Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 5, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1SKomp/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116205021
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1116205021.1

Uznesenie

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa (sudcu spravodajcu) a členov senátu JUDr.
Eleny Berthotyovej, PhD., Mgr. Dušana Čima, JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr.
Jany Haluškovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore
medzi Krajským súdom v Bratislave a Okresným súdom Bratislava I, vo veci žalobcu: MAC TV s. r. o., so

sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zast.: ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičová 5B,
821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému Rada pre mediálne služby, so sídlom, Palisády
36, 811 06 Bratislava, o ochranu práva rovnakého zaobchádzania, naposledy vedenom na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/339/2021, takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie veci j e daná právomoc správneho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I z 29. februára 2016 sa žalobca na základe zákona
č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„antidiskriminačný zákon“) domáhal uloženia povinnosti žalovanému: 1/ zdržať sa pri výkone právomocí
rozdielneho zaobchádzania, 2/ na vlastné náklady sa písomne ospravedlniť, zaslaním písomného
ospravedlnenia na adresu sídla žalobcu v znení uvedenom v žalobe.

2. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) podaním sp. zn. 8C/23/2016 z 20. decembra 2021
postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave, citujúc ustanovenia § 6 ods. 1, § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") a § 3, § 40, § 43 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konštatujúc, že na prejednanie a rozhodnutie
v predmetnej veci je príslušný je Krajský súd v Bratislave.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podaním z 3. februára 2021 č. k.
1S/339/2021-1256 s postúpením veci vyslovil nesúhlas, keďže podľa jeho mienky sa na konania vo
veciach antidiskriminačných sporov vzťahuje druhý diel tretej časti CSP, a preto ide o súkromnoprávnu
vec.Vtomtosmerekrajskýsúdpoukazovalajnaskutočnosť,žežalobcasapodanoužalobounedomáhal
prieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,aleochranyjehoprávpodľaantidiskriminačnéhozákona.

Krajskýsúdokresnémusúduvyčítalajprocesnýpostup,ktorýpripostúpenívecizvolil;najmäskutočnosť,
že neustálil predmet konania, vec nepostúpil uznesením a nezdôvodnil, prečo má byť v prejednávanej
veci príslušný správny súd.

4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“) zriadený podľa §11 CSP a rozhodujúci podľa §

8 ods. 1 CSP preto prejednal predložený kompetenčný spor ako spor o právomoc, ktorý vznikol medzi
správnym súdom a iným súdom podľa § 18 ods. 4 SSP.5. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

6. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

7. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v zákone č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP").

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom a podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve
preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov
verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu
verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Kompetenčný senát už vo svojej judikatúre uviedol, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho
sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP nie je rozhodujúci petit žaloby (návrhu), ale zásadne príslušná
hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti,
ktoré sú predmetom sporu v danej veci (porovnaj napríklad uznesenia sp. zn. 1SKomp 2/2021,

1SKomp 3/2021 a 1SKomp 6/2021). Podobne potom už skôr judikoval, že ak primárny pôvod úpravy
posudzovaného právneho vzťahu spadá do sféry verejného práva, pre rozlíšenie, či v konkrétnej veci
je daná právomoc správneho alebo iného súdu (tu rozumej súdu konajúceho v civilnom procese podľa
CSP, ktorý pre účely tohto rozhodnutia možno označiť za civilný súd), je rozhodujúce, či požiadavka
uplatnená žalobou predmetovo spadá do rámca vymedzeného vo vyššie citovanom ustanovení § 6 ods.

1 SSP (porovnaj uznesenie sp. zn. 1Skomp 8/2021).

10. Antidiskriminačný zákon upravuje dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje
prostriedky právnej ochrany pred jej porušovaním. Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje
v spojení s právami subjektov vyplývajúcich z osobitných predpisov avšak v oblasti sociálneho

zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, ochrany spotrebiteľa a v oblasti pracovnoprávnych
vzťahoch a obdobných vzťahoch (§ 3 v spojení s § 5 a 6 antidiskriminačného zákona).

11. Základný rámec princípu rovnosti v právach a zákazu diskriminácie určuje čl. 12 Ústavy
Slovenskej republiky. Transpozíciou smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje

zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod a smernice Rady
2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v
zamestnaní a zárobkovej činnosti, smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní
zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich
poskytovaniu a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní

zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti
a povolania do antidiskriminačného zákona došlo k zavŕšeniu preberania záväzkov vyplývajúcich z
antidiskriminačnej legislatívy.

12. Významným prameňom práva v oblasti ochrany pred diskrimináciou sú aj niektoré medzinárodné

zmluvy; ide napríklad o Všeobecnú deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a
politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych právach, Dohovor o odstránení
všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej
hodnoty a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácií.

13. V tomto kontexte kompetenčný senát uvádza, že pre posúdenie prejednávanej otázky nebude
determinujúcou skutočnosťou to, v akom vzájomnom vzťahu sú účastníci konania ( vzťah vysielateľa a
právnickej osoby, ktorej zákon o vysielaní zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovaní

audiovizuálnych mediálnych služieb).

14. Totiž, zásady rovnakého zaobchádzania sa uplatňujú vo vzťahu ku všetkým subjektom verejného aj
súkromného práva včítane tých, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach a povinnostiachfyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy; preto nie je možné opomenúť skutočnosť,
že aj správny orgán môže byť v postavení strany antidiskriminačného sporu podľa tretej časti CSP.

15. Zásadným determinujúcim znakom z pohľadu prejednávanej veci je však oblasť právnych vzťahov
podľa antidiskriminačného zákona (§ 5, § 6, antidiskriminačného zákona), v ktorých sa zásady
rovnakého zaobchádzania uplatňujú, ako aj zákonné dôvody, pre ktoré je diskriminácia zakázaná (§ 2
antidiskriminačného zákona).

16. Ako už kompetenčný senát načrtol, zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje na základe
zákonných dôvodov (§ 2 antidiskriminačného zákona) v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej
starostlivosti, vzdelávania, ochrany spotrebiteľa, pracovnoprávnych a obdobných vzťahov.

17. Týka sa predovšetkým podmienok prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo
povolaniu, pracovných podmienok vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania, systému sociálnej

pomoci, sociálneho poistenia a štátnej sociálnej podpory, zdravotnej starostlivosti a zdravotného
poistenia, vzdelávania a poskytovanie a prístup k tovarom a službám v rámci podnikania.

18. V rámci žalobcom ponúknutých žalobných bodov však kompetenčný senát nevidel také dôvody
zákazu diskriminácie, ktoré by sa týkali oblastí právnych vzťahov upravených antidiskriminačným

zákonom.

19.Totiž,žalobcavrámcižalobnýchbodovvpodstatetvrdil,žesprávnyorgánkonávrozporesozásadou
rovnakého zaobchádzania keďže:

- vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného sp. zn. RP/044/2012 z 28.8.2012 za porušenie povinnosti
vyplývajúcej z § 19 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona
č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní“), za
ktorú mu bola uložená sankcia vo výške 3.319 Eur tvrdil, že na obdobnom skutkovom základe
(propagácia marihuany) nebolo voči konkurenčnému subjektu začaté žiadne správne konanie, ani mu

nebola uložená sankcia,

- vo vzťahu k sankcii vo výške 8.000 Eur uloženej v správnom konaní vedenom pod sp. zn. 868/
SKO/2015 za porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní žalobca argumentoval
v tom smere, že konkurenčnému subjektu bola uložená sankcia v rovnakej výške za porušenie totožnej

povinnosti, ale skutkové okolnosti, na základe ktorých boli sankcie obom subjektom uložené, sú
diametrálne odlišné. V tomto kontexte žalobca dával do komparácie oba vysielané programy najmä z
pohľadu dosahu na počet divákov, obsahu relácie ako aj tržieb za odvysielané programy, pričom sa
domnieval, že žalovaný zlyhal pri skúmaní závažnosti správneho deliktu.

20. V ostatnej časti žalobných bodov žalobca poukazoval aj na počet sťažností podávaných v zmysle
zákona o vysielaní, ako aj na postup orgánov verejnej správy pri ich vybavovaní.

21. Prezentovanou argumentáciou žalobca v podstate nesúhlasil so závermi správnych orgánov v
označených rozhodnutiach, ktorými odôvodňovali uloženie sankcie za správne delikty a preto podľa

mienky kompetenčného senátu uvedená argumentácia mohla a mala byť predmetom argumentácie v
rámci správnych konaní o uložení sankcii.

22. Pokiaľ by totiž žalobca argumentoval v naznačenom smere v správnom konaní, správne orgány by
boli povinné vysporiadať s touto argumentáciou a žalobcovi v rámci správnej úvahy poskytnúť dôvody,

pre ktoré mu ukladajú danú sankciu v uvedenej výške, a vysporiadať sa aj s dôvodmi, pre ktoré v
žalobcom predostretých prípadoch sankcia nebola uložená.

19. Kompetenčný senát v tomto kontexte preto ustálil záver, že žalobcom predostreté skutočnosti sa
netýkajú ani jednej z načrtnutých oblastí, v ktorých sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania podľa

antidiskriminačnéhozákonaapretonemôžeichposúdeniebyťanipredmetomsúkromnoprávnehosporu
podľa tretej časti CSP, ale na prejednanie a rozhodnutie veci je daná právomoc správneho súdu.20. Kompetenčný senát konštatuje, že žalobca sa už v minulosti domáhal súdnej ochrany proti
rozhodnutiu žalovaného č. RP/044/2012 z 28.8.2012; v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sž/21/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie žalovaného a konštatoval, že zo skutkových

okolností vyplýva, že žalobca skryto a zámerne sprostredkoval informáciu divákom, že užívanie drogy
môže viesť k spoločenskému úspechu. Najvyšší súd Slovenskej republiky akcentoval aj tú skutočnosť,
žežalobcaakovysielateľzodpovedázaplnenievšetkýchpovinnostívyplývajúcichzozákonaovysielaní.

21. Úlohou správneho súdu preto bude umožniť žalobcovi preformulovať žalobný petit tak, aby

zodpovedal príslušnej procesnej právnej úprave v konaní pred správnym súdom a vo vzťahu k žalobným
bodom týkajúcim sa rozhodnutia žalovaného č. RP/044/2012 z 28.8.2012 správny súd preskúma, či
žalobcompredostretáargumentácianepredstavujeskutočnostirelevantnéprepostuppodľadruhejhlavy
piatej časti SSP.

22. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy podieľajúce sa na vzniku predloženého

kompetenčného sporu viazané (§ 18 ods. 4 SSP).

23. Toto rozhodnutie prijal kompetenčný senát pomerom hlasov 8 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.