Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-7C/137/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205670
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3511205670.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou v spore žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, A., zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom
Košice, Kováčska 28, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa a.s., Bratislava, Karadžičova 17, IČO:
31 383 408, zastúpeného SEDLAČKO&PARTNERS s.r.o. so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36
853 186, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

1

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 33.964,60
Eur od 31.01.2012 do zaplatenia.

II. V zvyšnej časti sa žaloba v časti uplatneného úroku z omeškania zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 % z prisúdenej sumy, výška ktorých bude

určená osobitným uznesením tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

16

1. Tunajší súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 66.035,76 Eur, úrok z
omeškania zo sumy 33.964,60 Eur vo výške 9,25 % ročne od 30.12.2011 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. konanie v časti o zaplatenie sumy 1.726,80 Eur s 5,25 % úrokom
z omeškania ročne od 24.04.2014 do zaplatenia zastavil. Výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol vo výroku IV. tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške
21,46 %, výška ktorých bude určená osobitným uznesením tamojšieho súdu.

2. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že žalobca si v predmetnej veci uplatnil nárok na náhradu škody
na zdraví a to bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na dopravnú nehodu zo dňa
21.08.2010. Okolnosti predmetnej dopravnej nehody sú popísané v skutkovej vete rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1T/44/2011-170 zo dňa 12.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť

12.07.2017. Týmto rozsudkom bol uznaný za vinného svedok A. E. za prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 odsek. 1, odsek 2 písmeno a), Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3, písmeno c),
Trestného zákona a § 138 písmeno h), Trestného zákona. Žalobca s poukazom na § 15 Zák. č. 381/2001
Z.z. uplatnil nárok na náhradu škody priamo voči žalovanému ako poisťovni. V predmetnej veci taktiežnebolo sporné naplnenie podmienok vzniku zodpovednosti svedka A. E. za škodu spôsobenú žalobcovi
(§ 420 Obč. zák.). Žalobca sa náhrady škody na zdraví domáhal voči žalobcovi ako poisťovateľovi (§
15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.). Žalovaný v konaní pasívnu legitimáciu nenamietal (poistná zmluva

- poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde poisťovňou bol
žalovaný). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodujúcou príčinou škody bolo nezodpovedné
počínanie svedka A. E. ako vodiča predmetného motorového vozidla a jeho hrubé porušenie právnych
predpisov,bezuvedenéhobykškodenedošlo.Tentoporušildôležitépovinnostistanovenémuzákonom,
naplnil skutkovú podstatu dvoch trestných činov a za uvedené bol právoplatne odsúdený. Naproti tomu

však zo strany žalobcu došlo k zásadnému podceneniu nebezpečnosti situácie a konanie žalobcu sa
významnou mierou podieľalo na tom, že došlo k jeho poraneniu. Bolo preukázané, že k predmetnej
škode na zdraví došlo i zavinením poškodeného, žalobca ako poškodený by mal škodu znášať
pomerne. Samotné obmedzenie zodpovednosti žalovaného (ako poisťovne) v dôsledku spoluzavinenia
žalobcu ako poškodeného žalobca nerozporoval. Skutočnosť, že škoda na zdraví bola spôsobená
aj zavinením samotného žalobcu ako poškodeného tak nebola sporná, v konaní bola sporná miera

tejto zodpovednosti. Žalobca trval na určení miery spoluzavinenia v rozsahu 20 %, pričom žalovaný
zotrvával na vyjadreniach, namietajúcich v konaní mieru spoluzavinenia žalobcu vo výške 50 %. Súd
prvejinštanciekonštatoval,žekonečnáúvahaotom,nakoľkosanaspôsobenejškodepodieľalijednotliví
účastníci konania a teda v akom rozsahu za škodu zodpovedajú, závisí vždy od skutkových okolností
konkrétneho prípadu a od porovnania všetkých okolností, ktoré mohli mať vplyv na výsledok. V danom

prípade nie je možné zovšeobecnenie, teda vytvorenie pravidla aplikovateľného na iné prípady, pretože
okolnosti vzniku škody sú vždy špecifické. Súd v danej veci mal za to, a to po vyhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov, najmä svedeckých výpovedí, a trestného spisu, že spoluzavinenie žalobcu je
potrebné určiť výškou 40 %. V predmetnom konaní bol vypočutý ako svedok A. E., vodič predmetného
motorového vozidla, na ktorého výpoveď poukazoval najmä žalovaný, uvádzajúc, že tento potvrdil, že so

žalobcom na predmetnej chate spoločne popíjali alkoholické nápoje a spolu si aj pripíjali. Naproti tomu
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukazoval najmä na výpoveď svedka A. F. s tým, že tento
uviedol, že ľudia na chate sa bavili v dvoch skupinách, žalobca sa bavil v skupinke jednej a A. E. v druhej
skupinke s tým, že svedok na A. E. nevidel známky opitosti, tento nerozprával nezrozumiteľne, ani sa
netackal a takéto známky nejavil ani na mieste dopravnej nehody, kde on prišiel ako prvý. Súd ďalej

konštatoval, že z výpovede svedka A. F. nevyplynula priamo žalobcom tvrdená skutočnosť, že svedok
A. E. na mieste dopravnej nehody nejavil známky opitosti, svedok uviedol, že po príchode na miesto
dopravnej nehody neriešil, či má svedok E. vypité, boli prioritnejšie veci. Výpoveď svedka F. tak nie je
možné interpretovať v takom smere, ako uvádzal žalobca. Je potrebné poukázať i na to, že výpoveď
svedka A. E. korešpondovala s jeho výpoveďou v trestnom konaní, ktorá bola v krátkom časovom

úseku po predmetnej dopravnej nehode, výpoveď svedka F. bola robená s veľkým časovým odstupom
7 rokov. Súd mal za to, že priama vedomosť žalobcu o tom, že vodič motorového vozidla - svedok A.
E. bol v čase pred jazdou pod vplyvom alkoholu, bola jednoznačne preukázaná. Je potrebné poukázať
i na predmetné trestné konanie, zo záverov ktorého vyplynulo, že svedok A. E. mal v čase dopravnej
nehody 0,74 mg/l alkoholu v krvi. Uvedené množstvo alkoholu v krvi predstavuje stredne ťažkú opitosť s

prejavmi ako blábolavá reč, neistá, ťažkopádna chôdza. Nešlo o požitie alkoholických nápojov ľahkého
stupňa, ktoré sa prejavuje úplne iným spôsobom, a ktoré možno pri troške neopatrnosti a nesústredenia
sa i prehliadnuť, ale o opitosť stredného stupňa, ktorého známky sú už zjavné, a ktoré žalobca ako
inteligentná osoba musel registrovať a to i za situácie, keď bol nahnevaný (hádka s priateľkou, ktorú
potvrdili obaja svedkovia). Žalovaný v tomto smere poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 25Cdo/91/2010 zo dňa 24.02.2011. Súd bol toho názoru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že žalobca ako poškodený vedome podstúpil jazdu vozidlom, ktoré riadila osoba (svedok E.), o ktorej
vedel, že požila alkoholické nápoje. Pokiaľ ide o preukázané množstvo požitého alkoholu zo strany
vodiča svedka A. E., ako už bolo uvedené, išlo o strednú opitosť, v takom prípade sú vodičské schopnosti
značne ovplyvnené požitím alkoholu s prítomnosťou porúch koordinácie a spomalených telesných

pohybov, ako aj zníženou pozornosťou. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd s poukazom
na § 441 Občianskeho zákonníka určil podiel žalobcu ako poškodeného na vzniknutej škode v rozsahu
40 %. Súd bol toho názoru, že spoluzavinenie poškodeného vo výške 50% skôr zodpovedá odlišným
skutkovým okolnostiam spočívajúcim napríklad v stave vodiča, ktorý šoféruje motorové vozidlo v stave
ťažkej opitosti. Súd taktiež prihliadol k skutočnosti, že žalobca bol v čase predmetnej dopravnej nehody

človek mladý, krátko po dosiahnutí plnoletosti, vysokoškolák, pričom správanie mladých ľudí v jeho
veku sa často krát hodnotí ako spontánne, menej obozretné. Žalobca za účelom preukázania výšky
bolestného ako náhrady škody na zdraví žalobcu, v konaní predložil lekársky posudok A. A. B., kde bola
výška bolestného stanovená na 1.492,50 bodov (položka č. 78 - stlačenie hrudníka s úrazovou asfyxiou- 100 bodov, položka č. 81a - fraktúra I. rebra v pravo - 25 bodov, položka 86b - pneumothorax vpravo
zatvorený - 60 bodov, položka 105d - podvrtnutie hrudnej chrbtice posunutím stavca Th4 - 100 bodov,
zvýšené o 50% spolu 150 bodov, položka č. 106f. - fraktúra oblúka stavca C7 - 60 bodov, položka 17a -

fraktúra tela stavca Th5 kompres. dislok. - 100 bodov, zvýšené o 50 %, teda spolu 150 bodov, položka
č. 223a Commotio celebry levis - 30 bodov, položka 231 - priečna lézia miechy - 420 bodov; zvýšenie
položiek o jednu polovicu vzhľadom na dlhodobý a bolestivý spôsob liečby. Žalovaný nesúhlasil s takto
vykonaným bodovaním, bránil sa predložením znaleckého posudku č. 108/10 zo dňa 16.11.2010, ako
aj č. 056/11 zo dňa 10.11.2011 (A. A. G.), ktorým bolo bolestné ohodnotené na 870 bodov (položka

č. 223a - otras mozgu - 30 bodov, položka č. 81a - zlomenina rebra - 25 bodov, položka č. 86b -
poúrazový pneumothorax - 60 bodov, položka č. 106f - zlomenina oblúka stavca - 60 bodov, položka
č. 107b - zlomenina stavca - 175 bodov, položka č. 231 - rozdrvenie miechy - 420 bodov, položka č.
108a - poranenie medzistavcovej platničky - 100 bodov). Vzhľadom na rozdiel v bodovom hodnotení
lekárskeho posudku a znaleckého posudku, ktoré boli v konaní predložené sporovými stranami, súd
vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom A. H. I., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia, traumatológia. Z tohto dôvodu sa súd ani nezaoberal námietkami žalovaného v tom
smere, že posudok vypracovaný lekárom A. A. B. nie je vypracovaný posudzujúcim lekárom v zmysle
§ 2 ods. 3, písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. Znalec A. H. I. ohodnotil bolestné spolu 1.750 bodmi a to:
položka č. 223a - otras mozgu ľahkého stupňa - 30 bodov, položka č.81a - zlomenina I. rebra vpravo
25 - bodov, zvýšené na 50 bodov, položka č. 86b - poúrazový zavretý pneumothorax vpravo - 60 bodov,

zvýšenéna120bodov,položkač.78-pomliaždeniepľúcvpravo-100bodov,položkač.106f-zlomenina
oblúka 7.krčného stavca - 60 bodov, položka č. 107b - trieštivá zlomenia tela 5. hrudného stavca -
175 bodov, zvýšené na 350 bodov, položka č. 108a - podvrtnutie 4. hrudného stavca s poškodením
miechy - 100 bodov, zvýšené na 200 bodov, položka č. 231 - rozdrvenie miechy v oblasti 5. hrudného
stavca - 420 bodov, zvýšené na 840 bodov. Vzhľadom na rozdielne bodové hodnotenie bolestného,

vyplývajúce z predloženého lekárskeho posudku MUDr. Hudeca, znaleckého posudku MUDr. Pamulu,
znaleckého posudku MUDr. Suchánka, vykonaného v rámci predmetného konania, súd vo veci nariadil
kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou J., Inštitút forenzných medicínskych expertíz
s.r.o. Bolestné bolo znaleckou organizáciou určené 1.605 bodmi (položka 223a - otras mozgu ľahkého
stupňa - 30 bodov; položka 5 - odierky väčšieho rozsahu s väčším pomliaždením tváre - 10 bodov;

položka 51a - zlomenina prvého rebra vpravo - 25 bodov, položka 86b - poúrazový pneumothorax - 60
bodov, zvýšené o 50 % na 90 bodov (liečba si vyžiadala hrudnú drenáž); položka 106f - zlomenina oblúka
stavca C7 liečená konzervatívne - 60 bodov; položka 107b - zlomenina piateho stavca roztrieštená
liečená operačne - 175 bodov, zvýšená o 100% na 350 bodov; položka 108a - poranenie medzistavcovej
platničky pri súčasnej zlomenine stavca Th4,5 - 100 bodov, zvýšená o 100% na 200 bodov; položka 231

- rozdrvenie miechy - operované - 420 bodov, zvýšené o 100% na 840 bodov s odôvodnením zvýšenia
položky 107b, 108a a 231 o 100% z dôvodu operačného zákroku, ktorý nebol zahrnutý v základnom
hodnotení, ako i z dôvodu komplikácií a infekcie pri liečbe). Žalovaný a v konečnom dôsledku i žalobca
nemali výhrady voči bodovému hodnoteniu bolestného, určeného kontrolným znaleckým posudkom.
Bodové hodnotenie bolesti je vykonané v súlade s § 9 zákona č. 437/2004 Z.z. Znalecká organizácia

bodové hodnotenie pri každej položke riadne, logicky a presvedčivo zdôvodnila. Závery znaleckého
posudku boli doplnené výpoveďou znalcov na pojednávaní, kde výpoveď znalcov presvedčila tak súd,
ako i samotného žalobcu (žalovaný voči znaleckému posudku v časti bolestného námietky nemal).
Náhrada za bolesť, stanovená na základe uvedeného bodového hodnotenia sa súdu javí ako primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia a odstraňovaniu jeho následkov. Žalobcovi tak patrí

náhrada za bolesť s poukazom na 1.605 bodov, pri hodnote jedného bodu 14,98 Eur (§ 5 ods. 2,
4 Zák. č. 437/2004 Z.z., Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 2010
č.13134/2010-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2010), čo predstavuje sumu 23.899,- Eur. Po zohľadnení spoluviny žalobcu vo výške
40 % tak náhrada za bolesť predstavuje sumu 14.388,80 Eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný

plnil žalobcovi titulom bolestného sumu 10.364,- Eur (15.11.2011) a sumu 6.551,60 Eur (23.04.2014),
celkovo tak bola žalovanému vyplatená titulom bolestného suma 16.915,60 Eur. Žalobcovi súd priznal
i úrok z omeškania zo sumy 10.364,- Eur vo výške 9,25 % ročne a to od 24.06.2011 (dátum uvedený v
žalobe, pričom týmto dňom už bol žalovaný preukázateľne v omeškaní, keď žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie bolestného listom zo dňa 23.03.2011) do 15.11.2011 (kedy došlo k plneniu žalovaného

vo výške 10.364,- Eur). Ďalej patrí žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 3.974,80 Eur (14.338,80 Eur -
10.364,- Eur = 3.974,80 Eur) vo výške 9,25 % a to od 24.06.2011 do 23.04.2014 (kedy došlo zo strany
žalobcukplneniuvovýške6.551,60Eur).Súdboltohonázoru,žežalobcamánároknaúrokzomeškania
voči žalovanému, ide o vzťah záväzkový s poukazom na § 489 Obč. zák. (právny vzťah zo spôsobenejškody), na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch. Z tohto
dôvodu má súd zato, že žalobcovi úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy patrí. S poukazom na
uvedené odôvodnenie javia námietky žalovaného ohľadne nepriznania úroku z omeškania žalobcovi ako

irelevantné. Žalovaným predložené rozhodnutie, ktorým poukazoval na nedôvodnosť nároku žalobcu
ohľadne priznania úroku z omeškania, sa predmetnej veci netýka, súd takýmto rozhodnutím nie je
viazaný a navyše sa súd s odôvodnením nepriznania úroku z omeškania v predmetnej veci ani
nestotožňuje. Výška úroku z omeškania je určená s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Čas plnenia je daný v súlade s § 563 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnymi predpismi alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Je
potrebnékonštatovať,žežalovanýnabolestnomzaplatilžalobcoviviac,akožalobcovititulombolestného
patrí (spolu s úrokom z omeškania). V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie
sumy 1.726,80 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 24.04.2014 do zaplatenia súd konanie
podľa § 145 Civilného sporového poriadku zastavil. Z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu v

časti o zaplatenie sumy 2.203,60 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 863,06 Eur od
24.6.2011 do zaplatenia, s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.340,54 Eur od 24.4.2014 do
zaplatenia, ako i v časti vyčísleného úroku z omeškania zo sumy 6.551,60 Eur vo výške 9,25 % ročne od
24.6.2011 do 23.04.2014 v sume 1.716,99 Eur a zo sumy 10.364,- vo výške 9,25 % ročne od 24.6.2011
do 15.11.2011 v sume 378,22 Eur, ako nedôvodný zamietol. Žalobca za účelom preukázania výšky

sťaženia spoločenského uplatnenia v konaní predložil lekársky posudok MUDr. Mariána Hudeca, kde
bola výška stanovená so zvýšením na dvojnásobok 7.540 bodmi (položka 300a - zrasty pľúc v dôsledku
poranenia pľúc - reštrikčná ventil. porucha ľah. st. - 100 bodov, položka 306 poúrazová paraplégia
- 2470 bodov, položka 314 - inkontinencia stolice - 900 bodov, položka 316c - inkontinencia moču -
300 bodov). Vzhľadom na to, že žalovaný osobu A. B. ako posudzujúceho lekára namietal, taktiež

nesúhlasil s výškou uvedeného bodového hodnotenia, v konaní predložil znalecký posudok MUDr.
Mariána Pamulu, ktorý určil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu 4.940 bodmi (položka č. 306 -
poúrazová paraplégia - 2.470 bodov) s tým, že body zvýšil vzhľadom k veku poškodeného a ku zraneniu
atrvalýmnásledkomnadvojnásobok.Vznaleckomposudkuďalejuviedol,žeskutočnosťčiinkontinenciu
moču a stolice je možnosť samostatne bodovať v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia alebo sú

tieto diagnózy zohľadnené už v bodovom hodnotení poúrazovej paraplégie, s tým že je vecou právneho
výkladu zákona č. 437/2004 Z. z. Znalec MUDr. Alan Suchánek sťaženie spoločenského uplatnenia
hodnotil nasledovne: položka č. 306 - poúrazová paraplégia - 2470 bodov, položka č. 304a - poúrazové
obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice stredného stupňa - 200 bodov, položka č. 393b - poúrazové
obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu stredného - 200 bodov. Spolu bodové hodnotenie

trvalých následkov a sťaženie spoločenského uplatnenia je vo výške 2.870 bodov, ktoré bolo znalcom
zvýšené vzhľadom na veľmi mladý vek a závažnosť zdravotného obmedzenia, trvalú invaliditu a stratu
možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti na dvojnásobok ( 2870 bodov x 2= 5.740 bodov). Znalecká
organizácia forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., v rámci kontrolného znaleckého
posudku určila bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia 7.567,50 bodmi nasledovne:

položka 306 - poúrazová paraplégia - 2.470 bodov, zvýšené o 75% na 4.322,5 bodu, položka 321a
- komplexná poúrazová porucha sexuálnych funkcií - 800 bodov, zvýšená o 75% na 1.400 bodov,
položka 316c - inkontinencia moču - 300 bodov, položka 314 - inkontinencia stolice - 900 bodov, položka
304a - poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice ľahké - 190 bodov, zvýšené o 75% na 332,5
bodu, položka 393b - stredné obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu - 150 bodov, zvýšené

o 75% na 262,5 bodu, položka 432b - poúrazové jazvy - 50 bodov stým, že položka 306, 321a, 304a
a 393b bola zvýšená o 75% s ohľadom na vek poškodeného v čase úrazu. V konaní zostalo naďalej
sporné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a to najmä otázka hodnotenia položky 321a -
komplexná poúrazová porucha sexuálnych funkcii, položky 316c a položky 314 - inkontinencia stolice.
A. B. v lekárskej správe samostatne hodnotil položku - 306 poúrazová paraplégia, položku 314 a položku

316c. MUDr. Pamula v znaleckom posudku predloženom žalovaným v rámci sťaženia spoločenského
uplatnenia ohodnotil len položku č. 306 - poúrazová paraplégia. MUDr. Suchánek položku 314 -
inkontinencia moču a položku 316c - inkontinencia stolice taktiež samostatne nehodnotil s tým, že tieto
stavy sú už zahrnuté v samotnom pojme paraplégie a neodškodňujú sa samostatne. Uvedený názor
odôvodnil tým, že u takýchto osôb došlo k priečnemu poškodeniu miechy, poškodili sa miešne dráhy

motorické - pohyb, ako aj citlivosti, močového mechúra, ochrnuli svaly brušného lisu a panvového dna,
čo spôsobuje okrem iného aj poruchy vyprázdňovania stolice. Znalecká organizácia v rámci kontrolného
znaleckého dokazovania samostatne hodnotila položku č. 306 - poúrazová paraplégia, položku č. 321a
- komplexná poúrazová porucha sexuálnych funkcii, položku 316c - inkontinencia moču a položka 314- inkontinencia stolice. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že dôkaz znaleckým posudkom súd
hodnotí podľa zásad vyjadrených v § 192 C.s.p. Zo znaleckého posudku realizovaného v občianskom
súdnom konaní musí byť zrejmé z akých zistení znalec vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel

a na základe akých úvah dospel k záveru znaleckého posudku. Pri hodnotení znaleckého posudku
je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle odbornej
správnosti, súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. V prípade ak má súd pri
rozhodovaní dva alebo viac znaleckých posudkov s rozdielnymi závermi, je potrebné znalecké posudky

vyhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a prečo je preňho určujúci pre podklad rozhodnutia a z akých
dôvodov nevychádzal zo záverov druhého znaleckého posudku (takáto situácia nie je tzv. dôkaznou
núdzou). Pokiaľ ide o zaradenie jednotlivých poranení pod určité položky, pričom znalec musí prihliadať
na zásady hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, stanovené v § 10 Zákona č. 437/2004 Z.z.
v spojení s § 9 ods. 7 a ods. 8 uvedeného zákona, toto je otázkou právnou. Preto bolo potrebné sa v
konaní vysporiadať s otázkou, či v danom prípade je možné samostatne hodnotiť žalovaným namietané

položky 321a, 316c a 314, respektíve, či tieto sú súčasťou položky č. 306 - poúrazová paraplégia. Podľa
názoru súdu bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia má zohľadniť všetky nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného. Tieto následky sú rozdielne v každom jednotlivom prípade,
s rozdielnymi prejavmi. Na riešenie uvedenej situácie neexistuje konštantná judikatúra. Žalovaný
poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.7Sžso/25/2013, z odôvodnenia tohto je zrejmé,

že ide o odôvodnenie prevzaté zo záverov znaleckého posudku, vykonávaného v uvedenom konaní,
bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia, navyše takýmto rozhodnutím súd nie je viazaný. Pokiaľ ide o
definíciu paraplégie - obojstranné úplné ochrnutie dolných končatín, ide o funkčnú stratu oboch dolných
končatín. Podľa znalcov vykonávajúcich kontrolné znalecké dokazovanie, paraplégia je medicínsky
pojem, viazaný na poruchu hybnosti. Nie je tak možné uviesť, že inkontinencia moču a stolice, ako aj

porucha sexuálnych funkcií sa jednoznačne vzťahuje na funkčnú stratu oboch dolných končatín. Tieto
poškodenia v porovnaní s paraplégiou vykazujú iné prejavy, obmedzenie iného charakteru vo vzťahu
k spoločenskému uplatneniu, tieto sa čiastočne prekrývajú, ale čiastočne sú úplne odlišné. Zákon je v
§ 10 v spojení s § 9 ods. 7 a 8 nejednoznačný. Podľa názoru súdu by sa však uvedené ustanovenia
mali vykladať v súvislosti nielen s čisto medicínskymi termínmi, s príčinou vzniku poškodení, ale najmä

s povahou následku a ich predpokladaným vývojom (účel odškodnenia spoločenského uplatnenia), čo
musí zohľadniť i znalec v znaleckom posudku. Zranenia žalobcu je potrebné skúmať ako ich vonkajší
prejav vo vzťahu k spoločenskému uplatneniu, teda vo vzťahu ku konkrétnym obmedzeniam, ktoré
sú u žalobcu po nehode prítomné. Znalecký posudok MUDr. Alana Suchánka, resp. A. A. G. tieto
skutočnosti pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nezohľadňuje. Paraplégia ako

obojstranné úplné ochrnutie dolných končatín, sa prejavuje nemožnosťou chôdze, hybnosti oboch
končatín. Inkontinencia moču a stolice má úplne odlišné následky, prejavy, znaky, vo vzťahu k celkovému
celkového zdravotnému stavu žalobcu, aj vo vzťahu k jeho spoločenskému uplatneniu, sú závažnou
negatívnou skutočnosťou, obidvoje je taktiež čo sa týka budúcnosti nepriaznivým prognostickým
faktorom. To sa týka aj sexuálnych porúch. Jednoznačne možno súhlasiť s vyjadreniami znalcov,

že komplexná poúrazová porucha sexuálnych funkcii neznamená len schopnosť pohlavného styku
v úzkom slova zmysle, ale aj schopnosť nadviazať, vybudovať a udržať partnerský vzťah, založiť
rodinu, splodiť potomkov a týchto vychovávať. Znalecká organizácia v kontrolnom znaleckom posudku
konštatovala, že všetky tieto následky značne znižujú kvalitu života žalobcu, preto by mal byť takýto
klinickýstavžalobcuzohľadnenýajvsamostatnomdodatočnomhodnotení,stakýmitozávermiznaleckej

organizácie sa súd jednoznačne stotožňuje. Znalecká organizácia zohľadnila v znaleckom posudku
zdravotný stav prísne individuálne, čo vyplýva i zo samotného odôvodnenia ako i záverov znaleckého
posudku. Zvýšenie o 75% pri položkách 306, 304a, 393b, znalci odôvodnili s poukazom na vek žalobcu
v čase úrazu a na jeho možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti v čase poškodenia zdravia,
pričom pred poškodením zdravia plnohodnotne fungoval vo všetkých oblastiach, pri položke 321a

okrem vyššie uvedeného zohľadnili aj skutočnosť, že sexuálne fungovanie žalobcu nemožno označiť
ako úplne vymiznuté, taktiež zohľadnili skutočnosť, že určitá schopnosť regulovať odchod moču a
stolice zostala u žalobcu zostala zachovaná, z medicínskeho hľadiska sa nejedná o najťažší prípad
v tomto smere, preto nedošlo k zvýšeniu bodového hodnotenia týchto položiek. Trvalé poškodenie
duševného zdravia znalci nezistili. Priznanie položky č. 432b - poúrazovej jazvy v počte 50 bodov

znalecká organizácia bodovala na základe operačného zákroku, a to operácie hrudníkovej chrbtice,
ktoré bolo preukázané vyšetrením. Súd vzhľadom na presvedčivé a logické odôvodnenie znalcov, ktorí
vypracovali kontrolný znalecký posudok pri podradení jednotlivých poranení pod jednotlivé položky, ako
i pri určení výšky bodov pri jednotlivých položkách pri určení výšky bodového hodnotenia, vychádzal zkontrolného znaleckého posudku. Zaradenie jednotlivých poranení pod jednotlivé položky, ako i určenie
výšky bodov pri jednotlivých položkách bolo znalcami vykonané v súlade so zásadami vyjadrenými v
§ 10 v spojení s § 9 ods. 7 a 8 zák. č. 437/2004 Z.z.. Z týchto dôvodov súd zamietol i návrh žalobcu

na doplnenia znaleckého dokazovania. Podľa názoru súdu bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia má samo o sebe zohľadniť všetky nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného.
Tieto následky sú však rozdielne v každom jednotlivom prípade s rozdielnymi prejavmi. Pri určení, či
má žalobca ako poškodený nárok na mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, je
potrebné stanoviť predpoklady pre jeho zvýšenie a stanoviť hľadiská, ku ktorým je potrebné prihliadať pri

úvahe o miere primeraného zvýšenia v konkrétnych a výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho
zreteľa. Predpokladom primeraného zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je v
zmysle § 5 ods. 5 Zák. č. 437/2004 Z.z. okrem uznania invalidity (žalobcovi bol priznaný invalidný
dôchodok s tým, že žalobca má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou), i existencia takých výnimočných skutočností, ktoré umožňujú
záver, že vzhľadom k uplatneniu žalobcu v živote a v spoločnosti pri uspokojovaní jeho životných a

spoločenských potrieb, vrátane výkonu prípravy na povolanie a ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť
sa v živote a to v rodinnom, politickom a kultúrnom živote, samozrejme i s ohľadom na vek žalobcu v
dobe vzniku škody, ako aj na jeho predpokladané uplatnenie v živote, nie je možné obmedzenia žalobcu
ako poškodeného vyjadriť len základným odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia. Medzi
hľadiská ku ktorým je potrebné pri úvahe o možnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia prihliadať, sa radí porovnanie úrovne spoločenských, kultúrnych, športových, či iných aktivít
žalobcu v dobe pred vznikom škody s jeho možnosťami v čase po zranení. Ďalším hľadiskom je hľadisko
primeranosti odškodnenia k povahe následkov a ich k budúcemu predpokladanému vývoju, teda je
potrebné v rámci mimoriadneho zvýšenia prihliadnuť i na vek poškodeného. Je potrebné zdôrazniť, že
na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemá nárok len určitá skupina, ktorá sa

prezentujevkultúre,politikealebovšporte,pretožetotobybolovrozporesÚstavouSlovenskejrepubliky
a Listinou základných práv a slobôd. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť
v takej výške, aby bolo primerané k utrpenej ujme. V predmetnej veci je nepochybné, že ide výnimočný
prípad hodný mimoriadneho zreteľa. Súd poukázal na to, že žalobca utrpel úraz vo veľmi mladom veku,
keďmallen21rokov.Vtomčasesapripravovalnapovolanie,navštevovalvysokúškolu,následnemusel

štúdiumnatejtovysokejškolezanechaťaprispôsobiťsvojďalšíživotobmedzeniam,vyplývajúcichzjeho
zdravotného stavu v dôsledku predmetného úrazu. Musel tak zmeniť vysokú školu, ktorú navštevoval za
inú vysokú školu, pričom najhlavnejším kritériom pri výbere vysokej školy bola skutočnosť, aby návšteva
tejto bola pre neho prístupná z dôvodu bezbariérovosti. Je nutné skonštatovať, že na území Slovenskej
republiky, respektíve Českej republiky, nie je bezbariérovosť v školách, v zdravotníckych zariadeniach,

či kultúrnych zariadeniach samozrejmá. Z tohto dôvodu si žalobca vybral štúdium na vysokej škole v
Dánsku, kde sú podmienky pre život vozíčkarov prispôsobené vo vyššej miere. Je nepochybné, že
žalobca je vo svojom ďalšom živote pri uspokojovaní životných a spoločenských potrieb, teda i vrátane
už spomínanej prípravy na povolanie, následne pri výkone jeho povolania, značne obmedzený. Je však
pravdou,žepoúrazemalžalobcazachovanékomunikačnéschopnosti,intelektovéazostalamuhybnosť

horných končatín, čo je taktiež výraznou skutočnosťou, aby sa mohol zapájať v ďalšom živote. Žalobca
si môže sám vykonať hygienu, pripraviť jedlo, pracovať pri počítači, avšak z jeho strany všetko vyžaduje
zvýšené úsilie. Na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že pri viacerých činnostiach potrebuje
pomoc inej osoby (presúvanie ťažších vecí, čiastočne i nasadnutie do auta, ale hlavne prekonanie
schodov, nespevnených komunikácii a pod.). Športové, kultúrne, ako i spoločenské záujmy žalobcu boli

pred úrazov rozsiahle. Žalobca bol veľmi spoločensky aktívny, navštevoval kultúrne podujatia, zábavy,
hudobné festivaly, vo veľkom rozsahu športoval (hral florbal, futbal, vykonával ďalšie športy). Tieto
skutočnosti boli preukázané výpoveďami svedkov A. F., I. K. a F. E., a i samotného žalobcu. Žalobca
je taktiež obmedzený v ďalšom živote z dôvodu intenkontinencie moču a stolice, čo je pre žalobcu
ako mladého človeka neskutočne obmedzujúce (v prípade ak nie je na blízku sociálne zariadenie,

žalobca je nútený dať si plienku, čo je pre tak mladého človeka veľmi dehonestujúce i vzhľadom na
prípadný následný zápach). Pokiaľ ide o možnosť ďalšieho partnerského života, je nepochybné, že
sexuálne funkcie u žalobcu sú výrazne narušené, i keď nie úplne vymiznuté. Podstatné je však to,
že žalobca nemôže žiť bežný pohlavný život, čo je určite veľmi stresujúce tak pre žalobcu ako i jeho
partnerku, respektíve potencionálnu partnerku, a čo má vplyv na jeho ďalší partnerský život. Z vyššie

uvedených dôvodov má súd za to, že mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 45%
je jednoznačne primerané vzhľadom k uplatneniu žalobcu v živote a v spoločnosti pri uspokojovaní jeho
životných a spoločenských potrieb, ako i utrpenej ujme žalobcu a takéto zvýšenie zohľadňuje i zásadu
spravodlivosti. Súd bol toho názoru, že žalobcovi nie je možné priznať mimoriadne zvýšenie sťaženiaspoločenského uplatnenia v rozsahu 50 %, pretože toto je vyhradené prípadom, keď po následkoch
úrazu je poškodený takmer vyradený z ďalšieho života a jeho predpoklady k uplatneniu v ďalšom živote
pri výkone povolania, fungovania v rodine, v spoločenskom živote a podobne, sú takmer alebo celkom

stratené. Súd musí zdôrazniť, že pokiaľ sa žalobca zaradil do spoločnosti a do ďalších životných úkonov
vrozsahutakakobolopreukázané(štúdiumnaVŠvDánsku,šoférovanieosobnéhomotorovéhovozidla
a pod.), takto sa stalo len na základe mimoriadneho úsilia vynaloženého zo strany žalobcu. Žalobcovi
tak patrí náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia za 7.567,5 bodov, pri hodnote jedného bodu
15,38 Eur (§ 5 ods. 2, 4 Zák. č. 437/2004 Z.z., Opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR z 18. mája 2011

č. S4820-OL-2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2011), čo predstavuje sumu 116.388,- Eur. Po zohľadnení spoluviny žalobcu vo výške
40 % tak náhrada za bolesť predstavuje sumu 69.832,90 Eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný
plnil žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 34.101,- Eur a sumu 1.767,30 Eur.
Nevyplatená časť náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 33.964,60 Eur.
Mimoriadne zvýšenie spoločenského uplatnenia v rozsahu 45 % tak predstavuje sumu 31.424,80 Eur.

Žalobcovi patrí i úrok z omeškania zo sumy 33.964,60 Eur vo výške 9,25 % od 30.12.2011 do zaplatenia,
úrok z omeškania zo sumy 34.101,- Eur vo výške 9,25 % ročne a to od 30.12.2011 do 30.01.2012 (kedy
došlokplneniužalovanéhovuvedenejvýške)vsume267,90Eur.Ďalejpatrížalobcoviúrokzomeškania
zo sumy 1.767,30 Eur vo výške 9,25 % a to od 30.12.2011 do 23.04.2014 (kedy došlo zo strany žalobcu
k plneniu v uvedenej výške) v sume 378,46 Eur. Nad priznanú sumu náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia vrátane úroku z omeškania, ako i nad priznanú sumu mimoriadneho zvýšenia náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o nárok žalobcu
na úrok z omeškania z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd sa pridržiava dôvodov
uvedených pri priznaní úroku z omeškania za bolestné. K námietke premlčania vznesenej zo strany
žalovaného vo vzťahu k rozšíreniu žaloby zo dňa 15.08.2016 (sťaženie spoločenského uplatnenia), súd

uvádza, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví, sú samotnými nárokmi (nárok na bolestné,
nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia), pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Začiatok
plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený o škode dozvie, ako i o zodpovednej osobe. V
prípade nároku na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie o
škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia. Od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Pokiaľ ide o námietku žalovaného
ohľadne premlčania časti nároku, tu je potrebné uviesť, že žalobca uplatnil nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podaním doručeným súdu dňa 27.01.2012. Podľa § 8 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať
za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po u plynutí jedného roka od

poškodenia na zdraví. K úrazu poškodeného došlo 21.08.2010, dvojročná premlčacia lehota tak začala
plynúť 22.08.2010. Nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia bol žalobcom uplatnený v
rámci plynutia premlčacej lehoty (§ 106 Občianskeho zákonníka), následne bol tento nárok len rozšírený
v súlade s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia vykonaným v rámci kontrolného
znaleckého dokazovania. Námietka premlčania tak nie je dôvodná. O nároku na náhradu trov konania

súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal pomernú
náhradu trov konania vo výške 21,46 %. Žalovaná suma bola 108.743,27 Eur, a to po poslednej
úprave, priznaná suma 66.035,76 Eur (33,964,60 Eur, 31.424,80 Eur, 267,90 Eur, 378,46 Eur), úspech
žalobcu je vo výške 60,73 % a úspech žalovaného je vo výške 39,27 %, úspech žalobcu je tak po
odpočítaní úspechu žalovaného vo výške 21,46 %. Výška priznanej sumy závisela nielen od znaleckého

dokazovania, ale i od určenia miery spoluviny žalobcu, a rozsahu mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia.
3. Voči uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaný.

4. Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Trenčíne rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 21.11.2019

č.k. 4Co/294/2018-660 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I., III. a IV.
potvrdil a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

5.Protirozsudkukrajskéhosúdupodalidovolaniežalobcaižalovaný.Žalobcasvojímdovolanímnapadol
výroky odvolacieho súdu, okrem časti výroku, v ktorej potvrdil rozsudok okresného súdu v I. výroku.

Žiadal v napadnutej časti rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu.
Žalovaný svojím dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým bol potvrdený
prvý výrok rozsudku prvoinštančného súdu v časti úroku z omeškania vo výške 9,25 p.a. zo sumy33.964,60 Eur od 30. decembra 2011 do zaplatenia a domáhal sa, aby ho dovolací súd v napadnutej
časti zmenil a tento priznaný nárok zamietol.

6. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 17.08.2022 sp. zn. 9Cdo/207/2020 rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne z 21. novembra 2019 sp. zn. 4 Co/294/2018 vo výroku, ktorým potvrdil v napadnutej časti I.
výrok rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 28. novembra 2017 č. k. 7C/137/2011 – 582,
v časti priznania úrokov z omeškania zo sumy 33.964,60 Eur vo výške 9,25 % ročne od 30. decembra
2011 do zaplatenia, ako aj v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania zrušil a v tomto rozsahu

vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal s tou časťou priznaného nároku žalobcovi, ktorý v sebe zahrňoval aj príslušenstvo (úrok z
omeškania), a v tomto je potrebné prisvedčiť námietkam žalovanej, že súd prvej inštancie, v tejto časti,
ktorú potvrdil bez ďalšieho odvolací súd (žalovaná napadla odvolaním celú výšku priznanej istiny, t.j.
aj vrátane príslušenstva) sa s priznaním úrokov v odôvodnení nevysporiadal tak, aby jeho záver bol
preskúmateľný. Záverom konštatoval, že týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo žalovanej

znemožnené realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a zaťaženiu konania vadou v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po čiastočnom zrušení rozsudku zo dňa 21. novembra 2019
č.k. 4Co/294/2018-660, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), vec preskúmal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku I. v časti priznania
úrokov z omeškania zo sumy 33.964,60 Eur vo výške 9,25 % ročne od 30.12.2011 do zaplatenia,
ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Krajský súd ako odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že akcentuje potrebu riadiť

sa vysloveným právnym názorom dovolacím súdom, ktorým prisvedčil námietkam žalovaného, že súd
prvejinštanciesaspriznanímúrokovvodôvodnenínevysporiadaltak,abyjehozáverbolpreskúmateľný.
Vo svetle týchto skutočností záver súdu prvej inštancie o priznaní úroku z omeškania zo sumy 33.964,60
Eur vo výške 9,25 % ročne od 30.12.2011 do zaplatenia žalovaným žalobcovi nemá oporu v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie len jednou vetou konštatoval, že pokiaľ ide

o nárok žalobcu na úrok z omeškania z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pridržiava sa
dôvodov uvedených pri priznaní úroku z omeškania za bolestné. Z odôvodnenia rozhodnutia nemožno
zistiť v akých úvahách súd prvej inštancie má pôvod, resp. na akých skutočnostiach založil svoj záver,
že uplatnenie nároku žalobcu na úroky z omeškania v danom prípade je právny základ. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k tejto časti prisúdeného nároku obmedzil

na uvedenie výšky a obdobia, za ktoré priznáva úrok, pričom jeho odôvodnenie úrokov z omeškania
sťaženia spoločenského uplatnenia neposkytuje ani len základné vysvetlenie ako dospel k rozhodnutiu
o tom, či a kedy sa žalovaná dostala s plnením do omeškania, ktorú skutočnosť dôvodne namietala
žalovaná. Keďže v ďalšom sa nepochybne bude musieť súd prvej inštancie zaoberať vyššie uvedenými
otázkami, považuje odvolací súd za potrebné upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie aj na teoretické

východiská majúce zásadný význam pre posúdenie dotknutej otázky, majúce pôvod aj v aktuálnej
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výzvy žalobcu – uplatnenie nároku na náhradu škody
z ublíženie na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 30.9.2011, listu žalovaného zo

dňa 13.10.2011, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že k otázke k úrokov z omeškania poukazuje na
rozsiahle rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.US214/2020 zo dňa 14.10.2021,
ktorý sa podrobne zaoberal otázkou priznania úrokov z omeškania súvislosti s uplatňovanými nárokmi

na náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia priamo voči poisťovateľovi podľa §15
Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Záverom tohto rozhodnutia je to, že osoby poškodené
z dopravných nehôd, majú jednoznačne nárok na vyplatenie úroku z omeškania, pokiaľ dôvodne
uplatnené nároky v lehote 3 mesiace a 15 dní neboli uspokojené. Žiadal, aby súd priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nemožno ako neúspech žalobcu posudzovať

časti nepriznaných nárokov na náhradu za bolesť, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia, prípade
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na Uznesenie Krajského súdu
v Bratislave č.k.5Co/99/2017 zo dňa 31.3.2017, Rozsudok KS Košice č.k. 1Co/125/2017 zo dňa
14.3.2018, Rozhodnutie KS v Trnave sp.zn.10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017. najmä však poukazuj narozhodnutieÚSvtejtovecivydanépodsp.zn.III.US475/2018zodňa4.2.2021.Podľatohtorozhodnutia
zmyslom novej právnej úpravy CSP nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla vyjadrenej v §142 odsek 3 OSP. Záver súdu absolútne

vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nároku na náhradu trov prípadoch,
keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu nemožno akceptovať a taká
interpretácia §275 CSP nie je v súlade s ústavou SR. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na
konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od ZP. V týchto prípadoch nemôže ísť
o procesne neúspešného žalobcu ak mu bola priznaná aspoň časť žalobcom uplatneného nároku.

10. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších
vyjadreniach a uplatnený nárok, ktorý ostal predmetom konania, považuje za nedôvodný v celom
rozsahu. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý v uznesení zo dňa 28.9.2017 sp. zn. III.
ÚS 596/2017 (ods. 31) uviedol „Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do
pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu,

ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či
došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za
skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu.“.

11. Výška náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na predmetnú

dopravnú nehodu bola v konaní medzi žalobcom a žalovaným sporná, bola ustálená až rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 7C/137/2011-582 zo dňa 28.11.2017 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu
vTrenčíneč.k.4Co/294/2018-660zodňa21.11.2019.Spoukazomnato,že NajvyššísúdSRuznesením
zo dňa 17.08.2022 sp. zn. 9Cdo/207/2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 21. 11. 2019
sp. zn. 4 Co/294/2018 vo výroku, ktorým potvrdil v napadnutej časti I. výrok rozsudku tunajšieho súdu

v časti priznania úrokov z omeškania zo sumy 33.964,60 Eur vo výške 9,25 % ročne od 30.12. 2011
do zaplatenia, následne Krajský súd v Trenčíne Uznesením č.k. 6Co/91/2022-823 zo dňa 17.01.2023
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. – v časti priznania úrokov z omeškania zo
sumy 33.964,60 Eur vo výške 9,25 % ročne od 30.12.2011 do zaplatenia, ako aj v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalobcovi tak súd priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 7.567,5 bodov,
pri hodnote jedného bodu 15,38 Eur (§ 5 ods. 2, 4 Zák. č. 437/2004 Z.z., Opatrenie Ministerstva
zdravotníctva SR z 18. mája 2011 č. S4820-OL-2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011), čo predstavuje sumu 116.388,- Eur. Po
zohľadnení spoluviny žalobcu vo výške 40 % tak náhrada za bolesť predstavuje sumu 69.832,90 Eur.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný plnil žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu
34.101,- Eur a sumu 1.767,30 Eur. Nevyplatená časť náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
tak predstavuje sumu 33.964,60 Eur.
13. V konaní bolo medzi stranami sporu nesporné, že žalobca zaslal žalovanému podanie – uplatnenie
nároku na náhradu škody z ublíženie na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia zo

dňa 30.9.2011. Týmto žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského
uplatneniavovýške115.965,20Eur,akoajzvýšenievrozsahu50%,čopredstavujesumu57.982,60Eur,
spolu uplatnil sumu 173.947,80 Eur. Ďalej je nespornou skutočnosť, že žalovaný reagoval na uplatnenie
nároku žalobcu listom zo dňa 13.10.2011, v ktorom uviedol, žiada od žalobcu predloženie lekárskeho
posudku, znaleckého posudku, lekárskych správ a zápisnice z lekárskej posudkovej komisie Sociálnej

poisťovne s tým, že náhrada škody môže byť poukázaná v prípade, ak bude skončené šetrenie poistnej
udalosti.

14. Spornou bola medzi žalobcom a žalovaným skutočnosť, či žalobcovi patrí úrok z omeškania zo sumy
33.964,60 Eur tak, ako ho žalobou uplatnil.

15. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon
upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len

"kancelária").

16. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľaods. 2 písm. a) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

17. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

18. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

19. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

20. Týmto osobitným predpisom je ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať. Podľa ods. 2 na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

22. Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Podľa ods.
2 koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v

poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa ods. 3 ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

23.Podľa§517ods.2Občianskehozákonníkaakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie bol tak ďalej predmetom konania nárok uplatnený
žalobcom voči žalovanému na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 33.964,60 Eur vo výške 9,25 %
ročne od 30.12.2011 do zaplatenia, titulom oneskorene zaplateného poistného plnenia – náhrady škody

z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.

27. Súd v predmetnej veci považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky III. ÚS 215/2020 zo dňa 28. októbra 2021 v obdobnej veci: „33. Poisťovňa bola poškodenýmpriamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých
sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj
priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie

troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady
skutočne došlo. 34. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie
nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre
plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví

(oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie a s tým
spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. 35. Každý
škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto
konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná
zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie
podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no

nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; §
121 ods. 3 OZ) vzniknutej z ublíženia na zdraví. 8 36. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a
neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma všeobecný súd.
Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona
o PZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti

rozsudku (keď by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve
efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď
pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom zákona o PZP je však zlepšiť
postavenie poškodeného – veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok
poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj krajský súd, ktorý

si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie. 37. Výklad
prijatý krajským súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo
aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom
právnej úpravy. 38. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov

týkajúcichsapoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielaozmenea
doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a č. 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel),
ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). Túto okolnosť dovolací súd nijako nezohľadnil a

právnu úpravu ani nemal ambíciu vyložiť vo svetle príslušného eurokonformného výkladu (čo je jeho
povinnosťou bez ohľadu na to, že sa toho dovolateľ prípadne výslovne nedomáhal). Takýto postup
je neakceptovateľný, pretože všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej únie, ktoré sú povinné
aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77 vo veci Simmenthal).
39. Konsolidovaná smernica v bodoch 40 a 41 uvádza: 40. (40) Okrem toho, že sa zabezpečí, aby

poisťovňa mala svojho zástupcu v štáte, kde má poškodená osoba trvalý pobyt, je vhodné zaručiť,
že poškodená osoba bude mať osobitné právo na rýchle poskytnutie poistného plnenia. Preto by sa
do vnútroštátneho práva mali zaviesť primerane účinné a systematické finančné alebo rovnocenné
administratívne sankcie – ako sú súdne zákazy v kombinácii so správnymi pokutami, pravidelné
hlásenie sa dohliadajúcim orgánom, kontroly na mieste, uverejnenie v národnom úradnom vestníku a v

tlači, dočasné pozastavenie činnosti spoločnosti (zákaz uzatvárania nových zmlúv na určité obdobie),
vymenovanie osobitného zástupcu dohliadajúcich orgánov zodpovedného za monitorovanie, či sa
podnikateľská činnosť vykonáva v súlade so zákonmi o poistení, odobratie povolenia na vykonávanie
takejto podnikateľskej činnosti, sankcie pre riaditeľov a manažment – pre prípad, že poisťovňa alebo
jej zástupca si neplní povinnosť náhrady škody v primeranej lehote. Toto by nemalo brániť uplatneniu

ďalších opatrení – patriacich najmä pod kontrolné právomoci – ktoré sa môžu považovať za primerané.
Podmienkou však je, aby zodpovednosť a vzniknutá škoda boli nespochybniteľné, aby poisťovňa bola
schopná realizovať zodpovedajúce plnenie v predpísanej 9 lehote. Zodpovedajúce plnenie náhrady
by malo byť vyhotovené písomne a malo by obsahovať dôvody, na základe ktorých bola určená
zodpovednosť a škody. 41. Okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z

výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo
v zmienenej predpísanej lehote. Ak má členský štát platné vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú
požiadavku platenia úroku z omeškania, toto ustanovenie sa môže vykonať odkazom na tieto predpisy.
42. V súlade s tým potom konsolidovaná smernica v čl. 22 vyžaduje, aby štáty zaviedli povinnosťpoisťovne alebo jej likvidačného zástupcu do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o
náhradu škody, ktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo
im rovnocennými správnymi sankciami. Zároveň smernica výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že

poškodenej osobe budú vyplatené aj úroky. 43. Európsky zákonodarca chcel dosiahnuť zefektívnenie
vyplácania poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť včas realizovať
príslušné šetrenie, a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné plnenie, keďže
nereagovanie na žiadosť poškodeného o náhradu škody má byť primerane, účinne a systematicky
sankcionované a nad rámec štandardného poistného plnenia sa má v prípade porušenia tejto povinnosti

dostať poškodenej osobe aj osobitných úrokov.“

28. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obdo/27/2021 zo
dňa 23.02.2022, pričom v uvedenej veci sa prejednával obdobný predmet konania: „Ústavný súd
Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu III. ÚS 215/2020 z 28. októbra 2021 uviedol, že poisťovňa
bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia,

podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej
uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok
za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej
náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je
krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá

pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo
žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia
na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie
a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu.
Každý škodca by mohol logicky oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto

konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná
lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona
o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje
žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3
OZ) vzniknutej z ublíženia na zdraví. 10.3. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa

zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma všeobecný súd. Pokiaľ by
skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona o PZP)
prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti
rozsudku (keď by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve
efektívne), potom sa poisťovateľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia

(keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom zákona o PZP je však zlepšiť
postavenie poškodeného - veď aj na tento účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný
nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj krajský súd,
ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“

29. Pokiaľ žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, konkrétne uznesenie zo dňa 28.9.2017
sp.zn.III.ÚS596/2017,tátobolaprekonanávyššieuvedeným rozhodnutímÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky III. ÚS 215/2020 zo dňa 28. októbra 2021.

30. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcom nebol preukázaný konkrétny deň, kedy bola

žalovanému doručená výzva – uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženie na zdraví z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 30.9.2011. Z uvedeného dôvodu bude súd za tento deň
považovať dátum 13.10.2011, kedy žalovaný odpovedal na výzvu žalobcu zo dňa 30.09.2011 listom zo
dňa 13.10.2011.

31. Žalobcovi patrí poukazom na § 11 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. i úrok z omeškania
zo sumy 33.964,60 Eur vo výške 9,25 % od 31.01.2012 do zaplatenia. Zo strany žalovaného nedošlo
k poskytnutiu poistného plnenia v lehote uvedenej v § 11 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.
Žalobca má tak nárok na úrok z omeškania po uplynutí troch mesiacov (šetrenie poistnej udalosti)
a 15 dní (lehota na plnenie). Počítanie lehôt upravuje § 122 Občianskeho zákonníka. V súlade s týmto

ustanovením 3 mesačná lehota na prešetrenie poistnej udalosti, ktorá začala plynúť 13.10.2011,
uplynula dňa 13.01.2012. Na ňu nadväzuje 15 dňová lehota na plnenie, ktorá v danom prípade
začala plynúť 14.01.2011 a uplynula 30.01.2012, so zohľadnením skutočnosti, že deň 29.01.2012 bola
nedeľa, najbližší nasledujúci pracovný deň je pondelok 30.01.2012. Deň 30.01.2012 je posledným dňomsplatnosti predmetného poistného plnenia. Dňom 31.01.2011 sa tak žalovaný dostal so zaplatením
sumy 33.964,60 Eur titulom náhrady škody – sťaženia spoločenského uplatnenia do omeškania.

32. Výška úroku z omeškania – 9,25 % ročne je určená s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013.

33. Z vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 33.964,60 Eur od 31.01.2012 do zaplatenia žalovanej istiny. Ak bola žalovaná
istina vo výške 33.964,60 Eur žalovaným žalobcovi už uhradená, úrok z omeškania žalobcovi patrí do
dňa, kedy bola táto suma žalobcovi zaplatená (pripísaná na účet).

34. Nad priznanú sumu úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí

od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce.
Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom

druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti
strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená;
jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže
mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Nárok na plnú

náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku (k tomu
pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp. zn.10Co/191/2017, rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 12CoCsp/42/2022, Veľký komentár CSP, C.H.Beck, str.926).

38. V predmetnej veci výška priznanej sumy závisela nielen od znaleckého dokazovania, ale i od určenie

miery spoluviny žalobcu, ktorá bola určená na základe úvahy súdu po vykonanom dokazovaní.

Poučenie:

1

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.