Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 0T/117/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010683
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123010683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Moniku Farkašovou v trestnej veci proti obžalovanému K. Q.

pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 15.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
K. Q. E. Š. J. V. , nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom A. XXX,
t.č. bytom C. K., R. B. XXX

j e v i n n ý , ž e :

dňa 29.05.2023 v čase okolo 07:04 hod. v obci C. na ceste I/65 pri motoreste U. v smere na U. K.
viedol osobné motorové vozidlo značky Citroën Jumper s evidenčným číslom R. XXXLZ v rozpore s § 9
odsek 1 zák.č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke, nakoľko jazdil s vozidlom zo strany na stranu, pričom po
podrobení sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu bola u neho v čase o 07:04 hod. zistená
prítomnosť 0,89 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a opakovanou dychovou skúškou v čase o
07:19 hod zistená prítomnosť 0,96 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu,

t e d a :

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku

t ý m s p á ch a l :

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ písmeno

n/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa§49odsek1písmenoa/Trestnéhozákonavýkontrestuodňatiaslobodysapodmienečneodkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému sa určuje skúšobná doba v trvaní 15 (pätnásť)
mesiacov.Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra prejednal súd trestnú vec
proti obžalovanému K. Q. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste, pretože obžalovaný po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný
zo skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu.

Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3

- písm. c/ Tr.por., či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno
- písm. d/ Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený
mu za vinu, odpovedal: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, odpovedal: áno

Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora prijal
vyhlásenie obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázanú vinu obžalovaného zo skutku,

uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný svojím konaním naplnil objektívnu aj
subjektívnu stránku prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona, tým že po tom, čo úmyselne požil alkoholické nápoje viedol motorové vozidlo. Súd ani o
existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením
na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 289 Trestného zákona

(ochrana ľudského života a zdravia ako aj majetku) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.

Súd tak dospel k záveru, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal
práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby.

Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je.
V odpise registra trestov nemá žiadny záznam.

Z výpisu z evidencie priestupkov a z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že v období do 05.04.2022 sa
obžalovaný dopustil deviatich priestupkov. Rozhodnutím o priestupku zo dňa 04.04.2018 bol za jazdu

pod vplyvom alkoholu postihnutý pokutou vo výške 380,- eur a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 6 mesiacov od 01.03.2018, pričom dňa 06.06.2018 došlo k upusteniu od zvyšku zákazu
činnosti.
V ďalších prípadoch išlo o priestupky na úseku cestnej premávky, vzhľadom na výšku uložených pokút
išlo o priestupky menšej závažnosti a okrem priestupkov spáchaných v roku 2022 aj staršieho dáta,

keď prekročil povolenú rýchlosť (21.11.2014, 16.11.2014, 30.10.2012 14.10.2011 vybavené peňažnou
pokutou vo výške 10, 40, 150 €), ako spolujazdec nepoužil bezpečnostný pás (05.04.2022 pokuta
10 € zaplatená na mieste), počas vedenia vozidla obsluhoval mobilný telefón (22.03.2022 pokuta 10
zaplatená na mieste), pri kontrole nepredložil platné doklady ( 21.04.2016 a 11.3.2022 pokuta 10
zaplatená na mieste). Držiteľom vodičského oprávnenia je od 23.10.2010.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.Ako na poľahčujúce okolnosti súd prihliadol na to, že pri objasňovaní trestnej činnosti obžalovaný
napomáhal súdu tým, že urobil vyhlásenie o vine (§ 36 písmeno n/ Trestného zákona), čím sa pričinil o
skrátené súdne konanie bez dokazovania o vine a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin

úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona). Vzhľadom na počet priestupkov na úseku cestnej
premávky súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života pred spáchaním
trestného činu v zmysle ustanovenia § 36 písmeno j/ Trestného zákona. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.

V rámci trestnej sadzby až na jeden rok, po znížení hornej hranice o jednu tretinu v zmysle ustanovenia
§ 38 odsek 3 Trestného zákona z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností (2:0), ukladal
súd trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby až na 8 mesiacov.

Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti
prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj z hľadiska individuálnej prevencie bude

v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace,
teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon súd podmienečne odložil na
skúšobnú dobu 15 mesiacov, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v
trvaní 2 roky.

Účelom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu je páchateľa trestného činu
vyradiť z možnosti vykonávať činnosť (vedenie motorových vozidiel), na výkon ktorej treba osobitné
povolenie (vodičské oprávnenie). Zákon umožňuje uloženie tohto druhu trestu vo výmere jeden rok až
desať rokov, a to výslovne v tých prípadoch, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s takou
činnosťou.

Obžalovaný trestný čin spáchal v súvislosti s vedením motorového vozidla po požití alkoholických
nápojov, preto mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2
roky, pričom pri jeho výmere súd prihliadol aj na množstvo etanolu, ktorý bol u obžalovaného dychovou
skúškou zistený.

S návrhom prokurátora na uloženie probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej
dobe sa súd nestotožnil. V prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní nezadovážili a ani
prokurátor na hlavnom pojednávaní nepredložil žiadny taký dôkaz, ktorý by sprísnenie skúšobnej doby o
probačnýdohľadobžalovaného,doterazsúdomneriešeného,odôvodňoval.Prokurátorvzáverečnejreči

svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že obžalovaný bol v minulosti priestupkovo postihnutý za vedenie
vozidla pod vplyvom alkoholu, preto navrhol uložiť aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov v rámci probačného dohľadu. S týmto sa však súd nestotožnil, nakoľko od
spáchania predmetného priestupku uplynulo dlhšie časové obdobie (skutok spáchaný dňa 01.03.2018),
pričomuloženúpokutuvovýške380,-eurobžalovanýuhradilaodzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá

mu bolo upustené dňa 06.06.2018, v súvislosti s čím došlo aj k podrobeniu sa odbornému poradenstvu a
k preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k závislosti od alkoholu s výsledkom spôsobilý. V tejto
súvislostisúdzdôrazňuje,žepokiaľideopožívaniealkoholuobžalovaným,okremuvedenéhopriestupku
zo spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, že by obžalovaný pravidelne požíval alkoholické nápoje, resp.
že by bol od ich užívania závislý. Okrem toho obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo

výmere 3 mesiace, a preto neprichádza do úvahy ani obligatórne uloženie probačného dohľadu v zmysle
ustanovenia § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko
obžalovanému nebol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky.

Súd odmietol generalizovanie trestného činu ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky na trestný čin,

ktorý by mal byť podľa ponímania prokurátora spojený s uložením probačného dohľadu pri uložení
podmienečného trestu odňatia slobody. Takéto vnímanie je hrubým porušením zásady individualizácie
trestu.

Súd zdôrazňuje, že je vždy dôležité ukladať individuálny trest v zmysle zásad vyjadrených v § 34

Trestného zákona, pretože je potrebné, aby spoločnosť pôsobila svojou sankciou, ktorú ukladá súd,
predovšetkým na páchateľa trestného činu. Dôležité je skúmať pomery páchateľa, a to v celom spektre
pôsobeniatejtoosobyvminulosti,pretoželentakjemožnézabezpečiť,abytrestboluloženýspravodlivo.Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaná a spáchané priestupky na úseku cestnej premávky nie sú
takou okolnosťou, pre ktorú by súd musel nevyhnutne uložiť probačný dohľad.

Súd má za to, že tento druh trestu a výmera, popri sebe uloženého trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu ako trestu hlavného a trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu ako trestu vedľajšieho, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre
ukladania trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho

nápravy) a sú spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v
oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom podľa názoru súdu podľa § 34 odsek
3 Trestného zákona postihne obžalovaného iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv aj na jeho

pracovnú činnosť, na rodinu a blízke osoby.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.