Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 14, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220200644
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2220200644.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

G. súd R. P. sudkyňou T.. C. V. v sporovej veci žalobcu: L.. G. A., M.. XX.XX.H., Q. D. W. H./XX, R. P.,

v zast. N., s.r.o., J. kancelária, so sídlom N. XXXX/XA, R. P., proti žalovanej: D.. V. P., M.. XX.XX.H.,
Q. M. M.. H./X, R. P., v zast. MD legal, s.r.o., so sídlom T. 7, S., o určenie, že žalobca je dedičom po
poručiteľovi U.. G. A., M.. XX.XX.H., S.. XX.XX.H. takto

r o z h o d o l :

I. S. j e dedičom po poručiteľovi: U.. G. A., D.. A., M.. XX.XX.H., zomr. XX.XX.H., naposledy bytom
W. H./XX, R. P..

II. S. súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanej n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. S. sa žalobou zo dňa XX.XX.H., doručenou súdu dňa XX.XX.H., domáhal rozhodnutia, ktorým by

súd určil, že žalobca je dedičom po poručiteľovi U.. G. A., nar. XX.XX.H., zomrelom dňa XX.XX.H. ako
aj náhrady trov konania. S. zdôvodnil tým, že je synom U.. G. A., ktorým zomrel dňa XX.XX.H. (ďalej
len „poručiteľ“), pričom tunajší súd poveril súdneho komisára T.. T. Š. konaním a rozhodovaním vo veci
prejednania dedičstva po poručiteľovi, vec sa vedie pod sp.zn. H./H./H., R. H./H.. V priebehu dedičského
konaniapoporučiteľovibolozistené,žeporučiteľzanechalzávetspísanýdňaXX.XX.XXXXvlastnoručne
v slovenskom jazyku, uložený na notárskom úrade L.. J. K., notára so sídlom v R. P. a ktorým poručiteľ
zanechal všetok svoj majetok (v poradí druhej) manželke L.. L.D. A., D.. Q., M.. XX.XX.H.. P. poručiteľ

zanechal aj listinu o vydedení spísanú dňa XX.XX.XXXX, uloženú tamtiež, ktorou pre prípad svojej smrti
vydeďuje svojich potomkov - dcéru I.. V. A., M.. XX.XX.H., pričom vydedenie vztiahol poručiteľ aj na
jej potomkov a svojho syna - žalobcu, pričom vydedenie vztiahol aj na jeho potomkov a to z dôvodu
neprejavovania záujmu, neopatrovania v chorobe. V žalobe ďalej žalobca uvádza, že podľa § 473 G.
zákonníka (ďalej aj len „OZ“) by do úvahy prichádzali dedičia: manželka poručiteľa a deti poručiteľa, t.j.
žalobca a jeho sestra. L. poručiteľa L.. L. A., D.. Q., M.. XX.XX.H., však v priebehu dedičského konania
dňa XX.XX.XXXX zomrela. R. konanie sa viedlo pod sp.zn. H./XX/H., R. H./H. u súdneho komisára T.. T.

W.,pričombolozistené,žezávetnýmdedičompoporučiteľkeL..L.A.,D..Q.,M..XX.XX.H.,zomrelejdňa
XX.XX.H., je žalovaná. V priebehu dedičského konania po poručiteľovi žalobca bol súdnym komisárom
oboznámený s obsahom listiny o vydedení a bol poučený o možnosti namietať absolútnu a relatívnu
neplatnosť listiny o vydedení. S. listom z XX.XX.XXXX oznámil, že namieta absolútnu neplatnosť listiny
o vydedení i závetu. E. tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi uložené v lehote X mesiacov
odo dňa jeho právoplatnosti podať žalobu na tunajší súd. V žalobe žalobca tiež uviedol, že nemal
možnosť dôkladne sa oboznámiť s obsahom závetu a listiny o vydedení, nakoľko notár mu odmietol

vyhotoviť ich fotokópie, avšak dôvody vydedenia, ktoré boli žalobcovi oboznámené zo strany súdneho
komisára a to: neprejavovanie záujmu zo strany žalobcu o poručiteľa a neopatrovanie poručiteľa v
chorobe, považuje žalobca za neurčité, nezrozumiteľné, listina o vydedení nespĺňa náležitosti platného
právneho úkonu podľa § 37 ods. X OZ. S., že nie je možné akceptovať vydedenie, ak dedič nemalobjektívnu vedomosť o existencii potrebnej pomoci. S. poukázal na to, že poručiteľ, ktorý bol jeho otcom
sa s matkou žalobcu (t.j. s prvom manželkou poručiteľa) rozviedol v čase, keď obe deti poručiteľa
(žalobca i jeho sestra) boli v útlom veku, poručiteľ odmietal kontakt s nimi, samotný poručiteľ sa po

rozvode o deti nikdy nestaral, výživné neplatil, svojim nezáujmom spôsoboval žalobcovi vážnu citovú
traumu.S.saaktuálnedlhodobozdržiavalvzahraničí,objektívnenemalžiadnuinformáciuoakomkoľvek
ochorení poručiteľa, práve poručiteľ neposkytoval o sebe žiadne informácie, bezdôvodne sa žalobcovi
citovo odcudzil. S. zdôraznil, že platí, že ak potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že by
poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavovanie tohto

záujmu mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. U. nielen z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti listiny
o vydedení, ale aj z dôvodu, že poručiteľom uvedené dôvody vydedenia nemajú oporu v skutkovom
stave, žalobca považuje listinu o vydedení za neplatný právny úkon, a preto nie sú dané žiadne dôvody,
aby bol poručiteľom vydedený a teda nespôsobilým dedičom. S. má za to, že poručiteľ žalobcu platne
nevydedil, a preto závet v tejto časti považuje za neplatný. S. navrhol, aby súd zadovážil spisy sp.zn.
H./H./H., P..S.. H./XX/H., a aby vo veci vykonal výsluch žalobcu a jeho sestry.

2. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX a nasl. spisu),
žalobu navrhla zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. U. na to, že nie je v jej možnostiach vyjadriť
sa k tvrdeniam žalobcu, nakoľko jej nie je známy obsah závetu ani listiny o vydedení žalobcu, avšak
tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe považuje za nepreukázané a ničím nepodložené. E., že nemá dôvod

spochybňovať pravdivosť a správnosť závetu a listiny o vydedení, je potrebné vychádzať z prezumpcie
platnosti právnych úkonov, obsah žaloby považuje za zhrnutie subjektívnych pocitov a názorov žalobcu,
pretože ten v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia doložené dôkazmi, ktoré by spochybňovali
platnosť a správnosť závetu a listiny o vydedení. S. namietla vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov,
najmä navrhovaný výsluch sestry žalobcu, keďže táto nevyužila svoje právo namietať neplatnosť listiny o

vydedení, naopak vyhlásila, že neplatnosť nenamieta, z čoho je možné usudzovať jej súhlas so závetom
poručiteľa a s obsahom listiny o vydedení. V. žalovaná namietla navrhované vykonanie dokazovania
pripojením spisu sp.zn. H./XX/H. - dedičské konanie po neb. manželke poručiteľa L.. L. A., D.. Q. (t.j.
po druhej manželke poručiteľa), nakoľko predmetom dedičstva v tejto veci bol len majetok vo výlučnom
vlastníctve poručiteľky, a teda vykonanie tohto dôkazu nemôže mať relevanciu na priebeh a výsledky

dedičského konania po poručiteľovi - otcovi žalobcu. K vyjadreniu doložila uznesenie tunajšieho súdu
sp.zn. H./XX/H., R. H./H. S. XX.XX.H., LV č. H. pre k.ú. R. P., darovaciu zmluvu z XX.XX.XXXX a z
XX.XX.XXXX.

3. Vo vyjadrení z XX.XX.XXXX (replika) žalobca podrobne popísal okolnosti po rozpade manželstva

poručiteľa a jeho prvej manželky (matky žalobcu), uviedol, že poručiteľ neprejavoval žiaden záujem
o starostlivosť ani o výchovu svojich v tom čase maloletých detí, doložil list poručiteľa, v ktorom
poručiteľ označil začiatkom XX.-tych rokov svoje deti za „indivíduá“ ku ktorému boli pripojené čierno-
biele fotografie zobrazujúce najmä deti poručiteľa, preškrtnuté hrubou čiernou fixou, a ktoré mal poručiteľ
doniesť sestre žalobcu osobne do jej zamestnania. U. na to, že poručiteľ svojim postojom maril možnosť

prejavovať záujem svojich detí o neho a nestál o udržiavanie kontaktu so svojimi deťmi. S. poukázal
na judikatúru, v zmysle ktorej skúmanie možnosti vydedenia zo strany poručiteľa a predpokladov
vydedenia musí byť posudzované aj so zreteľom na to, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť
o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, teda, že poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a
udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, pričom vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ

o tento blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobitne citovo dotýka. U. však podľa tvrdenia
žalobcu o svoje deti záujem nejavil, nevyhľadávanie osobného kontaktu žalobcu s poručiteľom bolo
prirodzeniu reakciou žalobcu. O chorobe poručiteľa nemal žalobca žiadne vedomosti. S. tiež poukázal
na údajné nejasné okolnosti nadobudnutia dedičstva žalovanou v konaní po poručiteľke L.. L. A.Ó., D..
Q. (druhej manželke poručiteľa). C. o vydedení teda podľa žalobcu odporuje § 469 ods. X OZ a preto

je neplatná, neplatnosť taktiež odôvodňuje absenciou náležitostí právneho úkonu v zmysle § 37 ods. X
OZ. S. je tak neopomenuteľným dedičom v zmysle § 479 OZ a závet tak odporuje ustanoveniu OZ o
neopomenuteľných dedičoch, závet vynecháva žalobcu ako zákonného dediča, a preto takýto právny
úkon je neplatný v zmysle § 39 OZ.

4. V duplike doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX, doplnenej dňa XX.XX.XXXX, žalovaná uvádza, že
závet ako aj listinu o vydedení je potrebné považovať za platné, keďže spĺňajú všetky formálne
náležitosti vyžadované zákonom, poukázala na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenie. K žalobcom
doloženému listu s fotografiami žalovaná uviedla, že list nie je nikým podpísaný, ani datovaný. M.zotrvala na tom, že žalobca nebol, nie je a ani nikdy nebude dedičom po poručiteľke L.. L. A., D.. Q. (t.j.
druhej manželke poručiteľa), preto žalovaná opätovne vzniesla námietku k návrhu žalobcu na vykonanie
dokazovania pripojením dedičského spisu po nej, sp.zn. H./XX/H..

5.NapojednávanídňaXX.XX.XXXXtunajšísúdvyhlásilrozsudokč.k.XXC/X/XXXX-XXX,ktorýmžalobu
žalobcu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol, majúc za to, že v danom prípade bolo potrebné
v žalobe označiť za stranu sporu i sestru žalobcu. Na odvolanie žalobcu B. súd v A. uznesením č.k.
XXCo/XX/H.X-XXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnutý (prvší) rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v odôvodnení uviedol, že ust. § 77 ods. X C.s.p. bolo
tunajším súdom nesprávne interpretované, keďže vo vzťahu k sestre žalobcu sa nejednalo o nerozlučné
spoločenstvo, pretože v čase podania žaloby nebola účastníkom konania o dedičstve.

6. P. vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavili riadne a včas predvolaní právni
zástupcovia sporových strán ako aj žalobca, sporové strany súd poučil v zmysle § 153 a XXX

zákona č. XXX/XXXX Z.z. K. sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). P. sa oboznámil so žalobou s
prílohami, ostatnými podaniami strán sporu a predloženými listinami, vykonal dokazovanie stranami
sporu predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu ako aj podstatným obsahom spisu sp.zn.
XXD/XXX/XXXX a zistil tento skutkový a právny stav veci:

X.X S. žiada o určenie, že je dedičom po poručiteľovi (svojom otcovi), ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. U.
zanechal závet a listinu o vydedení. S. žalobu podal na základe uznesenia tunajšieho súdu vydaného
súdnym komisárom dňa XX.XX.H.X sp.zn. H./XXX/H. o prerušení konania o dedičstve po poručiteľovi.
R. konanie bolo prerušené, nakoľko poručiteľ zanechal závet, ktorým odkázal všetok svoj majetok svojej
(v podarí druhej) manželke a zároveň vydedil obe svoje deti (žalobcu a jeho staršiu sestru) ako aj ich

potomkov, pričom žalobca namietol absolútnu neplatnosť listiny o vydedení a tiež absolútnu neplatnosť
závetu. S. svoju argumentáciu o absolútnej neplatnosti závetu a listiny o vydedení odôvodňoval tým, že
neboli dané okolnosti, ktoré by poručiteľa oprávňovali žalobcu vydediť, v dôsledku čoho je potom časť
závetu poručiteľa, ktorým mal žalobcu ako neopomenuteľného dediča z dedenia vynechať, neplatná. S.
namietal aj neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nepresnosť dôvodov, pre ktoré poručiteľ vydedil svoje deti

a aj ich potomkov. D. predovšetkým údajné neprejavovanie záujmu o poručiteľa za strany žalobcu a
neopatrovanie poručiteľa v jeho chorobe, keď podľa tvrdenia žalobcu to bol práve poručiteľ, kto odmietal
kontakt so svojimi potomkami, pričom žalobca objektívne nemal možnosť ani vedieť o prípadnej chorobe
poručiteľa.

X.X Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že sa
pridržiava žaloby i ostatných písomných podaní a má za to, že žalobca je neopomenuteľným dedičom o
poručiteľovi. C. o vydedení podľa žalobcu odporuje ust. § 469a OZ a má za to, že nie sú splnené zákonné
predpoklady vydedenia. K dôvodom podľa ust. § 469a ods. X písm. a) OZ, teda neposkytnutia potrebnej
pomoci v rozpore s dobrými mravmi poukázal na to, že žalobca bol samotným poručiteľom odmietaný

a už od žalobcovho detstva s ním poručiteľ neudržiaval žiaden kontakt. S. tak nemal a nemohol mať o
akejkoľvek chorobe poručiteľa žiadnu vedomosť a z tohto dôvodu mu v chorobe objektívne ani nemohol
poskytovať žiadnu pomoc. L. toho, žalobca dlhodobo žije v zahraničí a nemohol tak ani poručiteľovi
poskytnúť potrebnú pomoc, ak by sa aj o takejto potrebe dozvedel. U. na judikatúru, v zmysle ktorej
nestačí, že bol poručiteľ chorý alebo trpel starobou, ale je potrebné skúmať, či mal vydedený potomok

možnosť pomoc poskytovať a či mal o nej možnosť sa objektívne dozvedieť. K dôvodom vydedenia
podľa ust. § 469a ods. X písm. b) OZ poukázal na doterajšie vyjadrenia ako aj na judikatúru, v zmysle
ktorej je potrebné posudzovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť prejavovať opravdivý záujem
a je potrebné skúmať, či neprejavovanie záujmu bolo zavinené potomkom, alebo poručiteľom. U. na
potrebuskúmať,čiporučiteľovzťahmedzižalobcomaním(t.j.poručiteľom)sámstálačipredmetnýstav,

ktorý zakladal vydedenie, poručiteľ sám nezavinil. U. názoru žalobcu to bol práve poručiteľ, ktorý mal
podstatnývplyvnabudovanievzťahumedzižalobcomanímsamotným,kčomužalobcanavrholvykonať
dokazovanie výsluchmi navrhovaných svedkýň a do spisu založenými listinnými dôkazmi. V prípade
listiny o vydedení žalobca namietal jej absolútnu neplatnosť s poukazom na § 37 OZ, nakoľko tento úkon
nie je určitý a zrozumiteľný ako aj s prihliadnutím na § 469 OZ. S. rovnako napádal relatívnu neplatnosť

tohto úkonu, nakoľko s poukazom na § 40a OZ tento úkon odporuje § 479 OZ, v zmysle ktorého sú
zákonom určené jednotlivé dedičské podiely neopomenuteľných dedičov. V prípade závetu žalobca
namietal relatívnu neplatnosť právneho úkonu, poukázal na ust. § 40a OZ, nakoľko závet vychádza z
neplatnéhovydedeniaataktiežodporuje§479OZ.S.navrholvykonaťvýsluchžalobcukokolnostiam,nazáklade ktorých bolo definované vydedenie zo strany poručiteľa a najmä, aby ozrejmil vzťah medzi ním
a poručiteľom. P. žalobca navrhol vykonať aj výsluch žalovanej o vzťahu medzi ňou a poručiteľom, akým
spôsobom mohla nadobudnúť dedičstvo závetom po druhej manželke poručiteľa U.. G. A., dôvodiac, že

tieto skutočnosti boli predmetom trestného oznámenia zo strany žalobcu, pričom z jeho výsledkov má
vyplývať niekoľko rozporných skutočností, ktoré by podľa žalobu mohli prispieť k objasneniu skutkového
stavu tohto konania. S. tiež navrhol vypočuť i k vzťahu medzi ňou a manželkou poručiteľa a medzi ňou a
žalobcom. G. toho zotrval na návrhu vykonať výsluch svedkýň (sestry žalobcu k okolnostiam vydedenia
a o vzťahu medzi žalobcom a poručiteľom a z rovnakých dôvodov aj výsluch svedkyne L. A., rod. P.,

prvej manželky poručiteľa a matky žalobcu).

X.X Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že sa v
celom rozsahu pridržiava písomných podaní, pričom žalobu považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú.
Má za to, že žaloba je podaná zo zištných dôvodov, ide o zjavné zneužitie práva a takáto žaloba by v
zmysle základných princípov C.s.p. nemala požívať právnu ochranu. J. na rešpektovanie predovšetkým

zásady hospodárnosti, poukazujúc na to, že dedičstvo po U.. G. A. je predĺžené. F. záujmom žalobcu
je konať na ujmu žalovanej v spojení s rozporovaním jej nadobúdacieho titulu po poručiteľke L.. L.
A.A., D.. Q. (druhej manželke poručiteľa U.. G. A.). U. na to, že ak by bol žalobca v tomto konaní
úspešný, bude príslušný súdny komisár pokračovať v konaní o dedičstve, ktoré je predĺžené, nie
je preto daná ani žiadna racionálna ekonomická kauza na strane žalobcu. U. na písomné podanie

žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX kde žalobca uvádza, že dôvodom žaloby má byť údajný prechod ním
nešpecifikovaného majetku na poručiteľku L.. L. A., D.. Q., čo je však z podstaty veci nezmyselné,
nakoľko dedičské konanie po poručiteľovi U.. G. A. bolo prerušené a nie je ukončené. Na jeho už t.č.
už zomrelú druhú manželku L.. L. A., rod. Q., teda neprešiel a ani nemohol zatiaľ prejsť žiaden majetok.
D. sa tak nemôže stať ani v budúcnosti, vzhľadom na predĺženie dedičstva po poručiteľovi U.. G. A.. K

žalobcom namietaným skutočnostiam vo vzťahu k závetu a k listine o vydedení poukázal na to, že nie je
možné domáhať sa relatívnej neplatnosti listiny o vydedení, nakoľko to zákon neumožňuje. V ostatnom
poukázal na to, že žalovaná nemá dôvod spochybňovať platnosť týchto úkonov a podľa jej názoru
obsahujú zákonom požadované náležitosti pričom, je potrebné vychádzať z preferencie ich platnosti.
S. navrhované vykonávanie dokazovania navrhol zamietnuť pre nehospodárnosť, osobitne namietol

návrh na výsluch žalovanej ako strany v konaní. S. ohľadom toho, čo vykonávaním tohto dôkazu mieni
preukázať uvádzal skutočnosti, ktoré sa nijak netýkajú merita tohto sporu, ktorým je určenie, že žalobca
je dedičom. S. nie je blízkou osobu žalobcu ani poručiteľa, a preto ani nemôže potvrdzovať či popierať
okolnosti, ktoré žalobca používa ako prostriedky svojho procesného útoku. J. žalobcu, že by v rámci
výsluchu ako strany sporu sa žalovaná mala vyjadrovať k závetu po svojej poručiteľke L.. L. A., D..

Q., považuje za absolútne nesúvisiacu, uvedené nie je predmetom tohto konania, pričom žalovaná túto
listinu, t.j. samotný závet poručiteľky L.. L. A., D.. Q. (druhej manželky poručiteľa) nikdy nevidela. G. tejto
listiny bol žalovanej sprostredkovaný konajúcim notárom v konaní po poručiteľke L.. L. A., D.. Q..

X.X S. pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedol, že v živote mal s otcom len ani X - X stretnutí.

D. žalobcu sa rozviedli, keď mal žalobca cca X-X roky, poručiteľ (otec žalobcu) sa v roku XXXX po
rozvode odsťahoval z bytu, žalobcu a jeho sestru nenavštevoval pravidelne, často sľuboval, že príde,
no sľuby nedodržal, čo spôsobovalo žalobcovi a jeho sestre ako deťom traumu. P. sa, že poručiteľ prišiel
vo večerných hodinách, bol opitý a trval na tom, aby sa s ním deti stretli v priestoroch schodišťa. G. sa
nezaujímal ani o to, ako sa deti učia, sestra žalobca však chcela otcovi ukázať vysvedčenie a tak išli so

žalobcom k poručiteľovi, no na zaklopanie im neotvoril, hoci počuli z bytu zvuky. Q. to v roku XXXX-XXXX
a sestra žalobcu to veľmi zle znášala. S. popísal i incident, kedy mali po neho prísť počas vyučovacieho
procesu policajti a pred budovou gymnázia mu mali klásť otázky prečo chce žalobca svojho otca zabiť
a prečo sa chce nasťahovať do jeho domu, v ktorom býval so svojou novou manželkou. M. žalobca
uviedol, že naposledy sa s otcom stretol na prelome rokov XXXX-XXXX kedy ho otec vyhľadal v hoteli

Q. F. R. P., kde žalobca robil diskotéky. U. ho vtedy mal osloviť pomenovaním syn, pričom nikdy dovtedy
takto žalobcu poručiteľ nenazval, na čo sa žalobca, napriek zlým skúsenostiam z minulosti, rozhodol dať
otcovi šancu a začali viesť rozhovor. A. však podľa názoru žalobcu vzápätí smeroval len k tomu, aby
mal poručiteľ priestor ohovárať matku žalobcu, nakoľko sa žalobcu nepýtal ako sa má, nezaujímal sa, či
žalobca nepotrebuje peniaze, kam chodí do školy, či sa má dobre a podobne. E. sa s odstupom týždňa

zopakovalo ešte raz, avšak vtedy bol poručiteľ natoľko opitý, že ho musela vyprevadiť ochranka. L.
žalobca uviedol, že sa v priebehu doterajšieho života snažil na otca opýtať príbuzných, alebo tých, ktorí
boli v styku s otcom s cieľom zistiť, či má otec novú rodinu, prečo o nich nemá záujem. K. otcovho priateľa
J. L. žalobca odkázal, že sa s otcom môžu stretnúť a porozprávať sa, čo bol podľa žalobcu zrejme dôvod,pre ktorý ho otec vyhľadal v hoteli Q.. S. vypovedal, že uvedené stretnutia boli jeho poslednou osobnou
skúsenosťou s otcom. Po veľmi zlých skúsenostiach s otcom, ktoré žalobcovi spôsobovali traumu a s
ohľadom na to, ako otec reagoval na ich stretnutia, z toho žalobcovi vyplynulo to, že jeho otec o neho

nemá skutočný záujem ako o svojho syna a ich stretnutia chcel využiť na ohováranie matky žalobcu.
S. vypovedal, že naposledy sa bezvýsledne zaujímal o svojho otca v roku XXXX, pričom v tom čase už
mal žalobca XX rokov. M. to vzdal, majúc za to, že otec ho v podstate nechce. M. ešte v roku XXXX
mal žalobca náhodne stretnúť v kaviarni otca sediaceho pri inom stole, no na pozdrav žalobcu jeho otec
neodpovedal. S. vypovedal, že nemá vedomosť o tom, že by sa ho jeho otec s ním snažil skontaktovať

prostredníctvom iných osôb najmä v období pred jeho smrťou a nekontaktoval žalobcu ani priamo. S.
tiež vypovedal, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že by otec trpel nejakou chorobou. K otázke vzťahu
otca a sestry žalobcu uviedol, že sestra je od neho staršia o X rokov a ona mala s otcom lepší vzťah. V
čase rozvodu mal žalobca len X roky, v tom čase sa vzťah otca a oboch detí zhoršil. S. vypovedal, že
v zahraničí žije nepretržite od roku XXXX, je slobodný, bezdetný, nemal teda životnú udalosť, o ktorej
by mal otca informovať, resp. na ktorú by mal otca pozývať. P. keď mala stužkovú otca pozvala, no ten

neprišiel. S. informoval otca o svojej stužkovej zaslaním oznámenia. O promócii otca neupovedomil. S.
vypovedal, že nikdy nedostal od otca žiaden dar k jubileu, ani k F., len raz keď mal X rokov, dostal od
otca pulóver. Od otca nikdy nedostal pozvanie k oslave jeho životného jubilea a ani žalobca ho v prípade
jeho životného jubilea nekontaktoval.

X.X Z obsahu žalobcom predloženého čestného prehlásenia (č.l. XXX) vyplýva, že čestná
prehlasovateľka L. A., D.. P., M.. XX.XX.H. J. U.. G. A. boli manželmi do roku XXXX, dôvodmi rozvodu
boli predovšetkým hádky a fyzické útoky bývalého manžela na jej osobu. Po rozvode sa stretávali len
sporadicky. Po rozvode spočiatku bývalý manžel prejavoval záujem o staršiu dcéru, avšak následne sa
o deti prestal zaujímať úplne. Q. manžel sa o syna nezaujímal, nemal ho v starostlivosti, nesnažil sa

s ním ani udržiavať kontakt. M. ani záujem sa podieľať na výživnom, zvyšovania výživného bolo vždy
nutné domáhať sa súdnou cestou. M. neprejavoval záujem o ich maloleté deti, ani počas ich narodením,
sviatkov či iných významných udalostí. P. sa o otca zaujímal, najmä v mladosti sa pýtal na dôvody, prečo
sa o neho otec nestará, na otca sa dopytoval aj spoločných známych, cez spoločného známeho p. L.
sa snažil dohodnúť stretnutie s otcom, ku ktorému aj došlo.

X.X Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. H./H./H. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa vykonalo pojednávanie
v dedičskej veci po poručiteľovi, na ktorom sa osobne zúčastnila sestra žalobcu. S. prítomný nebol. Zo
zápisnice v časti II. vyplýva, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy:
X/. I.. É. A., D.. A., M.. XX.XX.H. a 2/ žalobca. P. žalobcu podľa obsahu zápisnice bola oboznámená s

obsahom závetu a listiny o vydedení a to ich prečítaním v slovenskom jazyku. P. žalobcu podľa obsahu
zápisnice vyhlásila, že nenamieta absolútnu neplatnosť listiny o vydedení. P. komisár oznámil sestre
žalobcu, že prestáva byť účastníčkou konania.

X.X Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. H./H./H. ďalej vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa vykonalo

pojednávanie v dedičskej veci po poručiteľovi, na ktorom sa osobne zúčastnil žalobca. Zo zápisnice v
časti II. vyplýva, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy: 1/ I.. É. A., D..
A., M.. XX.XX.H., ktorá na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyhlásila, že nenamieta absolútnu neplatnosť
listiny o vydedení a 2/ žalobca. S. podľa obsahu zápisnice bol oboznámený s obsahom závetu a listiny
o vydedení a to ich prečítaním v slovenskom jazyku. S. podľa obsahu zápisnice bol poučený o práve

namietaťabsolútnuneplatnosťlistinyovydedení(dôvodovvydedenia)aabsolútnuarelatívnuneplatnosť
závetu, na čo žalobca vyhlásil, že sa písomne vyjadrí v lehote XX dní. C. z XX.XX.XXXX žalobca oznámil
súdnemu komisárovi, že namieta absolútnu neplatnosť dôvodov vydedenia a tiež absolútnu neplatnosť
závetu.

X.X Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. H./H./H. ďalej vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa vykonalo
pojednávanie v dedičskej veci po poručiteľovi, na ktorom sa osobne zúčastnila žalovaná. Zo zápisnice
v časti II. vyplýva, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzali do úvahy: 1/ I.. É.
A., D.. A., M.. XX.XX.H., ktorá na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyhlásila, že nenamieta absolútnu
neplatnosť listiny o vydedení a 2/ žalobca, ktorý písomne oznámil, že namieta absolútnu neplatnosť

listiny o vydedení a absolútnu neplatnosť závetu. F. na existenciu závetu a listiny o vydedení ako jediný
závetnýdedičprichádzadoúvahyžalovaná.U.častiIV.zápisnicevšeobecnáhodnotamajetkuporučiteľa
predstavuje H.,XX eur, výška dlhov: X.H.,- eur, výška predlženia: H.,XX eur.X.X E. č.k. H./H./H.-XX z XX.XX.XXXX tunajší súd prostredníctvom súdneho komisára prerušil konanie
o dedičstve po poručiteľovi U.. G. A. a uložil žalobcovi podať na tunajšom súde žalobu proti žalovanej o
určenie, že je dedičom po poručiteľovi a to v lehote X mesiacov odo dňa právoplatnosti cit. uznesenia,

pričom súd bude pokračovať v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. V reakcii na uvedené žalobca
dňa XX.XX.XXXX doručil súdu žalobu v tu prerokúvanej veci. P. lehota tak bola zachovaná.

8. U. ust. § 194 ods. 1, ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. K. mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“)
(1) ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením

po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac. (2) P. pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

9. U. ust. § 469a ods. X písm. a/ a b/ OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

XX. U. ust. § 469a ods. 2, ods. X OZ pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú
sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. X . (2) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení
platia obdobne ustanovenia § 476 a XXX; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia. (3)

XX. U. ust. § 476 ods. X , ods. X OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť

v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. (1) V každom závete musí
byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. (2)

XX. U. ust. § 476a OZ vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je
neplatný.

XX. U. ust. § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel
zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo
zákona. U. tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

XX. U. ust. § 37 ods. X OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

XX. U. ust. XXa OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a
, § X40, § 145

ods. 1 , § 479
, § 589 a § 70X ods. 1 ,považujesaprávnyúkon
za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. M. sa

nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

XX. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade v priebehu dedičského konania
vedeného pod sp.zn. H./H./H. po poručiteľovi U.. G. A., otcovi žalobcu, došlo k sporu o dedičské právo.
V zásade podľa povahy namietaných skutočností môžu v takýchto prípadoch nastať dve situácie: a
síce, že sú sporné otázky právneho charakteru, alebo otázky skutkového charakteru. V danom prípade

išlo o spornosť v otázkach skutkového charakteru, preto súd sa má pokúsiť o uzavretie zmieru medzi
dedičmi. Ak k zmieru nedôjde, súd (prostredníctvom súdneho komisára) uznesením odkáže toho z
dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou na
určenie dedičského práva (určovacia žaloba), ako je tomu i v tu prerokúvanej veci. V týchto prípadoch sanaliehavý právny záujem nepreukazuje, pretože vyplýva priamo zo zákona. P. súd určí lehotu na podanie
žaloby. P. môže konanie o dedičstve prerušiť, až kým nerozhodne o žalobe na určenie dedičského práva.
E. postup je možné uplatniť len v prípadoch, ak ešte nebolo potvrdené nadobudnutie dedičstva. I. teda o

spor spojený s (ne)platnosťou listiny o vydedení a teda jedná sa o spor závislý na skutkovom posúdení
veci. F. potomok spravidla namieta skutočnosti, z ktorých vyvodzuje neplatnosť listiny o vydedení. R.
bremeno znáša vydedený potomok, ktorý musí preukázať, že dôvody uvedené v listine o vydedení
neboli splnené. A. spor teda prebieha počas konania o dedičstve podľa cit. ust. § 194 C.m.p. po tom, čo
súdny komisár identifikoval spornú skutočnosť, nepodarilo sa dosiahnuť zmier a preto odkázal účastníka

konania o dedičstve, ktorého tvrdenia vyhodnotil ako menej pravdepodobné (tu žalobcu), na podanie
žaloby v stanovenej lehote.

XX. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca je synom poručiteľa U.. G. A.. U.
zanechal vlastnoručne napísaný závet a listinu o vydedení, ktorou vydeďuje svojich potomkov - dcéru a
syna (t.j. žalobcu), pričom dôsledky vydedenia poručiteľ vztiahol aj na ich potomkov. S. poručiteľ odkázal

všetok svoj majetok svojej manželke (v podarí druhej) L.. L. A., D.. Q., ktorá však v priebehu dedičského
konania po neb. U.. G. A. zomrela, avšak taktiež zanechala závet, ktorým všetok svoj majetok odkázala
žalovanej. F. na existenciu závetu a listiny o vydedení spísaných poručiteľom U.. G. A., ako jediný
závetný dedič prichádza do úvahy žalovaná. R. konanie po U.. G. A. však bolo prerušené, s tým, že
žalobcovi bolo uložené podať na tunajšom súde žalobu proti žalovanej o určenie, že žalobca je dedičom

po poručiteľovi a to v lehote X mesiacov odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia, s tým, že
súd bude pokračovať v (dedičskom) konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. U. listiny o vydedení
vo všeobecnosti musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ), ako aj
špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon (§ 476 a § 480 OZ). P. po preskúmaní
predmetných listín nevzhliadol žalobcom namietané dôvody neplatnosti listiny o vydedení podľa ust.

§ 37 ods. X OZ. Z obsahu listiny o vydedení je zrejmé, že poručiteľ ako dôvody vydedenia uviedol
dôvody vymedzené v ust. § 469a ods. X písm. a/ a b/ OZ tak ako to žalobcovi uviedol i súdny komisár.
P. vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tak listina o vydedení ako aj závet spĺňajú všetky
náležitosti platného právneho úkonu i náležitosti potrebné pre tento typ právneho úkonu.

XX. S. ako vydedený potomok namietal v žalobe i v priebehu celého konania skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje neplatnosť listiny o vydedení, majúc za to, že na vydedenie neboli dané dôvody, a preto
žalobca vo vzťahu k závetu poukazoval na relatívnu neplatnosť závetu (§ 479 OZ a § 40a OZ). J., že
poručiteľom uvedené dôvody vydedenia nemajú oporu v skutkovom stave. V danom prípade, ako už
bolo spomenuté, ide o spor závislý na skutkovom posúdení veci. K platnému vydedeniu môže dôjsť len

za splnenia dôvodov uvedených v ust. § 469a OZ. U. predovšetkým o otázku skutkovú a o posúdenie
okolností konkrétneho prípadu (R XX/XXXX).
U. posudzovaní dôvodov vydedenia podľa ust. § 469a ods. X písm. a/ OZ treba predpoklady uvedené v
tomto ustanovení posudzovať so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. L. sa vziať
do úvahy nielen to, či pre potomka bolo objektívne možné pomoc v danom čase poručiteľovi poskytnúť

a či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval a súčasne musí ísť o situáciu, keď o potreby poručiteľa nie je
postarané inak, resp. či poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc bezdôvodne neodmietne. Je potrebné
však ale prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku, t.j. od
narodenia potomka.
U.posudzovanídôvodovvydedeniapodľaust.§469aods.Xpísm.b/OZ,t.j.skutočnostíodôvodňujúcich

záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať
mal, súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem
potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. V rozhodnutí R XX/XXXX sa uvádza, že
pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa ust. § 469a ods. X písm. b/ OZ treba tiež zisťovať, či potomok
poručiteľamalreálnumožnosťoporučiteľaprejaviťopravdivýzáujem,ktorýbyakopotomokmalprejaviť,

t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. O
neprejavovenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. X písm. b/ OZ nejde v prípade, ak
nezáujempotomkabolvznačnejmierevyvolanýsamotnýmporučiteľom(S.,H.,č.XX).D.ajvrozhodnutí
sp.zn. H./H./H. M. súd SR uvádza, že pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa
opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho

dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. V rozhodnutí
sp.zn. XXCdo/XX/XXXX M. súd ČR uzavrel, že jedným z hľadísk, ktoré treba pri tomto dôvode vydedenia
vždy skúmať je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľa mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržovať sním bežné príbuzenské vzťahy. F. prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento vzťah stojí, kde sa
ho nezáujem potomka osobitne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie ak ide o situáciu, kedy mu
je tento stav ľahostajný, prípadne, keď sám k nemu podstatne prispel.

XX. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k rozvodu matky žalobcu a poručiteľa došlo v útlom
veku žalobcu, ktorý mal v tom čase cca X roky. Zo žalobcom predložených čierno-bielych fotografií súd
zistil, že podľa nerozporovaných tvrdení žalobcu zachytávajú poručiteľa a jeho v tom čase maloleté deti
(žalobcu a jeho staršiu sestru) a prvú manželku poručiteľa. P. zistil, že všetky fotografie založené do

spisusúprečiarknutédvomivzájomnepretínajúcimisahrubýmičiernymičiaramivtvareX,pričomsúdsa
stotožnil s argumentáciou žalovanej, že bez ďalšieho nie je možné ustáliť, že by tieto preškrtol samotný
poručiteľ. D. sa súd stotožnil s argumentáciou žalovanej, že z listu doloženého do spisu žalobcom nie je
zrejmé, kto je jeho autorom, ani kedy bol napísaný. Z výsluchu žalobcu ako aj z čestného prehlásenia
matky žalobcu však vyplynulo, že vzájomný vzťah medzi žalobcom (synom) a poručiteľom (otcom)
nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka, že poručiteľ sa o žalobcu od rozvodu riadne

nezaujímal, nestýkal sa s dieťaťom (v tom čase maloletým žalobcom) pravidelne a neudržiaval s ním
bežné príbuzenské vzťahy. U. si teda k svojmu synovi nebudoval už od detstva vzťah a súd má za to,
že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, skutočnosť, že medzi nimi nebol vytvorený vzťah rodiča
a dieťaťa nemožno klásť za vinu synovi. U. sa totiž za svojho života môže dovolávať pomoci (§ XXXa
ods. X písm. a/ OZ) a opravdivého záujmu (469a ods. X písm. b/ OZ) od svojho potomka len vtedy, ak

sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem. V danom
prípade súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že poručiteľ vyvolal stav, ktorý bránil žalobcovi
pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem. Z dokazovania vyplynulo, že poručiteľ o tento vzťah
nestál, nebolo preukázané, že by sa ho nezáujem potomka osobitne citovo dotýkal, alebo že by mu tento
stav vadil, pričom podľa názoru súdu zároveň sám poručiteľ k nemu podstatne prispel. S ohľadom na

výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade tak vydedenie neprichádza do úvahy.

XX. F. k tomu, že vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia
žalobcunebolidané,jezávetspísanýporučiteľomU..G.A.odporujúciust.§479OZ,nakoľkonepriznáva
žalobcovi ako neopomenuteľnému dedičovi dedičstvo vo výške, na ktorú má podľa ust. § 479 OZ nárok.

U. je uvedený závet v tejto časti neplatný. I. o neplatnosť relatívnu. S. sa podľa ust. § 40a OZ môže
stať relatívne neplatným len vtedy, ak sa neopomenuteľný dedič relatívnej neplatnosti dovolá, k čomu v
danom prípade došlo, preto súd po vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel a vo výroku I. rozhodol, že
žalobca je dedičom po poručiteľovi U.. G.D. A..

XX.X U. sa týka ostatnej argumentácie strán sporu súd uzatvára, že v danom prípade s poukazom
na dôvody vyhovenia žaloby, sa týmito osobitne nezaoberal, nakoľko to pre rozhodnutie vo veci, i s
poukazom na hospodárnosť konania, nepovažoval za významné. P. v odôvodnení svojho rozhodnutia
nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (stranami
sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia M. súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo
dňa XX. XX. XXXX). R., ktoré súd považoval za relevantné, v tomto písomnom vyhotovení rozsudku
vyhodnotil.
XX.X P. ostatné žalobcom navrhované dôkazy z dôvodu hospodárnosti zamietol, nakoľko ich vykonanie
nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie v danej veci (výsluch žalovanej ako strany sporu); návrh

na oboznamovanie obsahu spisu sp.zn. H./XX/H. súd taktiež zamietol, nakoľko predmetné dedičské
konanie (po druhej manželke poručiteľa) nemá žiaden súvis s otázkou, ktorá sa rieši v tomto konaní. Od
vykonania dokazovania výsluchom žalobcom navrhnutých svedkýň súd upustil, nakoľko na ich výsluchu
žalobca netrval. S argumentáciou žalovanej, že pre vedenie daného sporu neexistuje na strane žalobcu
žiaden rozumný ekonomický dôvod, keďže dedičstvo po poručiteľovi je predĺžené sa dá súhlasiť, no

zároveň súd uvádza, že žiadny právny a ani formálny dôvod nebránil žalobcovi domáhať sa rozhodnutia,
ktorého sa domáhal tu prejednávanou žalobou ohľadom jeho dedičské práva po neb. poručiteľovi. M.
pritom vylúčiť, hoci to je v tomto prípade skôr hypotetické, že by sa po poručiteľovi objavil nový, doposiaľ
neprededenýmajetok.U.dedičatýmtorozhodnutímzostávajúzachovanéajprofuturo,pričomvzhľadom
na kauzu bol súd toho názoru, že aj napriek absencii ekonomického významu sporu bolo nevyhnutné - s

ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania - prisúdiť zadosťučinenie synovi po neb. poručiteľovi. Je
teda zrejmé, že žaloba nebola zjavne nedôvodná a teda dôvod konania bol daný. Na druhej strane si súd
uvedomuje, že žalovanou stranou je v podstate osoba, ktorá nedala pre začatie sporu žiadnu príčinu. V
tomto prípade však ide čisto o formálno-procesný postup, kedy žalobca nemal možnosť žalovať nikohoiného ako práve žalovanú. A. súd bral na zreteľ aj pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
(viď ods. XX až XX tohto odôvodnenia). U. sa súd nevysporiadal s niektorou ďalšou námietkou strany
sporu, túto považoval za právne irelevantnú pre rozhodnutie vo veci.

XX. U. ust. § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. U. ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

XX.M.trovkonaniaovládazásadaúspechuvoveci,ktorájedoplnenázásadouprocesnejzodpovednosti
za zavinenie. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania teda spravuje predovšetkým
zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. X C.s.p.). J. ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov
konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania (ako je tomuto aj v tomto prípade, keď žalobca bol v celom rozsahu úspešný), avšak súd dôjde

k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti
neprizná. L. ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť aj v rozhodnutí náležite odôvodnený.

XX. K. ust. § 257 C.s.p. tak predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady
zodpovednosti za zavinenie. P. výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa. S. to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu na náhradu trov konania, resp.
nemusízaviazaťstranu,ktoráspôsobilavzniktrovsvojimzavinením,abytietotrovynahradilaprotistrane.
E. § X57 C.s.p. je formulované podstatne všeobecnejšie než bolo ust. § X50 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. a
vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. U. tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu musí aplikácia daného

ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter.S.prerozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257C.s.p.vyžadujekumulatívne
splnenie dvoch podmienok: 1/ dôvody hodné osobitného zreteľa, 2/ výnimočné okolnosti. A. podmienky
síce zákon výslovne nešpecifikuje, no ust. § 257 C.s.p. nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či

v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto
často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy

nie sú dané dôvody. U. posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd o.i. prihliada na pomery
strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
U. ide o postup strán sporu v konaní, tu súd prihliada na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti;
súd by mal napríklad prihliadnuť na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý
jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla /str. XXX, F., M., N., S., Q., J., L., S., Q., J., A., M., a

kol. K. sporový poriadok. B.. U.: C.H. Q., XXXX, XXXX s./.

XX. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné aplikovať ust.
§ 257 C.s.p. tak ako to súd uviedol už i pri predbežnom právnom posúdení a ako to v konaní navrhovala
i žalovaná. P. má za to, že v danom prípade existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na

ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. T. sa najmä
o charakter tohto konania i o to, že samotná žalovaná sa do procesnej pozície žalovaného subjektu
dostala z dôvodu, že jediná závetná dedička po poručiteľovi U.. G. A. p. L.. L. A., D.. Q. (druhá manželka
poručiteľa) počas dedičského konania po poručiteľovi zomrela, zanechajúc závet, ktorým za závetnú
dedičku ustanovila práve žalovanú. P. je toho názoru, že uvedené skutočnosti je možné subsumovať

pod dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne výnimočné okolnosti tak, ako ich má na mysli ust.
§ 257 C.s.p. Q. by nespravodlivé zaväzovať žalovanú k povinnosti nahradiť trovy konania, keďže táto
síce bola v spore neúspešná, no pre začatie sporu nezadala žiadnu príčinu. W. ust. § 257 C.s.p. vždy
negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak právo na náhradu trov konania mala (tu žalobca), v
danom prípade súd nezistil a ani v konaní neboli tvrdené také dôvody, pre ktoré by aplikácia ust. § 257

C.s.p. bola nedôvodná. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania
proti žalovanej nepriznal (výrok II.).Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).