Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 7, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 13SžNSS/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200172
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200172.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: H.. A.. K. F., nar. XX. E. XXXX, bytom J. XX,
R., proti žalovanému: Mesto Senec, so sídlom Mierové nám. 8, Senec, za účasti ďalších účastníkov: 1/
A.. E.X. J., nar. XX. E. XXXX, bytom G. XX, R., 2/ J. F., nar. XX. R. XXXX, bytom P. X, R., o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vec postupuje Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne

a miestne príslušnému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Podaný návrh a relevantná právna úprava

1. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky bolo dňa 22. septembra 2022 doručené podanie

žalobcu s prílohami, označené ako „Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa §
252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok rozhodnutím orgánu verejnej správy
nezákonnosťou uznesenia Mestského zastupiteľstva v Senci č. 51/2022 o určení počtu poslancov
a určení volebných obvodov na volebné obdobie 2022-2026“. Žalobca sa domáhal ochrany proti
inému zásahu orgánu verejnej správy (žalovaného), ktorého sa mal dopustiť na zasadnutí Mestského
zastupiteľstva dňa 11. mája 2022 prijatím uznesenia č. 51/2022, ktorým došlo k schváleniu nového

návrhu na určenie volebných obvodov pre voľby do orgánov samosprávy obcí 29.10.2022.

2. V odôvodnení svojho návrhu žalobca namietal, že zákon č. 188/2014 Z. z. o podmienkach výkonu
volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len „volebný zákon“), ukladá obecnému zastupiteľstvu v zmysle § 166 ods. 3 určovať volebné
obvody a počet poslancov obecného zastupiteľstva v nich. Nedal však obecnému, resp. mestskému

zastupiteľstvu právomoc, aby určovali volebné obvody bez prihliadnutia na prirodzené územné hranice,
škálu spoločných záujmov obyvateľov a ich oblasť prirodzeného ekonomického a sociálneho záujmu.
Napadnuté rozdelenie volebných obvodov žalobca označil za klasický prípad tzv. volebnej geometrie,
ktorej cieľom je zámerné manipulovanie s pravidlami určenia volebných obvodov tak, aby bol politický
názor určitej voličskej skupiny oslabený, marginalizovaný. V tomto prípade ide o potlačenie politického
vplyvu a volebných preferencií čerstvých prisťahovalcov v meste Senec, obývajúcich primárne oblasti

vystavané v ostatných rokoch , ktorí na základe určeného obvodu č. 3 majú možnosť zvoliť do MsZ iba
štyroch poslancov.

3. Poukázal na skutočnosť, že p. E. J. bol daný podnet na preskúmanie zákonnosti predmetného
uznesenia č. 51/2022 Mestského zastupiteľstva v Senci na miestne príslušnú Okresnú prokuratúru
Bratislava III, ktorá podnet odložila s poukazom na rozhodovaciu právomoc Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky (list. č. Pd 129/22/1103-6 zo dňa 22.8.2022). Z toho dôvodu sa žalobca v tomtokonaní domáhal, aby NSS SR uznesením zrušil napadnuté uznesenie MsZ Senec a nariadil zjednať
zákonnú nápravu.

4. Najvyšší správny súd, na ktorý bola žaloba podaná v rámci skúmania splnenia procesných podmienok
pre ďalší postup v konaní v prvom rade riešil otázku právomoci a príslušnosti na prejednanie podanej
žaloby.

5. Podľa čl. 142 ods. 2 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky v znení planom a účinnom od 1.1.2021,

NSS SR rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

6. Podľa § 1 SSP
Tento zákon upravuje
a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

7. Podľa § 2 SSP
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby

a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa § 252 SSP
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto
zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu
verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie
správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

10. Podľa § 312a - § 312k SSP sa žalobca môže žalobou zákonom stanoveným postupom domáhať

vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú
súťaž politických síl.

11. § 348 - § 351 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak
jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný

právny predpis. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu
proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie
nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny
uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. Žalovaným je
obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie.

12. Podľa § 10 SSP na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy,
ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 11 písm. f) SSP Najvyšší správny súd rozhoduje v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti

volieb do orgánov územnej samosprávy.

II.
Právne posúdenie14. Treba zdôrazniť, že v § 11 SSP je vecná príslušnosť NSS SR stanovená na konanie o kasačných
sťažnostiach, kompetenčných žalobách a na konanie o osobitných druhoch návrhov ( §11 písm. a) -

e) SSP), vrátane konania vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy
v zmysle § 312a - § 312k SSP. Z obsahu podanej žaloby je však zrejmé, že sa nejedná (a logicky ani
nemôže jednať) o žalobu podľa § 312a SSP, pre ktorú zákon, pripúšťajúci možnosť súdneho prieskumu
výsledku volieb, stanovuje osobitné podmienky. Je tomu tak jednak preto, že žaloba bola podaná pred
samotným uskutočnením volieb v meste Senec (§ 312e žaloba musí byť podaná v lehote desiatich dní

odo dňa vyhlásenia výsledku volieb), ako aj preto, že žalobca sa ňou ani nedomáha spochybnenia a
nápravy výsledkov uskutočnených volieb v meste Senec (a contrario § 312a a § 312j ods. 2 SSP).

15. Najvyšší správny súd po tom, čo dospel k jednoznačnému záveru, že sa nejedná o osobitný druh
návrhu na prejednanie ktorého je vecne príslušný, ďalej skúmal procesné podmienky rozhodujúce pre
ďalší postup v konaní.

16. Žalobca sa jednoznačne domáha súdneho prieskumu uznesenia mestského zastupiteľstva o určení
volebných obvodov podľa § 166 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o
zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalších predpisov (volebný zákon), ktorý ako osobitná právna
úprava neupravuje súdny prieskum takéhoto rozhodnutia súdom.

17. V prvom rade treba uviesť, že zodpovedá právnej úprave aj ustálenej rozhodovacej praxi (§ 20
zákona č. 151/2003 Z. z. o prokuratúre v spojení s § 348 a nasl. SSP), ak sa osoby, ktoré sa cítili dotknuté
na svojich právach uznesením mestského zastupiteľstva, obrátili na prokuratúru. Totiž len prokurátor, nie
však fyzická alebo právnická osoba, je oprávnený iniciovať konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia

zastupiteľstva (§ 350 SSP).

18. V predmetnom prípade z odpovede okresnej prokurátorky vyplynulo, že dôvodom odloženia podnetu
bol právny názor, že vzhľadom na možnosť širšieho chápania pojmu „voľby“ v judikatúre Ústavného súdu
SR, ktorý zahŕňa aj prípravu volieb, možno preskúmanie zákonnosti procesu prípravy volieb (vrátane

vytvárania volebných obvodov) zahrnúť do výlučnej kompetencie NSS SR.

19. NSS SR považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že s ohľadom na žalobcom vymedzený predmet
správneho prieskumu, nie je jeho úlohou preskúmavať zákonnosť záverov okresnej prokuratúry. Tomuto
sa ani nevenoval. Keďže však NSS SR zistil nedostatok svojej vecnej príslušnosti (bod 14 a 15 tohto

rozhodnutia), musel sa bližšie zaoberať aj otázkou vzťahu konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia
zastupiteľstva podľa § 348 a nasl. SSP a konania o preskúmavaní ústavnosti a zákonnosti volieb do
orgánov územnej samosprávy podľa § 312a a nasl. SSP, aby mohol určiť príslušný súd, ktorý sa má
žalobou zaoberať.

20. NSS SR nespochybňuje, že podľa čl. 142 ods. 2 písm. a) Ústavy rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti
volieb do orgánov územnej samosprávy. Táto ústavná úprava je bližšie konkretizovaná v SSP formou
úpravy osobitného konania podľa § 312a a nasl. SSP. Z tejto právnej úpravy je pritom zrejmé, že ide
o konanie prieskumu výsledku volieb do územných samospráv, teda také konanie, ktoré nasleduje
ex post po uskutočnení volieb do územnej samosprávy (§ 312e SSP) a ktorého cieľom a účelom je

spochybnenie ústavnosti a zákonnosti výsledkov napadnutých volieb (§ 312a SSP) s cieľom uskutočniť
nápravu výsledku volieb (§ 312j ods. 2 SSP).

21. Z právnej úpravy konania vo volebných veciach obsiahnutej v SSP vyplýva, že predpokladom
podania žaloby je uskutočnenie volieb. Nejde teda o osobitný typ konania, ktorý by bol zameraný na

prieskum akýchkoľvek vád v procese prípravy volieb pred ich uskutočnením a bez ohľadu na výsledok
volieb, resp. vplyvu zistených nezákonností na výsledok volieb. Proces prípravy volieb sa v rámci
konania podľa § 312a a nasl. SSP sa stáva predmetom záujmu NSS SR len a iba vtedy, ak je dôvodom
spochybnenia zákonnosti výsledku volieb. Inými slovami vtedy, ak prípadné vady v procese prípravy
volieb mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutých výsledkov volieb do územnej samosprávy. Proces

prípravy volieb sa však aj v takomto prípade nestáva predmetom prieskumu NSS SR, ale len dôvodom/
argumentom pre spochybnenie výsledku volieb, pričom práve výsledok volieb a jeho zákonnosť je
predmetom prieskumu NSS SR v danom type konania. NSS SR preto v konaní podľa § 312a a nasl.SSP nie je oprávnený zrušiť či vyhlásiť žiadne uznesenie obecného zastupiteľstva za nezákonné (vo
výroku svojho rozhodnutia), môže posudzovať len jeho dopady na zákonnosť výsledku volieb.

22. Tento záver korešponduje aj s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa
predchádzajúcej právnej úpravy prieskumu volieb do orgánov územnej samosprávy, platnej a účinnej
do 31.12.2020, postupom podľa § 129 ods. 2 Ústavy. Práve v tomto kontexte Ústavný súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 34/99 zo dňa 10. februára 1999 uviedol: „Ústavný súd vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že voľby podľa volebného zákona možno chápať v užšom a

širšom zmysle, pričom voľby v širšom zmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby (PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS
15/94). Za prípravu na voľby možno bez pochybností označiť tvorbu volebných obvodov a volebných
okrskov, v rámci ktorých sa uskutočnia voľby do orgánov územnej samosprávy.“ Následne sa Ústavný
sú už zaoberal otázkou stanovovania počtu volebných obvodov a poslaneckých mandátov v nich vo
vzťahu k počtu obyvateľov (IV. ÚS 96/07, II. ÚS 67/2011, PL. ÚS 34/99) a skonštatoval, že výrazný
nepomer počtu obyvateľov k priemernému počtu obyvateľov na jeden poslanecký mandát vedie k

protiústavným dôsledkom spočívajúcim v porušení rovnosti aktívneho i pasívneho volebného práva
výslovne garantovanej v čl. 69 ods. 2 a čl. 30 ods. 1, 3 a 4 Ústavy.

23. Pri výklade a chápaní uvedených názorov a záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky je však
potrebné brať do úvahy aj skutkové a právne reálie, ktoré viedli k ich prijatiu. Ústavný súd svoje závery

formuloval s cieľom zabezpečiť efektívnu ochranu aktívneho a pasívneho volebného práva dotknutých
kandidátov v čase, keď v právnej úprave absentovala možnosť napadnúť (prokurátorom) zákonnosť
akéhokoľvek uznesenia mestského/obecného zastupiteľstva prostredníctvom všeobecného súdu - §
248 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení účinnom do
31. augusta 2003. Až s účinnosťou od 1. septembra 2003 bolo do OSP vložené ustanovenie § 250zf

upravujúce prokurátorskú žalobu na preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva.

24. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že podľa platnej právnej úpravy (§ 348 a nasl. SSP) je predmetom
konania o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva, začatého na základe rozhodnutia
príslušného prokurátora je vždy len samotné uznesenie zastupiteľstva. Nikdy sa ním nestáva

výsledok volieb a neskúma sa v ňom ani dopad prípadných vád uznesenia zastupiteľstva na záver o
zákonnosti volieb. Týmto konaním sa realizuje základné poslanie prokuratúry - ochrana zákonnosti aj
v takých situáciách, kedy nie je umožnené sa domáhať jej odstránenia bežným fyzickým a právnickým
osobám. Predmet a úprava konania o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva koreluje aj s
kompetenciou, ktorú v rámci tohto konania správny súd má - právomoc zrušiť uznesenie zastupiteľstva

na základe žaloby prokurátora v konaní podľa § 348 a nasl. SSP podanej v rámci kompetencií
vymedzených zákonom o prokuratúre. To platí aj v prípade, ak sa uznesenie zastupiteľstva týka procesu
prípravy volieb.

25. Z vyššie uvedených úvah je zrejmé, že konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do

orgánovúzemnejsamosprávypodľa§312anasl.SSPakonanieopreskúmanízákonnostizastupiteľstva
podľa § 348 a nasl. SSP sú úplne odlišnými a samostatnými konaniami, medzi ktorými nie je vzťah
subsidiarity a ani špeciality. Vzájomné vylučovanie a ani podmieňovanie predmetných konaní nevyplýva
ani z rozhodovacej činnosti NSS SR, Ústavného súdu Slovenskej republiky a najmä ani zo samotnej
právnej úpravy.

26. Vzťah týchto dvoch konaní (ich úplnú samostatnosť), možno pripodobniť vzťahu konania o súlade
všeobecne záväzných právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy a konania o ústavnosti a
zákonnosti volieb podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy v znení účinnom do 31. decembra 2020. Prípadné vady
v procese prípravy volieb môžu vznikať aj v dôsledku potenciálnej neústavnosti predpisov upravujúcich

prípravu a priebeh volieb, (takýmto predpisom je aj samotný zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach
výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Napriek tomu Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti nikdy nekonštatoval, že konanie podľa čl. 129
ods. 2 Ústavy v znení účinnom do 31. decembra 2020, smerujúce proti výsledku volieb, by mohlo
byť zákonnou či ústavnou prekážkou pre spochybnenie zákonnosti a ústavnosti pravidiel priebehu a

prípravy volieb v osobitných typoch konaní. Za všetky v tomto smere možno poukázať napr. na ostatné
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa pravidiel prípravy a priebehu volieb tesne
pred uskutočnením volieb vo veci moratória - sp. zn. PL. ÚS 26/2019 zo dňa 26. mája 2021, publikované
v ZNaUÚS pod č. 1/2021.III.

Záver

27. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobcu (§ 55 ods. 3 SSP), v ktorej žiada zrušenie uznesenia
mestského zastupiteľstva v Senci č. 51/2022 o určení počtu poslancov a určení volebných obvodov
na volebné obdobie 2022-2026, uvedené skutočnosti vedú NSS SR k predpokladu, že napriek jej

názvu by sa teoreticky mohlo jednať o návrh na začatie konania o preskúmaní zákonnosti uznesenia
zastupiteľstva podľa § 348 a nasl. SSP, bez ohľadu na evidentný nedostatok žalobnej legitimácie.

28. Žalobca však svoju žalobu výslovne označil ako „Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy
podľa § 252 a nasl. Zákona č. 162/2015 Z.z.“, pričom na konanie o tomto druhu žaloby je v zmysle §
10 SSP vecne príslušný krajský súd a v zmysle § 13 SSP miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

Treba podotknúť, že Krajský súd v Bratislave je súdom vecne a miestne príslušným aj v prípade podania
žaloby na preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva.

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto rozhodol o postúpení veci Krajskému súdu v
Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému. Príslušný správny súd bude v prvom rade povinný

vyhodnotiť splnenie základných hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok pre ďalšie konanie vo
veci podanej žaloby a na základe záverov o týchto otázkach vo veci rozhodnúť

30. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.