Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eliška Har Tzvi

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201560
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8116201560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX
XX C. - D. XXX, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/23/2016-141 zo dňa 24.5.2022, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., III. a IV..

Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 191,20 eur
s príslušenstvo a vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 191,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 25.2.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu prevyšujúcom 5,05 % ročne zo sumy 191,20 Eur od
25.2.2016 do zaplatenia žalobu z a m i e t a .

U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8650485, z 21.10.2008, uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach - bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny,
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, j e n e p r i j a t e ľ n á .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správy, súčasne si
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 21.10.2008 vo výške 6.000,- Sk (199,16 Eur), za poplatok vo výške 5.760,- Sk (191,20

Eur), s tým, že celkovú čiastku vo výške 11.760,- Sk (390,36 Eur) mal žalobca zaplatiť žalovanému v
12 splátkach po 980,- Sk (32,53 Eur), pričom tak vypočítaný poplatok predstavoval 96% z poskytnutého
úveru. V konaní nebolo sporné, že žalobca v rokoch 2009 a 2010 dlžnú sumu zaplatil, domáha sa však
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 191,20 eur s príslušenstvom a vyslovenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky, uvedenej v bode 13 všeobecných zmluvných podmienok.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že napadnuté ustanovenie, uvedené v bode 13
všeobecných obchodných podmienkach, pojednávavajúce o tom, že dve tretiny poplatku za úver
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s

tým spojenou, spôsobuje celkom zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Dojednanie o poplatku nebolo transparentne uvedené v samotnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis, zároveň tieto náklady a ich význam
nie sú v zmluve nijako špecifikované. Nie je vôbec zrejmé, prečo by administratívny poplatok za úver
mal byť závislý od výšky úveru a predstavovať neprimeranú sumu, zodpovedajúcu dokonca až 64%

poskytnutého úveru. Súd zároveň nevzhliadol dôvod na odklon od skorších právoplatných rozhodnutí
súdov, ktorými bola predmetná zmluvná podmienky vyhlásená za neprijateľnú.

Súd uložil žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo výške 191,20 Eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 25.02.2016 do zaplatenia, pretože
uzavretá zmluva o úvere zo dňa 21.10.2008 neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti v súlade s §
4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). In concreto, zmluva o úvere neobsahuje podmienky
upravujúce čerpanie úveru, ročnú úrokovú sadzbu výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené
nedostatky obsahu zmluvy majú pritom za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru,vzmysleust.§4ods.3,4zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Vtakomprípadeprislúchaveriteľovi
(žalovanému) len právo na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, v prevyšujúcom rozsahu prijatého

plnenia zo strany dlžníka (žalobcu) sa žalovaný bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie vo
výške 191,20 eur je povinný vydať žalobcovi, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému.

V kontexte uplatnených odvolacích dôvodov žalovaný namieta spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere,
platnosť dojednania administratívneho poplatku a neexistenciu úmyslu bezdôvodne sa obohatiť na úkor
žalobcu.Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomspisudospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na

ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným,
zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil,
na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznostina uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza nasledovné.

K spotrebiteľskému charakteru právneho vzťahu
Napriek tomu, že žalovaný trval na svojom názore, že právny vzťah medzi ním a žalobcom je
vzťahom obchodnoprávnym, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie posúdil tento právny
vzťah ako vzťah spotrebiteľský a priznal žalobcovi postavenie spotrebiteľa v zmysle ustanovenia §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný pri uzavieraní zmluvy o úvere vystupoval v postavení
dodávateľa, pretože pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, a žalobca je spotrebiteľom, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej zmluve bola vopred predtlačená veta že, „dlžník
prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“, s tým, že je zaškrtnuté políčko ,,povolania“.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, a že poskytnuté finančné prostriedky boli použité na výkon podnikateľskej
alebo inej obchodnej činnosti.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-110/14
Costea z 3. septembra 2015, podľa ktorého fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá
uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno
považovať za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním
tohto advokáta. Okrem toho Súdny dvor Európskej únie vo veci C-464/01 C. E. proti Bay F. A. vyslovil,

že je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie
nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej
osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný. Na tento účel musí tento súd zohľadniť
všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu; naopak nie je potrebné
zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní

zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u
druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôžebyť-resp.niejelenvšeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,
povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie žalobkyne a aký

konkrétnysúvisstakýmtopovolanímčipredmetomčinnostižalobkynevôbecuzavretiepríslušnejzmluvy
má. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný ako (veriteľ) predložil dôkazy, ktoré by preukazovali
opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na veriteľovi, v danom

prípade žalovanom.

Odvolací súd tiež podotýka, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný vopred naformuloval možnosti,
na ktoré mal byť úver poskytnutý, ako výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel. Z

uvedeného je odvolaciemu súdu zrejmé, že formuláciou predmetnej zmluvy sa žalovaný pokúsil o
vylúčenie zmluvy o úvere zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok tým, že vopred
predpripravil situáciu, kedy u žalobcu vylúčil status spotrebiteľa bez ohľadu na skutočný účel, na aký
boli peňažné prostriedky poskytnuté.

K neprijateľnosti dohodnutému poplatku za spracovanie zmluvy
Vo vzťahu k tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 191,20 eur
odvolací súd zdôrazňuje, že už v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012bolo právoplatne rozhodnuté, že obdobná zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných obchodných
podmienkach o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná zmluvná podmienka. Stalo

sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 11C/42/2012 - 46 z 13. septembra 2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 5Co/219/2013-91 z 21. augusta 2014. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak súd
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 53a ods. 1 ukladá

dodávateľovi povinnosť zdržať sa používania konkrétnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú
pre jej neprijateľnosť alebo ak z takejto podmienky nebolo priznané plnenie, dodávateľ nie je oprávnený
domáhať sa, a to ani v súdnom konaní plnenia vyplývajúceho z neprijateľných podmienok voči všetkým
spotrebiteľom. Zákonnému pojmu zdržať sa používania bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá i
povinnosť dodávateľa neuplatňovať si plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.

K samotnej výške poplatku uvedenej v zmluve o úvere odvolací súd konštatuje, že administratívny
poplatok vo výške 2/3 je neúmerne vysoký aj v porovnaní s obvyklou praxou bánk, ktoré za spracovanie
úveru požadujú poplatok vo výške 1 - 2 % sumy poskytnutého úveru. S ohľadom na túto skutočnosť,
odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že poplatok dohodnutý v takejto výške

je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalobcu.

K vydaniu bezdôvodného obohatenia

V tomto spore pri úvere 199,16 Eur činil poplatok 191,20 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru, a to vedie k
záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem
nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok, odvíjajúci sa od výšky úveru,
vo svojej podstate predstavuje úrok 96% z úveru, čo násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu

obdobných úverov v bankách. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu
cez stanovenie administratívneho poplatku.

Spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto

predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú
splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej
kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný
predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z §

497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez
možnosti ovplyvnenia žalobkyňou).

Pre posúdenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vyhodnotiť úverovú

zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy.Zahmlievanímskutočnejvýškyúrokuzúverujenevyhnutnékonštatovať,ževzmluveoúverenie
je uvedený údaj o úrokovej sadzbe úvere, resp. nie je správne uvedený, čo má za následok posúdenie
úveru za bezúročný a bez poplatkov. Plnenia prijaté nad rámec poskytnutej istiny úveru predstavujú
na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vrátiť žalobcovi. V predmetnom spore

rozdiel medzi žalobcom celkovo zaplatenou čiastkou úveru a istinou úveru činí 191,20 eur.Čo sa týka námietky žalovaného, že v dôsledku plnenia žalobcu sa bezdôvodne neobohatil, a teda
na jeho strane nemohlo dôjsť k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, odvolací súd hodnotí túto
jeho námietku ako nedôvodnú. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vychádzal z

desaťročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V tejto
súvislosti odvolací súd podotýka, že hoci žalovaný nesúhlasil s tým, že na preukázanie úmyslu konajúcej
osobyzískaťbezdôvodnéobohatenienestačiavšeobecnétvrdeniaojehozaužívanejpraxipriuzatváraní
zmlúv o úvere, je nepochybné, že žalovaný je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, je
podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za

porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami
pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný ako profesionál v oblasti poskytovania úverov, pri
uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie
aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných
povinností. Napriek tomu, že žalovaný mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so
zákonom, postupoval tak v množstvách ďalších zmlúv, a preto jeho konanie nemožno hodnotiť inak

ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ (prvá komora) z 22.04.2021 vo

veci C-485/19, v ktorej návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný Krajským súdom v Prešove
dňa 12.06.2019 a doručený Súdnemu dvoru 25.06.2019, kde žalovaným bol Profi Credit Slovakia, s.r.o.
Súdny dvor EÚ (prvá komora) rozhodol tak, že: 1. Zásada efektivity sa má vykladať vtom zmysle, že
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm
neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle

Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo
na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/
EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu.

Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch I., III. a IV. ako vecne správny
postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP. vecne správnemu meritórnemu rozhodnutie zodpovedá
aj správny výrok o trovách konania, ktorý zohľadnil úspech žalobcu v spore a priznal mu nárok na

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu

trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.