Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200206
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobkyne: E.. E. J. V., nar. XX. E. XXXX, bydliskom v F., D.. P. Č.. XX, právne zastúpenej: Mgr. Zdenko
Seneši, advokát a konateľ Advokátskej kancelárie ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského č. 12,
Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 19.
apríla 2017, č. 30104-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
zo 6. septembra 2021, č. k. 23Sa/30/2021-166, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") v poradí druhým rozsudkom zo
6. septembra 2021, č. k. 23Sa/30/2021-166 (ďalej aj „napadnutý rozsudok"), podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") zamietol správnu

žalobu (v sociálnej veci), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej
z 19. apríla 2017, č. 30104-2/2017-BA (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým žalovaná podľa
§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 461/2003 Z. z.") odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka
Nitra (ďalej aj „pobočka"), z 20. decembra 2016, č. 24328-1/2016-NR, vo veci nezániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, zamietla v celom rozsahu a potvrdila
rozhodnutiepobočky.Onáhradetrovkonaniakrajskýsúdrozhodoltak,žežalovanejjunepriznal,pretože

jej žiadne trovy nevznikli.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, ako prvostupňový orgán, rozhodujúc podľa § 178 ods. 1 písm.
a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. vydala dňa 20. decembra 2016 rozhodnutie č. 24328-1/2016-NR
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), v ktorom vyslovila, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 18. novembra 2014.

3. V poradí prvým rozsudkom zo 16. apríla 2018, č. k. 23Sa/66/2017-77, Krajský súd v Nitre podľa § 191
ods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
pobočky a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, pričom žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Tento rozsudok krajského súdu bol na základe kasačnej sťažnosti žalovanej zrušenýrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") z 12. marca 2021, sp. zn.
7Sžsk/115/2018, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke postavenia žalobkyne ako
samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO") a z dôvodu, že krajský súd vychádzal z neúplne

zisteného skutkového stavu, keď neprihliadol na dobu prerušenia poistenia žalobkyne.

4. Krajský súd po zrušení rozhodnutia najvyšším súdom a po opätovnom preskúmaní veci vydal
napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že hoci žalobkyňa predložila
odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom 18. novembra 2014, pri jej podaní neoznámila, že je

držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní všeobecný lekár. Krajský
súd zdôraznil, že pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je rozhodujúce, aby
dotknutá osoba dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a súčasne,
aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica za príslušný kalendárny rok. Povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie potom vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
roku, v ktorom bol dosiahnutý príjem vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu, a zaniká 30. júna

kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa takýto príjem nedosiahol, alebo aj na základe
čestného vyhlásenia o nevykonávaní príslušnej činnosti. Dodal, že dňom nadobudnutia právoplatnosti
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO.

5. V nadväznosti na uvedené mal potom krajský súd v danej veci za preukázané, že žalobkyňa ako

SZČO v roku 2013 svojím dosiahnutým príjmom presiahla zákonom ustanovenú príjmovú hranicu a
zároveň bola držiteľkou platnej licencie L1A aj po dátume 18. novembra 2014. Povinnosťou žalobkyne
ako držiteľky tejto licencie bolo požiadať o jej zrušenie, a skutočnosť, že nemala vedomosť o tom, že
licencia L1A jej zakladá status SZČO, ju nezbavuje zodpovednosti za následky, ktoré jej v súvislosti
s týmto postavením vznikli. Správny súd poukázal aj na to, že registrácia pre daň z príjmu bola pre

nadobudnutie postavenia SZČO rozhodujúca len do 30. júna 2014, po tomto dátume bol status SZČO
založený len na dosahovaní príjmu. Záverom skonštatoval, že podmienky vzniku a zániku povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia sú taxatívne stanovené v § 21 zákona č. 461/2003 Z. z., a
toto poistenie SZČO zaniká len v prípade, ak nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti
uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 tohto zákona.

II.

6. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka") dňa 10. decembra 2021
kasačnú sťažnosť, ktorou sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala zrušenia rozsudku a

vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Kasačnú sťažnosť odôvodnila
tým, že krajský súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby
uskutočniljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,
a zároveň rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440
ods. 1 písm. f), písm. g) SSP].

7. V bližšom odôvodnení kasačnej sťažnosti, v rámci nesprávneho právneho posúdenia žalobkyňa
krajskému súdu vytkla, že pokračovanie účasti na sociálnom poistení u nej naviazal na oprávnenie, na
ktoré nikdy žiaden príjem nedosahovala. Takisto neprihliadol na skutočnosť, že v určitých obdobiach
rokov 2014 - 2016 mala zo zákona vylúčenú účasť na povinnom sociálnom poistení, a to z dôvodu

poberania rodičovského príspevku. V dôsledku uvedeného je napadnutý rozsudok podľa nej možné
označiť za arbitrárny, resp. nedostatočne odôvodnený, a teda porušujúci jej právo na spravodlivý proces.

8. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti, citujúc ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b), § 5 a § 21 ods. 1 zákona č.
461/2003Z.z.,žalobkyňavysvetlila,žestatusSZČOsaviaženadosiahnutiepríjmu,ktorýakozárobková

činnosť vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu. Dosiahnutý príjem je potrebné posudzovať vo vzťahu
k oprávneniu, na základe ktorého osoba odvodzovala účasť na povinnom sociálnom poistení, čo bolo
v prípade sťažovateľky povolenie na základe licencie L1B. Na základe licencie L1A žalobkyňa nikdy
nevykonávala činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy. Len formálna držba licencie L1A bez jej skutočného
využitia za účelom získania príjmu nemôže napĺňať materiálnu podmienku účasti na sociálnom poistení

ako SZČO aj po 18. novembri 2014, kedy došlo k právoplatnému zrušeniu povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia. Krajský súd tak nesprávne právne posúdil existenciu licencie L1A, pretože
systematickým a ústavne udržateľným výkladom je nutné konštatovať, že samotná existencia tejto
licencienemôžezakladaťdôvodnosťtrvaniapovinnéhosociálnehopoistenia.Opačnývýkladjevrozpores princípmi, na ktorých je budovaný zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý v § 21 ods. 1 definuje príjem z
konkrétneho podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorého výkonom ku generovaniu príjmu
aj skutočne došlo. Výklad, v zmysle ktorého sa podmienka súvisu skutočného príjmu s podnikaním,

ktorým bol príjem dosiahnutý, nevyžaduje a postačí iba existencia nezrušeného oprávnenia, je treba
považovať za neprípustný a nemožno ho prekonať ani argumentáciou o celostnom posúdení príjmov.

9. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že po dátume 18. novembra 2014 existovali obdobia, kedy mala vylúčenú
účasť na povinnom sociálnom poistení priamo zo zákona, s touto skutočnosťou sa však krajský súd

vôbec nevysporiadal. Navyše okrem zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
podala odhlášku z povinného sociálneho poistenia a požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu,
teda jasným a nepochybným spôsobom prejavila vôľu nevykonávať podnikateľskú činnosť ako SZČO
aj po uvedenom dátume.

10. Poukazujúc na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2019,

ako i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 92/2012 a iné),
sťažovateľka uzavrela, že obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo
zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje, a že požiadavka na ústavne
konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako
individuálneho správneho aktu.

11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá jej bola doručená dňa 17. decembra 2021, vyjadrila
podaním doručeným správnemu súdu 3. januára 2022, v ktorom navrhla kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodol v súlade s právnym
názorom najvyššieho súdu vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci a sťažovateľka tým, že

podala kasačnú sťažnosť, de facto tento právny názor spochybňuje. Zotrvala na správnosti svojich
záverov v preskúmavanom rozhodnutí, rovnako tak na svojom vyjadrení k správnej žalobe, že
žalobkyni dňom 18. novembra 2014, kedy jej bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, nezaniklo povinné sociálne poistenie vzhľadom k tomu, že naďalej spĺňala pojmové znaky
SZČO podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vrátane dosiahnutého príjmu. K námietke prerušenia

povinnéhopoisteniadodala,žetátoskutočnosťnemávplyvnazákonnosťpreskúmavanéhorozhodnutia,
len na platenie poistného na sociálne poistenie. Relevantný nie je podľa žalovanej ani vznik nároku na
rodičovský príspevok od 1. septembra 2016 do 31. októbra 2016, pretože žalobkyni dňa 30. júna 2016
povinné sociálne poistenie zaniklo z dôvodu absencie stanovenej hranice príjmu. Žalovaná dodala, že
k tejto otázke sa v odvolacom konaní nevyjadrila z dôvodu, že takáto námietka žalobkyňou nebola v

tom čase vznesená.

12. V ďalšej časti vyjadrenia poukázala na to, že priamo zo zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004

Z. z.") vyplýva, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A je oprávnený
vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení,
ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, a dosahovať
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takisto zopakovala, že zánik poistenia
nezávisí od podania registračného listu - odhlášky, pretože má len deklaratórne účinky, a poukázala

aj na závery Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019. Uzavrela, že
žalobkyňa aj po tom, ako bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, splnila
všetky predpoklady pre trvanie povinného poistenia, t. j. mala status SZČO a v rozhodnom období
dosiahla príjem relevantný na vznik povinného sociálneho poistenia, preto by bolo porušením princípov
právnej istoty a legality, ak by jej poistenie zaniklo dňom, ktorým jej bolo povolenie na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia zrušené.

13. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 25. februára 2022 doručené žalobkyni na vedomie.
III.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd"), na ktorý podľa § 101e
ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonč.757/2004Z.z.")prešielod1.augustavýkonsúdnictvavovšetkýchveciach,
v ktorých je od 1. augusta 2021 daná jeho právomoc, rozhodujúc v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP, akosúd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP] po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná
oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na
zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438

ods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), po oboznámení sa s
rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť podľa § 461 SSP.
IV.

15.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

18. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.

19. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

20.Podľa§440ods.1písm.g)SSPkasačnúsťažnosťmožnoodôvodniťlentým,žekrajskýsúdvkonaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

22. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods.
1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila

realizáciatýchprocesnýchpráv,ktorémajúslúžiťnaochranuaobranujehoprávazáujmovvkonkrétnom
konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho
procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona.

23. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v rozhodnutí krajského

súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je jedným
z najčastejších dôvodov tohto opravného prostriedku. Jeho opodstatnenosť je daná v prípadoch, ak
kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký
aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne
vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako

aj procesného práva.

24. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie správnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý
sa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej stotožnil so záverom, že žalobkyni nezaniklo
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie z dôvodu zrušenia povolenia prevádzkovať zdravotnícke

zariadenie, ale trvalo aj po dátume 18. november 2014.

25. Z obsahu spisového materiálu vrátane obsahu administratívneho spisu má kasačný súd za
preukázané, že:
- Pobočka dňa 20. decembra 2016 vydala rozhodnutie č. 24328-1/2016-NR, v ktorom vyslovila, že

žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 18. novembra
2014. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk 11. januára 2017.- Na odvolanie žalobkyne žalovaná dňa 19. apríla 2017 vydala rozhodnutie č. 30104-2/2017-BA, ktorým
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie
pobočky. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk 3. mája 2017.

- Žalobkyňa dňa 22. mája 2014 podala „Registračný list FO", ktorým oznámila žalovanej prerušenie
povinného sociálneho poistenia od 23. mája 2014.
- Žalobkyňa dňa 26. novembra 2014 podala „Registračný list FO", ktorým sa odhlásila z povinného
sociálneho poistenia s dátumom jeho zániku 18. novembra 2014.
- Žiadosťou z 20. júna 2017 žalobkyňa požiadala žalovanú o zmenu dátumu ukončenia prerušenia na

31. augusta 2015 z pôvodného 18. novembra 2014.
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vydal dňa 14. júna 2017 potvrdenie o tom, že žalobkyňa od
23. mája 2014 do 31. augusta 2015 a od 1. septembra 2016 do 31. októbra 2016 poberala rodičovský
príspevok a od 1. septembra 2015 do 31. augusta 2016 poberala príspevok na starostlivosť o dieťa.
- Pobočka oznámením z 9. júna 2017 žalobkyni oznámila, že povinné nemocenské a dôchodkové
poistenie ako SZČO jej zaniklo dňa 30. júna 2016.

- Nitriansky samosprávny kraj rozhodnutím z 18. novembra 2014, č. NI: CS 6562/2014, CZ 32302/2014,
zrušil rozhodnutie zo 4. apríla 2011, č. NI: CS 1628/2011, ktorým bolo žalobkyni povolené prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo.
- Slovenská lekárska komora dňa 15. marca 2011 vydala žalobkyni licenciu č. L1A/NR/1849/11 na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v študijnom odbore všeobecné lekárstvo, v špecializačných odboroch:

všeobecné lekárstvo, infektológia.
- Slovenská lekárska komora dňa 10. mája 2016 vydala rozhodnutie č. LPA/NR/1849/11 - 79/2016,
ktorým podľa zákona č. 578/2004 Z. z. dočasne žalobkyni pozastavila licenciu na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe L1A/NR/1849/11 od 4. mája 2016, najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, do 3. mája 2017.

26. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím pobočky a konaní im predchádzajúcich, pri aplikácii zákonnej úpravy relevantných
právnych predpisov dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a
dôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako

sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobkyne uvedenými v
kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k tomu, že v zásade nezistil dôvod na to,
aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré
vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne, práve

naopak, dávajú odpoveď na všetky nastolené právne otázky v zrozumiteľnej forme a v dostatočnom
rozsahu.

27. Základnou otázkou nastolenou v tomto konaní bolo, či ku dňu 18. novembra 2014 žalobkyni zaniklo
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie alebo nie. Tento dátum bol zároveň rozhodujúcim pre

posúdenie aplikovateľnej právnej úpravy:

28. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistení sú b) samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou

bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

29. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinne dôchodkovo poistení sú b) samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

30. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická
osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osobydosahovalapríjmyuvedenév§3ods.1písm.b)aods.2a3,okremfyzickejosoby,ktorámápodľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným

postihnutím.31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak
osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z
predchádzajúcehoprávnehovzťahu,ktorýzakladalprávonapríjemzozávislejčinnostipodľaosobitného
predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,
b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
(zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

32. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-

násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie
činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená

na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b)
a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia
nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne

podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo
v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa §
3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo
do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po
kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne

zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.

34. Aplikujúc citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje vznik a zánik povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia, je možné konštatovať, že žalobkyňa v rozhodnom období
spĺňala podmienky pre status SZČO, pretože dosiahla vek 18 rokov a v kalendárnom roku 2013 dosiahla

príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa údajov poskytnutých žalovanej
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vo výške 36 946,14 Eur). Tento príjem bol vyšší ako
zákonom ustanovená hranica (12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 tohto zákona, t.
j. 4830,- Eur), čím boli splnené podmienky pre vznik (resp. trvanie) povinného nemocenského poistenia,
a v nadväznosti na to aj dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b) zákona

č. 461/2003 Z. z., a to od 1. júla 2014 (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Tieto skutočnosti v konaní
neboli sporné. Sporná medzi účastníkmi zostala len otázka, či dňa 18. novembra 2014, kedy Nitriansky
samosprávny kraj vydal rozhodnutie č. NI: CS 6562/2014, CZ 32302/2014, ktorým žalobkyni zrušil
povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo (licencia L1B), povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo z dôvodu zrušenia tejto licencie tak, ako sa domnievala

žalobkyňa, keď dňa 26. novembra 2014 podala Registračný list FO - odhlášku z povinného sociálneho
poistenia ku dňu 18. novembra 2014, v rozpore s názorom žalovanej.

35. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zo zákona zaniká, ak nastanú tieto skutočnosti: príjem
zpodnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnostisaznížipodzákonomstanovenúhranicu(§21ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z.); zanikne oprávnenie na výkon činnosti, z ktorej sa dosahuje (§ 21 ods. 4 veta
prvá zákona č. 461/2003 Z. z.), prípadne nastane iná skutočnosť predpokladaná zákonom. Žalobkyňa
vo svojich vyjadreniach v rámci administratívneho i súdneho konania tvrdila, že z licencie L1A nikdy
príjem nedosahovala, dosahovala príjem len z licencie L1B, ktorá jej zanikla rozhodnutím Nitrianskeho
samosprávneho kraja 18. novembra 2014, preto jej malo uvedeným dňom zaniknúť i povinné sociálne

poistenie. Opomenula však, že licencia L1A, ktorá jej bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou
dňa 15. marca 2011, č. L1A/NR/1849/11, s právoplatnosťou rozhodnutia dňa 17. marca 2011, bola v
čase údajného zániku poistenia stále aktívna, a bola dočasne pozastavená až rozhodnutím Slovenskej
lekárskej komory z 10. mája 2016, č. LPA/NR/1849/11 - 79/2016, s právoplatnosťou rozhodnutia 24. júna2016, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť
na ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., ktoré vymedzuje licencie vydávané na výkon
určitýchtypovčinností(okreminéhoajlicenciíL1AaL1B).Zozneniaoznačenéhoustanoveniajezrejmé,

žetietočinnosti(výkonsamostatnejzdravotníckejpraxe;výkonzdravotníckehopovolania;výkončinnosti
odborného zástupcu; výkon lekárskej posudkovej činnosti) sú vždy viazané na zdravotného pracovníka
len pre konkrétne povolanie, napr. lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, etc. Každá
z uvedených činností sa teda viaže na určité (spravidla jedno) povolanie, pre ktoré môžu byť udelené aj
viaceré licencie. Je v podstate na konkrétnom subjekte, ktorú z činností sa rozhodne vykonávať, vždy

ju však vykonáva v rámci určitého povolania, v prípade žalobkyne to bolo povolanie lekár, pre ktoré
mala podľa jej vyjadrení udelenú nielen licenciu L1A a L1B, ale dokonca i L1C. Je teda možné uzavrieť,
že ak žalobkyňa disponovala licenciou L1A a dosahovala príjem z výkonu povolania lekár v zákonom
stanovenej výške, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej zaniknúť nemohlo, pretože naďalej
spĺňala zákonné podmienky pre jeho trvanie.

36. Kasačný súd v súvislosti s postavením lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby poukazuje na
to, že touto otázkou sa v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. decembra
2010) zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku zo dňa 24. novembra
2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019, na ktoré
žalobkyňa v kasačnej sťažnosti poukazovala. Rozhodnutie Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 prešlo i

testom ústavnosti (ústavná sťažnosť bola Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením odmietnutá
dňa 30. novembra 2021, sp. zn. IV. ÚS 610/2021).

37. Najvyšší súd k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na
vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

účinnom do 31. decembra 2010, citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.
decembra 2010, § 3 ods. 1, § 3 ods. 4, § 4, § 10 ods. 1, ods. 2, § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.
z., konštatoval:

38. Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom

zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo
povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe [písm. c)].

39. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.

ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.
578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti
odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou L1C.

40. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.

ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia
na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)].

41. Pojem „povolenie", uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné
vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa

rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti,
ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na
výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]
a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného
zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.

licenciuL1C[§12ods.3písm.a)zákonač.578/2004Z.z.].Licencianavýkonsamostatnejzdravotníckej
praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A") nie je
podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je
žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie
L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

42. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bezďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho
vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy
o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,

v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom
sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú
starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o
tzv. „návštevnú službu". Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým
lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,

medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na
vykonávaniesamostatnejzdravotníckejpraxelekára-držiteľalicencieL1A,nijakonesúvisí.Povoleniena
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho
zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky
pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je
naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár -

držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané
povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná
(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára
následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

43. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností
v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné
rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora
po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie

samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom
činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude
vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných
podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,
pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať

činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný.

44. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na
výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa
lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a

na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v
takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda
sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm.
c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva

len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
(ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s
ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu
zdravotníckympracovníkomvpovolanílekár,vydanápodľa§68ods.1písm.c)zákonač.578/2004Z.z.,
je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou

osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a
či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba
licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia
však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku
prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť

si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia
ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto
právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68
ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na
vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba

licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj
licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu
podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z.45. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov
licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje
žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú

zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu
nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením
podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať
činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ

licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z. z.

46. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je
potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Uviedol, že licenciu L1A (na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania

podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba
považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého
je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o
sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý

je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti
poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie
L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.

47. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že status SZČO na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom
vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého
poistenia. Zdôraznil, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na
základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený

aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení.

48.DržiteľovilicencieL1Apovinnépoisteniemôžezaniknúťztrochdôvodov.1/prvýmdôvodomjepríjem
v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 2/ druhým

dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 3/ na zánik
povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru
sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a". To znamená, že z dôvodu
vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu
L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ

licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21
ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží
vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej
osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda, že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A
(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

49. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia" podľa
§ 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu -
odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

50. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna
poisťovňavydalaanasvojejwebovejstránkezverejnilatlačivo„Vyhláseniesamostatnezárobkovočinnej
osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na
ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu." Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne
zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru,

t. j. „od ....." túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO
- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.51. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže
zaniknúť tromi spôsobmi:
- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho

roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo
- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a" zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo
- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon
činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a)
a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a" tohto
zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru
nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.

52. K otázke povinnosti Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára skúmať a posudzovať
príjmy poistenca samostatne vo vzťahu k licencii L1A dodal, že považuje za správny názor senátu
9S, že povinnosť Sociálnej poisťovne skúmať pôvod príjmov poistencov - lekárov nemožno vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. Naopak, Sociálna poisťovňa v rámci zisťovania
podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., resp. z výpisu
z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby
Sociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v

zákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v
takej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda
zákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym
a personálnym vybavením, možno dôvodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti
Sociálnej poisťovne.

53. Ak teda lekár - držiteľ licencie L1A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného
podľa osobitných predpisov [§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov] vo výške
vyššej ako je uvedená v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať,
aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie

vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte
s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá
ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej.

54. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle §
178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je
povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období

sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c/
zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)
ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej

statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení platnom do 31. decembra 2010.

55. K námietkam sťažovateľky kasačný súd uvádza nasledovné:

56. Pokiaľ ide o námietku, že krajský súd sa relevantným spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou,
že v určitej časti rozhodného obdobia bola u žalobkyne zo zákona vylúčená účasť na povinnom
sociálnom poistení, túto nemožno považovať za opodstatnenú. Kasačný súd poukazuje na bod 44.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa správny súd vysporiadal s otázkou týkajúcou saprerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne a uzavrel, že prerušenie v
období od 23. mája 2014 do 31. augusta 2015 nemalo vplyv na platenie poistného na sociálne poistenie.
Počas prerušenia z dôvodu nároku na rodičovský príspevok nevznikla žalobkyni povinnosť platiť poistné

na sociálne poistenie. Obdobie do 30. októbra 2016 podľa kasačného súdu nemalo vplyv na odvodovú
povinnosť žalobkyne z dôvodu, že dňom 30. júna 2016 jej povinné poistenie zaniklo pre absenciu
relevantnej výšky príjmu. Kasačný súd sa s uvedenými závermi krajského súdu v plnom rozsahu
stotožňujeavpodrobnostiachnaneodkazuje,pričompoukazujeajnaznenie§26ods.4písm.d)zákona
č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa povinné poistenie SZČO prerušuje v období, v ktorom má nárok

na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, len vtedy, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva
činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby, k čomu však v danej veci nedošlo a licencia L1A zostala u žalobkyne naďalej aktívna.

57. Kasačný súd uzatvára, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami

Správneho súdneho poriadku, súdny prieskum vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona
č. 461/2003 Z. z. v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 578/2004 Z. z., a svoju právnu
úvahu,nazákladektorejustálilsvojprávnyzáver,ajriadneodôvodnil.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti
krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
K rovnakému záveru pritom dospel najvyšší správny súd aj v iných konaniach obsahovo blízkych

prejednávanej veci (napr. 7Sžsk/24/2019).

58. S ohľadom na uvedené kasačný súd nezistil naplnenie uplatnených kasačných dôvodov podľa § 440
ods. 1 SSP, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP rozsudkom podľa
§ 457 ods. 1 SSP zamietnuť.

V.

59. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď
žalovaná síce mala vo veci úspech, kasačný súd však nezistil dôvody na to, aby sa jej nárok na náhradu

trov priznal, a žalobkyni, ktorá úspech vo veci nemala, náhradu trov konania priznať nemohol.

VI.

60. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá)

SSP v spojení s § 463 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.