Uznesenie – Volebné veci ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, January 11, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 13Svp/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200288
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200288.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti
(OĽANO),NOVA,Kresťanskáúnia(KÚ),Zmenazdola,sosídlomZámockáč.6873/14,81101Bratislava,
IČO: 42 287 511, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Kaduc & Partners, s. r. o., so sídlom
Trojičné námestie č. 4, Trnava, proti žalovanej: Mária Oračková, XXX XX J.Č. Č.. XX, v konaní vo veci
ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce Lomnička, konaných dňa 29.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 9.11.2022, ktorá došla Najvyššiemu správnemu súd Slovenskej republiky
(ďalej ako „najvyšší správny súd“) dňa 10.11.2022, domáhal, aby súd vyhlásil voľby do orgánov
samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov, vyhlásené 10.6.2022 a uskutočnené
dňa 29.10.2022 v Prešovskom samosprávnom kraji v rozsahu volebného obvodu č. 10 okres Stará
Ľubovňa (obec Lomnička) za neplatné. V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva správnu žalobu o

vydanie rozhodnutia o nezákonnosti a neústavnosti volieb do orgánov samosprávy obce Lomnička a
to predovšetkým na funkciu starostu obce. Svoju aktívnu procesnú legitimáciu odôvodnil tým, že na
kandidátnej listine žalobcu pre voľby starostu obce Lomnička bol uvedený ako kandidát na starostu E.
Q., ktorý je neúspešným kandidátom na starostu a vo voľbách získal 159 platných hlasov. Žalovanou
je úspešná kandidátka, a teda zvolená starostka obce Lomnička s počtom platných hlasov 561. Žalobu
odôvodnil tým, že kandidátka na post starostu (žalovaná), resp. osoby s ňou spriaznené, viedli kampaň

mimo určeného času a spôsobom, ktorý je počas volieb zakázaný, cielene manipulovali s voličmi v
budovách, kde sídlili okrskové volebné komisie a v ich bezprostrednom okolí a kupovali hlasy voličov,
teda ovplyvňovali ich vôľu nedovoleným spôsobom. Konkrétne uviedol, že žalovaná ako starostka obce
Lomnička od mája 2022 začala zamestnávať nových zamestnancov v tzv. obecných službách, pričom v
pomerne krátkom časovom období zamestnala približne 220 nových zamestnancov spomedzi občanov
obce Lomnička. Zamestnanci, ktorých pracovnoprávny vzťah vznikol bezprostredne, resp. iba niekoľko

mesiacov pred konaním volieb do orgánov samosprávy obcí, boli zo strany žalovanej ako aj prednostky
obecného úradu obce Lomnička vyzvaní, aby sa zúčastnili volieb, v ktorých mali svoj hlas dať práve
v prospech žalovanej. Následne mali vyhotoviť fotografiu hlasovacieho lístka upraveného v zmysle
pokynu žalovanej a túto fotografiu mali žalovanej následne predložiť. Osoby, ktoré žalovanej fotografiu
upraveného lístka predložili, získali finančnú odmenu a tým, ktorí túto skutočnosť nepreukázali, nebola
vyplatená mzda s odôvodnením, že boli neprítomní na pracovisku bez ospravedlnenia. Prednostka

obecného úradu B. S. za poskytnutú súčinnosť dostala od žalovanej protislužbu - zabezpečenie vzniku
pracovnoprávneho vzťahu pre jej dcéru. Ďalším dôvodom bolo, že vo večerných hodinách 28.10.2022a ráno 29.10.2022 v časti obce Lomnička zvanej Biely dom zástupca žalovanej, t. j. zástupca starostu
a syn žalovanej rozdávali fľaše alkoholu, cigarety a občerstvenie. Ďalej uviedol, že údajne na poriadok
vo volebnej miestnosti dohliadali štyria zamestnanci obecného úradu obce Lomnička. Posledným

namietaným dôvodom bolo, že po skončení hlasovania boli nájdené štyri hlasovacie lístky, vyplnené
čiernym perom s rovnakým písmom za zástenou určenou na úpravu hlasovacieho lístka.

2. Žalobca na preukázanie týchto skutočností navrhol výsluch svedka Q.. X. Z., podpredsedníčky
volebnej komisie v obci Lomnička a zároveň splnomocnenkyne žalobcu vo voľbách a E. Q., K..

XX.X.XXXX, kandidáta žalobcu na starostu obce Lomnička, ktorý skončil v poradí na 3. mieste a získal
159 platných hlasov.

3. V podaní zo dňa 14.12.2022 žalobca predložil ďalšie listinné dôkazy, a to zápisnicu o trestnom
oznámení zo dňa 2.11.2022, ktoré podal na OR PZ v Starej Ľubovni navrhnutý svedok E. Q., e-mailovú
komunikáciu medzi prednostkou obecného úradu Lomnička Q.. B. S. a navrhnutou svedkyňou Q.. X. Z.,

zoznam zaregistrovaných kandidátov pre voľbu starostu a poslancov obce Lomnička, listinu formátu A4,
z ktorej nie je zrejmý jej autor a jednu stranu z protokolu o výsledku kontroly vymáhania nedoplatkov v
samospráve zo dňa 17.6.2022 bez špecifikácie subjektov kontroly.

II.

Posúdenie veci správnym súdom

4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný [§ 11 písm. f) zákona č. 162/2015
Správny súdny poriadok (ďalej len “SSP“)] najskôr skúmal, či nie sú dané dôvody na odmietnutie žaloby.

5. Podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022 (porov. § 493d SSP) môže správny
súd žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm.
e) boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Toto ustanovenie tak nadväzuje na § 312f písm. e)
SSP, podľa ktorého sa v žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody,
pre ktoré žalobca napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb s označením dôkazov. Z ustanovenia

§ 312h ods. 2 SSP tak a contrario vyplýva, že ak by prípadná (v konaní dokázaná) pravdivosť tvrdení
uvedených v § 312f písm. e) SSP umožňovala žalobe vyhovieť, nemožno ju odmietnuť podľa citovaného
ustanovenia, ale je nevyhnutné ju vecne prejednať. Pri postupe podľa § 312h ods. 2 SSP tak správny
súd skúma, aký výhľad na úspech žaloby dávajú dôvody, ktoré žalobca v žalobe predniesol. Skúma
teda, či uvedené dôvody sú prístupné dokazovaniu (teda či ich je možné verifikovať dokazovaním),

či by toto dokazovanie mohlo viesť k záveru, že tvrdené dôvody spôsobujú nezákonnosť volieb, a či
by táto nezákonnosť umožňovala vyhovieť žalobe, teda rozhodnúť niektorým zo spôsobov, ktoré sú
predpokladané v § 312j ods. 2 SSP.

6.Zuvedenéhovýkladujezrejmé,žekľúčovúúlohuprirozhodovanípodľa§312hods.2SSPhrajúpráve

dôvody, ktoré žalobca uvedie v žalobe ako dôvody nezákonnosti a neústavnosti napadnutých volieb.
Ak žalobcom uvedené dôvody sú také, ktoré vôbec nepreukazujú porušenie volebného práva alebo je
vylúčené, aby na základe takéhoto dôvodu mohol správny súd rozhodnúť podľa § 312j ods. 2 SSP,
potom sú splnené podmienky na odmietnutie takejto žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP. Z účelu citovaného
ustanovenia potom podľa správneho súdu vyplýva, že dôvody neústavnosti a nezákonnosti uvedené

v § 312f písm. e) SSP (povinnosť „tvrdenia“) musia byť dostatočne konkrétne skutkovo vymedzené
tak, aby bolo zrejmé, pravdivosť akej konkrétnej skutočnosti sa má v následnom konaní dokazovaním
preverovať.

7. Už ústavný súd vo svojej judikatúre vo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky zdôrazňoval, že volebné súdnictvo je založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou
a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke, podľa ktorej volebný výsledok
zodpovedá vôli voličov (porov. napr. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 2/2019 a tam citovanú prejudikatúru).
Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich
ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú

spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom
legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS
3/2010, PL. ÚS 23/2017). Súd totiž v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho
úlohou je zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťamia na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci dokazovanie alebo vyvodí právne závery len na základe
tvrdení účastníka (porov. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011). Funkcia súdu v rámci prieskumu ústavnosti
azákonnostivoliebnemôžebyťvykladanátakextenzívne,žebyvkonečnomdôsledkujehočinnosťmala

nahrádzať, prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom
smere, že iba na základe všeobecne alebo špekulatívne formulovaných námietok bude súd podrobne
rekonštruovať celý volebný proces (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015, PL. ÚS
13/2019).

8. Z ustanovenia § 312a SSP vyplýva, že zmyslom a účelom konania o žalobe o neústavnosť a
nezákonnosť volieb je zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl. Táto súťaž sa však sama osebe
nerealizuje v pojednávacích miestnostiach či kanceláriách súdu, ale nachádza svoj výraz predovšetkým
vo voľbách (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/98). Ak by sa nespokojnosť politických strán
ahnutí,resp.nezávislýchkandidátovzúčastnenýchnavoľbáchsvolebnýmivýsledkamiprejavilavždypo
voľbách iniciovaním konania pred súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a

inštitútu volieb (v tomto zmysle uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07 alebo PL.
ÚS 13/2019). Preto zásadne platí, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže
byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už
cit. PL. ÚS 85/07). Je na žalobcovi, aby v záujme meritórneho preskúmania žaloby uviedol konkrétne
skutkové okolnosti, ktoré spochybňujú výsledky volieb a ktoré odôvodene vyvolávajú pochybnosť o tom,

či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Zároveň je na
žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne
aspoň vysoko pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného
zákona, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m.

PL. ÚS 3/2010).

9. Žalobca preukázal, že podal platnú kandidátnu listinu pre voľby starostu obce Lomnička, na ktorej
bol uvedený ako kandidát na starostu E. Q., K.. XX.X.XXXX. Aktívna procesná legitimácia na podanie
žaloby vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce teda bola naplnená. Najvyšší správny súd

však dospel k záveru, že pokiaľ by aj dôvody uvedené v žalobe boli pravdivé, nebolo by možné žalobe
vyhovieť, pretože by nijakým spôsobom nebol ovplyvnený výsledok volieb. Zo žaloby ako aj z dôkazov
predložených v konaní vyplýva, že žalobca namietal najmä kupovanie hlasov voličov žalovanou ako
bývalou starostkou, ktoré malo spočívať v tom, že asi pol roka pred voľbami zamestnala asi 220 nových
zamestnancov, ktorí potom podľa jej pokynov vykonali volebné právo v jej prospech, za čo mali získať

finančnú odmenu.

10. Účelom volebnej kampane je viesť diskusiu o veciach verejných v súvislosti s programom politických
strán alebo jednotlivých kandidátov uchádzajúcich sa vo voľbách o priazeň voličov, v rámci ktorej
možno prirodzene očakávať konfrontačný spôsob argumentácie usilujúci sa o zdôraznenie vlastných

predností, prípadne o poukázanie na slabiny alebo nedostatky volebného rivala. Je vecou každého
subjektu zúčastňujúceho sa volieb (či už jednotlivého kandidáta alebo politickej strany), aby v rámci
svojho priestoru, ktorý mu predvolebná kampaň poskytuje, ponúkol voličovi adekvátnu odpoveď na
argumentáciu súpera, pokiaľ ju považuje za skreslenú, zavádzajúcu alebo nesprávnu (PL. ÚS 105/07).
Ústavný súd vo svojej judikatúre tzv. kupovanie hlasov voličov vo všeobecnosti hodnotí za vážne

porušenie ústavných princípov, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktoré
zasahuje do samotnej podstaty volebného práva zaručeného v čl. 30 Ústavy.

11. Žalobca v žalobe tvrdí, že došlo ku kúpeniu hlasov 220 nových zamestnancov obecného úradu,
ktorí mali byť motivovaní žalovanou, aby jej dali hlas, prísľubom finančnej odmeny, resp. v prípade

nedodržania tohto pokynu im pohrozila nevyplatením mzdy.

12. V okolnostiach posudzovanej volebnej veci najvyšší správny súd považoval za zásadnú skutočnosť,
že podľa výsledkov volieb starostu v obci Lomnička žalovaná získala 561 platných hlasov, pričom E.
Q. ako kandidát žalobcu získal 159 hlasov. Je teda zrejmé, že medzi počtom hlasov odovzdaných

kandidátovi žalobcu a zvolenej starostke bol výrazný rozdiel (402 hlasov). Táto skutočnosť zjavne
signalizuje, že ani v prípade, ak by najvyšší správny súd zohľadnil námietku žalobcu a dokazovaním
by zisťoval jej hodnovernosť a relevanciu pre účely spochybnenia výsledku volieb, by táto zjavne
nepostačovala na to, aby mohol súd po vykonanom dokazovaní, ktoré žalobca navrhoval, dospieť kzáveru, že pri voľbách starostu obce Lomnička došlo k tak intenzívnemu porušeniu volebných predpisov,
ktorébyhooprávňovalonauplatnenieprávomocivyhlásiťvoľbyzaneplatné,takakotonavrhuježalobca.
Je totiž potrebné si uvedomiť, že aj pokiaľ by bolo preukázané, že by všetkých týchto 220 zamestnancov

zo zištných dôvodov, ktoré tvrdil v žalobe žalobca, volilo žalovanú, aj tak by po odpočítaní týchto hlasov
žalovaná dosiahla 341 hlasov, ktorý výsledok by ju taktiež činil víťazkou vo voľbách starostu obce. V
poradí druhý kandidát na starostu S. Q. dosiahol 235 platných hlasov a v poradí tretí kandidát žalobcu
E. Q., ako bolo vyššie uvedené, získal iba 159 hlasov. Je pritom krajne hypotetické uvažovať nad tým,
ktorého kandidáta by títo voliči, pokiaľ by neboli ovplyvnení žalovanou, skutočne volili, najmä keď v

danom prípade oproti sebe nestáli len dvaja kandidáti, t. j. žalovaná a E. Q., ale celkovo 5 kandidátov
na starostu. Žalobca napokon ani netvrdí, že by všetkých 220 podľa neho ovplyvnených voličov malo
zahlasovať práve za jeho kandidáta E. Q..

13. Ani ďalšie dôvody uvádzané v žalobe nemožno vyhodnotiť inak, ako zjavne nedôvodné. Čo sa týka
tvrdeniažalobcu,ževpredvečervoliebaránovdeňvoliebzástupcastarostuasynžalovanejvčastiobce

Lomnička zvanej Biely dom rozdávali fľaše alkoholu, cigarety a občerstvenie, súd konštatuje, že žalobca
netvrdil, že žalovaná, resp. osoby s ňou spriaznené, mala voličom rozdávať tieto predmety výmenou za
ich hlasy v jej prospech. Bez ďalšieho konštatuje, že tretie osoby v čase volebného moratória rozdávali
časti obyvateľov obce alkohol a potraviny. K tomuto tvrdeniu pripojil dôkaz, a to písomné vyjadrenie Q..
X. Z., ktorá uviedla, že alkohol, cigarety a balíčky rozdával zástupca starostu so svojim synom. Taktiež

netvrdila, že by tieto osoby mali takto kupovať hlasy v prospech žalovanej, resp. že by tieto balíčky vôbec
odovzdávali v súvislosti s voľbami. Žalobca okrem toho v rozpore s písomným dôkazom predloženým k
žalobe uviedol, že mal tak konať syn žalovanej, hoci podľa ním predloženého dôkazu malo ísť o syna
zástupcu starostu. Žalobca teda ani netvrdil ani nepreukázal, že by žalovaná alebo s ňou spriaznené
osoby mali dávať konkrétne hmotné výhody voličom - obyvateľom časti Biely dom, za to, že jej ako

kandidátke na starostku odovzdajú svoj hlas.

14. Ďalšie porušenie zákona podľa žalobcu spočívalo v tom, že údajne na poriadok vo volebnej
miestnosti dohliadali štyria zamestnanci obecného úradu obce Lomnička. Jedná sa o hypotetickú
námietku, keď samotný žalobca uvádza, že sa tak malo stať „údajne“. K tomuto tvrdeniu taktiež predložil

písomné vyhlásenie Q.. Z., ktorá však uvádza, že tieto osoby neboli vo volebnej miestnosti, ale v átriu
školy, kde sa nachádzala volebná miestnosť. Odhliadnuc od uvedeného rozporu, pokiaľ žalobca uviedol,
že tieto osoby údajne mali byť vo volebnej miestnosti, najvyšší správny súd poukazuje na § 27 ods.
3 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 180/2014 Z. z.“), podľa ktorého vo volebnej miestnosti majú právo byť

prítomné aj iné osoby, ktoré prejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb a sčitovanie hlasov. Pokiaľ by
teda skutočne bolo toto tvrdenie žalobcu pravdivé, uvedené samo o sebe nie je v rozpore so zákonom.

15. Posledný tvrdený dôvod nezákonnosti a neústavnosti volieb bol ten, že vo volebnej miestnosti po
skončení hlasovania za zástenou určenou na úpravu hlasovacích lístkov boli nájdené už upravené štyri

hlasovacie lístky. Z tohto tvrdenia nevyplýva, že by boli tieto volebné lístky zneužité členmi príslušnej
volebnej komisie, pracovníkmi obecného úradu alebo tretími osobami. V rámci svojej argumentácie
žalobca predostrel určitú skutkovú konštrukciu spočívajúcu v náleze štyroch označených hlasovacích
lístkov mimo volebnej urny (v priestore za zástenou na úpravu hlasov), avšak netvrdil, že by došlo
k zneužitiu týchto hlasovacích lístkov, resp. k nezákonnej manipulácii s hlasovacími lístkami. Zo

samotného vyjadrenia Q.. Z., pripojeného k žalobe, vyplýva, že nájdené hlasovacie lístky sama vhodila
do urny, ktorá mala ísť do archívu. Okrem toho, pokiaľ už označené hlasovacie lístky neboli vložené
do obálky a vhodené do urny príslušným voličom, nie je možné na tieto lístky prihliadať, keďže podľa
§ 24 ods. 5 zákona č. 180/2014 Z. z. volič hlasuje tak, že po opustení osobitného priestoru na úpravu
hlasovacích lístkov vkladá obálku pred okrskovou volebnou komisiou do volebnej schránky. Keďže

žalobca ani netvrdil, že by malo dôjsť k zneužitiu týchto hlasovacích lístkov, resp. k nezákonnej
manipulácii s nimi, uvedená námietka nemá žiadny právny význam. Okrem toho samotný počet týchto
volebných lístkov vzhľadom na počet platných hlasov odovzdaných jednotlivých kandidátom na starostu
by v konečnom dôsledku súčasný stav nijako nezmenil.

16. Žalobca v žalobe uvádzal ďalšie aktivity E. Q. ako neúspešného kandidáta na funkciu starostu obce
Lomnička, ktoré nesúvisia s prípravou a priebehom volieb dňa 29.10.2022, avšak súvisia s namietaným
ovplyvňovaním voličov - zamestnancov v obecných službách (podnet E. Q. adresovaný Najvyššiemu
kontrolnému úradu, výsledky hospodárenia obce Lomnička, podnet adresovaný prednostovi obecnéhoúradu obce Lomnička, podnet Inšpektorátu práce Prešov), ktorými chcel preukázať nehospodárne
nakladanie s verejnými financiami žalovanej ako starostky v jej predchádzajúcom funkčnom období.
Najvyšší správny súd konštatuje, že uvedené dôvody nesúvisia či už s volebnou kampaňou alebo s

priamym priebehom volieb a len nepriamo súvisia s tvrdeným ovplyvňovaním zamestnancov v obecných
službáchžalovanouakostarostkouobce.Keďževšaknámietkaovplyvňovaniatejtočastivoličovnemôže
mať žiaden vplyv na výsledky volieb starostu obce, aj tento nepriamy súvis je potrebné vyhodnotiť ako
bez právneho významu.

17. Rovnako nebolo potrebné vykonať ani dôkazy predložené žalobcom v podaní zo dňa 14.12.2022,
keďže tieto sa buď týkajú tvrdeného kupovania hlasov nových zamestnancov obecného podniku, ktorá
námietka bola vyhodnotená ako zjavne nemajúca vplyv na výsledky volieb starostu, alebo sa týkajú
skutočností, ktoré žalobca v žalobe ako dôvod nezákonnosti a neústavnosti volieb neuvádzal a preto
na takéto dôvody nie je možné prihliadnuť (§ 62 ods. 1 SSP). Tieto sa týkajú volieb do obecného
zastupiteľstva obce Lomnička, konkrétne spĺňania podmienok na kandidovanie za poslanca obecného

zastupiteľstva.

III.
Záver

18. Vzhľadom na uvedené, najvyšší správny súd skutočnosti označené žalobcom v žalobe a jej doplnení
v časti považoval za také, ktoré síce poukazujú na isté negatívne skutočnosti a udalosti, ale ak by aj boli
pravdivé, ani v tom prípade by nemohli mať za následok záver, že došlo k takému porušeniu volebného
zákona, ktorý mohol ovplyvniť (vo význame ovplyvnil) dosiahnuté výsledky volieb na starostu obce a v
časti za také, ktoré vôbec nepreukazujú porušenie volebného zákona. Na základe uvedeného najvyšší

správny súd žalobu žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 312h ods. 2 SSP.

19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP.

20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.