Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-6C/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202498
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3615202498.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C., D. E. XXX/XX, zast.: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.r.o., IČO: 36 663 051,
so sídlom Bratislava, Gogoľova 18, proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXX/XX,
zast.: JUDr. Pavol Trnka, advokát s IČO: 31 142 371, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského
1322/16, za účasti intervenienta: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom
Bratislava, Dostojevského rad 4, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 529,80€ s 5%-ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 529,80€ od 08.09.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu v časti o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia zamieta.

III. Súd žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 747 000,-€ s príslušenstvom zamieta.

IV. Súd konanie v časti o zaplatenie 4 008,19€ s príslušenstvom zastavuje.

V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

(1.) Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2015 domáhala zaplatenia náhrady
bolestného, náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len ako „SSU“), náhrady nemajetkovej
ujmy a náhrady trov konania.

(2.) Okresný súd Partizánske v spore rozhodol rozsudkom č.k. 6C/221/2015-699 zo dňa 29.06.2021 tak,
že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom SSU 793,72 € s príslušenstvom do

troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšku o zaplatenie sťaženia spoločenského
uplatnenia zamietol, výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady
nemajetkovej ujmy 3.000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom IV. žalobu vo zvyšku
o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy zamietol, výrokom V. žalobu v časti o zaplatenie vecnej škody
vo výške 334,66 € zamietol, výrokom VI. konanie v časti o zaplatenie bolestného vo výške 18.273,50 €
zastavil, výrokom VII. konanie v časti o zaplatenie SSU vo výške 18.491 € zastavil, výrokom VIII. konanie
v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 750.000 € zastavil a výrokom IX. rozhodol,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok čo do výrokov V., VI., VII. a VIII.
nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2021. Proti výrokom I., II., III., IV. a IX. rozsudku podali žalobkyňa
a žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.(3.) O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6Co/8/2022-832 zo dňa 27.01.2023 tak,
žerozsudokvnapadnutejčastizrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Vodôvodnení
uviedol, že súd prvej inštancie v bode 102. svojho odôvodnenia, odsek 8. uviedol, že výrokom I. uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom SSU sumu 1.323,52 €. Žalobkyňa si v záverečnej
reči uplatnila len nárok na rozdiel medzi požadovanou a vyplatenou náhradou sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 793,72 € a nakoľko je súd viazaný žalobným návrhom, nemohol žalobkyni prisúdiť
viac ako žiada a preto jej priznal náhradu SSU vo výške 793,72 €. Z vyššie uvedeného odôvodnenia
tak nie je zrejmé, v akej výške súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni nárok titulom SSU za

situácie, že výrok I. rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením. Preto je potrebné odstrániť procesné
pochybenie súdu prvej inštancie , ktorý v časti uplatneného nároku na SSU vychádzal zo záverečnej reči
žalobkyne, bez vecného odôvodnenia, pričom v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. Z obsahu
spisu, z písomných i ústnych podaní žalobkyne jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si titulom SSU
uplatnila celkovo sumu vo výške 37.821,60 € poukazom na závery znaleckého dokazovania znalcom
MUDr. Pamulom, ktorý priznal žalobkyni za SSU 1530 bodov: 1500 bodov podľa položky č. 253 vážne

mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy a 30 bodov položku č. 432a/ jazvy po
operáciách, poraneniach do 30 cm2, pri hodnote bodu 16,48 €, teda celkovo 25.214,40 €. Žalobkyňa si
nárok navýšila o 50%, teda 37.831,60 €. Po čiastočnej úhrade zo strany intervenienta vo výške 18.491
€ žalobkyňa zotrvala na zvyšnej časti vo výške 19.330,60 €, ktorú skutočnosť uviedla aj v záverečnej
reči. Rovnako v záverečnej reči, v súlade so závermi znaleckého dokazovania znalcom MUDr. Kollárom,

si uplatnila výšku bodového ohodnotenia sumou 17,66 €. Pokiaľ súd prvej inštancie skonštatoval, že
si žalobkyňa v rámci záverečnej reči uplatňuje len sumu 793,72 €, mal žalobkyňu vyzvať, v zmysle
ust. § 123, § 142 ods. 1 CSP, na vyjadrenie, resp. svojím procesným úkonom mal súd prvej inštancie
postupovať v zmysle ust. § 140 CSP. Zmena žaloby ako dispozičný procesný úkon strany môže mať
formu podania (§ 123 CSP a nasl.), alebo môže byť urobená ako prednes strany na pojednávaní (§

181 CSP). Ak sa zmena žaloby realizuje formou podania, do úvahy prichádza len písomná forma (§
125 CSP). Pri odstraňovaní vád podania sa bude postupovať podľa § 129 CSP v spojení s § 123
ods. 2 CSP. Zákon však výslovne predpokladá (§ 142 ods. 1 CSP), že strana môže zmenu navrhnúť
aj na pojednávaní, t. j. formou ústneho prednesu. Vtedy bude zmena žaloby súčasťou zápisnice o
pojednávaní (§ 99 CSP), ak sa robí, alebo zvukového záznamu (§ 98 CSP). Súd posudzuje podanie

podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), t. j. označenie podania stranou je irelevantné. V danom prípade
súd prvej inštancie vychádzal zo záverečnej reči žalobkyne. Podľa § 140 CSP, zmena žaloby je návrh,
ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, a taktiež je to i podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa však nepovažuje úkon
žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z

osobitného predpisu. Odvolací súd uvádza, že žaloba predstavuje dispozičný procesný úkon žalobkyne,
tzn. realizuje sa výlučne podľa vôle osoby žalobkyne, bez možnosti, aby do tejto dispozície mohla
zasiahnuť iná procesná strana, či samotný súd. O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na
pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po
tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,

že zákon ustanovuje, že súd by mal o zmene žaloby rozhodnúť spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena žaloby navrhnutá. Uvedený postup má predovšetkým sledovať zrýchlenie a zhospodárnenie
konania. V danom prípade je potrebné sledovať aj práva žalovaného, ktorý sa so zmenenou žalobou
oboznámi na pojednávaní a pokiaľ ide o zložitú zmenu, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby
bezprostredne na pojednávaní na tento návrh reagoval. Ak žalovaný žiada primeraný čas na vyjadrenie

k zmene žaloby, je potrebné, v záujme práva na spravodlivý proces, aby súd pojednávanie odročil
a určil žalovanému primeranú lehotu na vyjadrenie. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného
nepostupoval, preto úvahy pre priznanie SSU sú v tomto štádiu konania predčasné. Úlohou súdu prvej
inštancie bude odstrániť zrejmé rozpory, a to výsluchom žalobkyne poukazom na obsah žaloby, písomné
akoiústnevyjadreniaanajmäzáverečnúrečaustáliťsiuplatnenúvýškuSSU.Súčasneriadneodôvodní

priznanie bodového ohodnotenia (poukazom na záverečnú reč a uplatnenie bodového ohodnotenia)
a vysporiada sa so všetkými námietkami vo vzťahu k SSU, tak ako to odvolací súd skonštatoval v
bodoch 48., 49. svojho odôvodnenia. Odvolateľka namietala rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti
zvýšenia náhrady za SSU, keď súd prvej inštancie nárok na zvýšenie SSU ako nedôvodný zamietol.
Zdôraznila svoju invaliditu, mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Úvaha súdu o primeranosti

zvýšenia náhrady za SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je voľná. Súd musí dbať
na to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby
medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Pri rozhodovaní o
zvýšení náhrady za SSU súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí(možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť
prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú
osobitne u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň

jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax
považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní
adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto otázky boli
zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe
následkov poškodenia zdravia. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že maximálne navýšenie o 50% je

možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, keď zostanú pripútaní na lôžko, plne odkázaní
na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú plne izolovaní nielen od
akéhokoľvekspoločenského,športovéhoalebokultúrnehoživota,aleajodsexuálnehoacitovéhoživota.
Nakoľko je potrebné rozhodnúť o celom uplatnenom nároku a to o SSU ako i o zvýšení náhrady za
SSU, pre procesné pochybenie súdu prvej inštancie v tejto časti odvolací súd uplatnený nárok (zvýšenie
náhrady za SSU) nepreskúmaval. Napriek tomu však odvolací súd považuje za rozhodné uviesť, že

úvahy súdu prvej inštancie, že invalidita žalobkyne sa po dopravnej nehode zvýšila len nepatrne a stále
vykonáva tú istú pracovnú činnosť, teda nevzhliadol priznanie zvýšenia náhrady za SSU, sú správne.
V časti určenia výšky nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie uzavrel, že nemal za preukázaný zásah
do osobnostných práv žalobkyne, keď odliv klientov žalobkyne nebol v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou. Vychádzal však z tvrdenia žalobkyne na pojednávaní s uvedením, že „keby nevedeli, že je

po nehode, tak chodí ako opitá“. Takýto prejav na verejnosti má negatívny dopad na pohľad verejnosti
na žalobkyňu a tým aj na jej vážnosť a dôstojnosť, keďže ide o zásah do osobnostných práv žalobkyne
v dôsledku dopravnej nehody. Odvolací súd však uvádza, že aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej
inštancie predčasné, keď nie je zrejmé, z akých skutkových okolností pri rozhodovaní vychádzal. Nie
je možné, bez ďalšieho uzavrieť, že súd prvej inštancie pri priznaní nároku vychádzal len z tvrdení

žalobkyne tak, ako to uviedol vo svojom odôvodnení, bod 103, odsek 8: „že keby nevedeli, že je po
nehode, tak chodí ako opitá“ skonštatovaním, že tieto tvrdenia žalovaný ani intervenient nerozporovali.
Osobnostné práva a právo na ich ochranu predstavujú základné piliere súkromnoprávnej úpravy.
Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe, pričom predmetom ochrany je osobnosť človeka vo
svojej celistvosti ako nehmotný statok. Ide o absolútne právo fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým.

Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie
práv,ktorésúdemonštratívneuvedenév§11Občianskehozákonníka.Tútoochranuzákonzabezpečuje
v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú zasiahnuté len jednotlivé zložky osobnosti. V občianskom práve platí
zásada, že ohrozenie resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením alebo
porušením jeho osobnosti ako celku. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených

v § 11 Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy.
Za závažnú ujmu treba považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu
značnú, pričom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda či by predmetnú

ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Občiansky zákonník neurčuje
minimálnu ani maximálnu hranicu nemajetkovej ujmy. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od
úvahy súdu. Maximálna suma peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať je ohraničená výškou
žalobkyňou požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu.
Súd vo svojom rozhodnutí musí uviesť dôvody, pre ktoré bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy

v konkrétnej výške. I keď výška nemateriálnej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, táto úvaha sa
musí opierať o preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou
ľubovôľou súdu mimo rámec akejkoľvek kontroly. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol neoprávnený zásah vyvolať. Nemožno presne zistiť
skutočnú ujmu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určovaná základnými zákonnými

kritériami. A to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva
došlo.Jepretodôvodnéprihliadať,priúvaheoprimeranostivýškynemajetkovejujmy,nacelkovúpovahu
a jednotlivé okolnosti konkrétneho prípadu (t.j. intenzitu, povahu, spôsob neoprávneného zásahu, k
charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu a rozsahu vzniknutej nemajetkovej
ujmy). Pre riešenie naozaj spravodlivého a absolútne kľúčového je, že požadované zasadenie náhrady

utrpenej nemajetkovej ujmy žalobkyne, do kontextu iných zásahov do iných osobnostných práv, pri
ktorej sa ujmy reprezentované tými najťažšími zásahmi do osobnostných práv (ujmy na živote a zdraví)
v porovnaní s inými zásahmi (spravidla „nactiutŕhačskej“ povahy, občianskej cti, svojho mena) môžu
javiť (prinajmenšom z pohľadu výšky náhrad priznávaných za jednotlivé ujmy) príliš bagatelizovanými.Ide však o celé spektrum predstaviteľných zásahov do osobnostných práv a ujmy im zodpovedajúce,
pričom na prvom mieste je právo na život a zdravie, vychádzajúc z hierarchie osobnostných práv, je
potrebné vychádzať z individuálnych okolností danej veci, neoprávneného zásahu, intenzity zásahu,

veku žalobkyne, následkov, teda na závažnosť vzniknutej ujmy ako aj na okolnosti, za ktorých
k porušeniu došlo. Záverom odvolací súd uzatvára, že mnohorakosti prejavov jednotlivých zložiek
osobnosti fyzickej osoby zodpovedá aj široké spektrum možných zásahov do jednotlivých stránok a
zložiek osobnosti. Právo na ochranu rodinného a súkromného života patrí medzi osobnostné atribúty
žalobkyne a je pre žalobkyňu jednou z významných stránok a zložiek jej ochrany osobnosti, pričom

je potrebné ustáliť a zdôvodniť, či si žalobkyňa uplatňuje nemajetkovú ujmu v zmysle § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka, teda ochranu svojich osobnostných práv na iných skutkových tvrdeniach ako
pri uplatňovaní nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a následne riadne odôvodniť,
k akým konkrétnym zásahom do osobnostných práv žalobkyne, konaním žalovaného, došlo, poukazom
na konkrétnosti daného prípadu, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie,
dopad, dôsledky ujmy. Až riadnou špecifikáciou, odôvodnením a vyhodnotením konkrétnych skutkových

okolností, ktorými sa bude súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dôsledne zaoberať, vo vzťahu
k uplatnenému nároku na nemajetkovú ujmu, a v prípade, že uzavrie, že žalobkyňa má nárok na
nemajetkovú ujmu, výšku nemajetkovej ujmy riadne odôvodní tak, aby bola preskúmateľná. Záverom
odvolací súd poukazuje na vlastnú rozhodovaciu činnosť, pri uplatňovaní nároku na nemajetkovú ujmu,
i keď na základe iných skutkových okolností, a to rozsudok zo dňa 15.07.2021, sp. zn. 6Co/53/2020,

rozsudok zo dňa 07.07.2015, sp. zn. 6Co/810/2014, pričom poukazuje na závažnosť vzniknutej ujmy
ako i fatálne následky v predmetných konaniach a záverom uzatvára, že žalobkyňou požadovaná
výška nemajetkovej ujmy je neprimeraná. Súd prvej inštancie riadiac sa vyššie uvedeným, opätovne
preskúma žalobkyňou uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu, riadne odôvodní intenzitu zásahov do
rodinného a súkromného života žalobkyne, vrátane zásahu do jej dôstojnosti a vážnosti a pokiaľ

prizná žalobkyni predmetný nárok, tento musí zodpovedať racionálnej úvahe ako aj judikatúre nielen
tunajšiemu súdu, ale aj judikatúre najvyšších súdnych autorít. Žalobkyňa napadla rozhodnutie súdu
prvej inštancie aj vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania s odôvodnením, že súd prvej inštancie
správne posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením, avšak nesprávne určil deň začiatku
omeškania. Podľa názoru žalobkyne výška omeškania plnenia mala byť určená dňom podania žaloby,

t.j. dňom 29.04.2015. Odvolací súd vyhodnotil vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne ako zjavne
nedôvodné. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že odvolanie voči úrokom z omeškania odvolaním
napadla len žalobkyňa, preto odvolací súd uvádza, že omeškanie nemohlo nastať už dňom 29.04.2015,
teda podaním žaloby, nakoľko žalovaný ani intervenient v tom čase nemali vedomosť o ustálení
zdravotného stavu žalobkyne, ktorá však nemohla nastať skôr, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel

žalovaný a intervenient. Pokiaľ ide o rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, v tomto smere súd
prvej inštancie správne aplikoval zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ale nesprávne ho posúdil, keď
len mechanické porovnanie celkovej žalovanej sumy a sumy, ktorej zaplatenie súd uložil žalovanému,
by pre rozhodnutie o náhrade trov konania vzhľadom na povahu uplatneného nároku nebolo správne.
Pokiaľ ide o náhradu za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a nemajetkovú ujmu, tu je

potrebné považovať žalobkyňu za úspešnú aj vtedy, ak bola úspešná aspoň v základe uplatneného
nároku, vzhľadom na to, že samotná výška plnenia závisela od znaleckého posudku, či úvahy súdu.
Žalobkyňa preto nemohla v tejto časti predvídať výsledok rozhodnutia súdu vo vzťahu k samotnej výške
týchto nárokov. Je pravdou, že Civilný sporový poriadok neprevzal znenie ustanovenia § 142 ods. 3
Občianskehosúdnehoporiadku,ktoréokreminéhoupravovalosituácie,keďrozhodnutieovýškeplnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Teda základným kritériom pre rozhodovanie
o náhrade trov v CSP je pomer úspechu a neúspechu strán (§ 255 ods. 1, 2). To však neznamená,
že v každom prípade sa má mechanicky porovnať petit (to, čo žalobkyňa žiadala ) s tým, čo jej bolo
priznané v peňažnom vyjadrení. Úspech alebo neúspech totiž môže mať aj nefinančné vyjadrenie,
a aj keď to citované ustanovenie CSP výslovne neuvádza, pri zisťovaní úspechu alebo neúspechu

strán konania v situáciách, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od
úvahy súdu, treba brať do úvahy aj úspech žalobkyne čo do základu jeho nároku. Takáto interpretácia
ustanovenia § 225 CSP zohľadňuje úmysel zákonodarcu, keď v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu
je výslovne uvedené, že „podľa tohto kritéria (t. j. podľa kritéria procesného úspechu) môže súd priznať
náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v

požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu.“ Rovnako v časti priznania
výšky nemajetkovej ujmy je táto závislá od úvahy súdu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v uznesení z 23. februára 2011, sp. zn. 5 M Cdo 7/2010, v ktorom
súd skonštatoval, že pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je žalobca povinný v návrhuna začatie konania uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné
stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu a až súdom prisúdená výška plnenia (nie
žalobcom v návrhu uplatnená) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania. Preto v

zmysle vyššie uvedeného podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj
v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške, nakoľko výška nároku
závisí od úvahy súdu. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala svojich nárokov na zaplatenie
nemajetkovej ujmy, ktorej výška priznaného nároku závisela od úvahy súdu a teda nejde o procesne
neúspešnú žalobkyňu, ak jej bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, preto ju nemožno

ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné
sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a
nadväzujúca. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v prípade, že prizná žalobkyni vyššie
uvedené nároky, bude postupovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle bodu 70.
a nasl. rozhodnutia odvolacieho súdu. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a jeho úlohou bude vo veci opätovne posúdiť, a to v zmysle bodov
38. - 66. a ustáliť výšku uplatnených nárokov, najmä ustáliť žalobkyňou požadovanú sumu SSU a o
tejto rozhodnúť. Opätovne posúdi nárok na zvýšenie náhrady za SSU a nárok na nemajetkovú ujmu, o
ktorýchnárokochsaodvolacísúdpodrobnevyjadrilvyššie,naktorévcelomrozsahuodkazuje.Súdprvej
inštancie sa zároveň bude zaoberať aj ďalšími námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v podanom odvolaní

a ktorými sa odvolací súd nezaoberal ako i ďalšími vyjadreniami strán sporu. V novom rozhodnutí vo
veci súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

(4.) Na pojednávaní dňa 16.05.2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že pokiaľ ide o skutkové
okolnosti, poukazuje na záverečnú reč pred rozhodnutím súdu I. inštancie, ako aj odvolanie proti

rozsudku súdu I. inštancie. Pokiaľ ide o poníženie akejkoľvek sumy, ktorá už bola priznaná súdom I.
inštancie, poukazuje na čl. 16 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého v konaní o poradnom prostriedku a v ďalšom
konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila. Čo sa
týka výrokov I. až IV. rozsudku súdu I. inštancie, v ktorej časti bol tento rozsudok zrušený a vrátený,
podáva odvolanie iba žalobkyňa a v zmysle citovaného ustanovenia jej nemôžu byť priznané nižšie

sumy, ako to už bolo v prvotnom rozhodnutí. Po vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a intervenienta
uviedol, že žalobkyňa potvrdzuje, že jej bolo dňa 07.09.2021 vyplatené 4.008,19 €. Berie žalobu v časti
o zaplatenie 793,72 € s príslušenstvom z tejto sumy späť a tiež v časti zapletenie náhrady nemajetkovej
ujmy 3.000 €. V tejto časti 4.008,19 € žiada konanie zastaviť. Pokiaľ ide o nárok na nemajetkovú ujmu,
alebo SSU, stotožňuje sa s názorom KS TN, žalobkyňa uplatňuje primárne nároky, pričom tieto vyčísluje

subjektívne zo svojho pohľadu a ich konečná výška bude určená až vo výroku rozhodnutia tak, ako to
uvádza aj KS Trenčín.

(5.) Na pojednávaní dňa 16.05.2023 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný zotrváva na
svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Vo vzťahu k SSU v podstate nemá výhrady k tomu, ak sa v rámci

žalovanejsumyposúdicelásuma1.323,57€anieibapriznanásuma793,72€.Pokiaľideonemajetkovú
ujmu, v tejto časti nakoniec nepodali odvolanie, aj, keď spochybňovali, že akýkoľvek nárok žalobkyne
titulomnemajetkovejujmyjedôvodný,keďževšetkynemajetkovénárokyžalobkynesúprikrytévjejiných
nárokoch. Akceptuje, ale na druhej strane, vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne, takže to, čo uviedol
o čl. 16, to znamená, že to budú musieť akceptovať. Nevidí ale dôvod na navyšovanie nemajetkovej

ujmy. Pokiaľ ide o trovy konania, v ktorej časti žalovaný podal odvolanie, tak trovy treba posudzovať
vo vzťahu k jednotlivo uplatneným nárokom, preto by sa pristavil pri otázke bolestného, pretože v časti
bolestného si nemyslí, že má nárok žalobkyňa na priznanie trov konania vypočítaných zo žalovanej
sumy 18.273,50 €, akceptuje, že pokiaľ dôjde k späťvzatiu žaloby z dôvodu plnenia druhej strany, ide
o úspech žalobcu, aj keď došlo k zastaveniu konania na základe jeho úkonu, z priebehu dokazovania

však vie, že pokiaľ ide o časť bolestného vo výške 13.756 €, tam bol žalobný návrh vzatý späť z dôvodu,
že k úhrade došlo ešte pred podaním žaloby, čiže tu nemôže platiť argumentácia súdu, že bez ohľadu
na to, v akej výške sa prizná nárok, je žalovaná, pokiaľ ide o trovy konania úspešná. V časti bolestného,
je podľa jeho názoru, nepochybný úspech v spore zo strany žalobkyne iba vo výške 24,72%, zatiaľ čo
úspech žalovaného je 75,28%.

(6.) Na pojednávaní dňa 16.05.2023 intervenient uviedol, že rozhodnutie o náhrade trov konania podľa
právneho názoru odvolacieho súdu má byť priznané žalobkyni z priznaných súm bolestného, SSU, či
nemajetkovej ujmy, nakoľko tieto majú závisieť buď od znaleckého posúdenia, alebo od úvahy súdu.V tomto konaní bola vec ale špecifická tým, že značný neúspech žalobkyne bol spôsobený späťvzatím
nemajetkovej ujmy vo výške 750.000 €, ako aj zažalovaním bolestného, ktoré bolo uhradené v časti
13.766 € viac ako rok pred podaním žaloby a navyše, zvyšných 4.507,50 € za bolestné bolo uhradené

okamžite, ako sa o tom žalovaný a intervenient dozvedeli, nakoľko táto suma nebola nikdy mimosúdne
uplatnená. V tomto smere je tiež početná judikatúra, že pokiaľ sa vyvolá spor uplatnením nárokov bez
pokusu o mimosúdne vysporiadanie, zavinil v tejto časti spor žalobca a nemá nárok na náhradu trov
konania ani v takomto prípade. Podstatný neúspech žalobkyne teda spočíval v právnom posúdení, keď
zažalovala teda už uhradené nároky, alebo vzala polovicu nemajetkovej ujmy späť, rovnako zamietnutý

úrok z omeškania je tiež otázkou právneho názoru a mal by sa premietnuť do úspešnosti žalobkyne
a do náhrady trov konania. Rovnako pri SSU, žalobkyňa naďalej trvá na sume 6.723,40 €, pokiaľ
ide o to základné SSU a to napriek tomu, že pozná výsledky znaleckého posudku, ktorý sama do
konania doložila. Rovnako z judikatúry je v takýchto prípadoch zrejmé, že žalobkyňa už pozná výsledok
znaleckého dokazovania a napriek tomu trvá na pôvodne uplatnenej sume a teda už nemožno tvrdiť,
že závisela od znaleckého posúdenia a nemala možnosť oprávnenosť tej výšky posúdiť. Pokiaľ ide

o rozhodnutie ústavného súdu 652/2018, v ňom bola uvedená myšlienka v tom smere, že aj takéto
nároky, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, nie je možné uplatňovať v akýchkoľvek sumách, nakoľko vo
veciach, v ktorých sú žalobcovia zastúpení advokátom, musia byť zrejmé aspoň približné výsledky
judikatúry a náhrady, ktoré sa v podobných prípadoch priznávajú. Ústavný súd vyslovil, že pokiaľ sú
uplatnené premrštené sumy, tak v takom prípade je zrejmé, že nie je možné postupovať podľa zásady

priznania náhrady trov konania žalobcovi z priznanej sumy, ale je nutné postupovať podľa pomeru
úspechu, nakoľko jeho neúspech v prevažnej časti bol všetkým známy už vopred. Ústavný súd tento
právny názor vyslovil vo veci, kde si žalobca uplatňoval nemajetkovú ujmu vo výške 70.000 € a už videl
neprimeranosť týchto nárokov na to, aby korigoval priznávanie náhrady trov konania, pričom v danej
veci si uplatnila žalobkyňa nemajetkovú ujmu 750.000 €. Pokiaľ ide o SSU, zaplatili žalobkyni presne

tú hodnotu 16,48 € za 1 bod, ktorú si žalobkyňa uplatňovala a toto akceptovali v nimi zaplatenej výške
SSU 18.491 €. Taktiež súd nemal by priznať pohľadávku žalobkyne do výšky 1.323,52 €, pretože do
tejto výšky ona svoj nárok neuplatnila, pretože hodnotu bodu 17,66 € si neuplatnila a pokiaľ by sa to
malo vnímať tak, že ide o zmenu žaloby, ktorú žalobkyňa urobila v záverečnej reči, tak vznáša námietku
premlčania, pretože zo ZP znalca MUDr. Kollára vyplynulo, že zdravotný stav bol ustálený v máji 2016

a od tohto momentu sa odvíja plynutie premlčacej doby a k tomu uplatneniu došlo až v roku 2021. Na
základe rozsudku súdu I. inštancie uhradili žalobkyni nemajetkovú ujmu 3.000 € a SSU 793,72 € a plus
úrok 214,47 €, spolu uhradili sumu 4.008,19 € a toto uhradili 06.09.2021. Trvá na tom, aby nad priznanú
sumu v rozsudku súdu I. inštancie titulom SSU a nemajetkovej ujmy, ktoré sumy aj s príslušenstvom dňa
06.09.2021 žalobkyni vyplatili, teda, aby nad tieto sumy v merite žaloby nebolo žalobkyni priznané nič.

(7.) Dňa 01.06.2023 doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverečnú reč v ktorej
uviedol, že pokiaľ ide o nárok na sumu 529,80 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ponecháva
rozhodnutie na úvahe súdu. Vo zvyšku žiada uplatnený nárok z titulu SSU a nárok na nemajetkovú
ujmu zamietnuť. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania mal by súd postupovať aj

podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa v časti nároku na bolestné vo výške 18.273,50
€ procesne zavinila zastavenie konania. V tejto časti preto možno uvažovať o jej úspechu iba v rozsahu
24,72%. To isté platí aj o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, kde žalobkyňa najprv žiadala nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.500.000 €, pričom v časti o zaplatenie 750.000 € zobrala tento
nárok späť a súd jej priznal iba nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 €. Poukazuje na

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 652/2018.

(8.) Dňa 02.06.2023 doručila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverečnú reč
v ktorej uviedla, že žalobkyňa si nárok z titulu SSU uplatnila v celkovej výške 37.821,60 € (1.530
bodov pri hodnote bodu 16,48 € + 50% navýšenie). Intervenient žalobkyni uhradil na tento nárok

najprv 18.491 € a následne dňa 07.09.2021 sumu 793,72 € s príslušenstvom vo výške 214,47 €.
V tejto časti žalobkyňa vzala žalobu späť. Vo zvyšnej časti žalobkyňa zotrváva na uplatnenom nároku
a žiada priznať z titulu SSU sumu 18.536,88 €. Zo znaleckých posudkov predložených v spise jasne
vyplýva, že SSU v rozsahu 1.530 bodov je správne. Súd už v prvom rozsudku priznal žalobkyni nárok
z titulu SSU vo výške 19.814,52 € a v zmysle ustanovenia čl. 16 ods. 3 CSP jej nemôže priznať nárok

v nižšej sume. Pokiaľ ide o uplatnené 50% zvýšenie, poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa stala
v dôsledku dopravnej nehody invalidnou na 55% straty schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, utrpela
závažné a početné zranenia hlavy, mozgu a pľúc trvalého charakteru. Následkom týchto zranení sa
musela žalobkyňa podrobiť operáciám a liečebným postupom, ktoré výrazne ovplyvnili jej psychiku.Zároveň v dôsledku nehody trpí duševnou poruchou – organickým psychosyndrómom prejavujúcim
sa zmenami a poruchami nálad, počínajúc od apatie, cez abnormálne prejavy jednania, až po stavy
agresie, poruchami pamäte, únavnosťou a nesústredením. V znaleckom posudku MUDr. Pamula takisto

uviedol, že došlo k obmedzeniu fyzickej aktivity, manuálnej práce a činnosti vykonávanej pravou
hornou končatinou, respektíve obojručne, obmedzenia pre zranenia panvy počas liečenia i v pohybe
a chôdzi. Vzhľadom na uvedené mala nehoda vážny zásah do jej súkromia a každodenného života.
Pri posúdení SSU nemožno vychádzať iba zo skutočnosti, či daná osoba môže naďalej vykonávať
svoje pôvodné povolanie, nakoľko sťažiť spoločenské uplatnenie možno aj osobe, ktorá je v rozhodnom

čase nezamestnaná. Žalobkyni súčasnú prácu umožňuje vykonávať iba charakter jej povolania, pričom
aj v tejto je odkázaná na pomoc, ktorú už nedokáže vykonávať samostatne a nezávisle. Zároveň
poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa utrpela úraz v pomerne produktívnom veku, bola úspešnou
podnikateľkou, vystupovala v televízii, bola verejne známou osobou, organizovala rôzne spoločenské
podujatia, prednášky, navštevovala kultúrne podujatia, žila aktívny a plnohodnotný spoločenský život
s množstvom priateľov a klientov. Poukazuje na výpovede svedkov A. G., H. I. a J. K.. Má teda za

to, že sú zvýšené predpoklady na zvýšenie náhrady SSU. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu je toho
názoru, že žalobkyňa má nárok na nemajetkovú ujmu vo výrazne väčšom rozsahu ako bolo priznaných
3.000 €. Poukazuje na spôsob úrazu, a stratu možnosti viesť plnohodnotný rodinný a súkromný život.
Poukazuje opätovne na výpovede vyššie uvedených svedkýň. Podľa jeho názoru bolo zasiahnuté do
dôstojnosti a vážnosti žalobkyne. Pocity obdivu a uznania sa zmenili na prejavy súcitu, smútku a ľútosti,

čo žalobkyňa veľmi ponižujúco musela znášať. Žalobkyňa zároveň úplne stratila svoju klientelu, keďže
klienti už nemali záujem prijímať pomoc od osoby, ktorá túto pomoc sama potrebovala. Pokiaľ ide
o nárok na náhradu trov konania poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu. Vzhľadom na vyššie
uvedené žiada priznať sumu 18.536,88 € s príslušenstvom z titulu SSU, sumu 747.000 € z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

(9.) Dňa 12.06.2023 doručil intervenient záverečné vyjadrenie v ktorom uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa si uplatňuje sumu za 1 bod SSU vo výške 16,48 €, neexistuje žiadny dôvod
na úhradu sumy, ktorá nie je predmetom konania, nakoľko nie je uplatnená. Poukazuje pritom na
skutočnosť, že súd priznal v zrušenom rozsudku žalobkyni nárok na SSU vo výške 17,66 € za 1 bod.

Nie je podľa jeho názoru možné postupovať tak, že neuplatnený nárok bude priznaný iba preto, že
žalobkyňa trvá na inom nesprávne požadovanom nároku na základe posudku MUDr. Pamulu. V prípade
uplatnenia hodnoty bodu 17,66 € žalobkyňou by vzniesli námietku premlčania, keďže je zjavné, že
zdravotný stav žalobkyne sa ustálil v máji 2016. Celkovo bolo žalobkyni uhradených 19.284,72 €, čo
považuje vzhľadom na vykonané dokazovanie za viac ako žalobkyni reálne patrilo. Dokazovaním bolo

zistené, že žalobkyňa má nárok na 1.122 bodov v ňou uplatnenej výške 16,48 € za jeden bod. Žalobou
uplatnený nárok musí mať svoju štruktúru (v danom prípade počet bodov, hodnota bodu a podobne),
pretože iba vtedy sa môže žalovaný účinne brániť. Nepostačuje nárok iba vyčísliť. Poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/114/2017 zo dňa 25.04.2018. Má jednoznačne za
to, že hodnota bodu 17,66 € nie je predmetom konania, čomu nasvedčuje aj výpočet uplatnenej sumy

žalobkyňou. V prípade ak by bolo jej uplatnenie v záverečnej reči z mája 2021 vnímané ako zmena
žaloby, vznáša námietku premlčania. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie SSU, ide o otázku právnu. Pre
objektívne porovnanie je potrebné si aspoň teoreticky predstaviť napríklad 10 poškodených s totožnými
diagnózami a obmedzeniami ako má žalobkyňa, kedy úlohou súdu je zvážiť aké percentuálne zvýšenie
je u každého z nich namieste, pričom mal u každého dôjsť k inému číslu. U žalobkyne neboli zmarené

žiadne aktivity, ktoré by pred nehodou vykonávala, došlo k istým obmedzeniam, ktoré sú však pokryté
bodovým ohodnotením SSU a jeho zvýšením lekárom o 20%. Žalobkyňa má dieťa, dokáže vykonávať tú
istú prácu ako pred nehodou a to na vysokej úrovni a veľmi dobre. Nárok na zvýšenie žalobkyňa nemá
a to z dôvodov, že nárok si uplatňuje v rozpore s ustanovením § 6 ods. 3 zákona číslo 437/2004 Z.
z., bola liečená na psychické problémy už dávno pred nehodou, bola v rozsahu 50% invalidná už pred

nehodou, nie sú známe žiadne mimoriadne aktivity, ktoré pred úrazom vykonávala, už pred nehodou
mala rodinu a dieťa, vykonáva tú istú prácu. Žalobkyňa nemá nárok ani na úroky z omeškania, nakoľko
žalovaného vyzvala jedine listom zo dňa 10.04.2015, pričom tento podal právny zástupca JUDr. Czako
bez plnomocenstva. Touto výzvou požadoval 350.000 € bez akejkoľvek špecifikácie. Na žiadosť o bližšiu
špecifikáciu neodpovedal a následne bola podaná žaloba. Takýto postup nemožno považovať za pokus

o mimosúdne vyrovnanie. Zároveň poukazuje na povahu žalovaných nárokov, z ktorých je absurdné
žiadať úroky z omeškania, keďže žalobkyňa nevedela o správnosti výšky uplatnených nárokov. Pokiaľ
ide o náhradu nemajetkovej ujmy vníma nárok ako nedôvodný, nepreukázaný, duplicitne uplatňovaný
a je toho názoru, že nemajetková ujma nemala byť priznaná žiadna. Poukazuje na rozhodnutieÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 426/2014 zo dňa 13.08.2014. Vzhľadom na uvedené
žalobkyňa dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázala alebo sú pokryté v rámci náhrady za
SSU. Poukazuje pritom na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co/30/2020 zo dňa 19.11.2020.

Výšky nemajetkovej ujmy priznávanej rodičom po usmrtených deťoch (pri dopravných nehodách) je
približne vo výške od 10.000 € do 15.000 €. Ujmy takýchto osôb sú so situáciou žalobkyne absolútne
neporovnateľné. Títo rodičia nemajú inú možnosť ako žiadať náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko im
nevzniká nárok na bolestné a SSU. Preto nemožno k posudzovaniu nemajetkovej ujmy pristupovať
izolovane o skutočnosti či poškodený má nárok na SSU alebo nie. Výška uplatnenej nemajetkovej

ujmy je neprimeraná, neúmerne vysoká a vymyká sa akejkoľvek judikatúre. Pokiaľ ide o náhradu trov
konania poukazuje na nároku, ktoré neboli žalobkyni priznané (späťvzatie náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 750.000 €, späťvzatie bolestného vo výške 13.766 € z dôvodu, že toto jej bolo uhradené pred
podaním žaloby, právoplatné zamietnutie vecnej škody vo výške 334,66 € a právoplatné zamietnutie
úrokov z omeškania z nemajetkovej ujmy za obdobie od 29.04.2015 do 28.04.2021 vo výške 227.250 €.)
Pokiaľ bude zamietnuté SSU vo výške 6.723,40 €, aj toto je potrebné pripočítať k nárokom, ktorý nebol

žalobkyni priznaný. V týchto častiach by mala byť žalobkyňa zaviazaná na úhradu trov konania. Bolestné
vo výške 4.507 € si žalobkyňa mimosúdne pred podaním žaloby neuplatnila a v prípade takéhoto
uplatnenia by jej bolo vyplatené. Uvedené konanie malo za následok, že žalovaný nemohol vyriešiť spor
v tejto časti mimosúdne a nemal by za takéto konanie žalobkyne zodpovedať náhradou trov konania.
Súdne uplatnenie by malo nasledovať až potom, čo mimosúdne pokusy zostali neúspešné. Na túto

situáciu sa podľa jeho názoru dá aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 26Co/57/2021 zo dňa 29.09.2021 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/5/2023 zo dňa 31.01.2023. Žalobkyňa bola úspešná v nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v časti 3.000 € a SSU vo výške 19.284 €. Žalobkyňa si nesprávne uplatňuje aj nárok na úroky
z omeškania. Žalobkyňa sa nemôže spoliehať na to, že jej súd prizná nárok na náhradu trov konania

ak jej prizná aspoň časť náhrady, nakoľko uplatňovanie takýchto zjavne neprimeraných súm má okrem
iného za následok zodpovednosť za zrejmý neúspech v prevažnej časti sporu, t.j. aj v povinnosti zaplatiť
trovy konania. Poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 652/2018 a nález
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS474/2018zodňa26.05.2020.Vzhľadomnauvedené
žiada, aby súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému a intervenientovi

podľa vyčísleného pomeru úspechu v konaní, respektíve, že žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznáva.

(10.) Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

(11.) Prezenčná listina – prednáška Trenčín dňa 15.06.2013 na č.l. 15, vyplýva z nej: že na prednášku
žalobkyne do Trenčína na 15.06.2013 bolo prihlásených 30 účastníkov.

(12.) Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske č. PE1/OPČ/
SOC/2014/27579-0003 zo dňa 08.09.2014 na č.l. 16, vyplýva z neho: že Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny Partizánske vyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom. Podľa lekárskeho posudku má žalobkyňa mieru funkčnej
poruchy 60% a preto je odkázaná na sprievodcu.

(13.) Predžalobná výzva + plnomocenstvo na č.l. 45 až 46, vyplýva z nich: že právny zástupca žalobkyne

JUDr. Jozef Cako vyzval žalovaného na zaplatenie spôsobenej škody na zdraví a nemajetkovej ujmy
v súhrnnej výške 350.000 €. Požadovaná náhrada nebola nijakým spôsobom špecifikovaná. Výzva bola
datovaná dňa 10.04.2015, pričom žalovaný mal požadovanú sumu uhradiť do 5 dní odo dňa doručenia
predžalobnej výzvy. Z plnomocenstva zo dňa 08.12.2014 nevyplýva, koho žalobkyňa splnomocnila
na zastupovanie v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi

žalobkyňou a žalovaným a jeho manželkou.

(14.) Odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 17.04.2015 na č.l. 48, vyplýva z nej: že žalovaný JUDr.
Cakovi na predžalobnú výzvu oznámil, že nárok žalobkyne vo výške 350.000 € považuje za nedôvodný
a pre prípad mimosúdneho rokovania trvá na preukázaní nároku žalobkyne v požadovanej sume.

(15.) Lekárska správa F. G. L. zo dňa 10.11.2014 na č.l. 52, vyplýva z nej: že podľa doktorky žalobkyňa
po dopravnej nehode trpí organickým psychosyndrómom, poruchami pamäte, ťažkou posttraumatickou
stresovou poruchou.(16.) Lekárska správa F. F. F. zo dňa 18.05.2015 na č.l. 53, vyplýva z nej: že podľa doktorky žalobkyňa
po dopravnej nehode trpí duševnou poruchou, na základe ktorej je osobnosť premorbídne plne funkčná,

postihnutá organická, s úplným profesijným zlyhávaním a stredne ťažkým zlyhávaním vo sfére afektivity
a sociálneho fungovania.

(17.) Lekársky posudok MUDr. Pavla Gahíra zo dňa 20.01.2014 na č.l. 65 až 66, vyplýva z neho: že
znalec ohodnotil bolestné u žalobkyne v súvislosti s dopravnou nehodou na 905 bodov.

(18.) Vyjadrenia H. L., D. G., A. G., G. A. a F. G. na č.l. 68 až 71 vyplýva z nich: že vyššie uvedené osoby
sú klientami žalobkyne, ktorí jej po úraze ochotne pomáhajú. Žalobkyňa je podľa ich názoru odkázaná
na pomoc druhých osôb. Žalovaný jej robí neustále schválnosti.

(19.) Znalecký posudok č. 039/15 vypracovaný MUDr. Mariánom Pamulom na č.l. 79 až 89, vyplýva

z neho: že žalobkyňa po dopravnej nehode trpí duševnou poruchou – organický psychosyndróm, ktorá
sa prejavuje zmenami a poruchami nálad, poruchami pamäte, únavnosťou a nesústredením. Znalec
bodovo ohodnotil bolestné na 1.135 bodov a SSU na 1.530 bodov.

(20.) Rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 2T/22/2014-483 zo dňa 20.06.2014 na č.l. 93 až 98,

vyplýva z neho: že Okresný súd Topoľčany žalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h)
Trestného zákona. Skutok za ktorý bol odsúdený predstavuje nedbanlivostné spôsobenie ťažkej ujmy
na zdravý žalobkyne, zavinením dopravnej nehody dňa 19.05.2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 14.01.2015.

(21.) Uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 1To/80/2014-549 zo dňa 14.01.2015 na č.l. 90 až 92, vyplýva
z neho: že Krajský súd v Nitre odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k.
2T/22/2014-483 zo dňa 20.06.2014 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2015.

(22.) Oznámenia na č.l. 137 až 141, vyplýva z nich: že žalobkyňa svoju pracovnú činnosť vykonáva aj
po dopravnej nehode, teda po 19.05.2013.

(23.) Fotografie na č.l. 148 až 158, vyplýva z nich, že žalobkyňa dňa 23.09.2013 vykonala cestu do
Rakúska.

(24.) Fotografie na č.l. 160 až 174, vyplýva z nich, že žalobkyňa sa dňa 19.11.2013 zúčastnila súkromnej
zábavy.

(25.) Oznam a fotografie na č.l. 175 až 192, vyplýva z nich: že žalobkyňa po dopravnej nehode do

29.09.2013 vykonala prednášky v Košiciach a Trenčíne.

(26.) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo 27/2015 zo dňa 24.06.2015 na č.l.
231 až 236, vyplýva z neho: že Najvyšší súd Slovenskej republiky týmto uznesením odmietol dovolanie
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 1To/80/2014-549 zo dňa 14.01.2015.

(27.) Listy a komunikácia medzi žalobkyňou a intervenientom od 04.06.2013 do 31.03.2014 na č.l. 274
až 280, vyplýva z nich: že intervenient za účelom vyplatenia bolestného vyzval žalobkyňu na predloženie
potrebných dokladov. Žalobkyňa následne listom zo dňa 06.03.2014 vyjadrila nesúhlas so znížením
bodovéhoohodnoteniaz905bodovna735bodov.Intervenientbodovéohodnotenieprehodnotilapriznal

žalobkyni bolestné celkovo 855 bodov, v celkovej sume 13.766 €, pričom suma 11.834 € bola žalobkyni
už vyplatená a sumu 1.932 € mal žalobkyni intervenient doplatiť.

(28.) Lekárske správy na č.l. 302 až 313, vyplýva z nich: že žalobkyňa poberá čiastočný invalidný
dôchodok od roku 1999. V roku 2004 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

určená na 50%. V roku 2015 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená na
55%.(29.)LekárskasprávaMUDr.JurajaLexmannazodňa10.01.2018nač.l.335,vyplývaznej:žežalobkyňa
je jeho pacientkou od 16.02.2016. V súvislosti s dopravnou nehodou žalobkyňa trpí organickou poruchou
osobnosti. Je toho názoru, že pred dopravnou nehodou organickou poruchou osobnosti netrpela.

(30.) Svedecké výpovede F. F. C., M. D. a N. O. F. na č.l. 340 až 349, vyplýva z nich: že všetky tri sú
klientkami žalobkyne. Poznajú žalobkyňu už spred nehody a bola to energická, nápomocná a pracovitá
žena. Po dopravnej nehode jej chodili pomáhať do domácnosti, pretože žalobkyňa nebola schopná sa
o seba sama postarať. Žalobkyňa nedokázala jesť príborom, ísť von na prechádzku bez doprovodu

ďalšejosoby.Žalovanýrobilžalobkyniproblémyohľadomdomu,kdebývala(zrušiljejtrvalýpobyt,odpojil
energie).

(31.) Znalecký posudok č. 3/2019 vypracovaný MUDr. Máriou Ohrablovou na č.l. 405 až 435, vyplýva
z neho: že žalobkyňa už pred nehodou trpela duševnou poruchou osobnosti, ktorá sa prejavuje
výraznou citovou zraniteľnosťou, pohotovosťou k emotívnym reakciám a početnými somatickými

(telesnými) ťažkosťami. Po dopravnej nehode sa u žalobkyne rozvinul organický psychosyndróm, ktorý
sa prejavuje najmä zhoršením novopamäte. Musí si zapisovať nové informácie, nie je taká pohotová
ako predtým, potrebuje čas na rozmyslenie. Organický psychosyndróm je trvalého charakteru. Bodovo
SSU ohodnotila na 1.500 bodov podľa položky č. 253 zákona č. 437/2004 Z.z. Bodové ohodnotenie SSU
mohlo byť vykonané po ustálení stavu žalobkyne v roku 2014. Zlepšenie stavu žalobkyne v budúcnosti

je nepravdepodobné, systematickým tréningom novopamäte je možné, že stav bude stagnovať, alebo
sa bude len mierne zhoršovať.

(32.) Dodatok k znaleckému posudku č. 13/2019 vypracovaný MUDr. Máriou Ohrablovou na č.l. 475
až 485, vyplýva z neho: že vzhľadom na skutočnosť, že u žalobkyne nedošlo k výraznému zhoršeniu

pôvodného duševného ochorenia nie je dôvod na postup podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004
Z.z. Znalkyňa pri hodnotení novopamäte vychádzala z pozorovania v priebehu vyšetrenia, z odpovedí
na kladené otázky (rýchlosť a správnosť odpovedí) a údajmi zo skorších ambulantných vyšetrení.
Odpovede na otázky novších udalostí trvali dlhšie, žalobkyňa sa kontrolovala, opakovala už povedané.
Znalkyni považovala uvedené metódy za postačujúce. Stav žalobkyne spred nehody posudzovala

podľa zdravotnej dokumentácie žalobkyne a zápisov Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia.
V záznamoch spred nehody nie sú zaznamenané poruchy pamäte u žalobkyne, preto predpokladá, že
poruchy pamäte sa u žalobkyne pred dopravnou nehodou nevyskytovali. Organická porucha osobnosti
žalobkyne je s najväčšou pravdepodobnosťou trvalá, prejavuje sa zníženou pohotovosťou, emočnou
labilitou a sťaženou adaptáciou na nové podmienky. Preto zvolila bodové ohodnotenie v hornej časti

rozsahu. Nenavrhla zvýšiť bodové ohodnotenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z..

(33.) Znalecký posudok č. 15/20 vypracovaný MUDr. Danielou Martišovou na č.l. 549 až 556, vyplýva
z neho: 4 – 6 mesiacov po dopravnej nehode trpela žalobkyňa akútnym prechodným organickým
psychosyndrómom s poruchou pamäťových funkcií. Následne sa stav pamäťových funkcií upravil tak,

že je v norme zodpovedajúcej pôvodnej osobnosti. Z testu pamäte vykonaným psychiatrom v roku 2014
vyplýva, že žalobkyňa má normálny stav, teda netrpí poruchou pamäte. Podľa jej názoru žalobkyňa
nespĺňa kritéria pre žiadne priznanie SSU. Úraz hlavy v dôsledku dopravnej nehody nespôsobil
u žalobkyne trvalé psychické následky.

(34.) Znalecký posudok č. 28/2021 vypracovaný MUDr. Stanislavom Kollárom na č.l. 627 až 638, vyplýva
z neho: že žalobkyňa v dôsledku dopravnej nehody trpí trvalou poúrazovou duševnou poruchou –
organický psychosyndróm. U žalobkyne je prítomná stredná porucha novopamäti. SSU u žalobkyne
bodovo ohodnotil podľa položky č. 253 zákona č. 437/2004 Z.z. na 910 bodov, vzhľadom na vek
poškodenej toto ohodnotenie zvýšil o 20% na 1.092 bodov. U žalobkyne bola pred dopravnou nehodou

prítomná tzv. histriónska porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje zvýšenou egocentrickosťou s povrchnou
a nestálou emotivitou, zvýšenou potrebou obdivu a pútania pozornosti, zvýšenou pohotovosťou
k teatrálnym prejavom a k premietaniu psychických ťažkostí do telesných príznakov. Pri určení bodového
ohodnotenia SSU zohľadnil aj histriónsku poruchu osobnosti, ktorou žalobkyňa trpela už pred dopravnou
nehodou.

(35.) Zápisnica Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 06.05.2015 na č.l. 6 až 8, Výzva na odstránenie
protiprávneho obsahu zo dňa 05.11.2014 na č.l. 9, Fotografie na č.l. 24 až 30, Zmluva o budúcej
kúpnej zmluve zo dňa 01.04.2013 na č.l. 31 až 37, Zmluva o vysporiadaní vzájomných majetkovýchvzťahov práv a povinností od trvania do rozvodu a do podpisu listiny zo dňa 10.02.2014 na č.l. 38
až 40, Oznámenie ZSE Energia, a.s. zo dňa 15.05.2015 na č.l. 41, Oznámenie Okresnej prokuratúry
Partizánske zo dňa 11.05.2015 na č.l. 42, Porušovanie cudzích práv na č.l. 49, Žiadosť o špeciálne

spôsoby podávania/dodávania zásielok na č.l. 50, Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 08.06.2015
na č.l. 59 až 60, Oznámenie ZSE Energia, a.s. zo dňa 09.06.2015 + podací lístok na č.l. 62 až 64,
Fotografie na č.l. 114 až 116, Listy na č.l. 117 až 122, Úradný záznam Mestskej polície Partizánske zo
dňa 10.06.2015 na č.l. 123, Fotografie na č.l. 124 až 136, Fotografie na č.l. 143 až 147, Prepúšťacia
správa žalovaného na č.l. 333 až 334: súd sa z uvedenými listinnými dôkazmi oboznámil, avšak na ne

neprihliadol a to z dôvodu, že tieto nemajú vplyv na posúdenie nároku a výšku žalobkyne na bolestné,
SSU, nemajetkovú ujmu a vecnú škodu. Predmetom týchto dôkazov je vzťah žalobkyne a žalovaného s
ohľadom na konflikt okolo rodinného domu a dary klientov pre žalobkyňu. Preto súd na tieto predložené
dôkazy pri rozhodovaní vo veci samej neprihliadal.

(36.) Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti.

(37.) Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

(38.) Podľa § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

(39.) Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

(40.) Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(41.) Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

(42.) Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

(43.) Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len „zákona č. 437/2004 Z.z.“), tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania
a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie

lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len „lekársky posudok“)
a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia.

(44.) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho

liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

(45.) Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

(46.) Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je
poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b)
poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „poskytovateľ náhrady“) je osoba, ktorá je povinná

poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil
poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou
v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky
zdravotníckeho zariadenia.(47.) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

(48.) Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

(49.) Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to
v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

(50.) Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

(51.) Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

(52.) Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví

výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku
2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

(53.) Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie

invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

(54.) Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje

primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

(55.) Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v
súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti

alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením [§ 2 ods.
3 písm. a)].

(56.) Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
poškodený.

(57.) Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ
náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.

(58.) Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu.

(59.) Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna
fáza bolesti.(60.) Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj

následkov.

(61.) Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel

poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

(62.) Podľa položky č. 253 zákona č. 437/2004 Z.z., vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom
poranení hlavy: 260 – 1.560 bodov.

(63.) Podľa položky č. 432a zákona č. 437/2004 Z.z., rozsiahle plošné jazvy po poraneniach,
popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 5-30 cm2 povrchu tela: 30
bodov.

(64.) Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať

žalobu späť.

(65.) Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

(66.) Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

(67.)Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

(68.) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(69.) Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16.05.2023 vzala

žalobu v časti o zaplatenie SSU vo výške 793,72 €, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 214,47
€ a nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 € späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Žalovaný ani
intervenient proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadrili nesúhlas. Vzhľadom na uvedené súd podľa
ustanovenia § 145 ods. 2 CSP vo vyššie uvedenej časti konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výroku
IV. tohto rozsudku.

(70.) Žalobkyňa sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhala zaplatenia SSU vo výške 18.536,88 €
s príslušenstvom a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 750.000 € s príslušenstvom.

(71.) Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dňa 19.05.2013 došlo k dopravnej nehode,

ktorú svojim nedbanlivostným konaním zavinil žalovaný, pričom za toto konanie bol uznaný vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví. V dôsledku dopravnej nehody vznikla žalobkyni škoda na zdraví.
Tieto skutočnosti ani žiadna zo strán nesporovala.

(72.) Súd sa najskôr zaoberal nárokom žalobkyne na SSU vo výške 18.536,88 €. Súd je názorom

odvolacieho súdu viazaný a preto v prvom rade musel ustáliť vyčíslenie nároku žalobkyne na SSU.
Ako vyplýva zo záverečnej reči žalobkyne, tá si uplatnila SSU v celkovej výške 37.821,60 € na základe
nasledovného výpočtu: 1.530 bodov x 16,48 € za jeden bod = 25.214,40 € + 50%né navýšenie =
37.821,60 €. Súd konštatuje, že zo strany žalobkyne nedošlo k zmene žaloby.

(73.) SSU je podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. stav v súvislosti s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Zo znaleckých
posudkov MUDr. Pamulu, MUDr. Ohrablovej a MUDr. Kollára vyplýva, že žalobkyňa v dôsledkudopravnej nehody trpí Organickým psychosyndrómom s ktorým sú spojené poruchy pamäte. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že v súvislosti s dopravnou nehodou u žalobkyne nastal stav podľa ustanovenia § 2
ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. Jediným znalcom, ktorý konštatoval, že SSU sa u žalobkyne nevyskytlo

bola MUDr. Martišová. Súd však vychádzal z toho, že má preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody
žalobkyňa trpí duševnou poruchou, pretože túto skutočnosť konštatovali viacerí znalci, ktorí zároveň
žalobkyňu osobne vyšetrili, čo v prípade znaleckého posudku MUDr. Martišovej realizované nebolo.
Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie súd sa priklonil k bodovému ohodnoteniu uvedenému v znaleckom
posudku MUDr. Kollára a to z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že táto duševná porucha

nemá negatívny vplyv na život žalobkyne v maximálnom rozsahu, to znamená, že by žalobkyňa
v dôsledku duševnej poruchy nebola spôsobilá na právne úkony, nebola by schopná vybaviť svoje bežné
veci, spravovať svoj majetok. Takisto nejde o osobu, ktorá by bola odkázaná na 24 hodinovú starostlivosť
iných osôb. Bodové ohodnotenie na najvyššej možnej hranici by pripadalo do úvahy vtedy, pokiaľ by
žalobkyňa utrpela duševných porúch viacero alebo by dôsledkom duševnej poruchy žalobkyňa stratila
spôsobilosť na právne úkony alebo by bola odkázaná na starostlivosť druhých osôb, teda duševná

poruchabynajejživotpôsobilasvýraznejšímnegatívnymzásahom.Keďžeideoduševnúporuchu,ktorá
síce zasahuje nepriaznivo do života žalobkyne, avšak tento zásah nie je obmedzujúci v maximálnom
rozsahu pre život žalobkyne, súd sa stotožnil s bodovým ohodnotením MUDr. Kollára, ktoré je v strede
hranice bodového ohodnotenia podľa položky č. 253 zákona č. 437/2004 Z.z. Nárok žalobkyne na SSU
podľa ohodnotenia MUDr. Kollára uznali aj žalovaný s intervenientom.

(74.) Výška bodového ohodnotenia SSU žalobkyne bola MUDr. Kollárom určená podľa položky č. 253
zákona č. 437/2004 Z.z. na 910 bodov, vzhľadom na vek poškodenej toto ohodnotenie zvýšil o 20% na
1.092 bodov. K tejto výške bolo potrebné prirátať aj 30 bodov určených MUDr. Pamulom podľa položky
č. 432a zákona č. 437/2004 Z.z. za jazvy po operáciách. S uvedeným určeným bodovým ohodnotením

súhlasili aj žalovaný s intervenientom.

(75.) Žalobkyňa zároveň požadovala zvýšenie náhrady SSU o 50% podľa § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z. Súd môže náhradu SSU zvýšiť v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je
napríklad uznanie invalidity. Pri rozhodovaní o prípadnom nároku na zvýšenie podľa vyššie uvedeného

ustanovenia zákona súd vychádzal už z prijatej judikatúry. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 212/2010 zo dňa 29.11.2011: „Uznanie invalidity je jedným, nie
však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona o BSSU. Naznačenému interpretačnému prístupu, ktorý treba zvoliť
aj v prípade § 5 ods. 5 zákona o BSSU, nezodpovedá záver súdov, v zmysle ktorého výlučne iba

priznanie invalidity (resp. invalidného dôchodku) je dôvodom hodným osobitného zreteľa zakladajúcim
poškodenému nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto záver z
uvedeného ustanovenia nemožno vyvodiť ani pri gramatickom a logickom výklade. V texte ustanovenia
sa totiž uvádzajú „prípady“ (pozn. v pluráli) hodné osobitného zreteľa, akým je „uznanie invalidity“ (pozn.:
v singulári)“; neustanovuje sa v ňom však ako podmienka zvýšenia náhrady "rozhodnutie „o invalidite

(resp. o invalidnom dôchodku). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu musí súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania zistiť zdravotný stav poškodeného a, i keď poškodený nebol uznaný
invalidným (resp. nebol mu priznaný invalidný dôchodok), musí vyhodnotiť rozsah jeho zdravotného
poškodenia z aspektov významných pre posúdenie jeho nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Podľa § 5 ods. 5 zákona o BSSU je uznanie invalidity iba jedným, nie

však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Opačný výklad by bol zužujúci a nezodpovedajúci
zmyslu zákona.“
(76.) Ako konštatoval vo vyššie uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky, samotná
invalidita je len jedným z dôvodov pre priznanie navýšenia SSU. Súd musí zdravotný stav žalobkyne

zhodnotiť osobitne a komplexne. Čiastočná invalidita bola žalobkyni priznaná už od roku 1999, teda
pred dopravnou nehodou. Od roku 2004 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určená na 50%, pričom po dopravenej nehode bola v roku 2015 miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť zvýšená na 55%. To znamená, že po dopravnej nehode sa miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne zmenila len o 5%. Po dopravnej nehode sa stav žalobkyne

ohľadom priznanej invalidity zhoršil len nevýrazne. Iná situácia by bola, ak by sa invalidita žalobkyne
po dopravnej nehode zvýšila výrazne, poprípade by sa osoba, ktorá úraz utrpela stala invalidnou, bez
predchádzajúcej invalidity. Toto však nie je prípad žalobkyne. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť,
že žalobkyňa svoje povolanie naďalej vykonáva. Samotné klientky (svedkyne) na pojednávaní dňa16.06.2020 uviedli, že žalobkyňa poradenstvo vykonáva naďalej, a to napriek tomu, že sa jej znížil
počet klientov. Samotné konštatovanie, že je to dôsledok toho, že žalobkyňa nemôže usporadúvať
prednášky neobstojí, pretože v septembri 2013, teda 5 mesiacov po úraze absolvovala žalobkyňa

prednášky v Trenčíne a v Košiciach. Samotné svedkyne dodnes využívajú služby žalobkyne. Nedošlo
ani k výraznému zhoršeniu sociálneho života žalobkyne. Klienti (priatelia) na žalobkyňu nedajú dopustiť,
práve naopak, starajú sa o ňu a pomáhajú jej. Popri tom stále využívajú poradenstvo žalobkyne a riadia
sa jej radami. Nie je teda pravdou, že by sociálny život žalobkyne utrpel. So svojimi priateľmi sa naďalej
v domácom prostredí stretáva. Dôkazom je aj usporiadaný koncert skupiny Kabát – Revival v novembri

2013 a výlet do Rakúska v septembri 2013. Koncert skupiny Kabát – Revival bol dokonca usporiadaný
priamo na počesť žalobkyne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa je schopná nielen usporadúvať
prednášky,aleajorganizovaťrôznespoločensképodujatiaatýchtosazúčastňovaťtak,akotorobilapred
dopravnou nehodou. Nemožnosť vykonávania týchto prednášok odôvodňuje žalobkyňa nepriaznivým
zdravotným stavom. Údajne nemôže poriadne jesť s príborom, nevie sa sama obliecť, nedokáže sama
ísť na prechádzku bez sprievodcu a má stŕpnutú ľavú časť tela. Uvedené preukazuje svedeckými

výpoveďami svedkýň na pojednávaní zo dňa 16.06.2020 a rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Partizánske č. PE1/OPČ/SOC/2014/27579-0003 zo dňa 08.09.2014, ktorým jej bol udelený
preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Žalobkyňa však vyššie
uvedené zdravotné problémy nepreukázala predložením zdravotnej dokumentácie. O to zarážajúcejšia
je skutočnosť, že 5 mesiacov po dopravnej nehode dokázala absolvovať prednášky a výlet do Rakúska,

a momentálne 8 rokov po dopravnej nehode nemôže ísť na prechádzku bez sprievodcu, alebo
sa sama najesť príborom. Tieto zdravotné problémy, teda trvalé poranenie rúk, respektíve nôh by
určite zohľadnil znalec aj pri posúdení SSU, avšak MUDr. Pamula a ani iní znalci, okrem jaziev inú
fyzickú položku SSU v lekárskej správe nepriznali. Súdu sa vzhľadom na histriónsku poruchu, ktorou
žalobkyňa trpí javí, že žalobkyňa svoje fyzické následky po dopravnej nehode preháňa, respektíve si ich

vsugerováva v súvislosti so zlou psychikou. Uvedené potvrdzuje aj znalkyňa MUDr. Ohrablová, ktorá
v znaleckom posudku uviedla, že na vyšetrení žalobkyňa pôsobila spočiatku neisto, ale keď začala
rozprávať gestikulovala ľavou rukou rovnako ako pravou až do upozornenia znalkyňou. Sama znalkyňa
v znaleckom posudku uviedla, že „Schopnosť pohybovať sa a udržať rovnováhu kolíše v závislosti od
emočného rozpoloženia. Keď v rozprávaní dosiahla tzv. emočný náboj, tak stála rovno, pohybovala

sa na mieste, otáčala sa a gestikulovala bez opory, hovorila rýchlo a zvýšeným hlasom“. Vyššie
uvedené potvrdzuje domnienku súdu, že žalobkyňou uvedené fyzické problémy sú len vsugerované,
a sú dôsledkom histriónskej poruchy a emočnej lability žalobkyne. Samotná znalkyňa konštatovala,
že žalobkyňa neutrpela ujmu vo svojej pracovnej činnosti. Žalobkyňa sa s týmto zhodnotením súdu
síce nestotožnila, avšak súd pri posúdení jej stavu vychádzal zo všetkých predložených znaleckých

posudkov, pričom samotný pocit alebo aj prípadné zdravotné ťažkosti žalobkyne bez riadnej diagnostiky
nemôžu byť podkladom na priznanie SSU nad rámec toho, čo bolo určené znaleckými posudkami
a to práve z toho dôvodu, že ide o odborné posúdenie. Pokiaľ žalobkyňa ďalšie ťažkosti nepreukáže,
k čomu v tomto prípade nedošlo súd jej SSU vo väčšej miere priznať nemôže. Tým samozrejme súd
nebagatelizuje dôsledky, ktoré žalobkyňa musela zažiť v dôsledku dopravnej nehody. Súd má však

za to, že žalobkyňa sa snaží umelo navýšiť svoj nárok na SSU tvrdeniami, že je absolútne vyradená
z predošlého rodinného, sociálneho a spoločenského života. Pokiaľ ide o tvrdenie, že je jej znemožnení
výber povolanie, toto tvrdenie súd nepovažuje za pravdivé. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala,
že by či už v minulosti, alebo teraz rozmýšľala nad zmenou povolania a zdravotné problémy v dôsledku
dopravnej nehody jej prístup k tomuto povolaniu znemožnili. Zároveň v dôsledku dopravnej nehody

neprišla o žiadne špeciálne predpoklady, ktoré by jej bránili vykonávať ňou vybraný druh povolania.
Invalidita žalobkyne sa zvýšila iba nepatrne. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na výpovede svedkýň súd
konštatuje, že žalobkyňa vykonáva a poskytuje hlavne duševnú pomoc, čo môže naďalej vykonávať,
pretože samotné svedkyne uviedli, že na ňu nezanevreli a stále k nej vzhliadajú. Súd takisto nemá za
preukázané dôvody, pre ktoré by žalobkyňa nemohla vystupovať v televízii a organizovať prednášky,

ktoré samotná žalobkyňa po nehode organizovala.

(77.) Súd sa v tejto časti nezaoberal prípadným zásahom do vážnosti a dôstojnosti žalobkyne, pretože
v tejto posudzovanej časti sa jedná o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, preto tvrdenia žalobkyne
o zásahu do jej vážnosti a dôstojnosti posúdi súd až pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

(78.) Ako vyplýva z uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 4215/2007 zo dňa
11.12.2008: „Výrazné zvýšení náhrady za ztížení společenského uplatnění je pak vyhrazeno případům,
kdy pro následky úrazu je poškozený téměř vyřazen ze života a kdy jeho předpoklady k uplatnění vespolečnosti jsou téměř ztraceny, není schopen se sám obsloužit a pod. Je přitom přenecháno na úvaze
soudu, aby v každém jednotlivém případě posoudil, jaké zvýšení náhrady za ztížení společenského
uplatnění je v konkrétním případě "přiměřené". Při této úvaze soud zásadně vychází ze srovnání aktivit a

způsobuživotapoškozenéhopředpoškozenímzdravíastavem,kterýunějnastalvdůsledkupoškození“

(79.) Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa by mala nárok na maximálne zvýšenie SSU v prípade,
ak by bola skoro vyradená z bežného života, teda by zostala pripútaná na lôžku s potrebou neustálej
starostlivosti. U žalobkyne však o takýto prípad nejde. Ako bolo vyššie uvedené súd nezistil, že

by žalobkyňa v dôsledku dopravnej nehody nemohla vykonávať aktivity v takej miere ako pred
dopravnou nehodou. Jej invalidita sa zvýšila len nepatrne, naďalej vykonáva tú istú pracovnú činnosť,
5 mesiacov po dopravnej nehode sa zúčastnila prednášok a aj spoločenských podujatí (koncert a výlet
do Rakúskej republiky). Fyzické problémy, ktoré žalobkyňa a svedkyne uvádzajú, nemal súd lekársky
preukázané,pričomtietopripísalhistriónskejporuchežalobkyne.Nielen,žeužalobkynetedasúdnezistil
predpoklad na priznanie maximálneho zvýšenia SSU, nezistil predpoklad na žiadne zvýšenie SSU

a preto k navýšeniu SSU nepristúpil. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj odvolací súd ako vyplýva
z odseku 56 rozhodnutia odvolacieho súdu.

(80.) Súd preto priznal žalobkyni SSU v počte 1.122 bodov. Nárok na SSU vzniká na základe lekárskeho
posudku, ktorým dôjde k ustáleniu bodového ohodnotenia SSU. V tomto prípade išlo o posudok MUDr.

Kollára, ktorý bodové ohodnotenie ustálil k mesiacu máj 2016. Preto je výška náhrady za jeden bod
17,66 € podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o ustanovení výšky náhrady
za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 zo dňa 18.05.2016.
A to aj napriek tomu, že žalobkyňa si uplatnila nárok na jeden bod v nesprávnej výške v záverečnej
reči. Súd pritom vychádzal analogicky z praxe zaužívanej v trestných konaniach, kde v prípade, ak

si poškodený (§ 46 ods. 3 Trestného poriadku) uplatní nižšiu hodnotu bodu, než vyplýva zo zákona
č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd pri
vyčíslení hodnoty bodu vychádza z právneho predpisu, a nie z vyčíslenia hodnoty bodu poškodeným.
Takýto postup súd považuje za spravodlivý aj s poukazom na samotný nárok SSU, ktorý sa uplatňuje na
základe poškodenia zdravia poškodeného, teda ide o závažný zásah do práv a integrity poškodeného.

Súd preto pri vyčíslení SSU postupoval podľa vyššie uvedeného opatrenia. Žalobkyňa tak má nárok
na náhradu SSU vo výške 19.814,52 € (1.122 bodov x 17,66 € = 19.814,52 €). Intervenient v priebehu
konania uhradil žalobkyni náhradu SSU vo výške 19.284,72 €. Žalobkyňa tak má ešte nárok na rozdiel
medzi priznanou výškou náhrady SSU a vyplatenou sumou. To predstavuje sumu 529,80 € (19.814,52
€ - 19.284,72 € = 529,80 €). Vzhľadom na uvedené súd ohľadom nároku žalobkyne na SSU rozhodol

tak, ako je vo výroku I. a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom SSU sumu 529,80 €.
Súd v neposlednom rade uvádza, že neprihliadol na námietky intervenienta ohľadom priznania SSU
a to z dôvodu, že žalovaný na pojednávaní dňa 16.05.2023 uviedol, že ponecháva časť nároku na
SSU vo výške 529,80 € s príslušenstvom na rozhodnutí súdu a tento zvyšok nároku nenamieta. Keďže
medzi intervenientom a žalovaným nejde o nerozlučné spoločenstvo, súd na namietané skutočnosti

intervenientom neprihliadol.

(81.) Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania. Pokiaľ intervenient namieta, že tento by vzhľadom na
uplatnený nárok nemal byť priznaný, súd konštatuje, že výška nároku na SSU okrem požadovaného
maximálneho navýšenia sa ustálila znaleckým posudkom MUDr. Kollára. Samotný intervenient uznáva

nárok žalobkyne na úrok z omeškania a je si vedomí tohto nároku, keďže po prvom rozsudku vyplatil
žalobkyni aj úrok z omeškania. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní,
priznal súd žalobkyni popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške
podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. odo dňa uplatneného žalobkyňou v záverečnej reči. Súd teda priznal
žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 529,80 € od 08.09.2021 do zaplatenia.

(82.) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej
lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

(83.) Vo zvyšnej časti súd nárok žalobkyne na náhradu SSU, vzhľadom na vyššie uvedené výrokom II.

tohto rozhodnutia zamietol.

(84.) Súd sa následne zaoberal nárokom žalobkyne na nemajetkovú ujmu vo výške 747.000 €. Ako
žalovaný tak aj intervenient uznali nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 € jejúhradou a nepodaním odvolania proti skoršiemu rozsudku prvostupňového súdu do tohto nároku. Svoj
nárok odôvodnila žalobkyňa tým, že spôsobením dopravnej nehody bolo zasiahnuté do jej osobnostných
práv podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, konkrétne do práva na súkromný a rodinný život.

Dopravná nehoda negatívne ovplyvnila vitálnosť žalobkyne, jej chuť a radosť zo života, čo potvrdzujú aj
výpovede svedkýň na pojednávaní dňa 16.06.2020. U žalobkyne preto pretrvávajú pocity smútku, útrap
a žiaľu. Žalovaný bol toho názoru, že žalobkyňa nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázala,
pretojeodškodnenieplnekrytépriznanímbolestnéhoaSSU.Intervenientnamietalduplicituuplatneného
nároku, keď je toho názoru, že žalobkyňa pri uplatnení nemajetkovej ujmy svoj nárok zdôvodnila rovnako

ako nárok na SSU a náhradou SSU je jej nárok uspokojený.

(85.) Nemajetková ujma je typom ujmy, ktorá oproti škode pokrýva nepriaznivý dopad škodovej udalosti
do iných ako majetkových hodnôt. Bolo by možné ju nazvať aj škodou morálnou, ideálnou, imateriálnou,
za ktorú poškodenému môže patriť peňažná – materiálna – satisfakcia (odškodnenie). Prejavuje sa
v ťažko definovateľnej sfére vnímania ťažkostí, nepohodlia, stresu, obáv a iných nežiadúcich účinkov

spojených so zásahom do základných ľudských hodnôt. Ide o duševné útrapy, ktoré sa môžu tiež prejaviť
ako nepriaznivý následok zásahu do prirodzených práv človeka. Ide o stav, kedy vnímanie účinkov
zásahu presiahne bežnú úroveň diskomfortu a prejaví sa v silnejšej intenzite pociťovaných ťažkostí už
ako bolestne prežívaná záležitosť.

(86.) Súd konštatuje, že občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a
trestnoprávnej ochrany) je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na
vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený
zásahdoosobnostnéhoprávavykonal.Pokiaľbyvšakvdôsledkuneoprávnenéhozásahuvzniklaškoda,
uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 a

nasl., je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu.

(87.) Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že
sa týka iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá
fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval.

(88.) Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká predovšetkým vtedy, keď morálna satisfakcia
ako rýdzo osobné právo, na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do

osobnostných práv nestačí. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú: existencia
ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, príčinná súvislosť medzi touto ujmou a
protiprávnym konaním. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve
kritériá, z ktorých musí súd vždy vychádzať - a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti,
za akých došlo k neoprávnenému zásahu. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa

preto v zmysle § 13 ods. 3 OZ stáva predmetom voľného uváženia súdu. Súd pritom musí vychádzať zo
zisteného skutkového stavu a opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Z hľadiska skutkových
okolností, z ktorých žalobcovia v predmetnom konaní vyvodzujú svoj nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami §
11 až 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej

osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového
života). Súčasťou súkromného života je nepochybne tiež rodinný život zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi.
Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi
členmi rodiny založené na silných citových väzbách.

(89.) Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 OZ je ujma.
Podaním žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej
satisfakcie. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak by
morálna satisfakcia nebola postačujúca. Tiež je významná tá skutočnosť, či vzniknutá nemajetková ujma
spočíva len v ohrození alebo už v porušení osobnosti fyzickej osoby. Návrh na poskytnutie primeraného

zadosťučinenia (satisfakčná žaloba) sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo
bolo porušené so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu a
žiadne z morálnych foriem zadosťučinenia podľa odseku 1 § 13 OZ nie je realizovateľné. Za závažnú
ujmu je treba považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniupráva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú, pričom
nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda či by predmetnú ujmu takto v
danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba.

(90.) Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 65/2013 zo dňa
28.05.2014: „Ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní

mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnu úpravu, ktorá sa
na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života
poškodeného.“ Nemožno do SSU subsumovať aj prípadný zásah do osobnostných práv žalobkyne.
V prípade takéhoto zásahu vzniká poškodenému nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Je pravdou,
že žalobkyňa nároky na SSU a nemajetkovú ujmu odôvodňovala tými istými skutočnosťami. Je však
povinnosťou súdu, aby jednotlivé skutočnosti potrebné pre posúdenie samostatných nárokov na SSU

a nemajetkovú ujmu žalobkyne vyčlenil. Preto sa pri posúdení nároku žalobkyne na SSU nezaoberal
skutočnosťami ohľadom zásahu do vážnosti a dôstojnosti žalobkyne, pretože tieto patria do posúdenia
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

(91.) Žalobkyňou žiadaná výška náhrady nemajetkovej ujmy 747.000 € je v neprimeranej výške.

Z rozhodovacej praxi okresných súdov súd zistil, že súdy pri náhrade nemajetkovej ujmy za stratu
blízkej osoby priznávajú náhrady vo výške maximálne do 30.000 € (napr. rozhodnutie Okresného súdu
Trnava sp. zn. 12C/71/2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/479/2012
- 25.000 €, rozhodnutie Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/13/2013 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/135/2014 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1CdoGp/1/2016 - 15.000 €). Zásah do práva žalobkyne, je oproti zásahu do práv osôb, ktorým bola
usmrtená blízka osoba neporovnateľne nižší. Súd nemá preukázaný ani rozsah zásahu do vážnosti
a dôstojnosti žalobkyne. Žalobkyňou žiadaná výška náhrady nemajetkovej ujmy je v neprimeranej výške
aj v prípadoch poškodenia zdravia, napríklad rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/53/2020
zo dňa 15.07.2021, ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 €,

avšak v tomto prípade išlo o poškodenú osobu, ktorá má v dôsledku poškodenia zdravia akútnu stresovú
poruchu, zážitky z udalosti sa jej opakujú, prakticky denno - denne je vystavovaná spomienkam, ktoré
jej môžu spustiť obyčajný vietor, dážď, búrka. Rovnako sa musela poškodená vyrovnať so stratou
svojej kamarátky, ktorá následkom zranení podľahla. Poškodenie zdravia sa jej stalo v mladom veku
(mala 19 rokov) a následkom poškodenia zdravia došlo k čiastočnej strate vlasov, má plošnú jazvu na

hlave, deformitu tváre. Poškodená má stredne ťažkú poruchu sluchu vľavo, musí sa vyhýbať hluku, má
horšiu zrozumiteľnosť reči v hluku, ušný šelest, je prítomná úzkosť v strednom pásme. Z porovnania
so žalobkyňou je zjavné, že následky, ktoré utrpela poškodená v dôsledku poškodenia zdravia sú
niekoľkonásobne vyššie oproti žalobkyni, poškodená utrpela poškodenie zdravia v mladšom veku
a náhrada nemajetkovej ujmy jej bola priznaná vo výške 20.000 €. Súd nepopiera nárok žalobkyne na

náhradu nemajetkovej ujmy a to, že do jej práv na život a zdravie bolo negatívne zasiahnuté už len
tým, že si musela prejsť dopravnou nehodou, na základe ktorej bola blízko smrti a musela absolvovať
mnohéliečenia,ošetreniaarehabilitácie,čobynepriaznivovnímalakaždáfyzickáosoba.Zároveňtakáto
negatívna skúsenosť nie je bežnou skúsenosťou každej fyzickej osoby. Vzhľadom na tento nepriaznivý
zásah do práv žalobkyne jej súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 €.

(92.) Pokiaľ ide o namietaný zásah do dôstojnosti žalobkyne, ako aj vyplýva z výpovede svedkýň, na
jednu stranu tvrdia, že dôstojnosť žalobkyne utrpela, na druhú stranu voči nim samotným dôstojnosť
žalobkyne neutrpela nijakým spôsobom. Zároveň nie je preukázané, že odliv klientov by bol spôsobený
zníženým dôstojnosti žalobkyne. Takisto nie je preukázaná skutočnosť, že by v dôsledku nehody

bolo nepriaznivým spôsobom zasiahnuté do súkromnej alebo rodinnej sféry žalobkyne. Žalobkyňa má
ustálený okruh svojich priateľov a obdivovateľov, ktorí ju po dopravenej nehode neopustili, pomáhajú
jej, zaujímajú sa o ňu a udržiavajú s ňou kontakt. Neobstojí názor žalobkyne, že od priateľov a klientov
sa pocit obdivu zmenil na pocit ľútosti, pretože z výpovede svedkýň jasne vyplýva, že žalobkyňu sistále vážia a obdivujú. Takisto nedošlo k negatívnemu zásahu do rodinnej sféry žalobkyne. So svojim
synom naďalej udržiavajú vzťah a tento nebol dopravnou nehodou nijako ovplyvnený. Z výpovede
syna žalobkyne vyplýva, že po dopravnej nehode žalobkyňu každý deň navštevoval v nemocnici a po

prepustení z nemocnice s ňou býval v jednej domácnosti a staral sa o ňu. Momentálne sú v telefonickom
a emailovom kontakte, pričom každý druhý víkend za ňou jej syn chodí. Rodinné väzby žalobkyne sa
teda dôsledkom dopravnej nehody nespretrhali. V neposlednom rade súd opätovne uvádza, že náhrada
za fyzické ale aj psychické zdravotné problémy (duševná porucha) žalobkyne spôsobené dopravnou
nehodou spadajú pod nárok na náhradu SSU a bolestného a nemožno ich zamieňať s nárokom na

náhradu nemajetkovej ujmy. Súd preto už skôr priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
3.000 €, ktorá bola zo strany intervenienta v priebehu konania žalobkyni vyplatená, považuje za
primeranú a poukazuje na dôvod priznania uvedený v predchádzajúcom odseku rozsudku a zároveň na
skutočnosť uvedenú žalobkyňou - na verejnosti vyzerá ako opitá, kvôli problémom s chôdzou v dôsledku
dopravnej nehody. Vzhľadom na uvedené nepriznal nárok žalobkyni nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy vo vyššej miere a vo zvyšnej časti teda jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. Žalobkyni

zároveň nepriznal k priznanej náhrade nemajetkovej ujmy úrok z omeškania a to z dôvodu, že žalovaný
s náhradou nemajetkovej ujmy nemohol dostať do omeškania, keďže táto výslovne závisí od posúdenia
súdu.

(93.) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej

lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

(94.) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania sa spravuje zásadou úspechu ako to vyplýva
z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola úspešná čo do nároku na SSU vo výške 529,80

€ a neúspešná vo výške 18.007,08 €. Žalovaný a intervenient boli úspešný v časti SSU v rozsahu
94,30% (úspech žalovaného a intervenienta 97,15% - úspech žalobkyne 2,85% = 94,30%. Žalobkyňa
bola v rozsahu 100% úspešná v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom súd poukazuje na
rozhodnutie odvolacieho súdu (výška náhrady nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu a žalobca je
úspešný už na základe priznania nemajetkovej ujmy v akejkoľvek výšky, pretože preukázal porušenie/

zásahdosvojhopráva).Súdnásledneodnárokužalobkynevrozsahu100%odpočítalnárokžalovaného
a intervenienta na SSU v rozsahu 94,30%. Žalobkyňa by tak mala nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 5,70% (100% - 94,30%) = 5,70%. Vzhľadom na zamietnutie vecnej škody v prvom rozsudku
vo výške 334,66 €´má súd za to, že strany sporu majú pomerne rovnaký čiastočný úspech v konaní
a preto rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.