Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720202854
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:3720202854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a

členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky v konaní zastúpených
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky D. E. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. A. XXXX/XX, H., právne zastúpenej Hagyari & Partners, advokátska kancelária,
Vlčkova 8/A, Bratislava a otca D. I. B., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpeného JUDr.
Bohuslavom Majerníčkom, advokátom so sídlom Gorazdova 1719/7, Spišská Nová Ves, v konaní
o zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č. k. 30P/2/2021-261 zo dňa 08.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. až IV.

II. Mení rozsudok vo výroku V. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. a C. od každej stredy
nepárneho týždňa v roku od 15:30 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 7:30 hod., pričom otec
si mal. deti prevezme v stredu o 15:30 hod. v mieste bydliska matky a matke ich odovzdá v pondelok
o 7:30 hod. v mieste bydliska matky.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom na začatie konania žiadala zvýšiť výživné na mal. A. a C. B. na sumu 160 Eur mesačne
a upraviť styk otca s mal. deťmi.

Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom č.k. XXP/X/XXXX-XXX zo
dňa 8.11.2021 zvýšil výživné na mal. A. na sumu 160 Eur mesačne a na mal. C. na sumu 120 Eur

mesačne od 24.9.2020 do budúcna. Zároveň súd upravil styk otca s mal. deťmi.

Matka proti rozsudku podala odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, zaviazal
otca prispievať na výživu oboch mal. detí sumou po 160 Eur mesačne a upravil styk tak, aby si otec mal.
deti počas výkonu styku preberal v mieste bydliska matky, nie v školskom zariadení.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným
subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), protirozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď

deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie matky nie je dôvodné a v časti je dôvodný postup podľa § 388 CSP.

Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z čistého
príjmu otca 1.200 až 1.350 Eur a z príjmu matky 3.500 Eur mesačne. Mal. A. má 11 rokov, je žiačkou
6. ročníka, mal. C. má 9 rokov, je žiačkou 3. ročníka. Obe deti sa venujú jazdeniu na koni a navštevujú
jazykovú školu. Súd zvýšil výživné s prihliadnutím na mieru výkonu osobnej starostlivosti otca, ktorý má
deti v starostlivosti 1/3 v mesiaci. Súd upravil styk tak, ako sa na ňom rodičia zhodli.

Matka v odvolaní namieta, že súd pri rozhodovaní o výške výživného nedostatočne zohľadnil všetky
výdavky detí.

Odvolací súd už pomerne dlhodobo aplikuje vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva
spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného
za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://
justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia.
V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň

kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové
kategórie mal. detí pritom dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov
školskej dochádzky. Materiál je doporučený na prípady maximálne troch vyživovacích povinností
povinných rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do
určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej

činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom
jednotlivé vekove kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v
rámci stupňov školskej dochádzky.

Vychádzajúc z uvedeného materiálu, mal. A. spadá do vekovej kategórie 10-14 rokov, kde je rozpätie
odporučenej výšky výživného 15-19% z čistého príjmu povinného rodiča. Mal. C. spadá do kategórie 6 –
9 rokov, rozpätie je 13 – 17% z čistého príjmu. Vychádzajúc z priemerného čistého príjmu otca 1.275 Eur,
by teda predbežná suma výživného pre mal. A. predstavovalo rozpätie 191-242 Eur a na mal. C. rozpätie
166 – 217 Eur. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania

výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací
súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický
aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. V preskúmavanom
prípade matka explicitne uviedla výdavky mal. detí a tieto aj kvantifikovala sumou 834,42 Eur. Okrem
toho uvádzala jednorazové náklady na mobil, výlety, nákup notebooku, bicykla a pod... Presne v tomto

okamihu sa natíska potreba použitia tabuľového výživného. Odvolací súd nepovažuje za efektívne
predkladať každý pokladničný blok z nakúpenia stravy, oblečenia, obuvi či hygienických potrieb dieťaťa,
tieto skúmať a následne hodnotiť, ktorý výdavok považuje odvolací súd za opodstatnený.

Matka vo svojom odvolaní namieta výšku čistého príjmu otca, ktorú ustálil súd. Otec je konateľom
a jediným spoločníkom spoločnosti Wynergie, s.r.o. Podľa klasifikácie, na základe odporúčania
Európskej komisie č. 2003/361/EC, ide z hľadiska veľkosti o mikropodnik. Podľa účtovnej závierky mikro
účtovnej jednotky za rok 2019 ( čl.180-184) výška obežného majetku v spoločnosti dosahuje 38.950 Eur,
výška finančného majetku dosahuje 29.764 Eur. na strane pasív sa v položke 32 nachádza nerozdelený

zisk 7.727 Eur. Výnosy z hospodárskej činnosti predstavujú 38.570 Eur, náklady na hospodársku činnosť
36.410 Eur. V kontexte účtovných dokladov, ktoré v konaní predložil otec, je ním tvrdený dosahovaný
čistý mesačný príjem v priemernej výške 1.275 Eur možné považovať za preukázaný a zodpovedajúci
účtovným dokladom. Odvolací súd v majetku spoločnosti Wynergie, s.r.o. nezistil žiadnu položku, ktorúby bolo potrebné považovať za sumu, ktorou si otec zvyšuje životnú úroveň a ktorá nie je nevyhnutná na
bežný chod spoločnosti a ktorá by mala byť zohľadnená pri určovaní výšky výživného. Matka v konaní
predložila pracovné ponuky na pozície, ktoré by otec mohol vykonávať a dosahovať vyšší príjem.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Z tohto
dôvodu treba vždy skúmať, prečo došlo k skončeniu pracovného pomeru alebo skončeniu podnikania,
aký bol príjem povinného v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, aké výdavky si uplatnil, či bolo
nevyhnutné vynaložiť ich, a tak znižovať daňový základ, alebo to nevyhnutné nebolo a pod. O určení

vyživovacej povinnosti totiž súdy zväčša konajú až vtedy, ak sa účastníci nedohodnú. To už samo
osebe predpokladá konflikt a snahu každej zo strán dosiahnuť čo najpriaznivejší rozsudok vo svoj
prospech. Toto odôvodňuje tiež fiktívne straty zamestnania, vrátenie živnostenského listu, „prepísanie“
firmy na inú osobu a pod. Ako vo väčšine prípadov, aj tu je pre súd nevyhnutné skúmať dôvody a
motív týchto zmien. Prostriedkami na ich zisťovanie môže byť okamih, kedy zmeny nastali (po podaní
návrhu alebo po vznesení žiadosti druhej strany o výživné), ich tvrdená dôvodnosť (napríklad postúpenie

obchodného podielu za neúmerne nízku sumu, aj keď ide o prosperujúcu spoločnosť, frekvencia týchto
zmien (postupný predaj celého majetku), objavovanie sa doteraz neexistujúcich dlhov alebo záväzkov
a pod. Súd môže na zníženie príjmu alebo majetku povinného prihliadnuť len vtedy, ak má skutočne za
preukázané, že k nej došlo v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti, a nie zo špekulatívnych
dôvodov. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 75 [Kritériá pre určenie výšky výživného]. In: PAVELKOVÁ,

Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2019, s. 473.) Žiadne takého okolnosti v konaní nevplývajú z účtovných dokladov predložených otcom,
nie je teda daný žiaden dôvod pre aplikáciu § 75, ods. 1 Zákona o rodine.

Jedným zo zákonných kritérií, na ktoré súd pri určení výšky výživného prihliada, je miera výkonu
osobnej starostlivosti o dieťa ( §62, ods. 4 Zákona o rodine). Za formu výkonu osobnej starostlivosti
je potrebné považovať styk otca s deťmi. V prejednávanom prípade je styk otca určený na základe
rodičovskej dohody tak, že otec má obe deti vo svojej faktickej starostlivosti 10 dní v každom
mesiaci. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri určení výšky výživného. Odvolací súd na tomto

mieste poukazuje na výpočet miery osobnej starostlivosti zohľadňovanú pri určovaní výšky výživného
uverejnený na webovej stránke ministerstva spravodlivosti ČR „vyzivne.justice.cz“, kde sa v materiáli
„Manuál pro práci s tabulkou“ nachádza mechanizmus spôsobu určenia podielu miery osobnej
starostlivosti povinného rodiča tak, že sa počet dní, ktoré s ním dieťa trávi, pokiaľ zodpovedá
reálnemu podielu povinného rodiča na úhrade bežných potrieb dieťaťa, vydelí číslom 30,4. (toto číslo

je priemerný počet dní v mesiaci v kalendárnom roku). Výsledok sa následne odráta od hodnoty
1. Získanou hodnotou sa vynásobí predbežná suma výživného, čím sa získa výška výživného v
závislosti na osobnej starostlivosti. Počet dní v mesiaci s povinným rodičom (max.30,4) vydelený číslom
30,4 predstavuje podiel osobnej starostlivosti. Výšku výživného, ktorá zohľadňuje podiel starostlivosti
dostaneme nasledovným výpočtom: 1 – podiel osobnej starostlivosti x predbežná suma výživného =

výška výživného v závislosti na osobnej starostlivosti.

Vprejednávanomprípadejepodielosobnejstarostlivostiotcaoobedeti10dnívmesiaci,tedapriemerný
počet dní v kalendárnom mesiaci ( 10/30,4) predstavuje 0,33 (resp. 33%) U mal. A. je výpočet pri spodnej

hranici tabuľkového výživného nasledovný: 1 - 0,33 x 191 = 128 Eur a pri hornej hranici tabuľkového
výživného 1 – 0,33 x 285 = 162 Eur. Súdom určené výživné vo výške 150 Eur je tak v rámci intervalu
a odvolací súd prihliadnúc na mieru výkonu osobnej starostlivosti jeho výšku považuje za spravodlivú.
V prípade mal. C. je výpočet pri spodnej hranici tabuľkového výživného nasledovný: 1 – 0,33 x 165 =
111 Eur a pri hornej hranici 1 – 0,33 x 225 = 145 Eur. Súdom určené výživné vo výške 120 Eur mesačne

je s prihliadnutím na mieru výkonu osobnej starostlivosti otca taktiež spravodlivé.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch I. až IV. ako
vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

Matka vo svojom odvolaní napokon žiada zmeniť úpravu styku tak, aby si otec mal. deti v čase jeho
styku preberal v mieste bydliska matky a nie v školskom zariadení, keďže deti končia školu v rôznomčase a nemajú školskú družinu. Matka s deťmi býva blízko školy a považuje takéto riešenie za praktické.
Je ochotná sa na čase prevzatia detí s otcom individuálne dohodnúť. Ak súd rozhoduje o úprave styku
rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť

o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov.
Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené
stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného
súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15). Odvolací súd považuje širokú úpravu styku otca
s maloletými deťmi za vhodnú a zodpovedajúcu najlepšiemu záujmu detí. Hoci odvolací súd vníma

praktickú stránku matkou navrhovaného riešenia, aby deti v čase kedy majú styk s otcom chodili po
skončení vyučovania domov, kde by si ich otec preberal, na druhej strane by toto riešenie narušovalo
plynulosť priebehu styku s otcom. Otec si svoje pracovné povinnosti dokáže prispôsobiť tak, aby obe
deti vyzdvihol zo školského zariadenia bez asistencie matky. Odvolací súd však zmenil výrok o úprave
styku tak, že namiesto formulácie „každý nepárny týždeň v mesiaci“ použil formuláciu „každý nepárny
týždeň v roku“, aby nedochádzalo k narušeniu plynulosti intervalu styku pri prechode na ďalší kalendárny

mesiac. Taktiež odvolací súd považoval z vhodnejšie zmeniť miesto odovzdania detí po ukončení styku
na miesto bydliska matky, keďže toto sa nachádza v blízkosti školy, ktorú deti navštevujú.

Vzhľadomnavyššieuvedenépretoodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudokvovýrokuostykupostupom

vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne

nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).