Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200057
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:3021200057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobkyne: E. X., narodená XX. U. XXXX, bytom v V. O. V., Y. Č.. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný
dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 07. júna 2021,
č.k. 14Sa/17/2021-40, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 07. júna 2021, č.k.
14Sa/17/2021-40 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej z 28. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom

podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne
rozhodnutiez15.januára2018,Číslo:XXXXXXXXXXX.Uvedenýmrozhodnutímprvostupňovýsprávny
orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a článku 46 nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“)
zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 15. novembra 2017.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71 ods. 1 až
8 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti
SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej
správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná sa striktne držala právne záväzného
právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v predchádzajúcom štádiu

konania) a posudkový lekár sa riadne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal jednak s RTG vyšetrením, ako
aj všetkými správami, ktoré boli zo strany žalobkyne predložené v administratívnom konaní. Vyjadril
sa k jednotlivým stanoveným ochoreniam, postihnutiam, ktoré z nich vyplynuli a svoje závery riadne
odôvodnil. Žalovaná jasne a zrozumiteľne uviedla, prečo stanovila danú kategorizáciu ochorenia a hornúhranicu percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dôsledne sa
zaoberala aj ostatnými zdravotnými postihnutiami žalobkyne. Zdôraznil, že správne orgány hodnotili
zdravotný stav žalobkyne ešte pred tým, ako boli vykonané vyšetrenia chrbtice, ktoré boli preukázané

v konaní pred súdom. Tieto nové vyšetrenia a z nich plynúce diagnostické závery nemohli byť preto
predmetom ich hodnotenia a posudzovania z dôvodov uvedených vyššie. V zmysle ustanovenia § 135
ods. 1 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia
orgánu verejnej správy. V tomto smere nespochybnil, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
žalovanej mohlo dôjsť k zmene, zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne. Takáto kvalifikovaná zmena

zdravotného stavu, ktorá nastala po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej (ktorá by mohla
odôvodňovaťzvýšeniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť)byvšakmohlamaťvplyv
lennaďalšierozhodovanieorgánuverejnejsprávy,atovrámcinovejžiadostižalobkyneozvýšeniesumy
invalidného dôchodku. V čase rozhodovania správnych orgánov už síce bolo ochorenie chrbtice zistené,
avšak bolo bez liečby a neboli ani plánované ďalšie vyšetrenia za účelom zistenia zdravotného stavu a
nastavenia liečby. Dokonca ani v čase rozhodnutia súdu nebol v tomto ohľade zdravotný stav žalobkyne

riadne došetrený, nakoľko mala naplánované MRI vyšetrenie, ktoré bude podkladom pre presnejšie
diagnostické závery a prípadnú liečbu, respektíve by z neho bude zrejmé, či je potrebné zdravotný stav
vyšetriť aj inými metódami. Je zrejmé, že tieto vyšetrenia chrbtice boli vykonané takmer 6 mesiacov od
skončenia administratívneho konania, a preto nemohli byť správnymi orgánmi vyhodnotené a vzaté do
úvahy. Stav, ktorý po došetrení MRI bude zistený, je dôvodom na nové posúdenie zdravotného stavu

žalobcu, ktoré bude eventuálne vykonané na základe novej žiadosti.

4. Uzavrel, že v posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav
žalobkyne, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené,
vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových komisií a diagnózami

odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa správnym orgánom
predložila. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobkyňou udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné
lekárske správy. Zhodne dospeli k záveru ohľadne rozhodujúceho ochorenia žalobkyne a zvýšenia
percentuálnej miery poklesu o 10 % za iné zdravotné postihnutia. Skutočnosť, že sa posúdenie
zdravotného stavu realizovalo bez osobnej prítomnosti žalobkyne nemalo na tieto závery zásadný

vplyv, a to jednak z dôvodu, že posudkoví lekári rozhodujú primárne na základe predloženej zdravotnej
dokumentácie a súčasne tento stav bol vyvolaný epidemickou situáciou a postup správnych orgánov
bol v súlade s § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z. v spojení s § 153 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z.z. Dodal, že aj pred týmto stavom platilo, že posúdenie zdravotného stavu sa
vykonávalo za osobnej prítomnosti posudzovanej osoby, ak posudkový lekár neurčil inak. Povinnosť

vykonať posudkovú činnosť za osobnej účasti poistenca bola daná len v prípade, ak o to poistenec
výslovne požiadal. Na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov predložených
samotnou žalobkyňou posudkoví lekári dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili.
Vyšetrenia a diagnostické závery z apríla 2021 ohľadne postihnutia chrbtice sú novou skutočnosťou,
na ktorú správne orgány nemohli vo svojich rozhodnutiach reagovať a sa s ňou vysporiadať. Podľa

názoru krajského súdu išlo o nový stav, ktorý eventuálne odôvodňuje žalobkyňu iniciovať nové konanie
o zvýšenie invalidného dôchodku.

5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 168 veta prvá SSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

9. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, skutočnosť, že bola od 16. novembra 2016 do 22.
apríla 2019 práceneschopná, vyjadrila nesúhlas so záverom, že v jej prípade sa jedná o banálne
diagnózy, nakoľko tento záver vychádzal z posudzovania jej zdravotného stavu spred niekoľkých
rokov. Od podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku sa jej zdravotný stav zhoršil, má ďalšieproblémy s chrbticou, psychické problémy, naďalej pretrvávajú bolesti nôh, vytváranie otlakov, problémy
s hybnosťou, bolesti pri chôdzi, nevydrží dlhšie stáť ani sedieť. Tiež jej bol zistený hlboký žilový systém.
Dodala, že na základe výsledkov magnetickej rezonancie z 03. júna 2021 a ich následného posúdenia

neurologičkou bol u žalobkyni potvrdený záver M51.8 (Iné poškodenie medzistavcovej platničky, bližšie
neurčené).

10. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu postupom podľa
§ 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo postupom podľa § 462 ods. 2 SSP

rozsudok súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.

11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 19. júla 2021 s tým, že krajský
súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, dostatočne sa

vysporiadal so všetkými námietkami a argumentami žalobkyne a rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

12. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako
nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

13. Vyjadrenie žalovanej bolo zaslané žalobkyni dňa 12. augusta 2021 na vedomie.

V.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

20. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

generálneho riaditeľa žalovanej z 28. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a
potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. januára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedenýmrozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a článku
46 Nariadenia zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 15. novembra 2017.

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

24. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

25. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu. 2)

26. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

28. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

29. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

30. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

31. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

32.Podľa§196ods.6zákonač.461/2003Z.z.,účastníkkonaniajepovinnýnavrhnúťdôkazynapodporu

svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.33. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

34. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného dávkového a posudkového spisu mal
preukázané, že
- žalobkyňa na predpísanom tlačive dňa 23. novembra 2017 (žiadosť spísaná dňa 15. novembra 2017)
požiadala o invalidný dôchodok
- rozhodnutím z 15. januára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X prvostupňový správny orgán postupom

podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a článku 46 nariadenia predmetnú žiadosť žalobkyne zamietol
[podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 15. novembra 2017 vyhotovená posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý zistil u žalobkyne jej
pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; podklad
pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť predstavovala prepúšťacia správa chirurgia Nemocnica Bánovce (26. november 2010 - 29.

november2010)alekárskevyšetrenia:ortopedickéz29.novembra2016,09.januára2017a18.augusta
2017, ORL vyšetrenie zo 14. marca 2016, gastroenterologické zo 04. júna 2014, 03. júna 2015 a 16.
augusta 2017. Posudkový lekár žalobkyne súčasne informoval o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali
posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Pes transversplanus bilat., stav po opakovaných

korekčných operáciách prstov bilat podľa Kapitoly XV, Oddiel G Položka 35 prílohy č. 4 zákona č.
461/2003Z.z.,čomuzodpovedá20%-námierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť(horná
hranica) s 10 % - ným navýšením za ostatné zdravotné postihnutia ovplyvňujúce pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa nie je
invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou]
- na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu z 15. januára 2018 zdravotný stav opakovane posúdil
posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany dňa 18. apríla 2018,
pričom dospel k rovnakému záveru ako pri posúdení dňa 15. novembra 2017 a spisový materiál odstúpil
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko Trenčín,

kde bol jej zdravotný stav posúdený dňa 17. mája 2018
[posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín
zohľadňujúc predloženú lekársku dokumentáciu (vrátane novodoloženého ortopedického vyšetrenia z
11. mája 2018, gastroenterologického z 13. septembra 2017 a 04. decembra 2017, rehabilitačného z
19. decembra 2017 a cievneho z 25. apríla 2018) ako aj na základe vlastného vyšetrenia dospel k

zhodnému záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobkyne bola stanovená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20 % s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Stav
po zlomenine posledných článkov prstov I. - III., PDK, opakované operačné riešenia podľa Kapitoly

XV, Oddiel G, Položka 35 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.; miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola súčasne navýšená o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia ovplyvňujúce pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť]
- na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 28. mája 2018, pod číslom XXX XXX XXXX

X, zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15.
januára 2018
- krajský súd následne rozsudkom z 19. decembra 2018, č.k. 28Sa/22/2018-46 správnu žalobu podanú
žalobkyňou ako nedôvodnú zamietol
-NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudkomz20.mája2020,sp.zn.7Sk/21/2019rozsudokkrajského

súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej z 28. mája 2018 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie
[dospel k záveru, že posudky posudkových lekárov vyhotovené v príslušnom dávkovom konaní nespĺňali
požiadavky na ich obsahovú stránku; v posudkovom spise sa okrem lekárskych nálezov, zo záverov
ktorých vychádzali aj jednotliví posudkoví lekári sociálneho poistenia, a ktoré zahrnuli do svojich
lekárskych posudkov, nachádzali ďalšie lekárske nálezy, ktoré posudkoví lekári nevyhodnocovali v

kontexte komplexného preskúmania zdravotného stavu žalobkyne; z príslušných posudkov nevyplývalo,
ako sa posudkoví lekári vysporiadali s ďalšími zdravotnými postihnutiami žalobkyne, predovšetkým
týkajúcimi sa jej podporného a pohybového aparátu]- na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/21/2019 zdravotný stav
žalobkyne opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
vysunuté pracovisko Trenčín dňa 01. októbra 2020

[posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín
zohľadňujúc predloženú lekársku dokumentáciu zotrval na pôvodne vyslovenom závere, že žalobkyňa
nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. U žalobkyne bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % s

tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Stav po zlomenine posledných článkov prstov
I. - III., PDK, opakované operačné riešenia podľa Kapitoly XV, Oddiel G, Položka 35 prílohy č. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola súčasne navýšená o 10
% za ostatné zdravotné postihnutia ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť]
-nazákladeuvedenéhozáverugenerálnyriaditeľžalovanejakoodvolacísprávnyorgánpostupompodľa
§ 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. tu preskúmavaným rozhodnutím vydaným dňa 28. decembra

2020 pod číslom XXX XXX XXXX X, opätovne zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie z 15. januára 2018.

35. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu
súdneho ako aj primárne pripojeného posudkového spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval

správne, keď na podklade lekárskeho posudku vyhotoveného na základe rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/21/2019 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín pristúpil k potvrdeniu prvostupňového správneho
rozhodnutia z 15. januára 2018 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Na strane
žalobkyne nebol objektívne preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%

v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).

36. Žalobkyňa predovšetkým namietala posudkovými lekármi stanovenú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (20 % + 10%), nakoľko mala za to, že jej nepriaznivý
zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zakladajúcu

jej vznik nároku na invalidný dôchodok aspoň v základnom rozsahu (t.j. viac ako 40 %).

37. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby
a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou,
na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a

pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti
pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je,

alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje

všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,
určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne
vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k

účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

38. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia a primárne posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín v lekárskom
posudku z 01. októbra 2020 v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe

predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotil, že u žalobkyne nie je
daný dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako
to požaduje žalobkyňa, prípadne na zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tým aj zvýšenie
percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až na úroveň potrebnú na vzniknároku na invalidný dôchodok. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať
odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych

posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s
prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

39. V predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 20. mája 2020, sp. zn.
7Sk/21/2019 skorší rozsudok krajského súdu vydaný v predmetnej veci zmenil tak, že rozhodnutie

žalovanej z 28. mája 2018 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie po tom, čo dospel k záveru, že posudky
posudkových lekárov vyhotovené v príslušnom dávkovom konaní nespĺňali požiadavky na ich obsahovú
stránku. Mal za to, že v posudkovom spise sa okrem lekárskych nálezov, zo záverov ktorých vychádzali
aj jednotliví posudkoví lekári sociálneho poistenia, a ktoré zahrnuli do svojich lekárskych posudkov,
nachádzali ďalšie lekárske nálezy, ktoré posudkoví lekári nevyhodnocovali v kontexte komplexného
preskúmania zdravotného stavu žalobkyne; z príslušných posudkov nevyplývalo, ako sa posudkoví

lekári vysporiadali s ďalšími zdravotnými postihnutiami žalobkyne, predovšetkým týkajúcimi sa jej
podporného a pohybového aparátu. V tomto smere teda považoval jednotlivé lekárske posudky za
nepresvedčivé, neurčité a nedostatočne zdôvodnené.

40. Posudkový lekár žalovanej v zmysle záverov plynúcich z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v lekárskej správe z 01. októbra 2020 opätovne preskúmal a zhodnotil zdravotný stav
žalobkyne na základe do konania doložených lekárskych vyšetrení a zotrval na závere, prijatom v
skorších lekárskych správach, pričom sa jasne vyjadril aj k (pôvodne vytknutej) otázke týkajúcej sa
pohybového a podporného aparátu žalobkyne. V tomto smere príslušný posudkový lekár uviedol, že
postihnutie LS chrbtice nebolo posudkovo závažné a nebolo ho potrebné zvlášť posudzovať, nakoľko

ho nepopísali ako závažné ani zodpovední odborní lekári, pričom predmetné ochorenie LS chrbtice nie
je riešené vyšetreniami a liečbou ani v súčasnosti. Navyše výsledky z RTG vyšetrenia z 03. apríla 2017,
z ktorého vyplývala chondróza disku L5, lézia disku L4, deformačné zmeny stavcov a pravostranná
lordóza, mal k dispozícii ortopéd, pričom tento ich nepovažoval za závažné, a preto ich neuviedol ani v
závere svojho vyšetrenia z 21. apríla 2017; ordinoval len rehabilitáciu a analgetiká, ďalšie podrobnejšie

vyšetrenia, prípadne konzultáciu u neurológa, alebo neurochirurga neordinoval. Príslušný posudkový
lekár ďalej uviedol, že väčšina diagnostických záverov sú diagnózy ako otlaky, operácie haluxov,
tržnozmliaždená rana distálneho článku prsta, ablácia nechta, zlomenina DIP II. prsta nohy, lacerácia I.
- III. prsta nohy, ktoré ako také vôbec nie sú uvedené v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. pre ich
minimálnu závažnosť. Za tohto stavu potom bolo potrebné použiť porovnávaciu položku k uvedeným

diagnózam, a to Kapitolu XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel G - postihnutie
končatín, položka č. 35 - Strata II. - V. prsta alebo I. - III. prsta nohy, čomu zodpovedala 15 % až 20 % - ná
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dodal, že v tomto smere sa jednalo o evidentne
nadhodnotené posúdenie, nakoľko predmetné poškodenia prstov nôh nemožno vôbec prirovnať k strate
troch, alebo štyroch prstov nohy. Ďalšie u žalobkyne uvádzané diagnózy (erozívna gastritída, žalúdočný

vred, chronická rinosinusitída vzhľadom na nedráždenie nervus trigeminus a neprítomnosť ostatných
komplikácii, varixy DK s ľahkou CHVI (chronická venózna insuficiencia), dysplázia bedrového kĺbu bez
uvedenia funkčného postihu), ktoré považoval za posudkovo nevýznamné, ktorým v rámci ich zaradenia
pod prílohu č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zodpovedala len minimálna percentuálna miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (od 5 % do 20 %).

41. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušný posudkový lekár
sociálneho poistenia ústredie svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu
schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka č. 35. prílohy
č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. logicky a presvedčivo odôvodnil. Najvyšší správny súd dospel k záveru,

že u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jej žiadosti o invalidný
dôchodok. Má za to, že posudkový lekár sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými relevantnými
skutočnosťami, z obsahu príslušného posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu
rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

42. Na lekárske správy, ktoré žalobkyňa doložila ku kasačnej sťažnosti vo forme prílohy (č.l. 57 až
62 a 64 až 66 súdneho spisu) nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, podľa
ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánuverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 05. januára 2021.

43. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobkyne,
nakoľko takýto postup v tom čase (t.j. k 01. októbru 2020) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v
spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z.

44.Uvedenýmrozhodnutímžalovanejasúduvšakniejedotknutéprávožalobkynepodaťsinovúžiadosť
o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.

45. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).

47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.