k neoprávnenosti zásahu žalobkyňa argumentovala tým, že žalovaný zneužil svoje
pracovné zaradenie a svoju právomoc, pretože si doslova svojvoľne vymyslel spáchanie trestného činu
žalobkyňou bez akéhokoľvek preverenia a na základe tejto skutočnosti vydal uznesenie o vznesení
obvinenia (článok II žaloby).
70. Ako už súd uviedol ani toto tvrdenie nebolo preukázané. Žalovaný vychádzal zo záverov rozhodnutia

okresného ako z vykonaného dokazovania aj krajského súdu v reštrukturalizačnom konaní, výpovedí
žalobkyne ako aj svedka H., ale najmä zo záverov znaleckého posudku vypracovaného pre účely
vyšetrovania.
71. Čo sa týka posúdenia otázky správnosti právneho posúdenia, vyhodnotenia dokazovania, správnosti
aplikácieprocesnýchpredpisovarýchlostikonania,prípadnepreukázaniasubjektívnejstránkytrestného

činu žalobkyne, ani táto skutočnosť aj keby bola preukázaná, nepreukazuje exces – vybočenie
žalovaného z plnenia jeho služobných povinností a jeho právomocí, ktorý by preukazoval z jeho strany
inú než profesionálnu motiváciu začať trestného stíhanie voči jej osobe. Preukázanie subjektívnej
stránky trestného činu – zavinenie (či už úmyselné alebo z nedbanlivosti), je náročnou časťou
preukazovania trestnoprávnej zodpovednosti obvinenej osoby. Je to z toho dôvodu, že sa jedná

o preukázanie vnútorného stavu páchateľa v čase spáchania skutku.
72. Bolo preukázané, že sa nejednalo o svojvoľnú aktivitu, ani samostatnú aktivitu žalovaného. Spis
mu bol pridelený jeho nadriadeným a vo veci nekonal samostatne, ale konzultoval s dozorujúcim
prokurátorom. Správnosť jeho postupu bola tiež potvrdená aj inšpekciou ministerstva vnútra, o čom
svedčíobsahspisuinšpekcie,vyjadrenieokresnéhoprokurátoraksťažnostižalobkyneakoajvýpoveďou

jeho nadriadeného I. I. a dozorujúceho prokurátora A. L.. Tento pokiaľ aj zrušil vydané uznesenie
o vznesení obvinenia, trestné stíhanie nezastavil, hoci mohol, ale vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
73. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaný doručil uznesenie o vznesení obvinenia Slovenskej advokátskej
komore, takýto postup nepredstavoval exces a súvisel s povinnosťou žalovaného vyplývajúcou

z trestného poriadku.
74. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný zbieral informácie o jej osobnom živote prostredníctvom
jej bývalého partnera, s ktorým má zlé vzťahy.
75. Keďže súd nemal za preukázanú základnú podmienku vzniku nároku žalobkyne podľa ustanovenia
§ 11 a nasl. OZ a to existenciu neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv zo strany žalovaného

vo forme excesu z jeho výkonu právomocí ako vyšetrovateľa, súd žalobu zamietol ako bezdôvodnú.
Nezaoberal sa potom splnením podmienok vzniku nároku podľa ust. § 13 OZ a v tomto smere nevykonal
ďalšie navrhnuté dokazovanie.
76. Z navrhnutých dôkazov žalobkyňou súd vykonal len tie dôkazy, ktoré mali smerovať k preukázaniu
osobnej zlej motivácie žalovaného na jej trestnom stíhaní a obvinení. Za nerelevantný dôkaz považoval

navrhnutý výsluch zamestnanca oddelenia Workout C. I. O., ktorý sa mal vyjadriť k odbornosti a povesti
žalobkyne, rovnako zamestnankyne O. H. I. F. I..
77. Vpodanízodňa28.06.2020,t.j.1apolrokapopodanížalobyžalobkyňa uviedla,žežalovanývedel
dopredu, že ju obviní postupom podľa § 206 Trestného poriadku. Informáciu získala už pred vznesením
obvinenia jeden rok z viacerých zdrojov, ktoré nemôže alebo nevie v konaní označiť. Keďže však tieto

svoje tvrdenie žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, súd k nemu nemohol prihliadnuť.
78. V tomto podaní zároveň navrhla vyžiadať štatistku konaní žalovaného, t. j. koľko má skončených
vecí, jeho priemernú dĺžku konaniu, v koľkých veciach bola podaná obžaloba a došlo k právoplatnému
odsúdeniu a koľko spisov bolo odmietnutých alebo došlo k zastaveniu trestného stíhania. Tento dôkaz
žiadala z dôvodu posúdenia a porovnania, vyhodnotenia jeho nadpráce v trestnom konaní, ktoré už

trvá viac ako 4 roky. Súd nevidel relevanciu vykonať tento dôkaz k tvrdenej osobnej motivácii. Z týchto
dôvodov ho nevykonal. Svedeckými výpoveďami nadriadených bolo preukázané, že priebežnosť
konania žalovaného vo veci bola nimi sledovaná. Vo veci boli vykonávané znalecké dokazovania.79. V podaní zo dňa 14. 06. 2021 nazvanom doplnenie dôvodov pre priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy navrhla vypočuť ako svedkov svojich zamestnancov na otázku, či I. H. vykonával nejaké úkony
v konkurze spoločnosti Kopast s.r.o., svojho manžela, akým spôsobom vznesenie obvinenia zasiahlo

do jej rodinného života, ako aj zamestnanca I. O.. Z písomnej výpovede svedka I. H. vyplynulo, že
nevykonával úkony v konkurze. Súd potom nepovažoval za potrebné vypočuť zamestnancov na túto
otázku.
80. V podaní zo dňa 30. 05. 2023 uviedla, že po nahliadnutí do trestného spisu /dňa 11. 04. 2023/
zistila, že prokurátor dal pokyn žalovanému podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku zo dňa

13. 11. 2018 spolu so zrušujúcim uznesením, podľa ktorého mal žalovaný zvážiť vydanie meritórnych
rozhodnutí do konca roka 2018 s prihliadnutím na to, že podľa jeho názoru nie je možné očakávať zmenu
dôkaznej situácie. Žalovanému potom trvalo vyše 1 rok a 5 mesiacov, kým zrealizoval pokyn prokurátora
uznesením o zastavení trestného stíhania zo dňa 31. 03. 2020. Toto konanie bolo podľa žalobkyne
excesom, ktorým jej spôsobil zbytočne veľa problémov, keďže ju Slovenská advokátska komora každé
tri mesiace dotazovala, v akom stave je trestné konanie .K výsledkom šetrenia inšpekcie MV SR uviedla,

že toto sa týkalo začatia trestného stíhania a nie vznesenia obvinenia. Inšpekcia začala šetrenie na
základe odstúpenia jej podnetu prokurátorkou, keď žiadala, aby urobila previerka spisu.
81. Navrhla, aby súd zabezpečil dozorový denník prokurátora na skutočnosť preukazujúcu, že
prokurátor ako aj Mgr. Mojžiš – nadriadený navrhol postupovať v zmysle pokynu prokurátora.
82. Súd navrhnuté dokazovanie dozorovým denníkom prokurátora nevykonal, nakoľko vykonal výsluch

prokurátora ako aj nadriadeného žalovaného.
83. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).