Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, July 2, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323202223
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2323202223.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu: K. Q. T., Z. X. K., so sídlom Č. XXXX, XXX XX K.Ď., IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou VIA LEGE, s.r.o., so sídlom Veterná 1093, 925 53 Pata,
IČO: 36 866 415, proti žalovanému: X. M. K., M. K. XXX, IČO: XX XXX XXX, ako podnikateľ v osobitnom
režime podnikania na Odstavnom ramene M., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaním zo dňa 20.6.2023, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.6.2023 žiadal, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým obci M. K. ako podnikateľovi uloží, aby obec M. K. ako podnikateľ
neumožňoval na X. M. (K.), ktoré bolo rybárskym revírom č. X-XXXX-X-X, žiadnym osobám lov prívlačou

ani lov na živú alebo mŕtvu rybku alebo ich časti a zároveň aby si neprivlastňovala ani nescudzovala
a neumožňovala iným osobám privlastnenie si rýb z X. M. okrem kaprov, a to s výnimkou kaprov
trofejnej veľkosti tzv. K70plus, ktorých privlastňovanie a scudzovanie sa tiež zakazuje. Zároveň sa
obci M. K. ako podnikateľovi ukladá, aby umožnila osobám povereným žalobcom (K. Z. K.), ktoré sú
zároveň aj členmi rybárskej stráže, neobmedzený vstup na X. M. za účelom kontroly dodržiavania
vyššie uvedeného zákazu. zaviaže žalovaného dražbu nevykonať. Neodkladné opatrenie navrhujú bez

časového obmedzenia, lebo ani vlastnícke právo sa nepremlčuje a ryby v X. M.X., ktorých sa má zákaz
týkať, preukázateľne patria K. Z. K..

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že viac ako 30 rokov oprávnene a v súlade s príslušnými
právnymi predpismi obhospodaroval a užíval Odstavné rameno M. ako rybársky revír č. X-XXXX-X-X.
V rámci tohto obhospodarovania a užívania mal zákonnú povinnosť, ktorú aj riadne plnil, zarybňovať

toto odstavné rameno. To znamená, že viac ako 30 rokov nakupoval za svoje finančné prostriedky
(vyzbierané od svojich členov ako členov občianskeho združenia) násady rýb a tieto vysádzal do X.
M. jeden až dvakrát ročne, a tieto násady sa tam ďalej rozmnožovali (produkovali a reprodukovali). X.
M.X. ako rybársky revír pritom tiež vytvorila K. Z. K.. Pôvodne išlo o vodu v mŕtvom ramene rieky Váh,
v ktorej bola prírodná ichtyofauna vytrovená odpadovými priemyselnými vodami z H. D. K., S. a čističky
odpadových vôd obce M. K. v rokoch 60.-tych a 70.-tych 20.storočia. Výstavbou N. E. v rokoch cca

1985 došlo k vzdutiu vôd v mŕtvom ramene a K. Z. K. pristúpila k intenzívnemu čisteniu, revitalizácii,
prebágrovávaniu a úpravám vody aj terénu, aby vytvorila vhodné prostredie pre ryby. Následne K. Z.
K. začala so zarybňovaním, s ktorým kontinuálne pokračovala od roku cca 1986 po rok 2022. Táto
lokalita sa tak vďaka investíciám a práci K. Z. K. stala vyhľadávaným rybárskym revírom. Vytvorila ho
na svoje náklady K. Z. K.. Ryby v X. M. pochádzajú (produkciou a reprodukciou) z násad a sú násadami
rýb kúpenými a vysadenými do tohto odstavného ramena zo strany K. Z. K. a na jej náklady. Odo dňa

9.9.2022stratiloX.M.právnyštatútrybárskehorevíru,boloodňatéK.atedaajK.Z.K..Ododňa9.9.2022
bolo OR pridelené Podnikateľovi (obci M. K.) do osobitného režimu podnikania. Udialo sa tak na základeRozhodnutia MŽP SR, odboru štátnej vodnej správy a rybárstva zo dňa 23.11.2017 č. XXXX/XXXX-X.X
v spojení s Rozhodnutím ministra životného prostredia zo dňa 15.03.2018 č. XXXX/XXXX-X.X (1/2018 -
rozkl.) v spojení s Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR č.k. XXSžk/XX/XXXX zo dňa 19.7.2022.

Predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým tento priznal podanej správnej žalobe
zo strany K. Z. K. proti Rozhodnutiam MŽP, odkladný účinok zaniklo už rozsudkom Krajského súdu BA
o nezákonnosti Rozhodnutí MŽP. Ale tento odkladný účinok sa už (z dôvodu aktuálnej právnej úpravy)
neobnovil po tom, ako NSS SR zrušil rozsudok KS BA o nezákonnosti Rozhodnutí MŽP. O ne/zákonnosti
Rozhodnutí MŽP tak nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté (a vzhľadom na novovznikajúce správne

súdy zrejme ani v dohľadnom čase nebude). Ale žalovaný už môže X. M.É. užívať, resp. podnikať na
ňom, lebo sa prezumuje správnosť Rozhodnutí MŽP. Podnikanie v osobitnom režime, ktoré od 9.9.2022
vykonáva na X. M. Podnikateľ (obec M. K.) znamená, že Podnikateľ (obec) za odplatu umožňuje tretím
osobám lov rýb na ňom a za odplatu umožňuje privlastňovanie si týchto ulovených rýb tretím osobám.
Odplatu si žalovaný ponecháva. Žalovaný - podnikateľ tak robí napriek tomu, že ryby do X. M. nasadila
K. Z. K. na svoje náklady. Podnikateľ-žalovaný tak podniká s majetkom K. Z. K., s ktorým obchoduje

(predáva možnosť lovu rýb aj ryby samotné). Žalobca ako v konaní pred Ministerstvom životného
prostredia SR, tak aj v konaní pred správnymi súdmi o nezákonnosť Rozhodnutí Ministerstva životného
prostredia SR namietal nezákonnosť, až protiústavnosť, ustanovení (už neplatného) zákona č. 139/2002
Z.z., ktoré podľa výkladu Ministerstva životného prostredia SR umožňovali odňatie X. M. aj bez toho,
aby sa žalovaný - Podnikateľ finančne vyrovnal so K. Z. K. za zarybnenie, resp. za ryby v X. M. a za

investície doň. Ministerstvo životného prostredia SR sa s uvedenou námietkou vysporiadalo tak, že tvrdí,
žeprideliložalovanémulenvodu(odstavnérameno),alenierybyvňomažeakkfinančnémuvyrovnaniu
nedôjde dohodou, má sa K. Z. K. obrátiť na civilný súd. Obdobne Krajský súd v Bratislave má za to,
že zdanlivú protiústavnosť možno preklenúť výkladom. A rovnako ako Ministerstvo životného prostredia
SR aj NSS SR má za to, že predmetný nárok na finančné vyrovnanie za ryby si môže K. Z. K. uplatniť

na civilnom súde. Záujem na finančnom vyrovnaní opakovane deklaruje aj žalovaný - podnikateľ, ale
ako obec stále nemal a nemá toto vyrovnanie kryté finančnými prostriedkami v rozpočte obce. Zákon č.
216/2018 Z.z. (ktorý nahradil zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve) už ustanovuje finančné vyrovnanie ako
podmienku pre odňatie vody doterajšiemu užívateľovi a jej pridelenie podnikateľovi, ktorú podmienku
musí Ministerstvo životného prostredia SR skúmať a musí byť preukázané jej splnenie. Teda ak by

žalovaný - Podnikateľ a žalobca - K. Z. K. vo vzťahu k X. M., sa spravovali režimom nového zákona,
už by k jeho odňatiu a prideleniu žalovanému - Podnikateľovi nemohlo prísť tak, ako k nemu prišlo -
bez finančného vyrovnania pre žalobcu - K. Z. K.. Je tu teda zrejmé porušenie čl. 20 ods. 1 Ústavy SR4
ako aj § 124 OZ5, lebo K. Z. K. nemala a nemá zaručenú rovnakú právnu ochranu svojho vlastníckeho
práva, ako majú iní užívatelia zrušovaného a odnímaného rybárskeho revíru. Žalovaný, ktorým je obec

M. K. od 9.9.2022 podnes nepretržite podniká v osobitnom režime na X. M., t.j. za odplatu umožňuje
na ňom lov rýb a za odplatu umožňuje privlastnenie si ulovených rýb z neho. Tým aj napĺňa zákonný
znak podnikania ako takého, ktorým je činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. Ryby v X.
M. sú tak tovarom, s ktorým podniká/obchoduje Žalovaný za odplatu umožňuje ich lov a za odplatu
umožňujete ich privlastnenie si. Tým predmetné ryby majú právny status hospodárskych živých zvierat,

na ktoré sa vzťahujú primerane ustanovenia o hnuteľnej veci, pričom v prípade daného podnikania majú
status tovaru, resp. samostatnej veci, určenej na predaj. Pritom v X. M. sú ryby nasadené zo strany
K. Z. K., ktorá nakúpila násady za vlastné finančné prostriedky. Tieto ryby boli nasadené do X. na
náklady K. Z. K. nepretržite po dobu 35 rokov, pričom v X. M. sa ďalej „rozmnožovali“. Ďalej žalobca
uvádza, že keďže ryby v X. M. pochádzajú z násad rýb zakúpených K. Z. K., t.j. nadobudnutých kúpou,

resp. kúpnymi zmluvami medzi K. Z. K. a dodávateľom/chovateľom rýb potvrdenými faktúrami, a ďalej
vznikli ich rozmnožovaním sa (produkciou a reprodukciou); patria tieto do vlastníctva K. Z. K.. Žalovaný
nedisponuje nijakým nadobúdacím titulom k rybám a nijako nenadobudol ryby v X. M. nasadené doň zo
strany K. Z. K.. To, že k rybám v X. M. pochádzajúcim zo zarybnenia zo strany K. Z. K., nemá žiadne
práva, je žalovanému - Podnikateľovi známe aj zo stanovísk Ministerstva životného prostredia SR, ktoré

ho na podnikanie na X. M. oprávnilo tým, že žalovanému - Podnikateľovi uvedenú vodu pridelilo, ako
aj zo stanoviska NSS SR. Ministerstvo životného prostredia SR sa opakovane výslovne vyjadrilo, že
svojimi Rozhodnutiami MŽP pridelilo žalovanému - Podnikateľovi iba vodu, ale nepridelilo ryby v tejto
vode patriace K. Z. K.. Z ust. § 132 ods. 1 OZ je zrejmé, že v prípade žalovaného prichádza do úvahy
jediný nadobúdací právny titul - rozhodnutie štátneho orgánu. Avšak tento štátny orgán (MŽP SR) sám

opakovane tvrdí, že vlastnícke ani iné právo k rybám od neho žalovaný nenadobudol. Keďže v danom
prípade podnikania v osobitnom režime ryby sú predmetom predaja - predáva sa možnosť ich lovu, aj
samotný úlovok - a zároveň pochádzajú zo zakúpených násad rýb, sú de facto tovarom a teda de iure
sa na ne vzťahujú ustanovenia zákona o samostatnej hnuteľnej veci patriacej konkrétnemu vlastníkovi(samozrejme s prihliadnutím na ich ochranu ako živého tvora). Tieto ryby sú v inom právnom režime
než ryby dravé, voľne žijúce, u ktorých nemožno určiť ich pôvod, ktoré nie sú určené na obchodovanie
s nimi. Druhé spomínané možno zaradiť k prírodnému bohatstvu, ktoré patrí všetkým, resp. patrí tomu,

kto ich legálne uloví. Avšak ryby v X. M. môže loviť len ten, kto za túto možnosť zaplatí žalovanému
- podnikateľovi a privlastniť si ich môže len ten, kto zaplatí za danú rybu žalovanému. Nie sú teda
vecou patriacou všetkým, ale všetky zložky vlastníckeho práva k nim aktuálne vykonáva žalovaný. A to
napriek tomu, že vlastnícke (ani iné) právo k nim nikdy a nijako nenadobudol. Uvedený právny názor
vyslovilo opakovane Ministerstvo životného prostredia SR ako príslušný orgán štátnej správy na úseku

rybárstva a zrejme ho zdieľa aj NSS SR, keďže sa s námietkami K. Z. K. proti Rozhodnutiam MŽP
smerujúcimi k porušeniu vlastníckeho práva vysporiadali tak, že K. Z. K. odkázali na civilný súd a vraj
MŽP SR nijako zákon neporušilo, lebo ryby v X. M. žalovanému -podnikateľovi nepridelilo, lebo si je
vedomé, že patria K. Z. K. a K. Z. K. má nárok na náhradu/finančné vyrovnanie/zaplatenie za tieto
ryby. Žalovaný - podnikateľ (obec) opakovane deklaroval svoju ochotu na finančnom vyrovnaní sa za
ryby, ale táto ochota nikdy nebola potvrdená vyčlenením finančných prostriedkov v rozpočte obce, ani

k nijakej náhrade nedošlo. K. Z. K. žalovaného opakovane vyzývalo, aby sa zdržal zasahovania do
vlastníckych práv K. Z. K., resp. aby nenakladal s rybami v ňom, neumožňoval ich lov a privlastňovanie
si. Žalovaný - podnikateľ odpísal, že ide o populistický krok a že už dávno mohlo dôjsť k finančnému
vyrovnaniu za ryby, keby K. Z. K. sa chcelo finančne vyrovnať. K chýbajúcej položke na vyrovnanie v
rozpočte obce sa žalovaný nevyjadril. Jedinú výnimku z vyššie uvedených rýb v X. M. predstavovali,

ryby z násad zo 4.5.2018, a to kapor K2 a K3 v množstve celkovo 4 000 kg, ktoré nasadil do X. M.
žalovaný. Urobil tak v čase bezprostredne po vydaní Rozhodnutí MŽP, hoci vedel, že K. Z. K. ich napadlo
správnou žalobou a žiadalo o odkladný účinok žaloby. Následne až do odkladného účinku (od 4.5.2018
do 11.6.2018) a potom od 9.9.2022 (obnovenie zrušených Rozhodnutí MŽP) podnes vykonával žalovaný
podnikanie a teda jeho zákazníci lovili ryby na OR, pričom kaprov si mohli a môžu privlastňovať v cene

za cenu možnosti lovu rýb. Žalobca má za to, že tieto násady žalovaný a prípadná ich produkcia už
boli vylovené a v OR sa aktuálne nenachádzajú. Ich prípadné zmiešanie s rybami z násad K. Z. K.
nepredstavuje nadobúdací titul žalovaného - podnikateľa. Išlo len o relatívne malé kapre; a v OR je
podstatne bohatšia druhová skladba rýb zo zarybnení K. Z. K. a obzvlášť hodnotné tzv. trofejné ryby,
tiež preukázateľne pochádzajúce od a patriace K. Z. K.. Tieto násady od žalovaného (celkovo 4 000 kg)

ani ich prípadná produkcia neboli započítané do určenia hodnoty rybej osádky v znaleckom posudku;
v ňom zaratúval znalec len tie pochádzajúce od K. Z. K. nachádzajúce sa v OR k 9.9.2022. Zároveň
žalovaný - podnikateľ sám, resp. súkromným znaleckým posudkom (bez zákonných náležitostí, aby
mohol byť považovaný za súdom obstaraný posudok) si vyčíslil hodnotu týchto jeho rýb na 12.737 Eur.
Toto je zanedbateľná hodnota v porovnaní s hodnotou rýb vo vlastníctve K. Z. K., určenou znalcom

na 174.394,97 Eur. Išlo o násadu 4 000 kg kapra K2 a K3, ale K. Z. K. iba za posledných 10 rokov
nasadila do OR 57 988 kg kapra, pričom po odpočítaní úlovkov, mortality a pripočítaní reprodukcie k
9.9.2022 išlo o 41 696 kg kapra patriaceho K. Z. K., a to ešte bez zarátania tzv. trofejných kaprov K70
(nad 70 cm). Predkladaný znalecký posudok pritom ráta s nižšou cenou kapra, ako „znalecký posudok“
od žalovaného - podnikateľa. Za predpokladu, že by žalovaný nevykonával podnikanie a nepredával

ulovené kapre, čo ale dlhodobo robí, aj tak by „jeho“ kapre predstavovali len necelých 10% kaprov
v OR, a vyše 90% kaprov v OR patrí K. Z. K., pričom percento stúpa výrazne v prospech K. Z. K.
pri zohľadnení aj trofejných kusov kapra K70+. Ak žalovaný - podnikateľ vedie a poskytne prehľad
úlovkov jeho zákazníkmi, žalobca má za to, že bude zrejmé, že kapre patriace žalovanému už tento
„skonzumoval“, resp. predal svojím zákazníkom. V OR sú teda najmä (viac ako 90% a pravdepodobne

už výlučne len) kapre pod K70 patriace K. Z. K. a s istotou všetky ostatné druhy rýb (okrem kaprov pod
K70) a kapre nad K70 patriace K. Z. K.. Žalobca má právo na ochranu vlastníctva, ktoré pôsobí erga
omnes (proti všetkým) a každý je povinný ho rešpektovať (čl. 20 Ústavy SR). „Aj v právnych vzťahoch,
ktorých predmetom je zviera, sa zaručujú základné práva a slobody oprávnených osôb. Majetok, ktorý je
predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20 Ústavy SR, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové

hodnoty. Preto zviera podľa okolností právneho vzťahu môže mať aj povahu objektu práva vlastniť
majetok zaručeného podľa čl. 20 Ústavy SR.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS SR 19/1997).
Ako vlastník rýb v X. M. má žalobca právo na ochranu proti tomu, kto do vlastníckeho práva K. Z.
K. neoprávnene zasahuje (§ 126 OZ). Žalobca má nárok na právnu ochranu pred zásahmi do jeho
vlastníckehoprávazostranyžalovaného.DovlastníckehoprávaK.Z.K.momentálnezasahuježalovaný

(obec M.Á. K.), ktorý nakladá s rybami, vrátane ich scudzovania, ktoré patria žalobcovi. Žalobca sa tu
domáha upustenia od zásahov do jeho vlastníckeho práva, teda aby žalovaný - podnikateľ nenakladal s
rybami patriacimi K. Z. K. nachádzajúcimi sa v X. M. minimálne v rozsahu, aby ich nelovil a neumožňoval
ich lov tretím osobám a tieto ryby si neprivlastňoval ani ich nescudzoval tretím osobám a aby anineumožnil tretím osobám ich privlastnenie si. Ďalej žalobca uvádza, že v danom prípade je potrebné
bezodkladneupraviťpomery,lebodochádzakbezprecedentnýmopakovanýmzásahomdovlastníckeho
práva žalobcu, kedy žalovaný - podnikateľ (obec) podniká s majetkom K. Z. K., predáva možnosť lovu

rýb ako aj ryby samotné a výnos si ponecháva, hoci ide o ryby patriace K. Z. K., zakúpené a nasadené
do X. M. na náklady K. Z. K. (v celkovej hodnote určenej znalcom na 174.394,97 Eur). Dochádza k
sústavnému flagrantnému porušovaniu vlastníckych práv, ktoré dennodenne vnímajú členovia K. Z. K.
ako občania a interpretujú si ako možnosť v Slovenskej republike, ktorá ašpiruje na to byť právnym
štátom, že stav porušovania vlastníckeho práva je tolerovateľný. Uvedenému dojmu má možnosť tento

súd zabrániť a pôsobiť tak aj preventívne. Prípadné súdne konanie na základe žaloby by bolo zrejme
časovo náročné a neposkytlo by včasnú a dostatočnú mieru ochrany vlastníckemu právu K. Z. K..
Zároveň je obava, že keďže samotné ryby sú predajom konzumované ako aj vzhľadom na rozpočtové
možnosti a obmedzenia žalovaného - podnikateľa ako obce, že prípadná exekúcia bude ohrozená.
Žalobca žiada ochranu pred neoprávnenými zásahmi do vlastníckeho práva, žiada uložiť žalovanému,
aby nenakladal s rybami v X. M. v rozsahu ich lovu, umožňovania ich lovu tretím osobám, privlastňovania

si a scudzovania rýb a umožňovania ich privlastňovania si tretími osobami. Toto navrhuje pred začatím
konania, lebo je predpoklad, že touto úpravou pomerov sa predíde ďalšiemu súdnemu konaniu a dôjde
k trvalej úprave pomerov mimosúdnou dohodou, lebo žalovaný bude motivovaný k dohode so K. Z.
K. (ktorú predpokladá aktuálne platný zákon č. 216/2018 Z. z. v obdobnej situácii, ako je táto, teda
pri zrušení rybárskeho revíru, jeho odňatí a pridelení podnikateľovi). Tento návrh žalobca podáva s

cieľom unesenia dôkazného bremena - bez zbytočného odkladu po tom, ako získali rozhodujúci dôkaz -
znalecký posudok. Obdobie medzi 9.9.2022 a májom 2023 umožnilo „vylovenie“, resp. vyprázdnenie X.
M. od rýb žalovaného z jeho násad. Zároveň ako vlastník je v dispozičnej sfére žalobcu, kedy požiada
súdoochranuvlastníckehoprávaaochranaimnemôžebyťodopretálenpreto,žebynežiadalioochranu
hneď pri prvom porušení či v začiatkoch porušenia ich vlastníckeho práva. Zároveň dúfali, že vyjadrenia

žalovaného - podnikateľa o záujme na finančnom vyrovnaní budú pravdivé; ale žiaľ aktuálne sa ukázala
neochota (s ohľadom na rozpočet obce na nasledujúce roky až nemožnosť) žalovaného zaplatiť za
ryby ako aj neochota zdržať sa zásahov do rýb žalobcu. Žalobca uvádza, že z predložených dôkazov
je zrejmé, že žalovaný podnikateľ vykonal zarybnenie X. M. len jednorazovo (jediný krát) v roku 2018
a to výlučne a len kaprom K2 a K3 v množstve 4 000 kg. A teda žalovaný môže mať potenciálne vo

vlastníctve v X. M. jedine a výlučne kapre pochádzajúce zo zarybnenia v roku 2018 kaprom K2 a K3.
Iné ryby (napr. šťuka, zubáč, lieň, amur, úhor, sumec, kapor rybničný v trofejnej veľkosti tzv. K70plus)
sú vo vlastníctve žalobcu. Dôkaz viď predložený znalecký posudok ako aj ostatné dôkazy, najmä spis
tunajšieho súdu 26Cb/23/2020. S vlastníctvom, resp. s majetkom vo vlastníctve žalobcu pritom žalovaný
nakladá a predáva ho, o čom svedčia cenníky obce na roky 2022 aj na rok 2023 (viď priložené dôkazy),

kde je v cenníku uvedené, že loviaci si v cene, ktorú zaplatí žalovanému podnikateľovi (obci) môže
privlastniť 1ks dravej ryby a kapra spolu s bielou rybou. A teda je z cenníka žalovaného (priloženého
a zverejneného na webstránke obce M. K.) zrejmé, že žalovaný predáva (odplatne scudzuje) ryby
vo vlastníctve žalobcu! Fakt, že žalovaný na X. M. podniká a ryby (vo vlastníctve žalobcu) predáva
potvrdzujú údaje zverejnené na webstránke obce M. K., najmä aj tu priložený cenník 2022 a cenník 2023

ako aj zoznam „vydané povolenia na rybolov“ na https://www.dolnastreda.sk/zivot-v-obci/obcianske-
zdruzenia-v-obci/oz-dolnostredan/vydane-povolenia-na-rybolov-1/ Ako aj informácie pre osoby, ktorým
boli povolenky na rybolov na X. M. žalovaným vydané: D.:/..M..K.-N.-X.-T.-N.-X.-M.-H.-Q.-XXXsk.D..
Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy :
- stanovy Slovenského rybárskeho zväzu,
- znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný P.. R. E., S..,
- cenníky obce M. K. pre X. M. - K. na rok 2022 a 2023,
- rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 23.11.2017 č. XXXX/XXXX-X.X,

- rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 15.3.2018, č. XXXX/XXXX-X.X (X/XXXX-Q..),
- rozsudok NS SR sp. zn. XXSžk/XX/XXXX zo dňa 19.7.2022,
- vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR k správnej žalobe proti rozhodnutiu ministra životného
prostredia SR č. XXXX/XXXX-X.X (X/XXXX-Q..) zo dňa 15.3.2018 spolu s prílohami,
- kasačná sťažnosť žalovaného zo dňa 16.5.2019 voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XS/

XX/XXXX - XXX zo dňa 7.3.2019,
- vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 13.10.2022 k vyjadreniu žalobcov zo dňa
12.9.2022,
- výzva (predsporová výzva) a upozornenie v súvislosti s X. M. zo dňa 26.1.2023,- odpoveď zo dňa 3.2.2023,
- opaková výzva (predsporová výzva) a upozornenie v súvislosti s X. M. zo dňa 14.1.2023,
- predsporová výzva re ryby v X. M. zo dňa 22.5.2023,

- rozpočet obce M. K. ako podnikateľa (zdroj: webstránka obce).

4. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,

ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane

uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ

pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne,
ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa

nepoužijú.

10. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 216/2018 Z.z. o rybárstve, Ministerstvo životného prostredia môže na
podnikanie na ostatných vodných plochách v osobitnom režime na základe písomnej žiadosti žiadateľa
a) odobrať rybárske právo doterajšiemu užívateľovi ostatnej vodnej plochy vedenej ako rybársky revír,
vyradiť ostatnú vodnú plochu z evidencie rybárskych revírov a prideliť ju do užívania podnikateľovi

alebo b) odobrať doterajšiemu podnikateľovi ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania inému
podnikateľovi.

14. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 216/2018 Z.z. o rybárstve, Dohodou o finančnom vyrovnaní sa
rozumie finančné vyrovnanie medzi doterajším užívateľom a budúcim podnikateľom alebo doterajším

podnikateľom a budúcim podnikateľom za objekty a zariadenia vodnej stavby, ďalšie účelne vynaložené
náklady priamo súvisiace s užívaním rybárskeho revíru alebo ostatnej vodnej plochy a za obsádku rýb
nachádzajúcu sa v rybárskom revíri alebo v ostatnej vodnej ploche.15. Žalobca musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej
úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia
len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda

za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd
garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza
len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha
vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu
sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak

dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel
ochrany poskytovanej súdom v konaní.

16. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia
byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla
sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie
žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia
žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov
strán sporu, ktorý neznesie odklad.

17. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osobitnývýznamztohohľadiska,žesúdprinariadeníneodkladnéhoopatrenianevykonávadokazovanie

a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán, ako vyplýva z hora citovaných ustanovení
CSP.: Dokazovanie má v tomto prípade povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút
vysokej pravdepodobnosti a súd pri svojom rozhodovaní z nich vychádza. Hodnoverné osvedčenie
dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými
tvrdeniami,dôkaznýmiprostriedkamiakvalifikovanouprávnouargumentáciou(Civilnýsporovýporiadok,

Veľké komentáre, Števček a spol., str. 1106-1107).

18. Žalobca listinnými dôkazmi osvedčil, že Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky číslo XXXX/XXXX-X.X z 23.11.2017 žalobcovi podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona, výkon
rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. X-XXXX-X-X X. M., vyraďuje podľa

§ 34 ods. 1 zákona rybársky revír č. X-XXXX-X-X X. M., z evidencie rybárskych revírov vedenej na
Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, prideľuje podľa § 34 ods. 1 zákona Obci M.
K. ostatnú vodnú plochu - X. M. (16,65 ha), k.ú. M. K., okres O. na účely podnikania v osobitnom
režime. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote rozklad, ktorý bol Rozhodnutím
číslo XXXX/XXXX-X.X z 15.3.2018 Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky zamietnutý.

Proti predmetnému rozhodnutiu podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku nie je možno sa odvolať. Toto
rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie
zákonnosti predmetného rozhodnutia, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave č.k. XS/XX/XXXX -
XXX zo dňa 7.3.2019 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcom nepriznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu

trov konania. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Rozsudkom sp. zn. XXSžk/XX/XXXX zo dňa
19.7.2022 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa 7.3.2019 v
spojení s opravným uznesením č.k. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.7.2020 zrušil a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd vo veci právoplatne nerozhodol.

19. Žalobca bol zadávateľom na vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX vo veci stanovenia
hodnoty obsádky rýb v rybárskom revíri č. X-XXXX-X-X S. M. k 9.9.2022. Znalecký posudok
vypracoval P.. R. E., S.. Znalec v závere znaleckého posudku stanovil hodnotu obsádky rýb v bývalom
rybárskom revíri č. X-XXXX-X-X pochádzajúcu zo zarybnenia vykonaného v rokoch 2013-2022 v
hodnote 174.394,97 Eur.

20.Žalobcazasielalžalovanémuvýzvynazdržaniesazásahovdovlastníckehoprávažalobcu,teda,aby
nenakladal s rybami, najmä aby nikomu neumožnili lov rýb a prisvojovanie si. Poukázal na rozhodnutie
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorými žalovanému pridelil na účely podnikaniav osobitnom režime iba ostatnú vodnú plochu a aj ryby v nej žijúce. Súčasne vyzval žalovaného za
účelom usporiadania vlastníckeho práva k rybám zaplatiť 147.394,97 Eur.

21.Vzmysle§4ods.1zákonač.216/2018Z.z.orybárstve,rybárskeprávojeoprávneniechrániť,chovať
a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie
užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. V zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 216/2018 Z.z.
o rybárstve, ministerstvo životného prostredia môže na podnikanie na ostatných vodných plochách
v osobitnom režime na základe písomnej žiadosti žiadateľa a) odobrať rybárske právo doterajšiemu

užívateľovi ostatnej vodnej plochy vedenej ako rybársky revír, vyradiť ostatnú vodnú plochu z evidencie
rybárskych revírov a prideliť ju do užívania podnikateľovi alebo b) odobrať doterajšiemu podnikateľovi
ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania inému podnikateľovi. Z rozhodnutia Ministerstva životného
prostredia SR č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 23.11.2017 vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia SR
odobralovýkonrybárskehoprávanaostatnejvodnejplochežalobcoviapridelilohožalovanémunaúčely
podnikania v osobitnom režime. Pri zmene užívateľa rybárskeho revíra z jedného užívateľa na druhého,

majú nárok na usporiadanie vzťahov, a to dohodou o finančnom vyrovnaní, ktorou sa rozumie finančné
vyrovnanie medzi doterajším užívateľom a budúcim podnikateľom alebo doterajším podnikateľom a
budúcim podnikateľom za objekty a zariadenia vodnej stavby, ďalšie účelne vynaložené náklady priamo
súvisiace s užívaním rybárskeho revíru alebo ostatnej vodnej plochy a za obsádku rýb nachádzajúcu sa
v rybárskom revíri alebo v ostatnej vodnej ploche. Z uvedeného vyplýva, že žalobca voči žalovanému má

nárok len na finančnú náhradu za ním nasadené ryby do X. M.. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu,
že vzhľadom na rozpočtové možnosti žalovaného bude prípadná exekúcia ohrozená, nakoľko v rozpočte
nemá žalovaný - podnikateľ (obec) zmienku o vyporiadaní, a o tom, že nemá finančné prostriedky. V
danom prípade súd musí jednoznačne konštatovať, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku
na nariadenie neodkladného opatrenia a nepodarilo sa mu ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú

sa v návrhu odvolávajú. Súd preto v zmysle § 329 CSP návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení, najmä s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V danej veci plne úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, ktorému tak vznikol
nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však v predmetnom konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli,

žiadne si neuplatnil a žiadne mu nevyplývali ani zo súdneho spisu, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.
d/ a § 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.