Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201043
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4621201043.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: MAKYTA, akciová spoločnosť,
skrátene MAKYTA a. s., so sídlom 1. mája 882/46, 020 25 Púchov, IČO: 31 599 168, zastúpený: ULC
Čarnogurský s. r. o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1/
TeHo Topoľčany, s. r. o, so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 858 584, 2/ ARCA

CAPITAL Slowakei Beteiligungs GmbH, so sídlom Augasse 9/12, 1090 Viedeň, Rakúska republika, IČ:
6714110, obaja zastúpení: AG LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, 3/ J&T BANKA, a. s., so sídlom Sokolovská 700/113a, Karlín,
186 00 Praha 8, Česká republika, IČ: 471 15 378, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s. r. o., so
sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o návrhu na nariadenie
zabezpečovacích opatrení, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu

Topoľčany č. k. 5Cb/8/2021 - 441 zo dňa 04. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúd mení uznesenieOkresnéhosúduTopoľčanyč.k.5Cb/8/2021-441zodňa04.05.2021
v napadnutej časti I., II., IV., V. a VI. výroku tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacích opatrení proti
žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a a žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil v prospech žalobcu záložné právo k
nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX, vedeným Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pre okres Topoľčany, obec: Topoľčany,

katastrálne územie: J., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1 z celku, a to: pozemku registra „C“ s
parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 2443 m2; pozemku registra „C“ s parc. č.
XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 26493 m2; pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/
XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 4457 m2; pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 4249 m2; pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/
XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 8862 m2; pozemku registra „C“ s parc. č.

XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1170 m2; pozemku registra „C“ s
parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 469 m2; pozemku registra
„C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1416 m2; pozemku
registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 62 m2; pozemku
registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 727 m2; pozemku registra „C“
s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 787 m2; stavba, druh stavby - Iná budova,

popis stavby - Kogeneračná jednotka J. so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku registra
„C“ s parc. č. XXXX/XX, o výmere 469 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; stavba, druhstavby - Iná budova, popis stavby - prevádzková hala kogeneračnej jednotky so súpisným číslom XXXX,
postaveného na pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, o výmere 1416 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 202 992 eur s prísl. titulom dosiaľ

neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 20118 vystavenej W. U., a. s., IČO: XX XXX XXX
„bez protestu“ dňa 11. 05. 2020, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 416 000 eur s prísl.
titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 11405 vystavenej W. U., a. s., IČO:
XX XXX XXX „bez protestu“ dňa 12. 05. 2020 (I. výrok), zriadil v prospech žalobcu záložné právo na
obchodný podiel žalovaného v 2. rade v spoločnosti TeHo Topoľčany, s. r. o., so sídlom: Družstevná

1090/86, 956 17 Solčany, SR, IČO: 51 858 584, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra,
Oddiel: Sro, Vložka číslo: 49280/N, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 2.
rade vo výške 5 000 eur do základného imania spoločnosti TeHo Topoľčany, s. r. o., IČO: 51 858 584
vo výške 5 000 eur na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 202 992 eur s prísl. titulom dosiaľ
neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 20118 vystavenej W. U., a. s., IČO: XX XXX XXX
„bez protestu“ dňa 11. 05. 2020, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 416 000 eur s prísl.

titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 11405 vystavenej W. U., a. s., IČO:
XX XXX XXX „bez protestu“ dňa 12. 05. 2020 (II. výrok), návrh na nariadenie neodkladných opatrení
proti žalovaným v 2. a 3. rade zamietol (III. výrok), poučil žalovaných v 1. a 2. rade o možnosti podať
návrh vo veci samej proti žalobcovi o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené (IV. výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1.

rade v rozsahu 100 %, o ktorej výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia (V. výrok) a taktiež rozhodol, že žalobca a žalovaní v 2. a 3. rade navzájom nemajú na
náhradu trov konania právo (VI. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.

c), d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344,
§ 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti trov konania s
poukazom na § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca sa podaným návrhom proti žalovaným v
1. až 3. rade domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude zriadené záložné právo na
nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1. rade v kat. úz. J., zapísané na LV č. XXXX,

na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 618 992 eur s príslušenstvom vyplývajúcej z vlastných
zmeniek vystavených spoločnosťou W. U. a. s. a zároveň zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude
zriadené záložné právo na obchodný podiel žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade
na zabezpečenie pohľadávok a rovnako tak neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému v 2.
rade zakázané previesť vlastnícke právo k obchodnému podielu a žalovanému v 3. rade povinnosť

zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu jeho záložného práva na tento obchodný podiel
s tým, aby zároveň žalovanému v 3. rade bolo uložené zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich
v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného v jeho prospech na základe záložnej zmluvy
zo dňa 08. 12. 2020 k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade a súčasne žalovanému v 3. rade
bude zakázané zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva

zriadenéhovjehoprospechknehnuteľnostiamvovýlučnomvlastníctvežalovanéhov1.radezapísaných
na LV č. XXXX, kat. úz. J. a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu tohto
záložného práva žalovaným v 3. rade. Žalobca návrh odôvodnil tým, že investoval finančné prostriedky
do spoločnosti W. U. a. s., ktorá je jediným akcionárom spoločnosti W. T. S. a. s. a patrí do finančnej
skupiny W. T., do ktorej nepochybne patrí aj žalovaný v 1. rade, ktorého jediným spoločníkom je žalovaný

v 2. rade. Žalobca je majiteľom vlastnej zmenky č. 11405 vystavenej W. U. dňa 12. 05. 2020 „bez
protestu“ obsahujúcej bezpodmienečný sľub W. U. ako zmenečníka zaplatiť zmenkovú sumu 416 000
eur žalobcovi, dátum splatnosti 11. 11. 2020, platobné miesto Z., a. s. C. XX, XXX XX I., SR. Žalobca
zároveň doplnil dôkaz č. 14 návrhu o kópiu vlastnej zmenky č. 20118 vystavenej W. U. dňa 11. 05. 2020
„bez protestu“ obsahujúcej bezpodmienečný sľub W. U. ako zmenečníka zaplatiť zmenkovú sumu 202

999 eur žalobcovi, dátum splatnosti 10. 08. 2020, platobné miesto Z., a. s. C. XX, XXX XX I., SR, ktorá
z dôvodu technickej chyby nebola priložená ako dôkaz k návrhu. Vzhľadom na to, že na zmenkách je
uvedené platobné miesto Z., a. s. C. XX, XXX XX I., žalobca predložil dňa 27. 04. 2021 zmenky na
platenie v platobnom mieste Z., a. s. C. XX, XXX XX I., kde je vedený účet W. U. ako zmenečníka. Zo
strany Z., a. s. bol žalobca informovaný, že Z., a. s. nemá žiadnu dohodu s W. U. ako zmenečníka

o spôsobe splatenia zmeniek W. U.. Platobné miesto potvrdilo, že zmenky nepreplatí. Pohľadávka
žalobcu voči W. U. predstavuje nespornú istinu 618 992 eur titulom nevyplatenej zmenkovej sumy z
jednotlivých zmeniek. Podľa účtovných závierok je strata spoločnosti W. U. vytvorená za rok 2019 vo
výške cca 9,5 milióna eur. Reálna hodnota nehnuteľností, ktorých vlastníkom je W. T. S., je nízka a zdostupných informácií je zrejmé, že sa zbavuje majetku, čo spôsobí, že žalobca nebude mať uspokojené
všetky pohľadávky. Rovnako tak pohľadávky žalobcu nebudú uspokojené z majetku spoločnosti W. U..
Naviac začalo konkurzné konanie proti spoločnosti W. T. S., ktorá tiež vykonávala ukracujúce úkony,

čo možno vidieť aj v ďalších prepojených a ovládaných spoločnostiach na W. U.. Týmto sú splnené
podmienky preukázania neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
keďže existuje predpoklad, že žalovaný v 1. rade sa tiež bude zbavovať majetku, resp. jeho majetok
bude podliehať hroziacemu konkurzu na majetok skupiny W. a je splnená aj v tom, že žalovaný v 3.
rade, resp. ďalší veritelia získajú cez záložné práva hodnotný majetok zo skupiny W..

3. Súd prvej inštancie skúmajúc návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacích opatrení z hľadiska
splnenia zákonom požadovaných predpokladov dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacích opatrení je dôvodný. Poukázal na to, že žalobca právo odvodzuje zo zmeniek, ktoré
predložil vo fotokópii ako prílohy žaloby, pričom je nesporné, že na základe tejto zmenky existuje právny
vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou W. U. a. s., ktorá patrí do skupiny W. T., keďže je jediným

akcionárom v spoločnosti W. T. S. a. s. a zároveň žalovaný v 2. rade, ktorý patrí do skupiny spoločnosti
W., je jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že existuje
obava z ohrozenia exekúcie v prípade uplatňovania práv žalobcu voči spoločnosti W. U. a. s. a táto
obava vyplýva z toho, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 27K/5/2021 zo dňa 17.
02. 2021, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 23. 02. 2021, bolo začaté konkurzné konanie voči

dlžníkovi W. T. S. a. s. a následne ten istý súd dňa 22. 02. 2021 uznesením sp. zn. 4R/1/2021 začal
reštrukturalizačné konanie voči tomu istému dlžníkovi. Obavu z ohrozenia exekúcie mal za preukázanú
z dokladov žalobcu, čo odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
nanehnuteľnostivkat.úz.J.,zapísanýchnaLVč.XXXXvovlastníctvežalovanéhov1.radeazároveňna
obchodnýpodielžalovanéhov2.radeužalovanéhov1.rade.Okremtohožalobcapripojilajďalšiesúdne

rozhodnutia týkajúce sa nariadenia zabezpečovacích opatrení v prospech žalobcov, ktorí investovali
finančné prostriedky do spoločností tvoriacich skupinu W. a v týchto prípadoch mali súdy za osvedčené,
že je ohrozená vymáhateľnosť nárokov žalobcov a z toho dôvodu nariadili zabezpečovacie opatrenia
zriadením záložného práva či už na nehnuteľnosti alebo na obchodné podiely spoločností patriacich
do skupiny W.. Vo vzťahu k proporcionalite nariadených zabezpečovacích opatrení súd prvej inštancie

uviedol, že v súčasnej dobe si okrem žalobcu aj veľa iných veriteľov uplatňuje svoje pohľadávky voči
spoločnostiam patriacich do skupiny W. a tieto ich pohľadávky nesporne prekračujú hodnotu majetku
patriaceho týmto spoločnostiam, a preto sa javí ako primerané a v súlade so zásadou spravodlivosti
zriadiťnavrhovanézabezpečovacieopatreniavprospechžalobcunanehnuteľnostipatriacežalovanému
v 1. rade a na obchodný podiel žalovaného v 2. rade. Keďže z predložených dokladov vyplýva

splnenie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie návrhu na nariadenie
zabezpečovacích opatrení vyhovel. Zároveň neuložil žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej, keďže zabezpečovacím opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami s tým, že
podľa § 337 ods. 1 CSP žalovaní v 1. a 2. rade boli poučení o možnosti podať žalobu vo veci samej na
zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

4. Súd prvej inštancie ďalej k veci uviedol, že v danom prípade sa žalobca domáhal voči žalovaným v 2. a
3. rade aj nariadenia neodkladných opatrení, avšak v tejto časti nepovažoval návrh za dôvodný, a preto
ho ako nedôvodný zamietol. Žalobca podal návrh na neodkladné opatrenia z dôvodu obavy, že budúci
nútený výkon exekučného titulu by mohol byť ohrozený. Keďže vo vzťahu k nehnuteľnostiam patriacim

žalovanému v 1. rade a obchodnému podielu žalovaného v 2. rade bolo nariadené zabezpečovacie
opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu na predmetné nehnuteľnosti a obchodný
podiel, žalobcom sledovaný účel bol dosiahnutý, a preto súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
neodkladných opatrení voči žalovaným v 2. a 3. rade v celom rozsahu zamietol. Naviac, išlo o
neprimeraný zásah do práv záložného veriteľa znemožňujúci žalovaným v 2. a 3. rade výkon záložného

práva s tým, že ide o ničím neodôvodnený zásah do práv tretej osoby. Bolo by nad rámec primeranosti
a v rozpore so zásadou spravodlivosti nariadiť neodkladné opatrenie v požadovanom rozsahu, ak bolo
vyhovené návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacích opatrení v jeho prospech.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému v 1.

rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca mal úspech v časti vyhovenia
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v 1. rade. O trovách konania
žalobcu a žalovaných v 2. a 3. rade rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca
mal voči žalovanému v 2. rade úspech čiastočný, vo vzťahu ku ktorému bolo vyhovené návrhu nanariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý,
teda vo vzťahu žalobca a žalovaný v 2. rade mali strany sporu úspech čiastočný. Napokon rozhodol o
trovách konania žalobcu voči žalovanému v 3. rade tak, žalovanému v 3. rade nárok nepriznal, hoci v

konaní úspech mal, ale v súvislosti s konaním mu žiadne trovy nevznikli.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti I., II., IV., V. a VI. výroku napadli v zákonnej lehote odvolaním
žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) CSP a domáhali sa jeho
zrušenia v napadnutých častiach a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prvom rade

žalovaný v 2. rade namietal, že mu predmetné uznesenie nebolo doručené a nedisponuje informáciou,
či rozhodnutie bolo súdom prvej inštancie doručované. Ďalej vzniesli námietky nedostatku právomoci
súdu voči žalovanému v 2. rade, čo zakladá neodstrániteľnú podmienku konania voči žalovanému v
2. rade, a preto malo byť konanie voči žalovanému v 2. rade zastavené. Žalovaný v 2. rade má sídlo
v Rakúskej republike, a preto nie je možné odvodzovať právomoc od vnútroštátnych noriem, ale je
potrebné posudzovať právomoc súdu podľa Nariadenia Brusel I bis. V tomto prípade podľa čl. 4 bod

1 Nariadenia Brusel I bis je daná právomoc voči žalovanému v 2. rade len na území štátu, kde má
žalovaný v 2. rade sídlo, t. j. príslušné súdy Rakúskej republiky. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nie je
splnené žiadne kritérium v zmysle čl. 5 bod 1 Nariadenia Brusel I bis, ktoré by zakladalo právomoc súdov
Slovenskej republiky. V ďalšom vzniesli námietku nepríslušnosti súdu, ktorý zabezpečovacie opatrenie
nariadil, keď tvrdili, že miestne príslušným súdom na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd,

ktorý je, alebo by bol miestne príslušný na konanie vo veci samej. Predmetom konania vo veci samej
je žalobcom tvrdená zmenková pohľadávka voči spoločnosti W. U., a teda v zmysle § 22 písm. a) CSP
je na takéto konanie príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvod Krajského súdu v Bratislave. Okrem
toho namietali aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie žalovaných v 1. a 2.
rade. Podľa žalovaných žalobca v návrhu netvrdí a ani nepreukázal existenciu hmotnoprávneho vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a žalobcom a žalovaným v 2. rade. Žalobca odvodzuje svoju
aktívnu vecnú legitimáciu od existencie zmenkovej pohľadávky. Ide však o pohľadávku žalobcu voči
spoločnostiW.U.,ktoránemávsúdnomkonaníprocesnépostaveniežalovaného.Žalobcaaniexistenciu
zmenkovej pohľadávky v súdnom konaní riadne neosvedčil, nepreukázal legitimáciu v súdnom konaní.
Za majiteľa zmenky sa považuje ten, kto má zmenku, t. j. držiteľ zmenky. Osvedčenie existencie

zmenkových práv je možné jedine predložením originálu zmenky. Žalovaní v 1. a 2. rade sú toho
názoru, že fotokópia zmenky neosvedčuje právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou W. U. a z
neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie zmenkovej pohľadávky. Keďže žalobca v návrhu tvrdí
existenciu zmenkovej pohľadávky, t. j. pohľadávky voči spoločnosti W. U., nie je dôvodné a ani v súlade
so zákonom, aby sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva k obchodnému podielu žalovaného

v 1. rade v spoločnosti W. Z. s. r. o., keďže obchodný podiel predstavuje majetok žalovaného v 1.
rade a nie majetok spoločnosti W. U.. Žalobca neosvedčil, že by existovala peňažná pohľadávka voči
žalovanému v 1. rade a/alebo žalovanému v 2. rade, na zabezpečenie ktorej sa domáha nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
preukázať aspoň pravdepodobnosť ohrozenia exekúcie na majetok žalovaných v 1. a 2. rade, pričom

nešpecifikuje žiadne úkony žalovaných v 1. a 2. rade, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k ohrozeniu
exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade alebo na majetok žalovaného v 2. rade. V tomto smere súd
prvej inštancie neuviedol žiadnu logickú súvislosť medzi zmenkovou pohľadávkou, spoločnosťou W. T.
S., žalovaným v 2. rade, ktorý je jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade a údajným ohrozením práv
žalobcu. Nie je zrejmé, ako môže reštrukturalizačné konanie a povolenie reštrukturalizácie spoločnosti

W. T. S. zakladať existenciu obavy z ohrozenia exekúcie v prípade uplatňovania tvrdených práv žalobcu
voči spoločnosti W. U.. Žalobcom tvrdená zmenková pohľadávka je pohľadávkou voči spoločnosti W.
U., preto je vylúčené, aby zmenková pohľadávka bola uspokojovaná z majetku spoločnosti W. T. S.. Ani
v prípadnom konkurze na majetok spoločnosti W. T. S. by zmenková pohľadávka nebola uspokojovaná
zo speňaženia majetku spoločnosti W. T. S., keďže ide o pohľadávku voči spoločnosti W. U.. Nie je

možné zamieňať žalovaného v 1. rade a ani žalovaného v 2. rade so spoločnosťou W. U., pretože ide
o samostatné právnické osoby. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani obavu, že by uspokojenie
zmenkovej pohľadávky mohlo byť zmarené v dôsledku údajného zbavovania sa majetku spoločnosti W.
U.. Pokiaľ ide o majetok žalovaných v 1. a 2. rade, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
je podľa názoru žalovaných nevyhnutné pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaných v 1. a 2.
rade. Návrh by mohol byť posúdený ako proporcionálny výlučne v prípade, ak by žalobca navrhol
zriadiť na základe zabezpečovacieho opatrenia záložné právo na majetok žalovaného v 1. rade a/
alebo žalovaného v 2. rade v hodnote preukázateľne zodpovedajúcej hodnote jeho pohľadávky vočižalovanému v 1. rade a/alebo žalovanému v 2. rade uplatnenej žalobou vo veci samej. Uvedené
platí obdobne aj vo vzťahu k neodkladným opatreniam. V odôvodnení uznesenia teda absentuje
akékoľvek odôvodnenie výsledku testu proporcionality, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že test

proporcionality bol vo vzťahu k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia vykonaný. Rovnako absentuje
akékoľvek uvedenie hodnoty pohľadávok, ktoré si majú bližšie neidentifikovaní veritelia uplatňovať voči
spoločnostiam patriacim do skupiny W. T., ako aj uvedenie hodnoty majetku predmetných spoločností
zo skupiny W. T., voči ktorým majú byť tieto bližšie neurčené pohľadávky uplatňované. Pre posúdenie
proporcionality nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je absolútne irelevantná hodnota majetku iných

spoločností patriacich do skupiny W. T., ako aj existencia akýchkoľvek pohľadávok, ktoré sú voči
týmto spoločnostiam uplatňované. Súd je v súdnom konaní oprávnený posudzovať výlučne hodnotu
pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, t. j. hodnotu zmenkovej pohľadávky. Z údajov zverejnených
na portáli www.finstat.sk je možné určiť, že obchodný podiel mal ku koncu roka 2020 hodnotu niekoľko
miliónov eur. Zabezpečenie zmenkovej pohľadávky, ktorej výška je 618 992 eur s príslušenstvom,
zriadením záložného práva na obchodný podiel na základe zabezpečovacieho opatrenia, je preto

absolútne neprimerané. Na základe uvedeného žalovaní majú za to, že nie je daná primeranosť hodnoty
zabezpečovanej zmenkovej pohľadávky vo vzťahu k hodnote obchodného podielu a tým ani primeranosť
zásahu súdu do vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Z týchto dôvodov
súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie v rozpore so zásadou proporcionality a rozhodol v
priamom rozpore s predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Neuviedol, ako aplikoval ním

uvedený právno-teoretický výklad predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na skutkový
stav opísaný v návrhu, z akých dôkazov vychádzal pri zisťovaní skutkových okolností veci a na základe
akého právneho posúdenia dospel k právnym záverom o dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia. Neuviedol, ktorými dôkazmi mal žalobca preukázať dôvodnosť a trvanie nárokov žalobcu
a ohrozenie exekúcie nárokov žalobcu proti žalovanému v 1. rade a/alebo žalovanému v 2. rade,

prípadne proti spoločnosti W. U.. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, ako má súvisieť nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade s nárokom žalobcu voči
spoločnosti W. U. a s údajným ohrozením exekúcie nároku žalobcu voči spoločnosti W. U.. Zhrňujúc
uvedené žalovaní považovali napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné a v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia uznesenia bolo porušené ich právo na súdnu ochranu a spravodlivý

súdny proces a taktiež princíp právnej istoty, keďže absencia riadneho odôvodnenia uznesenia oslabuje
možnosť žalovaných v 1. a 2. rade kvalifikovane argumentovať vo vzťahu ku skutkovým zistenia a
právnym záverom súdu, na ktorých je uznesenie založené.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniam akcentoval skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie

neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň poukázal na pre neho pozitívne rozhodnutia
okresných a krajských súdov, zo záverov ktorých vyplýva, že súdy skutkovo ustálili žalobcove tvrdenia
v jeho prospech. K námietke nepríslušnosti uviedol, že predmetom konania nie je žaloba vo veci samej,
ale poskytnutie zabezpečenia, a preto nie je dôvod na posudzovanie príslušnosti súdu. Nedôvodnou je
aj námietka nedostatku právomoci súdu, pretože podľa čl. 8 Nariadenia EP a Rady č. 1215/2012 z 12.

12. 2012 je možné žalovať žalovaného v 2. rade na území Slovenskej republiky, keďže ide o súvisiace
nároky, a teda tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade sú nepravdivé. Splnená bola aj podmienka aktívnej
vecnejlegitimáciežalobcuapasívnejvecnejlegitimáciežalovaných.Žalovanýv1.radepatrídoštruktúry
skupiny W. a jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade je spoločnosť patriaca do štruktúry finančnej
skupiny W., teda žalovaný v 2. rade. V zmysle ustálenej súdnej praxe možno nariadiť neodkladné a

zabezpečovacie opatrenie aj voči tretím osobám, t. j. v tomto prípade žalovaným v 1. a 2. rade. Je
preukázané, že nielen W. U., ale aj celá finančná skupina W. T. má finančné problémy. Žalobca má za to,
že vo svojom návrhu riadne a dostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov a opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa musí
poskytnúť ochrana, a preto naplnil základné a zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacích

opatrení.Jepotrebnézdôrazniť,žežalobcasanávrhomnedomáhazaplateniasumyzozmenky.Žalobca
za veriteľa považuje aj W. U., čiže z tohto pohľadu je pre účely nariadenia neodkladného, resp.
zabezpečovacieho opatrenia predloženie kópie zmenky a potvrdenia dlžníka dostatočným podkladom
pre jeho nariadenie a nie je dôvod na spochybňovanie legitimácie veriteľa. Rovnako tak ide o nesprávne
právne posúdenie aj s ohľadom na charakter konania o neodkladných a zabezpečovacích opatreniach.

Po novom už nie je povinnosťou spájať konanie o neodkladnom opatrení s konaním vo veci samej.
Originál zmenky je uložený na Okresnom súde Bratislava V pod Spr 3176/2021. Medzi žalobcom a
žalovanými nedôjde vydaním zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia s navrhovaným obsahom k
vzniku nenávratného stavu, pretože zabezpečovacie a neodkladné opatrenie, ak pominú jeho dôvody,možno zrušiť. Obmedzenie nakladania s majetkom žalovaných len vytvorí priestor na zamedzenie
nakladania s majetkom žalovaných a umožní tým zamedziť, aby pre prípad konkurzu nedošlo k
zvýhodneniu ďalších veriteľov. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu,

aby napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolaní
podaných žalovanými v 1. a 2. rade (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

zistil, že podané odvolania sú dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

16. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

17. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

18. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Odvolací súd po tom, ako sa oboznámil s uznesením súdu prvej inštancie a odvolacími námietkami
žalovaných v 1. a 2. rade, konštatuje, že je potrebné vysporiadať sa s namietanou právomocou súdu
vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, príslušnosťou prvoinštančného súdu, aktívnou a pasívnou vecnou

legitimáciou žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, splnením podmienok na nariadenie zabezpečovacích
opatrení a tiež námietkou nedoručenia napadnutého uznesenia žalovanému v 2. rade.

20. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaniami napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné

dokazovanieaprezabezpečovacieopatreniejerozhodujúcistavvčasevydanianapadnutéhouznesenia
súdom prvej inštancie.

21. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr

judikovaná, alebo už judikovaná bola, s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie
nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmetzáložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

22. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého
je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda po tom, ako bola pohľadávka súdnym konaním
právoplatne priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom
opatrení), sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre

rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré
by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada
primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému
ohrozeniu oprávnených záujmov.

23. K odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatku právomoci slovenského súdu odvolací súd uvádza, že

právomoc súdov Slovenskej republike voči žalovanému v 2. rade je daná. Podľa čl. 35 Nariadenia EP a
Rady č. 1215/2012 z 12. 12. 2012, na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných
opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského
štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu. Keďže predmetom
tohto konania je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle CSP, právomoc slovenských

súdov na prejednanie a rozhodnutie tejto veci je daná.

24. K námietke žalovaných v 1. a 2. rade o nedostatku príslušnosti Okresného súdu Topoľčany na
prejednanie a rozhodnutie tejto veci odvolací súd poznamenáva, že predmetom konania je návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

žalovaného v 1. rade, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, kat. úz. J. a záložného práva na obchodný
podiel žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade, ktorý má sídlo v obvode Okresného
súdu Topoľčany, a preto s ohľadom na meritum veci nemožno považovať za príslušný Okresný súd
Bratislava V ako súd kauzálne príslušný pre obvod Krajského súdu v Bratislave pre konanie v sporoch
týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov týkajúcich sa zmenkových

protestov. Koncepcia neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení sa nemusí nevyhnutne spájať
s konaním vo veci samej, v dôsledku čoho nie je daná väzba kritéria príslušnosti na sídlo zmenkového
dlžníka W. U., a. s., ktorá by podľa sídla tejto akciovej spoločnosti svedčila Okresnému súdu Bratislava
V. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že navrhované zabezpečovacie opatrenie proti tejto
obchodnej spoločnosti priamo nesmeruje.

25. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie konštatoval existenciu právneho vzťahu medzi
žalobcom a spoločnosťou W. U., a. s., čo mal za preukázané z fotokópie zmenky predloženej žalobcom.
Prvoinštančnýsúdvšaknevysvetlilaanisanevysporiadalsozákonomč.191/1950Zb.(zákonzmenkový
a šekový), v zmysle ktorého sa za majiteľa zmenky považuje ten, kto má zmenku, t. j. držiteľ zmenky.

Dôvodom, prečo v prípade preukazovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je potrebné, aby predložil
originál zmenky, je tzv. obežiteľnosť zmenky. V prípade, ak originál zmenky predložený nie je a zmenka
zostala v obehu, mohlo dôjsť k jej ďalšiemu indosovaniu a teoreticky aj k strate formálnej a aktívnej
legitimácie žalobcu. Zo strany súdu prvej inštancie zostali tieto skutočnosti opomenuté a nebolo z
jeho strany vysvetlené, prečo v čase vydania napadnutého rozhodnutia považoval žalobcu za aktívne

vecne legitimovaného. V odôvodnení rozhodnutia takisto absentuje vysporiadanie sa skutočnosťou, ako
súvisí začaté konkurzné a reštrukturalizačné konanie s ohrozením exekúcie žalobcu voči spoločnosti
W. U., a. s. V tomto smere súd prvej inštancie neuvádza, z akých dokladov predložených žalobcom
táto obava vyplýva, hoci túto skutočnosť sám konštatuje. Rovnako absentuje aj vysvetlenie súdu
prvej inštancie o tom, ako má súvisieť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovaným v 1.

a 2. rade s uspokojením nároku žalobcu voči spoločnosti W. U., a. s. Argumentom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť ani poukazovanie súdu na ďalšie súdne rozhodnutia týkajúce
sa nariadenia zabezpečovacích opatrení v prospech žalobcov, ktorí investovali finančné prostriedky do
spoločností tvoriacich skupinu W., keď súvislosť týchto rozhodnutí s prejednávanou vecou nebola nijako
konkretizovaná.

26. Za nedostatočné považoval odvolací súd aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúce
saproporcionalitynariadenéhozabezpečovaciehoopatrenia.Poukazovanienamnožstvoinýchveriteľov
uplatňujúcich si pohľadávky voči spoločnostiam patriacich do skupiny W. bez špecifikácie výšky ichpohľadávok vo vzťahu k rôznym subjektom, je podľa názoru odvolacieho súdu len paušálnym tvrdením
bez možnosti jeho verifikácie. Test proporcionality sa musí vzťahovať na prejednávanú vec, t. j. na výšku
pohľadávky žalobcu vo vzťahu k hodnote zabezpečovaného majetku.

27. Odvolací súd takisto poukazuje na to, že v procese posudzovania dôvodnosti vydania
zabezpečovacieho opatrenia bolo nevyhnuté osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými v 1. a 2. rade a až následne posudzovať otázku existencie obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Žalobca neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobcom

tvrdený nárok, ktorému má byť zabezpečovacím opatrením poskytnutá ochrana, nie je nárokom voči
žalovanému v 1. rade a ani žalovanému v 2. rade, ale voči tretej osobe, t. j. spoločnosti W. U.,
a. s. Na zabezpečenie takéhoto nároku nie je možné postihnúť majetok tretej osoby, ale výhradne
majetok osoby, ktorá je dlžníkom žalobcu. Je neprípustné, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie
smerujúce voči tretej osobe (odlišnej od osoby dlžníka) postihujúce jej vlastnícke právo, a to bez
ohľadu na príslušnosť žalovaného k finančnej skupine W. T., ktorej súčasťou je aj dlžník žalobcu, t.

j. spoločnosť W. U., a. s. Nárok žalobcu neodôvodňuje ani vzájomné majetkové prepojenie dlžníka
a tretej osoby. Žalovaní v 1. a 2. rade nie sú pasívne vecne legitimovaní v konaní, keďže žalobca
netvrdilaninepreukázal,ženavrhovanýmzabezpečovacímopatrenímžiadaakoveriteľzabezpečiťsvoju
peňažnú pohľadávku voči žalovanému v 1. rade alebo žalovanému v 2. rade ako svojmu dlžníkovi.
Aj keď nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného (a analogicky aj zabezpečovacieho) opatrenia voči

tretej osobe, uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu možné iba vtedy, ak je zároveň preukázaná aj
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami (v tomto prípade medzi žalobcom a žalovanými v
1. a 2. rade). Spoločnosť W. U., a. s. je samostatnou entitou, právnickou osobou odlišnou od spoločnosti
žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, hoci majetkovo prepojenou. Nemožno prijať záver o
existencii hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade na základe prenesenia

hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou W. U., a. s., pretože to nevyplýva zo žiadnych
žalobcom predložených dôkazov.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu týkajúca sa obavy z
ohrozenia exekúcie reštrukturalizačným, resp. konkurzným konaním spoločností patriacich do skupiny

W.. V prípade tvrdenej obavy z ohrozenia exekúcie je nevyhnutné, aby žalobca osvedčil existenciu
tejto obavy zo strany subjektu, proti ktorému návrh smeruje. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že
by žalovaní v 1. a 2. rade vykonávali akékoľvek úkony, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu exekúcie ich
majetku. Reštrukturalizačné a konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k takýmto konaniam smerujúce)
nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť alebo ohroziť

exekúciu pohľadávky jeho veriteľa. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej finančnej
situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred jeho veriteľmi, ale naopak, chrániť
záujmy veriteľov. Veriteľ má v týchto konaniach možnosť participovať na riešení úpadku napr. formou
účasti vo veriteľskom výbore a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia jeho pohľadávky.

29. K namietanému nedoručeniu napadnutého uznesenia žalovanému v 2. rade odvolací súd
poznamenáva, že v súdnom spise je na č. l. 853 založené podanie žalovaného v 2. rade zo dňa 09.
08. 2021 v jazyku anglickom, z obsahu ktorého vyplýva, že mu boli doručené dokumenty týkajúce sa
konania prebiehajúceho na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5Cb/8/2021 (podľa internetového
portálu Slovenskej pošty a. s. a podacieho hárku založeného v súdnom spise na č. l. 1615 - 1616 išlo o

doporučenú zásielku s doručenkou pod podacím č. RE238151527SK zasielanú žalovanému v 2. rade
na adresu jeho sídla a doručenú v Rakúsku dňa 11. 05. 2021 o 14.59 hod.), avšak nebol schopný sa s
ich obsahom kvalifikovane oboznámiť a predložiť ich na posúdenie právnemu zástupcovi a účtovníkovi.
V prípade, že je účastníkom tohto konania, využil svoje právo byť informovaný zo strany konajúceho
súdu v jazyku, ktorému rozumie a žiadal o doručenie dokumentov preložených buď do nemeckého

alebo anglického jazyka, aby sa mohol s ich obsahom oboznámiť. Za uvedeným účelom súd prvej
inštancie ustanovil do konania prekladateľa z jazyka anglického do jazyka slovenského a uložil mu
vykonaťprekladpredloženýchlistín.Kdokončeniuprekladunakoniecnedošlozdôvodu,žežalovanýv2.
rade splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní spoločnosť AG LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova
8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, ktorej bolo predmetné uznesenie

spolu s ďalšími listinami v jazyku slovenskom doručené dňa 31. 03. 2022. Proti tomuto uzneseniu podal
žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré spolu
s odvolaním žalovaného v 1. rade odvolací súd preskúmal v rámci tohto odvolacieho konania.30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Keďže žalobca neosvedčil zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho (a ani
neodkladného) opatrenia proti žalovaným v 1. a 2. rade, odvolací súd napadnuté uznesenie v časti I., II.,
IV., V. a súvisiaceho VI. výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrhy na nariadenie

zabezpečovacích opatrení proti žalovaným v 1. a 2. rade ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol a
žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi nepriznal,
nakoľko im pred súdom prvej inštancie žiadne nevznikli.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešným žalovaným v 1. a
2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

36. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.