Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721203112
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3721203112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletú C., bytom
u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., pracovisko U.,
dieťa rodičov, matky: V., zastúpenej T. a otca: L. zastúpeného T., o návrhu matky na zvýšenie výživného,
o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. mája

2022, č.k. 7P/55/2021-43, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 03.06.2018, č.k. 4P/38/2018-32 v časti o výživnom na maloletú C. tak, že otcovi zvýšil
výživné zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne od 01.09.2021, ktoré bude poukazovať do 20-

teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť uhradiť matke
zameškané výživné za obdobie od 01.09.2021 do 30.06.2022 v sume 500 eur v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca na maloletú C. zo sumy 100 eur na 170 eur mesačne od 01.09.2021. Otec s návrhom
matky na zvýšenie výživného súhlasil čiastočne, najviac na sumu 130 eur mesačne. Z dokazovania

mal súd prvej inštancie za preukázané, že od určenia výživného na maloletú C. uplynula doba takmer
štyroch rokov. Maloletá je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia. V školskom roku 2021/2022 začala
navštevovaťdruhýstupeňZŠ,piatyročník,čímnepochybnematkevzrástlizásadnýmspôsobomnáklady
na zabezpečenie jej riadnej výživy. Bolo preukázané, že maloletá sa venuje aj mimoškolským aktivitám.
Je žiačkou ZUŠ v U. a aktívnou členkou plaveckého klubu L. U., kde sa pravidelne 3-krát do týždňa
zúčastňuje tréningových aktivít a počas víkendov sa začala tiež zúčastňovať súťažných aktivít. Výdavky
s tým spojené uhrádza výlučne matka, otec nad rámec súdom určeného výživného maloletej prispel

iba sumou 35 eur v mesiaci január 2022 na zaplatenie plaveckého kurzu. Aby matka bola schopná
zabezpečovať výživu nielen maloletej, ale aj jej dvom starším súrodencom, bola nútená zamestnať sa
nad rámec riadneho pracovného pomeru, a to na dohodu o vykonaní práce, ktorú uzatvorila s L., pričom
aj v minulosti takýmto spôsobom postupovala, keď pracovala v súvislosti s ochorením COVID-19 na
rôznych odberných miestach. Na druhej strane súd prvej inštancie konštatoval, že otcovi maloletej,
hoci nie zásadným spôsobom, ale len čiastočne v porovnaní s dobou určenia výživného, vzrástol jeho

priemerný čistý mesačný zárobok zo sumy 981,02 eur na sumu 1.144,46 eur. Je síce pravdou, že od
určenia výživného na maloletú C. došlo tiež k zvýšeniu výživného otca na jej dvoch starších súrodencov
(mal. P. a mal. F.), avšak táto skutočnosť nemôže ovplyvniť povinnosť otca plniť si vyživovaciu povinnosťv rozsahu, ktorý zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Na základe týchto skutočností preto súd
rozhodol o zvýšení výživného na maloletú C. zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne od 01.09.2021,
kedy maloletá začala navštevovať druhý stupeň ZŠ. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2021 do

30.06.2022 v sume 500 eur súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP zaviazal
otca k povinnosti uhradiť matke v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o
náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 52 v spojení s ust. § 58 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. žiadal rozsudok zmeniť tak, že
výživné súd určí vo výške 130 eur a zameškané výživné v zmysle takto určenej výšky povolí splácať
sumou 20 eur mesačne a doba splatnosti výživného bude určená do 25. dňa v mesiaci. Uviedol, že
od septembra 2021 boli školy na druhom stupni zatvorené z dôvodu covid opatrení, deti sa do
konca februára 2022 učili iba prvé dva mesiace, žiadne krúžky neboli povolené. Preto nemôže súhlasiť
s tým, že matka takéto finančné prostriedky vynakladala od začiatku školského roka, no nepopiera, že

od poslednej úpravy výživného je maloletá C. vekovo staršia a plynutím času sú náklady na jej potreby
určite vyššie. Matka tvrdila vo svojom návrhu, že má spojené výdavky aj s cestovným, dcéru už nevozí
autom a až keď na pojednávaní uviedol, že škola cestovné náklady prepláca, matka začala tvrdiť, že má
zvýšené náklady s tým, že dcéru vozí do školy na krúžky, čo však nepreukázala. Súd sa uspokojil iba s
jej tvrdením, nemal preukázané, kedy sa krúžkov zúčastnila. Uviedol, že bol ochotný výživné na dcéru

upraviť dohodou na sumu 115 eur, pri zohľadnení jeho ďalších vyživovacích povinností na synov spolu v
sume 340 eur. Súd prvej inštancie zistil jeho príjem vo výške 1.144 eur, v čom sú zahrnuté i diéty spojené
so služobnými cestami. Pokiaľ z tohto príjmu uhradí výživné doteraz určené vo výške 440 eur (100 eur
na C. a spolu 340 eur na synov), zaplatí nájom s energiami za dvojizbový byt vo výške 410 eur, 100
eur náklady spojené s cestovaním do práce, 150 eur náklady na cestovanie do trvalého bydliska (W.),

zostane mu 144 eur, z ktorých musí uhradiť stravné, hygienu, ošatenie, telefón, zdravotnú starostlivosť,
záľuby, ale aj platby deťom pri príležitosti mením, narodenín, stretnutí, aj pokiaľ sú u neho. Maloletej C.
dobíja kredit vo výške 7 eur mesačne, tiež jej zakupuje ošatenie, príp. iné potreby, dáva deťom vreckové
a pod. Z uvedeného vyplýva, že nedokáže všetky výdavky pokryť z vlastného príjmu, musí mu pomáhať
matka. Súd konštatoval, že príjem partnera matky je cca 729 eur, príjem matky 620 eur, 120 eur z L.,

výšku príjmu v súvislosti s dohodou a pandémiou Covid súd neuviedol. Zároveň súd konštatoval,
že matka spláca sumou 200 eur hypotekárny úver z titulu, že ho vyplatila sumou 16.000 eur. Finančná
situácia matky, ktorú preukázala listinami o príjme, podľa neho nezodpovedá tomu, že by bola schopná
čerpať z tak nízkeho príjmu úver vo výške 42.000 eur, zakúpila si vo februári 2022 motorové vozidlo
v sume cca 13.000 eur, ich spoločné predtým predala, s deťmi a partnerom trávi dovolenku v

zahraničí. Vzhľadom na výšku jeho príjmu je nútený znížiť akékoľvek potreby, aby mohol výživné vo
výške 490 eur spolu na všetky 3 deti hradiť. V takto určenej výške by mu z príjmu odchádzalo výživné
na všetky 3 deti v rozsahu 43 %, čo nezodpovedá rozhodovacej činnosti súdov, kde sa výživné určuje v
rozmedzí 20 % až 30 %. Bol pritom ochotný hneď na začiatku zvýšiť výživné na maloletú C. o 15 eur, pri
záverečnomprednesetoprehodnotilanavrholsumu130eur..Súdprvejinštanciesažiadnymspôsobom

k tomuto tvrdeniu nevyjadril. Pokiaľ súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť od 01.09.2021, nezdôvodnil,
aké dôvody hodné osobitného zreteľa videl na strane matky, keď návrh podala až 08.11.2021. Pokiaľ
ide o zameškané výživné, žiadal ho splácať v mesačných splátkach po 20 eur.

3. K odvolaniu otca podala prostredníctvom právnej zástupkyne písomné vyjadrenie matka maloletej.

Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že je pravdou, že návrhom podaným dňa
08.11.2021 požiadala o zvýšenie výživného na maloletú, pričom návrh bol podaný v tomto čase
vzhľadom na situáciu súvisiacu s COVID-19 a zmeny v školských povinnostiach. V septembri a októbri
2021 nemala presne špecifikované náklady, ktoré bude potrebné v súvislosti s maloletou uhrádzať
pravidelne, ale aj v súvislosti s jej športovými aktivitami, čo v konečnom dôsledku bolo zrejmé až po

určitom období. Tieto prekážky považovala za dôvody osobitného zreteľa, na ktoré prihliadol zrejme aj
súd prvej inštancie. Ďalej konštatovala, že súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a v súlade
s výsledkami tohto dokazovania aj vo veci rozhodol. Starostlivosť o maloletú, ale aj o
súrodencov maloletej, je takmer výlučne na nej a otec sa okrem úhrady výživného takmer žiadnym iným
spôsobom o starostlivosť a potreby detí nezaujíma a neprispieva na ne. Záujem o maloleté deti má byť

nielen jej prioritou, ale aj prioritou otca. Otec na rozdiel od nej nemá záujem, okrem výživného určeného
súdom, jej pomôcť s nákladmi a starostlivosťou o deti a z toho dôvodu aj súd prvej inštancie
tieto okolnosti zohľadnil.4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a 66 Civilného mimosporového poriadku
(CMP) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Otec sa v odvolaní nestotožnil so zvýšením výživného na maloletú C. zo 100 eur na 150 eur mesačne.

6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

8. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem.

Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež poskytovaním vecných plnení. Základnou
podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na
pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností
jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Zároveň sú

však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pri
rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné uvažovať tiež o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za
dlhšie obdobie, prípadne o potrebách celkom náhodných, ktorých uspokojenie vyžaduje spravidla vyššie
náklady.

9. Odvolací súd, na rozdiel od názoru otca, prezentovaného v odvolaní, sa so zvýšením výživného na
maloletú C. zo 100 eur na 150 eur mesačne stotožnil. Od poslednej úpravy výživného na maloletú C.
uplynuli viac ako 4 roky. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery otca, matky a maloletej C. od
poslednej úpravy pomerov a rovnako správne konštatoval, že od tejto úpravy došlo k zmene pomerov,
odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa.

10. Maloletá C. v čase posledného rozhodovania o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 03.07.2018, č.k.4P/38/2018 - 32) mala X. rokov, ukončila X.triedu ZŠ v U., kde ju matka
z miesta bydliska (M.) vozila autom. V rámci mimoškolských aktivít nemala maloletá zvýšené výdavky.
Súrodenci maloletej C. taktiež v tej dobe navštevovali základnú školu, mal. P. ukončil X. triedu a mal. F.

X. triedu ZŠ. Matka maloletej C. v tej dobe dosahovala priemerný čistý zárobok 600,77 eur a mala príjem
z dohody o vykonaní práce mesačne do 200 eur brutto. Otec maloletej v tej dobe dosahoval priemerný
čistý mesačný zárobok 981,02 eur.

11. V súčasnosti k zmene pomerov u maloletej C. došlo v tom, že maloletá C. navštevuje druhý

stupeň ZŠ, v šk. roku 2021/2022 navštevovala X.triedu. Matka jej hradí stravu v školskej jedálni (ktorá
v predchádzajúcom školskom roku bola hradená štátom), cestovné verejnou dopravou má maloletá
refundované školou. V rámci mimoškolských aktivít došlo u maloletej k nárastu výdavkov, a to v súvislosti
s navštevovaním ZUŠ, výtvarného odboru, kde matka hradí ročne 100 eur a na potreby na maľovanie
vynakladá 2x ročne do 20 eur a v súvislosti s navštevovaním plaveckého klubu L. U. uhrádza matka

ročný poplatok 280 eur, má výdavky na plavecké tréningy 3x do týždňa a na plavecké súťaže aj v iných
mestách (cestovné, strava, vreckové).

12. U matky maloletej došlo iba k minimálnemu zvýšeniu príjmu (o 20 eur), keď tento dosahuje v
sume 620,35 eur, naďalej si privyrába na základe dohody o vykonaní práce a priemerný mesačný príjem

z tejto dohody predstavuje sumu 120,88 eur netto. V covidovom období mala matka nepravidelný príjem
aj z vykonávania práce v odberných miestach, rovnako na základe dohôd o vykonaní práce (naposledy
v januári 2021). Matka býva s tromi maloletými deťmi v X - izbovom byte, ktorý nadobudla vyporiadaním
BSM, náklady na byt predstavujú 250 eur. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj priateľ matky, ktorý jenezamestnaný, evidovaný na úrade práce, do 15.08.2022 poberajúci dávku v nezamestnanosti (50% z
denného vymeriavacieho základu 24,3226 eur), pričom doposiaľ nie je rozhodnuté sociálnou poisťovňou
o jeho žiadosti na priznanie invalidného dôchodku.

13. Otcovi maloletej sa od posledného rozhodovania o výživnom taktiež mierne zvýšil príjem, o sumu
163 eur mesačne, keď tento predstavuje mesačne priemerne 1.144 eur. Otec má naďalej dve ďalšie
vyživovacie povinnosti k starším bratom maloletej C., v súčasnosti spolu v sume 340 eur mesačne. Býva
v prenajatom X - izbovom byte, za ktorý podľa jeho vyjadrenia platí nájom spolu s poplatkami za energie

v sume 410 eur mesačne.

14. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že predovšetkým s vekom maloletej C.
vzrástli aj náklady na zabezpečenie jej oprávnených potrieb. Tieto však nemôže znášať iba matka, resp.
matka ich nemôže znášať väčším dielom než otec, ak to jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery
dovoľujú. Matka pritom na zabezpečenie oprávnených potrieb maloletej C., ako aj dvoch starších detí,

vynakladá už dlhšie zvýšenú snahu, čo deklaruje aj jej ďalšia pracovná činnosť nad rámec pracovného
pomeru. Ako už bolo zdôraznené, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.

15. V súlade so zisteným skutkovým stavom, zohľadniac príjem otca, ktorý od poslednej úpravy
výživnéhomiernevzrástol,ajodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedôvodnenávrhumatky

na zvýšenie výživného pre mal. C. čiastočne vyhovel, keď konštatoval, že na strane maloletej C. došlo
k zmene pomerov, ktorá je dôvodom pre zvýšenie výživného pre maloletú o 50 eur mesačne. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu, výška výživného v sume 150 eur pre maloletú, ktorá je žiačkou 2. stupňa
ZŠ, dospieva, má viaceré mimoškolské aktivity, zodpovedá nielen odôvodneným potrebám maloletej,
vyčísleným matkou v konaní, nevynímajúc ostatné bežné náklady primerané jej veku, ale aj pomerom

na strane jej rodičov. Súčasne je v schopnostiach a možnostiach otca, pri jeho príjme vo výške 1.144
eur mesačne, plniť takto zvýšenú vyživovaciu povinnosť na maloletú C., pri zohľadnení dvoch ďalších
vyživovacích povinností otca na starších bratov mal. C..

16. Otec ďalej v odvolaní namietal, že k zvýšeniu výživného došlo už od 01.09.2021, pričom matka

návrh na zvýšenie výživného podala až dňa 08.11.2021.

17. S touto námietkou otca sa odvolací súd nestotožňuje. Matka v odvolacom konaní, ako aj
v samotnom návrhu na zvýšenie výživného ozrejmila, z akého dôvodu nepodala návrh na zvýšenie
výživného už od 01.09.2021 (teda začiatkom školského roka). Je racionálnou argumentáciou matky, že v

čase začiatku školského roka nevedela s istotou ustáliť všetky výdavky na oprávnené potreby maloletej
C. (školské pomôcky, krúžky, mimoškolské aktivity). To pritom neznamená, že tieto výdavky nevznikli a
neexistovali. Bolo preto správne, ak súd prvej inštancie zvýšil výživné otca na maloletú s účinnosťou od
začiatku školského roka 2021/2022, a to v spojení s nárastom odôvodnených potrieb maloletej C..

18. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou otca ohľadne splácania dlžného výživného v sume 20
eur mesačne, ktorú prezentoval v odvolaní. Dlžné výživné predstavuje 500 eur. Podľa zistení súdu prvej
inštancie,najmäspoukazomnavýplatutitulomvyporiadaniaBSMmatkou(16.000eur),jevmožnostiach
otca dlžné výživné uhradiť v zákonnej 3-dňovej lehote. Netreba opomínať, že v zmysle ust. § 62 ods. 4
Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny, keď odvolacie námietky otca nepovažoval za dôvodné.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ust. § 396

ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu.