Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci
žalobcu: S.. Z. S., J. XX.XX.XXXX, G. V. XX, XXX XX K., právne zastúpený advokátskou kanceláriou:
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 67214-2/2019-BA zo dňa 19. septembra 2019, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7Sa/28/2019-81 zo dňa
04.03.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č. k. 7Sa/28/2019-81
zo dňa 04.03.2021 zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 67214-2/2019-BA zo dňa 19. septembra 2019 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a
potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.

200-013026-CA024/2019 zo dňa 31. júla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2.Prvostupňovýmrozhodnutímsprávnyorgánrozhodol,žepodľa §49ods.1,ods.2zákonač.461/2003
Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov(ďalej„zákonosociálnompoistení“)žalobcanemánároknamaterské,
ktoré si uplatnil 11.06.2019. Nárok na materské žalobca nemá v období, kedy neposkytuje dieťaťu
starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že šetrením
zistil, že žalobca je naďalej sociálne zabezpečený ako príslušník silového rezortu. Zamestnávateľ vo

svojom vyjadrení zo dňa 09.07.2019 uviedol, že žalobca nečerpá rodičovskú dovolenku, má základný
čas výkonu služby rozvrhnutý nerovnomerne. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca nezačal od
11.06.2019 poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa.

3. Žalovaná v preskúmavanom druhostupňovom rozhodnutí uviedla, že podľa údajov evidovaných v
informačnom systéme žalovanej bol žalobca evidovaný ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba
od 10.09.2018 do 06.12.2018 a od 10.12.2018 do 12.06.2019. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Poprade (ďalej len „OR PZ Poprad“) zo dňa 09.06.2019 je žalobca príslušníkom
OR PZ Poprad. Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec
dieťaťa, a to z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Všeobecné podmienky
nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákonao sociálnom poistení a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia
poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 tohto zákona. Z okolností prípadu žalobcu
vyplýva, že tento je v súčasnosti príslušníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade,

nečerpá rodičovskú dovolenku a má 38 hodinový týždenný pracovný čas, pričom tento je v týždni
rozvrhnutý nerovnomerne. Žalovaná konštatovala, že navrhovateľ aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa
do starostlivosti (dňa 11.06.2019) vykonával prácu v plnom služobnom pomere, prácu vykonával bez
úpravy pracovných podmienok s 38 hodinovým pracovným časom. Žalobca si tak ku dňu požiadania o
materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť,

že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti.
V prípade žalobcu viacero ukazovateľov svedčí o jeho účelovom konaní, s cieľom dosiahnuť finančný
prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Žalobca fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti,
urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou dieťaťa.
Žalobca reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti
tomuto dieťaťu, ustanovenú v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení. V súvislosti

s namietaným porušením zákazu diskriminácie z dôvodu pohlavia žalovaná uviedla, že neporušila pri
rozhodovaní o priznaní materskej dávky normatív zákazu diskriminácie, keďže pri priznávaní materskej
dávky neberie do úvahy skutočnosť, či ide o otca alebo matku, t. j. či ide o muža alebo ženu a poukázala
na svoju rozhodovaciu prax.

4. Správny súd uviedol, že výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na
materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich
plneniabolomožnéposkytnúťdieťaťuadekvátnustarostlivosť.Správnysúdjetohonázoru,že§49ods.2
písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.januára 2019 vyžaduje dohodu s matkou
dieťaťa. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa

preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa
do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať
individuálne u každého dieťaťa. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je
kompenzovaniestratypríjmuzozárobkovejčinnosti.Vdanomprípadenedošlokzmeneživotnejsituácie,
čo predpokladá zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu. Žalobca nemá stratu

príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského
poistenia. Správny súd nepovažoval žalobu za dôvodnú ani v bode, v ktorom žalobca poukazoval na
rozdielny postup Sociálnej poisťovne po usmernení pobočiek na základe stanoviska Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR k problematike poberania materského zo dňa 10.09.2018. Správny súd
zdôraznil,žeposudzujezákonnosťkonkrétnehožalobounapadnutéhorozhodnutia,pričomneposudzuje

zákonnosť predchádzajúceho postupu Sociálnej poisťovne a skôr vydaných rozhodnutí v obdobných
prípadoch. Súčasný postup Sociálnej poisťovne plne zodpovedá účelu a zmyslu zákona o sociálnom
poistení. Správny súd vyjadril názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Pri obchádzaní
zákona je podstatným to, čo svojím konaním, uzavretými úkonmi mienil žalobca dosiahnuť, v danom
prípade dobrovoľné nemocenské poistenie a z neho plánované poberanie materského, avšak bez

zmeny životnej situácie, ktorá v podobe zníženia straty príjmu poberateľa materského je zákonom
predpokladaná, k čomu však nedošlo. Ak žalobca považoval rozhodnutie správnych orgánov za
nezákonné z dôvodu, že nie je potrebné poskytovať osobnú starostlivosť dieťaťu, správny súd poukázal
na účel poskytovania materského. Rozsah práce u otca nie je v zmysle jeho služobného zaradenia
obmedzený, preto nemohol dieťaťu poskytnúť adekvátnu starostlivosť, tak ako to vyžaduje duch zákona.

Žalobca v konaní tvrdil, že uzavrel dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou, avšak
bez toho, aby túto osobnú starostlivosť poskytoval. Sám uviedol, že naďalej zostáva v služobnom
pomere s plnením služobných povinností v plnom rozsahu bez akejkoľvek úpravy (38 hodín týždenne
nerovnomerne rozvrhnutých), a teda dieťaťu osobnú starostlivosť poskytuje len v mimo pracovnom
čase a cez pracovné voľno. Z toho bezpochyby vyplýva, že u žalobcu nedošlo k zmene životnej

situácie, s akou zákon spája nárok na dávku nemocenského poistenia - materské. I keď v prípade
dobrovoľne poistenej osoby zákon o sociálnom poistení nepredpokladá stratu príjmu v súvislosti s
prevzatím dieťaťa do starostlivosti (logicky dobrovoľne poistenou osobou môže byť aj osoba, ktorá
nemá príjmy), to neznamená, že nemocenské poistenie by v prípade dobrovoľného nemocenského
poistenia nemalo kompenzačný charakter a to zabezpečenie príjmu v určitých životných situáciách

vymedzených v zákone. Žalovaná vec správne právne posúdila, keď žiadosti nevyhovela z dôvodu,
že nebola splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanej starostlivosti
tomu dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ žalobca poukazoval
na diskriminačné správanie žalovanej vo vzťahu k posudzovaniu vykonávania zárobkovej činnostizamestnancov počas poberania materského žien a mužov, tak takáto námietka bola mimo dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukázal aj na stanovisko verejnej ochrankyne práv zo dňa 6.
augusta 2019, ktoré bolo súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, v ktorom bolo konštatované, že v

prípade iného poistenca, ktorému žalovaná nepriznala nárok na materské pre nesplnenie podmienky
starostlivosti o dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti bez úpravy pracovného času a zníženia príjmu,
nebolo preukázané porušenie základných práv a slobôd.

5. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej tiež

ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.. Nesprávne právne
posúdenie zo strany správneho súdu vidí sťažovateľ v nesprávnom posúdení splnenia podmienok pre
priznanie nároku na materské, keď dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa
do starostlivosti a neprerušil, resp. neznížil rozsah svojej pracovnej činnosti.

6. Sťažovateľ sa nestotožnil s tým, že nárok na materské mu má vzniknúť v prípade zníženia rozsahu

jeho pracovnej činnosti, čím by sa znížil aj jeho príjem. Argumentoval, že nielen zákon o sociálnom
poistení, ale ani akýkoľvek iný predpis či usmernenie žalovaného nehovorí o takejto podmienke. Prax
zaužívaná žalovanou ide nad rámec zákona, keď vyžaduje, aby po prevzatí dieťaťa do starostlivosti
došlo k zmene ich životnej situácie, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu dávkou materského.

7. Podľa sťažovateľa pri úvahe, či poberateľ materského môže alebo nemôže pracovať, nie je správne
dávať na jednu úroveň nemocenské - kedy poistenec musí dodržiavať liečebný režim a materské - kedy
starostlivosť o dieťa je často možné vykonávať v súbehu s pracovnou aktivitou. Sťažovateľ zdôraznil,
že v jeho prípade k úprave pracovnej doby dokonca došlo, žalovaná však nevykonala dokazovanie v
dostatočnom rozsahu a uspokojila sa s konštatovaním, že nemal pracovné podmienky upravené, hoci si

pracovný čas upravil (dovtedy od 07:30 do 15:30 hod) tak, aby sa mohol o dieťa prevzaté do starostlivosti
od matky riadne starať, teda pracovný čas bol určený na čas od 06:00 do 14:00 hod. Sťažovateľ však
zdôraznil, že ukončenie/prerušenie pracovnej činnosti, či akákoľvek úprava pracovných podmienok nie
je zákonnou podmienkou pre vznik nároku na materské.

8. Sťažovateľ tiež poukázal na novelu zákona o sociálnom poistení účinnú od 01.05.2021, ktorou sa
vypúšťa podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti.

9. Kasačnému súdu navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie, prípadne zmeniť tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovanej v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 21. júna 2021. Stotožnila sa
odôvodnením rozsudku krajského súdu a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť v súlade s § 461 SSP.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení,
že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§
455 SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a so sťažnostnými námietkami
vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako plne nedôvodnú z týchto dôvodov:

12. Z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ podal žiadosť č. B0979635 o materské dňa
11.06.2019 s uvedením dátumu prevzatia dieťaťa do starostlivosti 11.06.2019 z jeho dobrovoľného
nemocenského poistenia. K žiadosti pripojil: rodný list maloletého dieťaťa; Čestné vyhlásenie k žiadosti
o materské - iný poistenec zo dňa 11.06.2019, z ktorej vyplýva existencia dohody medzi matkou a
otcom (sťažovateľom) o prevzatí dieťa do jeho starostlivosti dňa 11.06.2019; Čestné vyhlásenie k

žiadosti o materské zo dňa 11.06.2019, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ je sociálne zabezpečený na
základe zákona č. 328/2002 Z. z. a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol dobrovoľne nemocensky poistený
v období od 10.09.2018 do 06.12.2018 a od 10.12.2018 do 12.06.2019. Prvostupňový správny
orgán dňa 25.06.2019 požiadal zamestnávateľa sťažovateľa o zaslanie oznámenia, či v období od

11.06.2019, kedy sťažovateľ prevzal dieťa do svojej starostlivosti, čerpá rodičovskú dovolenku, resp. či
má upravený pracovný čas tak, aby mohol reálne poskytovať starostlivosť dieťaťu. V prípade, ak má
úpravu pracovného času, požiadal prvostupňový správny orgán o zaslanie informácie o spôsobe jeho
úpravy (evidencia dochádzky za mesiac jún 2019). Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade,Odbor kriminálnej polície, listom zo dňa 09.07.2019 oznámilo nasledovné: Sťažovateľ je zaradený od
01.04.2019 na funkcii vyšetrovateľ (čakateľ) na oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ
Poprad; nečerpá rodičovskú dovolenku; má základný čas výkonu služby rozvrhnutý nerovnomerne v

zmysle § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.; sťažovateľovi rozvrhnutie služieb v jednotlivých mesiacoch
plánuje nadriadený, najmä s ohľadom na § 64 ods. 2 cit. zákona (dĺžka základného času služby je 38
hodín), § 65 ods. 2 cit. zákona (dĺžka nepretržitej smeny môže byť najviac 12 hodín), § 66 ods. 1 cit.
zákona (nepretržitý odpočinok medzi jednotlivými službami v trvaní najmenej 12 hodín a raz za týždeň
nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín) ako aj na ďalšie ustanovenia zákona.

13. Podľa § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 26.09.2019 (právoplatnosť
preskúmavaného rozhodnutia žalovanej) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské
poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie
príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

14. Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona z nemocenského poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.

15. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná
osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon

neustanovuje inak, ak: a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas
trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od
prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho

kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie
posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskejdávky;podmienkazaplateniapoistnéhonanemocensképoisteniesapovažujezasplnenú,
ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5,- €.

16. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý
sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28
týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej
starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,
ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské

37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia
troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol
nemocensky poistený najmenej 270 dní.

17. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je

otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka
nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

18. Podľa § 51 ods. 2 prvá veta citovaného zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,
ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o

dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa.

19. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol aj po prevzatí maloletého dieťaťa dňa
11.06.2019 zamestnaný ako vyšetrovateľ na OR PZ Poprad v rozsahu ako pred prevzatím a že nečerpal
rodičovskú dovolenku. V danom prípade zostala spornou otázka, či žalobca splnil podmienku prevzatia

dieťaťa do starostlivosti a starostlivosti oň v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
ktorá je predpokladom pre priznanie materského z nemocenského poistenia.

20. Kasačný súd sa už touto otázkou zaoberal vo viacerých rozhodnutiach. V tomto ohľade cituje z
odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn. 7Sžsk/24/2021 zo dňa 21. septembra 2022:

„Správne orgány aplikujúce § 49 ods. 1 cit. zákona musia vychádzať z gramatického a teleologického
výkladu tejto právnej normy tak, aby bola vykladaná v súlade s jej gramatickým obsahom a v súlade
s cieľmi a účelmi zákona o sociálnom poistení. Ak z hypotézy právnej normy § 49 ods. 1 vyplýva
podmienka,žeodieťasamusístaraťpoistenec,ktorýprevzaldieťadostarostlivosti,zuvedenéhopriamovyplýva, že sa o dieťa nemôže starať iná fyzická alebo právnická osoba. V spojení s § 2 písm. a/ tohto
zákona ak poistenec pred materstvom, resp. prevzatím dieťaťa mal určitý príjem zo zárobkovej činnosti,
potom musí v dôsledku tohto prevzatia mať aj stratu alebo zníženie tohto príjmu. Ak žiaden príjem

pred materstvom alebo prevzatím dieťaťa nemal, nemá ani jeho stratu alebo zníženie a v tom prípade
si ho materským zabezpečí. Zmyslom materskej dávky je teda kompenzácia za stratu príjmu alebo
jeho zabezpečenie počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom straty alebo zníženia príjmu je skutočná
starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. Výklad, ktorý zaujal sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti, že iný poistenec nemusí mať stratu alebo zníženie príjmu, je v rozpore s cieľom sledovaným

uvedenými právnymi normami. Osobná starostlivosť poistenca je zdôraznená slovným spojením „ktorý
sa o toto dieťa stará“. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle vyjadriť, že jeho osobná starostlivosť nie je
potrebná, potom by túto podmienku v hypotéze tejto právnej normy neuvádzal. Preto nie je potrebné ako
explicitnú podmienku priznania materského stanovovať napr. povinnosť prerušenia výkonu práce, resp.
ukončenia pracovného pomeru, pretože všetky konkrétne okolnosti rozhodujúce pre zistenie osobnej
starostlivosti o dieťa sa preverujú v konkrétnom správnom konaní, pričom sa môže jednať o rozličné

životné situácie.
Kasačný súd na podporu vyššie uvedeného výkladu účelu dávky poukazuje aj na znenie bodu 19
Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe
medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa
zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia

opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už
v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných
druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto
otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s
narodením na účely poskytovania starostlivosti.“

Skutočnosť, že zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa, vyplýva aj z ustanovenia § 51
ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý viaže zánik nároku na materské práve na dôvod, že sa
poistenec prestal starať o dieťa. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala
starať o dieťa z iného dôvodu ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda
ten, kto poberá materské ako dávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená,

že práve táto osoba sa predtým musela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná
starostlivosť o dieťa poistencom a postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov
zániku nároku na materské by nedávalo zmysel. Kasačný súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s
právnym názorom správneho súdu, že táto osoba (v danom prípade otec) je pri výkone starostlivosti o
dieťanezastupiteľná.Kasačnýsúdzastávaprávnynázor,žeustanovenie§51ods.2zákonaosociálnom

poistení priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa
prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať.
Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa správne dospela k záveru, že v danom prípade samotným uzavretím
dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany
otca dieťaťa. Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade po prevzatí dieťaťa do starostlivosti riadne pracoval

v hlavnom pracovnom pomere, a to v rovnakom rozsahu ako tomu bolo pred prevzatím dieťaťa do
starostlivosti, potom nebola splnená podmienka osobnej starostlivosti o dieťa, čoho dôsledkom by bola
strata alebo zníženie jeho príjmu a žalobca nesplnil podmienky na priznanie materského.“

21. K otázke aplikácie § 49 zákona o sociálnom poistení sa vyjadril Najvyšší správny súd SR aj v

rozhodnutí č. 5/2022 uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR
(rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sžsk/50/2020 zo dňa 27. októbra 2021), ktorého právne vety znejú:
I. Na účely vzniku nároku na materské je potrebné pojem „starať sa o dieťa“ podľa § 49 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vykladať autonómne a nemožno ho
obsahovo stotožňovať s pojmom „riadnej starostlivosti“ podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom

príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2011.
II. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. na účely vzniku nároku na materské podľa § 49 predpokladá zo
strany poistenca osobnú starostlivosť o dieťa, zákon č. 571/2009 Z. z. na účely vzniku nároku na
rodičovský príspevok považuje podmienku riadnej starostlivosti o dieťa za splnenú, ak oprávnená osoba
zabezpečujeriadnustarostlivosťodieťaosobne,aleboinouplnoletoufyzickou,aleboprávnickouosobou

(§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z.).

22. Najvyšší správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti teda celkom jednoznačne zaujal právny názor,
žeinýpoistenecsamusíodieťaosobnestarať,pričomtátoskutočnosťvyplývajednakzosamotnejdikcie§ 49 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého iný poistenec, ktorý „prevzal dieťa do
starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti
o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51 zákona o sociálnom poistení, ktorý rieši

prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec
podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a
preto sa oň stará iná osoba, prípadne z iných dôvodov.

23. Uvedené právne závery treba v plnom rozsahu aplikovať aj na prípad žalobcu. Je nesporné, že

žalobca odo dňa 11.06.2019, t. j. odo dňa, keď mal prevziať starostlivosť o maloleté dieťa, nečerpal
rodičovskú dovolenku; v súvislosti s deklarovaným prevzatím starostlivosti o maloleté dieťa sa mu
nezmenilo služobné zaradenie, nezmenila sa ani dĺžka jeho základného času služby. Z uvedeného
vyplýva, že po matke neprevzal starostlivosť o dieťa, nenahradil ju v tejto starostlivosti, ale rovnako
ako pred prevzatím starostlivosti o dieťa zabezpečuje jeho starostlivosť len ako otec participujúci na
starostlivosti podľa zákona o rodine, teda nie v rozsahu, ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení.

Preto nebola splnená osobitná podmienka priznania nároku na materské a správne rozhodli správne
orgány, keď žalobcovi nárok na materské od 11.06.2019 nepriznali.

24. Čo sa týka sťažnostných námietok, kasačný súd ich v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné.
Základnou kasačnou (i žalobnou) námietkou sťažovateľa bolo, že z právnej úpravy nevyplýva

požiadavka, aby v prípade prevzatia dieťaťa do starostlivosti mal iný poistenec upravený pracovný čas,
prípadne aby nevykonával pracovnú činnosť. Kasačný súd s touto interpretáciou sťažovateľa nesúhlasí.
Zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom je
teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. To predpokladá zmenu pracovnej
aktivity osoby (bez ohľadu na to, či sa jedná o zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu),

ktorá sa o dieťa stará, napr. jej čerpanie rodičovskej dovolenky alebo úpravu pracovného času na
zodpovedajúcu úroveň. Nemusí (ale môže) teda ísť o úplné vylúčenie vykonávania pracovnej činnosti
ako pri liečebnom režime, ako uviedol v kasačnej sťažnosti žalobca.

25. Z ust. § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplývajú dve podmienky nároku na materské,

a to prevzatia dieťaťa do starostlivosti a kumulatívna podmienka starostlivosti o toto dieťa. Uvedené
je vyjadrené v slovnom spojení „... ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“.
Nemožno teda súhlasiť s názorom, že postačuje splnenie prvej podmienky, a to prevzatie dieťaťa
do starostlivosti v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia. Zákonodarca explicitne stanovil
aj podmienku, že sa iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, musí o toto dieťa starať.

Nedôvodný je potom právny názor sťažovateľa, že z právnej úpravy nevyplýva požiadavka zníženia
rozsahu pracovnej činnosti iného poistenca a žalovaná v tejto súvislosti kladie podmienky nad rámec
zákona, keďže táto požiadavka vyplýva z potreby splnenia vyššie uvedenej podmienky.

26. Čo sa týka pracovného času sťažovateľa, z obsahu administratívneho spisu (list zamestnávateľa

zo dňa 09.07.2019) vyplýva a žalovaný túto skutočnosť nijako nespochybnil, že k úprave rozsahu
pracovného času oproti obdobiu spred 11.06.2019 nedošlo a sťažovateľ pracoval v rovnakom rozsahu
(základný čas služby 38 hodín týždenne) ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Pritom priemerná
dĺžka jeho dennej služby (približne 8 hodín) je tak časovo rozsiahla, že objektívne neumožňuje jeho
osobnú starostlivosť počas dňa. V čase výkonu služobného pomeru žalobca nemá objektívnu možnosť

o dieťa sa osobne starať (obdobne sp. zn. 9Sžsk/105/2020). Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani
žalobcom tvrdená úprava pracovného času - skorší nástup do služby a skončenie služby, keďže ku
skráteniu pracovného času alebo inej vhodnej úprave, ktorá by mala za následok tomu zodpovedajúce
zníženie jeho služobného príjmu, nedošlo. Okrem toho bolo preukázané, že základný čas výkonu
služby má žalobca rozvrhnutý nerovnomerne a rozvrhnutie služieb mu v jednotlivých mesiacoch plánuje

nadriadený, čo samo osebe indikuje nemožnosť jeho osobnej starostlivosti o prevzaté dieťa v takom
rozsahu, v akom bola pred prevzatím poskytovaná matkou dieťaťa. Kasačný súd preto vyhodnotil
námietku, že žalovaná nevykonala dokazovanie v dostatočnom rozsahu, keď nezisťovala úpravu
pracovného času, ako nedôvodnú.

27. V súvislosti s poukazom žalobcu na novelu zákona o sociálnom poistení, účinnú od 1. mája 2021
kasačný súd uvádza, že táto právna úprava nie je relevantná pre danú právnu vec, keďže jej účinnosť
nastala až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Pre úplnosť dodáva, že
iný poistenec má aj podľa tejto novej právnej úpravy aj po odstránení formálnej podmienky uzavretiadohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nárok na materské za inak rovnakých podmienok ako podľa
doterajšej právnej úpravy.

28. Vzhľadom na to, že kasačný súd vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné a sám nezistil dôvod,
pre ktorý by bolo potrebné zrušiť rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

29. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.

1 a § 168 SSP a contrario. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspešný nebol, preto mu právo
na náhradu trov nepatrí. Žalovanej patrí právo na náhradu trov kasačného konania ako úspešnému
účastníkovi, avšak vzhľadom na neexistenciu podmienok stanovených v § 168 SSP jej kasačný súd
náhradu trov kasačného konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.