Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-6T/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222010167
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7222010167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

1.6.2023 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
A. B., nar. XX.X.XXXX v B.
trvale bytom C. XX, B.
toho času na neznámom mieste

j e v i n n á , ž e

v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi D. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol
rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 178/2005 zo dňa 28.5.2004 zverený do pestúnskej
starostlivosti E. D., nar. XX.X.XXXX, hoci táto jej vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej bola určená
na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 210/2006 v spojitosti s rozsudkom Krajského
súdu Košice 8CoP 21/2007 prispievať sumou vo výške 21,41 eur mesačne za obdobie od 1.1.2006 do
31.6.2006 a vo výške 22,61 eur za obdobie od 1.7.2006 do budúcna na účet ÚPSVaR Košice, túto si

však pravidelne neplní, a tak dlhuje za obdobie od 1.1.2006 do 12.11.2014 Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice sumu vo výške 2.388,61 eur a za obdobie od 14.11.2014 do 30.4.2015, kedy bol D. B.
umiestnený v detskom domove, F. G. H. I. J. H. G. sumu vo výške 162,78 eur, na základe rozsudku
Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 88/2014;

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchala závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanej povinnosť uhradiť K. G., L. M. I. J. B. dlh
na výživnom vo výške 2.388,61 eur a F. G. H. I. J. H., G. dlh na výživnom vo výške 162,78 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.2.2022 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku obžalobu na obvinenú A. B. pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 28. februára 2022 sp. zn. 6T/7/2022 podľa § 241 ods. 1 písm.

c) Trestného poriadku s použitím § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 9
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie proti obv. A. B. zastavil z dôvodu jeho premlčania
podľa § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Po podaní sťažnosti prokurátora Krajský súd v Košiciach sťažnosťou napadnuté uznesenie svojím
uznesením sp. zn.: 7To/47/2022 zo dňa 30.6.2023 podľa § 194 ods.1 písm. b) Trestného poriadku zrušil

a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia
vyslovil záväzný právny názor, že zastavenie trestného stíhania z dôvodov, ako na ne poukázal okresný
súd je predčasné a nezodpovedá zákonným kritériám pre takýto postup. Nadriadený krajský súd ale
považuje za nutné poukázať na celý rad procesných pochybení, nakoľko orgánom činným v prípravnom
konaní nič nebránilo vo veci vydať príkaz na obmedzenie osobnej slobody obvinenej A. B., čo doposiaľ

urobené nebolo a z obsahu vyšetrovacieho spisu nie je možné vyvodiť záver, že by obvinená vo Veľkej
Británii sa zdržiavala s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto
nadriadený krajský súd záverom poukázal aj na ustanovenie § 241 ods. 1 písm. f ) Trestného poriadku
(ktorým je upravené odmietnutie obžaloby).
Okresný súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, keďže vzhľadom na hroziaci podmienečný trest

odňatia slobody, neboli dané dôvody na vydanie príkazu na zatknutie obvinenej.
Hlavné pojednávanie bolo vykonané v konaní proti ušlému v súlade s ustanovením § 360 Trestného
poriadku.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie súdu. Vo veci
boli vypočutí svedkovia N. O. P. - zamestnanec K. B., Q. R. O. - zamestnaná v B. L. H., so súhlasom

procesných strán boli prečítané zápisnice o výpovedi svedkov: N. I. I. - zamestnanca Centra pre deti a
rodinu Drak, Prešov a E. D. - pestúnky maloletého D. B.. Tiež boli prečítané aj listinné dôkazy, a to :
- rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 178/2002 zo dňa 28.5.2004 z č.l. 163-165,
- rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 210/2006 zo dňa 1.12.2006 z č.l. 168-170,
- rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Cop 21/2007 zo dňa 30.5.2007 z č.l. 171,

- rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 88/2014 zo dňa 15.10.2014 z č.l. 173-184,
- uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 5PPOm 4/2014 z č.l. 185-186,
- rozhodnutie o prijatí do detského kočovného divadla H. z č.l. 187,
- správa o ukončení poskytovania starostlivosti v detskom domove z č.l. 188,
- rodný list z č.l. 189,

- potvrdenie z č.l. 190,
- správa exekútorského úradu z č.l. 193, z č.l. 194, z č.l. 200,
- zápisnica o výsluchu ml. D. B. z č.l. 158-162,
- odpis RT z č.l. 286,
- správa F. G. H. I. J. H., G. zo dňa 1.6.2023,

- správa o výsledku pátrania po obžalovanej z č.l. 230-231.

Obžalovaná v prípravnom konaní vypočutá nebola.

Z rodného listu D. B. (z č.l. 189), je však zrejmé, že je jeho matkou.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne E. D. vyplýva, že D. B., nar. XX.X.XXXX jej bol zverený do pestúnskej
starostlivosti v roku 2004, za čo dostávala od štátu pravidelne pestúnske dávky a náhradné výživné
až do júna 2014, kedy bol z dôvodu spáchania trestnej činnosti maloletý políciou zaistený a následne
umiestnený do krízového strediska Dorka.Jej tvrdeniam zodpovedajú aj súdne rozhodnutia a ďalšie vykonané dôkazy.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 178/2002 zo dňa 28. 5. 2004 bol maloletý D. B.

zverený do náhradnej pestúnskej starostlivosti E. D., pretože rodičia na jeho výživu neprispievali a
nejavili neho záujem.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 210/2006 zo dňa 1. 12. 2006 a z uznesenia Krajského
súdu Košice sp. zn. 8CoP 21/2007 zo dňa 30. 5. 2007 vyplýva, že rodičia maloletého boli zaviazaní

prispievať na výživu svojho syna D. B. mesačne sumou 645,- Sk (21,41 eur) za obdobie od 1. 1. 2006
do 31. 6. 2006 a mesačne sumou vo výške 681,- Sk (22,61 eur) za obdobie od 1. 7. 2006 do budúcna
na účet K. G., L. M. I. J. B., ktorý podľa zákona o pestúnskej starostlivosti vyplácal opakovaný mesačný
príspevok pestúnke, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej starostlivosti.

Svedok N. O. P. potvrdil, že obžalovaná A. B. bola vyššie uvedenými rozhodnutiami zaviazaná prispievať

na výživu svojho syna D. B. vo výške 30% životného minima na vyživovanú osobu. K. poskytoval od
1.12.2006 na výživu dieťaťa náhradné výživné, ktoré vyplácal do 12.11.2014 v celkovej výške 2.388,61
eur. K. si následne túto sumu vymáhal prostredníctvom piatich exekučných konaní, avšak neúspešne.
Rovnako sa nevymohlo dlžné výživné ani vo vzťahu k otcovi dieťaťa D. B. L.. O tom, kde sa obžalovaná
zdržiava, K. B. nemá žiadne vedomosti.

Predbežným opatrením Okresného súdu Košice II sp. zn. 5PPOm 4/2014 zo dňa 3. 6. 2014 bol maloletý
D. B. dočasne zverený do starostlivosti B. L. H. v B. E. S. C. XX. Matka maloletého sa v tom čase
zdržiavala na neznámom mieste v Anglicku a otec - obž. D. B. sa nachádzal vo výkone trestu odňatia
slobody.

Tomu zodpovedá aj výpoveď svedkyne R. O.. Potvrdila, že maloletý D. B. bol na podklade citovaného
rozhodnutia dočasne umiestnený v B. L. H. od 3.6.2014 do 14.11.2014. Vzhľadom na to, že zariadenie
H. je krízové centrum, ktoré poskytuje iba dočasné ubytovanie, výživné od jeho rodičov nepožadovali.
Z uvedeného zariadenia bol D. B. premiestnený do H. H. H..

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 88/2014 zo dňa 15.10. 2014 bola zrušená pestúnska
starostlivosť E. D. vo vzťahu k mal. D. B., ktorému bola nariadená ústavná starostlivosť v H. H. H. B. H.
H. M. B.. Výživné rodičov bolo stanovené vo výške 30% zo sumy životného minima od právoplatnosti
rozsudku (12. 11. 2014 ) do budúcna.

Zo zápisnice o výsluchu svedka N. I. I. a zo správy F. G. H. I. J. H., G. zo dňa 1.6.2023 je zrejmé,
že maloletého D. B. uvedené centrum opatrovalo do 30. 4. 2015, kedy dovŕšil plnoletosť. Obžalovaná
ako matka dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť neplnila. Obžalovanej tak na výživnom vznikol dlh vo
výške 162,72 eur, ktorý doposiaľ uhradený nebol.

O neúspešnosti vymáhania pohľadávky z titulu výživného formou exekúcie svedčia aj vyžiadané správy.

Po vykonaní navrhovaných dôkazov prokurátorka navrhla v záverečnej reči, aby súd uznal obžalovanú
vinnou zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy v zmysle § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)

Trestného zákona. Vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá má všetky trestné stíhania zahladené,
prokurátorka navrhla, aby jej súd uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby s odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Zároveň navrhla, aby jej súd
uložil primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti, aby K. B. ako aj F. G. H. I. J. H. G. v skúšobnej
dobe uhradila dlh na výživnom.

Obhajkyňa navrhla, aby súd zastavil trestné stíhanie obžalovanej, keďže jej trestné stíhanie považuje
obhajoba za premlčané.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a
jeho páchateľom bol obžalovaná A. B.. Obžalovaná z hľadiska objektívnej stránky naplnila pojmové

znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona tým, že najmenej dva
mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala
závažnejším spôsobom konania.Zavinenie obžalovanej bolo preukázané vo forme priameho úmyslu. Vzhľadom ku skutočnosti, že sama
je matkou D. B., musela vedieť o tom, že sa o jeho výživu riadne nestará.
Uplatnenú obhajobu obhajobou súd považuje za právne irelevantnú. Ohľadom možnosti premlčania

trestného stíhania A. B. je potrebné poukázať na závery Krajského súdu v Košiciach, ktorý sa touto
otázkou podrobne zaoberal s takým výsledkom, že k premlčaniu trestného stíhania nedošlo. Týmto
názorom je okresný súd viazaný.
Podľa názoru súdu trestnosť konania obžalovanej A. B. bola potvrdená všetkými vykonanými dôkazmi,
ktoré nie je možné iným spôsobom vyhodnotiť inak.

Osobu páchateľa súd hodnotil na podklade vyžiadaných správ, odpisu registra trestov a
predchádzajúcich trestných spisov obžalovanej. Obžalovaná (od roku 1989 do roku 2007) má síce 4
záznamy v odpise z registra trestov, predchádzajúce odsúdenia sú už s účinkami ich zahladenia.
Obžalovaná sa v mieste posledného bydliska v Slovenskej republike dlhodobo nezdržiava, v mieste
bydliska bol hodnotená všeobecne. Aktuálne sa trestnému stíhaniu vyhýba tým, že sa skrýva na
neznámom mieste. Jej novšia trestná činnosť však nebola zaznamenaná.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na okolnosti spáchania trestného činu, jeho
povahu, dobu, ktorá od dokonania trestného činu uplynula (30.4.2015), osobu páchateľky ako aj na
príslušné zákonné ustanovenia.
V súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovanej neboli zistené poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Ich pomer bol teda vyrovnaný.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia
slobody na jeden až päť rokov.
Vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, súd uložil obžalovanej trest na dolnej hranici trestnej sadzby, a teda
trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorý je na zabezpečenie účelu trestu dostačujúci.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody

určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody môže súd páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil

škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné.
O spôsobe života obžalovanej súd nemá žiadne informácie okrem tých, ktoré sa týkajú pátrania po
jej osobe. Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu je možné vyvodiť záver, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Obžalovaná
sa protiprávnej činnosti aktuálne nedopúšťa. Vo vzťahu k svojmu synovi D. B. žalovanej trestnej činnosti

už dopustiť nemôže, keďže plnoletosť a možnosť samostatne sa živiť nadobudol pred niekoľkými rokmi.
Je však na mieste, aby spôsob života obžalovanej podliehal kontrole justičných orgánov, aby došlo
k naplneniu preventívneho a satisfakčného účinku uloženého trestu. Preto jej bol výkon trestu
podmienečne odložený na dobu 24 mesiacov.
Škodlivý následok vo forme dlhu na výživnom však odstránený doposiaľ nebol. Na posilnenie

prevýchovnéhoúčelutrestusúdpretoobžalovanejuložilajpovinnosťabyvskúšobnejdobepodľasvojich
schopností uhradila K. G., L. M. I. J. B. dlh na výživnom vo výške 2.388,61 eur a F. G. H. I. J. H., G.
dlh na výživnom vo výške 162,78 eur.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odsúdený v konaní proti ušlému má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v
jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku do uplynutia šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej
premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.