Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Asan/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200625
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr.
Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Krajská prokuratúra Košice, so sídlom Mojmírova
5, 041 62 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Štefánikovo námestie
5, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti: R. M., (zákonná zástupkyňa mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX),
bytom C. X. V. XX, XXX XX B. N. M., o preskúmanie opatrenia - záznamu o odložení veci Okresného
úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-SN-OVVS-2018/011831 zo dňa
08.10.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

6Sa/17/2019 zo dňa 30.09.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sa/17/2019
zo dňa 30.09.2020 m e n í tak, že opatrenie - záznam o odložení veci Okresného úradu Spišská Nová
Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy, číslo: OU-SN-OVVS-2018/011831 zo dňa 08.10.2018 z r u
š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom

súde.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnymi orgánmi a protest prokurátora

1. Opatrením - záznamom o odložení veci Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej
vnútornej správy, číslo: OU-SN-OVVS-2018/011831 zo dňa 08.10.2018 (ďalej aj „opatrenie žalovaného“
alebo „opatrenie o odložení veci“) žalovaný podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) odložil priestupkovú vec

proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorej sa mala dopustiť podozrivá z priestupku
V. F., nar. XX.XX.XXXX, tým, že dňa 12.09.2018 v čase okolo 16:00 hod. z predajnej plochy oddelenia
kozmetiky v HM TESCO na ulici Medza 15 v Spišskej Novej Vsi postupne vyberala z regála 1 ks MS
rúž BFF Matte 200 v hodnote 2,49 eura, 1 ks ES Korek laku pero v hodnote 2,79 eura a 1 ks Precise
linky v hodnote 3,79 eura a užívala tak, že sa postupne namaľovala a prešla pokladňou bez zaplatenia,
čím pre spoločnosť TESCO STORE SR a. s., so sídlo Kamenné nám. 1/A, Bratislava, vznikla škoda vo
výške 9,07 eura, pretože sa jednalo o maloletú osobu, ktorá v čase spáchania priestupku nedovŕšila

pätnásty rok svojho veku.

2. Podkladom pre vydanie opatrenia žalovaného bola správa o výsledku objasňovania priestupku
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, odboru poriadkovej polície, obvodnéhooddelenia Policajného zboru Spišská Nová Ves (ďalej aj „orgán objasňujúci priestupok“ alebo „OO PZ
SNV“) číslo: ORPZ-SN-OPP3-377/2018-P zo dňa 01.10.2018 (ďalej aj „Správa o výsledku objasňovania
priestupku“) predložená žalovanému podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch ako podnet na

začatie konania o priestupku.

3. Proti opatreniu žalovaného podal žalobca - Krajská prokuratúra Košice - protest č. Kd 277/18/8800-4
zo dňa 07.02.2019 (ďalej aj „protest prokurátora“) navrhujúc, aby opatrenie žalovaného bolo zrušené
a nahradené opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a podľa § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o
prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“) ho predložil na rozhodnutie
nadriadenému orgánu. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, ako nadriadený správny
orgán, rozhodnutím číslo spisu: OU-KE-OOP1-2019/017324/GEC zo dňa 03.04.2019, podľa § 24 ods. 8
zákona o prokuratúre, protestu prokurátora nevyhovel. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia
verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako odvolací správny orgán, rozhodnutím sp. zn.

SVS-OVS2-2019/019143/BUS zo dňa 20.06.2019, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní(správnyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„Správnyporiadok“),odvolanieKrajskej
prokuratúry Košice č. Kd 277/18/8800-9 zo dňa 18.04.2019 zamietlo a rozhodnutie Okresného úradu
Košice, odboru opravných prostriedkov o nevyhovení protestu potvrdilo.

II.
Konanie pred krajským súdom

4. Proti opatreniu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský
súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia opatrenia

žalovaného s uplatnením totožnej právnej argumentácie, ktorú uviedol v proteste prokurátora.

5. Namietajúc nezákonnosť opatrenia žalovaného v žalobe uviedol, že toto opatrenie žalovaný vydal
napriek tomu, že predmetný skutok nenapĺňal zákonné znaky priestupku proti majetku a zistenie
skutkového stavu nezodpovedalo zákonnej požiadavke zistenia skutočného stavu veci, čo vylučuje

odloženie predmetnej priestupkovej veci podľa ust. § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch.
Bolo namieste postupovať v súlade s ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, v zmysle
ktorého správny orgán vec ďalej odloží, keď došlé oznámenie (§ 67 ods. 2 zákona o priestupkoch)
neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 zákona o priestupkoch,
pričom oznámením je podľa § 67 ods. 2 aj správa o výsledku objasňovania priestupku.

6. Podľa žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a preto je opatrenie žalovaného v rozpore
s § 66 ods. 1 veta prvá a § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, 4 a 5 Správneho poriadku.
Argumentoval tým, že správny orgán odloží vec bez toho, aby začal konanie iba za predpokladu,
že konanie podozrivej osoby je možné právne kvalifikovať ako priestupok, a teda, ak toto konanie

napĺňa všetky obligatórne znaky priestupku. V tomto prípade nebola naplnená ani subjektívna stránka
priestupku vo forme úmyselného zavinenia, ani objektívna stránka v dôsledku nedostatočného zistenia
skutkového stavu zo strany orgánu oprávneného objasňovať priestupok, ktorý neobjasnil sporné
skutočnosti a nezabezpečil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by sa potvrdilo, že maloletá V. F. použila
pri úprave svojho zovňajšku kozmetiku ako tovar určený na predaj a nie tester. Podľa žalobcu

žalovaný nezisťoval skutočný stav veci a „len“ prevzal skutkové zistenia uvedené v Správe o výsledku
objasňovania priestupku.

7. Žalobca v správnej žalobe ďalej poukázal na to, že z obsahu priestupkového spisu orgánu
oprávneného objasňovať priestupok vyplýva, že dňa 14.09.2018 podal T. E. ako subjekt splnomocnený

spoločnosťou TESCO STORES SR, a. s. oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1
zákona o priestupkoch. V tomto oznámení uviedol, že dňa 12.09.2018 mu R. M., pracovník SBS v
OD TESCO Extra v Spišskej Novej Vsi, oznámil, že v čase okolo 16:00 hod. pozoroval cez kamerový
systém dve dievčatá, ktoré prišli do oddelenia kozmetiky, kde začali vyberať tovar z regálov a tento
začali užívali tak, že sa namaľovali. Tovar následne vložili späť do regálov a cez pokladničnú zónu

prešli bez toho, aby za tovar zaplatili. Za pokladničnou zónou ich zastavil a zistil, že jedno z dievčat sa
volá V. F., nar. XX.XX.XXXX. Dievčatá mu potom na predajnej ploche ukázali, aký tovar používali. T.
E. ďalej uviedol, že krádežou tovaru bola spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. spôsobená škoda vo
výške 9,07 eur. K oznámeniu o priestupku bol predložený aj kamerový záznam, na ktorom je predmetnýskutok zaznamenaný. Orgán objasňujúci priestupok následne zabezpečil v rámci štádia objasňovania
priestupku do spisu Protokol strážnej služby vyhotovený v deň spáchania skutku, ako aj pokladničný
doklad vyhotovený spoločnosťou TESCO STORES SR, a. s. K veci podala vysvetlenie maloletá C. C.,

nar. XX.XX.XXXX, ako aj V. F., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa mali skutku spoločne dopustiť. Z ich výpovedí
pritom vyplýva, že tovar v regáloch používali, ale používali výlučne vzorky určené na vyskúšanie, teda
testery a žiaden iný tovar nepoužívali. Z úradného záznamu vyhotoveného ku kamerovému záznamu,
ktorý zachytáva predmetný skutok, vyplýva, že z dôvodu kvality kamerového záznamu, a preto, že sa
obe dievčatá ku regálom nahýnajú, nie je možné zistiť, či tovar, ktorí vyberali, aj používali, alebo či ho

vyberaliajzochrannýchobalov.Zároveňniejemožnézistiťanito,čobolonatovarenapísané.Naplneniu
skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch svedčí iba výpoveď
pracovníka SBS. Tejto ale nezodpovedajú vysvetlenia podané osobami, ktoré sa mali skutku dopustiť.

8. V žalobe žalobca poukázal aj na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach
viackrát poukázal na skutočnosť, že administratívne trestanie má podľa štrasburskej judikatúry

trestnoprávny charakter, a preto treba aj v prípade priestupku najprv skúmať, či vôbec k priestupku
došlo a až následne vyhodnocovať predpoklady zodpovednosti, pričom základným predpokladom aj
priestupkovej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania na spoločenské vzťahy
chránenépriestupkovýmzákonom.Žalobcapovažovalzadôležitépodotknúť,ženezákonnérozhodnutie
správneho orgánu malo aj hmotnoprávne dôsledky v neprospech dotknutej maloletej osoby, resp.

jej zákonného zástupcu, nakoľko Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydal rozhodnutie o určení
osobitného príjemcu prídavku na dieťa, ktorým sa stalo mesto Spišská Nová Ves. Takto bolo negatívne
zasiahnuté aj do ich majetkovej sféry. Zdôraznil i zavedenie tohto konania do evidencie priestupkov, čo
môže byť negatívnym zásahom do osobnostnej sféry maloletej.

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou uvedenou
v rozhodnutiach správnych orgánov o proteste prokurátora, ktoré potvrdzujú správnosť jeho postupu
pri odložení veci. Navrhol správnu žalobu prokurátora zamietnuť. Argumentoval najmä tým, že po
predložení správy o výsledku objasňovania priestupku, podľa ktorej je podozrivou maloletá osoba,
správny orgán nemá dôvod vykonávať ďalšie objasňovanie, pretože to je už ukončené a samotné

prejednávanie veci je vzhľadom na nedostatok veku neprípustné a jedinou možnosťou je odložiť vec
podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Zisťovanie, či skutok napĺňa všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty priestupku, by podľa žalovaného znamenalo začatie konania o priestupku a jeho
prejednávanie, čo je v prípade maloletého neprípustné.

10. Vo vzťahu k žalobnej námietke o hmotnoprávnych dôsledkoch a negatívnom zásahu do majetkovej
sféry maloletej resp. jej zákonného zástupcu, žalovaný uviedol, že v dôsledku vykonaného oznámenia
došlo k určeniu osobitného príjemcu prídavkov na dieťa podľa § 12a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení (pozn. kasačného súdu - správne má byť zákona č. 600/2003 Z. z. o
prídavku na dieťa), ktorým sa riadi úrad práce. Zákon o priestupkoch túto problematiku neupravuje.

Podľa žalovaného rodina maloletej po finančnej stránke ukrátená nebola, pretože bol iba určený
osobitný príjemca. Z § 60 ods. 3 písm. e) zákona o priestupkoch vyplýva orgánom oprávneným
objasňovať priestupky povinnosť oznámiť spáchanie priestupku maloletej, okrem iných subjektov,
aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. K žalobnej námietke, že zavedenie
konania maloletej do evidencie priestupkov môže byť negatívnym zásahom do jej osobnostnej sféry,

žalovaný uviedol, že v rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zavedený program CESDaP -
Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov (ďalej len „CESDaP“), cez ktorú príslušné orgány
objasňujúce priestupky v elektronickej podobe zasielajú okresným úradom priestupkové veci, a ktorý
eviduje všetky úkony, ktoré zamestnanci vykonávajú pri manipulácii so spismi, v ktorom sa maloletá V.
F. nachádza. Evidencia je však určená iba pre potreby správneho orgánu. V zmysle § 89a zákona o

priestupkoch je vytvorená ústredná evidencia priestupkov, v ktorej sa maloletá V. F. s odložením veci
nenachádza.

11. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6Sa/17/2019 zo dňa 30.09.2020 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“)žalobužalobcuakonedôvodnúpodľa§190zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170
písm. c) SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal.12. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne, keď vybavil vec týkajúcu sa podozrivej
mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX., záznamom o odložení veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o
priestupkoch. Podozrivá z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok veku, preto

v zmysle § 5 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola za spáchanie priestupku zodpovedná. Zisťovanie, či
skutok napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku, by znamenalo začatie konania
o priestupku osoby, ktorá v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok veku. Podľa krajského
súdu žalovaný dôvodne:
- odložil vec a nezačal konanie o priestupku, v ktorom by skúmal, či skutok osoby podozrivej z priestupku

bol skutočne spáchaný;
- nepokladal za správne (po predložení Správy o výsledku objasňovania priestupku) vykonávať
dokazovanie;
- nezisťoval, či došlo k spáchaniu skutku, či k nemu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;
- nevykonával ani ďalšie objasňovanie, pretože je v tejto situácii irelevantné a samotné prejednávanie
veci vzhľadom na nedostatok veku neprípustné.

13. So žalobnou námietkou prokurátora, podľa ktorého predmetný skutok nenapĺňa zákonné znaky
priestupku proti majetku, lebo zistenie skutkového stavu nezodpovedá zákonnej požiadavke zistenia
skutočného stavu veci, sa krajský súd nestotožnil. Podľa krajského súdu by postup podľa § 66 ods.
2 písm. a) zákona o priestupkoch bol možný len vtedy, ak by žalovaný bol dospel k záveru, že

nie je odôvodnené začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci. Zdôraznil, že zo skutkového
stavu zisteného orgánom objasňujúcim priestupok tak, ako to vyplýva z priestupkového spisu, nie je
preukazované, ale objasňované spáchanie skutku osobou podozrivou z priestupku. Táto podozrivá
osoba, bez ohľadu na závery správy o objasňovaní zhromaždené orgánom objasňovania priestupkov
je osobou, ktorá ako podozrivá v zmysle § 5 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola zodpovedná za jeho

spáchanie. Či podozrivá osoba skutok, ktorý bol objasňovaný, spáchala, však správny orgán mohol
konštatovať len vykonávaním dokazovania.

14. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd vyjadril presvedčenie, že aplikácia § 66 ods. 1
písm. b) zákona o priestupkoch je príkaz normy a má prednosť pred aplikáciou § 66 ods. 2 písm. a)

zákona o priestupkoch. K žalobnej námietke, že maloletá bola uložená do evidencie priestupkov, čo
môže byť negatívnym zásahom do jej osobnostnej sféry, správny súd uviedol, že CESDaP eviduje u
mal. V. F. aj spôsob vybavenia jej veci a v zmysle § 89a zákona o priestupkoch sa v ústrednej evidencii
priestupkov maloletá nenachádza.

III.
Konanie na kasačnom súde

15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu,
že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).

16. Sťažovateľ, s uplatnením totožnej právnej argumentácie, ktorú uviedol v proteste prokurátora a v
správnej žalobe, v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného kasačného dôvodu uviedol najmä tieto
sťažnostné body:
- namietal, že krajský súd si v napadnutom rozsudku v podstate osvojil argumentáciu žalovaného a

správny orgán postavil do polohy orgánu viazaného výsledkom a záverom objasňovania vykonaného
policajným orgánom, bez možnosti správneho uváženia celej veci, čo je popretím zásad správneho
konania uvedených v § 3 ods. 1, ods. 4 a 5 Správneho poriadku. Sťažovateľ zastával názor, že
možnosť správneho uváženia de facto priamo vyplýva zo samotného zákona o priestupkoch, ktorý v §
66 upravuje viacero dôvodov na odloženie veci, a to v závislosti od výsledkov objasňovania, ktoré je

správny orgán takto jednoznačne povinný vyhodnocovať, a to ešte pred samotným začatím konania.
Preto sa nestotožnil s tvrdením správneho súdu, že na v žalobe uvádzané posúdenie veci správnym
orgánom pred rozhodnutím podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch by bolo potrebné začať
konanie a vykonať dokazovanie. Táto požiadavka na dostatočné posúdenie, či určité konanie je vôbec
priestupkom,saeštevýraznejšiezvyšujepráveprimaloletýchosobách,kderiadnepriestupkovékonanie

aj s dokazovaním nemôže byť vykonané;
- poukázal na § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, kde je uvedený logický sled objasňovania priestupkov,
ktorým sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Aby sa mohlo
vôbec uvažovať o prípadnej priestupkovej zodpovednosti, je potrebné predovšetkým bezpečné zisteniepríčinného pôsobenia konania na spoločenské vzťahy chránené priestupkovým zákonom. V tejto
súvislosti pripomenul podpornú aplikáciu noriem trestného práva tak, ako to vyplýva aj z rozsudkov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 6 Sž 19,23,27/2011 a 5 Sž

21/2011;
- záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na tú skutočnosť, že tento "priestupok" je zavedený v
systéme CESDaP, aj keď nie v ústrednej evidencii priestupkov. Štatisticky ostáva priestupkom, a aj keď
táto evidencia slúži len pre potreby správneho orgánu, môže ovplyvniť správny orgán pri jeho správnom
uvážení v budúcnosti. Ďalej uviedol, že na základe správy správneho orgánu došlo k vyplácaniu

prídavkov na deti cestou osobitného príjemcu a nie priamo, ako bolo predtým. Skutočnosť, že maloletá
v dôsledku takéhoto nesprávneho posúdenia veci bola objektom kontrol sociálnych pracovníkov, je
nepochybne zásahom do jej osobnostných práv.

17. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského
súdu zmenil tak, že zruší opatrenie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

18. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný zotrval na svojich argumentoch prezentovaných vo
vyjadrení ku správnej žalobe (viď odsek č. 9 odôvodnenia tohto rozsudku).

19. V priebehu konania na kasačnom súde, podaním zo dňa 31.01.2022, sťažovateľ doplnil kasačnú

sťažnosť tak, že predložil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sa/14/2019 zo dňa 13.12.2021.
Tento rozsudok bol vydaný v skutkovo a právne obdobnej veci týkajúcej sa druhej maloletej C. C., ktorá
mala spáchať skutok s V. F., a ktorým obdobnej žalobe prokurátora bolo na rozdiel od napadnutého
rozsudku vyhovené.

IV.
Právny názor kasačného súdu

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať
svojučinnosťododňa01.08.2021(§101eods.1zákonač.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplnení

niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo
dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho
súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená
Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 1Asan/3/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto

veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S
Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia
pod pôvodnou spisovou značkou.

21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok

krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443
ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo
veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
krajskéhosúdu,ktorýmzamietolžalobu,ktorousasťažovateľakoprokurátordomáhalzrušeniaopatrenia
žalovaného. Namietajúc, že opatrenie žalovaného o odložení veci podozrenia zo spáchania priestupku
proti majetku maloletou osobou podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch je v rozpore s § 66

ods. 1 prvá veta, § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, 4, 5 Správneho poriadku, sťažovateľ
tvrdil, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. V
medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj opatrenie žalovaného, ako aj rozhodnutia
vydané v konaní o proteste prokurátora a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho

pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu.23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“

24. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu
na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého
majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.“

25. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok,
ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo
spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave
páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží
páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.“

26. Podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch: „Orgán oprávnený objasňovať priestupky predloží
správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu
orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmena a) a c).“
27. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch: „Správny orgán vec odloží bez toho, aby začal

konanie, ak osoba podozrivá z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok svojho
veku alebo trpela duševnou poruchou, pre ktorú nemohla rozoznať, že svojím konaním porušuje alebo
ohrozuje záujem chránený zákonom alebo nemohla ovládať svoje konanie.“

28. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch: „Správny orgán ďalej vec odloží, keď došlé

oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71.“

29. Podľa § 66 ods. 3 zákona o priestupkoch: „Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení
veci sa upovedomí len poškodený.“

30. Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch: „Podkladom na začatie konania o priestupku je správa
o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o
priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v
trestnom konaní.“

31. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku: „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“

32. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku: „Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa

zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.“

33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“

34. Podľa § 462 ods. 2 SSP: „Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského
súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.“

35. Úvodom považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti
za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v

ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také
porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Je potrebné
zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce
zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobesankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je
len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany
jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza

výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu
a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. (obdobne rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Asan/15/2018 zo dňa 20.05.2020).

36. Medzi základné princípy trestania patrí princíp zákonnosti - legality, ktorý je spojený s uplatnením

zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lége (žiadny trest bez
zákona). Tento princíp je tiež zakotvený v čl. 49 Ústavy SR, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen
trestného konania, ale je ju potrebné aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej
ale aj deliktuálnej zodpovednosti ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a
páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon. Judikatúra Najvyššieho súdu
SR aj Ústavného súdu SR je v tomto zmysle jednotná - napr. z rozsudkov sp. zn. 3Sžn/68/2004,

3Sžn/85/2007, 8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008 a nálezu ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 476/2016, uverejneného
v Zbierke nálezov a uznesení pod por. č. 9/2018 vyplýva, že tieto princípy sa v správnom trestaní v
plnom rozsahu aplikujú a že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný
postih za trestné činy. V administratívnom trestaní treba tiež rešpektovať odporúčania Výboru ministrov
rady Európy (91) z 13.2.1991 (relative aux sancions administrative), podľa ktorého pre ukladanie

administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných. Keďže administratívne
trestanie má aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva trestnoprávny charakter, treba
vychádzať z Ústavy SR, čl. 50 a analogicky aj z Trestného zákona (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Sžo/29/2016 zo dňa 28.06.2018).

37. Právna argumentácia sťažovateľa spočívala v tvrdení, že skutkový stav zistený orgánom
objasňujúcimpriestupokneumožňujedanýskutokprávnekvalifikovaťakopriestupokprotimajetkupodľa
§ 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, a z tohto dôvodu nebolo možné vec odložiť podľa § 66 ods. 1 písm. b)
tohto zákona, teda z dôvodu, že osoba podozrivá z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšila
pätnásty rok svojho veku. Kasačnému súdu v rámci vecného prejednania kasačnej sťažnosti pripadlo

posúdiť, či správny orgán postupoval zákonne, keď vec odložil podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o
priestupkoch, a to najmä či pre takýto postup mal dostatočne zistený skutočný stav veci. Bolo teda
potrebné posúdiť, či skutočnosti, ktoré mal žalovaný za preukázané (vychádzajúc zo Správy o výsledku
objasňovania priestupku OO PZ SNV), dostatočne osvedčujú spáchanie skutku, ktorý je priestupkom
podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, nakoľko iba v takom prípade by žalovaný podľa kasačného

súdu mal možnosť postupovať podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch a vec odložiť bez toho,
aby začal konanie o priestupku. Odloženie veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch pri
osobe podozrivej zo spáchania priestupku, ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho
veku, je možné len za splnenia toho predpokladu, že k spáchaniu priestupku nepochybne došlo.

38. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné poukázať i na skutkovú podstatu priestupku
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorej znaky musia byť kumulatívne splnené
(subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) v spojení s § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch,
ako zavineného konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v zákone o priestupkoch. Priestupku proti majetku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu

na cudzom majetku krádežou alebo sa o takéto konanie aspoň pokúsi.

39. Z hľadiska systematiky zákona o priestupkoch možno konštatovať, že inštitút odloženia veci podľa
§ 66 ods. 1 písm. b) zákona nasleduje po právnej úprave objasňovania priestupkov podľa § 58 a
nasl. zákona, no predchádza právnej úprave konania o priestupku podľa § 67 a nasl. zákona, ktoré

sa v tomto prípade ani nezačne. Hypotéza právnej normy § 66 ods. 1 písm. b) zákona predpokladá
odloženie veci z dôvodu nedostatku veku pri osobe podozrivej z priestupku. Správny orgán preto musí
mať za ustálené spáchanie priestupku, t. j. že došlo k takému konaniu, ktoré je zákonom považované
za priestupok, a že z tohto konania je podozrivá určitá osoba. Inými slovami, aby správny orgán mohol
pristúpiť k realizácii dispozície právnej normy - príkazu na odloženie veci - musí mať za ustálené splnenie

hypotézy tejto právnej normy. Podkladom k ustáleniu hypotézy tejto právnej normy mala byť správa
o objasňovaní priestupku poskytnutá orgánom objasňujúcim priestupok. Kasačný súd pripomína, že
objasňovaním priestupkov sa podľa zákona o priestupkoch rozumie obstaranie podkladov potrebných
na rozhodnutie správneho orgánu okrem iného aj o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľatohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. V tejto
povinnosti je zahrnutá i povinnosť zistiť, či má priestupok všetky zákonné znaky, ktoré sú nevyhnutné
na konštatovanie, že skutok je priestupkom. V tom je teda zahrnutá i povinnosť priestupkového orgánu

objasniť, z akého dôvodu je dané zavinenie konkrétnej osoby za daný skutok, ktorý je priestupkom
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/7/2012 z 26.09.2012). Podľa judikatúry slovenských
súdov orgány objasňujúce priestupky by mali zistiť, či ide o priestupok, a ak áno, tento zdokumentovať
spôsobom, ktorý vylučuje pochybnosti o totožnosti miesta, času a páchateľa. V zázname o objasňovaní
priestupku by nemali vznikať pochybnosti o správnosti skutkových zistení (rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo sp. zn. 10Sžd/38/2011 zo 7.12.2011).

40. Nie je teda možné stotožniť sa so žalovaným v tom, že žalovaný by musel začať konanie o
priestupku a priestupok prejednať, aby zistil, či skutok napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej
podstaty priestupku, čo by bolo v predmetnom prípade neprípustné pre nedostatok veku podozrivej
osoby. V predmetnom prípade totiž nebolo ustálené ani len to, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom

podľa zákona o priestupkoch a či ide o priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch
a tieto skutočnosti neboli riadne zistené ani v intenciách výsledkov, ktoré prináležia do fázy objasňovania
priestupkov. Už aj na fázu objasňovania priestupkov sa totiž jednoznačne musia vzťahovať minimálne
základné zásady správneho konania vymedzené predovšetkým v § 3 Správneho poriadku modifikované
na účely zákona o priestupkoch. Osobitne treba zdôrazniť zásadu legality, zásadu materiálnej pravdy

a zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Hlavným cieľom fázy objasňovania priestupkov je zistenie
skutočného stavu veci, ktorou sa realizuje zásada materiálnej pravdy. (porov. Srebalová, M. a kolektív.
Zákon o priestupkoch. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, komentár k § 58).

41. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu kasačný súd dospel k presvedčeniu, že správny

orgán nebol oprávnený vec odložiť, pretože nemal za ustálené splnenie hypotézy právnej normy
§ 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, a to v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového
stavu zo strany orgánu objasňujúceho priestupok. OO PZ SNV nezabezpečil žiaden relevantný dôkaz
preukazujúci tú skutočnosť, že maloletá V. F. použila tovar určený na predaj a nie tester, pričom spornosť
pri objasňovaní priestupku nebola odstránená. Je bezrozporné, že naplneniu skutkovej podstaty

priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch svedčí iba výpoveď pracovníka SBS
R. M.. Z vysvetlení podaných maloletými C. C., nar. XX.XX.XXXX . a V. F., nar. XX.XX.XXXX, ktoré
sa mali skutku spoločne dopustiť, vyplýva, že používali len vzorky určené na vyskúšanie (testery). Išlo
teda o protichodný záver popierajúci naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti majetku. Kamerové
záznamy taktiež neboli spôsobilé potvrdiť, či maloletá V. F. použila tovar označený ako tester alebo

nie. Iné dôkazy (napríklad samotný poškodený tovar) neboli zabezpečené. Sporné skutočnosti ohľadne
spáchania skutku majúceho znaky priestupku proti majetku ostali zo strany orgánu objasňujúceho
priestupok neobjasnené. Zistenie skutkového stavu orgánom objasňujúcim priestupok a následne i
žalovaného tak nezodpovedalo zákonnej požiadavke zistenia skutočného stavu veci a znamenalo
nerešpektovanie základných pravidiel správneho konania zakotvených Správnym poriadkom, osobitne

zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 1, 4 a 5).

42. Na podporu tvrdení prezentovaných v tomto rozsudku kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy,
odbor všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. SVS-OVS2-2019/019143/BUS zo dňa 20.06.2019, ktorým

bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru opravných
prostriedkov o nevyhovení protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Košice. V odôvodnení rozhodnutia
odvolací správny orgán výslovne konštatuje, že: „.... zo skutkového stavu zisteného orgánom
objasňujúcim priestupok tak, ako to vyplýva z priestupkového spisu OO PZ Spišská Nová Ves č. ORPZ-
SN-OPP3-377/2018-P, nie je preukázané spáchanie skutku podozrivou z priestupku mal. V. F.. Rovnako

nie je preukázané, že skutok, ktorého sa mala podozrivá mal. V. F. dopustiť, napĺňa, resp. nenapĺňa
všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.“
Odvolací orgán výslovne konštatuje i to, že: „... výpoveď podozrivej mal. V. F. a C. C., ktoré zhodne tvrdia,
že používali tester tovarov, na jednej strane je postavená proti tvrdeniu svedka R. M. na strane druhej.
[...] Zo zabezpečeného kamerového záznamu a Úradného záznamu ku kamerovému záznamu zo dňa

01.10.2018 pritom nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu a objasneniu
skutkového stavu veci.“ Aj podľa názoru kasačného súdu výsledky jednotlivých dôkazov vykonaných v
rámci objasňovania priestupku nedávajú dostatočný skutkový základ pre záver o spáchaní priestupku
proti majetku, keď z obsahu priestupkového spisu orgánu objasňujúceho priestupok nevyplýva žiadendôkaz potvrdzujúci výpoveď pracovníka SBS R. M. o použití tovaru určeného k predaju, pričom takáto
skutočnosť nevyplýva ani z kamerového záznamu.

43. Ako správne poznamenal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, primárne je rozhodujúce bezpečné
zistenie príčinného konania na spoločenské vzťahy chránené priestupkovým zákonom. Nedostatočné
zistenie skutkového stavu veci vylučuje odloženie priestupkovej veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona
o priestupkoch. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu o tom, že žalovaný postupoval
správne a dôvodne, nemajú oporu v zákone. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil

s procesným postupom žalovaného o odložení veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch
napriek tomu, že z priestupkového spisu nemožno vyvodiť záver, že skutok, ktorého sa mala dopustiť
maloletá V. F., napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o
priestupkoch.

44. Kasačný súd navyše konštatuje, že nesprávne právne posúdenie nedostatočne zisteného

skutkového stavu veci v danom prípade malo dôsledky v neprospech maloletej (evidencia priestupku
v systéme CESDaP, vyplácanie prídavkov na dieťa cestou osobitného príjemcu, kontrola sociálnymi
pracovníkmi a zásah do osobnostnej sféry maloletej). Kasačnému súdu nedá nepoukázať aj na
širšie zákonné súvislosti. Podľa § 60 ods. 3 písm. e) zákona o priestupkoch oznámi orgán
oprávnený objasňovať priestupky spáchanie priestupku maloletým zákonnému zástupcovi a orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na toto ustanovenie nadväzuje aj § 12a ods. 1 písm. c)
zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, podľa ktorého sa určí obec ako osobitný príjemca prídavku
na dieťa, ak maloleté dieťa spáchalo priestupok podľa oznámenia orgánu objasňujúceho priestupok,
čo platí aj vtedy, ak maloleté dieťa v čase spáchania priestupku nedovŕšilo 15 rokov veku a z tohto
dôvodu správny orgán vec odložil. Z týchto zákonných ustanovení priamo vyplýva predpoklad spáchania

priestupku maloletým, teda predpokladá sa, že orgán objasňujúci priestupok a správny orgán dospeli k
záveru, že maloletý priestupok spáchal (aj keď sa vec odloží). Len za splnenia tohto predpokladu potom
zákon počíta so vznikom istých negatívnych následkov pre maloletého a jeho zákonných zástupcov.
Pokiaľ však je samotné spáchanie priestupku maloletým riadne nezistené, resp. nanajvýš sporné, potom
sa vznik uvedených následkov na maloletého javí ako nespravodlivý a zasahujúci do jeho osobnostnej

sféry. Dochádza k akejsi de facto kriminalizácii maloletého, kedy sa maloletému pripisuje spáchanie
priestupku, ku ktorému vôbec nemuselo dôjsť, pričom o tejto skutočnosti sú oboznámení aj jeho zákonní
zástupcovia, orgány sociálnoprávnej ochrany detí a správne orgány. Maloletému sa tak už aj titulom
odloženia veci pripisuje spáchanie priestupku, ktoré nemusí zodpovedať skutočnému stavu veci, čo po
právnej stránke naráža na zásadu nullum crimen sine lege a čo aj po psychologickej a sociálnej stránke

môže negatívne ovplyvniť jeho vyvíjajúcu sa osobnosť a oslabiť jeho dôveru v štátnu moc a právny
poriadok ako taký.

45. V priebehu kasačného konania sťažovateľ predložil kasačnému súdu rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 7Sa/14/2019 zo dňa 13.12.2021 v skutkovo a právne rovnakej veci, ktorým bolo

obdobnej žalobe prokurátora vyhovené. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7Sa/14/2019 zo
dňa 13.12.2021 zrušil opatrenie - záznam o odložení veci, vydaný podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona
o priestupkoch pri podozrení zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o
priestupkoch, pre nesprávne právne posúdenie veci žalovaným správnym orgánom s tým, že vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie sa týkalo mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa

malaskutkudopustiťspoločnesmal.V.F.,nar.XX.XX.XXXX. Vovzťahukusťažovateľompredloženému
rozsudku kasačný súd uvádza, že sa oboznámil zo závermi prezentovanými v odôvodnení daného
rozhodnutia, ktoré spočívajú v obdobných právnych úvahách, ktorými sa spravoval i kasačný súd a na
ktorých založil tento rozsudok.

46. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
dôvodná. Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP v spojení
s § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci zmenil tak, že opatrenie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný bude vo svojom ďalšom konaní a rozhodovaní viazaný právnym názorom kasačného súdu

v zmysle § 469 SSP. V ďalšom konaní bude predovšetkým potrebné vykonať hodnotenie existujúcej
dôkaznej situácie, a to aj napriek tomu, že začatie konania zákon vzhľadom na vek podozrivej
nepripúšťa, resp. dostatočne objasniť skutkový stav, náležite vyhodnotiť skutkové zistenia, a to v smerenaznačenom v tomto rozhodnutí kasačného súdu a následne procesne vo veci postupovať zákonným
spôsobom (napr. aplikáciou § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch).

47. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, 2 SSP v spojení s § 170 písm.
c) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že konanie
bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

prvá veta SSP).
Odloženie veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch pri osobe podozrivej zo spáchania
priestupku, ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku, je možné len za splnenia
toho predpokladu, že k spáchaniu priestupku nepochybne došlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.