Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Sžfk/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200421
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka,
PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): Peter Košík, s miestom podnikania Dubovecká 742/37,
Trenčianska Teplá, IČO: 41 444 787, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová,
s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/166/2019-61 zo
dňa 12. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/166/2019-61
zo dňa 12. mája 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102005091/2019 zo dňa 21. augusta
2019, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101410055/2019 zo dňa 10. júna 2019 zrušuje a
vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a
kasačnom súde.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím č. 101410055/2019 zo dňa 10. júna
2019 podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v účinnom znení (ďalej aj ako „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu
úrok z omeškania v sume 518,60 Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“)
vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 v ustanovenej lehote a v
ustanovenej výške. Správca dane poukázal na to, že daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 2.

štvrťrok 2014 bolo podané dňa 25. júla 2014 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 893,99 Eur, ktorú
sťažovateľ neuhradil. Preto mu správca dane vyrubil úrok z omeškania najdlhšie za štyri roky omeškania
s platbou. Po odvolaní sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 102005091/2019 zo dňa 21. augusta 2019
(ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Konanie na správnom súde

2.SprávnoužaloboupodanounaKrajskýsúdvTrenčíne(ďalejlen„správnysúd“)sasťažovateľdomáhal
zrušenia preskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.3. Správny súd po preskúmaní preskúmavaného rozhodnutia dospel k záveru, že správne orgány sa
riadili príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne aplikovali na danú vec.
4. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal na to, že prvou spornou otázkou v prejednávanej

veci je, či s vyhlásením konkurzu na sťažovateľa došlo aj k jeho oddlženiu podľa § 166 a nasl. zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom
znení (ďalej aj ako „ZKR“). Správny súd dal do pozornosti uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn.
38Odk/48/2018 zo dňa 26. februára 2018, ktorým bol na majetok sťažovateľa vyhlásený konkurz. V
rámci predmetného uznesenia súd rozhodol v bode IV. o tom, že oddlžuje dlžníka - sťažovateľa tak, že

dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze, v rozsahu, v akom
nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
5. Keďže k oddlženiu sťažovateľa v konkurze došlo, stala sa spornou ďalšia právna otázka, a to, či
oddlženie má vplyv na správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a teda, či je správny právny názor
sťažovateľa, že predmetná pohľadávka je v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZKR nevymáhateľnou
pohľadávkou a došlo podľa § 84 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku k jej zániku.

6. Správny súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v
rozhodnutiach sp. zn. 2Sžf/77/2015 zo dňa 31. januára 2018 a sp. zn. 2Sžf/79/2015 zo dňa 31. januára
2018, v zmysle ktorého nevyhnutným predpokladom pre prihlásenie pohľadávky (úrok z omeškania) do
reštrukturalizačného konania je existencia takejto pohľadávky. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku sa
daňovýnedoplatokpovažujezapohľadávkunaúčelykonkurzuareštrukturalizácie,avšaknato,abybolo

možné nejakú pohľadávku úspešne uplatniť, musí byť preukázaná jej existencia v zákonom predvídanej
forme - v danom prípade vo forme rozhodnutia podľa § 63 Daňového poriadku. Povinnosť zaplatiť úrok z
omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne
vyrubí (týmto momentom vznikne aj pohľadávka úroku z omeškania).
7. Obdobne aj v rozhodnutí sp. zn. 5Sžfk/8/2017 zo dňa 25. októbra 2018 riešil najvyšší súd otázku

ne/možnosti prihlásenia pohľadávky správcu dane do reštrukturalizačného konania, vzniknutej z titulu
vyrubenia úroku z omeškania, pričom dospel k záveru, že ak pohľadávka vo forme úroku z omeškania
vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane po povolení reštrukturalizácie, nebolo možné ju prihlásiť
do reštrukturalizačného konania.
8. Správny súd zastával názor, že uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu je možné aplikovať aj v

prejednávanej veci a vychádzajúc z platnej právnej úpravy dospel správny súd k názoru o zákonnosti
postupu správnych orgánov a ich rozhodnutí. Správny súd považoval za správny právny názor
žalovaného, že bolo povinnosťou správcu dane vyrubiť predmetnú sankciu sťažovateľovi, keď právnym
dôvodom jej vyrubenia bolo nesplnenie jeho povinnosti zaplatiť v zákonnej lehote DPH, pričom táto
povinnosť sťažovateľovi vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu. Podľa správneho súdu žalovaný dospel

k správnemu právnemu záveru napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia tvrdil, že nedošlo k oddlženiu
sťažovateľa. Správny súd poukázal na to, že predmetná pohľadávka sťažovateľa v čase vyhlásenia
konkurzu a jeho oddlženia ešte neexistovala, a preto sa oddlženie v konkurze na ňu nemohlo vzťahovať.
Sankciu - úrok z omeškania vyrubený podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku je možné ukladať
len rozhodnutím v zmysle § 63 ods. 1 daňového poriadku a pohľadávka vzniká právoplatnosťou takéhoto

rozhodnutia, nie skôr. Zo žiadneho zákonného ustanovenia daňového poriadku a ani ZKR ako lex
specialis,nevyplývaobmedzeniepresprávcudanetýkajúcesavyrubeniasankciezanesplneniedaňovej
povinnosti daňovníka po ukončení konkurzného konania, okrem zákonnej lehoty podľa § 156 ods. 8
daňového poriadku.
9. Pokiaľ pohľadávka žalovaného vznikla až po ukončení konkurzu na sťažovateľa a po jeho oddlžení,

správny súd dospel k záveru, že nejde o pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená v konkurze podľa §
166a ZKR, ani o pohľadávku, ktorá je vylúčená z uspokojenia podľa § 166b ZKR.

III.
Kasačná sťažnosť a stanoviská

10. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok správneho súdu
zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane zruší a vec vráti

žalovanému na ďalšie konanie.
11. S poukazom na § 166b ods. 1 písm. d) ZKR zdôraznil, že v danom prípade ide o vyrubenie úroku
z omeškania za porušenie povinnosti za obdobie pred rozhodujúcim dňom, a preto je vyrubený úrok
z omeškania nevymáhateľnou pohľadávkou. Mal za to, že vyrubenie neexistujúceho (zaniknutého)daňového nedoplatku nie je v súlade so zákonom, lebo podľa § 166e ods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť
pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Podľa žalobcu tiež pre pohľadávky
vylúčené z uspokojenia platí podľa § 166e ods. 2 ZKR, že sa oddlžením pohľadávky, ktoré môžu

byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli
prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Keďže
pohľadávka, na základe ktorej vznikol vyrubený úrok z omeškania, je nevymáhateľná, nevymáhateľné
je nutne aj príslušenstvo takejto pohľadávky. V tejto súvislosti tiež poukázal na ustanovenia § 84 ods. 1
písm. e/ a f/ daňového poriadku vzťahujúce sa na zánik daňového nedoplatku. Namietal, že žalovaný

ani správny súd citované zákonné ustanovenia nerešpektovali.
12. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne posúdil podstatnú právnu otázku v danej veci, keď
sa zameral na okamih vzniku pohľadávky žalovaného. Sťažovateľ zdôraznil, že vzhľadom na dikciu
ustanovenia § 166b ods. 1 písm. d) ZKR je táto okolnosť irelevantná, keďže podstatný je okamih
porušenia povinnosti, ktoré zakladá právo uplatniť alebo uložiť sankciu. Z obsahu administratívneho
spisu je zrejmé, že sťažovateľ svoju povinnosť na úhradu predmetnej daňovej povinnosti porušil ešte

v roku 2014, keďže neuhradil daň vyrubenú podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2.
štvrťrok 2014 v ustanovenej lehote a výške. Zastával názor, že správnym súdom citované rozhodnutia
najvyššieho súdu sú v danom prípade nepoužiteľné, keďže riešia skutkovo a právne úplne inú situáciu,
keďže nezohľadňujú účinky § 166b ods. 1 písm. d) ZKR. V rozpore s týmto zákonným ustanovením je
právny názor správneho súdu o tom, že predmetná pohľadávka v čase vyhlásenia konkurzu na žalobcu

a v čase jeho oddlženia ešte neexistovala, a preto sa oddlženie sťažovateľa v konkurze na ňu nemohlo
vzťahovať.
13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu považoval napadnutý rozsudok správneho
súdu za vecne správny.

IV.
Posúdenie kasačného súdu

14.SenátNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikykonajúciakosúdkasačný(§438ods.2S.s.
p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne

(§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto v zmysle §
462 ods. 2 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Kasačný súd rozhodol
bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený tak na
úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 26. októbra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

15. Kasačný súd mal rovnako ako správny súd za preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 38Odk/48/2018 zo dňa 26. februára 2018 zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 05. marca
2018 pod č. 45/2018, kedy sa predmetné uznesenie stalo aj právoplatným, bol na žalobcu vyhlásený
konkurz, pričom podľa uverejneného obsahu označeného uznesenia Okresný súd Trenčín rozhodol
zároveň o oddlžení žalobcu tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto

konkurze, v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
16. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p. odôvodňuje svoje rozhodnutie v súdenej veci poukazom na
svoj rozsudok sp. zn. 4Sžfk/21/2021 z 16.12.2021 v obdobnej veci, ktorého prevzatú časť ďalej uvádza
(tam ako body 23-31, tu 16-24):
17. „Spornou právnou otázkou, ktorú kasačný súd posudzoval bolo, či daňový nedoplatok na úroku

z omeškania je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa IV. časti ZKR, ak bol vyrubený po oddlžení a
vyhlásení konkurzu za porušenie povinností, ktoré nastalo pred rozhodným dňom (§ 166a ods. 1 písm.
a) ZKR).
18. Vo vzťahu k nastolenej otázke kasačný súd, stotožňujúc sa s právnym názorom sťažovateľky,
poukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane

povinný postupovať podľa osobitného zákona - ZKR (§ 158 ods. 5 Daňového poriadku). Všeobecná
úprava obsiahnutá v Daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu lex
specialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia ustupuje
do úzadia v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa ZKR.
19. Ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZKR dáva jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa

(ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania v spojení s porušením daňovej povinnosti spred oddlženia
fyzickej osoby a vyhlásenia konkurzu. Podľa tohto sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi po oddlžení
považujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim
dňom.“
20. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania vyrubovaný podľa § 156 ods. 1

Daňového poriadku má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z
jeho systematického začlenenia v V. časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie
povinností“, v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej
povahy spadá do rozsahu uvedených v § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, ktoré sa, v závislosti odo
dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné (viď

rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk 29/2021 zo dňa 24.
novembra 2021).
21. Na rozdiel od správneho súdu však kasačný súd pri aplikácii predmetného ustanovenia nepovažuje
za podstatné, kedy samotná pohľadávka (úrok z omeškania) vzniká. Nevymáhateľnosť pohľadávky
podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR sa podľa názoru kasačného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 17/2020 zo dňa 25. mája 2021, bod 28) „týka všetkých sankcií (teda

aj v budúcnosti uložených), pretože rozhodujúce je len to, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti
zakladajúcemu právo(moc) uplatniť či uložiť pokutu alebo inú sankciu. Ak k porušeniu, teda deliktu v
širokom zmysle slova, došlo pred rozhodujúcim dňom, takáto pokuta alebo sankcia je nevymáhateľná.
Tým sa zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a
umožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce

z obdobia spred oddlženia. Limity tohto postupu sú ustanovené v § 166c (nedotknuté pohľadávky), §
166f (zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer) a § 166h ZKR (odporovateľné právne úkony). Keďže
úrok z omeškania sa nedá subsumovať pod žiadnu výnimku podľa § 166c ZKR, je nutné dospieť k
záveru, že aj úrok z omeškania za nezaplatenie splatnej dane v čase jej splatnosti pred rozhodujúcim
dňom je nevymáhateľný.“ Obdobne právny názor potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

v rozhodnutí sp. zn. 8 Sžfk 29/2021 zo dňa 24. novembra 2021.
22. S uvedenou otázkou súvisí aj problém posúdenia povahy rozhodnutia o vyrubení úrokov z
omeškania. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré zjednotilo rozhodovaciu
činnosť súdov v súvislosti s otázkou, či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania

má konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu. Veľký senát judikoval, že úrok z omeškania je potrebné
považovať za pohľadávku vznikajúcu priamo zo zákona (bod 41 a 42 rozhodnutia veľkého senátu),
rozhodnutie o jeho vyrubení nemá konštitutívnu, ale deklaratórnu povahu (bod 43 a 44 rozhodnutia
veľkého senátu) a aj nevyrubené úroky z omeškania je podľa názoru veľkého senátu možné prihlásiť do
konkurzu (bod 40 a 42 rozhodnutia veľkého senátu).

23. Hoci veľký senát posudzoval problematiku úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou,
jeho úvahy sú do značnej miery aplikovateľné aj pre oddlženie podľa IV. časti zákona o konkurze (v
inej veci sťažovateľa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 34/2021 zo dňa
26. júna 2021, bod 14 - 16; ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk
52/2021 zo dňa 6. júla 2021, sp. zn. 8 Sžfk 46/2021 zo dňa 30. júna 2021, sp. zn. 5 Sžfk 3/2021 zo

dňa 30. júna 2021 a iné).
24. Preto pokiaľ správny súd, žalovaný a správca dane bez ďalšieho vychádzali z toho, že vyrubovaný
úrok z omeškania nie je nevymáhateľnou pohľadávkou a odmietli na prípad sťažovateľky aplikovať §
166b ods. 1 písm. d) ZKR z dôvodov, ktoré už boli kasačným súdom spochybnené vyššie, vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že nevymáhateľnosť pohľadávky - úroku z omeškania úzko súvisí
aj s otázkou možnosti jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Kasačný súd
vo svojej rozhodovacej činnosti, opierajúc sa o osobitný charakter úroku z omeškania, účel oddlženia a
následky nevymáhateľnosti pohľadávok podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR (upravené v § 166e ods. 4
ZKR), už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 29/2021

zo dňa 24. novembra 2021), že „nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky
podľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze spôsobuje aj nemožnosť jeho
vyrubenia podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.“

V.
Záver26. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd porušil zákon v zmysle
ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., kasačná sťažnosť teda je dôvodná a preto kasačný súd
napadnutý rozsudok zmenil v súlade s ust. § 462 ods. 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.
27. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského
súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.

1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného
konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.