Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313213411
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5313213411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: J. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, W., právne zastúpený: JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom J. XX, A.,
proti žalovaným: 1/ G. N., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, J., 2/ H. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. Q. X. XX, 3/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, W., 4/ J. D., rod. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, J., 5/ H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, W., 6a/ M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K T. XXXX, N., 6b/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. XXX, N., 6c/ W. E., XX.XX.XXXX, bytom X.
XXX, N. (žalovaní v rade 6a/ až 6c/ ako právni nástupcovia pôvodného žalovaného 6/ menom Ing. G.

E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K T. XXXX, N., A. republika, ktorý zomrel XX.XX.XXXX), 7/ H.
T., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. X. XX, 8/ W. S., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, 9/
S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XX/ K. W., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, A.,
11/ J. T., rod. A., 12/ H. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. X. XX (ako právny nástupca pôvodne
žalovanej v rade 12/ menom G. X., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. Q. X. XXXX, ktorá
zomrela XX.XX.XXXX), 13/ Z. E., 14/ J. E., žalovaní v rade 11/, 13/, 14/ na neznámom mieste, zastúpení
zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č.k. 7C/237/2013-264 z 13. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní v rade 1/ až 14/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v súdenej veci) okresný súd žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žalovaným voči žalobcovi náhradu trov konania

nepriznáva (výrok II.). Okresný súd sa zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca
domáhalurčenia,že CKNparcelač.149/2-trvalýtrávnatýporastovýmere555m2aCKNparcelač.279
- orná pôda o výmere 907 m2, ktoré boli vytvorené Geometrickým plánom č. 13/2012 vyhotoviteľa Ing. H.
A. z Geodézie Čadca, s.r.o., Turzovka zo dňa 25.05.2012 z parciel EKN č. 260 - orná pôda o výmere 105
m2, zapísanej na LV č. XXXXX, EKN č. 259/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 450 m2, zapísanej na LV
č.XXXXX,zčastiparcelyEKNč.241/2-ornápôdaovýmere693m2,zapísanejnaLVč.XXXXXazčasti
parcely EKN č. 242/2 - orná pôda o výmere 488 m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území

T. Q. X., patria do jeho výlučného vlastníctva. Žalobca tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol
dedením po svojom otcovi - nebohom Z. X., zomrelom XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve
sp.zn. 10D/188/2010 s tým, že ide o nehnuteľnosti v prírode reálne vydelené reálnou deľbou medzi
pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi pred 2. svetovou vojnou.2. Okresný súd vo veci meritórne rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k. 7C/237/2013-128 z 27.10.2016
tak, že žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovanej 1/ Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací,

uznesením č.k. 6Co/183/2018-173 z 31.03.2020 tento rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vychádzal zo zistenia, že sporné nehnuteľnosti,
ku ktorým žiada žalobca určiť vlastnícke právo, sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov,
ktorí tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo a rozsudok sa musí vzťahovať na každého spoluvlastníka
(§ 77 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“). Konštatoval, že okresný súd sa otázkou vecnej

legitimácie zaoberal, avšak jeho zistenia nezodpovedali skutočnostiam vyplývajúcim z listov vlastníctva,
na ktorých sú sporné nehnuteľnosti vedené. Zistil, že na mieste pôvodne zapísanej nezistenej vlastníčky
G. T. je v týchto listoch vlastníctva zapísaný H. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. X., a to
na základe rozhodnutia Okresného súdu Čadca v dedičskom konaní sp.zn. 10D/30/2017 vedenom po
poručiteľke G. X., rod. T.. Podrobnou lustráciou pôvodného dedičského konania po tejto poručiteľke
ustálil, že ide o žalovanú v rade 12/ G. T., žalobcom označenú ako vlastníčku na neznámom mieste.

Žalovaná v rade 12/ tak nespadala do kategórie tzv. nezistených vlastníkov, za ktorých sa považujú
známi vlastníci, u ktorých nie je známe miesto trvalého pobytu alebo sídlo, resp. vlastníci, ktorí nie
sú známi. Krajský súd uzavrel, že okresný súd nevenoval pozornosť riadnemu označeniu žalovaných
a u neznámych vlastníkov, zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, žalobcu nevyzval na ich
bližšiu identifikáciu v zmysle ust. § 133 ods. 1 CSP. Keďže okresný súd neposkytol žalobcovi priestor

na odstránenie nedostatkov žaloby, považoval za žiaduce a spravodlivé takýto nedostatok v konaní
napraviť a žalobcovi túto možnosť poskytnúť, aby procesnými nástrojmi (návrhmi) upravil žalobu tak,
aby zohľadňovala aktuálny okruh strán sporu. Z uvedeného dôvodu v poradí prvý rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V závere zrušujúceho uznesenia
upriamil pozornosť okresného súdu , vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej v rade 1/, na dôsledné

uplatnenie základných procesných povinností žalobcu, t.j. povinnosti tvrdenia, s ktorou je spojená aj
povinnosť tvrdené skutočnosti preukázať. Táto povinnosť sa týkala predovšetkým zásadného tvrdenia
žalobcu, na ktorom svoju žalobu koncipoval, a to preukázanie reálnej deľby medzi pôvodnými pozemno-
knižnými vlastníkmi pred 2. svetovou vojnou, teda právnym predchodcom žalobcu - starým otcom H. X.
a ostatnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi.

3. Okresný súd, vychádzajúc zo záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vec opätovne
prejednal a rozhodol. Pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 137 písm. c) CSP, § 123, § 124, §
132 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Po posúdení a konštatovaní, že žalobca
preukázal naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v

súlade s ustanovením § 137 písm. c/ CSP, sa okresný súd zaoberal posúdením vecnej dôvodnosti
žalobou uplatneného. Uviedol, že pokiaľ svojím predchádzajúcim rozsudkom žalobe vyhovel, vychádzal
z vykonaného dokazovania, na základe ktorého ustálil, že právny predchodca žalobcu H. X. reálnou
deľbou v minulosti nadobudol vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom sporu a následne v dedičskom konaní po H. X. reálne vydelené nehnuteľnosti nadobudol

jeho syn Z. X., ktorý ich užíval a po jeho smrti v dedičskom konaní ich nadobudol žalobca. Reálnu
deľbu medzi pozemno-knižnými vlastníkmi považoval za preukázanú, a to z výsluchu žalovaných ako
aj svedkov, ktorí potvrdili užívanie sporných nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcu, ako aj
samotným žalobcom. Odkazujúc však na závery zrušujúceho uznesenia krajského súdu, že je potrebné
dôsledne rozlišovať medzi preukázanou skutočnosťou užívania nehnuteľností a preukázaním základnej

tvrdenej skutočnosti reálnej deľby, konštatoval, že zo svedeckých výpovedí ako aj výpovedí strán
sporu bolo preukázané skutočné užívanie nehnuteľností, avšak žalobcom tvrdená reálna deľba týmto
dokazovanímpreukázanánebola.Jehopredchádzajúcezáverytakbolipredčasné.Povinnosťoužalobcu
bolo navrhnúť a predložiť ďalšie dôkazy na preukázanie jeho tvrdenia reálnej deľby, ktoré zo žalovaných
rozporovala žalovaná 1/. Táto tvrdila, že naďalej existuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam,

z ktorých podľa žaloby mali byť vytvorené sporné nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáha určenia
vlastníctva. Tieto nehnuteľnosti užíva v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorú skutočnosť
okresný súd zistil aj ohliadkou na mieste samom. Žalovaná 1/ predložila potvrdenie Obce Vysoká nad
Kysucou, že z predmetných nehnuteľností uhrádza dane. Okresný súd uviedol, že ak žalobca tvrdil,
že jeho starý otec H. X. s ostatnými pozemno-knižnými vlastníkmi pristúpili k reálnej deľbe sporných

nehnuteľností túto skutočnosť nepreukázal. Žalobca nepredložil výpis z pozemno-knižnej vložky, v
ktorej by boli sporné parcely v pozemno-knižnom stave zapísané a z ktorých by skutočnosť, že jeho
predchodca H. X. vystupuje ako jeden z podielových spoluvlastníkov týchto pôvodných parciel, vyplývala
a tak mohol aj v rámci reálnej deľby nadobudnúť sporné nehnuteľnosti, ktoré mu mali byť, podľa tvrdeniažalobcu, ako podielovému spoluvlastníkovi vydelené. Existenciu reálnej deľby potvrdil len svedok S.
E., a to vo všeobecnej rovine. Uviedol, že pozemky v danej lokalite boli podelené, ostatní svedkovia a
žalovaní, sa vyjadrovali len k užívaniu sporných nehnuteľností, zhodne potvrdili ich užívanie žalobcom

a jeho právnymi predchodcami. Okresný súd, vzhľadom na závery odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení, vyzval strany sporu, aby uplatnili prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, na ktoré však žiadna zo strán nereagovala. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol
v konaní dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia existencie reálnej deľby medzi pôvodnými pozemno-
knižnými spoluvlastníkmi pred 2. svetovou vojnou, teda jeho starým otcom H. X. a ostatnými podielovými

spoluvlastníkmi, nepreukázal zánik podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam reálnou
deľbouanadobudnutievýlučnéhovlastníctvaktýmtonehnuteľnostiam,zktoréhodôvodužalobuvcelom
rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a contrario a za použitia analógie
podľa článku 4 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v spore úspech v plnom rozsahu, náhradu trov si však v konaní
neuplatnili, preto im túto nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu
100% voči žalovanej 1/, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že nepreukázal reálnu deľbu v
dávnej minulosti, ale iba užívanie nehnuteľností. Uviedol, že pokiaľ žalovaní v rade 3/ až 10/ a žalovaný

v rade 12/ nepopreli jeho skutkové tvrdenia a zhodne uviedli, že jeho vlastnícke právo uznávajú, nebolo
potrebné preukazovať opak a má za to, že ním uvádzané tvrdenia tak boli nesporné. Žalovaná v rade
1/ svoju obranu postavila na tom, že má spoluvlastnícky podiel v sporných nehnuteľnostiach, ktorý
nadobudla v roku 2012. Nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie svojho vlastníckeho práva, potom
jej tvrdenia o opaku sú voči jeho osobe podľa § 151 ods. 2 CSP neúčinné. Žalovaná v rade 1/ len vo

všeobecnej rovine tvrdila, že má spoluvlastnícky podiel v parcele, ktorú skutočnosť však spochybnila
P. Y., rodená T., ktorá potvrdila sfalšovanie listiny, t.j. kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalovanou v
rade 1/. Žalobca namietal, že 10 účastníkov konania potvrdilo a uznalo jeho vlastnícke právo a reálnu
deľbu v dávnej minulosti. Pokiaľ žalovaná v rade 1/ len vo formálnej rovine neuznáva jeho vlastníctvo,
avšak nepreukázala, že by jej nehnuteľnosti patrili, neuniesla dôkazné bremeno. Žalobca poukázal na

rozsudok Okresného súdu v Čadci sp.zn. 4C/18/2020 z 22.06.2021, z ktorého vyplýva, že žalovaní so
žalobou súhlasia, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi na základe reálnej deľby a nerobia si nárok do
sporných nehnuteľností. Súd mal za to, že týmito výpoveďami bolo preukázané, že žalovaní ako právni
nástupcovia pôvodných pozemno-knižných vlastníkov majú vedomosť o deľbe, a teda ide o dôkaz, že
v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe medzi pozemno-knižnými spoluvlastníkmi a týmito výpoveďami

bolopreukázané,žedlhodobovydelenénehnuteľnostiužívaliprávnipredchodcoviažalobcovanásledne
žalobcovia. Rozhodovacia prax súdov by mala byť jednotná a keďže sa jedná o rozhodnutie Okresného
súdu v Čadci, tomuto mali byť známe skutočnosti, že nehnuteľnosti na Kysuciach sú v značne vysokom
percente v prírode pozemno-knižnými spoluvlastníkmi reálne podelené, s poukazom na rozhodnutie
bývalého Najvyššieho súdu ČSR č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí došlo k vzniku vlastníctva k

takto vydeleným pozemkom. Žalobca uviedol, že z opatrnosti predkladá evidenčný list č. 680 na meno
Z. X. a W. na EN parcelu pred THM 127, ktorá je totožná s CKN parcelou č. 279 a mapu EN pred THM,
a najmä vyjadrenie P. Y. z 24.06.2012 s jej vlastnoručným podpisom aj číslom občianskeho preukazu,
pretože konaniu o určenie vlastníckeho práva predchádzali z jeho strany úkony na vysporiadanie
vlastníckeho práva podľa § 63 Notárskeho poriadku vyhlásením osvedčenia o vydržaní, čo sa však

nezrealizovalo. Tento doklad nemal k dispozícii a bol mu predložený zo strany právnych nástupcov po
P. Y. s tým, že ním chce preukázať pravdivosť jej výpovede, že uznávala jeho vlastnícke právo ešte pred
podaním žaloby.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 1/ písomným podaním zo 06.10.2021. Uviedla, že jej právni

predchodcovia W. a T. J. boli spoluvlastníkmi uvedených parciel na základe kúpnej zmluvy z 27.01.1941,
uzatvorenej s právnym predchodcom P. Y., rodenej T., a to K. T.. Napriek tomu, že od neho nadobudli
tento majetok, odkúpili ho znova na základe kúpnej zmluvy z 23.05.2011, uzatvorenej medzi P. Y., J.
X. (matkou žalovanej 1/) a jej osobou G. N. (žalovanou 1/). Na základe spokojnosti s touto kúpnou
zmluvou prišli manželia Y. ponúknuť i ďalšie pozemky a bola uzatvorená ďalšia kúpna zmluva. Nedošlo

k žiadnemu falšovaniu kúpnych zmlúv, P. Y. neuviedla, že svoj majetok im predávala dvakrát - dvoma
kúpnymi zmluvami. Pred súdom jednu kúpnu zmluvu zatajila. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že potvrdením
od Obce Vysoká na Kysucou preukázala, že platí daň za sporné pozemky, taktiež požiadala Slovenský
pozemkovýfondoprenájompozemkov,naktorýchjespoluvlastníčkou.Pokiaľideovypočutýchsvedkov,títo všetci sú rodina, preto ich výpoveď označila za tendenčnú a vopred dohodnutú voči jej osobe.
Opätovne tvrdila, že reálna deľba na spoločných majetkoch nikdy nebola, s tým, že na svojich právach
trvá a je ochotná všetkých spoluvlastníkov riadne vyplatiť, nie sa na ich úkor obohacovať.

6. Ďalšie vyjadrenia strán sporu odvolaciemu súdu predložené neboli.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania dospel odvolací súd k záveru,
že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Skutkový stav veci
zistený okresným súdom sa stal základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v
zmyslektorejodôvodneniarozhodnutiaprvoinštančnéhosúduaodvolaciehosúdunemožnoposudzovať
izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(napríklad III.ÚS 78/05, IV.ÚS 350/09).

9. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený
odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku. Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP)

a prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za splnenia podmienok uvedených v § 366 CSP.

10. Na potvrdenie správnosti záverov rozsudku okresného súdu a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza nasledovné: Žalobca namietal nesprávnosť procesného postupu okresného súdu

pri aplikácii § 151 ods. 1, 2 CSP týkajúcich sa posúdenia spornosti skutkových tvrdení strán. Väčšina
žalovaných jeho tvrdenia uvádzané v žalobe nepoprela, ich popretie žalovanou v rade 1/, nemohlo
byť účinné, pretože neuviedla tvrdenia o existencii svojho vlastníckeho práva a neponúkla dôkazy na
ich preukázanie.

11. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

12. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. V súvislosti s popretí skutkových tvrdení, je potrebné najskôr ustáliť pojem „skutkové tvrdenia“. Tento
je definovaný v § 150 CSP ako povinnosť strany pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná
tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného

práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Pokiaľ absentujú relevantné
skutkové tvrdenia jednej strany, neexistuje ani povinnosť a možnosť popretia takýchto netvrdených

skutočností protistranou.

14. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom sporných
nehnuteľností a nadobudol ich dedením po svojom otcovi - nebohom Z. X.. Nehnuteľnosti sú v
prírode reálne vydelené na základe reálnej deľby medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi

pred 2. svetovou vojnou. Ďalšie tvrdenia v žalobe žalobca neuviedol. V rámci konania pred súdom
okresným súdom, žalobca uvádzal ďalšie tvrdenia, ktoré sa týkali užívania sporných nehnuteľností jeho
právnymi predchodcami a jeho osobou. Avšak, neuviedol (netvrdil) medzi akými konkrétnymi pozemno-
knižnými spoluvlastníkmi k reálnej deľbe došlo, ktorý z týchto pozemno-knižných spoluvlastníkov boljeho právnym predchodcom, ako bola reálna deľba v rámci podielových spoluvlastníkov vykonaná.
Okresný súd, aj v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vyzval žalobcu, aby svoje
skutkové tvrdenia týkajúce sa reálnej deľby doplnil, žalobca však v konaní túto možnosť nevyužil.

Potom, pokiaľ aj žalovaní, ktorých uviedol v podanom odvolaní, nerozporovali jeho nárok na určenie
vlastníctva, nemožno konštatovať, že považovali za nesporné tvrdenia, ktoré na preukázanie dôvodnosti
nároku žalobca neuviedol. Naviac, okresný súd v napadnutom rozsudku vychádzal zo zistenia, že
právny predchodca žalobcu H. X., nebol ako pozemno-knižný spoluvlastník vedený v nehnuteľnostiach,
z ktorých mali byť vytvorené sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. K tomuto

záveru okresného súdu žalobca v rámci podaného odvolania žiadne námietky nevzniesol. Okresný
súd preto nemohol považovať za nesporné tvrdenia, ktoré žalobca neuviedol a ku ktorým sa žalovaní
nevyjadrovali. Nesprávne žalobca v odvolaní poukazuje na povinnosť žalovanej 1/ preukazovať jej
vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Je to žalobca, ktorý tvrdí, že je ich výlučným vlastníkom a je na
ňom, aby spochybnil hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností ( § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.
Katastrálny zákon) a preukázal, že je vlastníkom a údaj v katastri nehnuteľností svedčiaci o vlastníctve

žalovanej v rade 1/ nie je pravdivý. Námietku nesprávneho procesného postupu okresného súdu tak
nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.
15. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že okresný súd rozhodol v rozpore s jeho ustálenou súdnou
praxou, ani túto námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Žalobcom označený rozsudok
Okresného súdu Čadca vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/18/2020 nemožno považovať za

ustálenúrozhodovaciuprax.Princíppredvídateľnostirozhodovaniaarozhodnutiaznamená,žeúčastníci
právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných
prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje právnu istotu a jeho dôsledné dodržiavanie
sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva.
Na druhej strane je nutné uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú

vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých prípadoch ( Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. novembra 2017). Vo veci označenej žalobcom bolo predmetom
konania určenie vlastníctva a žalobca v nej svoj nárok odvíjal od reálnej deľby pozemnoknižnej
parcely medzi pôvodnými pozemnoknižnými podielovými spoluvlastníkmi, avšak skutkový stav z ktorého
okresný súd v tejto veci vychádzal bol odlišný. V prvom rade, okresný súd mal preukázané, ako

k reálnej deľbe došlo, ktorý z pozemnoknižných vlastníkov akú reálne vydelenú časť nehnuteľnosti
užíval vychádzal pritom z tvrdení žalobcu a dôkazov, ktoré predložil. Následne, pri právnom posúdení
veci, na takto zistený skutkový stav aplikoval závery rozhodnutia bývalého Najvyššieho súdu ČSR
č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí, podľa ktorého treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania
nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa

ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť
dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do
vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Závery
označeného rozhodnutia sú aplikovateľné v prípade, že zo skutkových tvrdení možno ustáliť, medzi
ktorými konkrétnymi podielovými spoluvlastníkmi malo dôjsť k dohode o reálnej deľbe a na základe tejto

dohody, k akému spôsobu reálnej deľby medzi týmito konkrétnymi spoluvlastníkmi došlo.

16. V súdenej veci však žalobca netvrdil a neoznačil, medzi ktorými konkrétnymi pozemno-knižnými
spoluvlastníkmi malo k reálnej deľbe dôjsť a akým spôsobom táto bola medzi nimi realizovaná.
Naviac, žalobca nepreukázal ani tvrdenia, že jeho právny predchodca bol vedený ako pozemno-knižný

spoluvlastník konkrétnej pozemno-knižnej nehnuteľnosti, ktorá by zodpovedala aktuálnym sporným
nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa domáha vlastníctva. Okresný súd sa tak svojim rozhodnutím
neodchýlil od svojej rozhodovacej praxe.

17. Žalobca k odvolaniu pripojil, ako uviedol „z opatrnosti“ evidenčný list č. 680 na parcelu EN pred THM

127, ktorá je totožná CKN parcelou 279, mapu EN pred THM a vyjadrenie P. Y.. Bližšie dôvody, pre ktoré
tieto listiny pripojil k odvolaniu nešpecifikoval. Skutočnosť, že ich žalobca predložil z opatrnosti nie je
dôvodom, aby sa odvolací súd nimi zaoberal.

18. Na základe vyššie prezentovaných záverov, odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu za

vecne správny a tento potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, ktorý preskúmaval ako závislý od
odvolaním napadnutého výroku vo veci samej.19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo zásady úspechu žalovaných v odvolacom konaní, ktorým
ako úspešnej strane sporu priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)