Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200308
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:7021200308.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: A.. K. G., narodená XX. S. XXXX,
bytom G. XX, D., právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 6912-8/2021-BA zo dňa
22. februára 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k.

8S/56/2021-23 zo dňa 30. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom konania n á r o k na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 8S/56/2021-23 zo dňa 30. novembra 2021
postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP")
odmietol ako neprípustnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 6912-8/2021-BA zo dňa 22. februára 2021, ktorým táto podľa § 24 ods. 15
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.")

zastavila konanie o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 270/19/1100-9 zo dňa 10.
októbra 2019. Dôvod zastavenia konania o proteste prokurátora spočíval v tom, že príslušný prokurátor
podaním z 29. januára 2021 vzal protest prokurátora č. Kd 270/19/1100-9 zo dňa 14. októbra 2019 späť
ešte predtým, ako bolo o ňom zo strany orgánu verejnej správy rozhodnuté.

2. Protest prokurátora podal príslušný prokurátor na základe podnetu žalobkyne proti rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne, ústredie č. 48882-2/2016-BA zo dňa 24. októbra 2016, ktorým táto podľa § 218 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.")
zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice č. 73369-1/2016-KEM zo dňa 23. mája 2016 vo veci zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a prvostupňové správne rozhodnutie
potvrdila. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako orgán príslušný podľa § 178 ods. 1

písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej
osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. augusta 2008,
ale zaniklo dňa 30. júna 2010.

3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je daný dôvod na odmietnutie správnej žaloby
podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. Svoj záver primárne oprel o tú skutočnosť, že protest prokurátora je

jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej
správy. Protestom disponuje prokurátor, ktorý ho v rámci svojej dispozičnej právomoci môže podať atiež ho vziať späť. Zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o proteste prokurátora,
ktoré žalobkyňa napadla správnou žalobou, nemá vplyv na právnu situáciu medzi účastníkmi správneho
konaniaaorgánomverejnejsprávy,nakoľkotátosavprejednávanejveciodvíjaodrozhodnutiažalovanej

vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. V dôsledku
toho ani žalobkyňa ako účastník administratívneho konania nie je rozhodnutím žalovaného o zastavení
konania o proteste prokurátora ukrátená na svojich subjektívnych právach, ktoré sa viažu k pôvodnému
administratívnemu konaniu. Na základe týchto skutočností správny súd konštatoval, že v tomto prípade
bolo potrebné správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej

správy podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vo veci samej, teda proti rozhodnutiu, ktorým
sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté, čo v tomto prípade bolo spomínané rozhodnutie žalovanej vo veci zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalobkyňa takýto postup
nezvolila a napriek svojej aktívnej legitimácii v takomto konaní správnu žalobu nepodala.

4. Odkázal tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn.
III. ÚS 311/2021 zo dňa 13. mája 2021, podľa ktorého „zákon o prokuratúre ako aj Správny súdny
poriadok vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre
neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej

správy správnu žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora,
nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu
správnu žalobu. Iná ochrana práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora alebo správnou
žalobou prokurátora, je vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje
verejný záujem nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

orgánmiverejnejsprávy.Pretozvýkonutýchtoprávomocíprokuratúry,ktorésamôžuprejaviťajpodaním
a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy."

5. Taktiež vyslovil, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je rozhodnutím procesným,

ktorým sa konanie o proteste prokurátora na orgáne verejnej správy skončilo. Ak žalobkyňa v správnej
žalobe namieta nesúlad postupu prokurátora pri späťvzatí protestu s § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z.
z., je tento jej pohľad mylný. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle nedať nadriadenému prokurátorovi
možnosť vydať podriadenému prokurátorovi pokyn vziať podaný protest späť, výslovne by takúto
skutočnosť zakotvil do zákona.

6. Preto dospel k záveru, že žalobkyňa správnou žalobou napadla procesné rozhodnutie, ktorým
žalovaný neporušil ani neohrozil jej subjektívne práva, a ktoré je z tohto dôvodu vylúčené z prieskumu
vykonávaného správnym súdom.

7. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že účastníkom konania náhradu
trov konania nepriznal, keďže správna žaloba bola odmietnutá.

II.

8. Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť.

9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

10.Uviedla,žeprokuratúrarealizujesvojeprávomoci,spojenésdozoromzaúčelomochranyzákonnosti,
ktorú však nemožno vnímať izolovane, ale je nevyhnutné na ňu nazerať cez prizmu základnej ústavnej
úlohy prokuratúry, ktorou je v prvom rade ochrana práv fyzických a právnických osôb a štátu. S
protestom prokurátora ako prostriedkom ochrany zákonnosti je esenciálne spojená aj ochrana fyzických
a právnických osôb, ide o spojené nádoby, ktoré sa vzájomne nevylučujú, ale akcentujúc na ústavnú

úlohu prokuratúry, vymedzenú v článku 149 Ústavy Slovenskej republiky sa práve naopak, vzájomne
prelínajú, dopĺňajú a podporujú. Protest prokurátora smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu
verejnej správy, ktoré je zároveň spojené s autoritatívnym zásahom do práv a právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb. Je preto logické, že protest prokurátora, ktorý smerujeproti (nezákonnému) rozhodnutiu, alebo opatreniu, vo svojej podstate poskytuje (sleduje) ochranu
právam a právom chráneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je protestom prokurátora
napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá. V tejto súvislosti ďalej uvádzala, že na to, aby právo na

súdnu a inú ochranu ako základné právo mohlo naplniť svoj účel, musí sa takto predpokladaná ochrana
dostať jej adresátovi aj tomu zodpovedajúcej kvalite, ktorú v tomto smere postulujú najmä jej rozsah
a dostupnosť. Rozsah súdnej a inej ochrany musí byť dostatočný a pevný, teda musí vytvárať taký
ochranný štít, cez ktorý neprenikne žiadna neprávosť, nezákonnosť. Dostupnosť súdnej a inej ochrany
musí byť faktická pripravená nastúpiť na plnenie svojho účelu vždy, keď je to nevyhnutné a žiadúce.

Súdna ochrana v správnom súdnictve je precizovaná na podklade kauzality medzi vydaním rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a následkom spočívajúcim v ukrátení, respektíve zásahu do
práv a právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako žalobcu. Kauzalita
medzi rozhodnutím žalovanej a zásahom do práv žalobkyne tkvie v tom, že rozhodnutie žalovanej
eliminovalo právo žalobkyne na zvrátenie rozhodnutia prostredníctvom protestu prokurátora. Predmetné
právo pramení z ústavného základu a spočíva v ochrane pred nezákonnosťou, ktorú mu na základe

ústavného zverenia poskytuje prokuratúra prostredníctvom na to ustanovených inštitútov, kam možno
zaradiť aj protest prokurátora. Toto právo nemožno považovať za abstraktné, ani potenciálne, keďže
fakticky vzniklo začatím konania o proteste prokurátora a fakticky zaniklo jeho zastavením.

11. K uzneseniu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 311/2021 zo dňa 13. mája 2021 uviedla, že

ústavný súd sa v rámci tohto uznesenia nevysporiadal s námietkami, ktoré tvorili základ podanej
ústavnej sťažnosti, ktorej výsledkom bolo vydanie predmetného uznesenia. Ústavný súd sa nezaoberal
skutočnosťou týkajúcou sa možného neoprávneného zásahu do zákonom priznanej dispozičnej
autonómie podriadených prokurátorov zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ku
ktorému mohlo dôjsť na základe jej direktívneho pokynu, a ktorý je v zrejmom rozpore s ústavnou

zásadou legality zakotvenou v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd v predmetnom
uznesení sa v podstate obmedzil len na prieskum všeobecnej možnosti (práva) prokurátora vziať svoj
protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy späť, pričom takýto úkon prokurátor nie je povinný
odôvodňovať a nepotrebuje naň súhlas tak orgánu verejnej správy, ako aj toho, kto podnet na podanie
protestu podal. Ústavnou sťažnosťou nebolo namietané absolútne dispozičné právo prokurátora vo

vzťahu k dispozícií s protestom prokurátora ako nástrojom ochrany práv netrestného úseku prokuratúry,
ale práve naopak, bolo poukazované na dôležitosť jeho ochrany. Tieto závery však žiadnym spôsobom
nedali odpoveď na otázky, ktoré boli predostreté v rámci podanej ústavnej sťažnosti, a teda, či Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky svojím pokynom v rozpore s ústavnou zásadou legality zasiahla do
zákonom priznanej absolútnej dispozičnej autonómie podriadených prokurátorov vo vzťahu k protestu

prokurátora, respektíve, keď k takémuto zásahu aj naozaj došlo, či je tento zásah z hľadiska ochrany
subjektívnych práv a právom chránených záujmov dotknutého subjektu takej intenzity, že je z hľadiska
porušenia jeho ústavných práv ústavne neudržateľný.

12. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti namietala nemožnosť aplikácie § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení

s § 7 písm. e/ SSP na prejednávaný prípad. Ustanovenie § 7 písm. e/ SSP sa nevzťahuje na tie
rozhodnutia,ktorépotenciálnemohlimaťzanásledokujmunasubjektívnychprávachúčastníkakonania.
Vo veci späťvzatia protestu prokurátora nebolo / nebude vydané žiadne iné meritórne rozhodnutie,
ktoré by eventuálne mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, v čoho dôsledku možno vyvodiť, že
nejde o procesné rozhodnutie v pravom slova zmysle, ktoré by bolo zo strany správneho orgánu

vydané v rámci pokračujúceho živého administratívneho konania, ktoré by bolo skončené vydaním
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Každé konečné rozhodnutie (aj procesnej povahy) vydané v
rámci administratívneho konania, môže byť potenciálne spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv jeho
adresáta, a teda musí ostať spôsobilé na podrobenie súdnemu prieskumu jeho zákonnosti.

13. V závere namietala, že ak krajský súd napadnutým rozhodnutím prijal meritórny záver, že
rozhodnutie žalovanej nemožno podrobiť súdnemu prieskumu, mal správnu žalobu bez ďalšieho
odmietnuť ako neprípustnú. Avšak tým, že správnu žalobu podrobil meritórnemu prieskumu, vyžiadal
si vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe, ako aj to, že ponechal žalobkyni možnosť reflektovať na
vyjadrenie žalovanej a až potom odmietol správnu žalobu ako neprípustnú, procesne pochybil.

14. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.III.

15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním zo 04. marca 2022.

16. Uviedla, že právnym následkom späťvzatia protestu prokurátora je zastavenie konania, pričom
zákonodarca neponechal na rozhodnutí orgánu verejnej správy, či späťvzatiu protestu prokurátora
vyhovie, alebo nie. Žalovaná tiež nie je v žiadnom prípade oprávnená posudzovať dispozičný úkon
prokurátora z pohľadu jeho zákonnosti a rovnako nie je oprávnená rozhodnúť o proteste prokurátora,

ktorý prokurátor vzal späť a ktorý de facto neexistuje. Späťvzatie protestu prokurátora je výlučným
právom prokurátora a žalobkyňa nie je oprávnená tento úkon spochybňovať. Prokurátor, ktorý podal
protest,mápocelýčastrvaniakonaniaoprotestedispozičnéoprávneniektomutoprotestu,čoznamená,
že prokurátor, ktorý protest podal, ho môže zobrať späť. Rovnako poukázala na uznesenie ústavného
súdu sp. zn. III. ÚS 311/2021 zo dňa 13. mája 2021, prípadne uznesenie sp. zn. I. ÚS 161/2021 zo dňa
20. apríla 2021 a závery z nich plynúce. Tiež zotrvala na právnom názore, že rozhodnutie o zastavení

konaniaoprotesteprokurátoranepodliehasúdnemuprieskumu,keďžesajednáoprocesnérozhodnutie,
ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Zároveň uviedla, že právo
žalobkyne na ochranu jej práv a právom chránených záujmov nebolo zmarené v dôsledku späťvzatia
protestu prokurátora, ale v dôsledku skutočnosti, že žalobkyňa sa sama nezaujímala o ochranu a
výkon svojich práv, nakoľko nevyužila možnosť podať správnu žalobu na správny súd a neiniciovala

tak konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia. S ohľadom na námietky žalobkyne dodala, že ochrana
subjektívnych práv účastníka konania pri podaní žaloby prokurátorom je sekundárna a môže prípadne
aj úplne absentovať, ak bol zákon porušený v prospech účastníka konania. Správna žaloba prokurátora
prioritne chráni objektívne právo.

17. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

18. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 18. marca 2022 na vedomie.

V.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11

písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP
a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná a je potrebné ju
zamietnuť.

20. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis

žalovanej, mal preukázané, že
- žalovaná (Sociálna poisťovňa, ústredie) rozhodnutím č. 48882-2/2016-BA zo dňa 24. októbra
2016 zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.
73369-1/2016-KEM zo dňa 23. mája 2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia,

- predmetné rozhodnutie bolo na základe podnetu žalobkyne napadnuté protestom prokurátora dňa 14.
októbra 2019 evidovaným pod č. Kd 270/19/1100-9,
- následne podaním z 29. januára 2021, doručeným žalovanej dňa 29. januára 2021, vzal prokurátor
protest prokurátora späť,
- žalovaná rozhodnutím č. 6912-8/2021-BA zo dňa 22. februára 2021 podľa § 24 ods. 15 zákona č.

153/2001 Z. z. zastavila konanie o proteste prokurátora č. Kd 270/19/1100-9 zo dňa 14. októbra 2019.

21. Základná úloha najvyššieho správneho súdu aj s ohľadom na žalobkyňou uplatnené kasačné
námietky spočíva v posúdení, či krajský súd správne postupoval, keď správnu žalobu postupom podľa
§ 98 ods. 1 písm. g/ odmietol ako neprípustnú.

22. Všeobecne platí pravidlo, že v systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu
preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby
determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy vzásadepreskúmavajúvšetkyrozhodnutiaaleboopatreniaorgánovverejnejsprávy,ktorýmisazakladajú,
menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu
vylučuje. Výnimky stanovuje § 7 SSP. Jednou z týchto výnimiek je aj výnimka plynúca z § 7 písm. e/
SSP, podľa ktorej cit.: „správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania." Uvedené ustanovenie teda predstavuje časť

negatívneho vymedzenia právomoci správnych súdov, ktorá je vo všeobecnosti upravená v ustanovení
§ 6 SSP, a teda precizujú okruh tzv. správneho prieskumu, resp. oblastí, ktoré sú zo správneho
prieskumu vyňaté. Z pohľadu aplikácie ustanovenia § 7 písm. e/ SSP na prejednávanú vec je nutné sa
zamerať na posúdenie kumulatívneho splnenia dvoch tam vyjadrených podmienok a teda, či správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím procesnej povahy a zároveň, či rozhodnutie
žalovaného mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

23. Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z., ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o
ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví. Krajský
súd správne vyhodnotil, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy,
keďže ide o rozhodnutie o zastavení konania, a teda nejde o rozhodnutie meritórne, ktorým by bolo

rozhodnuté vo veci samej. K splneniu prvej z podmienok podľa § 7 písm. e/ SSP teda najvyšší správny
súd už nevenuje ďalší priestor, keďže ju vyhodnotil rovnako, ako krajský súd v kasačnou sťažnosťou
napadnutom rozhodnutí a tento záver je nespochybniteľný.

24. Druhá otázka pri aplikácii ustanovenia § 7 písm. e/ SSP na prejednávanú vec spočíva v skúmaní tej

skutočnosti, či je takéto rozhodnutie spôsobilé ukrátiť účastníka konania na jeho subjektívnych právach.
V tomto smere je zásadnou analýza podstaty, funkcie a účelu inštitútu protestu prokurátora. Protest
prokurátora je upravený v ustanoveniach § 22 až § 27 zákona č. 153/2001 Z. z. Protest prokurátora je
jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej
správy. Na základe toho môže prokurátor podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy

uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z., ktorými bol porušený zákon alebo iný
všeobecne záväzný právny predpis. Podstatným je, že vo všeobecnosti nejde o návrhové konanie (hoci
v prejednávanej veci podanie protestu iniciovala žalobkyňa podnetom), teda prokurátor môže podať
protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania,
preto môže protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka. Protest prokurátora sa podáva na orgán

verejnej správy, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Následne správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo
napadnutéprotestom,môžeprotestuprokurátoraúplnevyhovieťalebohopostúpisvojmunadriadenému
orgánu (bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na
rozhodovanie o opravnom prostriedku). Výsledkom môže byť vyhovenie alebo nevyhovenie protestu
prokurátora. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať

alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

25. Právo disponovania s protestom prokurátora je explicitne vyjadrené v § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001
Z. z., podľa ktorého je prokurátor oprávnený vziať protest späť. Následný postup orgánu verejnej správy

reguluje (opäť vcelku explicitne a kategoricky) ustanovenie § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z., podľa
ktorého, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy
konanie o proteste prokurátora zastaví. Zároveň ustanovenie § 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z.
vymedzuje základný účel a zmysel konania o proteste prokurátora, ako osobitného konania, v ktorom
sa rozhoduje o tom, či bol porušený zákon (alebo iný všeobecne záväzný právny predpis) aktom orgánu

verejnej správy.

26. Protest prokurátora je teda právnym prostriedkom, na základe ktorého môže orgán verejnej správy,
ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu
o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu
prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálno-
právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o proteste
prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo vecisamej.Aksprávnyorgánprotestuvyhovie,nasledujevydanierozhodnutia,ktorýmjenahradenépôvodné
právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie,
a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté.

27. Najvyšší správny súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na odôvodnenie uznesenia
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 161/2021 zo dňa 20. apríla 2021, ktoré sa týka skutkovo podobnej veci, ako
je vec prejednávaná. V predmetnej veci išlo o ústavnú sťažnosť, ktorou sťažovateľka (fyzická osoba)
namietala porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky späťvzatím protestu prokurátora. Ústavný súd svoje rozhodnutie odmietnuť
ústavnú sťažnosť (ako zjavne neopodstatnenú) odôvodnil primárne interpretáciou úlohy a významu
netrestného dozoru prokuratúry. Ústavný súd v prvom rade konštatoval, že podstatou netrestného
dozoru prokuratúry je ochrana zákonnosti, t. j. objektívneho práva, pričom ochrana subjektívnych práv
fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže i absentovať. Asociáciou
protestu prokurátora s ochranou zákonnosti (realizovanou v rámci výkonu netrestného dozoru) ústavný

súd determinoval aj prípadný dopad na subjektívne práva osoby (účastníka) iniciujúcej podanie protestu.
Ústavný súd dospel k záveru, že späťvzatie protestu prokurátora nemá povahu vybavenia podnetu,
ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora, ktorý tento úkon naviac ani nemusí odôvodňovať.
Z uvedeného ústavný súd dôvodil, že späťvzatím protestu prokurátora nemôže dôjsť k zásahu do
subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora.

28. Ústavný súd aj v ďalšej skutkovo obdobnej veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 311/2021 okrem iného,
uviedol, že cit.: „Iná ochrana práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora alebo správnou
žalobou prokurátora, je vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje
verejný záujem nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

orgánmiverejnejsprávy.Pretozvýkonutýchtoprávomocíprokuratúry,ktorésamôžuprejaviťajpodaním
a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy."

29. Nad rámec vyššie uvedeného najvyšší správny súd tiež uvádza, že žalobkyňa disponovala

účinným a dostupným prostriedkom ochrany, ktorým sa mohla brániť proti tvrdenému porušeniu jej
subjektívnych práv. Týmto prostriedkom je, respektíve bola správna žaloba proti rozhodnutiu žalovanej
č. 48882-2/2016-BA dňa 24. októbra 2016. Skutočnosť, že žalobkyňa tento primárny postup slúžiaci
výlučne na ochranu subjektívnych práv účastníka konania nevyužila, nemôže spôsobovať konverziu
nenárokovateľného inštitútu (podanie protestu) na prostriedok „nárokovateľný". Rovnako tak nevyužitie

tejto možnosti nemôže skonvertovať výlučné dispozičné oprávnenie prokurátora na záujmami žalobkyne
obmedzený postup. Jednoducho opomenutie žalobkyne brániť svoje práva dostupnými prostriedkami
nemá potenciál zmeniť aj ústavným súdom interpretovaný účel a funkciu konania o proteste prokurátora,
ktoré je konaním osobitným (§ 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z.).

30. Pokiaľ žalobkyňa namietala aj s odkazom na § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z. z. nezákonnosť
pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, na základe ktorého došlo následne k späťvzatiu
protestuprokurátora,najvyššísprávnysúduvádza,žepodľa§6ods.9menovanéhozákona„nadriadený
prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie konania
pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu

podľa osobitných predpisov,2a) nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora". V
predmetnej veci prokurátor protest prokurátora podal s tým, že s ohľadom na usmernenie Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/3 Gd 1/21/1000-3 zo dňa 05. januára 2021 bol tento v súlade s §
23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. vzatý späť. Navyše späťvzatie protestu prokurátora v prerokúvanej
veci nebolo dôsledkom pokynu nadriadeného prokurátora podľa § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z. z.

Naopak, bolo dôsledkom usmernenia generálnej prokuratúry, ktoré bolo vydané v nadväznosti na nové
rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") pod sp.
zn. 1Vs 3/2019. V tomto rozhodnutí boli vyslovené opačné právne názory než tie, z ktorých vychádzal
prokurátor pri podávaní protestu proti rozhodnutiu z 24. októbra 2016. Tieto názory boli podľa § 466
ods. 3 SSP pre senáty najvyššieho súdu záväzné; z citovaného ustanovenia pritom jasne vyplýva aj

to, že prípadné odchýlenie sa od takéhoto právneho názoru sa musí vykonať opätovným predložením
veci veľkému senátu, nie zjednocujúcim stanoviskom kolégia. Tejto skutočnosti potom zodpovedala
aj reakcia generálnej prokuratúry, ktorá v tomto ohľade podriadené prokuratúry relevantne usmernila.
Najvyšší správny súd len dodáva, že v predmetnej veci bol výlučným predmetom súdneho prieskumurozhodnutie žalovanej o zastavení konania o proteste prokurátora. V tomto smere je kľúčové, že konanie
o proteste prokurátora je výlučne konaním návrhovým, a tak ako môže prokurátor protest prokurátora
podať, rovnako môže využiť svoje dispozičné oprávnenie a môže protest prokurátora vziať späť vrátane

na to nadväzujúceho procesného následku spočívajúceho v zastavení konania o proteste (§ 24 ods.
15 zákona č. 153/2001 Z. z.). V predmetnej veci bolo jasne ustálené, že rozhodnutie, proti ktorému
žalobkyňa brojila správnou žalobou, je svojou povahou rozhodnutím procesným, ktoré navyše nie je
spôsobilé zasiahnuť do jej subjektívnych práv.

31. Rovnako aj procesný postup krajského súdu, ktorým súd najprv zaslal správnu žalobu na vyjadrenie
žalovanej a neskôr vyjadrenie žalovanej zaslal žalobkyni a až následne odmietol správnu žalobu podľa §
98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú, nemožno považovať za postup priečiaci sa pravidlám plynúcim
z procesného právneho predpisu, a že by uznesenie krajského súdu malo trpieť vadou nezákonnosti
z tohto dôvodu.

32. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne postupom podľa
§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a

žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.