Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 9Sžsk/106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200047
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: S. G., bytom K. Q. č. XXX/XX, Z., právne zast.: JUDr. Mariánom
Ďurinom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Sibírska ulica č. 4, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ulica Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-59-5/2016-OdSP zo dňa 14.10.2016, o kasačnej
sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove 02. júna 2020, č. k. 1Sa/1/2020-86, t
a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sa/1/2020-86 zo
dňa 02. júna 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 02. júna 2020, č. k.
1Sa/1/2020-84 podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ , f/ a g/ SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-4-59-5/2016-OdSP zo dňa
14.10.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Sekcia ľudských zdrojov (ďalej len „žalovaný“) ako odvolací
orgán v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia podľa § 84 ods. 4 písm. b/ zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov na základe písomného odvolania, ktoré
v zákonnej lehote podal účastník konania S. G. v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ“) č. VÚSZ-65406002865008-29/2016

z 28.07.2016, ktorým VÚSZ podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie o
prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov, lebo v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav
sa podstatne nezmenil, zamietol a napadnuté rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65406002865008-29/2016 z
28.07.2016 o zastavení konania o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov potvrdil.
3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách
ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v
tretej hlave tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia

ustanoveníovšeobecnejsprávnejžalobepodľaPrvejhlavytretejčastiSSPdospelkzáveruodôvodnosti
podanej žaloby.
4. Správny súd mal za preukázané, že žalobca podal niekoľko žiadostí o prepočítanie dôchodku za
výsluhu rokov. VÚSZ rozhodnutím z 28.07.2016 č. VÚSZ-65406002865008-29/2016 rozhodol o žiadostio prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov tak, že podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb.
konanie zastavil, pretože v tejto sveci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Z odôvodnenia rozhodnutia podľa názoru správneho súdu nevyplýva, ktorým rozhodnutím Vojenského

úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, teda ktorým
rozhodnutím bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu na prepočet dôchodku za výsluhu rokov a skutkový stav
uvádzaný v žiadosti žalobcu z 31.05.2016 sa v porovnaní so žiadosťou, o ktorej malo byť právoplatne
rozhodnuté sa nezmenil. Ani žalovaný, ktorý rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil, neoznačil
právoplatné rozhodnutie, ktorým VÚSZ v tej istej veci už právoplatne rozhodol na tom istom skutkovom

základe, ako uviedol žalobca v žiadosti z 31.05.2016.
5. Správny súd poukázal na čl. 12 ods. 1 - 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a poukázal
na podstatu správneho súdnictva, ktorým je ochrana práv občanov a právnických osôb o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Konštatoval, že zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou
postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn.
2Sžo/32/2014). Žalobné námietky týkajúce sa prepočtu zhodnoteného obdobia považoval správny súd

v konaní o preskúmaní predmetného rozhodnutia za nedôvodné. Správnemu súdu sa javilo za potrebné
vysporiadať sa s dôvodnosťou zastavenia konania a až následne posúdiť nárok žalobcu.
6. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a g/ SSP zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania.

II.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nerešpektoval tiež záväzný právny
názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§440 ods. 1 písm. i/ SSP).
10. Sťažovateľ v rozsiahlej kasačnej sťažnosti v prvom rade poukázal na žiadosť žalobcu zo dňa
23.10.2014 o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov, ktoré VÚSZ vybavil formou odpovede z
24.11.2014,vktorejuviedol,žežalobcovibolrozhodnutímVÚSZPrahač.28650/2z29.04.1992priznaný

od 01.01.1992 dôchodok za výsluhu rokov a následne mu bolo odpovedané na všetky otázky, resp.
námietky uvedené v jeho žiadosti. Dňa 30.01.2015 bola VÚSZ doručená žiadosť o nové prepočítanie
už priznaného dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku), na ktoré VÚS reagoval formou
odpovede z 24.02.2015, v ktorej sa vyjadril ku všetkým bodom podania. Dňa 02.03.2015 bola VÚSZ
opäť doručená žiadosť o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku), v ktorom

žalobca uviedol, že VÚSZ na jeho žiadosť z 30.01.2015 nereagoval tak, ako mal, pretože odpoveď
VÚSZ nekorešponduje s tým, čo žalobca žiadal. Následne opakovane žiadal o vydanie presného
rozhodnutia, a to napriek tomu, že na jeho predchádzajúce žiadosti bola kvalifikovaným spôsobom
odpovedané, aj keď len formou odpovede. V uvedených odpovediach sa VÚSZ zaoberal všetkými
bodmi a námietkami uvedenými v podaniach žalobcu. Na podanie žalobcu z 02.03.2015 VÚSZ reagoval

vydaním rozhodnutia č. VÚSZ65406002865008/2015 zo 14.04.2015, ktorým správne konanie podľa §
30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zastavil, pretože „ v tejto istej veci sa
právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil“. Na základe žiadosti účastníka konania
VÚSZ Praha rozhodnutím č. 28650/2 z 29.04.1992 priznal podľa § 40 až 43 zákona č. 100/1988 Zb.
od 01.01.1992 účastníkovi konania dôchodok za výsluhu rokov. Žalobca sa proti rozhodnutiu VÚSZ

neúspešne bránil podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, čo preukazuje rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/114/2015-46 z 05.04.2016, ktorým bolo konanie vo tejto
veci zastavené z dôvodu, že žaloba smerovala proti prvostupňovému rozhodnutiu, voči ktorému bolo
prípustné podanie odvolania. Dňa 31.05.2016 bola VÚSZ doručená ďalšia žiadosť o nové prepočítanie
dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku), o ktorej VÚSZ rozhodol rozhodnutím č. VÚSZ

65406002865008-29/2016 z 28.07.2016 a to tak, že správne konanie zastavil podľa §30 ods. 1 písm.
i/ zákona č. 71/1967 Zb. pretože „v tejto veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne
nezmenil“, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. VÚSZ v odôvodnení uviedol, že na základe
podanej žiadosti VÚSZ Praha rozhodnutím č. 28650/2 z 29.04.1992 priznal podľa § 40 až § 43 zákona
č. 100/1988 Zb. účastníkovi konania od 01.01.1992 dôchodok za výsluhu rokov. V tejto žiadosti žalobca

opäť neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že skutkový
stav sa podstatne zmenil oproti skutkovému stavu pred vydaním rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi
priznaný dôchodok za výsluhu rokov (výsluhový dôchodok). Proti tomuto rozhodnutiu (z 28.07.2016)
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo obrany SR, Sekcia ľudských zdrojov akodruhostupňový správny orgán rozhodnutím SEĽUZ-4-59-5/2016-OdSP zo 14.10.2016 tak, že odvolanie
zamietolanapadnutérozhodnutieč.VÚSZ65406002865008-29/2016z28.07.2016ozastaveníkonania
o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov potvrdilo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol,

že: „Na vymeranie a výpočet výšky dávok sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 100/1988 Zb.
(napr. starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov) sa započítava len doba
zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov. Táto doba zamestnania sa odvolateľovi preukázateľne
započítala dvojnásobkom t. j. 62 rokov, čo je uvedené aj v právoplatnom rozhodnutí Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia Praha č. 28650/2 z 29.04.1992, ktorým bol odvolateľovi od 01.01.1992

priznaný dôchodok za výsluhu rokov. S prvým predpokladom zastavenia konania podľa § 30 ods. 1
písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. t. j. preskúmaním, či sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo, sa Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia v napadnutom rozhodnutí vysporiadal a podľa názoru odvolacieho
orgánu ho aj v postavujúcej miere náležite odôvodnil, pričom s takýmto právnym záverom sa odvolací
orgán stotožňuje“. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu, že z odôvodnenia rozhodnutia
však nevyplýva, ktorým rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava v tej istej

veci už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav uvádzaný v žiadosti žalobcu z 31.05.2016 sa v
porovnaní so žiadosťou, o ktorej malo by právoplatne rozhodnuté nezmenil. Tiež nesúhlasí so záverom
správneho súdu, že ani žalovaný neoznačil právoplatné rozhodnutie, ktorým Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia Bratislava v tej istej veci už právoplatne rozhodol na tom istom skutkovom základe ako
uviedol žalobca v žiadosti z 31.05.2016.

12. Sťažovateľ poukázal na kasačnú sťažnosť zo 16.08.2017, o ktorej rozhodol NS SR rozsudkom
sp. zn. 9Sžsk/118/2017 z 25.09.201 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sa/19/2016-1
z 29.06.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V bode 15 rozsudku NS SR konštatoval, že
pokiaľ krajský súd zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci odôvodnil tým, že žalovaný sa nedostatočne
zaoberal otázkou existencie právoplatného rozhodnutia VÚSZ Bratislava, ktorým bolo rozhodnuté o

žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov na základe žiadosti z tých istých dôvodov, pričom
sám existenciu takéhoto rozhodnutia v administratívnom spise nezistil, tento jeho záver nie je podložený,
ani správny, žalovaný dôvodne namietal, že tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný v preskúmavanom
rozhodnutí poukázal na existenciu právoplatného rozhodnutia o nároku na dôchodok za výsluhu rokov
a jeho výške, a to rozhodnutia VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992. Kasačný súd zdôraznil, že

pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia o zastavení konania o žiadosti zo dňa 31.05.2016 vo vzťahu k
zápočtu dôb činnosti výkonného letca pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov v požadovanom rozsahu
je podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. rozhodujúce, či boli preukázané nové skutočnosti
na hodnotenie takej doby na účely dôchodku za výsluhu rokov vo vyššej miere ako 62 skončených
rokov, zhodnotených v právoplatnom rozhodnutí VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992. Z vyššie

uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom žalovaného o existencii právoplatného
rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na dôchodok za výsluhu rokov (výsluhový
dôchodok), t. j. že v tej istej veci (o tom istom nároku toho istého žiadateľa) už bolo právoplatne
rozhodnuté a skutkový stav sa nezmenil. V nadväznosti na ustanovenie § 469 SSP žalovaný poukázal
na uznesenie NS SR sp. zn. 10Sžak/3/2017 z 29.03.2019, podľa ktorého Správny súdny poriadok v §

469 ustanovuje povinnosť súdu prvého stupňa rešpektovať právny názor kasačného súdu a to ako pri
posudzovaní otázok hmotného práva ako aj pri aplikácii procesných predpisov, pretože právny názor
kasačného súdu je záväzný. Sťažovateľ mal za to, že v novom konaní vedenom na Krajskom súde v
Prešove sp. zn. 1Sa/1/2020 ustanovenie § 469 SSP krajský súd nerešpektoval.
13. S tvrdeniami krajského súdu prezentovanými v rozsudku z 02.06.2020 sťažovateľ nesúhlasil. Z

dávkového spisu VÚSZ č. 28650 je zrejmé, že VÚSZ Praha rozhodnutím o priznaní dôchodku za výsluhu
rokov č. 28650/2 z 29.04.1992 priznal žalobcovi dôchodok za výsluhu rokov podľa § 40 až § 43 zákona
č. 100/1988 Zb. a to od 01.01.1992. Toto konštatovali vo svojich rozhodnutiach správne orgány prvého
aj druhého stupňa. Sťažovateľ preto mal za to, že tak v administratívnom, ako aj v súdnom konaní
bolo náležite preukázané, že VÚSZ rozhodol o nároku žalobcu na dávku výsluhového zabezpečenia (o

nároku na dôchodok za výsluhu rokov) Rozhodnutím VÚSZ Praha o priznaní dôchodku za výsluhu rokov
č. 28650/2 z 29.04.1992. Z rozsudku z 02.06.2020 sťažovateľovi vyvstáva, že konajúci súd rozlišoval
dve navzájom (podľa neho) nezávislé a nenadväzujúce konania, a to
a/ konanie o (priznanie, nepriznanie) nároku na dávku výsluhového zabezpečenia (dôchodku za výsluhu
rokov, neskôr výsluhového dôchodku),

b/ konanie o prepočítanie dávky výsluhového zabezpečenia.
Prepočítať dávku výsluhového zabezpečenia (a teda začať konanie o prepočítanie dávky výsluhového
zabezpečenia) je možné len vtedy, ak dávka už bola predtým účastníkovi konania priznaná. Ak návrh
na začatie konania (v tomto prípade návrh na prepočet dávky výsluhového zabezpečenia) smerujek priznaniu rovnakého nároku, ktorý však už vydaným rozhodnutím správneho orgánu bol priznaný,
je to dôvod na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Zákona č. 71/1967 Zb. O nároku
žalobcu na dávku výsluhového zabezpečenia (teda o nároku žalobcu na dôchodok za výsluhu rokov)

už bolo rozhodnuté, a to rozhodnutím VÚSZ Praha o priznaní dôchodku za výsluhu rokov č. 28650/2
z 29.04.1992. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné v zmysle poučenia podať v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia odvolanie, avšak žalobca toto odvolanie nepodal, v dôsledku čoho sa rozhodnutie
stalo právoplatným. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
rozhodovania VÚSZ o žiadosti žalobcu o prepočet dávky výsluhového zabezpečenia „Na konanie o

dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,
ak tento zákon neustanovuje inak“. Procesným predpisom upravujúcim správne konanie, v ktorom
VÚSZ rozhoduje o priznaní (prepočte) dávky výsluhového zabezpečenia, je Správny poriadok. Správne
konanie, ktoré sa začalo, môže v zmysle Správneho poriadku skončiť buď vydaním rozhodnutia vo
veci samej alebo vydaním rozhodnutia o zastavení konania. Správny poriadok ktorý upravuje správne
konanie, teda konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb výslovne neukladá
správnemu orgánu povinnosť o každej žiadosti účastníka správneho konania rozhodnúť vydaním
samostatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodnutím o
dôchodku za výsluhu rokov, namietať spôsob jeho výpočtu, ako aj samotnú výšku prostredníctvom
odvolania, ktoré však v zákonnej lehote nepodal, na základe čoho sa uvedené rozhodnutie považuje

za právoplatné a zákonné. Ak by o jeho žiadosti o prepočet dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového
dôchodku) musel správny orgán opäť rozhodnúť vydaním rozhodnutia vo veci samej napriek tomu,
že také právoplatné rozhodnutie o dôchodku za výsluhu rokov už existuje, pričom skutkový stav sa
nezmenil vôbec, bolo by to v rozpore so zásadou res iudicata, ktorá by v tomto prípade stratila
právny význam. Správny orgán by v tomto prípade rozhodol o takom nároku, o ktorom už bolo prv

rozhodnuté rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené a naďalej existuje. Na druhej strane, ak by aj po vydaní
rozhodnutia v správnom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť, mal správny orgán povinnosť opätovne
rozhodovať o každej žiadosti týkajúcej sa toho istého nároku toho istého účastníka konania za toho
istého skutkového stavu, potom by bol inštitút opravných prostriedkov bezvýznamný, pretože nepodanie
odvolania v zákonnej lehote by bolo možné zhojiť týmto spôsobom, teda podaním novej žiadosti a

vydaním nového rozhodnutia. To však nie je účelom zákona. Rovnako by sa zmaril aj účel inštitútu
preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým by bolo možné napadnúť rozhodnutie správneho orgánu,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Ak by proti rozhodnutiu
o dôchodku za výsluhu rokov nebol podaný opravný prostriedok, nebolo by možné toto rozhodnutie
preskúmať súdom. Túto prekážku, ktorá bráni vecnému prejednaniu žaloby o preskúmanie takéhoto

rozhodnutia, nie je možné odstrániť podaním novej žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov
a vydaním nového rozhodnutia. S použitím gramatického výkladu bol žalovaný zároveň toho názoru, že
v prípade, ak správny orgán počas konania zistí splnenie niektorej podmienky pre zastavenie konania
uvedenej v § 30 ods. 1 Správneho poriadku pod písmenom a/ až j/, toto konanie musí zastaviť a nie je tu
ponechaný priestor na uplatnenie voľnej úvahy správneho orgánu, či konanie zastaví alebo nie. Správne

konaniesamôžeskončiťbuďvydanímrozhodnutiavovecisamejalebovydanímrozhodnutiaozastavení
konania. Správny orgán je však povinný v priebehu celého konania skúmať podmienky konania. Ak
sa v priebehu konania vyskytne neodstrániteľná prekážka, ktorá natrvalo znemožňuje pokračovať v
konaní, je to dôvod pre zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 Správneho poriadku. Keďže dôvody na
zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá

inú možnosť ako konanie zastaviť. Voľná úvaha je v podstate vylúčená. Zákon č. 527/2003 Z. z., ktorým
sa menil dopĺňal zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení zákona č. 215/2002 Z. z. vychádzal z
potreby jednoznačne upraviť procesné postupy správneho konania. Jedným zo zákonných dôvodov po
prijatí zákona č. 527/2003 Z. z. na vydanie rozhodnutia o zastavení konania je preukážka veci už raz
právoplatne rozhodnutej. Pre zastavenie konania kvôli prekážke veci už raz právoplatne rozhodnutej je

dôležité, aby už právoplatným rozhodnutím bolo rozhodnuté o práve (právom chránenom záujme) alebo
povinnosti účastníka konania vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu.
14. Sťažovateľ v neposlednom rade poukázal aj na dikciu ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho poriadku.
Mal za to, že prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán postupovali v intenciách
zákonnej dikcie a tento postup náležite odôvodnili. Zákonné limity určené zákonodarcom určujú

mantinely aj v rámci rozhodovacej pôsobnosti správnych orgánov. Poukázal na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 127/07-21 zo 06.06.2007 a sp. zn. III. ÚS 357/2016 zo 07.06.2016.
15. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.III.
16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 10.09.2020 poukázal na zrejmú nesprávnosť v písaní,

keď správny súd nesprávne uviedol dátum narodenia žalobcu, ktorý má byť 01.11.1941.
17. Vo vyjadrení upozornil na predmet konania, ktorým nie je právoplatné rozhodnutie VÚSZ Praha
o priznaní dôchodku za výsluhu rokov podľa § 40 a § 41 zákona č. 100/1988 Zb. na tento dôchodok
bola zohľadnená doba výkonu vojenskej činnosti vojaka z povolania v L. - pilot v I. kategórii funkcií od
01.09.1959 do 31.05.1974 a obdobie od 01.06.1974 do 31.12.1991, kedy nepretržite pracoval ako pilot

- inšpektor v I. pracovnej kategórii u podniku S..
18. Predmetom správneho konania bola žiadosť o prepočítanie (zvýšenie -valorizácia) dôchodku za
výsluhu rokov so správnym dvojnásobkom zápočtom rokov k 01.12.2006 a k 01.12.2007 a nasledujúcich
rokov, v ktorých bola valorizácia dôchodkov priamo závislá od dĺžky trvania služobného pomeru. Pri
valorizácii - zvyšovaní dôchodkov u žalobcu už nie sú započítané spolu všetky reálne odslúžené a
odpracované roky v civilnom sektore, ktoré boli podkladom pre výpočet dôchodku za výsluhu rokov k

01.01.1992.
19. Žalobca svoje vyjadrenie z 10.09.2020 opravil vyjadrením z 11.09.2020. Oprava sa týkala označenia
rozhodnutia správneho orgánu.

IV.

20. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo sťažovateľovi doručené 22.09.2020 na vedomie.

V.
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v

kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po
jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
22. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z. z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.
23. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na
najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho
správneho súdu.
24. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z
najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu

všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.
25. Predmetom preskúmavacieho súdneho rozhodnutia v danej veci bolo rozhodnutie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky, Sekcie ľudských zdrojov, ktoré ako odvolací orgán na základe odvolania
žalobcu preskúmal napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len
„VÚSZ“) č. VÚSZ-65406002865008-29/2016 z 28.07.2016, ktorým prvostupňový správny orgán podľa

§ 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov,
lebo v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, odvolanie zamietol
a napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov potvrdil.
26.Podľa§40ods.1písm.a)zákonač.100/1988Zb.vzneníplatnomdo30.06.1999občanmánárokna
dôchodokzavýsluhurokov,akbolzamestnanýpodobupotrebnúprenároknatentodôchodokakoveliteľ

lietadla, pilot, navigátor, palubný technik-inžinier, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista,
palubný sprievodca a ak bol zamestnaný vo Zväze pre spoluprácu s armádou, aj výsadkár-inštruktor
(ďalej len „výkonný letec“).
27. Podľa § 41 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. doba zamestnania potrebná pre nárok na
dôchodok za výsluhu rokov je 25 rokov zamestnania výkonného letca.

28. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. doba zamestnania výkonného letca sa započítava do
doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v
tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne.
29. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dôchodok za výsluhu rokov tvorí 50% priemerného
mesačného zárobku.

30. Podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb. ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých
dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného,
invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden
dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného,invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky,
vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú
nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.

31. Podľa § 94 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov, účinného od 01.05.1998,
dôchodky za výsluhu rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu, tento nárok trvá ku dňu
účinnosti tohto zákona a na ktorých výplatu sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa
považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a
zvyšujú sa od tohto dňa o 12%.

32. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3,
§ 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších
predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo
výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov
je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
33. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že dôchodok za výsluhu rokov nie je výsluhovým dôchodkom
podľa zákona č. 114/1998 Zb., resp. podľa zákona č. 328/2002 Z. z., iba sa za výsluhový dôchodok
považuje, a to na účely jeho ďalšej výplaty a valorizácie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
policajtov a profesionálnych vojakov, keďže zákon č. 328/2002 Z. z. už neupravuje podmienky vzniku

nároku na dôchodok za výsluhu rokov.
Súčasne je potrebné konštatovať, že dôchodok za výsluhu rokov žalobcu, považovaný za výsluhový
dôchodok, má od dovŕšenia dôchodkového veku jeho poberateľa charakter dávky v starobe.
34. Kasačný súd ustálil, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom

nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum
zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, nevykonal v súlade s §
469 SSP a právnou úpravou zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, dospejúc k záveru, že rozhodnutia
žalovaného je nepreskúmateľné.
28. V skoršom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/118/2017 z 25.09.2019 v

bodoch 17 - 30 citoval ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom do 30.06.1999, zákona č.
114/988 Zb. a zákona č. 328/2002 Z. z. z dôvodu, že žalobcovi bol priznaný dôchodok za výsluhu. Tiež
v bode 15 rozhodnutia uviedol: „Pokiaľ krajský súd zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci odôvodnil tým,
že žalovaný sa nedostatočne zaoberal otázkou existencie právoplatného rozhodnutia VÚSZ Bratislava,
ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov na základe žiadosti z tých

istých dôvodov, pričom sám existenciu takéhoto rozhodnutia v administratívnom spise nezistil, tento jeho
záverniejepodložený,anisprávny.Žalovanýdôvodnenamietal,žetakprvostupňovýsprávnyorgán,ako
aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na existenciu právoplatného rozhodnutia o nároku
na dôchodok za výsluhu rokov a jeho výške, a to rozhodnutia VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992.
Kasačný súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia o zastavení konania o žiadosti

zo dňa 31.05.2016 vo vzťahu k zápočtu dôb činnosti výkonného letca pre nárok na dôchodok za výsluhu
rokov v požadovanom rozsahu je podľa §30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. rozhodujúce, či boli
preukázané nové skutočnosti na hodnotenie takej doby na účely dôchodku za výsluhu rokov vo vyššej
miere ako 62 skončených rokov, zhodnotených v právoplatnom rozhodnutí VÚSZ Praha č. 28650/2 zo
dňa 29.04.1992“.

29. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu
k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a taktiež pripojených
administratívnychspisovkonštatuje,žekrajskýsúdbolvnovomkonanívedenompodsp.zn.1Sa/1/2020
viazaný právnym názorom kasačného súdu, vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/118/2017 zo
dňa 25.09.2019; z bodu 17 rozhodnutia vyplynula krajskému súdu povinnosť zaoberať sa otázkou

zhodnotenia doby štúdia žalobcu na vojenskej leteckej škole aj v období od 01.09.1959 do 07.03.1960,
keďže v I. kategórii funkcií mal zhodnotenú až dobu služby od 08.03.1960. Zo Správy o prepustení
vojaka z povolania do zálohy Vojenského útvaru 1105 Z. č. 0763 z 03.06.1974 kasačný súd zistil, že
vojenský útvar u D.. S. G. evidoval základnú službu od 01.09.1959 do 30.09.1961 a činnú službu vojaka
z povolania od 01.10.1961 do 31.05.1974. Pre výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba služby /

zamestnania výkonného letca od 08.03.1960 do 31.12.1991. Do tejto doby nebola zhodnotená pre nárok
ani pre výpočet vojenská základná služba od 01.09.1959 do 7.3.1960 ani doba štúdia od 01.09.1956 do
31.08.1959 čo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia odôvodnil tým, že táto doba sa pre dôchodok
za výsluhu rokov nezapočítava.30. Preto kasačný súd zdôrazňuje, že nemá dôvod upustiť od právnych záverov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky už skôr vysloveného v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/118/2017 z 25.09.2019, hlavne v
bode 17, a teda zhodnotenia doby štúdia Vojenskej leteckej škole D..

31. Kasačný súd samozrejme neupiera krajskému súdu vlastný pohľad na riešenie prejednávaných
otázok a právo nesúhlasiť so záväzným názorom kasačného súdu vyjadreným v zrušujúcom rozsudku.
To však pri novom rozhodovaní nemôže viesť k jeho nerešpektovaniu. Krajský súd je totiž viazaný práve
názorom kasačného súdu vysloveným v prejednávanej veci a je povinný v ďalšom konaní postupovať
v jeho intenciách. S ohľadom na vyššie uvedené kasačnému súdu neostáva iné len konštatovať, že

rozsudok krajského súdu je zjavne svojvoľným nezákonným rozhodnutím, ktoré podkopáva ústavné
princípy právnej istoty a garancie vymožiteľnosti práva.
32. S poukazom na uvedené môže kasačný súd len znovu uviesť, že nakoľko krajský súd
pri prejednaní veci nerešpektoval právny názor kasačného súdu obsiahnutý v predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí, bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP, z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. i/ SSP znovu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom sa

bude spravovať právnym názorom kasačného súdu.
33. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§
467 ods. 3 SSP).
34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.