Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121411135
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6121411135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci starostlivosti
o maloletú X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom P. práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky N. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Z., W.
XX, právne zastúpenej Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO:
36 862 461 a otca S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Z., Na N. XX, v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 37P/81/2021-83 zo dňa 01.06.2022 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o určení výživného m e n í tak, že otec S. M., nar.
XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. M., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške
150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky N. V., nar. XX.XX.XXXX, počnúc
dňom 02. 06. 2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletú X. M., nar. XX. XX. XXXX zveril
do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v
bežnýchveciachmajúrodičiasamostatne(I.výrok);uložilotcovipovinnosťprispievaťnavýživumaloletej
výživným vo výške 150,- € mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom

02. 06. 2022 (II. výrok); upravil styk otca s maloletou (III. až V. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (VI. výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že návrhom zo dňa
07.07.2021 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
tak, že súd maloletú zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletú zastupovať,
spravovať jej majetok v bežných veciach a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným

vo výške 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od podania návrhu. Zároveň sa domáhala
spolu s návrhom vo veci samej aj nariadenia neodkladného opatrenia, a to dočasného zverenia maloletej
do jej osobnej starostlivosti a určenia dočasnej vyživovacej povinnosti otcovi vo výške 100,- € mesačne.
Otec nesúhlasil s návrhom matky, navrhol maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti.

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že uznesením sp. zn.
37P/81/2021-22 zo dňa 12. 07. 2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť

dočasne prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia rozhodnutia a vo zvyšnej časti (zverenie maloletej
do starostlivosti matky) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Trvanie neodkladnéhoopatrenia určil súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Otec si plní vyživovaciu povinnosť v
zmysle neodkladného opatrenia, nad rámec toho neprispieva.

4. Kolízny opatrovník vykonaným prešetrením pomerov zistil, že matka má vyhovujúce podmienky pre
maloletú a jej zdravý, psychický a fyzický vývin. Maloletá v čase šetrenia navštevovala materskú školu
a od septembra 2021 nastúpila do 1. ročníka základnej školy, raz do mesiaca navštevuje logopéda.
Vzhľadom na to, že rodičia striedavú osobnú starostlivosť neskúšali, maloletá v domácnosti otca bola
len 3 víkendy od začiatku roka 2022 aj to na žiadosť starej matky z otcovej strany a s prihliadnutím na

vyjadrenie maloletej, že maloletá má pozitívne väzby na obidvoch rodičov, chcela, aby to bolo tak, ako
je to v súčasnosti, bývať s matkou a s otcom sa stretávať, nevedela si predstaviť, že by bývala týždeň
u otca a týždeň u mamy, striedanie by sa jej nepáčilo a ak by mala nejaký problém, išla by za mamou,
kolízny opatrovník odporučil, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi určené
výživnénamaloletúprimeranemožnostiam,schopnostiam,majetkovýmpomeromsprihliadnutímnavek
a potreby maloletej, nakoľko v súčasnosti nie sú splnené podmienky na zverenie maloletej do striedavej

osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletou odporučil ponechať na dohode rodičov.

5. Zo správy z poradenského procesu realizovaného na referáte poradensko-psychologických služieb
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 26. 05. 2022 vyplýva, že s rodičmi bola
realizovaná jedna individuálna konzultácia, pričom účelom poradenstva je zlepšenie ich rodičovskej

komunikácie a uzavretie prípadnej dohody vo veci zverenia maloletej. Záverom bolo, že ohľadom
maloletého dieťaťa rodičia komunikovať vedia, ich vzájomné spory sa týkajú skôr ich predchádzajúceho
spolužitia.

6. V konaní bolo ďalej zistené, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, rodičia

maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nezabezpečujú spoločne výživu
a výchovu maloletej od júna 2021. V čase spoločného spolužitia sa otec podieľal na starostlivosti
o maloletú počas toho, keď bola matka v práci, pričom mala 2 roboty. Varenie, pranie, upratovanie
zabezpečovala matka. Počas jeho dvojmesačnej nezamestnanosti bol otec doma s maloletou aj mesiac.
Rodičia ani počas obdobia bývania v spoločnej domácnosti spoločne nehospodárili, každý mal svoje

financie.

7. Matka v konaní poukázala na problémy maloletej v škole, maloletá začala od januára 2022
navštevovať centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, nakoľko má problémy s
písaním, nevie si zapamätať slová.

8. Pokiaľ ide o pomery matky a maloletej, súd prvej inštancie zistil, že matka býva s maloletou, partnerom
matky a jeho synom v X-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve starej matky zo strany matky, ktorá tam s
nimi nebýva. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec značnej hodnoty. Inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Poberá prídavok na dieťa vo výške 25,88 € mesačne. Pracuje v H. V. N., jej priemerný

čistý mesačný zárobok činí 851,71 €. Mesačné náklady na spoločnú domácnosť činia 941,- € (nájom
a energie vrátane úveru na byt 500,- €, spotrebný úver na zariadenie domácnosti 153,- €, strava 250,-
€, poplatky na TV + internet 38,- €). Partner matky prevažne z dôvodu práce tráviaci čas v zahraničí
prispieva na domácnosť sumou 250,- € mesačne. Ďalšie výdavky na odôvodnené potreby maloletej
v súvislosti s návštevou školy činia cca 53,- € mesačne (strava 40,- € mesačne, školský klub 10,- €

mesačne, ZRPŠ 10,- € ročne a triedny fond 20,- € ročne) a výdavky na ošatenie a obuv cca 50,- €
mesačne.Výbavapreprvákanazačiatkurokabola150,-€,otecnatútoneprispel,maloletejničnezakúpil
do školy. Stará matka zo strany otca prispela tým, že dala maloletej nejaké zošity a ceruzky. V rámci
školy chodí maloletá na gymnastiku v školskom klube, tento krúžok je bezplatný. Voči výdavkom matky
na bývanie, ani na maloletú nemal otec výhrady. Spochybňoval len spotrebný úver matky, uviedol, že sa

nejednalo len o úver na zariadenie domácnosti, ale aj na manko, ktoré jej vzniklo v práci.

9. Ohľadne pomerov otca bolo v konaní zistené, že býva v rodinnom dome svojej matky s ňou a jeho
bratom. Je podielovým spoluvlastníkom tohto rodinného domu, zastavanej plochy a nádvoria a záhrad
v katastrálnom území Z. Z. o veľkosti podielu X/X. Obýva jedno celé poschodie rodinného domu, kde

má maloletá vytvorenú samostatnú izbu, zariadenú primerane jej potrebám. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Ďalej vlastní dve motorové vozidlá, jedno zn. X. W. rok výroby XXXX a druhé zn. X. G. dočasne
vyradené z evidencie od 02.09.2021 do 01.09.2023 kvôli tomu, že neprešlo STK a EK. Príjem zo
zamestnania otca vrátane daňového bonusu činí cca 770,- € mesačne. Mesačné náklady na bývanie(inkaso, poistky a poplatky) otec uviedol v sume 200,- €, na poistenie domácnosti 100,- €, na splátku
úveru na bývanie 150,- €, na splátku pôžičky na prestavbu kúpeľne od jeho matky 20,- € mesačne, na
pohonné hmoty a poistenie auta 200,- €, na stravu 150,- € a na ošatenie 150,- €.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 36, § 24 ods. 1 až 4, § 62 ods. 1,
2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o rodine“) mal súd prvej inštancie za to, že v záujme maloletej
je jej zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti matky, nepovažoval za splnené podmienky pre zverenie

maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov požadovanej otcom. Ohľadne zastupovania
maloletej a spravovania jej majetku rozhodol podľa § 28 zákona o rodine, keďže ani jeden z rodičov nie
je pozbavený výkonu rodičovských práv.

11. Nakoľko súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, zaoberal sa otázkou
určenia výživného zo strany otca a úpravy styku otca s maloletou.

12. Pri určení výživného považoval mesačné výdavky na spoločnú domácnosť matky za odôvodnené,
pričom vychádzal z toho, že mesačné výdavky na jedného člena domácnosti činia v prepočte cca 235,-
€ (941,- € /4 osoby). Za odôvodnené považoval aj ďalšie výdavky na maloletú na ošatenie, obuv a
spojené s nástupom do 1. ročníka základnej školy a jej navštevovaním. Výšku výživného zo strany otca

na maloletú požadovanú matkou a odporučenú aj kolíznym opatrovníkom vo výške 150,- € mesačne
považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej a primeranú vzhľadom na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery jej rodičov. Ohľadne výdavkov otca poukázal na to, že výživné má
prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, teda otec je povinný usmerniť svoje výdavky tak,
abyvprvomradebolouhradenévýživnénamaloletédieťaaažnáslednemôžeotecfinančnéprostriedky

využiť na svoje potreby a iné náklady i úhradu záväzkov. Otec zo svojho príjmu 770,- € mesačne, je
podľa súdu prvej inštancie schopný uhrádzať na výživné sumu 150,- € mesačne bez ohrozenia vlastnej
výživy, a to aj po odrátaní jeho nevyhnutných nákladov. Za nevyhnutné náklady na strane otca súd prvej
inštancie nepovažoval inkaso a poistenie vo výške 200,- € mesačne, ani poistenie domácnosti osobitne
ešte ďalších 100,- € mesačne, nakoľko otec taktiež zdieľa bývanie aj s ďalšími osobami, ktoré sú preto

povinné podieľať sa na týchto výdavkoch. Rovnako nepovažoval za primerané jeho náklady na ošatenie
v sume 150,- € mesačne a pohonné hmoty a poistenie motorového vozidla v sume 200,- € mesačne.
Vzhľadom na skutočnosť, že otec si plnil v priebehu konania vyživovaciu povinnosť na maloletú v zmysle
neodkladného opatrenia, určil otcovi výživné počnúc nasledujúcim dňom po vyhlásení rozhodnutia, t.j
od 02. 06. 2022.

13.Napokonsúdprvejinštancieuviedolúvahy,ktorýmisariadilpriúpravestykuotcasmaloletou,uviedol
dôvody, ktoré ho viedli k úprave styku v zmysle III. až V. výroku jeho rozsudku a apeloval na rodičov, aby
si uvedomili, že záujem maloletého dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodičov.

14. O náhrade trov účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného
mimosporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „C. m. p.“), nakoľko dôvody pre iné rozhodnutie
nezistil.

15. Proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie

otec maloletej. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania za nesprávny z
dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 C. m. p. a v § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „C. s. p.“), t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

16. Uviedol, že nie je pravdou, že by maloletej nič nedal. Zo strany jeho rodiny dostala pri nástupe do
školy skoro kompletné vybavenie, matku to stálo minimum finančných prostriedkov. Takmer vždy z jeho
domácnosti (maloletá) odchádza s taškami plnými oblečenia a obuvi, tiež na Vianoce dostala množstvo
darčekov, pričom tieto skutočnosti neboli akceptované. Matke vyčítal, že za jeden rok jej starostlivosti

je maloletá v oblasti učenia zanedbaná, má v škole problémy, na konci prvého ročníka nevie čítať, ani
písať, čo sa s ňou ponesie možné celé školské obdobie.17. Otec nepovažoval za opodstatnený výdavok matky na splácanie úveru na byt, ktorý si vzala jej matka
ako vlastníčka bytu. Považoval za nanajvýš nezodpovedné splácať úver na byt, ktorý matke nepatrí
a o ktorý by sa musela (odvolateľ mal na mysli zrejme prípad dedenia - poznámka odvolacieho súdu)

deliť s tromi ďalšími súrodencami, preto žiadal súd túto skutočnosť preveriť a zohľadniť jej skutočné
náklady. Mal za to, že v skutočnosti matka spláca iný úver, ktorý si vzala asi 9 rokov dozadu na manko v
zamestnaní a ktorý je už možno aj splatený, považoval za nelogické zahrnúť ho do inkasa. Poukázal na
to, že na rozdiel od nej on vzal úver na to, aby vyplatil spolu s bratom z rodinného domu strýka (matkinho
brata), v dôsledku čoho jeho podiel prešiel na nich. Úver bude splácať ešte 6 rokov, čo ho momentálne

veľmi finančne zaťažuje, ale tento majetok po ňom zdedí iba jeho dcéra.

18.Ďalejotecuviedol,ževsúčasnostičiníjehopríjemzozamestnaniaužlensumucca 730,-€mesačne,
nakoľko už nepoberá daňový bonus na maloletú. Korigoval svoje nevyhnutné mesačné výdavky (oproti
výdavkom uvádzaným v konaní pred súdom prvej inštancie) na sumu 570,- € (inkaso na bývanie
pripadajúce len na neho 200,- €, splátka úveru a pôžičky 170,- €, poplatok za komunálny odpad, domová

daň a poistka 10,- €, doplnkové dôchodkové sporenie 10,- €, poplatok na internet 10,- € pohonné hmoty,
povinnézmluvnépoistenieaservismotorovéhovozidlapoužívanéhonadochádzaniedoprácevStarých
Horách 150,- €, mobilný telefón 20,- €). Po odpočítaní týchto výdavkov a súdom prvej inštancie určeného
výživného od jeho príjmu mu tak zostane na živobytie mesačne len suma 10,- €, z ktorej nevie ani
vystravovať dieťa, keď bude u neho, zaplatiť nejaké aktivity s dieťaťom. Nevie si predstaviť, z čoho by

platil takéto výživné, ak by bol práceneschopný.

19. Otec vyčítal súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy skutočnosti, že príjem matky je vyšší ako jeho,
prídavok na dieťa a daňový bonus idú rapídne hore, matka má príjem aj z prenájmu, od neho výživné
a prispieva jej na spoločnú domácnosť aj jej priateľ, ktorý sa tam zdržiava jeden mesiac do roka, preto

takmer žiadne náklady na domácnosť nevytvára, pričom súd prvej inštancie vyčíslil aj jeho náklady na
235,- € mesačne. Otec mal za to, že v danom prípade by sa mal brať do úvahy aj príjem priateľa matky
ako spoločne posudzovanej osoby.

20. Napokon otec uviedol, že nie je schopný platiť výživné k 10. dňu v mesiaci, pretože v daný deň má

ešte len výplatný termín v práci.

21. Otec maloletej preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zmenil a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 80,- € mesačne vždy k 15. dňu v
mesiaci vopred a nariadil matke, aby mu oznámila heslo maloletej na Edupage aj každý termín ZRPŠ

v škole.

22. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie (v
napadnutom rozsahu) ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s otcom, že nie je v jeho možnostiach
a schopnostiach hradiť súdom prvej inštancie určené výživné. Výdavky špecifikované v odvolaní otec

nepreukázal predložením listinných dôkazov. Podľa názoru matky, súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav veci, otcom navrhované vykonanie dôkazov nie je spôsobilé priniesť žiadne nové skutkové
informácie, ktoré by mohli viesť k odlišnému rozhodnutiu v otázke výšky výživného, preto ho matka
považuje za nehospodárne a nadbytočné. Otec mal možnosť preukázať štruktúru a výšku nákladov v
prvoinštančnomkonaní,akoajvodvolaní,avšaknikdytak(čistoúčelovo)neurobil.Napríkladsuma150,-

Eur/mesiaczabenzíndopráce,servisazákonnúpoistkujepodľamatkyprivysoká,keďžemiestovýkonu
práce je vzdialené od bydliska otca len 12 km (vzdialenosť Na Karlove 30, Banská Bystrica - Staré Hory).
Naviac podľa matky nič nebráni otcovi využívať na cestovanie prostriedky hromadnej dopravy, čím by
sa náklady na cestovanie do práce podstatne znížili. Zhodne so súdom prvej inštancie poukázala na
ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov.

23. Za nepreukázané a zjavne nepravdivé, navyše odporujúce vlastným tvrdeniam otca v
prvoinštančnom konaní považovala matka tvrdenie otca v odvolaní, že maloletej poskytuje darčeky,
oblečenie a obuv. Otec v odvolaní ďalej uvádza, že celá jeho rodina (nie on) sa finančne podieľala na
zadovážení vybavenia do školy. Matka spresnila, že to bola práve matka otca, kto pomohol zabezpečiť

vybavenie maloletej pred nástupom do školy. Sám otec na pojednávaní uviedol, že maloletej nič
nezakúpil pri nástupe do 1. ročníka.24. K tvrdeniu otca, že maloletá je v oblasti učenia zanedbaná, čo je dôsledkom starostlivosti matky
matka uviedla, že otec matke v tomto smere vôbec nepomáha, nekontaktoval ani školu, či kolízneho
opatrovníka, nezaujíma sa, ale neváha situáciu zneužiť a otočiť proti matke a spochybňovať jej

rodičovské kompetencie, hoci táto po zistení problémov maloletej v škole vyvinula úsilie uvedené v
konaní pred súdom prvej inštancie v snahe maloletej pomôcť. Ani sociálnym šetrením neboli na strane
matky zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú, práve naopak, matka sa o maloletú vzorne stará, má
vytvorené vhodné podmienky pre jej výchovu a starostlivosť. Dôkazom nekontaktovania školy maloletej
zo strany otca je aj tá skutočnosť, že žiadal súd rozhodnúť vo veci, ktorá nie je predmetom konania, a

to nariadiť matke oznámiť otcovi heslo na Edupage aj každý termín ZRPŠ v škole, pričom individuálne
heslo na Edupage je škola povinná otcovi na jeho žiadosť poskytnúť a priamo z Edupage bude mať
vedomosť aj o konajúcom sa ZRPŠ.

25. Podľa matky je zrejmé, že nastal výrazný nepomer miery podielu matky a otca na vyživovacej
povinnosti, ako aj na osobnej starostlivosti o maloletú. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť k

maloletej predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa ako poskytovaním stravy, ubytovania,
ošatením a uhrádzaním ďalších výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. Nastal neúnosný
právny stav, kedy matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú (in natura) a zároveň pokrýva
náklady spojené so zabezpečením potrieb maloletej. Otcom navrhovaná výška výživného by v žiadnom
prípade neodstránila uvedený nepomer a nepostačovala by na úhradu a pokrytie odôvodnených potrieb

maloletej. Za aktuálnej hospodárskej situácie a enormného neustáleho zdražovania na Slovensku
súdom určené výživné len čiastočne pokryje náklady, ktoré má matka s maloletou v súvislosti s
uspokojovanímjejpotrieb,aletakútosumupovažujezaprimeranú,vzhľadomnavekapotrebymaloletej.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že náklady vyčíslené matkou sú v bežnej výške a zodpovedajú
veku a odôvodneným potrebám maloletej. Z ustálenej rozhodovacej prace slovenských súdov je výška

výživného, určená súdom prvej inštancie, primeraná a obvyklá.

26. Matka bola názoru, že otec požadoval v konaní pred súdom prvej inštancie zverenie maloletej do
striedavej osobnej starostlivosti čisto z finančných dôvodov, aby nemusel platiť žiadne výživné. Vnútorne
si ale otec protirečí, keď uvádza, že s maloletou bol menej z dôvodu, lebo mu to časovo a finančne

nevychádzalo, ale na strane druhej chce striedavú starostlivosť s týždenným intervalom, čo predstavuje
časovú aj finančnú „záťaž“, ktorej doteraz nebol schopný.

27. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súdom prvej inštancie určenú výšku
výživného považuje za primeranú veku a potrebám maloletej, súhlasil však s tým, aby bola zmenená

splatnosť výživného na 15. deň v mesiaci.

28. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

29. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca maloletej podľa § 34 C. s. p.

preskúmal vec nielen v rozsahu odvolania v zmysle § 65 C. m. p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré
možno začať aj bez návrhu, nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 C. m. p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 68 C. m. p. z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie
skutočného stavu veci za potrebné a rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku zmenil podľa § 388 C.
s. p., nakoľko neboli splnené podmienky na jeho úplné potvrdenie, ani na jeho zrušenie z nasledovných

dôvodov:

30. Odvolanie otca je čiastočne dôvodné, a to pokiaľ ide o určenie termínu splatnosti výživného. Súd
prvej inštancie nevysvetlil, z akého dôvodu pristúpil k zmene termínu splatnosti výživného k 10. dňu
v mesiaci vopred oproti neodkladnému opatreniu, v ktorom uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať

na výživu maloletej sumou 100,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom
samotná matka v návrhu na začatie konania vo veci samej žiadala, aby otec platil výživné vždy do 15.
dňa v mesiaci a tento termín zmenil jej právny zástupca až na pojednávaní dňa 01.06.2022, na ktorom
bol vyhlásený napadnutý rozsudok bez bližšieho zdôvodnenia tejto navrhovanej zmeny. Vzhľadom na
to, že otec v odvolaní tvrdil, že príjem zo zamestnania je mu vyplácaný až v 10. deň v mesiaci, matka v

konanítútoskutočnosťnespochybňovalaazaplatenievýživnéhovtentodeňbybolomožnélenosobným
odovzdaním peňazí v hotovosti otcom, alebo ním poverenou osobu matke každý mesiac, čo odvolací
súd nepovažuje za efektívny a nutný spôsob platenia výživného (aj vzhľadom na vzájomné komunikačné
konflikty medzi rodičmi maloletej), ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka osobitne v konanínenapádala, že by jej nevyhovovalo platenie výživného k 15. dňu v mesiaci vopred (ako to bolo doposiaľ
na základe neodkladného opatrenia), odvolací súd II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení
výživného zmenil v časti termínu jeho splatnosti. V ostatnom však odvolací súd považuje II. výrok za

vecne správny a nebyť určenia iného termínu splatnosti by ho bol v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s.
p. potvrdil stotožniac sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne
odôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťaaschopností,možnostíamajetkovýchpomerovjehorodičova
z toho vyvodeným záverom o výške určeného výživného zo strany otca, ktorým sa má podieľa na výžive
maloletého dieťaťa. Odvolacie námietky otca maloletých ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre

privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere, nakoľko ani v odvolacom
konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci
pokiaľ ide o výšku výživného.

31. Odvolací súd považuje za neadekvátnu požiadavku otca na určenie výživného vo výške 80,- €
mesačne, keď už neodkladným opatrením určená výška výživného v sume 100,- € mesačne je v

zmysle § 366 C. m. p. výživným v nevyhnutnej miere (teda nemusí zodpovedať odôvodneným, ale len
nevyhnutným potrebám maloletého dieťaťa), ktoré bol otec schopný riadne platiť.

32. Odvolací súd podotýka, že bližšia špecifikácia výdavkov otca uvedená na osobitnej listine ako prílohe
odvolania (v ktorom boli tieto výdavky uvedené len celkovou sumou 570,- € mesačne s odkazom na

prílohu) nie je dôkazom o týchto výdavkov. Z obsahového hľadiska je nerozhodné, či by tieto výdavky
odvolateľ rozpísal priamo v odvolaní, alebo na osobitnej listine ako jeho prílohe, jedná sa len o iný
spôsob. Táto bližšia špecifikácia je stále len súhrnom tvrdení otca o jeho výdavkov a nenadobúda
váhu dôkazu len preto, že je uvedená na osobitnej listine. Dôkazom napr. o tom, že otec vynakladá
200,- € mesačne na inkaso na bývanie, že tento výdavok je výsledkom delenia všetkých nákladov

spojených s domom na tretiny, teda že len na neho samotného pripadá 200,- € mesačne za inkaso
by bolo predloženie samotného inkasa za niekoľko mesiacov dozadu. Rovnako to platí aj o ostatných
tvrdených výdavkoch, bez ich preukázania možno vychádzať len z odhadu, prípadne zo zhodných,
resp. nesporných, osobitne nespochybňovaných skutkových tvrdení účastníkov konania ohľadne ich
príjmov, výdavkov a majetkových pomerov. Preto súd prvej inštancie bez bližšej špecifikácie inkasa

a jeho preukázania vychádzal z toho, že inkaso uvádzané otcom 200,- € mesačne je inkasom za
celý rodinný dom, nielen pripadajúcim na otca, a preto uviedol, že ho nepovažuje za nevyhnutný
výdavok až v takej výške, nakoľko otec zdieľa bývanie aj s ďalšími osobami, ktoré sú preto povinné
podieľať sa na týchto výdavkoch. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že nie je bežné a obvyklé,
že by výdavky platené paušálne vychádzajúc z cien energií za minulý rok 2021 (kedy ešte nevypukla

energetická kríza v dôsledku vojenského konfliktu na Ukrajine) len na jedno podlažie rodinného domu
obývané otcom maloletej predstavovali až 200,- € mesačne, preto ich odvolací súd považuje (vzhľadom
na nepreukázanie opaku) za nadhodnotené. Aj pri odhade inkasa (zahŕňajúceho bežne poplatky za
elektrinu, plyn, vodné, prípadne stočné, koncesionársky poplatok RTVS) 300,- € mesačne na celý (nie
práve najmenší) rodinný dom by na otca pripadala 1/3, t.j. maximálne 100,- €, pričom odvolací súd

podotýka, že otec v odvolaní (resp. jeho prílohe) netvrdil, že rodinný dom obývajú len traja ľudia, ale že
jedno podlažie obýva jeho brat s rodinou, preto sa všetky náklady na rodinný dom majú deliť nie troma,
ale počtom osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, v rodinnom dome. Reálnej spotrebe elektriny, či vody
totiž nezodpovedá rozdelenie domu na tri podlažia, ale skutočná spotreba elektriny a vody jednotlivými
členmi domácnosti, pričom po zohľadnení, že v rodinnom dome žije jeho matka a bez bližšej špecifikácie

členov rodiny brata otca (aj keby boli len dvaja), možno stále predpokladať, že ich spotreba (ako spolu
minimálne troch osôb) je vyššia, nakoľko otec prevažnú časť mesiaca aj po súdom upravenom styku
(nehovoriac už o predchádzajúcom období, kedy sa s dcérou stretával len sporadicky na podnet jeho
matky) trávi na jemu pripadajúcom podlaží sám a vzhľadom na jeho príjem a vyživovaciu povinnosť k
maloletej by mal žiť úsporne, jeho výdavky by mali byť nevyhnutné. Delenie troma prichádza teoreticky

do úvahy len ohľadne výdavkov na kúrenie (nakoľko v tom prípade je počet členov jedného obývaného
podlažia takmer nerozhodný), pričom otec zdroj kúrenia (plyn, tuhé palivo, elektrina, biomasa, tepelné
čerpadlo a pod.) nešpecifikoval, preto je len veľmi ťažké ich odhadovať.

33. Už len vychádzajúc z uvedeného, kedy odvolací súd uznal otcovi výdavok na inkaso vo výške 100,-

€ mesačne (teda vyššej než uznal súd prvej inštancie: 200,- € / minimálne traja členovia domácnosti
= cca 67,- €), ostane otcovi z jeho príjmu 110,- € mesačne, z čoho je možné zabezpečiť stravovanie
maloletej, či voľnočasové aktivity počas doby styku otca s maloletou. Taktiež poistenie domu (uvádzané
otcom v odvolacom konaní vo výške 41,- € ročne) nie je výdavkom, ktorý je nevyhnutné vynaložiť, ak topríjmy a nevyhnutné výdavky výživou povinnej osoby nedovoľujú. Preto pre účely určenia výživného v
tomtoprípadeniejenevyhnutnézaoberaťsaaosobitnevyhodnocovaťúčelnosť,opodstatnenosťďalších
výdavkov uvádzaných otcom a spochybňovaných matkou (napr. na motorové vozidlo otca), nakoľko by

to nemalo vplyv na rozhodnutie o výške výživného.

34. Pokiaľ otec poukazuje na príspevky jeho rodinných príslušníkov na potreby maloletej, či darčeky,
odvolací súd uvádza, že tieto osoby v prípade vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu nemajú k dieťaťu
vyživovaciu povinnosť, teda ich príspevky sú založené na báze dobrovoľnosti, či výpomoci rodičovi

dieťaťa, nie sú však právne vynutiteľné. Úlohou súdom určenej vyživovacej povinnosti rodiča je však
štátom garantovať, že výživa maloletého dieťaťa bude pravidelne zabezpečená prípadne aj vynútením
cestou exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, vyživovacia povinnosť
rodiča k dieťaťu teda nie je založená len na jej dobrovoľnom plnení (napríklad aj na podklade súdneho
rozhodnutia), ale v prípade jej dobrovoľného neplnenia aj na jej vynútení vo verejnom záujme na
zabezpečení výživy maloletého dieťaťa.

35. Odvolací súd podotýka, že pri určovaní výživného sa vychádza zo stavu v čase rozhodnutia
súdu, nevychádza sa z hypotetického predpokladu, že osoba výživou povinná sa stane dočasne
práceneschopnou, nakoľko sa jedná o vopred nepredvídateľnú (z hľadiska toho kedy nastane a ako dlho
potrvá) a prechodne (krátkodobo) sa vyskytujúcu udalosť. V prípade, že by výživou povinná osoba bez

svojho výrazného zavinenia a úmyslu zbaviť sa, či znížiť svoju vyživovaciu povinnosť sa stala trvale,
resp. dlhodobo práceneschopnou, jednalo by sa do budúcna o podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu
zmenu vyživovacej povinnosti.

36. Pokiaľ ide o otcom požadované prešetrenie príjmov a výdavkov matky, odvolaciemu súdu nie je

zrejmé, aké príjmy matky z prenájmu má otec na mysli, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie ani
len netvrdil a ani nebolo preukázané, že by matka žijúca v byte svojej matky niečo prenajímala. Ohľadne
úveru na byt vo vlastníctve jej matky, v ktorom býva, odvolací súd uvádza, že je akceptovateľné a možno
topovažovaťzanevyhnutnývýdavoknabývanie,akmatkamaloletejrefundujevrámcinájomnéhozabyt
vlastníčke bytu - svojej matke, ktorá ho neužíva splátky úveru, ktoré veriteľovi zrejme platí stará matka

maloletej, nakoľko otec maloletej sám uvádza, že úver vzala stará matka. Nerozhodný je argument otca,
že výdavok na splátky úveru je výdavkom do bytu, ktorý jej nepatrí, nakoľko ho užíva a je bežnou praxou,
že dohodnutá výška odplaty za užívanie bytu (nájomného) v sebe de facto zahŕňa splátky úveru na
byt. Napokon, pokiaľ otec poukazuje na to, že matka má priateľa, ktorý jej finančne prispieva na chod
domácnosti, hoci sa tam väčšinu času nezdržiava a mal by sa brať do úvahy aj jeho príjem, odvolací súd

podotýka, že priateľ matky nie je výživou povinná osoba voči jej maloletému dieťaťu, preto nie je daný
zákonný dôvod na zisťovanie jeho príjmu a práve tým, že prispieva na chod domácnosti v prepočte na
štyri osoby rovným dielom, hoci by tak nemusel robiť vzhľadom na jeho sporadický výskyt v domácnosti
matkyasamotnévyjadrenieotcamaloletejvodvolaní,ženákladynadomácnosťnevytváraskorožiadne,
znižuje náklady matky na spoločnú domácnosť, ktoré by v prípade, že by on a jeho syn v jej domácnosti

neboli, mohli byť vyššie (nakoľko náklady na teplo, elektrinu, vodu, stravu, internet a TV boli súdom
prvej inštancie za každý mesiac prepočítavané na štyri osoby, hoci priateľ matky sa tam zdržiava dokopy
cca 2 mesiace v roku, čo tvrdil samotný otec maloletej v konaní pred súdom prvej inštancie, v odvolaní
dokonca, že sa tam zdržiava len jeden mesiac do roka).

37. K odvolacej námietke otca, že matka má vyšší príjem zo zamestnania, a preto by sa mala podieľať na
výžive maloletej vo väčšej miere, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 4 veta prvá zákona o rodine,
podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Preto aj keď je príjem matky oproti príjmu otca zo zamestnania o čosi vyšší,
odvolací súd zohľadniac uvedené kritérium má za to, že je opodstatnené, aby sa na výdavkoch maloletej

podieľali približne rovnakou mierou. Ako konštatoval už súd prvej inštancie, odôvodnené výdavky na
maloletú v sume cca 338,- € mesačne otec v konaní nenapádal, nespochybňoval, preto jeho podiel na
nich činiaci sumu 150,- € mesačne považuje aj odvolací súd za zodpovedajúci odôvodneným potrebám
maloletej a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca.

38. Odvolací súd sa napokon stotožňuje s argumentáciou matky, že žiadosť otca o oznámenie hesla do
aplikácie Edupage a informovanie o termínoch ZRPŠ zo strany matky nebola predmetom konania pred
súdom prvej inštancie a je bezpredmetná, nakoľko otec ako zákonný zástupca dieťaťa môže o uvedené
informácie požiadať samotnú školu, ktorú maloletá navštevuje.39. Keďže otec maloletej odvolaním nenapadol I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení
maloletej do osobnej starostlivosti matky, nenavrhol v odvolaní iné rozhodnutie ohľadne starostlivosti a z

vykonanéhodokazovaniapredsúdomprvejinštancievyplýva,žestarostlivosťomaloletúzostranymatky
je riadne zabezpečovaná, maloletá nie je zanedbávaná, odvolací súd (aj keď nie je rozsahom odvolania
viazaný) nevidel relevantný dôvod zasiahnuť do tohto výroku a nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k
argumentácii rodičov ohľadne školských výsledkov maloletej a ich príčin.

40. Pokiaľ ide o trovy (prvoinštančného aj odvolacieho) konania, keďže odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie v II. výroku o určení výživného, aplikoval ust. § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 C. s. p. a § 2 ods. 1 C. m. p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 57 C. m. p., podľa ktorého o povinnosti
nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Keďže žiaden u
účastníkov si náhradu trov tak prvoinštančného, ako ani odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd

o nej nerozhodol.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Účastník konania má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem aleboochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti

a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor

môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 ods.

2 Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa,
styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo
rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§
370 ods. 1 a 2 C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.); súd môže nariadiť

výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej
neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 C.m.p.); ak po nariadení výkonu
rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy
na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.),
rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na

dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať
sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.).