Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/78/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231335
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:5115231335.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková
a sudcov: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Jozef Mačej, v exekučnej veci v prospech
oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej
splnomocnencom: Advocate s.r.o., IČO 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému:
A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., pre vymoženie 180,65 eur s príslušenstvom a trov exekúcie,

vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka
60, Bratislava, pod sp. zn. EX 42898/15, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
č. k. 52Er/1102/2016-31 zo dňa 14.7.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,

Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 921 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 52Er/1102/2016 a u súdneho exekútora pod sp.
zn. EX 42898/15 zamietol.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 243h ods. 1, § 3,
§ 4, § 5 ods. 1, ods. 2, § 30 ods. 1, ods. 3, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že za exekučný titul v tomto konaní označila
oprávnená vykonateľný rozhodcovský rozsudok č. k. SR 05994/14 zo dňa 3.11.2014 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. Na odôvodnenie

uviedla, že súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávnenej,
pričom túto skutočnosť je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov
predmetnej exekúcie, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo
vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci. S odvolaním na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.4.2011 uzavrel, že nemožno poveriť súdneho
exekútoraJUDr.RudolfaKrutého,PhD.vykonanímexekúcie.Vyššieuvedenézáveryopodstatňujúzáver

súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie oprávnená z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. h) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“). Oprávnená v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti

zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Formálne
preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých jeho formálnych náležitostí tak,ako to vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky
potom exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne podklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi). Uvedené znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže

zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len
na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, nemôže sa
jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR
- ÚS 5/2000 (uverejnený pod č. 18/2000). Postupom súdu prvej inštancie dochádza podľa oprávnenej
k nahradzovaniu konania o žalobách na zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo

je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej dôvodila najmä tým, že nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 predstavuje individuálne
rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje teda len účastníkov
tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy
SR ním nie sú viazané. V tejto súvislosti poukazovala na konkrétne uznesenia okresných súdov SR,
ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.

nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Podľa názoru oprávnenej skutočnosť, že súdny exekútor
bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávnenej (účastníka konania), nezakladá sama osebe jeho
pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti
a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového
zamestnanca (t. j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom, ani členom prípadného iného

orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú
činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Oprávnená tiež poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu
ČR. Záverom oznámila meno nového súdneho exekútora (JUDr. Ivan Nestor). Oprávnená navrhla
odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo

na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku á
contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora vychádza zo zásady nestrannosti zakotvenej v ustanovení §
3 Exekučného poriadku. Vylúčenie nastáva, ak určité okolnosti sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o
nezaujatosti súdneho exekútora. Súdny exekútor je vylúčený, aj keď nie je zaujatý, postačí, že daná

okolnosť je spôsobilá vyvolať objektívnu pochybnosť (dojem), že je zaujatý. Medzi záruky nezávislosti a
nestrannosti patria aj záruky psychologickej povahy, tzn. hľadisko, ako sa súd javí v očiach strany tzv.
„zdanie nezávislosti“. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán.
Nestačí však len subjektívny pocit strany, jej obava z nedostatku nezávislosti súdu musí byť objektívne
odôvodnená, musí mať konkrétny objektívny základ.

9. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 Ústavný súd SR konštatoval,
že nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) predstavuje záruku,
že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí budevykonávať nezávisle a nestranne. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka
exekučného konania (oprávnenej) je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie a túto
skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť súdu. Súdny exekútor ako orgán, ktorý čiastočne vykonáva

funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Musí sa takým javiť aj v očiach strán, t. j. ide o teóriu
zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na
subjektívnu zaujatosť. Predmetný nález nie je pre rozhodnutia všeobecných súdov záväzný, avšak súd
prvej inštancie vzhľadom na rovnaké okolnosti prípadu dospel aj v prejednávanom prípade k rovnakým
záverom ako Ústavný súd.

10. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo v čase, keď súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, PhD. už nebol zamestnancom oprávnenej. Avšak skutočnosť, že tento súdny exekútor bol pred
vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávnenej, je potrebné považovať za skutočnosť
vylučujúcu ho z vykonávania úkonov danej exekúcie, a to predovšetkým z dôvodu, aby boli vylúčené
akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania,

resp. pomeru k veci. A to najmä za okolností, že takmer všetky exekučné konania, v ktorých spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. figuruje ako oprávnená, sú vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD. a v tých exekúciách, ktoré pôvodne viedol iný exekútor, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
navrhuje zmenu súdneho exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.. Skutočnosť, že súdny exekútor
bol zamestnancom oprávnenej, môže ovplyvniť subjektívne nazeranie exekútora na exekučnú vec a v

nadväznosti na to aj jeho nezaujatosť a nestrannosť.

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. je možné v predmetnej veci mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti.

12. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do
31.3.2017.

13. Podľa ustanovenia § 470 Civilného sporového poriadku, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

14. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom
bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu

až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

15. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie,
ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania
alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

16. Ustanovenie § 36 Exekučného poriadku rozlišuje medzi exekučným konaním, ktoré začína
doručením návrhu oprávnenej súdnemu exekútorovi a samotnou exekúciou, ktorá začína až udelením
poverenia súdnemu exekútorovi súdom. Nakoľko ustanovenie § 30 Exekučného poriadku upravuje
vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie (nie z exekučného konania), v štádiu pred

udelením poverenia nemožno rozhodovať o vylúčení súdneho exekútora. Nemožno predsa vylúčiť
z vykonávania exekúcie exekútora, ktorý jej vykonaním nebol poverený. Skutočnosť, že vzhľadom na
vzťah súdneho exekútora k účastníkovi konania – oprávnenej možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti, však nemožno nechať bez povšimnutia, a nemožno vykonávaním exekúcie poveriť
súdneho exekútora, ktorého je v danej veci dôvod vylúčiť.

17. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.18. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd skúma, či žiadosť súdneho exekútora, návrh
oprávnenej na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Za daných okolností

nemožno žiadosť súdneho exekútora, pri ktorom existujú pochybnosti o jeho nezaujatosti v danej
veci, a teda u ktorého je dôvod na jeho vylúčenie z vykonávania predmetnej exekúcie, považovať
za žiadosť, ktorá je v súlade so zákonom. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru,
že je potrebné dbať na Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu
ochranu, exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a

slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Skutočnosť, že existovali vzťahy medzi súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. a oprávnenou narušuje záruku nezávislosti, čo sa vzťahuje aj na orgány, ktoré
vykonávajú právomoci všeobecného súdu, čím je narušená tzv. teória zdania, i keby neexistoval dôvod
na subjektívnu zaujatosť.

19. V odvolaní oprávnená uviedla, že žiada namiesto JUDr. Rudolfa Krutého PhD., poveriť vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom Exekútorského úradu Haburská 49/A,
Bratislava.

20. Podľa ustanovenia § 44 ods. 10 a ods. 11 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 10 zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

21. Odvolací súd sa nezaoberal možnosťou zmeny súdneho exekútora, napriek tomu, že z obsahu
odvolania oprávnenej možno takýto návrh dedukovať. O zmene súdneho exekútora možno rozhodovať
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 11 Exekučného poriadku, len ak jeden exekútor vykonaním exekúcie už

poverený je a oprávnená žiada jeho zmenu, nakoľko sa vyslovene uvádza, že vec sa novému súdnemu
exekútorovi postúpi spolu so súdnym spisom pôvodne povereného súdneho exekútora. V danom konaní
však nie je možné rozhodnúť o zmene súdneho exekútora, nakoľko nikto ešte nebol vykonaním exekúcie
poverený. Rovnako tak nemožno poveriť vykonaním exekúcie v tomto exekučnom konaní oprávnenou
uvádzaného súdneho exekútora JUDr. Nestora, nakoľko toto exekučné konanie prebieha na základe

návrhu oprávnenej na začatie exekúcie adresovanej súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému a súd prvej
inštancie rozhodoval o žiadosti o udelenie poverenia JUDr. Krutého a nie JUDr. Nestora.

22.Vzhľadomnatútoskutočnosťsúdprvejinštanciesprávnerozhodol,keďžiadosťoudeleniepoverenia
takéhoto súdneho exekútora zamietol pre jej rozpor so zákonom. Odvolací súd napadnuté uznesenie

súduprvejinštancieakovecnesprávnevzmysleustanovenia§387ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže zamietnutie žiadosti exekútora
o udelenie poverenia nepredstavuje konečné rozhodnutie, ale je zákonným dôvodom pre následné

zastavenie exekučného konania podľa ustanovenia § 44 ods. 4 Exekučného poriadku.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).