Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203657
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8216203657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D. E., F. XXXX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Matúš Hrib - advokát,
sídlo AK Bardejov, Na hradbách 5, proti žalovaným: 1) G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. X,
právne zastúpenému: JUDr. Stanislav Súlety - advokát, sídlo AK Bardejov, Nám. SNP 1, 2) A. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. I. B., I. E. C. XXXX/X, 3) J. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. XXX/XX, 4)
A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., L. XXX/XX, 5) M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., N. XXX/XX, 6)
Slovenská repulika, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Miletičova 19,

IČO: 00 003 328, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/107/2016-216 zo dňa 25.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovaným v 1. a 3. až 6. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovanej v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a žalovaným v 1.-6. rade priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobkyňasažalobousúdudoručenou15.07.2016domáhala
určenia vlastníckeho práva k parcelám registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 574 m2, druh pozemku
orná pôda par. č. XXXX/XXX o výmere 405 m2, druh pozemku: ostatné plochy a parc. č. XXXX/XXX
o výmere 194 m2, druh pozemku: orná pôda vytvorených geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/

XXXX, vyhotoveným dňa 01.04.2016 N. C. O., zapísaných na LV č: XXXXX, kat.úz. C. o veľkosti podielu
žalobkyne 1/1 a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že jej právny predchodca, otec G. F., nar. XX.XX.XXXX nadobudol na základe
Rozhodnutia Štátneho notárstva Bardejov z 08.03.1965 titulom dedenia nehnuteľnosť identifikovanú ako
mpč. XXXX, v zápisnici vedenú pod č. 1558, parcelu mpč. XXXX vedenú v súbore parciel registra „E“
č. XXXX - orná pôda o výmere 5 860 m2, zapísanú v zápisnici č. 1558, kat.úz. C. nadobudla žalobkyňa
titulom darovacej zmluvy zo dňa 03.01.2006. Za účelom vytýčenia hraníc v teréne nechala žalobkyňa

k parcele registra „E“ č. XXXX vypracovať geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX dňa 26.07.2010.
Na podklade geometrického plánu bola parcela registra „E“ rozčlenená na parcelu registra „E“ č. XXXX/
X N. XXXX/X. Z parcely registra „E“ č . XXXX/X bola vytvorená nová parcela registra „C“ č. XXXX/XXX,
druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere 5 138 m2, zapísaná na LV č. XXXXX, kat.úz. Bardejovo veľkosti podielu žalobkyne 1/1. Parcela registra „E“ č. XXXX/X zanikla a bola vytvorená nová parcela
registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere 25 m2, zapísaná na LV č.
XXXXX, kat.úz. Bardejov o veľkosti podielu žalobkyne 1/1. Po geodetickom zameraní došlo k zrejmým

nezrovnalostiam ohľadom výmery pozemkov, žalobkyňa sa obrátila na správu katastra, táto žalobkyňu
odkázala na súd a poukázala na zameraný užívací stav z roku 1986, GP č. XXXXXXXX-XXX/XX a
právnu listinu vedenú pod číslom V 2468/98. Hranica parcely registra „C“ č. XXXX/XXX, kat.úz. Bardejov
je v teréne už dlhé roky zreteľne ohraničená hlavnou cestnou komunikáciou, prístupovou cestou, ktorá
je vyznačená v katastrálnej mape a železným oplotením, ktoré oddeľuje parcelu žalobkyne č. XXXX/

XXX od parcely žalovaného v 1. rade vedenú ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X - orná pôda o
výmere 5 435 m2, zapísanú na LV č. XXXX, kat.úz. C. o veľkosti podielu 1/1 v prospech žalovaného
v 1. rade, a od parcely registra „E“, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 5 020 m2 zapísanú na LV
č. XXXXX, kat.úz. Bardejov v spoluvlastníctve žalovaných v 2.-5. rade. Oplotenie bolo žalovaným v 1.
rade vybudované pred viac ako 35 rokmi a po celú dobu až do súčasnosti reflektovalo rozdelenie
užívacej plochy žalobkyne (resp. jej právnych predchodcov) a žalovaných v 1.-5. rade. Po revízii parcely

registra „E“, parc. č. XXXX/X na parcelu registra „C“, parc. č. XXXX/XXX zameraním hraníc v teréne v
roku 2010 žalobkyňa nepredpokladala, že hranica medzi parcelami žalovaných v 1.-5. rade a parcely
žalobkyne má byť spornou. V júni 2015 bola žalobkyňa informovaná o budovaní cesty na jednej strane
na styku parciel žalovaných v 1.-5. rade (č. XXXX/X a č. XXXX) a na strane druhej parcely žalobkyne
č. XXXX/XXX, teda o budovaní cesty bezprostredne pri oplotení, a to zo strany na parcele č. XXXX/

XXX. Stavba cesty je v súčasnosti dobudovaná napriek tomu, že nie je zaznačená v katastrálnej mape,
preto možno konštatovať, že cesta je vedená po pozemku žalobkyne, a to z hľadiska dlhoročnej užívacej
polohy parciel a vybudovaného oplotenia oddeľujúceho užívaciu plochu žalobkyne od užívacej plochy
žalovaných v 1.-5. rade. Žalobkyňa so vzniknutou situáciou konfrontovala priamo staviteľa cesty, a to p.
P., ktorý sa už v roku 2010 pokúšal od žalobkyne odkúpiť časť parcely č. XXXX/XXX v danom úseku (pri

styku hraníc žalovaných v 1.-5. rade a žalobkyne). Žalobkyňa po geodetickom meraní v roku 2010 zistila,
že z jej parcely bola odčlenená aj časť pozemku, ktorá je teraz vedená ako parcela č. XXXX/X o výmere
613 m2 zapísaná na LV č. XXXXX, kat.úz. Bardejov o veľkosti podielu 1/1 žalovanej v 6. rade. Parcela
registra „E“, parc. č. XXXX/X vo vlastnícke žalovanej v 6. rade pretína parcely vo vlastníctve žalobkyne,
a to č. XXXX/XXX a parcelu č. XXXX/XX, obe zapísané na LV č. XXXXX pre kat.úz. C.. Napriek

tomu, že parcela č. XXXX/X sa javí ako prístupová cesta, v skutočnosti táto časť nehnuteľnosti patrí
žalobkyni, pretože aj skutočná prístupová cesta od hlavnej cestnej komunikácie prechádza cez parcelu
žalobkyne č. XXXX/XX. Parcela č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej v 6. rade nikdy ako prístupová cesta
užívaná nebola a vždy bola súčasťou parcely žalobkyne č. XXXX/XXX. Skutočnosť, že bola ako vlastník
opakovane oslovená zo strany staviteľa na odpredaj spornej časti pozemku ju utvrdila v domnienke,

že je vlastníkom aj v dotknutej časti parcely tak, ako ju pôvodne nadobudla a užívala spolu s právnym
predchodcom.Evidenčnýstavdotknutejparcelynezodpovedástavuprávnemu,žalobkyňanehnuteľnosť
nadobudla najneskôr vydržaním. Právny predchodca žalobkyne od nadobudnutia parcely v roku 1965
do roku 1989 nehnuteľnosť kultivoval len spôsobom starostlivosti o trávnatý porast kosením. Po roku
1989 nehnuteľnosť užíval až do času zhoršenia zdravotného stavu v roku 2006 kedy nehnuteľnosť

previedol na žalobkyňu. Hraničný plot na styku pozemkov žalovaných v 1.-5. rade a pozemku žalobkyne
bol dobudovaný v 80-tych rokoch a podľa takto vytýčenej hranice žalobkyňa a jej právny predchodca
pozemok užívali. Žalobkyňa každý rok zabezpečuje kultiváciu pozemku kosením prostredníctvom tretích
osôb.Žalobkyňamázato,žedošlokvydržaniuvlastníckehoprávavjejprospech,očomsvedčíajprávny
titul - dedenie. Žalobkyňa aj jej právny predchodca boli počas plynutia vydržacej doby dobromyseľní, že

im vlastnícke právo k danej časti parcely patrí a konali tak pri zachovaní bežnej opatrnosti, ktoré bolo
možné vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od nich požadovať a z obsahu ich správania
vyplýva, že s nehnuteľnosťou disponovali ako s vlastnou, a to na základe už spomínaných scudzovacích
titulov a ich činnosť spočívala v dlhoročnom užívaní a obhospodarovaní a ako dobromyseľní držitelia
konali aj za situácie keď boli oslovení v súvislosti s odpredajom časti ich pozemku. Dobromyseľnosti

žalobkyne a je právneho predchodcu prisvedčuje aj fakt, že žalovaní v 1.-5. rade nikdy nenamietali
spornosť hraníc predmetných pozemkov a taktiež, že zo strany p. P. bolo konané so žalobkyňou ako
s vlastníčkou. Pozemok žalovanej v 6. rade, parcela č. XXXX/X, ktorá pretína parcely žalobkyne nikdy
ako prístupová cesta užívaný nebol, čo je zjavné z toho, že prístupová cesta je vybudovaná a užívaná
na inom mieste a tiež, že existencia takejto cesty je vzhľadom na tvar miesta a strmý reliéf pozemku

z hlavnej cestnej komunikácie vylúčená. Vydržacia doba u žalobkyne so započítaním nepretržitej a
oprávnenej držby právneho predchodcu začala plynúť najskôr rokom 2004, t.j. 24.07.2004 a uplynula
najneskôr 24.07.2014 a to ešte bez zreteľa na započítanie vydržacej doby pred rokom 1992. V priebehu
mesiacov máj/jún 2015 bola so súhlasom žalovaného v 1. rade vybudovaná komunikácia. V rámciriešenia sporu oslovila žalovaného v 1. rade, k usporiadaniu vzťahov nedošlo. Naliehavý právny záujem
na požadovanom určení je daný v prvom rade samotným sporom a v ďalšom konaním žalovaného
v 1. rade ako formálneho vlastníka susediaceho pozemku, ktorý mal udeliť súhlas vlastníkovi priľahlého

pozemku na zrealizovanie stavby cesty bez rešpektovania príslušných stavebných predpisov.
Súd konštatoval, že žalovaný v 1. rade poukázal na to, žalobkyňa na základe GP č. XXXXXXXX-
XX/XXXX na zameranie parcely č. XXXX z 26.07.2010, keď boli v teréne vytýčené hranice parciel č.
XXXX/XXX N. Q. XXXX/XX s nimi bola pri preberaní uvedeného geometrického plánu oboznámená.
O uvedenom svedčí to, že v liste adresovanom Správe katastra z 12.08.2010 domáhala sa zmeny hraníc

v čom jej vyhovené nebolo, minimálne teda od 12.08.2010 vedela, že plot slúži na ochranu oranej časti
záhrady žalovaného v 1. rade pred bylinožravcami a nie je hranicou jej pozemku. Doba dobromyseľnosti
držby sa najneskôr týmto dňom skončila. Na základe geometrického plánu a následného vytýčenia
hraníc žalobkyňa kontaktovala vlastníkov záhrady na pozemku terajšej parcely „C“ č. XXXX/XXX, p.
E. a p. A. E., že hranica ich záhrady tvorená plotom a súvislým radom vyše 20 ročných smrekov
nezodpovedá právnemu stavu a nech si plot a hranicu pozemku posunú o 15 metrov napriek tomu, že

ani žalobkyňa, ani jej právny predchodca túto časť pôvodnej parcely č. XXXX nikdy neužívali, ani nikdy
plot ako vlastnícku a užívaciu hranicu nespochybňovali. Žalobkyňa si preto už vtedy bola vedomá, že
hranice pôvodného pozemku, parcely č. XXXX vôbec nezodpovedajú hraniciam lúky označenej plotom
žalovaného v 1. rade zo severu, plotom Litavcových z východu, štátnou cestou z juhu a prístupovou
cestou k chatám zo západu. Zatrávnenú časť z južnej strany vonkajšej časti plota kosili bez súhlasu

žalovaného v 1. rade cudzie osoby, čo sa mu nepáčilo, ale ani neprekážalo, nakoľko seno nepotreboval.
Žalobkyni povedal ešte v roku 2010, že sa mu to nepáči. Dal si vypracovať geometrický plán Ing.
Pavúkom. Následne na to si dala geometrický plán vypracovať aj žalobkyňa, ktorý jej tiež potvrdil, že
cca 10 metrový pás lúky z južnej strany plota je nespochybniteľne jeho vlastníctvo.
Žalovaný v 6. rade uviedol, že vo vzťahu k nemu si žalobkyňa uplatnila nárok k parcele registra „C“ č.

XXXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere 405 m2, ktorá bola na základe geometrického plánu vytvorená
z parcely registra „E“ č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 613 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, kat.úz.
C., vlastníctvo SR 1/1. Žalobkyňa vlastnícke právo odvodzuje z titulu vydržania. V súvislosti s vydržaním
poukázala na dedičské rozhodnutie D 126/65 z 08.03.1965 a darovaciu zmluvu z 02.01.2006. Vo vzťahu
k parcele reg. „E“, č. XXXX/X žalobkyňa tvrdila, že táto bola odčlenená od parcely registra „C“ č. XXXX/

XXX, ktorá jej v jej vlastníctve. Parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere 5.138 m2
v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXXX pre kat.úz. C. bola vytvorená na základe GP č. XXXXXXXX-XX/
XXXXz26.07.2010zpôvodnejparcelyreg.„E“č.XXXX/X,ktorázodpovedáparceleč.XXXX-ornápôda
o výmere 5 860 m2, zapísanej v PK zápisnici č. 1558 pre kat.úz. C.. Pokiaľ žalobkyňa namieta nesúlad
výmery pôvodne PK parcely č. XXXX do súčasným stavom katastra nehnuteľností, poukázal žalovaný

v 6. rade na to, že výmera parciel podľa PK stavu a stavu registra „E“ nie je záväzným údajom. Z kópie
pozemnoknižnej mapy a kópie katastrálnej mapy vyplýva, že pôvodnej PK parcele č. XXXX zodpovedá
v súčasnosti parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX, XXXX/XX zapísané na LV č. XXXXX pre kat.úz. Bardejov
vo vlastníctve žalobkyne spolu vo výmere 5 136 m2 (rozdiel vo výmere v porovnaní s PK stavom je 697
m2). Ďalšia časť (výmera) tejto PK parcely č. XXXX je vysporiadaná v ceste - parcela reg. „C“ č. XXXX/

X zapísaná na LV č. XXXXX kat.úz. Bardejov vo vlastníctve Prešovského samosprávneho kraja a časť
je vyporiadaná v parcele reg. „C“ č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve R. P.. Žalobkyňa
si uplatňuje vlastníctvo k sporným parcelám reg. „C“ č. XXXX/XXX, XXXX/XXX N. XXXX/XXX spolu vo
výmere 1 173m2. Parcela reg. „E“ č. XXXX/X, kat.úz. Bardejov nezodpovedá pôvodnej PK parcele č.
XXXX, kat.úz. C. a nebola odčlenená od parcely reg. „C“ č. XXXX/XXX kat.úz. C.. Parcela reg. „E“ č.

XXXX/X, kat.úz. C. zodpovedá pôvodne neknihovanej parcele č. XXXX, kat.úz. C., ktorá bola verejným
majetkom. Parcela č. XXXX existovala už v minulosti, bola riadne zakreslená v mapových podkladoch,
mala riadne svoje hranice, čo potvrdzuje snímka z PK mapy. Parcela č. XXXX/X je štátnym majetkom,
ktorý má byť zabezpečený verejný prístup ku všetkým okolitým pozemkom. Tento stav bol prevzatý aj
v konaní ROEP v katastrálnom území C.. Parcela č. XXXX nebola majetkom žalobkyne ani jej právnych

predchodcov, ale štátu. Táto parcela nebola ani predmetom dedenia z 08.03.1965, žalobkyňa tak nemá
nárok na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, ktorá bola vytvorená z parcely reg. „E“ č. XXXX/X kat. územie C..
Ostatní žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že do začatia konania žili v tom, že nehnuteľnosť
(parcelu XXXX) užíva Poľnohospodárske podielnické družstvo Bardejov so sídlom v Kľušove. Určením
vlastníckeho práva v prospech žalobkyne vo vzťahu k parcele registra „C“, č. XXXX/XXX o výmere 405

m2 by sa znemožnil prístup k parcele č. XXXX.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobkyne, otec G. F.
nadobudol na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva zo dňa 08.03.1965, D 126/65 titulom dedenia
nehnuteľnosti v kat.úz. Bardejov, zapísané vo vložke č. XXXX a č. XXXX. Na základe darovacej zmluvyzo dňa 02.01.2006, daroval otec žalobkyni okrem iných aj nehnuteľnosti zapísané v zápisnici mpč. XXXX
pre kat.úz. C., parcela reg. „E“ č. XXXX - orná pôda o výmere 5 860 m2. Na podklade geometrického
plátnuč.XXXXXXXX-XX/XXXXzroku2010bolaparcelareg.„E“č.XXXXrozčlenenánaparceluregistra

„E“ č. XXXX/X N. Q. XXXX/X. Z parcely č. XXXX/X bola vytvorená parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX o
výmere 5 138 m2 a parcela č. XXXX/X zanikla a vznikla nová parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere
25 m2. Spolu 5 163 m2 (pozn. súdu). Keďže sa po zameraní zistilo, že je vo výmerách nezrovnalosť, z
odpovede správy katastra vyplynulo, že pri novom zameraní v roku 1986 bol v teréne zameraný užívací
stav GP č. XXXXXXXX-XXX/XX.

Súd prvej inštancie uzavrel, že z kópie pozemnoknižnej mapy a kópie katastrálnej mapy je zrejmé,
že pôvodnej parcele č. XXXX v súčasnosti zodpovedá parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, Q. XXXX/XX
spolu o rozsahu 5136 m2. Chýbajúca výmera pôvodnej parcely č. XXXX sa nachádza v hlavnej
miestnej komunikácii (vozovke) a časť v parcele reg. „C“ č. XXXX/XXX (p. P.). Parcela registra „E“ č.
XXXX/X zodpovedá pôvodnej neknihovanej parcele č. XXXX, bola a je riadne zakreslená v mapových
podkladoch, mala riadne svoje hranice, čo bolo preukázané z pozemnoknižnej mapy. Táto nebola

majetkom žalobkyne, ani právneho predchodcu, nebola ani predmetom dedenia, ktoré rozhodnutie o
dedičstve je označené v žalobe ako nadobúdací titul. Tiež bolo preukázané, že žalobkyňa v súčasnosti
vlastní parcelu č. XXXX/XXX o výmere 5138 m2 a č. XXXX/XX o výmere 25 m2 a domáha sa určenia
vlastníckeho práva k 3 novovytvoreným parcelám celkom o výmere 1198 m2, spolu 6 336 m2, čo
nezodpovedá výmere pôvodnej parcely č. mpč. XXXX (5 860 m2). Z tvrdení žalovaného v 1. rade mal

súd za preukázané, že do roku 1992 bola jeho parcela v užívaní družstva, v roku 1992 si ju dal zamerať v
roku 1993 postavil plot. Čo sa týka dobromyseľnosti žalobkyne pri vydržaní, bolo preukázané tvrdeniami
žalovaného v 1. rade, ale aj samotnou žalobkyňou, že 2-3 roky pred rokom 2015, kedy „Fedorkoví“
začali stavať cestu, zistila, že niečo nie je v poriadku. Teda zákonom predpísaná doba 10 rokov držby
nemohla žalobkyni účinne uplynúť keď nehnuteľnosť na základe darovania nadobudla v roku 2006.

Potom dobromyseľnosťou a uplynutím zákonom predpísanej doby pri vydržaní sa súd musel zaoberať
už len vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobkyne. Dobromyseľnosť pri držbe právneho predchodcu
žalobkyne ale bola spochybnená tiež, a to tým, že do postavenia plota právny predchodca užíval svoju
parcelu bez vyznačenej hranice, nepreukázané bolo odkiaľ - kam. Po postavení plota svoje užívanie
„oprel“ o hranicu vymedzenú plotom, ktorý si postavil žalovaný v 1. rade. Žalobkyňa ale neuviedla, na

základe akej skutočnosti právny predchodca usudzoval, že práve plot predstavuje hranicu, po ktorú
„môže“ svoju nehnuteľnosť užívať. To vo vzťahu k novovytvorenej parcele č. XXXX/XXX. Vo vzťahu k
novovytvorenej parcele č. XXXX/XXX (vo vlastníctve žalovaného v 6. rade) bolo preukázané, že cesta
na parcele č. XXXX/X bola v pozemnoknižnej mape riadne zakreslená a nebola predmetom dedenia
právneho predchodcu. Čo sa týka novovytvorenej parcely č. XXXX/XXX (vo vzťahu k „Buranovským“), tu

žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ani nepreukázala, prečo práve v žalobou navrhovanom
rozsahumalodôjsťkvydržaniuvlastníckehoprávavčastiparcelyč.XXXXvpodielovomspoluvlastníctve
žalovaných v 2.-5. rade.
Z dôvodov, ktoré uviedol, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky

zákonník účinného od 01.01.1951 - § 115, § 116, § 117, § 118, § 145 ods. 1, § 562, § 145, § 566, na
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 - § 865 ods. 1, 3, § 135a ods. 1
veta prvá, § 132a ods. 1, 2, na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení - § 860, § 134,
§ 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, § 135a ods. 1 veta prvá, § 507a ods. 1, 3, 6, na ustanovenia § 134
Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 na § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, § 868, § 870.

Výrok o nároku na náhradu trov konania rozhodol vychádzajúc z pomeru úspechu k neúspechu vo veci
na základe § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov nesprávnych skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobkyne súd sa dôsledne nezaoberal dôkazmi

označenými v žalobe, predovšetkým súdnym sporom vedeným žalovaným v 1. rade p. H., ktorý pred
podaním žaloby v tomto konaní sám začal súdne konanie o vydržanie pozemku ním ohradeného v časti
patriacej iným vlastníkom, tiež rodine C., ktorej členovia sú žalovanými v tomto konaní. O tomto konaní
a žalobe žalovaného v 1. rade sa súd ani len nezmienil, hoci je to mimoriadne významné, vyplýva to
priamo zo žaloby a ďalších vyjadrení. Žalovaný p. H. totiž sám určil skutkový stav a svoje presvedčenie

k vlastnému oploteniu svojou žalobou kde jednoznačne uviedol, že hradil podľa zamerania geodetom.
Ten istý súd rozhodoval oba spory v rovnaký deň. Zo žaloby žalobkyne vedel o zásadnej argumentácii
azožalobyžalovanéhovedel,čotvrdíkoploteniu.Pokiaľsúdnevzalnazreteľdôkazoznačenýmsúdnym
spisom, tak pochybil, dospel k nesprávnym, nelogickým skutkovým zisteniam a preto je jeho rozhodnutieneudržateľné. Je ťažko predstaviteľná lepšia dôkazná situácia pre žalobkyňu pokiaľ vychádza zo
skoršej žaloby protistrany, kde skutkové tvrdenia tejto strany sa plne zhodujú s následnou rozhodujúcou
argumentáciou žaloby a účelovo špekulatívne sa menia až po jej doručení.

Nie je zrejmé pod akú právnu úpravu padá odôvodnenie zamietajúceho rozsudku uvádzané v bode
10 kedy súd vo vzťahu k žalovanému v 6. rade argumentuje tým, že prikázaním parcely – cesty, by
zamedzil prístup iným vlastníkom. Parcela spadajúca pod neexistujúcu cestu končí v plote žalovaného
v 1. rade, čo je zrejmé takmer zo všetkých dôkazov, zamerania, výpovede aj ohliadky a teda o nejakú

cestu, by nikto nemohol byť pripravený lebo sa neužíva a pokiaľ by sa aj užívala, prechádzala by len
cez parcelu žalobkyne a končila v plote žalovaného v 1. rade. Je to práve ona, ktorá trpí cestu cez
jej parcelu. Žalobkyňa uviedla, že namieta nesprávne posúdenie plynutia vydržacej doby u právneho
predchodcu žalobkyne, jej otca, keďže ten vychádzal z rovnakých predpokladov a hranicu jeho parciel
určil sám žalovaný v 1. rade, ktorý pri oplocovaní nechal plot geodeticky zamerať a preto otec žalobkyne
nemal výhrady keďže veril, že odborník to zameral správne. K naplneniu vydržacej doby došlo už pri

právnom predchodcovi žalobkyne keďže žalovaný v 1. rade tvrdil, že pozemok ohradil v roku 1992
a k prevodu na žalobkyňu došlo v roku 2006 čo je nepochybne viac ako 10 rokov. Nebolo bežné
geodeticky vymeriavať lúky na kosenie a na strane otca žalobkyne ani potrebné aby si dal po zameraní
plota ešte raz pre istotu premerať svoju roľu. Plot žalovaného v 1. rade považovala žalobkyňa aj jej otec
za riadne zameranú hranicu a teda časť parcely C. užívali ako súčasť svojej, pričom pre účely žaloby

bolo nevyhnutné uvedené dať zamerať, a to až po cestu, k čomu aj došlo. Z uvedeného súd vyvodil
nesprávne právne závery. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobkyne vychádza zo zásadného
nedostatku dokazovania a hodnotenia dôkazov a nesprávnych právnych záverov, ktoré nie sú ani
náležite zdôvodnené, rozhodnutie netvorí logicky jednoliaty celok a preto ho žalobkyňa považuje za
nesúrodý a nepreskúmateľný.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje so skutkovým a právnym
názorom súdu prvej inštancie. Žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenia hmotnoprávnych podmienok
na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k časti jeho parcely EKN č. XXXX/X, ktorej by podľa
ňou predloženého geometrického plánu z 01.04.2016 mala zodpovedať novovytvorená parcela CKN

č. XXXX/XXX – trvalý trávny porast o výmere 574 m2. Závery súdu prvej inštancie majú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania a jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa nesplnila zákonné
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k žalobou dotknutým novovytvoreným
parcelám.Pokiaľžalobkyňapoukázalanainékonanie,vktoromžalovanýv1.radevystupujeakožalobca
a žalovanými sú subjekty žalované aj v tomto konaní, v tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť

iba, že toto „iné“ konanie sa absolútne netýka tej časti jeho parcely EKN č. XXXX/X (teraz č. CKN
XXXX/XXX), ktorá susedí s parcelou žalobkyne. Ak žalovaný v 1. rade postavil oplotenie nie na hranici
s parcelou žalobkyne, ale na svojej parcele, a to bez ohľadu v akom rozsahu čo do vzdialenosti od
hranice evidovanej v katastri, nemôže táto skutočnosť automaticky znamenať, že žalovaný v 1. rade určil
„novú“ hranicu medzi dotknutými parcelami a že sa žalobkyňa, resp. jej právny predchodca automaticky

stali vlastníkmi časti parcely medzi oplotením a hranicou evidovanou v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa
minimálne do roku 2010, kedy si nechala vytýčiť parcelu EKN č. XXXX nemala žiadnu vedomosť o
určitých nezrovnalostiach vo výmere, či v hraniciach týkajúcich sa tejto parcely. Sama totiž v žalobe
uviedla, že až po geodetickom zameraní v roku 2010 došlo k zrejmým nezrovnalostiam ohľadne výmery
pozemkov, a preto sa obrátila na vtedajšiu Správu katastra Bardejov so žiadosťou o prešetrenie výmery

parcely CKN č. XXXX/XXX. Podľa žalovaného v 1. rade skutkové okolnosti svedčia o tom, že žalobkyňa
sa požadovaným určením snaží nahradiť chýbajúcu výmeru pôvodnej parcely č. XXXX na úkor neho aj
ostatných žalovaných. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaní v 3.-5. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že zostávajú na ich zmienených názoroch ako to
odznelo v ich vyjadreniach na pojednávaniach.

Žalovaný v 6. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu v napadnutom rozsudku. Poukázal na to, že tak ako si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje
vlastnícke právo k parc. reg. KN „C“ č. XXXX/XXX – trvalý trávny porast o výmere 405 m2, ktorá bola
vytvorená z parc. reg. KN „E“ č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. C., tak aj žalovaný v 1. radevkonanísp.zn.5C/117/2010siakožalobcauplatnilvlastníckynárokkparc.reg.KN„C“č.XXXX/XXXdiel
4 o výmere 208 m2, ktorý bol na základe geometrického plánu vytvorený z rovnakej parcely reg. KN „E“
č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. C.. Žalovaný v 6. rade uviedol, že parcela reg. KN „E“ č. XXXX/

X k.ú. C. tvorí pôvodne neknihovaný pozemok – cestu, ktorý slúži na sprístupnenie okolitých pozemkov.
Neknihované pozemky sú verejným majetkom, ktorý má slúžiť všetkým. Súd zamietol rozsudkom tak
žalobu žalobkyne v konaní 6C/107/2016 ako aj žalobu žalovaného v 1. rade v konaní sp.zn. 5C/117/2010
teda ani žalobkyňa ani G. H. nie sú vlastníkmi neknihovaného pozemku. Neknihovaný pozemok parc.
reg.KN„E“č.XXXX/Xk.ú.C.taknadväzujenaparc.reg.KN„C“č.XXXX/XX,ktorábolavytvorenáztohto

neknihovaného pozemku a je zapísaná vo vlastníctve Slovenskej republiky – Slovenský pozemkový
fond. Podľa žalovaného v 6. rade žalobkyňa nesplnila podmienky vydržania spornej parcely. Navrhol
preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj
konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP.
Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho,
že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani

dôležitý verejný záujem.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do
uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.09.2022 (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.

Odvolacia argumentácia žalobkyne bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení a
tvrdení o nesprávnom právnom posúdení sporu súdom prvej inštancie, pričom vychádzala z toho, že:

- súd prvej inštancie sa nezaoberal dôkazmi označenými v žalobe, predovšetkým sporom vedeným
žalovaným v 1. rade o vydržanie ním ohradeného pozemku
- súd nesprávne posúdil vydržaciu dobu právneho predchodcu žalobkyne
- nie je zrejmé, pod akú úpravu patrí odôvodnenie vo vzťahu k prístupovej ceste v bode 10. rozsudku.

Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd
vzal do úvahy aj skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,

opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

Odvolací súd posúdil relevantnosť žalobkyňou vymedzených podstatných tvrdení uvedených v odvolaní,
prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05).

Pooboznámenísasobsahomlistínzospisu,výsledkamivykonanéhodokazovania,zistenýmskutkovým
stavom a jeho právnym posúdením súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že súd prvej
inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery kuktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal zrozumiteľné, dostatočne konkrétne
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol a dospel tak k správnemu právnemu záveru. Na týchto
správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd poukazuje na

dôvody napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a preto k odvolacím dôvodom žalobkyne len na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva:

Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou

začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť
skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný závisí od
toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho
nároku, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti
preukáže.

Žalobkyňa vymedzila právny dôvod žaloby na tvrdení, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
špecifikovaných v petite žalobného návrhu titulom vydržania. Ona a jej právny predchodca boli
oprávnenými držiteľmi pri neprerušenom stave užívania počas stanovenej 10-ročnej doby; v domnienke,

že je vlastníkom ju utvrdilo to, že bola v roku 2015 informovaná zo strany stavebníka (P.) o budovaní
cesty na styku jej parcely a parciel žalovaných v 1.-5. rade, pričom tá istá osoba sa už v roku 2010
pokúšala od nej odkúpiť časť parcely C-KN č. XXXX/XXX vytvorenej z parcely E-KN XXXX/X, ktorá
vznikla po rozčlenení pôvodnej parcely
E-KN XXXX, ktorú nadobudla darovaním v roku 2006 od svojho otca, ktorý ju v roku 1965 zdedil.

K žalobným tvrdeniam o držbe, ktorá jej mala začať plynúť najskôr rokom 2004, 24.07.2004 a uplynúť
mala 24.07.2014, bez zreteľa na započítanie vydržacej doby pred rokom 1992, navrhla výsluch piatich
svedkov, ktorých označila v žalobe, ktorí by mohli vypovedať na ohliadke.

Zo spisu vyplýva, že ohliadka sa konala 21.07.2020, pričom zo svedkov, ktorých účasť mali v zmysle
uznesenia súdu z 21.05.2020 zabezpečiť strany sporu, sa na ohliadke zo žalobkyňou v žalobe
označených svedkov dostavil len G. O., ktorý vypovedal k užívaniu, koseniu parciel v spornej lokalite
p. F., chodiť tam mal aj nejaký pán z Kučína aj pani C.. Tento svedok vypovedal k užívacím pomerom,

ako sám uviedol, cca 10 – 12 rokov pred ohliadkou, otcom žalobkyne a inými osobami, t.j. v období
medzi rokmi 2008 – 2010. V tom čase však mala byť vlastníčkou sporného pozemku žalobkyňa (od
roku 2006), čím nemohli byť preukázané predpoklady pre vydržanie jej právnym predchodcom, ktorý
mal byť vlastníkom do uzavretia darovacej zmluvy v roku 2006. Na uvedenom nič nemení ani odvolací
argument o tom, že bol to žalovaný v 1. rade, ktorý si dal postaviť plot v roku 1992, čím mal určiť hranicu

parciel. Ako uviedol súd prvej inštancie, žalobkyňa vo vzťahu k postaveniu plota neuviedla na základe
akej skutočnosti jej právny predchodca usudzoval na rozsah ako môže nehnuteľnosť užívať, tzv. po plot
žalovaného v 1. rade.

Zo spisu taktiež vyplýva, že žalobkyňa ako dôkazný prostriedok navrhla pripojiť spis Okresného súdu

Bardejov sp.zn. 5C/117/2010 vo veci vedenej na základe žaloby žalovaného v 1. rade proti žalovaným
C., na predmetné konanie poukazovala aj na pojednávaní 21.05.2020, aj na ohliadke 21.07.2020,
na pojednávaní 27.05.2021 však právny zástupca žalobkyne na výzvu súdu k návrhom na doplnenie
dokazovania uviedol, že návrhy nie sú; zo spisu pritom vyplýva, že v rámci ohliadky 21.07.2020
bol súdom vyslovený predbežný právny názor, že oprávnenosť držby v spojení s právnym titulom

nadobudnutia sa javí ako nejasná.

Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobkyňou formulovaný odvolací dôvod, ktorý mal spočívať v tom, že súd
sa nezaoberal dôkazmi označenými v žalobe a nesprávne posúdil vydržaciu dobu právneho predchodcu

žalobkyne bol nenáležitý a nie je tým relevantne daný.Pokiaľ mala žalobkyňa za pre posúdenie sporu rozhodujúce vykonať dokazovanie listinami zo spisu
Okresného súdu Bardejov, ktorý označila v podaní z 18.05.2017, nič jej nebránilo na tomto návrhu
zotrvať, rovnako jej nič nebránilo zotrvať na ďalších dôkazoch, ktoré navrhla (výsluch ďalších svedkov)

osobitne v nadväznosti na súdom vyslovený predbežný právny názor. Strany sporu boli pritom na
ohliadke 21.07.2020 upozornené na to, aby v lehote 15 dní predložili alebo označili ďalšie návrhy na
dokazovanie s upozornením na koncentráciu konania. V spise sa žiadny ďalší návrh žalobkyne na
dokazovanie nenachádza.

Čo sa týka odvolacieho dôvodu – výhrade k bode 10. rozsudku v tom zmysle, že nie je zrejmé
pod akú úpravu patrí odôvodnenie k prístupovej ceste, je potrebné uviesť, že bod 10. rozsudku,
v ktorom súd uvádza parcelu č. XXXX/X, patrí z hľadiska štruktúry odôvodnenia rozsudku k časti
popisu súdom zisteného skutkového stavu. V 46. bode rozsudku súd prvej inštancie právne uzavrel, že
parcela č. XXXX/X zodpovedá pôvodnej neknihovanej parc. č. XXXX, ktorá nebola predmetom dedenia

právneho predchodcu žalobkyne, žalobkyňa ju nenadobudla ani darovaním. Má ísť o verejný majetok
vo vlastníctve štátu.

V súhrne uvedených, súdom prvej inštancie zistených skutočností je potrebné zdôrazniť, že sporové

konanie a dokazovanie v ňom je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej je povinnosťou strán
tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ustanovením § 185 Civilného sporového
poriadku je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne
z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť obraz iba v rozsahu, v akom mu ho objasnia strany sporu svojimi

tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

V posudzovanej veci to bola žalobkyňa, ktorú zaťažovalo nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno

dôkazné, pokiaľ, ako súd prvej inštancie vyhodnotil, nepreukázala dôkazmi, ktoré navrhla, že je to ona,
ktorá by mala byť vlastníčkou sporných, žalobou identifikovaných pozemkov, nie je možné súdu prvej
inštancie vyčítať, že jej žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je dôsledkom procesnej, ne/aktivity žalobkyne,
ktorá v konaní neuniesla dôkazné bremeno k vlastným tvrdeniam.

Vychádzajúc z dôvodov ktoré uviedol odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vecne
správny, vrátane súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania, odrážajúceho výsledok sporu, podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, úspešnými boli žalovaní. Odvolací súd preto žalovaným
v 1. a 3.-6. rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie osobitným uznesením v súlade s § 262

ods. 2 CSP.

Žalovaná v 2. rade sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila. Zo spisu nevyplýva, že by jej s odvolaním
vznikli trovy, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.