Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820201795
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3820201795.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. F. XX/XX-
XX, proti žalovanému: mesto Prievidza, Nám. Slobody č. 14, Prievidza, IČO 00 318 442, o určenie a o
ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. V časti určenia, že právo organizovať dopravu na území Mesta Prievidza formou vymedzených úsekov
miestnych komunikácií, označených zvislými a vodorovnými dopravnými značkami, vrátane dopravných

značiek IP 27a, IP 27b a vyberať úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel od 1.7.2012 na
základe projektu: „Regulácia statickej dopravy v centrálnej mestskej parkovacej zóne Mesta Prievidza“,
vypracovaného mestskou obchodnou spoločnosťou UNIPA, spol. s r.o., Prievidza, IČO: 31 579 183, tu
nie je, konanie z a s t a v u j e .

II. Po právoplatnosti uznesenia vec p o s t u p u j ena ďalšie konanie mestu Prievidza.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou 22.4.2020 navrhuje voči žalovanému určiť, že právo organizovať
dopravu na území mesta Prievidza formou vymedzených úsekov miestnych komunikácií, označených
zvislými a vodorovnými dopravnými značkami, vrátane dopravných značiek IP 27a, IP 27b a vyberať

úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel od 1.7.2012 na základe projektu: „Regulácia
statickej dopravy v centrálnej mestskej parkovacej zóne Mesta Prievidza“, vypracovaného mestskou
obchodnou spoločnosťou UNIPA, spol. s r.o., Prievidza, IČO: 31 579 183, tu nie je. Navrhla ďalej, aby
mu bola uložená povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku odstrániť z celej E. D. G. C.
dopravné značky IP 27a, IP 27b - Zóna s plateným alebo regulovaným státím, ako aj všetky zvislé a
vodorovné dopravné značky osadené na základe „Regulácia statickej dopravy v centrálnej mestskej

parkovacej zóne Mesta Prievidza“, vypracovaného mestskou obchodnou spoločnosťou UNIPA, spol. s
r.o., Prievidza, IČO: 31 579 183 od 1.7.2012, a uviesť dopravné značenie na celej Šumperskej ulici v
Prievidzi do pôvodného stavu, v akom sa nachádzalo ku dňu 30.6.2012. Žalobu odôvodnila tým, že od
1.7.2012 sú pred jej bytovým domom osadené nelegálne dopravné značky IP 27a a iné, označujúce
právne neexistujúcu Zónu s plateným a regulovaným státím, že na Okresnom súde Prievidza je pod
č. k. 5C/13/2018 na základe žaloby (ktorú v roku 2015 pôvodne podala na Okresný súd Bratislava

I.) vedené konanie, ktorého skutkový základ spočíva v nezákonnosti zriadenia Zóny s plateným a
regulovaným státím v meste Prievidza od 1.7.2012, vrátane osadenia dopravných značiek IP 27a, IP
27b z dôvodu porušenia ustanovenia § 6a, § 3 ods.2 cestného zákona, čl.2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, že predmetom sporu č. k. 5C/13/2018, je okrem iného prieskum celého postupu zriadenia
parkovacej zóny, vrátane osadenia sporného dopravného značenia mestom Prievidza. V žalobe zo
dňa 22.4.2020 žalobkyňa uviedla, že v konaní č. 5C/13/2018 podala dňa 8.1.2020 procesný návrh na

pripustenie pristúpenia do konania ďalšieho subjektu a to mesta Prievidza a procesný návrh voči nemu
na pripustenie zmeny - rozšírenia žaloby (s totožným petitom, ako v konaní č. 15C/12/2020), a žes názorom Mesta Prievidza ako intervenienta v uvedenom konaní, že nejde o súkromnoprávny spor
nesúhlasí, že s názorom, že odstránenie značiek nie je súkromnoprávny spor by bolo možné súhlasiť len
zapredpokladu,akbysapriichosadenípostupovalopodľa§6acestnéhozákona,čosavprejednávanej

veci nestalo. V súvislosti s § 23 (vzťah k správnemu poriadku) zák. č. 135/1961 Zb. uviedla, že spôsob
použitia právnej obrany (žaloba v rámci správneho súdnictva alebo civilný spor) priamo závisí od druhu
útoku poškodeného. Ak sa do práv zasiahlo neoprávneným zásahom formou prostriedkov civilného
práva, obrana podľa správneho súdnictva neprichádza do úvahy. V danom prípade, bola poškodená
na svojich právach formou nelegálneho osadenia dopravného značenia Mestom Prievidza, na ul. E.

G. C. (hoci so súhlasom dopravného inšpektorátu) podľa predpisov súkromného práva. Poukázala na
uznesenie Mestského zastupiteľstva Prievidza č. 369/2011 a č. 370/2011 s tým, že Mesto Prievidza
postupovalo pri zriadení parkovacej zóny ako aj osadenia dopravného značenia IP 27a, IP 27b mimo
sféry § 6a cestného zákona, a teda sa na osadenie dopravných značiek pri regulácii dopravy postupom
mesta Prievidza, nevzťahuje cestný zákon a ani zákon o správnom konaní, ale Občiansky zákonník,
čím je daná právomoc civilného súdu na prejednanie sporu. Cestný zákon a správne súdnictvo sa

vzťahuje pri osadení dopravných značiek regulujúcich parkovanie v meste výlučne na postup podľa
§ 6a cestného zákona. Poukázala na ustanovenie § 123, § 124, § 126 ods. 1, ods. 2, § 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka s tým, že v dôsledku nezákonného osadenia sporných značiek, nemôže riadne
užívať svoju nehnuteľnosť a motorové vozidlo, pretože žalovaný (mesto Prievidza) reguluje dopravu
mimo akéhokoľvek zákonného rámca od 1.7.2012 doteraz, čo predstavuje zásah do vlastníckeho

práva a vynucovanie parkovania na vymedzených miestach v určenom čase za odplatu vymáha
prostredníctvomsvojichzamestnancov(mestskoupolíciou),blokovanímjejvozidlapapučamianásledne
štátnymi orgánmi ukladaním pokút za iluzórne dopravné priestupky. Neodstránením značiek jej hrozí
závažné zhoršenie zdravia.

2. O žalobe tunajší súd rozhodol uznesením č.k. 15C/12/2020-47 z 30.06.2020, ktorým konanie
zastavil a po právoplatnosti postúpil vec na ďalšie konanie mestu Prievidza. Následne podala
žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 5Co/58/2020-72
z 02.12.2020, ktorým uznesenie prvoinštančného súdu v časti určenia, že právo organizovať dopravu

na území mesta Prievidza formou vymedzených úsekov miestnych komunikácií, označených zvislými
a vodorovnými dopravnými značkami, vrátane dopravných značiek IP 27a, IP 27b a vyberať úhrady
za dočasné parkovanie motorových vozidiel od 1.7.2012 na základe projektu: „Regulácia statickej
dopravy v centrálnej mestskej parkovacej zóne Mesta Prievidza“, vypracovaného mestskou obchodnou
spoločnosťou UNIPA, spol. s r.o., Prievidza, IČO: 31 579 183, tu nie jevec zrušil a vrátil vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. V časti uloženia povinnosti do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
odstrániť z celej E. D. G. C. dopravné značky IP 27a, IP 27b - Zóna s plateným alebo regulovaným
státím, ako aj všetky zvislé a vodorovné dopravné značky osadené na základe „Regulácia statickej
dopravy v centrálnej mestskej parkovacej zóne Mesta Prievidza“, vypracovaného mestskou obchodnou
spoločnosťou UNIPA, spol. s r.o., Prievidza, IČO: 31 579 183 od 1.7.2012, a uviesť dopravné značenie

na celej Šumperskej ulici v Prievidzi do pôvodného stavu, v akom sa nachádzalo ku dňu 30.6.2012
uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil. Následne podala žalobkyňa dovolanie na Najvyšší súdu
Slovenskej republiky, ktorým ho odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho
konania.VuzneseníNSSRsp.zn.9Cdo95/2021zodňa30.3.2023súdkonštatoval,žeotázkamožného
osadenia dopravných značiek resp. ich odstránenia vo vymedzenom rozsahu spadá pod verejnoprávne

oprávnenia a povinnosti, o ktorých môže rozhodovať iba správny orgán. Daná otázka odstránenia
dopravného značenia nie je inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobkyňa
sa žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva pričom žiada, aby súd uložil obci odstránenie
dopravného značenia z ňou uvedenej cesty. Uvedené je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie
upravené osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k dopravnému značeniu je

oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby.
Žalobkyňa sa domáha odstránenia dopravného značenia z cestnej komunikácie (cesty), pričom daná
vec nespadá do právomoci súdu, ale spadá do právomoci správneho orgánu, v danom prípade mesta
Prievidza.

3. Podľa § 391 ods. 2, 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec naďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

4. Podľa § 2 CSP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný
mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

6. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

7. Podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 CSP ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s
podaním žaloby zostávajú zachované. Ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením

nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

9. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a
účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a
na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené

parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na
úseku miestnych ciest a účelových ciest.

10. Podľa § 6a 1, 2, 3 zákona č. 135/1961 Zb., na účely organizovania dopravy na území obce

môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie
motorových vozidiel (ďalej len "parkovacie miesta") a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým
neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta a
stanovištia vozidiel taxislužby musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo
všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest,

výškuúhradyzadočasnéparkovaniemotorovýchvozidielpodľaosobitnéhopredpisu,spôsobjejplatenia
a spôsob preukázania jej zaplatenia.
Prevádzkou parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v § 3d
ods. 5 písm. d). Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný
predpis. Ak prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne

záväzné nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest
a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest.
Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka
parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie
je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").12. Právomoc súdu konať sa posudzuje ako oprávnenie riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do
jeho kompetencie. Ustanovenie § 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne
spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované
najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo
znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať
povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého
účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy

prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy,
ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 CSP. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou,
ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každej inštancii (§ 161
ods. 1 CSP). Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 161 ods. 2 CSP v
spojení s § 9 resp. § 10 ods. 1 CSP). Pri riešení, či vec patrí do právomoci súdov je nutné zaoberať
sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním uplatňovaný nárok (t. j. predmet

konania),následnetentovzťahdôsledneanalyzovaťanakoniecsprávnevyhodnotiťaposúdiťpoprávnej
stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi
povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny
vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných tak pre
posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, procesnej subjektivity),

ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobca 8 9Cdo/95/2021 je povinný svoj nárok skutkovo
vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe právne posúdi,
súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“ podal
právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy
z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto

právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové ľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán
tvoriace obsah právneho vzťahu (viď uznesenie NS SR 9Cdo 95/2021 zo dňa 30.3.2023).

13/ Súd opätovne po rozhodnutí o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu KS Trenčín sp. zn. 5Co 58/2020
zo dňa 2.12. 2020, ktorý čiastočne potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania pre

nedostatok právomoci a postúpení veci mestu Prievidza, posudzoval aj vo zvyšnej časti žalovaného
nároku svoju právomoc. Dospel k záveru, že aj v časti určenia, že právo organizovať dopravu na
území mesta Prievidza formou vymedzených úsekov miestnych komunikácii, označených značkami
a vyberať úhrady za dočasné parkovanie od 1.7.2012 na základe označeného projektu vypracovaného
spoločnosťou UNIPA s.r.o. Prievidza, tu nie je, súd nemá právomoc vo veci konať, preto konanie zastavil

a aj v tejto časti vec postúpil na ďalšie konanie mestu Prievidza v súlade s § 10 ods. 1 CSP. Súd
je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení KS TN sp. zn. 5Co
58/2020 zo dňa 2.12.2020, podľa ktorého úlohou súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť otázku
právomoci súdu v tejto časti, v prípade, ak dospeje k záveru, že nemá právomoc vo veci konať, zistí
do právomoci ktorého iného orgánu Slovenskej republiky spor patrí, konanie bezodkladne zastaví a

spor alebo vec postúpi tomuto orgánu ( § 10 ods. 1 CSP), pričom v odôvodnení rozhodnutia dá súd
prvej inštancie odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania,
vrátane uvedenia relevantných zákonných ustanovení. Ak nedokáže dostatočne určito identifikovať iný
orgán, do právomoci ktorého spor (vec) patrí, je povinný uplatniť postup podľa zásady uvedenej v Čl. 4
CSP a v zmysle princípu zákazu odopretia spravodlivosti musí vec prejednať a rozhodnúť a zamerať sa

v prejednávanej veci či je daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

14. Cestný zákon umožňuje obci vydávať všeobecne záväzné nariadenie na účely organizovania
dopravy, ktorým môže obec ustanoviť úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových
vozidiel a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej

premávky alebo iný verejný záujem. Vo všeobecne záväznom nariadení má obec možnosť ustanoviť
spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových
vozidiel v zmysle zákona o cenách a spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.
Na riešenie problémov obcí a miest s parkovaním odporúča aj Združenie miest a obcí Slovenska
využívať spomínaný § 6a cestného zákona, preto Mestské zastupiteľstvo v Prievidzi sa dňa 29.04.2014

uznieslo na Všeobecne záväznom nariadení č. 153/2014 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na
vymedzenomúzemímestaPrievidza,ktorébolozrušenéanahradenéVšeobecnezáväznýmnariadením
mesta Prievidza č. 4/2021 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta
Prievidza. Obe tieto všeobecne záväzné nariadenia mesto Prievidza vydalo v súlade s ust. § 6a,a taktiež aj ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., týmito sa reguluje dočasné parkovanie na území
mesta Prievidza. Mesto Prievidza je správcom cesty a v tomto prípade vystupuje ako orgán verejnej
moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť aj za jej výkon. Ústava v čl. 68 jasne

zakotvila, že všeobecne záväzné nariadenia sa vydávajú aj vo veciach územnej samosprávy a na
zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona. Otázka, kto má právo organizovať dopravu
na území mesta Prievidza formou vymedzených úsekov miestnych komunikácií, označených zvislými
a vodorovnými dopravnými značkami, vrátane dopravných značiek IP 27a, IP 27b a vyberať úhrady
za dočasné parkovanie motorových vozidiel od 1.7.2012 na základe projektu: „Regulácia statickej

dopravy v centrálnej mestskej parkovacej zóne Mesta Prievidza“, vypracovaného mestskou obchodnou
spoločnosťou UNIPA, spol. s r.o., Prievidza, IČO: 31 579 183, patrí medzi verejnoprávne oprávnenia
a povinnosti, a teda rozhodovať by mal správny orgán, a to mesto Prievidza.

15. Predmetom konania pritom zostal určovací nárok žalobkyne o tom, že právo organizovať dopravu
na území mesta formou vymedzenia úsekov miestnych komunikácii označenými značkami a vyberať

za dočasné parkovanie na základe označeného projektu tu nie je. Ako uviedol v tejto veci aj dovolací
súd bez ohľadu na povahu nároku, teda či ide o určovací nárok alebo nárok na plnenie súd pri riešení
otázky svojej právomoci musí vychádzať z akého právneho vzťahu žalobca svoje právo uplatňuje,
tento vzťah je súd povinný dôsledne analyzovať a správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke.
Aj určovací nárok žalobkyne jednoznačne vychádza z verejnoprávneho oprávnenia mesta Prievidza,

a to upraveného v cestnom zákone, podľa ktorého miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest
a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Právo organizovať dopravu
osadením dopravných značiek a vyberať úhrady za parkovanie je súčasťou tak miestnej štátnej správy
ako i úpravy uvedenej v § 6a ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého na účely organizovania dopravy
na území obce môže obec ustanoviť VZN úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových

vozidiel a podobne. Zákon ďalej upravuje možnosť vo VZN upraviť spôsob zabezpečenia prevádzky
parkovacích miest, výšku úhrady za parkovanie podľa osobitného predpisu, spôsob platenia a podobne.
Ide o úpravu, ktorú nachádzame v predpisoch správneho práva a o práve organizovať dopravu vo
vzťahu k dopravnému značeniu a následnej možnosti výberu úhrad je oprávnený rozhodovať príslušný
správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby. Nejde totižto o vzťah, v ktorom

je postavenie účastníkov vzťahu rovnocenné. V tomto vzťahu je oprávnený účastník vzťahu mesto
Prievidza určovať parkovacie miesta osadením dopravných značiek, pričom druhý účastník tohto vzťahu
je povinný toto rešpektovať a plniť a mesto Prievidza je oprávnené vyberať úhrady za parkovanie. Taktiež
mesto Prievidza je oprávnené ukladať sankcie za nesplnenie tejto povinnosti (§ 22c zákona). Súd je
pritom viazaný vysloveným právnym názorom aj v samotnom rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. 9Cdo

95/2021, ktorý názor sa vzťahuje aj na zvyšnú časť žalovaného nároku žalobkyne. Svojou povahou
druhý žalovaný nárok na plnenie povinnosti odstrániť dopravné značky na základe toho istého projektu
vyriešil ako predbežnú otázku aj základ pre rozhodnutie o určení, či žalovaný má právo organizovať
dopravu a vyberať úhrady popísaným spôsobom. Preto podľa názoru súdu nie je možné rozhodovať
o určovacom nároku žalobkyne v súdnom konaní, pretože je tu orgán miestnej štátnej správy, resp.

územnej samosprávy, ktorá takúto kompetenciu má vymedzenú zákonnou úpravou.

16. Súd preto konanie zastavil a po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená na ďalšie konanie
Mestu Prievidza.

17. Pre úplnosť súd konštatuje, že aj žaloba žalobkyne o náhradu škody vedená pred OS Prievidza
sp. zn. 5C/13/2018, v ktorom konaní žalobkyňa namietala okrem iného celý postup zriadenia parkovacej
zóny vrátane osadenia sporného dopravného značenia mestom Prievidza, bola prvostupňovým súdom
zamietnutá, pričom KS v Trenčíne 19Co 91/2021 zo dňa 19.10. 2021 rozhodnutie prvostupňového súdu
potvrdil.

18. O trovách konania žalovaného, ktorý mal vo veci úspech , súd rozhodol tak, že mu náhradu trov
konania nepriznáva, a to v zmysle § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému trovy konania
nevznikli, tieto si neuplatňoval v priebehu konania, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.
Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.