Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200159
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:5021200159.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W.. W. N., nar. XX. V. XXXX,
bydliskom v X. N.I., W.. K. Č.. XXXX/X, právne zastúpenej: Mgr. Zdenko Seneši, advokát a konateľ
Advokátskej kancelárie ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského č. 12, Bratislava, IČO: 47 238
232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10,
IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 15. februára 2021, č.

6919-4/2021-BA,okasačnejsťažnostižalobkyneprotiuzneseniuKrajskéhosúduvŽilinez11.novembra
2021, č. k. 24Sa/9/2021-51, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") uznesením z 11. novembra 2021, č. k.
24Sa/9/2021-51 (ďalej aj „napadnuté uznesenie"), odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g)
v spojení s § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„SSP")správnužalobuzodňa14.apríla2021(doručenúKrajskémusúduvŽilinedňa15.apríla
2021), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 15. februára

2021, č. 6919-4/2021-BA (ďalej aj „administratívne rozhodnutie"), ktorým žalovaná podľa § 24 ods. 15
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001
Z. z.") zastavila konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín z 12. septembra
2019, č. Pd 93/19/5503-6, podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín (ďalej
aj „pobočka"), z 23. augusta 2017, č. 700-1811072717-GC04/17, vo veci predpísania poistného na
nemocensképoistenie,poistnéhonastarobnépoistenieapríspevkovnastarobnédôchodkovésporenie,

a poistného do rezervného fondu solidarity vo vzťahu k žalobkyni, pretože prokurátor vzal podaný protest
späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170
písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žaloba
bola odmietnutá.

2. Pre správny súd bola pri rozhodovaní o správnej žalobe kľúčovou otázka právneho posúdenia

možnosti súdneho prieskumu napadnutého administratívneho rozhodnutia, ktorú bolo potrebné
vyhodnotiť v kontexte dvoch podmienok. Prvou z nich bolo, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie
ako výsledok určitého postupu správneho orgánu, druhou podmienkou bola skutočnosť, že fyzická
alebo právnická osoba bola ukrátená na svojich právach. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorými
neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej
osoby zo súdneho prieskumu, súvisí podľa krajského súdu s tým, že by bez priamej spojitosti došlo

k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.
Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnejsprávy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú
určené.

3. Citujúc rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v totožnej otázke (III. ÚS 311/2021) krajský
súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zdôraznil, že pokiaľ účastník dá podnet na podanie protestu
prokurátora, ide ďalej o fakultatívny postup prokurátora a jeho rozhodnutie, či protest podá alebo nie. Nie
je preto namieste spochybňovať ďalšie jeho dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie protestu. Fyzické
a právnické osoby ani nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a

postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora.

4. Krajský súd napokon uzavrel, že napadnuté administratívne rozhodnutie žalovanej predstavuje
rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, a taktiež
nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, preto bolo potrebné žalobu z
dôvodov podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietnuť.

II.

5. Proti uzneseniu správneho súdu z 11. novembra 2021, č. k. 24Sa/9/2021-51, podala dňa 5. januára
2022 kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka"), ktorá sa podľa § 462 ods. 1 SSP domáhala
zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť

odôvodnila s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. j) SSP, keď mala za to, že krajský
súd správnu žalobu odmietol nezákonne, rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci, a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

6. Podstatný priestor v odôvodnení kasačnej sťažnosti žalobkyňa venovala zhrnutiu skutkového stavu,
opisu úlohy prokuratúry a protestu prokurátora, ako aj analýze práva na súdnu a inú ochranu. Okrem
iného uviedla, že s protestom prokurátora ako prostriedkom ochrany zákonnosti je esenciálne spojená
aj ochrana práv fyzických a právnických osôb, pretože ide o spojené nádoby, ktoré sa vzájomne

nevylučujú, ale sa prelínajú, dopĺňajú a podporujú. Ak teda protest prokurátora smeruje proti rozhodnutiu
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré je spojené s autoritatívnym zásahom do práv a právom
chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb, je logické a prirodzené, že protest vo svojej
podstate poskytuje ochranu právam fyzických a právnických osôb. Stotožnila sa s názorom krajského
súdu prezentovaným v napadnutom uznesení, že späťvzatie protestu prokurátora je prejavom jeho

autonómnej vôle. Pokračovala, že súdna ochrana v správnom súdnictve je precizovaná na základe
kauzality medzi vydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy a následkom spočívajúcim v ukrátení,
resp. v zásahu do práv. Táto kauzalita medzi rozhodnutím žalovanej a zásahom do práv sťažovateľky
podľa nej tkvie v eliminácii práva na zvrátenie rozhodnutia správneho orgánu prostredníctvom protestu
prokurátora. Predmetné právo pramení z ústavného základu a spočíva v ochrane pred nezákonnosťou,

ktorú jej na základe ústavného zverenia poskytuje prokuratúra Slovenskej republiky prostredníctvom na
to ustanovených inštitútov, okrem iného i protestom. Toto právo nemožno považovať za abstraktné ani
potencionálne, keďže fakticky (materiálne) vzniklo začatím konania o proteste prokurátora, a fakticky
(materiálne) zaniklo jeho zastavením. Sťažovateľka poukázala i na skutočnosť, že protest prokurátora
bol vzatý späť na základe aktu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „GP") z 5. januára

2021, ktorý je podľa nej len formálne označený ako usmernenie, z materiálneho hľadiska však ide
o direktívny pokyn, ktorým sa nariaďuje postup prokurátora v danej veci. Takýmto pokynom bolo
zasiahnuté do rozhodovacej autonómie prokurátora. Späťvzatiu protestu teda chýbala vôľová zložka,
preto je tento úkon vadný a nemá žiadne právne účinky. Na otázku, či GP zasiahla do rozhodovacej
autonómie prokurátora, nedalo, podľa názoru sťažovateľky, odpoveď ani rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/2021, o ktoré sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
oprel. Tieto otázky preto zostali aj naďalej nezodpovedané.

7. K možnosti súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej sťažovateľka uviedla, že ustanovenie § 7
písm. e) SSP sa (výkladom a contrario) nevzťahuje na tie rozhodnutia, ktoré mohli mať za následok

ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, pričom preskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy je potrebné vnímať a posudzovať v spojení s ich spôsobilosťou zasiahnuť do práv ich adresátov.
Každé konečné rozhodnutie (aj procesnej povahy) vydané v rámci administratívneho konania môže
byť potencionálne spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv jeho adresáta. Z tohto pohľadu nie jerozhodujúce, že ide o rozhodnutie procesné, ale že ide o rozhodnutie konečné, ktoré definitívnym
spôsobom upravuje určité právne skutočnosti. Rozhodnutie žalovanej ako konečné rozhodnutie,
ktorým sa právoplatne končí administratívne konanie, je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv

sťažovateľky, a teda musí byť podľa nej spôsobilé na súdny prieskum jeho zákonnosti. Aplikácia
ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP preto nie je možná ani prípustná.
Sťažovateľka uzavrela, že nezákonnosť rozhodnutia žalovanej pramení z nezákonného späťvzatia
protestu prokurátora, ktorý tvorí jeho podklad. Späťvzatie protestu bolo vydané v rozpore s právnymi
predpismi, preto možno hovoriť o jeho vadnosti, resp. právnej neúčinnosti, ktorá spôsobuje vydanie

rozhodnutia na základe právne neúčinného aktu. Zároveň je úlohou príslušného súdu, aby takéto
rozhodnutie podrobil náležitému prieskumu jeho zákonnosti, ku ktorému zo strany žalovanej nedošlo. Ak
príslušnýsúdrezignovalnaskúmaniezákonnostivšetkýchaspektov,ktorésúspojenéspreskúmavaným
rozhodnutím, možno takýto postup označiť za rozporný s princípmi materiálneho právneho štátu.

8. Na záver sťažovateľka svoju argumentáciu zhrnula do nasledujúcich bodov:

- Kauzalita medzi rozhodnutím žalovanej a zásahom do práv sťažovateľky tkvie v skutočnosti, že toto
rozhodnutie eliminovalo jej právo na zvrátenie rozhodnutia správneho orgánu prostredníctvom protestu
prokurátora. Predmetné právo pramení z ústavného základu a spočíva v ochrane pred nezákonnosťou,
ktorú jej na základe ústavného zverenia poskytuje prokuratúra Slovenskej republiky skrze na to určené
inštitúty vrátane protestu. Toto právo nemožno považovať za abstraktné ani potencionálne, keďže

fakticky vzniklo začatím konania o proteste prokurátora a zaniklo jeho zastavením.
- Sťažovateľka nespochybnila dispozičnú autonómiu prokurátora vo vzťahu k jeho protestu, naopak,
podstatasprávnejžalobysasnažípoukazovaťnadôležitosťtejtoochrany,doktorejvšakbolonezákonne
zasiahnuté direktívnym pokynom.
- Administratívne konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím žalovanej, ktoré je konečným a

definitívnym rozhodnutím, a vo veci späťvzatia protestu nebolo a nebude vydané žiadne iné meritórne
rozhodnutie.
- Rozhodnutie žalovanej je vzhľadom na svoju povahu konečného rozhodnutia potencionálne spôsobilé
zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľky, a teda musí byť spôsobilé na prieskum zákonnosti.

9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu 9. februára 2022,
v ktorom navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Trvala na zákonnosti svojho postupu a
rozhodnutia, pričom zdôraznila, že bola povinná postupovať podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z.
a konanie zastaviť. Ak by takéto rozhodnutie nevydala, toto konanie by bolo považované za nezákonné.
Oprávnenie vziať protest späť je zákonom ustanovené právo prokurátora a je s ním súbežne spojená aj

povinnosť orgánu verejnej správy konanie zastaviť, ak do späťvzatia protestu nebolo o ňom rozhodnuté.
Poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 311/2021, I. ÚS 161/2021)
dodala, že na späťvzatie protestu nie je potrebný súhlas orgánu verejnej správy ani toho, kto naň dal
podnet. Ak žalobkyňa namietala, že došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu, o túto neprišla v
dôsledku späťvzatia protestu prokurátora, ale svojím nekonaním, pretože proti rozhodnutiu pobočky

nepodala ani odvolanie, ani správnu žalobu. Žalovaná dodala, že prokurátor nie je povinný podať
správnu žalobu ani v prípade, ak by jeho protestu nebolo vyhovené. Trvala na tom, že administratívne
rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nemalo
za následok ujmu na právach žalobkyne. Rozhodnutím o zastavení konania o proteste prokurátora
nemohlo byť zasiahnuté do jej práv, pretože sa nerozhodovalo vo veci predpísania poistného. Uvedené

korešponduje aj s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 204/2021, podľa
ktorého späťvzatím protestu prokurátora nemôže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv účastníka
konania, resp. podávateľa podnetu.

10. Žalovaná ako prílohu k vyjadreniu predložila stanovisko Krajskej prokuratúry Bratislava z 20.

decembra 2021, č. Kc 101/18/1100-14, v ktorom sa táto v obdobnej veci vyjadrila k možnému zásahu
GP do autonómie podriadeného prokurátora. Citujúc stanovisko žalovaná zdôraznila, že akt, ktorý bol zo
strany GP vydaný, nie je pokynom v individuálnej veci, ale ide o usmernenie so všeobecnými účinkami
na zjednotenie postupu podriadených prokuratúr v druhovo a predmetovo určených veciach. Úlohou
GP je totiž okrem iného riadiť, organizovať a kontrolovať činnosť podriadených prokuratúr a dozerať na

jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podriadenými
prokuratúrami.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 8. apríla 2022 (na vedomie).III.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"),
na ktorý podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho
správneho súdu, rozhodujúci v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti

[§ 11 písm. h) SSP], po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods.
1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods.
1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej
prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť
podľa § 461 SSP, pretože nie je dôvodná.

13.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

16. Podľa § 23 ods. 3 zákona 153/2001 Z. z. prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

17. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v

ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol
porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

18. Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z., ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o
ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

20. Sťažovateľka uplatnila kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. j) SSP.

21. Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

22. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods.
1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila

realizáciatýchprocesnýchpráv,ktorémajúslúžiťnaochranuaobranujehoprávazáujmovvkonkrétnom
konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho
procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona.

23. Opodstatnenosť dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, spočívajúcom v

rozhodnutí krajského súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia
zákona), je daná v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť
aplikovanýinýprávnypredpis,nežakýaplikovalkrajskýsúd,aleboakbolsíceaplikovanýsprávnyprávnypredpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v
právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva.

24. Pokiaľ ide o dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, založený na takom postupe
správneho súdu v konaní alebo pri jeho rozhodovaní, ktorým dôjde k porušeniu zákona v dôsledku
nesprávneho odmietnutia podania, ten Správny súdny poriadok upravuje ako dôvod špeciálny, osobitný,
pretože je vyhradený len pre určitý typ rozhodnutia, a to pre uznesenie o odmietnutí podania podľa § 59
ods. 3 SSP. Tento kasačný dôvod sa týka výlučne prípadov, keď sťažovateľ nesúhlasí s odmietajúcim

rozhodnutím správneho súdu vo vzťahu k podaniu, ktoré on sám ako podávateľ v súdom stanovenej
lehote neopravil či nedoplnil, a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať. Špeciálnosť a
osobitosť tohto ustanovenia však vylučuje možnosť použiť ho analogicky v prípadoch iných procesných,
nemeritórnych rozhodnutí súdu vrátane rozhodnutí zastavujúcich, preto tento kasačný dôvod nie je
aplikovateľný na predmetnú vec, a teda nemohol byť v tomto prípade ani naplnený.

25.Predmetomtohtokasačnéhokonaniajeposúdeniesprávnostipostupuarozhodnutiakrajskéhosúdu,
ktorýnavecaplikovalustanovenie§7písm.e)SSP[anáslednei§98ods.1písm.g)SSP].Sťažovateľka
sa s takýmto postupom a rozhodnutím nestotožnila, majúc za to, že jej subjektívne právo na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo zmarené, resp. eliminované vydaním
administratívneho rozhodnutia žalovanej v spojení so späťvzatím protestu prokurátora, ktoré je navyše

nezákonné.

26. Podstatou ustanovenia § 7 písm. e) SSP je vylúčenie niektorých administratívnych rozhodnutí z
prieskumu správneho súdu. Ide o rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej
správy spĺňajúce dve zákonné podmienky, spočívajúce jednak v povahe rozhodnutia (rozhodnutie

predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy), jednak v jeho možných následkoch (rozhodnutie
nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania). Žalobkyňa svoju
argumentáciu nesmeruje primárne proti splneniu prvej podmienky, teda že administratívne (zastavujúce)
rozhodnutie žalovanej je procesnej povahy (a táto skutočnosť ani inak nebola v konaní sporná, preto sa
ňou kasačný súd podrobnejšie nezaoberal). Ťažisko jej argumentácie smeruje proti záveru správneho

súdu o splnení druhej podmienky obsiahnutej v § 7 písm. e) SSP, teda že rozhodnutie žalovanej
(v spojení so späťvzatím protestu prokurátora) nemohlo mať za následok ujmu na jej subjektívnych
právach, pričom prezentuje opačný názor, teda že týmto rozhodnutím jej subjektívne práva zasiahnuté
boli.

27. Podľa názoru kasačného súdu nemajú právne závery sťažovateľky oporu v právnych predpisoch, v
ustálenej judikatúre súdov ani v reálnom stave veci.

28. Z obsahu spisového materiálu vrátane priloženého administratívneho spisu mal kasačný súd za
preukázané, že:

- Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, vydala dňa 23. augusta 2017 rozhodnutie č.
700-1811072717-GC04/17, ktorým podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona
č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.")
predpísala žalobkyni za obdobie máj 2009 až december 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné

na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, a poistné do rezervného fondu
solidarity v celkovej výške 3 493,20 Eur. Toto rozhodnutie, po jeho riadnom doručení žalobkyni dňa 28.
augusta 2017, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 13. septembra 2017.
- Okresná prokuratúra Dolný Kubín podaním z 12. septembra 2019, č. Pd 93/19/5503-6, doručeným
pobočke dňa 13. septembra 2019, podala proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín,

z 23. augusta 2017, č. 700-1811072717-GC04/17, protest prokurátora podľa § 23 a nasl. zákona č.
153/2001 Z. z.
- Okresná prokuratúra Dolný Kubín podaním z 13. januára 2021, č. Pd 93/19/5503-10, doručeným
pobočke 15. januára 2021, vzala protest proti rozhodnutiu z 23. augusta 2017, č. 700-1811072717-
GC04/17, podľa § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. späť.

- Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím z 15. februára 2021, č. 6919-4/2021-BA, vydaným podľa §
24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín
z 12. septembra 2019, č. Pd 93/19/5503-6, podanom proti rozhodnutiu pobočky z 23. augusta 2017, č.
700-1811072717-GC04/17, vo veci predpísania poistného žalobkyni zastavila, pretože prokurátor vzalpodaný protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 23. februára 2021, kedy bolo žalobkyni riadne doručené.

29. Najvyšší správny súd ku kasačným námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:

30. Prokuratúra je samostatná, hierarchicky usporiadaná, jednotná sústava štátnych orgánov na čele
s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia na

predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu
porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, pričom pôsobnosť prokuratúry
vykonávajú jednotliví prokurátori (§ 2, § 3 ods. 2, § 4 zákona č. 153/2001 Z. z., ďalej aj „zákon").

31. Prokurátor pri výkone svojej funkcie realizuje svoje samostatné verejnomocenské oprávnenie,
ktoré mu dáva zákon č. 153/2001 Z. z. Toto verejnomocenské oprávnenie vykonáva v rámci zákonom

vymedzenej pôsobnosti, zákonom ustanovenými prostriedkami a zákonom určeným spôsobom (§ 3, §
4, § 5 zákona). Prokurátor v rámci svojej pôsobnosti okrem iného vykonáva dozor nad zachovávaním
zákonnosti orgánmi verejnej správy [§ 4 ods. 1 písm. e) zákona]. Jedným z prostriedkov výkonu
tohto dozoru je aj protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý je možné podať proti
správnym aktom orgánov verejnej správy, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný

právny predpis. Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym
aktom orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis (§ 23
ods. 4 zákona). Pri podávaní protestu teda prokurátor neuplatňuje subjektívne právo účastníka konania,
nekoná ako jeho splnomocnenec, a v konaní o proteste sa nekoná o subjektívnych právach, ani o
samotnom práve prokurátora. Jeho predmetom je výlučne otázka, či napadnutým rozhodnutím došlo

alebo nedošlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, na čom nič
nemení ani skutočnosť, že účastníkmi konania o proteste sú aj účastníci konania, v ktorom sa vydalo
napadnuté rozhodnutie (§ 24 ods. 2 zákona).

32. Vo všeobecnosti, vo vzťahu k protestu treba uviesť, že nejde o návrhové konanie, teda prokurátor

môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov
správneho konania, preto môže protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka, ak bol porušený
zákon v jeho prospech. Z ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. nevyplýva povinnosť prokurátora vyhovieť
podnetu účastníka administratívneho konania na podanie protestu, ani viazanosť späťvzatia protestu
prokurátora na súhlas podávateľa podnetu či iného subjektu. Späťvzatie protestu má povahu výlučného

dispozičnéhoúkonuajehouskutočnenienemusíbyťzdôvodňované,ideoúkonuskutočňovanýariadený
prokurátorom ako samostatným subjektom. Preto ani späťvzatím protestu nemôže dôjsť k zásahu do
subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora, resp. podávateľa podnetu. Prokurátor
vykonáva svoje úlohy samostatne, na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom, a pri
plnení úloh je povinný podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky,

ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné
všeobecne záväzné právne predpisy, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva
a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie, chrániť verejný záujem a postupovať iniciatívne,
spravodlivo, nestranne a bez prieťahov (§ 5 zákona).

33. Právo disponovania s protestom prokurátora je explicitne vyjadrené v § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001
Z. z., podľa ktorého je prokurátor oprávnený vziať protest späť. Následný postup orgánu verejnej správy
reguluje ustanovenie § 24 ods. 15 zákona, a ustanovenie § 23 ods. 4 vymedzuje základný účel a zmysel
konania o proteste, v ktorom sa rozhoduje o tom, či bol porušený zákon (alebo iný všeobecne záväzný
právny predpis) aktom orgánu verejnej správy. Protest prokurátora je teda právnym prostriedkom, na

základe ktorého môže orgán verejnej správy, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť
alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu v tejto otázke však nie je bezprostredným rozhodnutím
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje
ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie
protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo

veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie ďalšieho rozhodnutia, ktorým je
nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné
právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté.34. Kasačný súd poukazuje na pomerne rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v
obdobných veciach (II. ÚS 307/2021, III. ÚS 346/2021, III. ÚS 380/2021, III. ÚS 345/2021), týkajúcu sa
dispozičného práva prokurátora súvisiaceho s protestom, podľa ktorej protest prokurátora je základný

a imanentný právny prostriedok netrestného dozoru prokuratúry, je oprávnením prokurátora, ktoré tento
realizuje, ak sa domnieva, že správnym aktom orgánu verejnej moci bol porušený zákon alebo iný
všeobecne záväzný právny predpis a súčasne boli pre takýto postup splnené podmienky ustanovené
zákonom....Dispozičné oprávnenie k protestu patrí po celý čas konania o proteste výlučne prokurátorovi,
ktorý ho podal, resp. nadriadenému prokurátorovi. Prokurátorovi, ktorý protest podal, patrí aj právomoc

vziať takýto protest späť.... Späťvzatie protestu prokurátora nemá povahu vybavenia podnetu, ale
výlučného dispozičného úkonu, a preto jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani konajúcemu
orgánu verejnej moci, ani účastníkom konania o proteste prokurátora a ani tej osobe, ktorá podnetom
podanie protestu iniciovala.

35. Kasačný súd tiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS

311/2021, podľa ktorého zákon č. 153/2001 Z. z. žiadnym iným spôsobom ako riadnym vybavením
podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest podá, ale
ani to, že či následne protest zoberie späť. Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým rozhodol
o späťvzatí protestu, z pohľadu ústavných práv sťažovateľa nedôvodná jeho argumentácia o tom, aké
boli či mali byť, či už vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať protest

späť alebo na ňom zotrvať. Zákon vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom
verejnej správy neukladá povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu prokuratúra podala proti
rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu
podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Iná ochrana práva, ktorá je zabezpečovaná či už

protestom prokurátora alebo správnou žalobou prokurátora, je vedľajším produktom všeobecného
dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje verejný záujem nad dodržiavaním zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Preto z výkonu týchto právomocí
prokuratúry,ktorésamôžuprejaviťajpodanímanáslednýmspäťvzatímužpodanéhoprotestu,nemožno
vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne III. ÚS

309/2021).

36. Obdobne v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 161/2021 Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril názor,
že netrestný dozor prokuratúry tvorí v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky spolu so
správnym súdnictvom systém vonkajšej kontroly orgánov verejnej správy. Oproti správnemu súdnictvu

je však podstatou netrestného dozoru prokuratúry ochrana zákonnosti, t. j. objektívneho práva, pričom
ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne
môže i absentovať, ak nezákonný stav vyhovuje všetkým dotknutým osobám... Protest prokurátora
predstavuje po procesnej stránke právny akt - návrh sui generis, na podklade ktorého sa začína
konanie o proteste prokurátora, teda osobitné administratívne konanie, v ktorom sa rozhoduje o tom,

či napadnutým správnym aktom orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne
záväzný právny predpis. Späťvzatie protestu prokurátora však nemá povahu vybavenia podnetu,
ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora v konaní, a preto jeho vykonanie nemusí prokurátor
odôvodňovať ani konajúcemu orgánu verejnej správy, ani účastníkom konania o proteste prokurátora
a ani tej osobe, ktorá podnetom podanie protestu prípadne iniciovala. Keďže takúto povinnosť

zákon o prokuratúre prokurátorovi neustanovuje, nemôže dôjsť späťvzatím protestu prokurátora, resp.
absenciou zdôvodnenia takéhoto postupu k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste
prokurátora, resp. podávateľa podnetu. Povinnosť oznámiť dôvody späťvzatia protestu prokurátora
podávateľovi podnetu ustanovuje len interná úprava orgánov prokuratúry, táto úprava však nemá
povahu všeobecne záväzného právaného predpisu a jej prípadné porušenie nemôže založiť porušenie

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd v rozsahu danom čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky.

37. Vzhľadom na uvedené kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne, že
administratívnym rozhodnutím žalovanej v spojení so späťvzatím protestu prokurátora došlo k zásahu

do jej práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie, ktorým bolo zastavené
konanieoprotesteprokurátoranazákladejehospäťvzatia,jepriamymprocesnýmdôsledkomuplatnenia
§ 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z., ktoré za splnenia zákonných podmienok (konkrétne, ak prokurátor
vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, k čomu došlo aj v prejednávanej veci) priamoukladá orgánu verejnej správy konanie o proteste zastaviť. Ide o obligatórny postup orgánu verejnej
správy, z ktorého nie sú stanovené žiadne výnimky a ktorý nepripúšťa vecné preskúmanie samotného
protestu či skúmanie okolností, za ktorých bol podaný. V danej veci vzal svoj protest príslušný prokurátor

späť ešte predtým, než o ňom bolo rozhodnuté, preto žalovaná nemala inú možnosť, len postupovať
podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z., vydať procesné (formálne) rozhodnutie a konanie o proteste
zastaviť.Tentopostupžalovanejbolplnevsúladesozákonomapokiaľbypostupovalainak,došlobytým
k pochybeniu z jej strany. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotné presvedčenie sťažovateľky,
že rozhodnutie, resp. postup žalovanej sú nesprávne, neznamená, že to tak skutočne je. Rozhodnutie,

ktorým sa po späťvzatí protestu zastavilo konanie o ňom, je procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo
mať vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania, preto je takéto
rozhodnutie podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené z prieskumu správnym súdom.

38. Vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v dôsledku
neoprávneného zásahu do dispozičného oprávnenia prokurátora zo strany Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky kasačný súd konštatuje, že táto námietka je meritórnej povahy, to znamená,
že si vyžaduje preskúmanie samotnej podstaty rozhodnutia žalovanej z hľadiska jeho zákonnosti,
čo je v prípade rozhodnutia podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené. Nad rámec kasačného prieskumu
je však potrebné uviesť, že z obsahu spisového materiálu, konkrétne z obsahu späťvzatia protestu,
nachádzajúceho sa v administratívnom spise (č. l. 8), táto skutočnosť nevyplýva. Navyše Usmernenie

GP z 5. januára 2021, č. VI/3 Gd 1/21/1000-3, na ktoré sťažovateľka poukazovala, nebolo vydané
ako individuálny pokyn ku konkrétnej veci, ale ako usmernenie so všeobecnými účinkami za účelom
zjednotenie postupu podriadených prokuratúr v obdobných veciach.

39. Kasačný súd tiež poukazuje na možnosť žalobkyne uplatniť svoje právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky, ktorá nebola v tomto prípade využitá, ako vyplýva z
obsahu administratívneho spisu i z vyjadrenia žalovanej ku kasačnej sťažnosti, pričom žalobkyňa toto
tvrdenie nijako nespochybnila. Žalobkyňa v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva
patria bdelým) totiž nevyužila svoje právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu napadnutému
protestom, a následne podať správnu žalobu, čím sa o ďalšiu dispozíciu s daným právom pripravila.

Toto opomenutie nie je možné reparovať a v snahe obnoviť možnosť vplyvu na dané konanie sa
domáhať realizácie úkonov zo strany prokurátora alebo namietať ich uskutočnenie. V konaní o proteste
prokurátora je „pánom protestu" prokurátor, ktorého rozhodnutia nemôže suplovať účastník konania.
Konaním, resp. uskutočňovaním dispozičných úkonov, zo strany tohto orgánu verejnej moci v rámci
jeho zákonom ustanovenej pôsobnosti a spôsobom ustanoveným zákonom nemôže dôjsť k zásahu do

subjektívnych práv účastníka konania.

40. V nadväznosti na uvedené potom nepochybil ani krajský súd, keď správnu žalobu podľa § 98 ods.
1 písm. g) SSP odmietol, pretože smerovala proti rozhodnutiu, ktoré podľa § 7 písm. e) SSP správne
súdy nepreskúmavajú. Z jeho strany teda nedošlo k nesprávnemu postupu v zmysle § 440 ods. 1 písm.

f) SSP, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávnej aplikácii daných ustanovení podľa
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP.

41. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden z uplatnených dôvodov
kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, a tak ju ako nedôvodnú podľa § 461 SSP uznesením zamietol.

IV.

42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal [§ 167 ods. 1 (a contrario) v spojení s 467 ods.

1 SSP], a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 168 SSP v spojení s
§ 467 ods. 1 SSP.

V.

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá)
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a s § 463 SSP].Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.