Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, July 2, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123203819
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5123203819.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o

maloletého X. X., nar. XX. 2. XXXX a H. X., nar. 1. 8. XXXX, obidve maloleté deti trvalé bydlisko L.,
F. č. XXX/XX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky P.. N. X., F.., nar. 8. XX. XXXX, trvalé bydlisko L., F. č. XXX/
XX, občianky Slovenskej republiky a otca P.. P. X., F.., nar. XX. 2. XXXX, trvalé bydlisko N., Na kopci
č. XX, prechodné bydlisko N., Ul. D. č. XX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zmenu
úpravy práv a povinností k maloletým deťom, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa
3. 7. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 6. 11. 2020, sp. zn. 21P 18/2020 v časti:
„Poberateľom daňového bonusu na maloleté deti bude otec.“
„Poberateľom rodinných prídavkov na maloleté deti bude matka,“
tak, že tieto časti rozsudku ruší.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 27. 4. 2023, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 28. 4. 2023, sa
matka domáhala, aby súd zmenil upravené práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že si

bude uplatňovať daňový na obidve maloleté deti.

2. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 6. 11. 2020, sp. zn. 21P 18/2020
bolo manželstvo rozvedené a maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov Ako rodičia sa dohodli tak, že daňový bunus si bude uplatňovať otec a rodinné prídavky bude
poberať matka. Daňový bonus je v súčasnosti vyšší, ako prídavky na deti a jej životná úroveň je ďaleko
nižšia, ako životná úroveň otca detí.

Preto navrhla, aby poberateľom daňového bonusu na obidve maloleté deti bola ona a prídavky na deti
bude poberať otec.

3. Otec v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 30. 5. 2023 uviedol,
že podľa jeho názoru nedošlo od posledného rozhodovania o úprave práv a povinností k maloletým
deťom k podstatnej zmene. Podrobne sa vo vyjadrení vyjadril k svojej životnej úrovni aj úrovni matky

maloletých detí.

Navrhol návrh matky zamietnuť.4. Na pojednávanie sa nedostavila kolízna opatrovníčka, ktorá bola, ktorá bola predvolaná riadne a včas.
Neúčasť ospravedlnila a navrhla, aby sa pojednávanie vykonalo v jej neprítomnosti.

Sama neprítomnosť kolízneho opatrovníka maloletého na pojednávaní neznamená, že maloletý nebol
v občianskom súdnom konaní riadne zastúpený (unesenie NS SR 3Cdo 16/2011).

5. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich

neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

Súd rozhodol, so zreteľom aj na predmet pojednávania, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti kolíznej
opatrovníčky,

6. Súd na úvod pojednávania rodičom maloletého dieťa neformálne vysvetlil, že uplatňovanie daňového

bonusu a poberanie prídavku na dieťa upravujú príslušné právne predpisy (zákony) a súdy o tejto
časti dohody rodičov v rozvodovom rozsudku, v ktorom boli upravené aj práva a povinnosti k maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva, nerozhodujú.

Úpravu v rozvodovom rozsudku súd považoval za dohodu rodičov (nie súčasť rodičovskej dohody, ktorú
by schvaľoval), ktorú súd iba uviedol v rozsudku, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol
a upravil práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode rozsudku (najmä vo všeobecnosti

zverenie, zastupovanie, správa majetku, výživné, prípadne styk s maloletými deťmi).

Tátodohodarodičov oprídavkochnadetiauplatňovaniedaňovéhobonusu máprednosťpredzákonnou
úpravou, o ktorej súdy nie sú oprávnené rozhodovať. Ak sa rodičia nedohodnú, platí zákonná úprava.

7. Matka vo výpovedi na pojednávaní zmenila svoj písomný návrh a navrhla zmeniť rozsudok, ktorým
bolo manželstvo rozvedené a boli upravené práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstvatak,žečasťopráveotcauplatňovaťsidaňovýbonusaprávomatkypoberaťdaňovéprídavky
bude zrušené a rodičia sa v tejto oblasti dohodnú alebo sa budú spravovať zákonnou úpravou.

8. Otec na pojednávaní vo výpovedi so zmeneným návrhom matky maloletých detí súhlasil.

9. Súd vykonal na pojednávaní nasledovné listinné dôkazy:

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P 18/2020 a najmä rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 6.

11. 2020, sp. zn. 21P 18/2020 mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené
a maloleté deti na čas po rozvode manželstva boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
manželov.

V predloženej rodičovskej dohode zo dňa 28. 7. 2020 si rodičia nedohodli uplatňovanie daňového

bonusu a poberanie prídavkov na deti.

V rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P 18/2020 a najmä rozsudku Okresného súdu Žilina zo
dňa 6. 11. 2020 (okrem iných skutočností) je uvedené ako samostatný výrok, ktorý z rodičov bude
poberať prídavky na deti a uplatňovať daňový bonus. Tieto výroky obsiahnuté v rozsudku možno

považovať za osobitnú dohodu rodičov, ktorá ale nie je súčasťou rodičovskej dohody, ktorú by mal súd
oprávnenie schvaľovať.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v
znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.

Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,

odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na

to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa ustanovenia § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práva povinností a výžive
maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práva povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový (skutočný) stav veci:

Manželstvo účastníkov konania bolo súdom rozvedené a maloleté deti boli na čas po rozvode
manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky. Súčasťou rozsudku bolo aj to, že daňový bonus

na obidve maloleté deti si bude otec a daňové prídavky bude poberať na obidve maloleté deti matka.

Súd túto výrokovú časť predmetného rozsudku posúdil podľa obsahu, ak osobitnú dohodu rodičov.Matka následne (po zmene právnej úpravy výšky daňového bonusu) chcela dohodu rodičov zmeniť tak,
žeona sibudeuplatňovaťdaňovýbonus aotecbudepoberaťprídavkynamaloletédeti.Napojednávaní
tento návrh zmenila a navrhla, aby súd v tejto časti rozsudok zmenil - zrušil časť o úprave poberania

daňového bonusu a poberaní prídavkov na deti. Otec s týmto návrhom súhlasil. Rodičia sa následne
dohodnú o poberaní prídavkov na deti a uplatňovanie daňového bonusu, alebo tieto práva sa budú
spravovať príslušnými právnymi predpismi.

12. Súd po podaní návrhu matkou zvažoval postupu podľa § 161 ods. 2 CSP (zastavenie konania

pre nedostatok právomoci súdu), avšak postup prejednania veci na pojednávaní a osobné vysvetlenie
veci rodičov, považoval za vhodnejšie, účelnejšie, hospodárnejšie (dĺžka konania). Zrozumiteľnejšie pre
účastníkov konania a prípadne pre iné štátne orgány, bude podľa názoru súdu zrušenie časti rozsudku
Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P 18/2020 a najmä rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 6. 11. 2020
tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Uplatňovanie daňového bonusu a poberanie prídavkov na deti upravuje všeobecne záväzný právny
predpis a súd v konaní o úprave práv a povinnosti k maloletým deťom o týchto právach nerozhoduje.

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ustanovení § 33 ods. 4 a 5:

(4) Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 cit zákona vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže
si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú
časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti
a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac
daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa

prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
(5) Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych
mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z
príjmov podľa § 5 cit. zákona len o sumu

daňového bonusu podľa odsekov 1 a 6 cit. zákona za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku
boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v
ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo
v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe
rozhodnutia príslušného orgánu.

FINANČNÁ SPRÁVA Slovenskej republiky k tejto problematike uvádza:

Vo všeobecnosti zo zákona platí, že ak dieťa (deti) vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si
daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Za vyživované dieťa sa považuje napr. dieťa daňovníka (vlastné,
osvojené), dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia

príslušného orgánu a pod.

Daňový bonus si možno uplatniť za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené
podmienky na jeho uplatnenie.

Pri striedavej starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté deti, je preto potrebné určiť u koho z rodičov
je dieťa v prvý deň kalendárneho mesiaca. Do úvahy tiež pripadá aj dohoda, kto z rodičov si uplatní
daňový bonus (napr. pol roka otec, pol roka matka).
Ak však k dohode nedôjde, tak sa daňový bonus priznáva v poradí: matka, otec, iná oprávnená osoba.
14. Poberanie prídavku na dieťa upravuje taktiež všeobecne záväzný právny predpis a súd v konaní

o úprave práv a povinnosti k maloletým deťom o týchto právach nerozhoduje.

Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ustanovení § 2 ods. 2, 5, 6 a 7
nasledovne:

(2) Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, prídavok na to isté
dieťa patrí len jednej z nich, ak odsek 5 cit. zákona neustanovuje inak.(5) Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca
oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov.

Ak nedôjde k písomnej dohode podľa prvej vety, pri zverení maloletého dieťaťa do

a) striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo
každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená

striedavá osobná starostlivosť,

b) spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo

každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov.

(6) Prídavok a príplatok k prídavku sa podľa odseku 5 písm. a) začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má
určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti; to neplatí, ak si za tie isté kalendárne mesiace
uplatní nárok na prídavok a príplatok k prídavku len rodič, ktorý má určený menší rozsah striedavej

osobnej starostlivosti.

(7) Právne účinky novej písomnej dohody podľa odseku 5 prvej vety nastávajú prvým dňom šiesteho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa prídavok a príplatok k
prídavku začal vyplácať na základe predchádzajúcej písomnej dohody, ak z novej písomnej dohody

nevyplýva neskorší dátum jej účinnosti.

15. Keďže sa zmenila výška vyplácaných prídavkov na deti a uplatňovaného daňového bonusu, matka
už nesúhlasí s dohodou uvedenou v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P 18/2020 zo dňa 6.
11. 2020 v časti poberania prídavkov na deti a uplatňovania daňového bonusu - teda došlo k podstatnej

zmene pomerov, súd zmenil - zrušil časť rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 6. 11. 2020, sp. zn.
21P 18/2020 v časti: „Poberateľom daňového bonusu na maloleté deti bude otec.“ a „Poberateľom
rodinných prídavkov na maloleté deti bude matka“. Takýto postup súdu umožní rodičom sa prípadne
nanovo dohodnúť, ktorý z nich bude poberať prídavky na maloleté deti a kto si bude uplatňovať daňový
bonus, ale bude platiť zákonná úprava.

16. Rodičia sa teda môžu dohodnúť na inej úprave poberania prídavku na dieťa a uplatňovania
daňového bonusu alebo sa budú spravovať zákonnou úpravou.

17. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde

o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak
- generálne ustanovenie CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,
ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu

strán v konaní.

V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov
konania - uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.Účastníci konania napokon ani neuplatnili nárok na náhradu trov konania.
Pretosúdrozhodol,žežiadnyzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením

§ 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov

sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.