Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Anton Jaček
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/21/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322202483
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322202483.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci v mimosporovej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C., D.
XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, so sídlom Bratislava, Klincová 35, proti
povinnému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa G., H. XXX/X, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska
kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná č. 6, o výkon rozhodnutia vo veci
maloletého: G. I., nar. XX.XX.XXXX, adresa J. K., dieťa rodičov - matky: L. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C., D. XXXX/XX, a otca: M. I., nar. XX.XX.XXXX, adresa F. B. XXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta zo 16.12.2022, č. k. 21Em/2/2022-134, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j
e v ý k o n r o z h o d n u t i a uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 12P/80/2022-34 zo dňa
31.05.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/77/2022-124 zo dňa 23.09.2022,
kde navrhovateľka je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v
roku vždy od štvrtka od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý utorok od 16:30 hod do 18:30 hod.
s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je školské zariadenie, ktoré maloleté
dieťa navštevuje a v prípade, ak sa v tomto nebude nachádzať, miesto bydliska náhradného rodiča E.
F., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 12P/123/2021.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh oprávnenej na nariadenie
výkonu rozhodnutia a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
styk oprávnenej s maloletým dieťaťom prebieha v posledných mesiacoch v zmysle dohody oprávnenej
s povinným, a to tak, že oprávnená každý utorok a každý párny štvrtok vyzdvihne maloleté dieťa
zo školy a o 18:30 hod. ho odovzdá do starostlivosti povinného. Okrem toho sa styk oprávnenej s
maloletým dieťaťom realizuje aj každý druhý víkend od piatka od 16:30 hod. do nedele do 17:00 hod. Z
vyjadreniaoprávnenej,akoajzosprávykolíznehoopatrovníkavyplýva,žepredmetnúdohodurešpektuje
tak oprávnená, ako aj povinný. Pokiaľ sa styk oprávnenej s maloletým dieťaťom nerealizuje, existujú
na to ospravedlniteľné dôvody, ako tomu bolo napríklad aj dňa 06.12.2022, kedy sa styk nerealizoval
z dôvodu ochorenia maloletého dieťaťa. Oprávnená a povinný sa dokázali dohodnúť aj na realizácii
styku s maloletým dieťaťom počas jesenných prázdnin. Na základe uvedeného má súd za to, že styk
oprávnenej s maloletým dieťaťom prebieha v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu,
modifikovaným dohodou bývalých náhradných rodičov maloletého dieťaťa. Táto modifikácia sa dotýka
prespávania maloletého dieťaťa v domácnosti oprávnenej zo štvrtka na piatok. Uvedené sa nerealizuje
podľa povinného vzhľadom na želanie maloletého dieťaťa, ktoré nechce chodiť do školy z domácnostioprávnenej. I keď oprávnená tvrdí, že povinný účelovo a dobrovoľne nepripravuje maloleté dieťa na
styk s oprávnenou, v priebehu konania sa nepreukázalo, že by povinný bránil oprávnenej v styku s
maloletým dieťaťom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že účastníci konania uzatvorili dohodu ohľadom
styku oprávnenej s maloletým dieťaťom, ktorú obidve strany akceptujú. V súčasnej situácii teda nie
je podľa názoru súdu dôvod nariadiť súdny výkon rozhodnutia, keď styk oprávneného s maloletým
dieťaťom je realizovaný v zmysle dohody účastníkov konania. Súd má za to, že nariadenie výkonu
rozhodnutiavpredmetnejsituáciibyznamenalonegovanietejtokompromisnejdohodymedziúčastníkmi
konania,ktorámôžeznamenaťprvýkrokknekonfliktnejkomunikáciimedzibývalýmináhradnýmirodičmi
maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 370 ods. 1 a § 376 ods. 1, § 377 ods. 1 zákona č.
161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že návrhu oprávnenej na
výkon rozhodnutia nie je dôvodný, preto návrh oprávnenej zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd zamietol jej návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia predčasne, bez zohľadnenia a vyhodnotenia konania povinného v
čase od podania predmetného návrhu do uzatvorenia dočasnej dohody o styku oprávnenej s mal. G.
a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil na nové prejednanie.
5. V odvolaní predniesla, že súd prvej inštancie sa formálne uspokojil s tým, že oprávnená pristúpila na
dočasnú dohodu vo veci modifikácie jej styku s mal. G., pričom absolútne nezohľadnil predchádzajúce
konanie povinného, ako i skutočnosť, že naďalej nedochádza k rozširovaniu styku oprávnenej s mal.
G. tak, aby sa tento realizoval v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré neodkladné
opatrenie upravuje v zmysle platných právnych predpisov len rámec styku tak, aby bol zabezpečený
nevyhnutný kontakt rodiča s dieťaťom (v tomto prípade blízkej osoby, ktorú maloletý vníma ako svoju
biologickú matku s maloletým). Oprávnená nepopiera, že dňa 10.10.2022 došlo za súčinnosti kolízneho
opatrovníka k prijatiu dohody vo veci modifikácie styku oprávnenej s mal. G. tak, že tento styk sa realizuje
každý utorok a každý párny štvrtok, kedy vyzdvihne maloleté dieťa zo školy a o 18.30 hod. ho odovzdá
do starostlivosti povinného a každý druhý víkend od piatka od 16.30 hod. do nedele do 17.00 hod. K
akceptácii tejto dohody vo veci modifikácie styku oprávnenej s mal. G. však oprávnená pristúpila výlučne
z dôvodu, že dovtedy sa styk podľa nariadeného neodkladného opatrenia nerealizoval a to z dôvodov na
strane povinného, ktoré oprávnená vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom opísala počas priebehu
tohto konania, pričom pristúpenie k tejto dohode oprávnená vnímala ako aspoň čiastočné rozšírenie jej
styku s maloletým. Oprávnená má za to, že vzhľadom na predchádzajúce konanie povinného, tento k
tejtočiastočnejdohodepristúpilvýlučnepodtlakomvedeniatohtokonania.Pričomdohodabolaprimárne
uzatvorená na čas do pojednávania vo veci samej – o zverenie maloletého do náhradnej osobnej
starostlivosti, t. j. do 03.11.2022. Na pojednávaní vo veci samej sa ďalší styk oprávnenej s mal. G.
neriešil a súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Oprávnená ďalej uviedla, že styk v zmysle dohody
oprávnenej s povinným sa realizuje už takmer mesiace, pričom za toto obdobie sa maloletý G. adaptoval
na zmenu v rozsahu jeho styku s oprávnenou a aktuálne žiadne objektívne skutočnosti/dôvody nebránia
tomu, aby sa tento styk realizoval tak, ako primárne upravil súd prvej inštancie svojim rozhodnutím,
potvrdeným i rozhodnutím odvolacieho súdu. Túto skutočnosť súd prvej inštancie prehliadol a uspokojil
sa s tým, že účastníci konania sa na modifikácii styku oprávnenej s maloletým dohodli, pričom bližšie
neskúmal, či existujú dôvody, pre ktoré by sa tento styk nemohol v súčasnosti realizovať v zmysle
nariadeného neodkladného opatrenia a teda či existujú objektívne dôvody, pre ktoré nedochádza k
plneniu rozhodnutia súdu upravujúceho styk oprávnenej s mal. G.. Oprávnená uviedla, že sú dané
dôvody pre nariadenie výkonu rozhodnutia. Ako uviedla oprávnená vo svojom poslednom vyjadrení
zo dňa 09.12.2022, svoj návrh podala z dôvodu, že povinný spočiatku neumožňoval jej styk s mal.
G. v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Oprávnená podrobne popísala nerealizovaný styk
s mal. G. v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, z ktorého je zrejmé, že napriek vykonateľnosti
neodkladného opatrenia z 31.05.2022 povinný umožňoval do 10.10.2022 styk oprávnenej s maloletým
výlučne podľa neodkladného opatrenia z 30.11.2021 a to iba počas párnych týždňov od piatka do
nedele. V tieto termíny maloletý nemal nikdy problém na styk s oprávnenou odísť, avšak pokiaľ by
mal styk s oprávnenou realizovať v utorok ev. vo štvrtok, tento styk mal odmietať s odôvodnením,
že príde za ním kamarát, chce sa hrať, musí upratovať či učiť sa lebo sa dovtedy z dôvodu iných
aktivít nepripravil do školy. Povinný si riadne neplnil svoju povinnosť pripraviť maloletého na tento
styk s oprávnenou a maloletého riadne na tento styk neodovzdával, pričom prenášal zodpovednosťza rozhodovanie o tom, či maloletý pôjde ev. nepôjde na styk priamo na maloletého. Povinný bol
vždy prítomný preberania maloletého oprávnenou na styk, avšak výlučne pasívne stál a čakal, ako
sa maloletý vyjadrí. Maloletého nijakým spôsobom neusmerňoval, neviedol ho k tráveniu času s
oprávnenou, ktorú vníma ako svoju matku, nijakým spôsobom maloletého nemotivoval k odchodu s
oprávnenou. V danom smere má oprávnená za to, že povinný, a to podľa názoru oprávnenej účelovo
a dobrovoľne, nepripravoval maloletého na styk s oprávnenou. Súd prvej inštancie absolútne opísané
konanie povinného prehliadol, pričom konštatoval, že pokiaľ sa styk mal. G. s oprávnenou nerealizuje,
existujú na to ospravedlniteľné dôvody. Bližšie nešpecifikoval, aké ospravedlniteľné dôvody existovali
vo vyššie uvedených prípadoch zmarených stykov oprávnenej s mal. G. za obdobie od júna 2022 do
10.10.2022.Nedodržiavanieneodkladnéhoopatrenia,ev.nerozšíreniestykuoprávnenejsmal.G.včasti
prespávania maloletého v domácnosti oprávnenej zo štvrtka na piatok (tak ako upravil súd neodkladným
opatrením) odôvodňuje povinný nevôľou maloletého chodiť do školy z domácnosti oprávnenej. I v
zmysle názoru odvolacieho súdu (rozhodnutia zo dňa 23.09.2022, č. k. 11CoP/77/2022-124), takýto
argument nemá žiaden racionálny základ, a preto nie je dôvodom, pre ktorý by nemalo dochádzať
k rešpektovaniu nariadeného neodkladného opatrenia upravujúceho styk oprávnenej s maloletým.
Podľa názoru oprávnenej dohoda medzi ňou a povinným o modifikácii styku oprávnenej s maloletým
k dnešnému dňu splnila svoj účel – pripravila maloletého na prespávanie u oprávnenej i zo štvrtka na
piatok. Aktuálne preto neexistujú dôvody na to, aby styk nemohol prebiehať v zmysle vykonateľného
rozhodnutia.
6. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť, nakoľko
odvolanie považuje za nedôvodné. Uviedol, že styk oprávnenej s maloletým aktuálne prebieha
v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, modifikovaným osobitnou dohodou
náhradných rodičov maloletého, ktorú uzatvorili oprávnená s náhradným otcom za účasti kolízneho
opatrovníka dňa 10.10.2022. Pravidelné dodržiavanie a rešpektovanie takto modifikovanej dohody
zo strany oprávnenej ako aj náhradného otca bolo potvrdené tak samotnou oprávnenou ako aj
kolíznym opatrovníkom, čo súd prvej inštancie taktiež správne skonštatoval v odôvodnení napadnutého
uznesenia. Takáto „modifikovaná dohoda“ náhradných rodičov bola totiž vzájomne odsúhlasená bez
časovéhoobmedzenia,načobolaoprávnenázvlášťupozorňovanáajkolíznouopatrovníčkou.Zdôraznil,
že v priebehu konania sa nepreukázalo, že by povinný bránil oprávnenej v styku s maloletým dieťaťom. V
plnom rozsahu odkázal na svoje stanoviská a relevantné dôkazy k predmetným situáciám, ktoré uvádzal
už vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach.
7. V odvolacej replike oprávnená v podstate zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a
predniesla, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach.
8. Účastníci už ďalšie vyjadrenia k veci odvolaciemu súdu nedoručili.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP v spojení s § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku – ďalej
CMP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), neviazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 65, § 66 CMP), po prejednaní veci dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie
podľa § 388 CSP zmeniť tak, že návrhu oprávanej na nariadenie výkonu rozhodnutia treba vyhovieť.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, aj nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
13. Podľa § 376 ods. 2 CMP súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
14. Podľa § 376 ods. 3 CMP konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.15. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „EP“) exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
16. Podľa § 45 ods. 2 EP exekučným titulom na účely tohto zákona je aj a) rozhodnutie inštitúcie,
orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, b) cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike,
c) notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru
v ňom schváleného, e) rozhodnutie o dedičstve, f) vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy
a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobný výmer, výkaz
nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom, h) vykonateľné
rozhodnutieavýkaznedoplatkovvoveciachsociálnehozabezpečenia,sociálnehopoistenia,starobného
dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iné vykonateľné rozhodnutie,
výkaz nedoplatkov alebo schválený zmier, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) doklad vydaný podľa
právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky
podľa osobitného predpisu, k) upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie
podľa § 61n ods. 3, l) upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia, ak námietky, ktoré majú
odkladný účinok, neboli podané, podané námietky odkladný účinok nemajú alebo súd námietkam
nevyhovel, m) upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov podľa
osobitného predpisu, n) exekučný titul podľa osobitného predpisu.
17. Osobitosťou rozhodnutí upravujúcich styk rodiča s maloletým je, že objektom povinnosti uloženej
povinnej strane je maloleté dieťa. Keďže ide o ľudskú bytosť, a nie neživotnú vec, splnenie povinnosti
bude závisieť aj od správania a ochoty maloletého, čo bude mať nevyhnutne vplyv aj na možnosti
súvisiace s vymáhaním tejto povinnosti. S takýmito prípadmi počíta vyhláška č. 207/2016 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Tento predpis vo viacerých
ustanoveniach predpokladá situácie, keď môžu existovať ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa
povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Súdu ukladá zisťovať, či takéto ospravedlniteľné dôvody
existujú (§ 3 ods. 1 vyhlášky), a ak áno, umožňuje ich odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť
nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží povinnosť zúčastniť sa na sociálnom poradenstve,
psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve (§ 3 ods. 3 vyhlášky). Povinnosť
súdu zisťovať informácie o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a preverovať tieto dôvody vyplýva
aj z jeho práva požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne
príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti (§ 380 CMP). Znamená to, že pokiaľ maloletý odmieta
spolupracovať pri podrobovaní sa rozhodnutiu ukladajúcemu povinnosti povinnému tak, že bráni tomu,
aby tieto povinnosti splnil, nejde o okolnosť, ktorá spôsobuje zánik povinnosti uloženej exekučným
titulom, ale o dôvod nepodrobenia sa exekučnému titulu, s ktorým je spojená iná činnosť a iný postup
súdu. Z citovaných ustanovení CMP a vyhlášky č. 207/2016 Z. z. vyplýva, že úlohou súdu je preveriť, či
ide o dôvod ospravedlniteľný a ak áno, jeho povinnosťou je pokúsiť sa ho odstrániť.
18. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je viesť povinného k tomu, aby si svoje povinnosti
vyplývajúce mu z exekučného titulu plnil dobrovoľne. V konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých,
teda aj v konaní o výkon rozhodnutia, súd pri rozhodovaní má na zreteli predovšetkým záujem
maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia. V danej veci súd teda podotýka, že úlohou
tohtokonanianiejeriešiťvzťahovéproblémyrodičovdieťaťa,obajarodičiamusiavyvinúťsnahuoto,aby
dokázalirozlíšiťrodičovskúrovinuapartnerskúrovinuvzťahustým,žeakékoľveknezhodymedzinimiby
nemali presahovať a komplikovať výkon rodičovskej úlohy, pretože záujem dieťaťa je nad všetkými inými
záujmami rodičov. Súd ďalej dodáva, že s ohľadom na vzťah rodiča a dieťaťa je úlohou ktoréhokoľvek
rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi. Ak má totiž rodič zdravú osobnosť, má k dieťaťu
pozitívnyvzťahamádobrýcharakter,mázáujem,abymalodieťavzásaderovnocennývzťahajsdruhým
rodičom, a to aj v prípade, ak má voči nemu vlastné osobné výhrady. Obaja rodičia si musia uvedomiť,
že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol jeden rodič schopný (prípadne
ochotný) zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom
možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča, nakoľko realizácia styku s druhým
rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa veľmi dôležitá. V tomto prípade sa rodičia musia naučiť vzájomne
komunikovať, budú sa stretávať pri preberaní dieťaťa, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to,
že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jehonechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky,
ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje
kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spoju nežijú. Je len na rodičoch, aby i v
prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s
istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému,
čo bude v živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov
neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi.
19. Každý z rodičov maloletého dieťaťa má uprednostniť záujem dieťaťa nad svojimi záujmami. Je
nesporné, že v detstve sa formuje budúca osobnosť dieťaťa a jeho budúce životné postoje, každé dieťa
raz dospeje a bude hodnotiť konanie svojich rodičov už pohľadom dospelého človeka a toto hodnotenie
môže byť značne kritické ku konaniu rodičov, ktorým ovplyvnili jeho detstvo a môže ovplyvňovať vzťahy
rodičov a dieťaťa aj v dospelosti.
20. Keďže vyššie uvedené úvahy a odporúčania sa týkajú najmä osobnej starostlivosti o dieťa,
platia primerane aj pre osoby, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia
maloletého dieťaťa totiž vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len
v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
(§ 45 ods. 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov; ďalej len „ZR“).
21. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnená odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia v podstate odôvodnila tým, že oprávnená a
povinný dňa 10.10.2022 uzatvorili dohodu vo veci modifikácie styku oprávnenej s maloletým, ktorú
dohodu oprávnená vnímala ako dočasnú, za účelom adaptácie maloletého G. na styk v zmysle
vykonateľnéhoneodkladnéhoopatrenia,pričomsatátodohodarealizujeužtakmer3mesiaceadoposiaľ
nedošlo k rozšíreniu styku oprávnenej s maloletým v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia zo
dňa 31.05.2022.
22. Úvodom považuje odvolací súd za nevyhnutné konštatovať, že právna a súdna prax je jednotná
a nerozchádza sa v názore, čo je exekučným titulom. Zákon jasne stanovuje v ust. § 45 Exekučného
poriadku, čo je exekučným titulom, pričom ide o explicitný výpočet. Pokiaľ rodičovská dohoda nie je
schválená súdom, takáto dohoda nemá účinky exekučného titulu. Strana sa nemôže domáhať výkonu
rodičovskej dohody neschválenej súdom. O to viac to platí aj pre dohody uzatvorené medzi osobou,
ktorejsadieťazverilodonáhradnejosobnejstarostlivostiaosobouoprávnenounastykstýmtodieťaťom.
23. V prejednávanej veci je exekučným titulom uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 12P/80/2022-34
zo dňa 31.05.2022, teda nejde o rozhodnutie, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu (či obdobnú
dohodu). Predmetom vykonávacieho konania nie je skúmať spôsobilosť, resp. nespôsobilosť
oprávneného ani povinného zabezpečovať riadnu starostlivosť maloletého. Otázka úpravy rodičovských
právapovinnostíkmaloletému,tedaajúpravastyku,jepredmetomzákladnéhokonania,ktoréjevedené
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/123/2021, v ktorom sa vykonáva aj znalecké dokazovanie.
Neodkladným opatrením ako exekučným titulom je nariadený styk oprávnenej s maloletým, a tento majú
strany povinnosť dodržiavať.
24. Podstatným obsahom námietok povinného je argumentácia, že oprávnená s povinný uzavreli dňa
10.10.2022 mimosúdnu dohodu, v zmysle ktorej si oprávnená každý utorok a každý párny štvrtok
maloleté dieťa vyzdvihne zo školy a o 18.30 hod. ho odovzdá do starostlivosti povinného. Okrem
toho sa styk oprávnenej s maloletým dieťaťom realizuje aj každý druhý víkend od piatka od 16:30
hod. do nedele do 17:00 hod. Dohodu zo dňa 10.10.2022 medzi oprávnenou a povinným však súd
neschvaľoval. Aj pre typické rodičovské dohody týkajúce sa starostlivosti o maloleté dieťa platí, že musí
byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (§ 24 ods. 3 ZR). Povinný netvrdil ani nepreukázal, že
by predmetná rodičovská dohoda bola schválená súdom, takáto skutočnosť nebola exekučnému súdu
známa ani z úradnej činnosti. Z uvedeného dôvodu exekučný súd, ktorý je viazaný exekučným titulom,
pokiaľ tento nebol zrušený alebo zmenený a vyvoláva právne účinky, nemohol na obsah predmetnej
nevykonateľnej dohody prihliadať, resp. inak povedené, táto dohoda nijakým spôsobom neovplyvňuje
povinnosť povinného plniť exekučný titul, t. j. právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie. Pokiaľ aj
v období po vydaní takéhoto exekučného titulu dôjde k dohode o zmene starostlivosti o dieťa, takáto
skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na nemožnosť vymáhania súdneho rozhodnutia. Povinnému,ktorý sa v zmysle mimosúdnej dohody stará o maloleté dieťa, nič nebráni podať na príslušný súd návrh
na zmenu styku s maloletým, príp. spojený aj s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Naviac podľa oprávnenej dohoda z 10.10.2022 bola dohodnutá na dosiahnutie účelu, ktorým bola
adaptácia maloletého na zmenu rozsahu jeho styku s oprávnenou. Povinný v tejto súvislosti uvádza,
že dohoda sa uzavrela na neurčitý čas, ale nespochybňuje, že účel dohody bol dosiahnutý. Preto
možno skonštatovať, že dohoda splnila svoj účel. Povinný tak nemá ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý
by exekučný titul neplnil.
26. Napokon, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že sa nestotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého pokiaľ sa styk oprávnenej s maloletým dieťaťom nerealizuje, existujú na to
ospravedlniteľné dôvody, ako to bolo napríklad aj dňa 06.12.2022, kedy sa styk nerealizoval z dôvodu
ochorenia maloletého dieťaťa (bod 18 napadnutého uznesenia). Súd prvej inštancie nereflektoval na
námietky oprávnenej a nijakým spôsobom sa nevysporiadal s ostatnými dňami uvedenými v odvolaní
oprávnenej (strana 4 odvolania – 07.06.2022, 14.06.2022, 16.06.2022, 21.06.2022, 28.06.2022,
01.07.2022, 06.09.2022, 08.09.2022, 20.09.2022, 22.09.2022, 27.09.2022, 28.09.2022, 04.10.2022
a 06.10.2022). Povinný k uvedeným dňom podal len všeobecné vyjadrenie a neuviedol žiadne
ospravedlniteľné dôvody, hlavne s odkazom na neochotu dieťaťa stretávať sa s matkou (jeho vyjadrenie
z č.l. 46 až 48 z 21.7.2023), takže nemožno uzavrieť, že styk sa nerealizoval z ospravedlniteľných
dôvodov, ale práve naopak. Povinný sám v priebehu konania potvrdzoval, že styk dieťaťa s matkou
sa v zmysle dohody účastníkov realizoval bez problémov, kolízny opatrovník pri vypočutí maloletého
dieťaťa konštatoval, že dieťa má dobrý vzťah k obom rodičom, čo zohľadnil aj súd, keď vyhovel návrhu
matky na rozšírenie styku neodkladným opatrením v konaní Okresného súdu Galanta 12P/80/2022,
ktorý styk rozšíril a Krajský súd v Trnave uznesením 11CoP/77/2022 zo dňa 23.09.2022 uvedené
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Prvoištančný súd tieto skutočnosti vôbec nezobral do úvahy
a jeho právne zdôvodnenie na zamietnutie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nekorešponduje
ani s právnymi argumentami a prvoinštančný súd vôbec nezobral do úvahy stanovisko Krajského
súdu v Trnave vyslovené v rozhodnutí 11CoP/77/2022-124, že: „Príprava na styk od rodiča, ktorý má
dieťa zverené vo výchove, predstavuje aj to, že nepozve maloletému na návštevu kamaráta, alebo
mu nedovolí návštevu kamaráta v čase odovzdávania maloletého, ktorú skutočnosť mu primerane
vysvetlí, ale nie tak, že je to vina navrhovateľky, pretože musí ísť k nej.“ Rovnako odvolací súd v rámci
svojho odôvodnenia v konaní 11CoP/77/2022-124 v uznesení zo dňa 23.09.2022 konštatoval, že: „Názor
maloletého ohľadne neochoty odísť k navrhovateľke už vo štvrtok poobede, a to, že nechce, aby
ho náhradná matka vozila ráno v piatok do školy, nie je možné akceptovať, pretože toto vyjadrenie
maloletého nemá žiadny racionálny základ a dôvod.“
27.Súdprvejinštanciesprávnecitovalpríslušnújudikatúruvzťahujúcusanapredmetkonania.Napríklad
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83, kde k donucovacím
prostriedkom by mal súd pristúpiť až vtedy, ak sa skutočne povinná osoba nepodrobuje súdnemu
rozhodnutiu a neexistujú vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže rozhodnutiu podrobiť.
Z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 25/2003 tiež vyplýva, že pri súdnom vynucovaní styku nie
je možné postupovať tak, aby návrh na výkon rozhodnutia sa stal procesným prostriedkom slúžiacim
výhradne k tomu, aby za každú cenu aj proti záujmu maloletého dieťaťa, bola dosiahnutá ochrana
oprávneného záujmu jedného z rodičov na realizáciu styku s maloletým. Aj zo stanoviska Najvyššieho
súdu ČSR sp. zn. Cpj 228/81 zo dňa 10.05.1981 vyplýva, že v konaní o výkon rozhodnutia nie je
súd oprávnený vstupovať do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, je oprávnený skúmať len
naplnenie resp. nenaplnenie podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia, a teda, či správanie sa
povinnej osoby je v rozpore s rozhodnutím, na podklade ktorého realizuje oprávnený svoje práva.
28. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že prvoinštančný súd správne aplikoval ustanovenia zákona,
resp. príslušnú judikatúru, ale nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil tzv.
ospravedlniteľné dôvody v zmysle § 3 ods. 1 vyhl. č. 207/2016 Z.z., lebo podľa názoru odvolacieho
súdu neboli zistené žiadne dôvody na strane matky vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré by jej
mohli brániť s dieťaťom sa stretávať v čo najširšom možnom rozsahu, lebo je to v záujme maloletého
dieťaťa. Matka žije sama v dvojizbovom byte, styk s dieťaťom sa v priebehu víkendov, letných prázdnin,
jesenných prázdnin uskutočňoval bez problémov aj niekoľko dní, dieťa má k matke rovnako dobrý
vzťah ako k otcovi, nepreferuje ani jedného z nich a aj podľa stanoviska kolízneho opatrovníka zo dňa
20.7.2022 je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby mal dostatočný široký styk s rodičom, ktorémuaktuálne zverený nie je a aby sa tento styk realizoval. Práve na strane otca sú pochybnosti o úprimnom
záujme poskytnúť matke na styk s dieťaťom širší priestor, dohoda, ktorá bola uzavretá medzi rodičmi
rešpektovala hlavne záujem povinného a preto bola aj dodržiavaná, ale bola v rozpore s právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je pre súd záväzná.
29. V danej veci vyplýva povinnému z neodkladného opatrenia o styku povinnosť rešpektovať právo
oprávnenej stýkať sa s maloletým v tam uvedených termínoch a povinnosť pripraviť maloletého na
stretnutie s oprávnenou. Tieto povinnosti mu vznikli tým, že mu boli súdom uložené neodkladným
opatrením. Ide teda o povinnosti založené súdnym rozhodnutím. Toto neodkladné opatrenie doposiaľ
zrušené ani zmenené nebolo a jeho účinky nepominuli ani inak, napríklad v dôsledku konania vo veci
samej vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/123/2021 o úpravu styku oprávnenej
s maloletým, v ktorom podľa vedomostí odvolacieho súdu ešte nebolo rozhodnuté. Z obsahu súdneho
spisu ďalej vyplýva, že neodkladné opatrenie (exekučný titul) bolo nariadené až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Galanta pod. sp.zn. 12P/123/2021.
Vychádzajúc z uvedeného je teda zrejmé, že nariadené neodkladné opatrenie, ktoré je v predmetnom
konaní exekučným titulom, bolo nariadené len do skončenia konania vo veci samej, ktoré nie je v
súčasnosti právoplatne skončené. Teda nedošlo ex lege k zániku neodkladného opatrenia (exekučného
titulu) v súlade s ustanovením § 333 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas,
na ktorý bolo nariadené. Z uvedeného plynie jednoznačne záver, že neodkladné opatrenie stále má
účinky vykonateľného rozhodnutia a možno na jeho podklade viesť konanie o výkon rozhodnutia.
30. Z obsahu spisu, odvolania ako aj vyjadrení účastníkov konania v rámci odvolacieho konania
bolo zistené, že povinný právoplatný a vykonateľný exekučný titul nerešpektoval, styk oprávnenej
s maloletým sa neuskutočňoval tak, ako bolo exekučným titulom určené a povinný neodovzdával
maloletéhooprávnenejvzmyslevykonateľnéhoexekučnéhotituluanemalnatoospravedlniteľnýdôvod.
31. Odvolací súd považuje za potrebné adresovať účastníkom, že pokiaľ má byť zachované základné
právo maloletého na starostlivosť zo strany oboch účastníkov (v tomto prípade oprávnenej a povinného),
je nevyhnutné, aby maloletý mal zabezpečený pravidelný styk s nimi oboma. Ak jeden z nich opakovane
a zámerne neumožňuje druhému styk s dieťaťom, je legitímne, že druhý sa takéhoto styku domáha. Je
zjavné, že povinný si neuvedomuje vážnosť situácie, nerešpektuje a porušuje právoplatné a vykonateľné
súdne rozhodnutie, čo musí vyústiť do nariadenia výkonu rozhodnutia.
32.Vyššieuvedenéúvahypotomvedúnevyhnutnektomu,žesúdprvejinštancievecnesprávneposúdil.
Odvolanie oprávnenej, ktoré sa obsahovo zakladá na § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je preto dôvodné.
Pretože styk maloletého sa nerealizuje podľa právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia bez
ospravedlniteľného dôvodu v zmysle § § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že nariadil výkon neodkladného opatrenia podľa výroku I uznesenia Okresného
súdu Galanta č. k. 12P/80/2022-34 zo dňa 31.05.2022 (§ 388 CSP).
33. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.
34. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.