Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 26, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121205993
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Saganová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5121205993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Michaelou Saganovou v spore žalobcu v rade 1/: A. A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., žalobkyne v rade 2/: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates,
s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice- mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 651 258, proti
žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, právne
zastúpený: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07
Žilina, IČO: 47 249 722, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi v rade 1/ a žalobkyni v rade 2/, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne,
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 08.07.2021 domáhali voči žalovanému vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť so žalobcami nájomnú zmluvu,
ktorou by žalovaný prenajal žalobcom 3-izbový byt v bytovom dome na ul. C., G.. H. XXXX, vchod č. XX,
byt č. XX, na II. poschodí, kategória bytu I. v znení uvedenom v petite žaloby a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že nepretržite od roku 2002 užívajú byt č. XX nachádzajúci sa v
bytovom dome na ulici C. súpis. č. XXXX, vchod č. XX, na II. poschodí, kategória bytu I, zapísaný na
LV č. XXXX pre k. ú. I., obec: D., okres: D., vedený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom.
Medzi žalobcami a žalovaným v zastúpení spoločnosťou ŽILBYT, s.r.o., IČO: 46723994, so sídlom:
Nanterská 8399/29, 010 08, Žilina, bola prvýkrát uzatvorená Nájomná zmluva dňa 22.02.2002 na dobu
určitú od 01.03.2002 do 28.02.2005, následne boli medzi nimi opakovane uzatvárané nájomné zmluvy,
a to kontinuálne na dobu troch rokov (od 04.03.2005; od 01.03.2008 do 28.02.2011; od 01.03.2011 do

28.02.2014; od 01.03.2014 do 28.02.2017) až do marca 2017. Následne bola medzi stranami sporu
uzatvorená Nájomná zmluva na dobu troch mesiacov od 01.03.2017 do 31.05.2017 a dňa 21.06.2017
Nájomná zmluva s trvaním do 30.09.2017. Nájomné zmluvy boli uzatvorené podľa zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník a osobitného predpisu- zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj
bývania a sociálnom bývaní. Predmetom zmluvy bol vyššie špecifikovaný byt, pričom zmluva podrobne
upravovala práva a povinnosti zmluvných strán. Podľa bodu 2) článku II. Nájomnej zmluvy má nájomca
právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej

zmluve a všeobecne záväzných právnych predpisov. Napriek skutočnosti, že žalobcovia si po skončení
trvania doby nájmu podali u žalovaného žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, žalovaný
odmietol vydať rozhodnutie o opakovanom uzatvorení nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalobcovia
nepredložili spolu s ich žiadosťou exekučnú notársku zápisnicu spísanú na vlastné náklady, ktorúpovinnosť uložil žalovaný všetkým žiadateľom prijatím Všeobecne záväzného nariadenia mestského
zastupiteľstva mesta Žilina č. 4/2017. Žalobcovia odmietli predmetnej požiadavke vyhovieť, nakoľko
uloženie tejto povinnosti všeobecne záväzným nariadením prijatým mestským zastupiteľstvom bolo

výsledkom nezákonného postupu žalovaného, keďže žalovaný nemôže ukladať všeobecne záväznými
nariadeniamipovinnostifyzickýmosobámnadrámeczákona,resp.bezzákonnéhosplnomocnenia.Túto
nezákonnosť namietal aj prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline, ktorý podal proti predmetnému VZN
č. 4/2017 protest č. Pd 138/17/5511-5 z 04.08.2017. Žalovaný však nezrušil predmetné VZN č. 4/2017 a
povinnosť dokladať k žiadosti exekučnú notársku zápisnicu aj naďalej vynucoval. Žalovaný nakoniec dňa

02.10.2018vydalžalobcomRozhodnutieoopakovanomuzatvorenínájomnejzmluvy,vktoromrozhodol,
že predlžuje žalobcom dobu nájmu na dobu určitú od 01.12.2018 do 28.02.2019, avšak toto rozhodnutie
žalobcom nedoručil. Žalobcovia boli opäť vyzvaní na predloženie dokladov, a to listom z 01.10.2019,
resp. na predloženie žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa zákona o dotáciách.
Dňa 31.10.2019 podali žalobcovia opäť Žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy spolu s
príslušnými dokladmi, pričom žalovaný listom z 28.11.2019 rozhodol, že žiadosti nie je možné vyhovieť,

nakoľko žalobcovia nespĺňajú podmienky podľa čl. 9 ods. 2 písm. d) Všeobecne záväzného nariadenia
Mesta Žilina č. 4/2017 a Všeobecne záväzných nariadení Mesta Žilina č. 12/2017, č. 4/2018, avšak
neodôvodnil, ako dospel k uvedenému záveru, resp. akým spôsobom žiadosť žalobcov vyhodnocoval.
Žalobcovia poukázali na to, že žalobkyňa v rade 2/ je od roku 2005 zamestnankyňou žalovaného
zaradená na útvare hlavného kontrolóra mesta, pričom v prvom polroku 2018 bola poverená kontrolou

správcovskej spoločnosti ŽILBYT, s.r.o., kedy predmetom kontroly bola práve kontrola nájomných zmlúv.
V rámci výkonu kontrolnej činnosti poukázala na závažné nedostatky mesta a správcovskej spoločnosti
týkajúce sa neoprávneného zvýšenia nájomného v bytových domoch na ul. J. H. XXXX a C. H. XXXX
v neprospech nájomcov, ako aj skutočnosť, že väčšia časť nájomného od nájomcov na ul. C. H.
XXXX bola použitá na splátky úverov iných bytových domov. Ohľadom zistených výsledkov kontroly

žalobkyňa v rade 2/ viedla rozsiahle rokovania so súčasným vedením žalovaného, ako aj zástupcami
správcovskej spoločnosti, avšak bezúspešne. Keďže z jej pohľadu došlo k podozreniu zo spáchania
trestnej činnosti, výsledky kontroly odstúpila podnetom na príslušnú prokuratúru, keďže mala za to,
že táto povinnosť jej vyplýva zo zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. V dôsledku
uvedeného žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že práve pracovné zaradenie žalobkyne v rade 2/, jej

čestné a objektívne konanie, ako aj to, že výsledky kontroly u správcovskej spoločnosti ŽILBYT, s.r.o.
odstúpila na prokuratúru, boli dôvodom neuzavretia novej nájomnej zmluvy v roku 2019. V Rozhodnutí z
28.11.2019vedúcaodborusociálnehoabytovéhoE.K.C.vyzvalažalobcovnaodovzdaniepredmetného
bytu k dispozícii žalovaného v lehote do 31.03.2020. Žalobcovia odmietli predmetný byt odovzdať,
nakoľko boli presvedčení, že žalovaný je v súlade so svojím Rozhodnutím o opakovanom uzatvorení

nájomnej zmluvy z 02.10.2018 a s poukazom na platnú a účinnú právnu úpravu povinný opakovane
uzatvoriť s nimi nájomnú zmluvu. Z ďalšej komunikácie medzi žalobcami a vedúcimi zamestnancami
žalovaného vyplynulo, že dôvod pre neuzavretie ďalšej nájomnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným
mal spočívať v skutočnosti, že žiadosť žalobcov bola posudzovaná podľa § 22 ods. 3 písm. a) (v tom
čase účinného) zákona č. 443/2010 Z. z., pričom žalobcovia pri posudzovaní ich príjmov uvedené

podmienky nespĺňajú. Žalobcovia mali za to, že na ich prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie §
22 ods. 3 písm. b) zákona o dotáciách, o čom aj opakovanie informovali vedenie žalovaného. Dňa
29.11.2019 zaslalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR v reakcii na dopyt žalovaného vyjadrenie odboru
sociálnemu a bytovému Mestského úradu Žilina, z obsahu ktorého vyplýva, že Ministerstvo dopravy a
výstavby SR súhlasí s posudzovaním mesačného príjmu žalobcov podľa 22 ods. 3 písm. b) zákona

č. 443/2010 Z. z. a zároveň že odporúča, aby odbor informoval žalobcov o možnosti podania si
žiadosti na opakovaný nájom s možnosťou posúdenia ich príjmu v zmysle tohto paragrafu bytovou
komisiou a schválením štatutárom. V súlade s týmto odporúčaním sa žalobcovia listom z 22.01.2020
opakovane obrátili na odbor sociálny a bytový Mestského úradu Žilina žiadajúc súhlasné stanovisko,
aby pri posudzovaní ich žiadosti mohli byť ako oprávnené osoby posudzovaní podľa § 22 ods. 3 písm.

b) zákona o dotáciách. Dňa 07.02.2020 im bol doručený list podpísaný vedúcou odboru sociálneho
a bytového mestského úradu Žilina, v ktorom sa uvádza, že komisia sociálna, zdravotná a bytová
neodporučila primátorovi mesta Žilina zahrnúť funkciu žalobkyne v rade 2/ medzi všeobecne prospešné
služby a neodporučila posudzovať ich žiadosť podľa § 22 ods. 3 písm. b) zákona o dotáciách. Dňa
06.07.2020 podal žalovaný na žalobcov na Okresnom súde Žilina žalobu o vypratanie bytu, ktoré

konanie je vedené pod sp. zn. 13C/52/2020. Dňa 26.05.2021 si žalobcovia podali ďalšiu žiadosť o
opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, na ktorú žalovaný odpovedal dňa 15.06.2021 listom, v ktorom
uviedol, že z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu nie je možné žiadosti žalobcov vyhovieť, pričom
žalovaný žiadnym iným spôsobom neodôvodnil, prečo odmieta so žalobcami opakovane uzatvoriťnájomnú zmluvu, dôvod nevyhovenia neoprel o zákonné ustanovenia, ani akékoľvek ďalšie podmienky
vyplývajúce zo v súčasnosti platného a účinného všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina.
Žalobcovia považujú za neakceptovateľný spôsob, akým bolo rozhodnuté o ich žiadosti, respektíve, za

neprípustnú považujú skutočnosť, že dôvodom pre nevyhovenie ich žiadosti o opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy nebola právne relevantná okolnosť, ktorú predpokladá konkrétne ustanovenie zákona
o dotáciách (prípadne ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia o prideľovaní nájomných bytov
pre sociálne účely), ale skutočnosť, že medzi žalobcami a žalovaným aktuálne prebieha súdny spor
o vypratanie bytu. Žalobcovia v žalobe poukázali na právnu úpravu a relevantnú judikatúru. Medzi

žalobcami a žalovaným vystal teda spor, či bolo potrebné posudzovať príjmové podmienky domácnosti
žalobcov podľa § 12 ods. 4 písm. a) alebo § 12 ods. 4 písm. b) (v tom čase účinného) zákona
o dotáciách. Zo žiadnej z nájomných zmlúv (resp. rozhodnutí o opakovanom uzatvorení nájomnej
zmluvy) uzatvorených pred vydaním zamietavého rozhodnutia žalovaného nevyplynulo, podľa ktorého
ustanovenia mali žalobcovia postavenie oprávnenej osoby na uzatvorenie zmluvy podľa zákona o
dotáciách, t. j. či hranica príjmu ich domácnosti bola posudzovaná v čase uzavretia tej ktorej nájomnej

zmluvy podľa § 22 ods. 3 písm. a) alebo podľa § 22 ods. 3 písm. b) zákona o dotáciách. Zákon o
dotáciáchstanovilvyššiuhranicupríjmudomácnostiprevznikprávanaopakovanéuzatvorenienájomnej
zmluvy pre domácnosti, ktorých členom je určitá skupina osôb, ktorú charakterizuje všeobecnými
pojmami,inconcreto„zabezpečovaniezdravotníckejstarostlivosti,sociálnychavšeobecneprospešných
spoločenských služieb, vzdelávania, kultúry alebo ochrany obyvateľov obce“. Zákon o dotáciách

uvedené pojmy nedefinuje, a to ani príkladmo. Podľa žalobcov úmyslom zákonodarcu bolo, aby
skutočnosť, či určitá osoba ako člen domácnosti spĺňa podmienku zabezpečovania zdravotníckej
starostlivosti, sociálnych a všeobecne prospešných spoločenských služieb, vzdelávania, kultúry alebo
ochranyobyvateľovobcebolapredmetomindividuálnehoposúdeniasmožnosťouzohľadneniaokolností
konkrétneho prípadu, avšak jeho rozhodovanie nemôže byť prejavom svojvôle či arbitrárnosti, a už

vonkoncom nie nástrojom „trestania“ žiadateľa. Svojvoľnosť konania a rozhodovania vo veci nájomného
vzťahu žalobcov so žalovaným preukazuje okrem iného aj Zápisnica zo zasadnutia komisie sociálnej,
zdravotnej a bytovej, ktoré sa konalo 28.01.2020. Aj napriek skutočnosti, že stanoviská komisie majú
iba poradný charakter (bez konštitutívnych účinkov), zo zápisnice je zrejmé, že prijatiu stanoviska
komisie k posúdeniu žiadosti žalobcov nepredchádzala žiadna podrobná právna úvaha, ani akékoľvek

logické zdôvodnenie. Ďalej žalobcovia v otázke verejného záujmu poukázali na ustanovenia zákona č.
552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme ako aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.:
4SŽo/65/2015, z čoho podľa nich nesporne vyplýva, že žalobkyňa v rade 2/ je zamestnancom, ktorý
vykonáva prácu vo verejnom záujme podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme. Najvyšší súd v
jednomzosvojichrozhodnutídospelkzáveru,žeobsahovúnáplňpojmuverejnýzáujemmožnostotožniť

s pojmom všeobecne prospešný záujem. S prihliadnutím na uvedené žalobcovia zastali názor, že
žalobkyňa v 2. rade je osobou, ktorá výkonom svojho povolania realizuje všeobecne prospešné služby.
Žalobcovia v prejednávanom prípade nenamietajú len samotný nesprávny výklad zákona o dotáciách,
na ktorý sa žalovaný odvoláva vo svojom rozhodnutí, ktorým odmietol so žalobcami opakovane uzatvoriť
nájomnú zmluvu, ale predovšetkým účelovosť tejto argumentácie, ktorá nie je výsledkom objektívneho

a spravodlivého posúdenia ich žiadosti. V kontexte všetkých špecifických okolností daného prípadu,
žalobcoviavyslovilipresvedčenie,žezostranyžalovanéhosajednalooprejav„skrytejšikany“žalobkyne
v rade 2/, ktorý má pôvod v spôsobe výkonu jej práce a svedomitého plnenia jej povinností ako osoby
poverenej nezávislou kontrolou. Žalobcovia vyslovili presvedčenie, že v procese rozhodovania o ich
žiadosti bol zo strany osôb, ktoré žalobkyňa v 2. rade označila ako osoby zodpovedné za nedostatky

zistené vo výsledkoch jej kontroly, vyvíjaný nátlak na vedúcich zamestnancov, v kompetencii ktorých je
prijímanierozhodnutíovyhoveníalebonevyhovenížiadostio(opakované)uzatvorenienájomnejzmluvy,
čo by malo byť preukázané výpoveďou nimi navrhnutých svedkov. Zároveň žalobcovia zdôraznili, že na
nichmásúdnysporpredovšetkýmsociálno-existenčnýdopad,keďodmietnutímopätovnéhouzatvorenia
nájomnej zmluvy so žalobcami a následným domáhaním sa núteného vypratania predmetného bytu

na príslušnom súde žalovaný vážnym spôsobom zasiahol do jedného zo základných ľudských práv
žalobcov – právo na dôstojné bývanie, ktoré si vzhľadom na ich osobné pomery nie sú schopní
zaobstarať sami a zasiahol tým aj do ich pokojného rodinného života, a to konaním, ktoré je možné
označiť za nezákonné a rozporné s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať právnu ochranu.
Žalobcovia poukázali aj na súčasnú právnu úpravu, kedy s účinnosťou od 01.01.2021 došlo k zmene

ustanovení zákona o dotáciách, napr. § 12 ods. 4, § 22 ods. 3. Zákonodarca zvýšil hranicu príjmu
oprávnených osôb a ostatných osôb s nimi žijúcich v jednej domácnosti a zároveň rozšíril a spresnil
definíciu oprávnenej fyzickej osoby obsiahnutú v § 22 ods. 3 písm. b) tohto zákona, keď nahradil
pojem všeobecne prospešné služby pojmom služby vo verejnom záujme. Tým zákonodarca v podstatepotvrdil, že pojem všeobecne prospešné služby je z obsahového hľadiska totožný s pojmom služby
vo verejnom záujme. Za existencie aktuálnej právnej úpravy už niet pochybností o tom, že žalobkyňa
v rade 2/ ako oprávnená fyzická osoba zabezpečujúca služby vo verejnom záujme jednoznačne

spĺňa zákonné podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným. Záväzková
povinnosť žalovaného je podľa žalobcov založená jeho Rozhodnutím o opakovanom uzatvorení
nájomnej zmluvy z 02.10.2018, ktorým právnym úkonom žalovaný sám seba zaviazal na opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalobcami. Dôvody pre neuzavretie nájomnej zmluvy, ktoré uvádza
žalovaný vo svojom Rozhodnutí z 28.11.2019 (nesplnenie podmienok v zmysle Čl. 9, ods. 2 d)

Všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2017 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta
Žilina a Všeobecne záväzných nariadení č. 12/2017, č. 4/2018, ktorými sa mení a dopĺňa Všeobecne
záväzné nariadenie č. 4/2017 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Žilina) sú výsledkom
nesprávneho výkladu právnej normy – v tom čase účinného zákona o dotáciách, ktorý je nielenže
ústavne nekonformný, ale žalobcovia jeho aplikáciu považujú za účelovú, z dôvodu neobjektívneho
a nespravodlivého rozhodovania žalovaného v ich veci. Dôvody pre neuzavretie nájomnej zmluvy, ktoré

uvádza žalovaný v Rozhodnutí z 15.06.2021 (prebiehajúci súdny spor medzi žalobcami a žalovaným)
sú v plnej miere neakceptovateľné a právne neudržateľné, a žalobcovia ich opäť považujú za prejav
svojvôle a arbitrárnosti v procese rozhodovania žalovaného.

3. Podaním doručeným súdu dňa 28.01.2022 sa k žalobe a jej prílohám prostredníctvom svojho

právneho zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý žalobu v celom rozsahu rozporoval, považoval ju za
neopodstatnenú a predčasnú. Odmietol tvrdenia žalobcov o údajnom „šikanóznom“ konaní žalovaného
voči žalobcom, resp. o svojvoľnom procese žalovaného pri opakovanom uzatváraní nájomných zmlúv.
Zastal názor, že v rámci postupu týkajúceho sa opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalobcami
postupoval v súlade so zákonom a všeobecne záväzným nariadením mesta Žilina, pričom zotrval na

tom, že žalobkyňa v rade 2/ nespĺňala v dotknutom čase výnimku podľa § 22 ods. 3 písm. b) od. 3 zákona
č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, nakoľko jej prácu nemožno
považovať za všeobecne prospešnú spoločenskú službu. Bez ohľadu na uvedené žalovaný konštatoval,
že podmienky na nahradenie prejavu vôle žalovaného na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy so
žalobcami nie sú splnené, keďže žalobcovia sa domáhajú uzatvorenia nájomnej zmluvy na podklade

rozhodnutia z roku 2018, t.j. spätne do minulosti, čo je podľa neho neprípustné. Tiež zastal názor, že
súd nie je oprávnený nahrádzať kompetencie žalovaného pri rozhodovaní o opakovanom uzatvorení
nájomnej zmluvy na obdobie troch rokov odo dňa vydania rozhodnutia. Žalobcovia žalobu odôvodňujú
tým, že žalovaný mal prevziať záväzok na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy rozhodnutím
p. č. byt./2018/329 zo dňa 02.10.2018, a to na dobu určitú od 01.12.2018 do 28.02.2019. V tejto

súvislosti sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu, v
zmysle ktorej sa nájomný vzťah uzatvorí na dobu 3 rokov od platnosti a účinnosti takej zmluvy, t.j. od
právoplatnosti rozhodnutia súdu v tomto konaní. Domáhať sa nahradenia prejavu vôle možno v prípade,
keď záväzková povinnosť účastníka je založená zákonom alebo právnym úkonom. Keďže žalobcovia
skutkovo vymedzili žalobu na podklade rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.10.2018, po právnej stránke

by sa teda žalobcovia mohli domáhať uzatvorenia nájomnej zmluvy za obdobie od 01.12.2018 do
28.02.2019. Žalobcovia sami uviedli, že užívajú predmet nájmu nepretržite od roku 2002 doteraz, teda
užívali predmet nájmu aj po dobu, počas ktorej mala byť nájomná zmluva uzatvorená na základe
rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.10.2018, teda žalobcovia „spotrebovali“ nájom za dotknuté obdobie,
teda užívali predmet nájmu aj v období od 01.12.2018 do 28.02.2019. Žalovaný tvrdil, že po právnej

stránke sa žalobcovia nemôžu domáhať nahradenia prejavu vôle uzatvoriť nájomnú zmluvu na základe
rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.10.2018, kedy poukázal na § 229 CSP, podľa ktorého rozhodnutie
súdu v konaní o nahradenie prejavu vôle má konštitutívny účinok. Teda až nadobudnutím právoplatnosti
takého súdneho rozhodnutia dochádza k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy, ktorej nahradenia
prejavu vôle sa účastník konania domáhal, čo potvrdzuje i odborná právna literatúra. Rozhodnutie súdu

nemôže pôsobiť spätne do minulosti ani deklaratórne potvrdzovať nejakú právnu skutočnosť, ktorá
už nastala, resp. prebehla, v minulosti, preto podľa žalovaného nemožno žalobe vyhovieť. Žalovaný
ďalej upriamil pozornosť na to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.10.2018 nemôže zakladať ani
jeho povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu do budúcnosti, teda na dobu určitú 3 rokov od právoplatnosti
rozsudku v tomto konaní. Súd by tak prevzal právomoc a kompetenciu žalovaného ako orgánu územnej

samosprávy vo vzťahu k prideľovaniu mestských nájomných bytov a posudzovania podmienok na
opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Poukázal aj na aktuálne platné a účinné Všeobecne záväzné
nariadenie mesta Žilina č. 5/2021 o prideľovaní nájomných bytov pre sociálne účely vo vlastníctve mesta
Žilina, ktorého účelom je stanovenie podmienok, posudzovanie a postup žalovaného pri prideľovanínájomných bytov pre sociálne účely vo vlastníctve mesta, opakovanom uzavretí zmluvy o nájme,
doby trvania nájmu, povinnostiach nájomcov, atď. Zo znenia čl. II., bodu 2) nájomnej zmluvy zo dňa
21.06.2017, na ktorý odkazujú žalobcovia, ako aj zo znenia čl. 9, bodu 1 aktuálneho VZN vyplýva, že

v prípade skončenia nájomného vzťahu medzi žalovaným a nájomcom nedochádza k automatickému
predlžovaniu nájomného vzťahu, ale nájomca má právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy
pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a všeobecne záväzných právnych predpisov, s
čím je spojená povinnosť nájomcu v určenej lehote podať žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej
zmluvy, pričom žiadosti sa vyhovie v prípade preukázania splnenia podmienok v zmysle čl. 9, bodu 2.

a 3. aktuálneho VZN. Až po splnení všetkých stanovených podmienok môže byť žalovaným vydaný
doklad o opakovanom uzatvorení zmluvy s nájomcom. Z uvedeného je podľa žalovaného nesporné,
že žalovaný ako orgán územnej samosprávy je oprávnený na základe samostatnej pôsobnosti podľa
čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, vydávať
všeobecné záväzné nariadenia a v súlade s ustanoveniami zákona č. 150/2013 Z.z. a 443/2010 Z.z.
určovať podmienky na prideľovanie bytov a opakované uzatvorenie nájomných zmlúv so žiadateľmi.

Preto zastal názor, že súd konajúci v prejednávanej právnej veci nie je oprávnený zasahovať do tejto
samostatnej pôsobnosti žalovaného a sám posudzovať otázku splnenia podmienok na opakované
uzatvorenienájomnejzmluvysožalobcami.Súdmôžeskúmaťjedineto,čisúdanévšetkyhmotnoprávne
podmienky na to, aby zmluva mohla byť uzatvorená (napr. v prípade nečinnosti zmluvnej strany,
bezdôvodnom odopieraní uzavretia zmluvy, hoci všetky podmienky na jej uzatvorenie boli splnené, a

pod.). Nahradiť prejav vôle možno iba za podmienky, že je nepochybné a preukázané, že účastník
mal vôľu a podľa hmotného práva aj povinnosť svoju vôľu prejaviť, a tak uzavrieť zmluvu. Žalobcovia
nepreukázali vôľu ani povinnosť žalovaného opakovane s nimi uzatvoriť nájomnú zmluvu, ich žiadosti o
opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 26.05.2021 nebolo vyhovené. Vzhľadom na uvedené
neexistuje taký úkon ani rozhodnutie žalovaného, v ktorom by sa zaviazal na konkrétne časové obdobie

opakovane uzatvoriť so žalobcami nájomnú zmluvu. Žalobcovia dokonca ani nepredložili žiadne dôkazy,
ktoré by osvedčovali splnenie podmienok na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy v zmysle čl.
9 bodu 2. a 3. aktuálneho VZN, preto by súd ani nemal podklad k tomu, aby mohol rozhodnúť, že
sú splnené podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Podľa žalovaného posudzovanie
žiadosti a splnenie podmienok na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy s konkrétnymi náležitosťami

je oprávnený vykonať jedine žalovaný, v opačnom prípade by išlo o závažný zásah do pôsobnosti
orgánu územnej samosprávy, čo je v rozpore s princípmi právneho štátu. Žalobcovia mali k dispozícii iné
zákonné prostriedky, ktorými sa mohli tohto nesprávneho úradného postupu domáhať napr. podaním
správnej žaloby a preskúmaním postupu žalovaného v správnom súdnictve, nie podaním žaloby v
tomto občianskoprávnom konaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe odmietol akékoľvek tvrdenia

žalobcov o tom, že by žalovaný postupoval proti nim šikanózne, resp. že by voči iným nájomcom
postupoval inak alebo benevolentne. Rozhodovanie o prideľovaní bytov a opakovanom uzatváraní
nájomných zmlúv nie je ani arbitrárne ani nástrojom „trestania“ žalobcov, pričom podľa žalovaného
sú uvedené tvrdenia špekulatívne a nepodložené žiadnym relevantným dôkazom. Zotrval na tom, že
žiadosť žalobcov bola v minulosti odmietnutá správne, z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 22 ods.

3 písm. a) zákona č. 443/2010 Z.z., keď vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalobcov, že v dotknutom
čase mal žalovaný posudzovať ich príjmy podľa § 22 ods. 3 písm. b) zákona č. 443/2010 Z.z. a ich výklad
o tom, že práca žalobkyne 2/ má napĺňať definíciu verejne prospešnej spoločenskej služby v zmysle
výnimky podľa § 22 ods. 3 písm. b) zákona č. 443/2010 Z.z. považoval za nesprávny. Argumentáciu
žalobcov rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo 65/2015, v ktorom bolo konštatované, že

verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem
podľa názoru žalovaného nemožno automaticky aplikovať na definíciu výnimky podľa § 22 ods. 3,
písm. b) bodu 3. zákona č. 443/2010 Z.z.. I keď je žalobkyňa zamestnancom žalovaného na útvare
hlavného kontrolóra mesta Žilina, nemožno automaticky tvrdiť, že ide o prácu majúcu všeobecne
prospešnú spoločenskú funkciu, keďže zamestnanci priradení na útvar hlavného kontrolóra plnia najmä

odbornú, administratívnu a organizačnú funkciu a sú podriadení hlavnému kontrolórovi. Hlavný kontrolór
vykoná kontrolu zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s
majetkom a majetkovými právami obce, kontrolu príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, atď,
preto podľa žalovaného až činnosť hlavného kontrolóra možno označiť ako všeobecne prospešnú
spoločenskú službu, teda službu, ktorá plní potreby širokého okruhu občanov. Žalobcovia podľa

žalovaného nepreukázali, že by žalovaný postupoval pri prideľovaní bytov a opakovanom uzatváraní
nájomnýchzmlúvnesprávnealebotak,akotovosvojejžalobeúčelovotvrdia,pretožiadalžalobuvcelom
rozsahu zamietnuť.4. Žalobcovia reagovali na podanie žalovaného podaním doručeným súdu dňa 30.03.2022, v ktorom
v úvode uviedli, že žalobcovia sa nedomáhajú žiadneho spätného uzatvorenia nájomnej zmluvy.
Užívanie nájomného bytu žalobcami od roku 2017 bolo realizované bez existencie právneho titulu a

uvedené nie je možné zhojiť uzatvorením (novej) nájomnej zmluvy, ani konštitutívnym rozhodnutím súdu
o nahradení prejavu vôle. Za neexistenciu nájomného vzťahu však nenesú zodpovednosť žalobcovia,
ale žalovaný, nakoľko im právo uzatvoriť nájomnú zmluvu vzniklo, avšak žalovaný si svoj záväzok
nesplnil. Žalobcovia uviedli, že im vzniklo právo uzatvoriť nájomnú zmluvu na podklade Rozhodnutia z
02.10.2018, ktorý podľa žalobcov nepredstavuje individuálny správny akt, ale jedná sa o právny úkon,

keďže rozhodovanie o pridelení nájomných bytov zo strany žalovaného predstavuje osobitnú formu
nakladania s majetkom obce/mesta. Preto žalobcovia zastali názor, že rozhodnutie žalovaného, resp.
postup, ktorý uvedenému aktu predchádza nie sú preskúmateľné v správnom súdnictve, nakoľko táto
forma „rozhodovania“ o majetku obce/mesta z dôvodu absencie prvku „výkonu verejnej moci“ vylučuje
tieto úkony z prieskumu správnych súdov. Naopak, právne vzťahy vznikajúce v dôsledku právnych
úkonov, obsahovou podstatou ktorých je nakladanie s majetkom obce / mesta patria do prieskumu

civilných súdov. Výlučne do právomoci civilných súdov patrí rozhodovanie o žalobe znejúcej na plnenie
– povinnosť uzatvoriť zmluvu, na uzatvorenie, ktorej sa žalovaný zaviazal. Skutočnosť, že Rozhodnutie
z 02.10.2018 stanovuje v obsahu dátum plnenia, ktorý s ohľadom na uplynulý čas už stráca relevanciu,
nemôže byť na ťarchu žalobcov. Avšak v uvedenom rozhodnutí vôľa uzatvoriť nájomnú zmluvu so
žalobcami vyjadrená nepochybne je. Vo vzťahu k argumentu žalovaného o naplnení / nenaplnení

predpokladov stanovených v § 22 ods. 3 písm. b) bodu 3 v tom čase účinného zákona o dotáciách
žalobcovia poukázali na svoje predchádzajúce vyjadrenie, pričom podľa nich tvrdenie žalovaného o
nenaplnení podmienok bolo účelové a tendenčné. Žalobcovia spĺňali všetky zákonom predpokladané
podmienky a neurčitosť výrazových pojmov právnej normy – zákona o dotáciách žalovaný iba využil
ako zámienku pre nesplnenie svojej povinnosti. Taktiež poukázali na rozhodnutie NS SR v konaní sp.

zn.. 4SŽo/65/2015, kedy je podľa ich názoru významný právny výklad, ktorý NS SR prisúdil pojmom
verený záujem a všeobecne prospešný záujem. Poukázali aj na skutočnosť, že v ich prípade užívanie
bytu označeného v nájomnej zmluve zo strany žalobcov nebolo realizované na základe žiadneho
„komerčného nájmu“, ale jedná sa o sociálne bývanie. To znamená, že žalobcovia užívajú byt, ktorý
môže žalovaný poskytnúť len (iným) žiadateľom o sociálne bývanie. Spôsob a rozsah nakladania s

týmto jeho majetkom je zákonom obmedzený a tento rozsah a spôsob má smerovať ku konkrétnemu
cieľu. Žalobcovia každý mesiac riadne hradia nájomné, o predmetný byt sa príkladne starajú, nijakým
spôsobom ho nepoškodzujú; naopak, na svoje vlastné náklady vykonávajú všetky nevyhnutné opravy
a údržbu. Napriek uvedenému, žalovaný sa už roky snaží za každú cenu žalobcov z predmetného
bytu vysťahovať, za ktorým účelom inicioval súdne konanie o vypratanie nehnuteľnosti. Podľa žalobcov

konanie žalovaného, cieľom ktorého je „zbavenie sa“ žalobcov (dôvod, ktorého sme v žalobe podrobne
ozrejmili) a ich nútené vysťahovanie preto očividne nesmeruje k ochrane vlastného majetku (jeho
majetok nie ohrozený ani poškodzovaný), ani k žiadnemu inému zákonom (predovšetkým zákonom č.
138/1991 Zb. o majetku obcí) predpokladanému legitímnemu cieľu.

5. V duplike doručenej súdu dňa 05.05.2022 žalovaný reagoval na tvrdenia a argumentáciu žalobcov,
pričom v úvode vyslovil presvedčenie, že žaloba žalobcov nemá vecný ani právny základ. Podľa
jeho názoru žalobcovia na jednej strane tvrdia, že sa nedomáhajú žiadneho spätného uzatvorenia
nájomnej zmluvy a že užívanie nájomného bytu od roku 2017 bolo realizované bez existujúceho
právneho titulu, pričom uvedený stav nie je možné zhojiť uzatvorením novej nájomnej zmluvy ani

konštitutívnym rozhodnutím súdu o nahradení prejavu vôle, na druhej strane vyslovene uvádzajú, že
im vzniklo právo uzatvoriť nájomnú zmluvu na podklade rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.10.2018.
Argumentácia žalobcov je v tomto smere nezrozumiteľná a nie je z nej možné určiť, na základe čoho
má byť založená povinnosť žalovaného uzatvoriť so žalobcami nájomnú zmluvu na ďalšie obdobie,
nie je zrejmé, čoho sa žalobcovia žalobou domáhajú. Žalovaný uviedol, že na podklade rozhodnutia

žalovaného zo dňa 02.10.2018 sa žalobcovia mohli domáhať uzatvorenia nájomnej zmluvy len za
obdobie od 01.12.2018 do 28.02.2019, počas ktorého byt aj fakticky užívali. Uzatvorenie novej nájomnej
zmluvy, resp. opakové uzatvorenie nájomnej zmluvy, predpokladá určitý administratívny postup, od
podania žiadosti s požadovanými prílohami, cez vyhodnotenie splnenia podmienok, až po vydanie
dokladu žalovaným k opakovanému uzatvoreniu zmluvy. Žalobcom po 28.02.2019 nebol vydaný žiadny

doklad – rozhodnutie žalovaného o tom, že s nimi bude opakovane uzatvorená nájomná zmluva na
ďalšie časové obdobie. Žalovaný teda neprevzal na seba záväzok opakovane uzatvoriť so žalobcami
nájomnú zmluvu s určitými vymedzenými podmienkami (napr. určením dĺžky trvania nájomnej zmluvy).
Keďže neexistuje povinnosť žalovaného uzavrieť nájomnú zmluvu po 28.02.2019, podľa žalovanéhosúd nemôže ani nahradiť prejav vôle žalovaného takú zmluvu uzatvoriť. Upriamil pozornosť na to, že
žalobcovia sa v petite žaloby domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu
na dobu 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu v tomto konaní. Posudzovanie splnenia podmienok

žiadateľov o uzatvorenie nájomnej zmluvy je výlučne v kompetencii žalovaného ako jednotky územnej
samosprávy, ktorý v tomto smere postupuje v súlade s platným všeobecne záväzným nariadením
mesta Žilina a príslušnými právnymi predpismi. Aby teda mohlo dôjsť k opakovanému uzatvoreniu
nájomnej zmluvy do budúcnosti (po 28.02.2019), žalobcovia by museli predložiť žiadosť a doklady o
tom, že všetky požadované podmienky a predpoklady splnili, a súčasne by musel existovať doklad –

rozhodnutie, že žalovaný ich žiadosti vyhovel. Opätovne vyslovil názor, že civilný súd nemôže nahradiť
kompetenciu žalovaného v procese prideľovania sociálnych bytov, ktorá je mu uložená zákonom a
VZN. Ak žalobcovia tvrdia, že záväzok vyjadrený v rozhodnutí zo dňa 02.10.2018 je tým právnym
predpokladom, na základe ktorého sa má nahradiť vôľa žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu v zmysle
žalobného petitu, je toto tvrdenie podľa žalovaného po vecnej i právnej stránke nesprávne a naviac
v rozpore so samotnými podmienkami prideľovania nájomných bytov v zmysle zákona č. 443/2010

Z.z. a VZN žalovaného. Každé uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo opakované uzatvorenie nájomnej
zmluvy predpokladá podanie žiadosti a splnenie požadovaných podmienok, uzavretiu nájomnej zmluve
predchádza proces posudzovania splnenia podmienok žiadateľov. S ohľadom na uvedené nemožno
tvrdiť, že žalobcom vznikol nárok na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy na podklade rozhodnutia
z roku 2018, ktorý bol viazaný na dobu nájmu od 01.12.2018 do 28.02.2019. Potom je teda nesporné,

že žalovaný mal vôľu byť viazaný nájomnou zmluvou na túto dobu a nie na iné (prípadne ďalšie) časové
obdobie. Nemožno tvrdiť, že žalovaný je viazaný týmto rozhodnutím aj na iné obdobie v budúcnosti, t.j.
na obdobie 3 rokov od rozhodnutia súdu, ako sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní. Žalovaný súhlasil
s tvrdením žalobcov, že v rozhodnutí zo dňa 02.10.2018 je vyjadrená vôľa žalovaného uzatvoriť nájomnú
zmluvu, avšak táto vôľa uzatvoriť nájomnú zmluvu je vyjadrená výlučne na časovo ohraničené obdobie

od 01.12.2018 do 28.02.2019. Na opakované uzatvorenie zmluvy po 28.02.2019 by musela byť podaná
nová žiadosť, ktorá by podliehala novému posudzovaniu a novému rozhodnutiu žalovaného. v závere
sa žalovaný ohradil voči špekulatívnym tvrdeniam žalobcov, že cieľom konania žalovaného je „zbavenie
sa ich“, resp. účelový postup smerujúci k vysťahovaniu žalobcov.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.05.2023, ktoré bolo na žiadosť právneho zástupcu
žalobcov odročené na deň 27.06.2023, ktoré sa konalo za prítomnosti žalobcu v rade 1/, žalobkyne
v rade 2/, právneho zástupcu žalobcov a právneho zástupcu žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcov
na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe ako aj na doterajších písomných vyjadreniach a doterajšej
argumentácii. Rozhodnutia žalovaného, že nájomcovia nespĺňajú podmienky na opakované uzatvorenie

zmluvy, nie sú postavené na žiadnom relevantnom dôkaze, svoje rozhodnutia náležite neodôvodnil
a teda nie je zrejmé, akým spôsobom posudzoval a vyhodnotil žiadosti žalobcov. Mala za to, že
žalobcovia splnili všetky podmienky na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa § 22 ods. 3,
písm. b) zákona č. 443/2010. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že činnosť žalobkyne v rade 2/
nespadá pod pojem zabezpečovania všeobecne prospešných služieb. Podľa žalobcov sa zo strany

žalovaného jednalo o prejav skrytej šikany žalobkyne v rade 2/, ktorý má pôvod v spôsobe výkonu jej
práce a svedomitého plnenia povinností ako osoby poverenej nezávislou kontrolou. Právna zástupkyňa
žalobcov opätovne uviedla, že záväzková povinnosť žalovaného je založená jeho rozhodnutím
o opakovanom uzatvorení nájomnej zmluvy 02.10.2018, ktorým právnym úkonom žalovaný sám seba
zaviazal na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalobcami. Nahradiť prejav vôle je možné

iba za podmienky, že je nepochybné a preukázané, že účastník mal vôľu a podľa hmotného práva
aj povinnosť svoju vôľu prejaviť a tak uzavrieť zmluvy. Zdôraznila, že na žalobcov má spor medzi
účastníkmi konania predovšetkým sociálny a existenčný dopad, keď žalovaný vážnym spôsobom
zasiahol do základných ľudských práv, práva na dôstojné bývanie, ktoré si sami vzhľadom na osobné
pomery nie sú schopní zaobstarať a zasiahol tým aj do ich pokojného rodinného života a to konaním,

ktoré je nezákonné a rozporné s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať právnu ochranu. V tejto
súvislosti poukázala aj na zdravotný dopad sporu na žalobcov. Právny zástupca žalovaného reagoval
na vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného, kedy zotrval na doterajších vyjadreniach a už uvedených
argumentoch, dôrazne odmietol tvrdenia žalobcov o údajnom šikanóznom konaní žalovaného voči
žalobcom, resp. o svojvoľnom procese žalovaného pri opakovanom uzatvorení nájomných zmlúv. Zastal

názor, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a všeobecne záväzným nariadením mesta Žilina.
Zotrval na tom, že žalobkyňa 2/ nespĺňa v dotknutom čase výnimku podľa § 22 ods. 3 písm. b) bodu
3 zákona o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní. Opätovne poukázal, že podmienky na
nahradenie prejavu vôle na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalobcami nie sú naplnené,keďže žalobcovia sa domáhajú uzatvorenia nájomnej zmluvy na základe rozhodnutia z roku 2018.
Po 28.02.2019 nebol vydaný žiadny doklad, rozhodnutie žalovaného o tom, že so žalobcami bude
opakovane uzatvorená nájomná zmluva na ďalšie časové obdobie, žalovaný teda neprevzal na seba

záväzok opakovane uzatvoriť so žalobcami nájomnú zmluvu, s určitými vymedzenými podmienkami,
napríklad s určením dĺžky trvania nájomnej zmluvy. Keďže neexistuje povinnosť žalovaného uzatvoriť
nájomnú zmluvu po dátume 28.02.2019, nemôže súd v tomto konaní nahradiť prejav vôle žalovaného
a takú zmluvu uzatvoriť a súčasne nemožno tvrdiť, že žalobcom vznikol nárok na opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy na podklade rozhodnutia z roku 2018. Taktiež dodal, že počas súdneho konania

žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by podávali nejakú novú žiadosť o pridelenie nájomného
bytu a teda, že by súd mohol na základe nejakých okolností, alebo podmienok vyhodnotiť, či vôbec
sú tieto podmienky splnené podľa všeobecného záväzného nariadenia, ako aj zákona o dotáciách,
rozvoji bývania a sociálnom bývaní. Právna zástupkyňa žalobcov ďalej uviedla, že žalobcovia aj podali
opakovane niekoľkokrát žiadosť a bola opakovane odmietnutá bez odôvodnenia. Posledná bola z roku
2021 a práve v nej bolo odôvodnenie, že prebieha súdny spor a nie je možné žiadosť posudzovať práve

kvôli tomuto dôvodu. Právny zástupca žalovaného ešte dodal, že v roku 2018 žalovaný v dobrej vôli aj
toto rozhodnutie vydal, keď im vlastne na 3 mesiace predĺžil nájomnú zmluvu, keďže aj z pripojeného
súdneho spisu je vlastne vidieť, že žalobcovia už v roku 2014 mali kontinuálne problémy s platením
nájomného. Dokonca v roku 2017 mali voči mestu pohľadávku nad 2.000,- eur, a preto tam bola
podmienka predĺženia exekučnej notárskej zápisnice, ktorú vlastne nesplnili. V roku 2018 už mali

záväzok voči mestu do 1.000,- Eur, takže stačilo uzatvoriť len splátkový kalendár, na základe ktorého
by aj v zmysle všeobecného záväzného nariadenia splnili podmienku pridelenia nájomnej zmluvy.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise, ktoré boli stranám sporu navzájom doručované, a to Zmluvou o nájme bytu č. Z205/2017 (č.l.

1819), Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX vedeným pre k.ú. I. (č.l. 20), Rozhodnutím o opakovanom
uzatvorení nájomnej zmluvy (č.l. 21), výzvou na doloženie dokladov (č.l. 22), Žiadosťou o opakovaní
uzatvorenie nájomnej zmluvy- odpoveď žalovaného (č.l. 23), žiadosťou o opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy zo dňa 13.12.2019 (č.l. 24), Žiadosťou o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy-
stanovisko zo dňa 26.12.2019 (č.l. 25), mailovou komunikáciou medzi žalovaným a ministerstvom

dopravy (č.l. 26), Žiadosťou zo dňa 22.01.2020 (č.l. 27), Žiadosťou- odpoveď žalovaného zo dňa
07.02.2020 (č.l. 28), Žiadosťou o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy – odpoveď (č.l. 29),
Zápisnicou zo zasadnutia komisie sociálnej, zdravotnej a bytovej, ktoré sa konalo dňa 28.01.2020
(č.l. 30-31), výsluchom žalobkyne v rade 2/ a celým spisovým materiálom. Súd sa tiež oboznámil
so Všeobecne záväzným nariadením žalovaného č. 4/2017, č. 12/2017 a 4/2018 o prideľovaní

nájomných bytov vo vlastníctve žalovaného ako aj s pripojeným spisom Okresného súdu Žilina spis. zn.
13C/52/2020. Na základe uvedeného zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 21.06.2017 bola medzi žalobcami ako nájomcami a žalovaným zastúpeným spoločnosťou
ŽILBYT, s.r.o. so sídlom Nanterská 8399/29, 010 08 Žilina ako prenajímateľom uzatvorená Zmluva

o nájme bytu H. I. L. podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona č. 443/2010
Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Predmetom nájomnej zmluvy bol nájom 3-
izbového bytu v bytovom dome na ul. C. G.. H. XXXX, vchod XX, M. H. XX N. A. C. , kategória
bytu I.. Zmluvné strany si v čl. II predmetnej zmluvy dojednali aj dobu nájmu, a to na dobu určitú
od 01.07.2017 do 30.09.2017, pričom zároveň bolo zmluvnými stranami dojednané, že nájomca

má právo na opakované uzavretie nájomnej zmluvy pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej
zmluve a všeobecne závažných právnych predpisoch. Nájomcovia sa v čl. IV bod 10 nájomnej zmluvy
zaviazali dodržiavať ustanovenia platného Všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina o spôsobe
prideľovania nájomných bytov. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom
Žilina, katastrálnym odborom, pre okres: Žilina, obec: Žilina, k.ú. I. vlastníkom predmetného nájomného

bytu, ktorý bol predmetom Zmluvy o nájme bytu č. Z205/2017, je žalovaný.

9. Žalovaný dňa 02.10.2018 prijal Rozhodnutie o opakovanom uzatvorení nájomnej zmluvy P.č.: M../
XXXX/XXX v súlade so Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2017 o prideľovaní nájomných bytov vo
vlastníctve mesta Žilina, a Všeobecne záväzným nariadeniami č. 12/2017 a č. 4/2018, ktorými sa mení

a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2017 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta
Žilina, ktorým žalobcom predĺžil dobu nájmu týkajúcu sa vyššie uvedeného bytu, a to na dobu určitú od
01.12.2018 do 28.02.2019. Zároveň žalobcom oznámil, že ďalšie náležitosti nevyhnutné pre opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy na predĺženú dobu nájmu je nájomca povinný dohodnúť so správcom bytuŽILBYT, s.r.o. a opakovane uzatvoriť nájomnú zmluvu do 30.11.2018. V prípade márneho uplynutia tejto
lehoty stráca nájomca právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy.

10. Listom zo dňa 01.10.2019 označeným ako Výzva na doloženie dokladov, žalovaný vyzval žalobcov
na doloženie žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy a príslušných dokladov v lehote
do 31.10.2019, nakoľko žalobcom dňa 30.09.2017 zanikol nájomný vzťah a na základe rozhodnutia
o opakovanom uzatvorení nájomnej zmluvy P.č.: M../XXXX/XXX zo dňa 02.10.2018 neuzatvorili v lehote
do 31.10.2018 novú nájomnú zmluvu. Inak to žalovaný bude považovať za nezáujem žalobcov

o uzatvorenie nájomnej zmluvy.

11. Listom zo dňa 28.11.2019 označeným ako Žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy-
odpoveď žalovaný žalobcom uviedol, že na základe ich žiadosti zo dňa 31.10.2019 evidovanej pod č.
48249/2019adodatočnedoloženýchdokladovzodňa13.a14.11.2019žalobcovianespĺňajúpodmienky
v zmysle čl. 9 ods. 2 d) Všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2017 o prideľovaní nájomných bytov

vo vlastníctve mesta Žilina a všeobecne záväzných nariadení č. 12/2017 a č. 4/2018, ktorými sa mení
a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2017, preto nie je možné ich žiadosti vyhovieť.

12. Žalobcovia adresovali žalovanému žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa
13.12.2019, ktorým žiadali o vydanie pokynu pre vedúcu bytového odboru na prípravu podkladov

pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, a to z dôvodu, keďže príjem ich spoločnej domácnosti
prevyšoval 3 a pol násobok životného minima. Podľa ich názoru, vzhľadom na pracovné zaradenia
žalobkyne v rade 2/, sa ich príjem má posudzovať podľa § 12 ods. 4 písm. b) zákona č. 443/2010
Z.z. v nadväznosti na § 22 ods. 3 písm. b) časť 3 zákona č. 443/2010 Z.z.. Následne žalovanému
zaslali list zo dňa 26.12.2019, v ktorom žiadali o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy argumentujúc

posudzovaním spoločného príjmu domácnosti podľa vyššie uvedených ustanovení.

13. Z mailovej komunikácie medzi E. E. C. z odboru sociálneho a bytového Mestského úradu v Žiline
a Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky vyplýva, že ministerstvo odporučilo zistiť, k čomu má
žalovaný oprávnenie v zmysle VZN pri posudzovaní žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy,

najmä zistiť, či prijaté VZN umožňuje posudzovať žalobkyňu v rade 2/ podľa § 22 ods. 3 písm. b)
zákona č. 443/2010 Z.z.. Ak táto otázka nie je riešená, ministerstvo odporučilo informovať žalobkyňu
v rade 2/ o možnosti podania žiadosti na opakovaný nájom s možnosťou posúdenia jej príjmu v zmysle
uvedeného paragrafu bytovou komisiou, s tým že ak bytová komisia odporučí funkciu zahrnúť medzi
všeobecne prospešné spoločenské služby pre mesto, možno vec odstúpiť na schválenie štatutárovi

mesta.Nazákladeuvedenéhožalobcoviapodalidňa22.01.2020žiadosťoposúdeniepredmetnejotázky
ohľadom posudzovania príjmu žalobcov za účelom opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy, resp.
ohľadom zahrnutia funkcie, ktorú pre žalovaného vykonávala žalobkyňa v rade 2/ medzi všeobecne
prospešné spoločenské služby pre žalovaného, komisiou sociálnou, zdravotnou a bytovou. Zo zápisnice
zo zasadnutia komisie sociálnej, zdravotnej a bytovej konaného dňa 28.01.2020 je preukázané, že

komisia prijala uznesenie č. 14/2020, ktorým neodporučila primátorovi mesta Žilina zahrnúť funkciu
žalobkyne v rade 2/ medzi všeobecne prospešné spoločenské služby pre mesto a neodporučila žiadosť
posudzovať v zmysle § 22 ods. 3 písm. b) zákona č. 443/2010 Z.z.. O uvedenej skutočnosti žalovaný
informoval žalobcov listom zo dňa 07.02.2020.

14. Listom zo dňa 15.06.2021 žalovaný oznámil žalobcom, že na základe ich žiadosti o opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy doručenej dňa 26.05.2021 evidovanej pod č. 147459/2021, nie je možné
vyhovieť ich žiadosti, a to z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných

ustanovení:

16. Podľa § 229 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), právoplatné
rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

17. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), nájom bytu vzniká
nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na
dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstvaa opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone.

18. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

19. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní (ďalej
len „zákon č. 443/2010 Z.z.“), na práva a povinnosti, ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie
sú upravené týmto zákonom, sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva musí
mať písomnú formu a musí obsahovať najmä
a)začiatok nájmu,

b)dobu nájmu,
c)výšku mesačného nájomného,
d)podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy,
e)výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním nájomného bytu alebo spôsob ich výpočtu,
f)opis stavu nájomného bytu a opis príslušenstva nájomného bytu,

g)podmienky na zachovanie pôvodného stavu a vybavenia nájomného bytu,
h)skončenie nájmu,
i)spôsob a lehotu vysporiadania finančnej zábezpeky, ak je súčasťou nájomnej zmluvy dohoda o
finančnej zábezpeke podľa odseku 7,
j)zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu.

21. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z., v nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na
opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej
zmluve a v tomto zákone. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude žiadateľ informovať
nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.

22.Podľa§12ods.4zákonač.443/2010Z.z.,priopakovanomuzavretínájomnejzmluvypodľaodseku3
môžežiadateľuzavrieťnájomnúzmluvuajsfyzickouosoboužijúcouvdomácnostismesačnýmpríjmom,
ktorý k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku opakovaného prenájmu nájomného
bytu

a)nie je vyšší ako tri a pol násobok životného minima domácnosti oprávnenej osoby podľa § 22 ods.
3 písm. a),
b) nie je vyšší ako štyri a pol násobok životného minima domácnosti oprávnenej osoby podľa § 22 ods.
3 písm. b).

23. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z., oprávnenou fyzickou osobou podľa odseku 1 je
a)osoba žijúca v domácnosti s mesačným príjmom domácnosti najviac vo výške trojnásobku životného
minima,
b)osoba žijúca v domácnosti s mesačným príjmom domácnosti najviac vo výške štvornásobku životného
minima, ak

1.členom tejto domácnosti je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím,
2.ide o domácnosť osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom,
3.aspoň jeden z členov tejto domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, sociálne a všeobecne
prospešné spoločenské služby, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce,
c)osoba, ktorej zanikla ústavná starostlivosť, náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť

alebo osobitná starostlivosť poručníka podľa osobitného predpisu, ak táto osoba nepresiahla vek 30
rokov,
d)osoba žijúca v domácnosti, ktorej sa poskytuje bytová náhrada za byt vydaný podľa osobitného
predpisu.

24. Podľa čl. 8 ods. 4 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina č. 4/2017 o prideľovaní nájomných
bytov vo vlastníctve mesta Žilina (ďalej len „VZN“) v nájomnej zmluve bude upravené právo nájomcu na
opakované uzatvorenie nájmu bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a zákone č.
443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.25. Podľa čl. 9 ods. 5 VZN, v prípade ak nájomca prestane spĺňať podmienky ustanovené v tomto VZN,
nebude mu opakovane uzatvorená nájomná zmluva.

26. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné,
že medzi žalobcami a žalovaným existoval už od roku 2002 záväzkový vzťah, a to na základe nájomnej
zmluvy uzatvorenej v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 443/2010 Z.z., ktorej
predmetom bol nájom 3-izbového bytu č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome na ulici C. G.. H.

XXXX, O. H. XX, na II. poschodí, kategória bytu I, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. I., obec: D.,
okres: D., vedený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, ktorého vlastníkom je žalovaný.
Žalovaný vystupoval v rámci nájomného vzťahu ako prenajímateľ a žalobcovia ako nájomcovia. Medzi
stranami nebolo sporné, že medzi žalobcami a žalovaným dochádzalo k opakovanému uzatváraniu
nájomných zmlúv na vopred určené obdobie. V konaní ostala nesporná aj skutočnosť, že žalovaný
prijal na základe Žiadosti žalobcov o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmetný byt dňa

02.10.2018 Rozhodnutie o opakovanom uzatvorení nájomnej zmluvy so žalobcami na vopred stanovenú
dobu určitú, od 01.12.2018 do 28.02.2019, čiže na obdobie troch mesiacov, ktoré rozhodnutie bolo
posledným, ktorým bolo žiadosti žalobcom o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy vyhovené. Taktiež
mal súd za preukázané a nesporné, že následne žalovaný nevyhovel žiadostiam žalobcov o opakované
uzavretienájomnejzmluvy,atozdôvodunesplneniapodmienokstanovenýchčiužzákonomč.443/2010

Z.z. alebo Všeobecne záväzným nariadením žalovaného o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve
mesta- žalovaného, o ktorých skutočnostiach boli žalobcovia žalovaným informovaní. V konaní ostala
sporná a bolo potrebné sa prioritne zaoberať otázkou, či je možné súdom nahradiť prejav vôle uzavrieť
nájomnú zmluvu na dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, a to na podklade záväzkovej
povinnosti, ktorú žalobcovia odvodzovali z Rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.10.2018. Súd teda

považoval medzi stranami za spornú otázku, či sú splnené podmienky na to, aby súd autoritatívne
nahradil prejav vôle strán sporu uzavrieť nájomnú zmluvu na vyššie špecifikovaný byt vo vlastníctve
žalovaného a teda posúdiť, či existuje nejaké zákonné zmocnenie na uskutočnenie takéhoto právneho
úkonu alebo existuje nejaké rozhodnutie, ktoré by k takémuto právnemu úkonu strany sporu zaväzovalo.

27. Súd v tejto súvislosti uvádza, že rozsudky ukladajúce povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon
nahrádzajú prejav vôle tento právny úkon uskutočniť len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť
určitú zmluvu nadobudne právoplatnosť. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť
súdnym rozhodnutím len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje, (napr. § 50a, § 715, §
719 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená

zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) alebo ak záväzková povinnosť
strán sporu je založená iným právnym úkonom.

28. Zásahy súdu do tvorby súkromnoprávnych vzťahov formou nahradenia prejavu vôle súdom treba
vnímať ako výnimku zo zásady rešpektovania autonómie vôle subjektov súkromného práva pri robení

právnych úkonov a to v prípadoch, ak by svojvôľa vedúca k nečinnosti jedného subjektu bola spôsobilá
poškodiť oprávnené záujmy druhej strany, čo by mohlo viesť k vedomému porušovaniu práva a dokonca
ažkzneužitiupráva.Ideoposkytnutieochranysubjektu(napr.budúcejzmluvnejstrane),ktoráobjektívne
sama nie je schopná zabezpečiť výkon svojho práva a kedy nekonanie iného subjektu možno vnímať
ako konanie, ktoré je v rozpore s právom, zasahujúce do práv iných a je aj v rozpore s dobrými

mravmi. Preto nahradenie prejavu vôle súdom prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré sú v zákone
výslovne uvedené (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/127/2018 zo dňa
17. júna 2019). Výrok rozhodnutia súdu, ktorým dôjde k nahradeniu prejavu vôle má vždy konštitutívne
účinky, keďže momentom nadobudnutia právoplatnosti nahrádza prejav vôle strán. Podľa názoru súdu
povinnosť urobiť nejaký prejav vôle, ktorý má byť autoritatívne nahradený rozhodnutím súdu, musí

vyplývať zo zákona na základe výslovnej dikcie umožňujúcej súdu nahradenie prejavu vôle alebo iného
ustanovenia, ktoré ukladá subjektu povinnosť k určitému prejavu vôle, prípadne ak povinnosť uskutočniť
určitý prejav vôle vyplýva z iného právneho úkonu, typickým príkladom je napríklad zmluva o budúcej
zmluve. Nahradenie prejavu vôle tak nie je možné, ak povinnosť urobiť tento prejav vôle nevyplýva zo
zákona, resp. z iného právneho úkonu.

29. Žalovaný je vlastníkom predmetného bytu, a preto súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
povahu vlastníckeho práva tak, ako ho definuje § 123 Občianskeho zákonníka, pričom sa jedná
o najvýznamnejšie vecné právo, ktoré má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakúprávnu ochranu. Vlastníkovi veci, v prejednávanom prípade žalovanému, patria aj oprávnenia spojené
s vlastníctvom určitej veci, medzi ktoré patrí aj právo nakladať s vecou. Toto oprávnenie predstavuje
základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt inak ako spotrebovaním alebo užívaním predmetnej veci.

Žalovaný ako vlastník predmetného bytu, ktoré vlastnícke právo mal súd riadne preukázané, pričom táto
skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná, môže s predmetom svojho vlastníctva disponovať, napr.
uzatvárať nájomné zmluvy na predmet svojho vlastníctva.

30. Súd v prejednávanom prípade s poukazom na vyššie uvedené prioritne riešil otázku, či existuje

nejaký legitímny právny základ, na základe ktorého by súd mohol svojim autoritatívnym rozhodnutím
nahradiť prejav vôle strán sporu na uzavretie nájomnej zmluvy k vyššie špecifikovanému bytu vo
vlastníctve žalovaného. Pokiaľ žalobcovia v žalobe a vo svojich vyjadreniach odvodzovali povinnosť
žalovaného opakovane uzavrieť nájomnú zmluvu so žalobcami na predmetný byt z Rozhodnutia
žalovaného zo dňa 02.10.2018, súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný
mal skutočne vôľu opakovane uzavrieť so žalobcami nájomnú zmluvu, avšak z uvedeného rozhodnutia

vyplýva aj tá skutočnosť, že táto vôľa bola časovo limitovaná, keď žalovaný v rozhodnutí uviedol
presnú dobu nájmu od 01.12.2018- 28.02.2019, teda na dobu troch mesiacov. Vôľou žalovaného
teda bolo uzavretie nájomnej zmluvy na presne vymedzený čas, pričom podľa názoru súdu z neho
nemožno vyvodzovať jeho vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu so žalobcami aj v súčasnosti. Súd je toho
názoru, že na základe uvedeného rozhodnutia, od ktorého si žalobcovia odvodzujú svoj nárok, nie

je možné nahradiť prejav vôle do budúcna a teda vyvodzovať z predmetného rozhodnutia záväzkovú
povinnosť žalovaného uzavrieť so žalobcami nájomnú zmluvu viac ako štyri roky po prijatí predmetného
rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v konaní o nahradenie prejavu vôle môže
určiť len takú povinnosť, ktorú ukladá zákon alebo zmluva, prípadne iný právny úkon, ktorý na
určitý prejav vôle zaväzuje. V danom prípade súd dospel k záveru, že slovenský právny poriadok

nepozná ustanovenie, ktoré by ukladalo žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcami nájomnú zmluvu.
Žalobcovia majú v zmysle aktuálnej právnej úpravy právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy,
avšak za splnenia podmienok stanovených tak zákonom ako aj všeobecne záväzným nariadením
mesta, avšak zo žiadneho ustanovenia zákona prípadne všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina
nevyplýva povinnosť žalovaného bez ďalšieho, bez posúdenia splnenia požadovaných podmienok,

uzavrieť opakovane so žalobcami nájomnú zmluvu. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru,
že v súčasnosti neexistuje žiadne zákonné zmocnenie na nahradenie prejavu vôle uzavrieť medzi
stranami sporu nájomnú zmluvu, taktiež neexistuje žiadna zmluva, resp. aktuálne rozhodnutie, ktoré
by žalovanému ukladali povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu a taktiež žiadne ustanovenie právneho
poriadku nestanovuje povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu bez toho, aby boli splnené podmienky tak

stanovené zákonom č. 443/2010 Z.z. ako aj Všeobecne záväzným nariadením mesta. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie je možné nahradiť prejav
vôle na základe Rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.10.2018, teda na základe rozhodnutia tak ako sa
toho domáhali žalobcovia.

31. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že na nahradenie prejavu vôle uzavrieť nájomnú zmluvu nie
je legitímny právny základ, teda nie sú splnené podmienky na nahradenie prejavu vôle uzavrieť medzi
stranami sporu nájomnú zmluvu na 3-izbový byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome na ulici C. G..
H. XXXX, O. H. XX, na II. poschodí, kategória bytu I, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. I., obec: D.,
okres: D., vedený Okresným úradom Žilina vo vlastníctve žalovaného, súd žalobu ako nedôvodnú, v

celom rozsahu zamietol.

32. Nad rámec uvedeného súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobcovia v priebehu konania
nepredložili žiadne dôkazy, napr. žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy spolu so zákonom
požadovanými prílohami, prípadne potvrdenie o príjme za účelom posúdenia splnenia príjmových

podmienok žiadateľov o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, na základe ktorých by bolo možné
posúdiť, či v súčasnosti spĺňajú podmienky na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným,
ktorých nesprávne posúdenie zo strany žalovaného v priebehu konania namietali.

33. Súd zamietol návrh žalobcov na vykonanie dokazovania výsluchom ním navrhnutých svedkov, a to

E. K. C.- vedúcou odboru bytového sociálneho, E. C. P.- poslancom mestského zastupiteľstva, E. E. C.-
bývalou vedúcou odboru bytového sociálneho, keďže dospel k záveru, že výsluch navrhnutých osôb
by nemal dopad na posúdenie skutočnosti, či je možné na podklade Rozhodnutia žalovaného zo dňa02.10.2018 nahradiť prejav vôle, a to aj s ohľadom na zásadu hospodárnosti. Súd považuje navrhnuté
výsluchy svedkov s poukazom na predmet konania za nadbytočný a nehospodárny.

34. Súd na záver dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu(k tomu
ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09). Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Preto sa súd zaoberal

len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového
a právneho posúdenia veci za relevantné, najmä posúdením otázky existencie právneho základu na
nahradenie prejavu vôle súdom.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalovaného v konaní. Nakoľko súd žalobu v celom

rozsahu zamietol, žalovaný bol teda v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd ako úspešnej
strane sporu priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.