Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/90/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200374
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Michala
Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX E., právne
zastúpenýAdvokátskakanceláriaRenaudit,JUDr.PaulínaParamonová,advokátka,sosídlomJasná13,
949 01 Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 09. 05. 2017, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/53/2021- 308 zo dňa 6. decembra 2021, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 23Sa/53/2021-308 zo

dňa 6. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal prieskumu
rozhodnutia vo veci priznania invalidného dôchodku žalovanou a zároveň žalobcovi priznal právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Správny súd uviedol, že vzhľadom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu v priebehu súdneho
konania, v rámci ktorého posudkový lekár čiastočne vyhovel jeho žiadosti o zvýšenie sumy invalidného

dôchodku za ďalšie zdravotné postihnutie, považoval námietku žalobcu za bezpredmetnú, keďže
posudkový lekár vo svojom posudku náležite odôvodnil zvýšenie sumy invalidného dôchodku podľa §
71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) o 5 %.

3. Vo vzťahu k námietke žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania, správny súd uviedol, že je nedôvodná,
nakoľko inštitút uznania dlhu nie je možné v dávkovom konaní pred Sociálnou poisťovňou aplikovať.
Priznanie nároku na dávku a uznanie dlhu sú dva absolútne nesúvisiace právne úkony, pričom uznanie

dlhu je inštitútom v občianskoprávnych, resp. v obchodnoprávnych veciach. Zákon o sociálnom poistení,
ktorým sú upravené právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, tento inštitút nepozná. Na
základe uvedeného správny súd túto námietku neakceptoval.

4.Správnysúdmalďalejpreukázané,žežalobcapredobdobímvznikuinvaliditynemalzaplatenépoistné
na starobné dôchodkové poistenie, a toto si zaplatil v priebehu súdneho konania až v apríli 2017 a
žalovaná mu po vzniku invalidity doplatila doplatok invalidného dôchodku, nepovažoval súd jeho nárok

na úrok z omeškania za dôvodný.

5. Keďže v priebehu súdneho konania žalovaná zvýšila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobcu, vzhľadom na žalobcom preukázané ďalšie závažné zdravotné postihnutie na základenových lekárskych nálezov, správny súd dospel k záveru, že všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom
v priebehu súdneho konania vznesené, boli žalovanou akceptované.

6. Správny súd mal za to, že zmenové rozhodnutia, ktoré boli vydané v priebehu súdneho konania, a to
dňa 03. 09. 2019 a 01. 06.2020 sú vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení, považoval ich za
správne a doplneným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by mali byť predmetné
rozhodnutia zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.

7. Zároveň o trovách rozhodol tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP priznal žalobcovi náhradu trov konania,
a to trov právneho zastúpenia, ktoré boli dôvodné a bolo im vyhovené v priebehu súdneho konania
vydaním zmenových rozhodnutí v prospech žalobcu.

II.
Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“)
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 06. 03. 2022. Kasačnú sťažnosť odôvodnil
tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v

zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a i) SSP.

9. Sťažovateľ poukázal na to, že podaná žaloba obsahovala tri žalobné body, ale správny súd o žiadnom
z týchto bodov nerozhodol, v podstate sa nimi vôbec alebo len okrajovo zaoberal.
Prvým žalobným dôvodom bola neoprávnená aplikácia limitu maximálneho vymeriavacieho základu pri

doplatenom poistnom. Tomuto žalobnému bodu žalovaná vyhovela a vydala dňa 03. 07. 2019 nové
rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Sťažovateľ namietal, že správny súd túto skutočnosť nevnímal
ako úspech vo veci samej, a to napriek predchádzajúcemu vyjadreniu v zrušujúcom rozhodnutí zo
strany kasačného súdu, v rámci ktorého bolo vytýkané správnemu súdu, že neozrejmil ani to, z
akých dôvodov nepovažoval v konečnom dôsledku žalobu žalobcu podanú dôvodne, hoci v priebehu

konania bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok vo vyššej sume. Vo vzťahu k sťažovateľovmu
nároku týkajúcemu sa úrokov z omeškania, poukázal, že správny súd z nepochopiteľných dôvodov
odvodzuje žalobcov nárok na vyplatenie úroku z omeškania od inštitútu uznania dlhu, ktorý následne
zamietol ako neaplikovateľný v dávkovom konaní. Pojem uznanie dlhu v celom konaní sťažovateľ
nikdy nepoužil. Druhým podstatným žalobným bodom bolo určenie miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, pričom správny súd celý žalobný bod zamietol ako nedôvodný s odôvodnením, že
dodatočným navýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % za bronchiálnu
astmu rozhodnutím žalovanej z 06. 08. 2020 bolo žiadosti sťažovateľa čiastočne vyhovené. Správny
súd sa však podľa názoru sťažovateľa nebral do úvahy, že sťažovateľ od prvotnej žiadosti o invalidný
dôchodok v decembri 2015 namietal navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v dôsledku iných zdravotných postihnutí, a to najmä posttrombotického syndrómu, pre ktorý príloha
č. 4 kap. IX, oddiel B, položka 5 písm. a) zákona o sociálnom poistení stanovuje mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10% a M. Pagett-von Schroeder syndrómu, ktorému
najbližšie príbuzným ochorením uvedeným v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je syndróm
krčného rebra, pre ktorý príloha č. 4 kap. IX, oddiel B, položka 3.7 písm. a) stanovuje mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10 - 15 %. Priznanie 5 % miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bolo podľa sťažovateľa dôsledkom novo diagnostikovaného zdravotného
postihnutia.

10. Záverom sťažovateľ uviedol, že proces a konanie o invalidnom dôchodku sťažovateľa trvá od

decembra 2015, čo je viac ako šesť rokov, v priebehu ktorých boli podané dve žaloby, absolvovaných
šesť pojednávaní, podané tri kasačné sťažnosti, urobený veľký počet podaní proti žalovanej aj v súdnom
konaní/súdnych konaniach a napriek tomu do dnešného dňa konečným výsledkom konaní v správnom
súdnictve bolo len priznanie náhrady trov konania. V ostatných žalobných návrhoch nebola poskytnutá
žiadna ochrana, rozhodnutie ani odôvodnenie.

11. Záverom navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania a trov kasačného konania.III.
Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu
12. Žalovaná sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa

písomným podaním č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. 03. 2022.

13. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že sťažovateľove dôvody nepovažuje
za opodstatnené a dodala, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého
náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia

generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 09. 05. 2017 spolu so zmenovým rozhodnutím
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 07. 2019. Kasačnému súdu navrhla, aby kasačnú sťažnosť
ako nedôvodnú zamietol a nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

IV.

Konanie pred kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený
ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

15. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva
prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v
ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

16. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok správneho súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

17. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k.
23Sa/53/2021-308 zo dňa 6. decembra 2021, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako

nedôvodnú a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 05. 2017, ktorým na základe odvolania sťažovateľa, generálny
riaditeľžalovanejzmenilrozhodnutiežalovanejzodňa19.12.2016akoprvostupňovéhoorgánuapriznal

sťažovateľovi invalidný dôchodok v sume 171, 50 eur mesačne s mierou poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť - 45 % oproti zdravej fyzickej osobe.
Prvostupňový orgán žalovanej rozhodnutím zo dňa 19. 12. 2016 priznal sťažovateľovi invalidný
dôchodok v sume 66, 90 eur mesačne od 24. 10. 2015 z dôvodu 45 % miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe.

19. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike
vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby
verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či
táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,

do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho
súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb
a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom
právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv
pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná

ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na
dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a
rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP) Konanie pred správnymsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania

opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

20. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou

pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom

prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd
nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a
rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či
savysporiadalsjehonámietkamiačinazákladeskutkovýchzisteníanazákladelogickéhoarozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver.

V.
Právne posúdenie kasačným súdom
21. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

22. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

23. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

24. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s

právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii
zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v
závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných

pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu
zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a
výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské
orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou

v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

25. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu správneho súdu, súčasť

ktorého tvoril administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané,
že sťažovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok odo dňa 24. 10. 2015 z dôvodu 45 % miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe , táto skutočnosť medzi
účastníkmi konanie nie je sporná. Sporné medzi účastníkmi v konaní o priznanie invalidného dôchodkuostalo najmä zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu zohľadnenia
iných zdravotných postihnutí a uplatnený nárok sťažovateľa na úrok z omeškania z neskôr doplateného
invalidného dôchodku a s tým súvisiaci priznaný nárok vo vzťahu k aplikácii limitu maximálneho

vymeriavacieho základu pri doplatenom poistnom žalovanou. Predmetom súdneho prieskumu, tak bolo
rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017 vo veci žiadosti sťažovateľa o priznanie
invalidného dôchodku.

26. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh

administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

28. Zo súdneho spisu mal kasačný súd preukázané nasledovné skutočnosti. Sťažovateľ sa domáhal

prieskumu rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 05. 2017
správnou žalobou podanou prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 26. 07. 2017. Súčasnému
súdnemu konaniu predchádzali dve súdne konania, v rámci ktorých boli vydané dve zrušujúce
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie pod sp. zn. 9Sk/9/2018 zo dňa 31. 10.
2018 a rozhodnutie pod sp. zn. 9Sk/17/2020 zo dňa 30. 06. 2021), vzhľadom na skutočnosti, kasačný

súd poukazuje len na posledný zrušujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
9Sk/17/2020 zo dňa 30. 06. 2021 (ďalej len „NS SR“ a „zrušujúci rozsudok“). NS SR v zrušujúcom
rozsudku zaviazal správny súd, aby v ďalšom konaní vyhodnotil, na ktorých žalobných námietkach
žalobca naďalej trvá a týmito sa dôsledne zaoberal tak, aby účastníkom konania bola zrozumiteľná
právna úvaha správneho súdu a dôvody, ktoré ho viedli k prijatým záverom. Zároveň upriamil pozornosť

na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej zo dňa 09. 05. 2017, prvostupňový orgán vydal dňa 03. 07. 2019 nové rozhodnutie, ktorým
bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19. 12. 2016, ktoré však bolo už predtým právoplatne
zmenenépráverozhodnutímgenerálnehoriaditeľažalovanejzodňa09.05.2017,protiktorémuvdanom
konaní žaloba smerovala. Následne správny súd žiadosťou zo dňa 31. 08. 2021 vyzval sťažovateľa, aby

predložil rozhodnutie, ktoré žiada preskúmať súdom a proti ktorému podal žalobu. Právna zástupkyňa
sťažovateľa podaním zo dňa 09. 09. 2021 zaslala rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa
09. 05. 2017 a zároveň správny súd informovala, že predmetné rozhodnutie sa nachádza v súdnom
spise na l. č. 47. Dňa 08. 11. 2021 sa konalo pojednávanie, na ktorom žalovaná predložila správnemu
súdu rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. 06. 2020, na základe ktorého bol sťažovateľovi

zvýšený invalidný dôchodok na sumu 642,50 eur od 17. 04. 2020 z dôvodu zmeny zdravotného stavu
a došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodne určenej
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 50 %. Na pojednávaní právna
zástupkyňa sťažovateľa uviedla, že trvá na uplatnených nárokoch - určenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné zdravotné postihnutia, úrokoch z omeškania a úhrade trov

právneho zastúpenia, ostatné žalobné body považovala za neopodstatnené. Žalovaná naopak zotrvala
na svojich pôvodných vyjadreniach a námietku týkajúcu sa miery schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, priznania úrokov z omeškania považovala za neopodstatnené, vzhľadom na zvýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2020 a
poukázanie doplatku v sume 12.376,99 eur.

29. Na základe predloženého súdneho spisu, kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože podaná kasačná sťažnosť
sťažovateľa bola dôvodná. Kasačný súd to odvodzuje z nasledovných skutočností.

30. Sťažovateľ si v podanej žalobe uplatnil tri žalobné body - aplikovanie maximálneho vymeriavacieho

základu pri doplatenom poistnom, zvýšenie o 10 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a určovanie termínov kontrolnej lekárskej prehliadky. Použitie maximálneho vymeriavacieho
základu pri doplatenom poistnom žalovaná v priebehu súdneho konania uznala, a zároveň novelou
právnej úpravy zákona o sociálnom poistení bola vykonaná zmena týkajúca sa periodicity kontrolnýchlekárskych prehliadok, z toho dôvodu kasačný súd na tieto sťažovateľove nároky len stručne poukazuje
a ďalej neuvádza.

31. Vo vzťahu k nároku sťažovateľa týkajúceho sa úroku z omeškania, ktorý si uplatnil počas súdneho
konania podaním zo dňa 22. 07. 2019, kasačný súd sa stotožnil s námietkou sťažovateľa, že počas
súdneho konania v žiadnom podaní, resp. na pojednávaní nikdy nepoužil inštitút „uznanie dlhu“, ale
naopak domáhal sa vyplatenia úrokov z omeškania vo vzťahu k doplatenému invalidnému dôchodku,
a to v období od 24. 10. 2015 do 05. 08. 2019, t. j. od priznania invalidného dôchodku do 05. 08.

2019, kým došlo k úhrade doplatku priznaného invalidného dôchodku v celkovej sume 12.376,99 eur.
Z odôvodnenia správneho súdu v tejto časti napadnutého rozsudku (bod 27, 31 a 33), však nie je
zrozumiteľná právna úvaha správneho súdu, teda ako dospel k záveru, že na sťažovateľov prípad
aplikoval inštitút uznania dlhu vo vzťahu k uplatneniu úrokov z omeškania zo strany sťažovateľa v
dávkovom konaní. V tejto súvislosti sa tak odôvodnenie javí ako nezrozumiteľné a zmätočné, vzhľadom
na uplatnené žalobné body sťažovateľa. Kasačný súd dodáva, že uznanie dlhu a úroky z omeškania

sú dva odlišné inštitúty využívané najmä v občianskoprávnych (uznanie dlhu) a obchodnoprávnych
(uznanie záväzku) vzťahoch.

32. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za splnenia podmienok uvedených v zákone o
sociálnom poistení poskytuje z invalidného poistenia. Účelom tejto dôchodkovej dávky je tak zabezpečiť

poistencovi príjem v prípade jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu. Právo fyzickej osoby na dôchodkovú dávku je sociálnym právom,
teda právom inej povahy než sú práva z občianskoprávnych, obchodnoprávnych alebo iných obdobných
právnych vzťahov, ku ktorým zákonná úprava v prípade omeškania s plnením pripúšťa možnosť
požadovať aj zákonom stanovené úroky z omeškania. Podľa názoru kasačného súdu, však v prípadoch

týkajúcich sa dôchodkových dávok nie je možné nárokovať si úrok z omeškania, keďže dôchodkovú
dávku ako takú (vzhľadom na jej účel) nemožno charakterizovať ako pohľadávku, ale ide o sociálne
zabezpečenie z invalidného poistenia fyzickej osoby - poistenca v dôsledku jeho nepriaznivého
zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kasačný súd vníma citlivo
situáciu sťažovateľa, avšak zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého je potrebné nárok poistenca

posudzovať, takúto možnosť neposkytuje, úrok z omeškania pri dôchodkovej dávke tak nemá oporu v
zákone.

33.Vovzťahukzvýšeniumierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť,jepotrebnépodotknúť,
že súdnym prieskumom správneho súdu malo byť podrobené rozhodnutie generálneho riaditeľa

žalovanej č. XXX XXX XXXX X z dňa 09. 05. 2017, pričom správny súd vo svojom odôvodnení v tejto
časti napadnutého rozsudku (bod 29 a 30) argumentoval rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
01. 06. 2020 vo vzťahu k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 %
na 50% a považoval to za priznanie sťažovateľovho žalovaného nároku žalovanou. Sťažovateľovi je
potrebné prisvedčiť, že sa domáhal zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už

v rámci podanej žaloby týkajúcej sa prieskumu rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 09. 05. 2017 a to najmä v dôsledku zdravotných postihnutí - M. Pagett-von Schroeder syndróm a
postrombotický syndróm. Je tak preto nelogické, keď napriek výzve správneho súdu zo dňa 31. 08. 2021,
ktorou správny súd žiadal od sťažovateľa, aby mu predložil rozhodnutie, ktorého súdneho prieskumu
sa domáha, čo sťažovateľ urobil a predložil rozhodnutie generálneho riaditeľa zo dňa 09. 05. 2017,

preskúmaval iné rozhodnutie vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jeho
následným zvýšením. V tejto súvislosti tak námietka sťažovateľa týkajúca sa nezaoberaním správneho
súdu zvýšením miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vzťahu k rozhodnutiu generálneho
riaditeľa zo dňa 09. 05. 2017 považoval kasačný súd za dôvodnú. Správny súd sa touto žalobnou
námietkou zo strany sťažovateľa v odôvodnení nezaoberal. Nemožno tak zo strany správneho súdu

opomenúť sťažovateľove námietky len poukazom na novšie rozhodnutie žalovanej týkajúce sa zvýšenia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 50 %, vzhľadom na to, že táto
skutočnosť nastala až od 17. 04. 2020 a vo vzťahu k novému zdravotnému postihnutiu. Ako bolo vyššie
uvedené, sťažovateľ sa domáhal zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už v
podanej žalobe zo dňa 25. 07. 2017 v dôsledku iných zdravotných postihnutí (posttrombotický syndróm a

M. Pagett-von Schroeder syndróm) vo vzťahu k rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09.
05. 2017 a správny súd sa s argumentáciou sťažovateľa nijako nevysporiadal. Priznanie, resp. zvýšenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u sťažovateľa o 5 % od 17. 04. 2020, tak bolo v
dôsledku novo diagnostikovaného zdravotného postihnutia (bronchiálna astma). Z rozhodnutí žalovanejzo dňa 03. 09. 2019, ale ani z rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 09. 05. 2017, však nevyplývalo,
prečo v sťažovateľovom prípade nebolo možné aplikovať § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, a
teda zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.

34. Vychádzajúc z uvedeného, kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 % v súlade s § 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej

činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Zároveň v tejto súvislosti
kasačný súd poukazuje, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť
občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho
zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako
aj na účely súdneho konania. NS SR v rozhodnutí pod sp. zn. 7So/5/2011 zo dňa 25. 10. 2011 uviedol,
že „posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať

zárobkovú činnosť a posúdenie splnenia zdravotnej podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyžaduje
odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia (zabezpečenia) je zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.“ Z
lekárskych posudkov zdravotného stavu sťažovateľa tak by malo byť zrejmé okrem iného, prečo ďalšie

zdravotné postihnutie (postihnutia) je alebo nie je dôvodom na zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

35. Obdobne neuniklo pozornosti kasačnému súdu, že správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú,
pričom v bode 34 napadnutého rozsudku priznal sťažovateľovi náhradu trov konania a trov právneho

zastúpenia, pretože boli dôvodné a žalobným nárokom bolo vyhovené v priebehu súdneho konania
vydaním zmenových rozhodnutí žalovanej v prospech sťažovateľa. Pričom § 167 ods. 1 SSP, ktorým
odôvodňuje správny súd priznanie trov konania, patrí žalobcovi, ktorý mal vo veci celkom alebo
sčasti úspech. Tvrdenie správneho súdu o nedôvodnosti podanej žaloby si tak navzájom odporuje.
Konštatovanie správneho súdu o nedôvodnej žalobe vo svetle priznania trov konania a trov právneho

zastúpenia poukazom na to, že žalobca mal vo veci celkom alebo sčasti úspech sa tak zdá
nezrozumiteľné a protichodné.

36. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že rozsudok správneho súdu má byť logický a zrozumiteľný pre
účastníkov konania. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu, ako aj orgánu
verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť,
pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. IV. ÚS 1/02, II ÚS 174/04, III. ÚS 117/07).

37. V neposlednom rade, kasačný súd rovnako tak ako urobil NS SR v skoršom rozhodnutí, dáva do
pozornosti správnemu súdu skutočnosť, že predmetom súdneho konania je rozhodnutie generálneho
riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017 (uvedené vyplynulo aj z podania právnej zástupkyne zo dňa 09.
09. 2021, v rámci ktorého opätovne potvrdila, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu)
a v priebehu súdneho konania prvostupňový orgán žalovanej vydal nové rozhodnutie zo dňa 03. 09.

2019, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19. 12. 2016 (uvedené vyplýva z rozhodnutia
prvostupňového orgánu zo dňa 03. 09. 2019, str. 4), ktoré však už predtým bolo právoplatne zmenené
rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017. Uvedenú skutočnosť sám konštatuje
správny súd v bode 33 napadnutého rozsudku „Na základe tohto doplatku vydala žalovaná ďalšie
rozhodnutie dňa 09. 05. 2017, ktorým zmenila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a priznala

žalobcovi od 24. 10. 2015 invalidný dôchodok v sume 171,50 eur.“ Žalovaná však vo svojom vyjadrení
zo dňa 09. 08. 2019 uviedla, že rozhodnutím zo dňa 03. 07. 2019 sa zmenilo rozhodnutie žalovanej
zo dňa 19. 12. 2016 a rozhodnutie generálneho riaditeľa zo dňa 09. 05. 2017. Táto skutočnosť sa
z rozhodnutia žalovanej zo dňa 03. 07. 2019 nepreukázala. Kasačný súd tak musí konštatovať, že
správnemu súdu opätovne unikla skutočnosť, že rozhodnutím žalovanej zo dňa 03. 09. 2019 bolo

zmenené rozhodnutie žalovanej zo dňa 19. 12. 2016, ktoré už predtým bolo právoplatne zmenené práve
napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017. Pričom správny súd
takýto „neštandardný“ postup žalovanej ani nevytýkal a ani sa ním nezaoberal.38. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd dospel k záveru, že podaná kasačná
sťažnosť sťažovateľom je dôvodná, keďže spochybňuje vecnú a právnu správnosť napadnutého
rozhodnutia správneho súdu, a preto rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie v zmysle § 462 ods. 1 SSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

39. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať a
vyhodnotiť, na ktorých námietkach sťažovateľ naďalej trvá a týmito sa dôsledne zaoberať tak, aby
účastníkom konania bola zrozumiteľná jeho právna úvaha a dôvody, ktoré ho viedli k prijatým záverom

(najmä čo sa týka úrokov z omeškania a zvýšenia miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť). V
novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania
vrátane nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

40. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.