Decision was made at the court Najvyšší Správny súd
Judgement was issued by JUDr. Michal Matulník
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/99/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200144
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:5022200144.1
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: L.. G. F., narodený XX. D. XXXX, T. XXXX/
XX,U.,protižalovanému:GenerálneriaditeľstvoZboruväzenskejajustičnejstrážeSlovenskejrepubliky,
útvar sociálneho zabezpečenia, Šagátova ul. č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo 7. januára 2022,
číslo GR ZVJS-d-12379/14-2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline
č. k. 16Sa/11/2022-44 zo 7. júna 2022 takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 7. júna 2022, č. k. 16Sa/11/2022-44
postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol ako oneskorene podanú žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky zo 7. januára 2022, číslo GR ZVJS-d-12379/14-2022 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím správny orgán postupom podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002
Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“)
správne konanie na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 10. decembra
2021 zastavil, nakoľko vo veci začal konať iný príslušný správny orgán dňa 6. septembra 2021.
2. Krajský súd svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 13. januára 2022 a „Koniec lehoty dvoch mesiacov na podanie žaloby podľa § 181 ods.
1 SSP pripadol na deň 13.03.2022, keďže tento deň svojim číselným označením zodpovedá dňu, v
ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Keďže týmto dňom bola nedeľa, podľa § 69 ods. 5
SSP sa koniec lehoty na podanie žaloby presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň - 14.03.2022
- pondelok.“. Dôvodil, že keďže žalobca odoslal správnu žalobu elektronicky až dňa 15. marca 2022,
urobil tak po uplynutí zákonnej lehoty.
3. Krajský súd teda správnu žalobu vyhodnotil ako oneskorenú a aplikujúc ustanovenie § 98 ods. 1 písm.
d) SSP ju odmietol. Nad rámec uvedeného dôvodu odmietnutia správnej žaloby krajský súd (odkazujúc
na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/21/2021 z 26. januára
2022)skonštatoval,žejedanýtaktiežďalšídôvodnaodmietnutiesprávnejžalobyakoneprípustnejpodľa
§ 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP, keďže napadnuté rozhodnutie je rozhodnutímprocesnej povahy a nepodlieha preskúmaniu správnym súdom. O náhrade trov konania krajský súd
rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
II.
4. Po tom, čo bolo dňa 9. júna 2022 uznesenie krajského súdu doručené žalobcovi, doručil žalobca dňa
23. júna 2022 (v lehote podľa § 443 ods. 1 SSP) krajskému súdu podanie zo dňa 21. júna 2022 označené
ako „Vec: vrátenie uznesenie“ (ďalej tiež „kasačná sťažnosť“), ktoré podanie krajský súd vyhodnotil ako
kasačnú sťažnosť a zaslal ju žalovanému na vyjadrenie.
5. Žalobca v podaní špecifikovanom v predchádzajúcom bode (v kasačnej sťažnosti) v podstatnom
uviedol,žeuzneseniekrajskéhosúdumubolodoručenépoštoudňa13.júna2022atotovraciazdôvodu,
že „ZVJS nemôže vystupovať v danej veci ako žalovaný“. Túto myšlienku žalobca podporil referenciou
na ustanovenie § 180 ods. 1 SSP tvrdiac, že „Žalovaným orgánom malo a môže byť v danej veci
len a len Ministerstvo spravodlivosti SR“. V závere podania žalobca uzavrel, že „Z uvedeného dôvodu
nepovažujemmojusprávnužalobunaobnovukonaniavdanejvecizodňa15.3.2022zaodmietnutú!!!!!!“.
6. Na výzvu krajského súdu z 27. júna 2022, ktorou krajský súd žiadal žalobcu, aby sa vyjadril, či
jeho podanie zo dňa 21. júna 2022 označené ako „Vec: vrátenie uznesenie“ je kasačnou sťažnosťou,
žalobca odpovedal podaním zo dňa 7. júla 2022 označeným ako „Vec: vyjadrenie sa k už 2x zaslanej
výzve“. Žalobca v tomto podaní venoval primárne priestor jeho vnímaniu správneho posúdenia otázky
pasívnej legitimácie a súvisiacej aplikácie ustanovenia § 180 SSP, ako aj posudzovaniu možnosti
podania opravných prostriedkov, resp. súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. V závere tohto
podania žalobca uviedol, že „Na aj základe týchto zákonmi zdôvodnenými skutočnosťami žiadam súd
aby rešpektoval moje právo, a aby ani moje podanie ... ... sa nepovažoval za kasačnú sťažnosť“ avšak
následne uzavrel, že nepovažuje „ ... správnu žalobu zo dňa 15.3.2022 za odmietnutú ...“.
III.
7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá mu bola doručená 28. júla 2022, nevyjadril.
IV.
8. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
správny súd“) o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný (vychádzajúc z
toho, že správna žaloba žalobcu smerujúca proti napadnutému rozhodnutiu bola správnou žalobou v
sociálnych veciach) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455
SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné
ju zamietnuť.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
13. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.
14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.15. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že (i) žalobcovi bolo napadnuté
rozhodnutie doručené dňa 13. januára 2022 a zároveň, že (ii) správnu žalobu podal až 15. marca 2022,
teda po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP. Zároveň najvyšší správny súd vyhodnotil
napadnuté rozhodnutie (vychádzajúc zo svojej skoršej rozhodovacej praxe, vrátane rozhodnutia sp. zn.
9Sžsk/21/2021 z 26. januára 2022, na ktoré poukázal krajský súd) ako rozhodnutie procesnej povahy,
ktoré nie je (vychádzajúc z ustanovenia § 7 písm. e/ SSP) preskúmateľné správnym súdom. Najvyšší
správny súd teda po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je vecne správne.
16. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti spochybňoval pasívnu legitimáciu (resp. správnosť označenia)
žalovaného (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, útvar
sociálneho zabezpečenia) v správnou žalobou napadnutom uznesení tvrdiac, že „ ... V zmysle § 180
ods. 1 zákona č. 162/2015 ... Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku ... ... Žalovaným orgánom malo a môže byť v danej veci len a len Ministerstvo spravodlivosti
SR ...“, najvyšší správny súd túto „výhradu“ vyhodnotil ako zmätočnú a nedôvodnú. Vychádzal pritom
zo skutočnosti, že žalobca správnou žalobou napádal rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo 7. januára 2022, číslo GR ZVJS-d-12379/14-2022
(proti ktorému nie je prípustné odvolanie), na ktorú skutočnosť aplikoval ustanovenie § 180 ods. 1 SSP
druhá veta („Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej
správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.“).
17. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
18. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)
a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods.
1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.